Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Jana Vlčková

Legislation area – Občianske právoNeplatnosť skončenia pracovného pomeru

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200195
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:5919200195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: U. M., O.. XX.XX.XXXX,
V. Č. XXXX/X, M. O. U., zastúpenej Advokátskou kanceláriou: JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so
sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti žalovanému: TIME OUT Plus, s.r.o., so sídlom Panenská 8,
Bratislava, IČO: 35 790 580, zastúpenému: JUDr. Mária Karcolová, advokátka so sídlom Panenská
8, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. júna 2021, č.k. 23Cpr/2/2019-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že určuje, že pracovný

pomer žalobkyne k žalovanému, založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.04.2015, trvá.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
dané žalobkyni dňa 17.01.2019 je neplatné, v časti o určenie, že pracovný pomer žalobkyne k
žalovanému, založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.04.2015, trvá, žalobu zamietol a žiadnej zo
strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Skutkovo ustálil, že dňa 28.04.2015 žalobkyňa ako
zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej žalobkyňa dňa
01.05.2015 nastúpila do práce ako pracovníčka detského kútika nachádzajúceho sa v AUPARK Žilina,

na Námestí Ľudovíta Štúra. Dohodnutý druh práce podľa článku II.2. pracovnej zmluvy zahŕňal aj
zabezpečenie riadneho a bezpečného peňažného hotovostného styku so zákazníkmi zamestnávateľa
v prevádzkarni detského kútika, ako aj plnenie si zamestnávateľom uložených povinností súvisiacich s
účtovnýmvedenímhotovostnejpokladnezamestnávateľa.Dňa17.01.2019žalovanýodovzdalžalobkyni
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru pre opakované závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Žalobkyňa najskôr odmietla prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. V ten istý
deň sa vrátila do sídla žalovaného, okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala, čo potvrdila

svojím podpisom a takisto podpisom potvrdila, že súhlasí so skončením pracovného pomeru. Po právnej
stránke zistený skutkový stav posúdil podľa § 68 ods. 1 a 2, § 70, § 79 ods. 1, ods. 4 Zákonníka
práce a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Ako dôvodnú posúdil námietku žalobkyne, že okamžité skončenie pracovného pomeru je nejasné
a neurčité, pretože z jeho obsahu nie je možné zistiť rozsah škody, ktorú mala spôsobiť, ani určiť
časové obdobie , kedy k takému porušeniu pracovnej disciplína malo dôjsť. Mal za to, že okamžité
skončenie pracovného pomeru neobsahuje žiadne konkrétne vymedzenie skutku, nie je zrejmé, kedy a

koľkokrát sa žalobkyňa dopustila vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho v ponechaní
si hotovosti od zákazníka, nevydaní dokladu z registračnej pokladne a nepodpísaní dokladu o prevzatí
dieťaťa z detského kútika. V okamžitom skončení nie je v tomto zmysle ani jediný konkrétny údaj.
Okamžité skončenie pracovného pomeru sa neodvoláva ani na žiadne čestné prehlásenie zákazníka.Nazákladeuvedeného dospelk záveru,ženebolisplnenézákonnépredpokladynaokamžitéskončenie
pracovného pomeru, ktoré predstavuje výnimočný spôsob skončenia pracovného vzťahu, a preto
žalobe na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel. Ďalej konštatoval, že

žalobkyňa dňa 17.01.2019 oznámila žalovanému, že súhlasí so skončením pracovného pomeru. Z tohto
právneho úkonu žalobkyne jasne vyplýva, že netrvala na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával. Keďže
so žalovaným neuzavrela inú dohodu, platí, že jej pracovný pomer sa skončil dňom 17.01.2019. Právny
úkon žalobkyne súd vyhodnotil ako platný. V konaní nebola preukázaná, dokonca ani tvrdená, žiadna
taká skutočnosť, ktorá by spôsobovala jeho neplatnosť. Žalobkyňa nekonala pod žiadnym fyzickým

alebo psychickým donútením a pokiaľ tvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru podpísala
pod nátlakom, neuviedla však nič konkrétne, v čom mal tento nátlak spočívať. Skutočnosť, že sa vrátila
do sídla žalovaného, svedčí naopak o tom, že mala čas si premyslieť svoje konanie a konala slobodne.
Svojím úkonom je žalobkyňa viazaná a bez súhlasu žalovaného nebolo možné súhlas so skončením
pracovného pomeru odvolať. Dodatočné oznámenie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 28.01.2019,
že žalobkyňa trvá na tom, že jej pracovný pomer pokračuje a žiada o prideľovanie práce, bolo preto

irelevantné. Z týchto dôvodov zamietol návrh žalobkyne na určenie, že pracovný pomer medzi stranami
založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.04.2015 trvá. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
2 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku, v časti zamietnutia určenia, že pracovný pomer trvá, podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby aj v tejto časti bolo jej

žalobe vyhovené z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vytýkala súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní jej nároku v tejto časti vôbec nevzal v úvahu jej výzvu
zo dňa 28.01.2019, ktorú adresovala žalovanému, z obsahu ktorej vyplýva, že okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada o ďalšie prideľovanie práce v zmysle pracovnej

zmluvy. Bolo jej právom disponovať so svojím stanoviskom o trvaní pracovného pomeru a ďalšom
prideľovaní práce. Poukázala na to, že podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce je rozhodujúci stav v
čase vyhlásenia rozhodnutia pokiaľ ide o okolnosť, či v tomto čase zamestnanec trvá alebo netrvá na
ďalšom zamestnávaní. V čase rozhodovania súdu i pred podaním žaloby vo veci samej proklamovala
svoju vôľu, že trvá na tom, že pracovný pomer pokračuje a žiada o prideľovanie práce v zmysle

pracovnej zmluvy. Konajúci súd preto nesprávne právne vec posúdil, keď považoval jej oznámenie zo
dňa 28.01.2019 za irelevantné a pri rozhodovaní na neho neprihliadol. Mala za to, že súd nesprávne
vyhodnotil jej súhlas so skončením pracovného pomeru zo dňa 17.01. 2019 ako platný právny úkon,
ktorý je bez súhlasu zamestnávateľa neodvolateľný. So skončením pracovného pomeru súhlasila, avšak
pod nátlakom. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neskúmal toto jej tvrdenie napriek tomu, že sa jednalo o

individuálny pracovnoprávny spor s ochranu slabšej strany, v ktorom prípade by súd mal vyvíjať zvýšenú
aktivitu súvisiacu s obstarávaním vykonaným dôkazných prostriedkov. V replike zotrvala na dôvodoch
podaného odvolania.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že ňou uvádzané dôvody považuje
za nedôvodné a irelevantné vo vzťahu k správnosti rozsudku. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že

súhlas so skončením pracovného pomeru urobila pod nátlakom; z jeho strany nebol vyvíjaný na
žalobkyňu žiadny nátlak na prevzatie oznámenia o skončení pracovného pomeru a už vôbec nie
vo vzťahu k jej písomnému vyjadreniu, že so skončením pracovného pomeru súhlasí. Pri preberaní
oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru sama dobrovoľne písomne potvrdila, že súhlasí
so skončením pracovného pomeru. Poukázal na to, zamestnávateľ prvotne písomne vyjadril svoju vôľu

skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, de facto jej poskytol ofertu dohody, ktorú následne žalobkyňa
aj z vlastnej iniciatívy a vôle písomne akceptovala, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Mal zato,
že došlo tak k platnému uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu jej podpísania
17.01.2019. Uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru bola platným právnym úkonom. Pokiaľ
súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie otázky nátlaku, jeho postup považoval

za správny. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov
odvolacieho konania.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom
pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.), a po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 C.s.p.) výsluchom

žalobkyne, listinnými dokladmi - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.01.2019, výzva zo
dňa 28.01.2019, list zo dňa 05.02.2019, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keď žalobkyňa
dôvodne namieta v podanom odvolaní, že konajúci súd nesprávne právne vec posúdil, keď považoval
jej oznámenie zo dňa 28.01.2019, v ktorom vyjadrila svoju vôľu, že trvá na tom, že pracovný pomerpokračuje a žiada o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy, za irelevantné a pri rozhodovaní na
neho neprihliadol.
5. Postupom podľa § 382 C.s.p. vyzval odvolací súd strany, aby ste sa v lehote 10 dní písomne

vyjadrili k možnému použitiu § 60 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci
neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.
6. Žalobkyňa s aplikáciou uvedeného ustanovenia nesúhlasila s poukazom na to, že žiadny návrh
dohody jej nebol zo strany žalovaného predložený. Žalovaný súhlasil s aplikáciou uvedeného
ustanovenia s poukazom na to, že v predmetnom prípade došlo ku skončeniu pracovného pomeru

dohodou.
7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v súvislosti s ďalším trvaním neplatne skončeného
pracovného pomeru konštatoval, že z právneho úkonu žalobkyne zo dňa 17.01.2019 o tom, že súhlasí
so skončením pracovného pomeru, vyplýva, že žalobkyňa netrvala na tom, aby ju žalovaný ďalej
zamestnával, a pretože neuzavrela inú dohodu, platí, že jej pracovný pomer skončil dňom 17.01.2019.
Mal za to, že žalobkyňa bola svojím úkonom viazaná a bez súhlasu žalovaného nebolo možné súhlas

so skončením pracovného pomeru odvolať a oznámenie žalobkyne zo dňa 28.01.2019 o tom, že jej
pracovný pomer pokračuje a žiada o prideľovanie práce, považoval za irelevantné.
8. Vpredmetnejvecibolonesporné,žežalobkyňadňa17.01.2019odmietlaprevziaťokamžitéskončenie
pracovného pomeru dané jej žalovaným, čím nastali právne účinky doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobkyni. V danom prípade však bolo právoplatne rozhodnuté, že okamžité

skončenie pracovného pomeru dané žalovaným dňa 17.01.2019 žalobkyni je neplatné. Správne preto
súd prvej inštancie zisťoval, či žalobkyňa trvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával.
9. Z výpovede žalobkyne bolo preukázané, že dňa 17.01. 2019 sa s kolegyňou dostavili do sídla
žalovaného v Bratislave, aby podpísali dodatok k zmluve a hneď im bolo predložené okamžité
skončenie pracovného pomeru, nesúhlasili s jeho podpísaním. Po tom, ako opustili kanceláriu, volali

právnikovi, ktorý im povedal, že potrebujú okamžité skončenie pracovného pomeru, aby vedeli čo je
jeho predmetom, aby sa mohli obrátiť na súd. Oznámenie im bolo dané pod podmienkou, že uvedú, že
súhlasia s okamžitým skončením pracovného pomeru. Rokovali vždy s advokátkou protistrany. Neboli
im ponúknuté dohody.
10. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že tvrdenia žalobkyne považuje za fabulácie vytvorené jej

právnym zástupcom. Uviedla, že dodatky podpisovali so všetkými zamestnancami, ona mala plnú moc
na právne úkony, keďže konateľ bol z Prahy. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru si
žalobkyňa prečítala a začali sa s kolegyňou vyviňovať. Odmietnutím prevzatia nastala fikcia doručenia
a pre žalovaného tak bola vec uzavretá. Po trištvrte hodiny žalobkyňa zavolala, že si príde zobrať
oznámenie, nikto na ňu netlačil, ani prevzatie ničím nepodmieňoval. Za návrh na uzavretie dohody z

jeho strany považuje prejav vôle ukončiť pracovný pomer.
11. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel ohľadne vyhlásenia žalobkyne dňa 17.01.2019
o tom, že súhlasí so skončením pracovného pomeru, k odlišným skutkovým záverom. Ako vyplýva
z výpovede žalobkyne na odvolacom pojednávaní ako aj z jej listu zo dňa 28.01.2019, išlo o jej
súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. Tento právny úkon žalobkyne však nemal žiaden

relevantný vplyv na právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré nastali už skôr, a
to odmietnutím jeho prevzatia žalobkyňou.
12. Odvolací súd tiež zisťoval, či prípadne žalovaný neodstúpil od svojho prejavu okamžite skončiť
so žalobkyňou pracovný pomer v čase prevzatia si oznámenia žalobkyňou. Zisťoval za tým účelom
to, ako žalovaný reagoval na písomný prejav žalobkyne o tom, že súhlasí so skončením pracovného

pomeru. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.10.2019 ako i z jeho listu zo dňa 05.02.2019
je zrejmé, že žalovaný neodstúpil od svojho prejavu vôle okamžite skončiť pracovný pomer ani
následne pri doručovaní oznámenia žalobkyni po tom, ako sa do jeho priestorov dodatočne dostavila za
účelom prevzatia oznámenia. Z predmetných listín totiž vyplýva, že žalovaný absolútne stratil dôveru v
lojálnosť, zodpovednosť a dôveryhodnosť žalobkyne a je pre neho neakceptovateľné, aby pre neho ďalej

vykonávala dohodnutý druh práce. Navyše právna zástupkyňa žalovaného na odvolacom pojednávaní
uviedla, že pre žalovaného bola vec odmietnutím prevzatia oznámenia uzatvorená. Žalovaný tak
v čase prevzatia oznámenia žalobkyňou neodstúpil od svojho prejavu okamžite skončiť pracovný
pomer so súhlasom žalobkyne (R 47/97, 73/1996 ZSP) a naďalej trval na svojom prejave okamžite
skončiť pracovný pomer. K právne účinnému skončeniu pracovného pomeru dohodou v čase prevzatia

oznámenia žalobkyňou tak nedošlo.
13. Tento dodatočný súhlas žalobkyne s okamžitým skončením pracovného pomeru uskutočnený
po tom, ako zo strany žalovaného už účinne došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru,
nebolo možné posúdiť ani ako prijatie návrhu žalovaného na uzavretie dohody o skončení pracovnéhopomeru. V konaní bolo nesporne zistené, že žalovaný neumožnil žalobkyni uzavrieť dohodu o skončení
pracovnéhopomeru.Jehoprejavvôlesmerovaljedinekjednostrannéhoukončeniupracovnéhopomeru.
Ak by aj žalovaný dal žalobkyni návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, tento

by zanikol odmietnutím prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňou, ktorým
okamihom nastali jeho právne účinky.
14. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prejav vôle žalobkyne skončiť pracovný
pomer možno posúdiť jedine ako jej nový návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru.
Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd však skutkovo ustálil, že žalobkyňa následne svoj

návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru odvolala, keď dňa 28.01.2019 oznámila
žalovanému, že trvá na tom, že jej pracovný pomer ďalej pokračuje a žiada o ďalšie prideľovanie práce.
15. Pokiaľ v liste zo dňa 05.02.2019 žalovaný akceptoval návrh žalobkyne na skončenie pracovného
pomeru dohodou k 17.01.2019, tento nemal účinky včasnej akceptácie návrhu, pretože ho žalobkyňa
už skôr odvolala. Tento prejav vôle žalovaného možno preto považovať len za nový návrh na uzavretie
dohody, ku ktorému však žalobkyňa nepristúpila, keďže podala žalobu, ktorou sa domáhala aj ďalšieho

trvania pracovného pomeru.
16. Záverom možno poznamenať, že v prípade, ak by aj posúdil odvolací súd súhlas žalobkyne so
skončením pracovného pomeru ako oznámenie o tom, že netrvá na ďalšom zamestnávaní; tak ako ho
posúdil súd prvej inštancie; bola žalobkyňa oprávnená tento svoj prejav vôle neskôr; do vyhlásenia
rozhodnutia súdu; zmeniť.

17. Spoukazom nato,ževposudzovanejvecinebolopreukázané,žebydošlokuzavretiukvalifikovanej
dohody o skončení pracovného pomeru a žalobkyňa trvala na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer
žalobkyne u žalovaného sa neskončil, a preto v súlade s ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce naďalej trvá.
18. Odvolací súd tak posúdil námietky žalobkyne uvádzané v podanom odvolaní za dôvodné, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že určil, že pracovný

pomer žalobkyne k žalovanému, založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.04.2015, trvá.
19. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.