Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721201268
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5721201268.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/
Mgr. Q. X., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, N., 2/ Prof. MUDr. H. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P. XXX/XX, P., 3/ MUDr. E. P., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, P., 4/ E.
M., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, N., 5/ G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, 6/

F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, žalobcovia 1/ až 6/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou
Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 28, Martin, IČO: 42 217 105, proti
žalovanému: Obec Kláštor pod Znievom, so sídlom M. Čulena 181, Kláštor pod Znievom, IČO: 00 316
733, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Danielom Janšom, advokátom so sídlom Horné
Záhrady 2, Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/18/2021-98 zo dňa 26. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku II. o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobcovia 1/ až 6/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 6C/18/2021-98
zo dňa 26. 10. 2021 určil, že žalobcovia 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi, žalobkyňa 1/ v
spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 2/4152 k celku, žalobcovia 2/ a 3/ každý v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1/4152 k celku, žalobkyňa 4/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 5/16608 k celku
a žalobcovia 5/ a 6/ každý v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/11072 k celku, nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese P., obec O. F. N., k. ú. O. F. N., zapísaných na Okresnom úrade Martin,

katastrálny odbor, na LV č. XXX, a to parcela registra „C“, parcelné číslo 1056/4 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 25 m2 a parciel registra „E“: parc. č. 783/1 - lesné pozemky o výmere 7.405 m2,
parc. č. 783/2 - lesné pozemky o výmere 400 m2, parc. č. 789 - lesné pozemky o výmere 5.165 m2,
parc. č. 818 - lesné pozemky o výmere 388 m2, parc. č. 825 - trvalé trávne porasty o výmere 798 m2,
parc. č. 827 - trvalé trávne porasty o výmere 6.168 m2, parc. č. 830 - trvalé trávne porasty o výmere
917 m2, parc. č. 839 - trvalé trávne porasty o výmere 2.141 m2, parc. č. 841/1 - trvalé trávne porasty

o výmere 69.920 m2, parc. č. 841/2 - trvalé trávne porasty o výmere 19.396 m2, parc. č. 841/3 - trvalé
trávne porasty o výmere 18.814 m2, parc. č. 841/101 - trvalé trávne porasty o výmere 902 m2, parc. č.
870 - trvalé trávne porasty o výmere 611 m2, parc. č. 872 - lesné pozemky o výmere 2.266 m2, parc. č.
873 - lesné pozemky o výmere 259 m2, parc. č. 875 - lesné pozemky o výmere 583 m2, parc. č. 877 -
lesné pozemky o výmere 978 m2, parc. č. 879 - lesné pozemky o výmere 593 m2, parc. č. 891/1 - trvalé
trávne porasty o výmere 3.930 m2, parc. č. 891/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1.364 m2, parc. č.

906/1 - lesné pozemky o výmere 6.615 m2, parc. č. 906 /2 - lesné pozemky o výmere 496 m2, parc. č.
908 - lesné pozemky o výmere 428 m2, parc. č. 917 - lesné pozemky o výmere 1.989 m2, parc. č. 920- lesné pozemky o výmere 15.768 m2, parc. č. 926 - trvalé trávne porasty o výmere 32.028 m2, parc. č.
927 - lesné pozemky o výmere 2.262 m2, parc. č. 928 - trvalé trávne porasty o výmere 3.615 m2, parc. č.
929 - trvalé trávne porasty o výmere 2.420 m2, parc. č. 945/1 - lesné pozemky o výmere 6.007.070 m2,

parc. č. 945/2 - lesné pozemky o výmere 883 m2, parc. č. 945/3 - lesné pozemky o výmere 28.397 m2,
parc. č. 945/4 - lesné pozemky o výmere 214.044 m2, parc. č. 945/5 - lesné pozemky o výmere 2.886
m2, parc. č. 945/6 - lesné pozemky o výmere 5.212 m2, parc. č. 945/101 - lesné pozemky o výmere
1.301.850 m2 a súčasne žalovaný v rozsahu, v akom sú žalobcovia 1/ až 6/ podielovými spoluvlastníkmi,
nie je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností (výrok I.). Žalobcom 1/ až 6/ voči žalovanému priznal nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením (výrok II.).
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19. 04. 2021 sa žalobcovia 1/ až 6/
domáhali voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v podanej
žalobe dôvodiac, že žalovaný je v dôsledku zrejmej nesprávnosti zapísaný ako podielový spoluvlastník
uvedených nehnuteľností v podiele väčšom než mu patrí. Žalovaný nárok uplatnený žalobcami uznal.

3. Súd, citujúc ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9a ods. 1, ods. 8 písm. e) zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel majúc za preukázané, že
žalobcovia sú právni nástupcovia po neb. U. P., ktorému svedčí zápis v pozemno-knižnej vložke č. XXX
pre k. ú. O. F. N. k spoločnej hore zapísanej v prot. č. XXX, žalobkyňa 1/ v spoluvlastníckom podiele
vo veľkosti 2/4152 k celku, žalobcovia 2/ a 3/ každý v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/4152 k

celku, žalobkyňa 4/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 5/16608 k celku a žalobcovia 5/ a 6/ každý
v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/11072 k celku, i keď zápis na liste vlastníctva potvrdzuje len
vlastnícke právo žalovaného, hoci tento právny titul nadobudnutia nemá. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že zápis spoluvlastníckeho podielu žalovaného na liste vlastníctva č. XXX sa opiera o
zápis v pozemkovej knihe č. XXX a XXX, z ktorého vyplýva nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k

predmetným nehnuteľnostiam o veľkosti 72/4152 k celku. Iný rozsah nadobudnutia spoluvlastníckeho
podielusúdunebolpreukázanýastranamianitvrdený.Zuvedenéhovyplýva,žezápisspoluvlastníckeho
podielu na LV č. XXX vo väčšom rozsahu ako vyplýva z pozemno-knižnej vložky XXX a XXX je
nesprávny. Súd sa stotožnil aj s negatívnym určovacím petitom v tom znení, že spoluvlastnícky podiel
žalovanéhosaznižujeospoluvlastníckypodielžalobcov,abynedošlokduplicitnémuzápisuvlastníckeho

práva.
4. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalobcom 1/ až 6/ priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného
o možnej aplikácii ust. § 257 C. s. p. Konštatoval, že žalovaný mal možnosť rokovať s dotknutými

vlastníkmi, a to aj prostredníctvom Mestského urbárskeho spolku, pozemkové spoločenstvo Kláštor
pod Znievom. Žalovaný si bol vedomý chybného zápisu v katastri nehnuteľností najmenej od roku
2015. Tvrdenia o nemožnosti mimosúdne sa dohodnúť s odkazom na viazanosť zákonom o majetku
obcí sú všeobecné, bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Žalovaný mal možnosť previesť majetok
obce z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorých existencia je v danom prípade nepopierateľná

a vyhnúť sa tak súdnym sporom. Súdu nebolo preukázané, že by žalovaný sporný zápis svojho
spoluvlastníckeho podielu od roku 2015 prerokoval na obecnom zastupiteľstve alebo aspoň zaradil do
programu. Žalovaný na jednej strane uznal hmotnoprávny nárok žalobcov, na strane druhej namietal
nesplnenie procesných podmienok na podanie určovacej žaloby z dôvodu, že žalobcovia nevyužili
predsúdne rokovania. Vzhľadom k postoju žalovaného k tvrdenému nároku, keď aj v rámci vyjadrenia

k žalobe ako aj v správnom (katastrálnom) konaní uviedol, že došlo k vydržaniu a nemôže pristúpiť
k zmiernemu vyriešeniu veci, odvolávajúc sa na porušenie zákona o nakladaní s majetkom obcí, súd
považoval takéto jeho vyjadrenia za účelové a nekonzistentné. Na jednej strane žalovaný uvádzal, že
previesťpodielniejemožnépreporušeniezákonaastýmspojenétrestnoprávnenásledky,zároveňvšak
spomína povinnosť žalobcov vykonať predžalobnú výzvu, ktorá by sa mohla prerokovať na obecnom

zastupiteľstve. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257 C.
s. p., keďže nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

5. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podal žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v priznaní mu náhrady trov

konania v celom rozsahu.
6. Žalovaný nesúhlasil s priznaním nároku na náhradu trov konania žalobcom. Poukázal na to,
že v priebehu konania žalobcovia priznali, že ho pred podaním žaloby nijako nekontaktovali a ani
sa s ním nesnažili dohodnúť. Súd absurdne otočil absenciu akýchkoľvek snáh o riešenie situácieprvotne mimosúdne proti nemu, uvádzajúc, že mal možnosť rokovať s dotknutými vlastníkmi, avšak
ostal nečinný. Tvrdenia súdu, že mohol rokovať s vlastníkmi prostredníctvom Mestského urbárskeho
spolku, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom nemožno zohľadniť, pretože žalobcovia iniciovali

konanie a práve ich prvé kroky mali smerovať k mimosúdnemu riešeniu uvedeného právneho stavu.
Navyše Mestský urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom nie je a nebol osobou
oprávnenou rokovať o predmetných skutočnostiach a nie je ani účastníkom predmetného konania.
7. Uviedol, že nechápe postup žalobcov, ktorí neuplatnili svoje vlastnícke právo priamo u neho a ani
neprejavili nijaký záujem o predsúdne rokovania v predmetnej veci, čím by predišli nutnosti jej riešenia

súdnou cestou. Zároveň poukázal, že ako obec, teda orgán verejnej správy je povinný konať podľa
zákona č. 138/1991 Zb. v platnom znení, a teda akákoľvek jeho nečinnosť v danej veci by mohla mať v
prípade jej neriešenia, resp. popierania nároku žalobcov v rozpore so zákonom trestno-právne účinky.
Z dôvodu nevyužitia možnosti uplatniť si právo priamo u neho došlo zo strany žalobcov k predčasnému
a zjavne nedôvodnému podaniu žaloby.
8. Žalovaný poukázal na to, že uznal právny nárok žalobcov v celom rozsahu, keďže bolo zjavné, že bol

ako vlastník predmetných spoluvlastníckych podielov zapísaný na LV č. XXX, obec a kat. úz. O. F. N.
neoprávnene, avšak uvedené nastalo v dôsledku chyby vtedajšej správy katastra bez jeho ingerencie
a záujmu.
9. V závere odvolania žalovaný uviedol, že v spore mu vznikli konaním žalobcov trovy, ktoré by inak
nemusel vynaložiť, ak by k riešeniu situácie došlo mimosúdne. Žalobcovia by preto s poukazom na ust.

§ 256 ods. 2 C. s. p. mali znášať jeho trovy konania.

10. Žalobcovia 1/ až 6/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti potvrdiť.
11. Súhlasili s tvrdením žalovaného, že ho pred podaním žaloby oficiálne neoslovili s návrhom na

mimosúdnu dohodu. Žalovaný sa však k podanej žalobe nevyjadril, ostal po doručení žaloby nečinný.
Žiadnym spôsobom neuviedol, že ich nárok uznáva. Ak by tak učinil, pristúpili by k mimosúdnemu
jednaniu.
12. Poukázali tiež na vyjadrenie žalovaného pred otvorením pojednávania dňa 26. 10. 2021, kedy na
výzvu súdu či sú ochotní uzavrieť mimosúdnu dohodu, žalovaný vyjadril nesúhlas. Následne žalovaný

uviedol, že nie je možné uzavrieť zmier, keďže mu to nedovoľuje zákon o majetku obcí a starostka
obce a poslanci obecného zastupiteľstva by sa vystavili riziku trestného stíhania. Keby bol žalovaný
ochotný pristúpiť k mimosúdnemu jednaniu alebo uzavretiu zmieru, boli by povinní znášať i trovy konania
v zmysle ust. § 256 C. s. p.
13. V ďalšom žalovaní poukázali na priebeh sporu ako aj obdobné spory iných podielových

spoluvlastníkov a žalovaného vedené na Okresnom súde Martin sp. zn. 10C/9/2019 a 5C/4/2021,
vzhľadom na ktoré poznali postoj a právny názor žalovaného k spornej otázke. Argumenty žalovaného v
odvolaní vyhodnotili ako nelogické, keď na jednej strane žalovaný tvrdí, že zavinili spor, lebo nepristúpili
k mimosúdnemu jednaniu a na strane druhej vo svojom vyjadrení na pojednávaní odmietol uzavretie
mimosúdnej dohody a zmieru.

14. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 C. s. p., § 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o
trovách konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovaného vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné.

16. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový
stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym
skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania,
preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, nepovažujúc za potrebné tieto
opakovať.17. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu
trov konania, civilnoprávne sporové konanie je ovládané jednak zásadou zodpovednosti za výsledok,

podľa ktorej strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov
vynaloženýchnaúčelnéuplatneniealebobráneniesvojhopráva(§255C.s.p.),jednakzodpovednosťou
za zavinenie zastavenia konania, podľa ktorej strana, ktorá zavinila zastavenie konania je povinná
nahradiť trovy konania protistrane (§ 256 C. s. p.). Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
a od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ust. § 257 C. s. p. Uvedené ustanovenie je

zamerané, resp. plní úlohu na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ak by sa pri tejto náhrade
plne presadili vyššie uvedené zásady. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť
o výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach
na strane strán konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na

osobné,majetkové,zárobkovéainépomeryvšetkýchúčastníkovkonania,atiežnaokolnosti,ktoréviedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Ust. § 257 C. s. p. neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby
ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, obdržal
náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

18. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu úspešní, súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 C. s. p., keď nezistil dôvody pre
aplikáciu ust. § 257 C. s. p.

19. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v odvolaní, ktorými odôvodňoval návrh na priznanie mu náhrady
trov konania, žalovaný v odvolaní, rovnako ako v priebehu sporu, opakovane uvádzal, že žalobcovia
ho pred podaním žaloby nijako nekontaktovali a ani sa nesnažili s ním dohodnúť. Žalobcovia potvrdili,
že žalovaného pred podaním žaloby oficiálne neoslovili s návrhom na mimosúdnu dohodu. Na tomto
mieste však možno akceptovať vyjadrenie žalobcov, že poznali postoj žalovaného k veci s ohľadom na

iné obdobné súdne konania, v ktorých vystupoval ich právny zástupca, preto trvanie na predžalobnej
výzve za tohto stavu by bolo len formálne. Žalovaný pritom bol v konaní nečinný, po doručení žaloby
sa nevyjadril, vyjadril sa až na pojednávaní dňa 26. 10. 2021, na ktorom poukázal na svoje vyjadrenia
v konaní sp. zn. 6C/1/2021, v ktorom nebol ochotný uzavrieť zmier, rovnako tak k uzavretiu zmieru
nedošlo ani v tomto konaní. Vyjadrenia žalovaného v priebehu konania (na pojednávaní pred súdom

prvej inštancie ako aj v odvolaní) odôvodňujú záver, že pokiaľ by aj žalobcovia oficiálne a formálne
oslovili žalovaného pred podaním žaloby, tento by neuspokojil ich požiadavky. Za tohto stavu okolnosť,
že nedošlo k formálnym mimosúdnym jednaniam/úkonom pred podaním žaloby nemôže byť dôvodom
hodným osobitného zreteľa v zmysle § 257 C. s. p. pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným
žalobcom.

20. Odvolací súd v súvislosti s odvolaním žalovaného zároveň uvádza, že žalovaný sa v odvolaní
aplikácie ust. § 257 C. s. p. ani nedomáhal (t. j. nežiadal nepriznať nárok na náhradu trov konania
úspešnýmžalobcom).Žalovanýsavodvolanídomáhalpriznanianáhradytrovkonaniajemuspoukazom
na ust. § 256 ods. 2 C. s. p. majúc zato, že žalobcovia podaním žaloby bez toho, aby sa svojho nároku

domáhali najskôr priamo u neho, zavinili vznik trov na jeho strane, ktoré by inak nevznikli.

21. Aplikácia ust. § 256 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania,
ktoré by inak neboli vznikli, však v danom prípade nie je možná. Uvedené ustanovenie totiž upravuje
situácie, ak strana procesne zavinila také trovy, ktoré by inak neboli vznikli, a teda ide o otázku

separátnych (oddelených) trov, ktoré musí zaplatiť strana, ktorá procesne zavinila ich vznik, napríklad
neodôvodnenou neúčasťou na pojednávaní, čím sa pojednávanie zmarilo a pod. Pri náhrade trov podľa
uvedeného ustanovenia ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s
riadnym vedením sporu.O nároku na náhradu separovaných trov sa rozhoduje samostatným uznesením
(výrokom) a tieto trovy nemožno zahrnúť do trov, o náhrade ktorých sa rozhoduje podľa výsledku sporu

(§ 255, § 256 ods. 1 C. s. p.). O takúto či obdobnú situáciu v danej veci nešlo.22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, nepovažujúc odvolanie žalovaného za
dôvodné, rozsudok okresného súdu čo do napadnutého výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil.

23.Vozvyšnejčasti(vovýrokuI.,ktorýmsúdžalobevyhovel),ktoránebolanapadnutáodvolanímžiadnej
zo strán konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s §

262 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobcovia 1/ až 6/, preto im súd podľa §
255 ods. 1 C. s. p. voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a
to v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)