Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/1481/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120387225
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120387225.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej: K. práv. zast.: JUDr. Ľudovít Štanglovič,
advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 51 474 841, proti
povinnému: W., na vymoženie pohľadávky vo výške 12 574,86 eura s príslušenstvom a trov exekúcie,
vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Eva Rusnáková, so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra č.
29, 934 01 Levice, IČO: 42 332 915, pod sp. zn. 388EX 625/20, o sťažnosti povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1481/2020 zo dňa 15. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1481/2020 zo
dňa 15. februára 2021 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu,
doručeného súdu dňa 24. 09. 2020, domáhala od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 12 574,86

eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul pripojila vykonateľný rozsudok Krajského súdu
v Nitre, sp. zn. 24Cb 65/00 zo dňa 20. 01. 2004 (ďalej len ako „exekučný titul“). Oprávnená podala návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“).

2. Poverením zo dňa 08. 10. 2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu

exekútorku JUDr. Evu Rusnákovú, so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra č. 29, 934 01 Levice, IČO:
42 332 915, ktorá ju vedie pod sp. zn. 388EX 625/20.

3. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom vzniesol
námietku premlčania vymáhaného nároku.

4. Oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
nesúhlasila. Poprela, že by bola vymáhaná pohľadávka premlčaná.

5. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp.
zn. 37Ek/1481/2020 zo dňa 15. februára 2021 rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamieta. V odôvodnení uznesenia podrobne

rozpísal dôvody, pre ktoré k premlčaniu vymáhaného nároku nedošlo.

6. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.

7. Právny zástupca oprávnenej žiadal sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Sudca k veci udáva nasledovné:9. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Po preskúmaní sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k
záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Skutkový stav v napadnutom
uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol
vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Preto rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.

14. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú
v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky
právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného

ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v
návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie.
Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.

15. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd
nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19.
mája2009,sp.zn.II.ÚS200/09,zprávnejvetyktoréhovyplýva,žeodôvodnenierozhodnutianemusídať
odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania,
a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.

ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 675/2014-40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS

340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú
upravené náležitosti odôvodnenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.