Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/156/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202257
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5814202257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: V. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Q. XXX/XX, M., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so
sídlom E. L. XXXX/XX, H. V., proti žalovanému: OVP ORAVA, s.r.o., so sídlom Oravická 617/20, Trstená,
IČO: 31 608 957, právne zastúpenému JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom Y. XXX/XX, W.,
o odstránenie neoprávnenej stavby, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 4C/37/2014-199 zo dňa 6. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala uloženia žalovanému povinnosti odstrániť na vlastné náklady Lyžiarsky areál
Vitanová, B - Zasnežovací systém - SO B07, 08,09 Vonkajšie silnoprúdové rozvody NN - Vetva A, A1,
A1-1, SO A05 - vonkajšie osvetlenie zjazdovej trate, SO B10 - vonkajšie silnoprúdové rozvody NN k
ČS II, SOB11-HTÚ a protierózne úpravy AQUASOL, postavené na pozemkoch žalobkyne, konkrétne na
parc. reg. ,,C“ č. 8375/29, 8375/30, 8630/22, 8630/23, zapísaných na LV č. XXXX pre obec a katastrálne

územie U. a pozemkoch parc. reg. ,,C“ parc. č. 8375/31 a 8375/32 zapísaných na LV č. XXXX pre to isté
katastrálne územie (ktorých geodetické zameranie je uvedené v technickej správe spoločnosti GEOMAL
Slovensko s.r.o. so sídlom J. Hertela 284/2, 028 01 Trstená, IČO: 3674273 číslo: 3674273-69/2019 zo
dňa 19.12.2019, autorizačne overenej Ing. U. G., autorizovaným geodetom a kartografom).

2.Východiskovo súd prvej inštancie poukázal na prechodné ustanovenia Civilného sporového poriadku
a v nich obsiahnutý princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová

procesná úprava sa použije na všetky konania a to i na konanie začaté predo dňom účinnosti CSP.
3. Následne, v súvislosti s „vecným“ posúdením okresný súd konštatoval (bod 27 jeho odôvodnenia),
že : „Čo sa týka vecnej legitimácie v predmetnom konaní, stavba o ktorej odstránenie sa v súdenom
prípade jedná je vo vlastníctve nielen žalobkyne, ale aj ďalšieho účastníka, čo vyplýva z výpisu LV č.
XXXX, z ktorého je zrejmé, že výlučnou vlastníčkou parciel č. 6798/22 orná pôda o výmere 99 m2, č.
6867/47 TTP o výmere 317 m2, č. 8375/27 TTP o výmere 1856 m2, č. 8375/28 TTP o výmere 748 m2,
č. 8375/30 TTP o výmere 1320 m2, č. 8630/22 TTP o výmere 765 m2 a č. 8630/23 TTP o výmere 1383

m2 je žalobkyňa V. U..
Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkmi parciel registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape ako
parc. č. 8375/31 TTP o výmere 917 m2 a parc. č. 8375/32 TTP o výmere 1094 m2 je v 1 R. Y. a v 3 V. U..“4.Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade sa jedná o odstránenie stavby, ktorá prechádza
parcelami evidovanými na LV č. XXXX a na LV č. XXXX, preto nemôže žalobu prejednať len s niektorým
spoluvlastníkom. Keďže u spoluvlastníkov pozemku ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 CSP,

ktoré je spoločenstvom núteným podľa § 78 CSP, ten spoluvlastník pozemku, ktorý nie je žalobcom,
zákonite musí byť v konaní označený na strane žalovanej. V opačnom prípade nie je možné žalobe
vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie.

5.O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému priznal ich náhradu v rozsahu 100 %.

6.Protitomutorozsudkupodalaodvolaniežalobkyňa,ktorásadomáhalajehozmenyvpodobevyhovenia
žalobe v celom rozsahu.
7.Primárne okresnému súdu vytýkala zmätočné odôvodnenie právneho názoru v bode 27 odôvodnenia,
ktoré je prejavom povrchného skúmania skutkového stavu a rozhodovania bez znalosti veci.
8.Následne za absurdný označila odvolateľka názor súdu prvej inštancie, že by mal byť na strane

žalovaného, ako pasívne vecne legitimovaný aj R. Y.. Žalobkyňa sa totiž domáha odstránenia stavby, ide
tedaozásahdoprávvlastníkastavbyaniespoluvlastníkapozemku.R.Y.neuzavrelsožalovanoužiadny
právny vzťah a preto nebol dôvod, aby bol na strane žalovaných, keďže nie je a nebol spoluvlastníkom
stavby a je len minoritný spoluvlastník nepodstatnej časti pozemkov, ktoré sú obmedzené v užívaní
neoprávnenou stavbou.

9.Ďalej žalobkyňa zdôraznila, že CSP neupravuje možnosť súdu prisúdiť niečo iné ako strany požadujú,
upravuje len možnosť prisúdiť viac. Z toho vyplýva, že rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
4082/2013 nemožno aplikovať na súdený prípad.
10.Okrem toho, súd prvej inštancie nijakým spôsobom nenaznačil žalobkyni v rámci predbežného
posúdenia veci, že hodlá rozhodnúť o zriadení vecného bremena za náhradu, ktoré by malo byť

nevyhnutnénavýkonvlastníckehoprávakstavbe.Žalobkyňanepožadovalazriadenievecnéhobremena
za náhradu, domáhala sa len odstránenia stavby, pričom CSP neumožňuje súdu prvej inštancie,
aby rozhodol inak. Ide preto zo strany súdu prvej inštancie o prekvapivé rozhodnutie. Pokiaľ sú
splnené podmienky na rozhodnutie o odstránenie stavby, nebolo potrebné, aby súd skúmal dostatočný
rozsah aktívne vecne legitimovaných účastníkov, resp. aby skúmal dostatočný rozsah pasívne vecne

legitimovaných účastníkov konania.
11.Za súčasnej právnej úpravy Slovenskej republiky nemôže ísť podľa žalobkyne o tzv. nútené procesné
spoločenstvo. Zopakovala, že v podstatnej väčšine pozemkov je výlučnou vlastníčkou pozemkov,
na ktorých neoprávnená stavba stojí a preto je veľmi nespravodlivé, aby v takomto prípade bola
neúspešná v žalobnom návrhu, nakoľko postačuje neoprávnený zásah na pozemkoch, ktorých je

výlučnou vlastníčkou a súd túto skutočnosť v napadnutom rozsudku nezobral na vedomie. Súd prvej
inštancie mal zistené, že neexistovalo žiadne stavebné povolenie, ktoré by dovoľovalo lokalizovať
neoprávnenú stavbu na pozemkoch, ktoré sú predmetom skúmania. Taktiež neexistuje žiaden písomný
ani ústny súhlas bývalých vlastníkov pozemku, ktorí vlastnili pozemky žalobkyne v čase realizácie stavby
a preto je vysoko nepravdepodobné, aby súd mal dôvod rozhodnúť inak, ako je formulovaný žalobný

petit. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nikdy nemohol byť v dobrej viere pri uskutočňovaní stavby
o tom, že mu patria pozemky, na ktorých stavbu vykonal, súd nemôže rozhodnúť o vyporiadaní tohto
sporu inak, len jeho vyhovením žalobného návrhu a preto súd prvej inštancie nemohol uvažovať o
povinnej účasti minoritného spoluvlastníka minoritnej časti pozemkov R. Y.. Dodala, že na sporných
pozemkoch nie je lokalizovaná klasická stavba, ale ide len o technológiu súvisiacu so zasnežovaním

iných pozemkov. Pre účelnosť využitia zasnežovania postačuje lokalizovanie technológie na iných
pozemkoch, ktoré sú využité pre zasnežovanie a zároveň sú vysporiadané tak, že nepatria ani žalobkyni
a ani R. Y..

12.V písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné v celom

rozsahu.
13.Nie je totiž podstatné, či žalobkyňa je „väčšinovou“ spoluvlastníčkou pozemkov, na ktorých sa stavba
nachádza. Súd nemá inú možnosť, ak zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
právneho vzťahu, tj. všetkých spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých sa stavba o ktorej odstránenie sa
jedná, nachádza, ako žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnuť. Súd v konaní o odstránenie

neoprávnenej stavby musí vyporiadať celý hmotnoprávny vzťah vzniknutý zriadením neoprávnenej
stavby so všetkými spoluvlastníkmi pozemkov, na ktorých sa stavba nachádza. Súd prvej inštancie preto
správne vo veci rozhodol, ak žalobu zamietol pre nedostatok okruhu účastníkov konania.14.Súčasne žalovaný poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.
1. 2009, sp. zn. 22 Cdo 1120/2006, v zmysle ktorých: „Ak na cudzí pozemok zasahuje neoprávnene len
časť cudzej stavby, možno sa domáhať odstránenia tejto časti. V tomto prípade nemožno žalovanému

nariadiť odstránenie celej stavby, ale len tej časti, ktorá leží na pozemku žalobcu.". K odstráneniu stavby
sa vyjadril Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 432/2002 tak, že: „Pri rozhodovaní o odstránení
neoprávnenej stavby súd prihliada predovšetkým na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by
odstránením stavby vznikla, na to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva alebo nie, aký je rozsah
zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku alebo naopak, či staval

v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až dodatočne podľa geodetického zamerania a podľa vykonanej
opravy zistil opak. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením
stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Je potrebné prihliadnuť i na dôvody, pre ktoré
vlastníkpozemkuriadnenezakročilprotineoprávnenejstavbevdobejejrealizácieaakvlastníkpozemku
o neoprávnenej stavbe vedel, tiež na dobu, ktorá od zriadenia stavby uplynula. V prípade, že vlastník
pozemku od počiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho dôvodu sa na stavebnom úrade

alebo na súde nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa až po dokončení stavby, je potrebné
zvážiť, či jeho konanie nie je šikanou a či by rozhodnutie o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými
mravmi.". V intenciách citovaného považuje žalovaný za významné, že žalobkyňa je manželkou R. U. st.,
predsedu predstavenstva, od roku 2009 podpredsedu predstavenstva akciovej spoločnosti AFRESH,
a.s., Trstená, ktorá stavbu Lyžiarskeho areálu Vrchdolinky realizovala a ktorý mal vedomosť o realizáciu

všetkých stavieb v areáli Lyžiarskeho strediska, pretože ako člen predstavenstva sa aktívne zúčastňoval
rokovaní na stavebnom úrade a pri všetkých záležitostiach strediska. Podaná žaloba je teda šikanózna,
keďže túto mal „údajne„ podať najskôr R. U. ml. a následne do konania vstúpila manželka R. U., V. U..
Už z výpovede svedka R. U. ml. na pojednávaní dňa 11.6.2021 vyplýva, že pôvodný žalobca ani nemal
vedomosť o podanej žalobe a právnemu zástupcovi nepodpísal splnomocnenie.

15.Napokon, za nedôvodnú s poukazom na výsledky dokazovania považuje žalovaný žalobu aj
z dôvodu, že bolo preukázané, že len nepatrná časť technologického zariadenia je umiestnená
na sporných pozemkoch, pričom: „Sankciu v podobe odstránenia neoprávnenej stavby na náklady
stavebníka/vlastníka stavby (§ 135c ods. 1 OZ) súd nariadi za predpokladu, že jej odstránenie je účelné
(napr. stavebník nebol pri jej zriaďovaní dobromyseľný). Ak súd dospeje k záveru, že podmienky na

odstránenie stavby nie sú splnené, prikáže stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku (§
135c ods. 2 OZ); na uvedený postup je však potrebný súhlas vlastníka pozemku. Ak však súd zistí, že
so zreteľom na okolnosti prípadu bude spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby vlastníctvo stavby
ostalo nedotknuté, zriadi na výkon vlastníckeho práva k stavbe vecné bremeno (§ 135c ods. 3 OZ).
Súčasne rozhodne o náhrade patriacej vlastníkovi pozemku. Pri rozhodovaní o konkrétnom spôsobe

vyrovnania nie je súd viazaný žalobným petitom, preto aplikácia navrhovaného postupu riešenia vzťahu
medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom závisí od jeho úvahy. Keďže v danom prípade
súd dospel k záveru, že odstránenie stavby nie je účelné a na prikázanie stavby do vlastníctva žalobcov
(vlastníkov pozemkov) nie sú splnené podmienky, správne rozhodol o zriadení vecného bremena podľa
§ 135c ods. 3 OZ, a to aj bez návrhu žalobcov. Taký návrh totiž nebol ani podmienkou na vydanie

rozhodnutia.“ (II. ÚS 103/07- 25 z 24. mája 2007).

16.V písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného žalobkyňa uviedla, že v súdenom prípade je vlastník
stavby len žalovaný a len voči nemu sa domáha, aby odstránil neoprávnenú stavbu. Rozhodnutie
NajvyššiehosúduČRsapretonevzťahujenasúdenýprípad,keďže žalovanýniejespoluvlastníkstavby.

Ďalej zopakovala, že je výlučnou vlastníčkou väčšiny dotknutých parciel.
17.Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že ide o šikanózne uplatňovanie práva, to by bolo pravdivé, pokiaľ
by žalovaný mal stavebné povolenie, alebo aspoň súhlas predchádzajúcich vlastníkov pozemkov na
realizáciu stavby technického zamerania na týchto pozemkoch. V súdenom prípade je však preukázané,
že technickú stavbu, ktorej odstránenia sa žalobkyňa domáha, žalovaný zriadil bez akéhokoľvek

vedomia bývalých spoluvlastníkov právnych predchodcov žalobkyne. Pozemky sa nachádzajú v
extraviláne a bývalí vlastníci pozemkov, ktoré patrili obyvateľom obce U., boli obídení a nemali možnosť
sa domáhať zastavenia stavebných prác. Nemohli zabrániť dokončeniu stavby, pretože realizácia stavby
bola nad rámec stavebného povolenia na iných pozemkoch, pričom stavebník, ktorým bol žalovaný,
zneužil svoje stavebné povolenie a rozšíril technickú stavbu nezákonne aj na pozemky, ktoré patria

žalobkyni.

18.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne
legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

19.Úvodom je potrebné stotožniť sa s tvrdením/hodnotením odvolateľky, že odôvodnenie okresného
súdu obsiahnuté v bode 27 (doslovne citované v bode 3 tohto odôvodnenia) je zmätočnou formuláciou.
Stavba o odstránenie ktorej sa v súdenom prípade jedná, je totiž vo vlastníctve žalovaného, nie vo
vlastníctve žalobkyne, ani v spoluvlastníctve žalobkyne a „ďalšieho účastníka“. Naopak, žalobkyňa je

spolu/vlastníčkou pozemkov dotknutých predmetnou stavbou.
20.Uvedené však nepredstavuje určujúcu úvahu, na ktorej založil súd prvej inštancie zamietnutie
žaloby. Tou (úvahou) je záver okresného súdu o neúplnom okruhu sporových strán a tým spôsobenom
nedostatku vecnej legitimácie, obsiahnutý v bode 29 jeho odôvodnenia. Ako vyplýva z obsahu
predostretého odvolania, žalobkyni je zrejmé, v čom spočíva vyššie opísaný „omyl“ okresného súdu pri
zhrnutí skutkových zistení, pričom tento (omyl) nemá vplyv na konečný právny záver okresného súdu,

voči ktorému žalobkyňa mohla predostrieť (a aj predostrela) plnohodnotnú odvolaciu argumentáciu.
Možno teda čiastkovo uzavrieť, že označené pochybenie súdu prvej inštancie v konkrétnostiach súdenej
veci nie je, bez ďalšieho, dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku.
21.Obdobne, ani z námietky prekvapivosti dotknutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť odlišný
záver (než obsiahnutý v poslednej vete predchádzajúceho bodu). Bolo by síce nepochybne procesne

vhodnejšie, pokiaľ by okresný súd upozornil na zamýšľanú právnu úvahu, v každom prípade, konanie
pred súdom prvej inštancie a súdom odvolacím tvorí/predstavuje celok a žalobkyňa mala v rámci
odvolacieho konania vytvorený priestor pre prezentovanie dôvodov svojho nesúhlasu so závermi
okresného súdu.

22.Pokiaľ ide o časť odvolacej argumentácie smerujúcej voči meritu veci, táto opodstatnená nie je. Už
v samotnej žalobe žalobkyňa (náležite) uplatnený nárok skutkovo i právne vymedzila ako problematiku
neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Z relevantnej právnej úpravy - 135c OZ - predmetného
inštitútu pritom vyplýva, že ide o konanie, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahov medzi stranami a teda súd nie je viazaný žalobným návrhom (§ 216 CSP).

23.Nadväzne/súčasne platí, že výsledkom posudzovania/hodnotenia jednotlivých spôsobov
vyporiadania vzťahov (medzi vlastníkom pozemku a stavby) môže byť nie len odstránenie stavby
(žalobou požadované), ale napr. i prikázanie stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku, zriadenie
vecného bremena v prospech vlastníka pozemku a iné.
24.A práve konštatované nevyhnutne vedie k procesnej konzekvencii v podobe nerozlučného

procesného spoločenstva u všetkých podielových spoluvlastníkov dotknutých pozemkov, nakoľko len
tak je možné pristúpiť zo strany súdu k niektorému z opísaných riešení sporného vzťahu medzi
majiteľom pozemku a stavby. Inými slovami, súd by (napr.) nemohol prikázať stavbu do vlastníctva
tomu spoluvlastníkovi pozemku, ktorý nie označenou stranou sporu a to bez ohľadu na to, či na
strane žalujúcej alebo žalovanej. Bez akejkoľvej právnej relevancie z rozoberaného hľadiska logicky

ostáva skutočnosť akcentovaná žalobkyňou, že druhý spoluvlastník pozemkov je len minoritným
spoluvlastníkom (o to viac, že v okolnostiach súdenej veci sa ani nejedná o nezanedbateľný podiel, ale
o 1-inu).
25.Rozhodnutie podľa § 135c OZ vždy zasiahne do právnych pomerov vlastníka neoprávnenej stavby
a vlastníka pozemku. Ak sú tieto nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých osôb, budú dotknuté práva

všetkých spoluvlastníkov, preto musia byť účastní súdneho konania. Tí z nich, ktorí by sa konania
nezúčastnili, by neboli výrokom rozhodnutí viazaní a rozhodnutie by voči nim nevytvorilo prekážku res
iudicata. Opisovaná procesná situácia je teda špeciálnou vo vzťahu k všeobecnej zásade (§ 139 OZ),
že domáhať sa ochrany z porušenia práv vo vzťahu k predmetu podielového spoluvlastníctva sa môže
ktorýkoľvek (aj len jeden) zo spoluvlastníkov.

26.Jetedavecnesprávnymzáverokresnéhosúdu,ženeoznačenievšetkýchspoluvlastníkovdotknutých
pozemkov ako strán sporu, zakladá nemožnosť vyhovieť žalobe z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie.
Konštatovaný záver sa primárne týka pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a
R. Y., určujúci procesný dôsledok však nadväzne dopadá na všetky pozemky, ktoré sú predmetom

konania a to z dôvodu, že súbor vecí, ktorých odstránenia/vyporiadania sa žalobkyňa formulovaným
petitom domáha, nie je možné (bez ďalšieho súdom) rozčleniť osobitne na časť nachádzajúcu sa na
pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a na časť v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a R. Y.. Inými slovami, procesná situácia vyvolaná/spôsobená žalobkyňou neoznačením druhéhopodielového spoluvlastníka časti pozemkov vedie v osobitostiach súdenej veci k nemožnosti súdneho
vyporiadania celej v petite označenej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom osobitne pre pozemky vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne a osobitne pre pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a R.

Y..

27.Na základe uvedeného krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci
samej.
28. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách

konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku
o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore.

29.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, čo zakladá plný procesný

úspech žalovaného voči nej. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v
zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

30.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.