Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311226957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311226957.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: R. E., nar. X. D. XXXX, bytom T., R. XX, zast. advokátom:
JUDr. Svätoslav Vaško, Bardejov, Baštová 5/A, proti žalovaným: 1/ E. G., nar. X. M. XXXX, bytom E., F.
T. XXXX/XX, zast. advokátom: JUDr. Dalibor Kiselica, Bratislava, Nám. M. Benku 12 a 2/ T. H., nar. XX.
I. XXXX, bytom T., U. XX, zast. advokátkou: JUDr. Ľubica Sopková, Malacky, Pribinova 3, o neplatnosť
kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 3. októbra 2013 č. k.

8C/301/2011-195, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej v Bratislave dňa 22. septembra 1996 medzi ním ako predávajúcim
a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ustanovením § 34, §

35 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 40 ods. 3 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) a vecne potom tým, že mal bezpochyby preukázané, že žalobca kúpnu zmluvu, ktorej
určenia neplatnosti sa domáha podpisoval. Tvrdenie žalobcu spočívajúce v tom, že žalobca neuzatváral
kúpnu zmluvu a o jej existencii nevedel mal súd prvého stupňa vyvrátená jednak doručenkou Okresného
úradu v Galante, katastrálneho odboru, ktorá bola doručovaná do jeho vlastných rúk na adresu J., E.
ulica XXX/XX, ktorú písomnosť prevzal dňa 29. júna 1998, čo potvrdil vlastnoručným podpisom, pričom

predmetná obálka obsahovala kúpnu zmluvu pod č. V 722/1998 a na kúpnej zmluve bol tiež vyznačený
vklad. OR PZ v Galante, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov oznámilo, že žalobca hlásil dňa
3. marca 1997 stratu občianskeho preukazu č. H následne mu bol vydaný občiansky preukaz č. J preto
keby niekto zneužil občiansky preukaz žalobcu, tak by pred notárom sa musel preukázať preukazom
č. H avšak v konaní pred notárom V 723/98 sa žalobca preukázal občianskym preukazom č. J ktorý
stratený nebol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. ako

aj vyhláškou č. 655/2006 Z. z. (tzv. advokátska tarifa) a vecne plným procesným úspechom žalovaných
1/ a 2/.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) a h); písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. c) t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodnutí skutočností; písm. d) t.j. súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f)
t.j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolateľ uviedol, že sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi ním

a žalovanými 1/ a 2/ z dôvodu, že takúto zmluvu nikdy neuzatvoril ani ju nepodpísal. Počas dokazovania
vsúdnomkonaní,aleivinýchkonaniachvyšlinajavotakéskutočnosti,ktoréspochybňujúavyvracajú,žeby medzi sporovými stranami došlo k rokovaniu o uzavretí kúpnej zmluvy a samotnému aktu podpísaniu
kúpnej zmluvy. Od samého začiatku tvrdil, že podpisy na dokumentoch (kúpna zmluva spolu s návrhom
na vklad, zmluva o zrušení vecného bremena spolu s návrhom na vklad) nepatria jemu, pričom súd

prvého stupňa sa priamo touto skutočnosťou vôbec nezaoberal napriek tomu, že odlišnosť podpisov
na týchto dokumentoch je voľným okom poznateľná. Za tým účelom navrhol aj vykonanie znaleckého
dokazovania súdnym znalcom z odboru písmoznalectva, ručné písmo za účelom zistenia, či podpisy
na dokumentoch patria alebo nepatria jemu, avšak súd prvého stupňa sa týmto návrhom nezaoberal a
ani neodôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom ho odvolateľ v písomnom podaní zo

dňa 28. augusta 2013 navrhoval. Taktiež sa nevyjadril v odôvodnení svojho rozsudku k argumentom,
ktoré odvolateľ uviedol v písomnom podaní zo dňa 28. augusta 2013 a nijako ich nezdôvodnil. Podľa
ustanovenej Judikatúry Európskeho súdu musia rozsudky súdov a tribunálov dostatočne uviesť dôvody,
na ktorých sú založené a podľa Judikatúry Ústavného súdu SR je povinnosťou všeobecného súdu uviesť
v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

Žalovaní 1/ a 2/ navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V zhode s jeho dôvodmi i
vlastnou argumentáciou zo skoršieho konania trvali na tom, že dokazovanie súdnym znalcom z odboru
písmoznalectva sa im javí ako nadbytočné a ako také ho zamietol i súd prvého stupňa.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a 2 písm. b) O.s.p. v medziach odvolania žalobcu celú vec

(pretože tu rozhodnutie vo veci samej bolo napadnuté ako celok a rozhodnutie o trovách konania malo
povahu takého rozhodnutia, ktoré bolo na rozhodnutí vo veci samým závislým) a to podľa § 214 ods.
2 O.s.p. bez pojednávania, keď tu šlo o vec samú, na druhej strane však nie aj o potrebu prejednania
tejto konkrétnej veci na pojednávaní, pretože taký postup by bol opodstatnený len v prípade možnosti
skončenia konania na odvolacom súde či už potvrdzujúcim alebo zmeňujúcim napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa, avšak o takýto prípad v dôsledku nedostatkov vytknutých odvolaním tu nešlo ako aj v
dôsledku iných procesných a právnych pochybení súdu prvého stupňa.

Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42
ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,

bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu
musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.

Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu
a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,

ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických
osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti
a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Navrhovanie resp. označenie
dôkazov (§ 120 O.s.p.) má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods.1 O.s.p.) t.z.,

že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť
dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť
dôkaznú. To ale neznamená, že zákonná úprava sa úplne zriekla zásady materiálnej pravdy, ktorá ako
vyplýva z ustanovenia § 120 ods. 1, veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní
dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať

aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy, ktorých vykonanie podmieňuje ich výnimočnosťou,
ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide o také dôkazy, ktoré vyplynú z priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať a je preto na súde,
aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak dôkaz potrebný a nevyhnutný

pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu
na návrhy účastníkov konania musí výnimočne takýto dôkaz vykonať avšak po takomto dôkaze, resp.
dôkazoch nemá povinnosť pátrať, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby
sa starali o svoje práva. Aplikáciu ustanovenia § 120 ods. 1, veta tretia O.s.p., musí súd v
každom štádiu konania zvážiť, t.j., ktoré dôkazy vzhľadom k uplatňovanému petitu je treba výnimočne

a nevyhnutne vykonať pre rozhodnutie vo veci, pretože takýto výklad uvedeného ustanovenia nie je
ani v rozpore so všeobecne uznávanou a v praxi súdov aplikovanou a nespochybňovanou
skutočnosťou, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, keď ich
vykonanie (nevykonanie) záleží na jeho hodnotení (§ 132 O.s.p.). V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti. Súd je teda povinný robiť záver o skutkovom a následne aj právnom stave veci len
na základe skutočností, ktoré vyplývajú zo skutočností preukázaných v konaní, resp. iných skutočností
v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Odôvodnenie výrokov jeho rozhodnutia teda musí buď vyplývať z obsahu
spisu (podania účastníkov, vykonané dokazovanie a pod.), alebo musí byť z neho zrejmé, že ide o

skutočnosti, o ktorých nie je potrebné vykonávať dokazovanie (§ 121 O.s.p., § 153 ods. 1 O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O.s.p. dáva (napr. právo vykonávať svoje práva a povinnosti
prostredníctvomzvolenéhozástupcu,navrhovaťdôkazy,vyjadrovaťsakvykonanýmdôkazom,zúčastniť

sa pojednávania, namietať v riadnom opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov,
právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na spravodlivé súdne konanie a pod.).

Podľa názoru odvolacieho súdu konanie pred súdom prvého stupňa je takouto vadou vyplývajúcou
z uvedeného ustanovenia postihnuté. Nevykonaním navrhnutého dôkazného prostriedku, znaleckého

posudku na overenie pravosti podpisu, nebola objasnená okolnosť, kto podpisoval zmluvu za
predávajúceho t.j. či listinu podpísal vlastnoručným podpisom on, resp. iná osoba, keď žalobca tvrdí,
že on nepodpisoval kúpnu zmluvu, ktorej určenia neplatnosti sa domáha. Pokiaľ prvostupňový súd na
uvedenú okolnosť v tomto smere nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom (znalecký posudok na overeniepravosti podpisu), ktorého vykonanie vyplynulo z priebehu konania a ktorý bol z hľadiska hmotného
práva nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci (a to aj z hľadiska hodnotenia dôkazov, pretože ak fyzická
osoba tvrdí, že nepodpísala písomný právny úkon, ktorý zo zákona vyžaduje písomnú formu a k platnosti

potrebuje podpis konajúcej osoby, t.j. jej podpis, nie je možné len z nepriamych dôkazov vyvodzovať
platnosť písomného právneho úkonu na viac, ak sa podpisy takejto osoby na viacerých v konaní
predložených listinách odlišujú) nepochybne zaťažil rozhodnutie vadou spočívajúcou v odňatí možnosti
žalobcovi konať pred súdom (pozn.: Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26.
januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol

mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne
ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) a to bez ohľadu na to či tieto boli účastníkmi navrhnuté alebo nie a tak zadal odvolací dôvod
v zmysle § 205 ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. a odvolací súd toto jeho rozhodnutie v zmysle § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Treba dať za pravdu odvolateľovi, že súdom prvého stupňa deklarované preukázanie parafovania
žalobcom kúpnej zmluvy zo dňa 22. septembra 1996, ktoré malo vychádzať z nepriamych dôkazov
(preukázaním sa platného občianskeho preukazu žalobcu pred notárom; vlastnoručným podpísaním
doručenky žalobcom dňa 29.6.1998, ktorá osvedčovala doručenie mu písomnosti - kúpnej zmluvy zo
dňa 22. septembra 1996 s vyznačením vkladu, ktorá mu bola adresovaná Okresným úradom v Galante -

katastrálnymodborom;neplatenímdanízanehnuteľnosti,ktorébolipredmetomkúpnejzmluvy)nemohlo
v žiadnom prípade vyvrátiť tvrdenie žalobcu, a to že nepodpísal kúpnu zmluvu zo dňa 22. septembra
1996, t.j. že podpis (formálne označenie právneho úkonu konajúcou osobou - žalobcom, urobené
v materializovanej forme) žalobcu by charakterizoval taký ťah písma, ktorý ho ako podpisujúceho
dostatočne individualizuje a vykazuje zodpovedajúce charakteristické znaky jeho písma. Je pravdou,

že doložka o osvedčení pravosti podpisu pred notárom je verejná listina, ktorá potvrdzuje, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal až do doby, kým nie je preukázaný opak, ako i
pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené. Ide však o vyvrátiteľnú domnienku, pri ktorej
zákon pripúšťa dôkaz opaku (pozri napr. § 134 O.s.p.), dôkazné bremeno tu ťaží samozrejme toho, kto
chce preukázať opak toho, čo je uvedené v takejto verejnej listine, t.j. v danej veci žalobcu.

Odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v
nesprávnom právnom posúdení veci, kde je treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodilnesprávneprávnezávery.Odvolateľomnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňanebolomožnév
odvolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové
zistenia súdu prvého stupňa nedávajú (vzhľadom na už spomenuté pochybenia) pre toto posúdenie

dostatočný podklad.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, opätovne vec prejednať, v nadväznosti na usmerneniach zhora
v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie, výsledky celého konania aj podľa § 132 O.s.p. náležite

zhodnotiť a až potom opätovne rozhodnúť o veci i o trovách konania vrátane trov odvolacieho
konania skončeného týmto uznesením odvolacieho súdu (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.