Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 17, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010637
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8319010637.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovanej A. P., pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 23/19/7702-12 zo dňa 18.10.2019, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 18.01.2022 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: A. P. I. S. I. H. O. F. Z. R. Á. , F.. XX.XX.XXXX R. U., Q. T. E., M. XXX/X,
j e v i n n á , ž e

ako matka maloletého J. A. P., F.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že jej povinnosť prispievať na výživu

dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 15P/85/2011
zo dňa 24.06.2011, právoplatným a vykonateľným dňa 01.07.2011, bola zaviazaná prispievať na výživu
svojho syna sumou 25,38 eur vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám otca A. P., v období od
01.07.2015 do 14.06.2017 si v mieste trvalého bydliska, ani inde túto svoju povinnosť úmyselne
pravidelne neplnila aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa
prispievať mohla a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu vo výške najmenej 609,12 eur,
t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák..

Podľa § 44 Tr. zák. súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. u obžalovanej

A. P., F.. XX.XX.XXXX R. U., Q. T. E., K.. M. XXX/X, lebo ma za to, že tresty uložené v trestnom rozkaze
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/67/2018 zo dňa 25.05.2018, ktorým bola odsúdená na trest
odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov,
ktorý nadobudol právoplatnosť 18.07.2018 a v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn.
13T/20/2021 zo dňa 14.06.2021, ktorým bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
s podmienečným dokladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, ktorý nadobudol právoplatnosť
13.07.2021, súd pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za d o s t a t o č n é .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obž. A. P. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť
na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu dňa 22.10.2019.Súd po oboznámení sa s obsahom predloženého spisového materiálu vo veci vydal trestný rozkaz,
ktorým pri uznaní viny v zmysle podanej obžaloby, uložil obvinenej súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, za súčasného

zrušenia výroku treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/67/2018 zo dňa
25.05.2018.

Proti tomuto trestnému rozkazu podala obvinená odpor, v dôsledku ktorého súd vo veci určil termín
hlavného pojednávania, na ktorom obvinená zotrvala na podanom odpore a tak sa trestný rozkaz zrušil

a vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov
J. A. P. I. A. E., prečítal zápisnicu o výpovedi svedka A. P. a ďalšie listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah
trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak,
ako je uvedený aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa cíti byť nevinná. Výživné
zasielala na jeho adresu, ktoré jej bolo stanovené, adresu, ktorú jej udal poberajúci výživného, výživné
sa jej vracalo naspäť, teda podľa obžalovanej nemal záujem preberať výživné pre dieťa, ktorému to bolo
stanovené súdom. Zobrala to do vlastných rúk a zasielala finančné prostriedky prostredníctvom rodiny

jej synovi. V období od 01.07.2015 do 14.06.2017 posielala na mal. J. A. P. výživné toľkokrát, koľko jej
bolo stanovené súdom, to znamená každý mesiac. Výživné však nepreberal. Obžalovaná má o týchto
skutočnostiach originály, ktoré podľa jej vyjadrenia na hlavnom pojednávaní, pokiaľ budú čitateľné po
toľkých rokoch doručím na súd. Výživné zasielala na adresu Hrnčiarska alebo Hrnčovská, Praha, Kolín.
Otec dieťaťa s ňou odmietal komunikovať. V tom čase bola obžalovaná v Anglicku, syn od nej dostával

dary, keď prišla, prišiel k jej starým rodičom, kde mu zabezpečili výlet, ošatenie, finančné prostriedky.
Nič naviac mu nemohli dať, pretože vlastný otec, keď mu kúpila niečo, tak mu to vzal.

Vzhľadom k tomu, že obvinená na hlavnom pojednávaní sa odchýlila od svojej výpovede z prípravného
konania, kde sa v celom rozsahu priznala, že si skutočne neplnila vyživovaciu povinnosť voči synovi J.

A. P. k rukám jeho otca A. P., jej bola prečítaná táto jej výpoveď, aby sa k rozporom vyjadrila.

Obvinená uviedla, že podľa nej v jej výpovediach rozpory nie sú ani v jenom, ani v druhom prípade a
to čo povedal je pravda. Po tom, čo obvinenej bola predložená k nahliadnutiu zápisnica o jej výpovedi
z prípravného konania, a bola požiadaná, aby sa vyjadrila či podpisy v tejto zápisnici sú jej, obvinená

uviedla, že skutočne podpisy sú jej.

Na základe toho súd nemal pochybnosť, o tom, že obvinená sa v prípravnom konaní ku skutku v plnom
rozsahu priznala a jej výpoveď z hlavého pojednávania považoval za tendenčnú v snahe zbaviť sa
trestnej zodpovednosti.

Svedok J. A. P. k neplateniu výživného zo strany jeho matky obž. A. P. v období od 1.7.2015 do 14.6.2017
na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, že neplatila alimenty, ktoré otec žiadal a povedal mu, že na ňu
podá trestné oznámenie. Svedok bol v kontakte so svojím otcom, povedal mu, že nejakú časť alimentov
zaplatila, ale druhú časť nezaplatila. Svedok nevie, o akú sumu sa jedná, to by musel kontaktovať otca,

no je teraz v práci a nemá tie papiere pri sebe. Čiastku, ktorú mu spomínal, že je nezaplatená, tak hovoril
sumu 600 eur. Svedok od obžalovanej žiadne peniaze neobdŕžal, ale dostal peniaze od svojej babky.
Keď potreboval peniaze tak sa jej spýtal, či by mu mohla niečo preposlať a poslala mu nejakú menšiu
sumu, ktorú mohla ona poslať zo svojho dôchodku, keďže nemá veľa peňazí a chcela mu pomôcť.
Odhadom mu babka mohla poslať spolu okolo stovky, posielala mu po 20 eur. Svedok si nemyslí, že to

bolo za výživné. Babka mu povedala, že mu posiela nejaké peniaze s dedkom, aby mal.

Z výpovede svedka J. A. P. nevyplynulo, aby okrem peňazí, ktoré mu poslala jeho babka, dostal peniaze-
výživné, aj od niekoho iného.

Svedok A. E., brat obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie či obžalovaná niečo poslala
šekom, lebo také informácie nemá, ale tým, že za ňou pravidelne jazdil - bolo to raz mesačne, sestra
posielala prostredníctvom neho peniaze svojmu synovi. Prvý krát keď prostredníctvom neho poslala
peniaze, tak sa v Kolíne stretol J. J. A. P. a jeho otcom A. P., kde tieto peniaze boli predané do rúk jehootca A. P.. Bolo to 40 eur asi v roku 2016, mesiac nevie. Osobne odovzdal výživné od matky do rúk otca
syna A. P. iba raz, lebo pri ďalšom stretnutí so J. A. P. mu bolo oznámené, že tieto peniaze boli použité na
nákup hračiek. Ďalšie peniaze, ktoré takto prostredníctvom sestry odovzdával, boli už priamo do rúk J. A.

P. vždy v rozmedzí mesiaca a až mesiaca a pol. J. A. P. bol následne umiestnený do výchovného ústavu
Kutná Hora. Aj tam ho svedok pravidelne navštevoval a peniaze mu odovzdával, a nie len priamo jemu
ale aj priamo vychovávateľovi, ktorý ho mal na starosti. Sumy ktoré odovzdával boli v rozmedzí 20 až
50 eur. Nejaké čiastka išla priamo J. do rúk a ostatné peniaze priamo vychovávateľovi, ktorý priebežne
ich J. vyplácal. Doklad o odovzdaní peňazí nemá, lebo pri odovzdávaní peňazí maloletému ako rodine

pre neho nie je potrebný. Peniaze ktoré sa odovzdávali na výchovnom ústave, vychovávateľ zapisoval.
Na začiatku vklady podpisoval a následne vravel, že už nie je potreba. Celkovo odovzdal okolo 800 eur.
Za peniaze, ktoré dával J. od jeho mamy spoločne robili nákupy oblečenia a jedla pre J..

Vzhľadom na potrebu preveriť obranu obvinenej súd hlavné pojednávanie viackrát odročil, naposledy
dňa 18.11.2021, kedy obvinená bola prítomná na hlavnom pojednávaní a zobrala na vedomie odročenie

termínu hlavného pojednávania na deň 18.01.2022.

Na toto hlavné pojednávanie sa však obvinená A. P. nedostavila ani svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnila a tak ho súd vykonal v jej neprítomnosti.

Na tomto hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedka A. P. z prípravného konania,
súd sa oboznámil tiež s ďalšími listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkami Okresného súdu Humenné
sp. zn. 11C 33/2004 a 15P 85/2011, uznesením Okresného súdu Kolín, prehľadom platenia výživného,
potvrdením o prevode, odpisom z registra trestov, výpisom o priestupkoch, správou o povesti, trestným
rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 13T 20/2021 zo dňa 14.06.2021 a dospel k záveru a

presvedčeniu, že obvinená sa skutočne dopustila skutku tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka A. P.- otca J. A. P., ktorému mala obvinená platiť výživné do
14.06.2017, je zrejmé, že obvinená si túto svoju povinnosť neplnila pravidelne a v plnej výške a tak jej
vznikol dlh. Z jeho výpovede je zrejmé, že v období od júla 2015 do júna 2017 s obvinenou nebol v

žiadnom kontakte a len prostredníctvom jej matky jej oznámil, že na výživnom má dlh. V dobe, keď bola
obvinená v Anglicku tak posielala výživné prostredníctvom služby Western Union, no potom čo sa vrátila
na Slovensko už ho nekontaktovala. Z jeho výpovede je zrejmé, že tým, že obvinená neplnila výživné
pravidelne, syn sa nedostal do nebezpečenstva núdze.

Obžalovaná má v odpise z registra trestov GP SR jeden záznam, a to odsúdenie trestným rozkazom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 67/18 zo dňa 25.05.2018 právoplatným dňa 18.07.2018 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov výkon ktorého súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov
do 19.01.2020. Zo správy mesta Medzilaborce vyplýva, že obžalovaná sa v mieste trvalého bydliska

nezdržiava. Podľa susedov sa chovala slušne a nepožívala alkoholické nápoje.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Humenné sp. zn. 13T 20/2021 zo dňa 14.06.2021 právoplatného
dňa 13.07.2021 vyplýva, že ods. P. bola týmto rozhodnutím uznaná vinnou z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, za čo bola odsúdená na

trest odňatia slobody na 18 mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne odložil za súčasného určenia
skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že obvinená A. P. sa skutku pre ktorý je stíhaná v tejto trestnej
veci dopustila skôr, ako boli vydané a doručené jej trestné rozkazy vo vyššie uvedených trestných

veciach tunajšieho súdu a teda do úvahy pripadalo uloženie súhrnného trestu v zmysle ustanovenia §
42 Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu,
pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku a príčinného vzťahu medzi

konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho - ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým
ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje
znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a
ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti,ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť
práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t. j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním
spôsobeného následku.

Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné
konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo
vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty (objektívnej
stránky) konkrétneho trestného činu.

Obžalovaná sa zo spáchania žalovaného skutku necíti byť vinná. Bránila sa tým, že výživné sa snažila
platiť, avšak to sa jej vracalo späť. O týchto skutočnostiach mala mať listinné dôkazy, ktoré mala zaslať
súdu, avšak tieto v priebehu celého trestného konania nezaslala tak súdu ako ani inému orgánu činnému
v trestnom konaní. Obvinená teda nepredložila na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz. Vzhľadom
na uvedené posúdil súd jej výpoveď za tendenčnú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje

protiprávne konanie. Súd prihliadol tiež na výpoveď svedka J. A. P., ktorý poprel, aby od obžalovanej
dostal nejaké peniaze, peniaze mu príležitostne zasielal iba jeho babka s tým, že nikdy sa nevravelo,
že by to mala byť forma platenia výživného. Tieto peniaze mu zasielala na prilepšenie jeho finančnej
situácie. Rovnako aj svedok A. P. usvedčil obvinenú zo spáchania skutku. Taktiež svedok A.Á. E.
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že odovzdával finančné prostriedky určené ako výživné J. A. P..

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods.
12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti
tak ako boli pri zachovaní totožnosti skutku uvedené v obžalobe sa stali. Z vykonaného dokazovania
teda vyplynulo, že obžalovaná úmyselne neplnila najmenej tri mesiace v období dvoch rokov zákonnú

povinnosť vyživovať svojho syna.

Tedasúdnazákladevýsledkovtaktovykonanéhodokazovaniadospelkpresvedčeniu,žeobžalovanása
dopustila konania, a to skutku kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona. Obžalovaná svojím konaním teda naplnila všetky znaky skutkovej podstaty vyššie

uvedenéhoprečinu,atotakpostránkesubjektívnej,akoajpostránkeobjektívnej,nazákladečohojusúd
uznal vinnou zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa
súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú spáchanie žalovaného
skutku.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na ust. § 44 a § 42 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím
na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovanej, dospel k záveru a vnútornému
presvedčeniu, že v danom prípade skôr uložené tresty, ktoré jej boli uložené trestným rozkazom
OkresnéhosúduHumennésp.zn.3T67/2018zodňa25.05.2018,ktorýmbolaodsúdenánatrestodňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a

trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 13T 20/2021 zo dňa 14.06.2021, ktorým bola
odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným dokladom na skúšobnú dobu
v trvaní 24 mesiacov sú na nápravu obžalovanej a na ochranu spoločnosti dostatočné, a preto upustil
od uloženia súhrnného trestu.

Sprihliadnutímnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti,akoajcitovanézákonnéustanovenia,bolopotrebné
vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je aždoručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.