Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ondrej Samaš

Legislation area – Trestné právoIné práva a slobody

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce, Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/11/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015581
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119015581.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04. apríla 2022
prejednal sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaných

X) U. P., st.

nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., M. XXXX/XX,

X) U. P., ml.

nar. XX.XX.XXXX v S., prechodne bytom S., M. XX,

ktoré podali proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/86/2019 zo dňa 27. októbra 2021 a
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

1) Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodná.

2) Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa sťažnosti obžalovaných zamietajú, pretože boli podané
neoprávnenými osobami.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín podala na obvinených U. P., st. a U. P., ml. obžalobu
č. 1Pv 86/17/3309-104 zo dňa 19.12.2019, doručenú Okresnému súdu Trenčín dňa 20.12.2019, v
ktorej im kládla za vinu, že sa mali dopustiť prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe,
že spoločne dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod na mieste verejnosti prístupnom v S. pred
bytovým domom na ulici M. č. XXXX/XX počas toho, ako si poškodený F. E. natáčal svojim mobilným
telefónom priebeh odovzdávania svojho maloletého syna bývalej priateľke B. P., tohto fyzicky napadli
tak, že obžalovaný U. P. starší k poškodenému pristúpil zozadu a viackrát ho udrel do oblasti tváre,
krku, brucha, rúk a hrudníka, pričom ho telom odtlačil od vozidla a následne k poškodenému zozadu
prišiel obžalovaný U. P. mladší, ktorý chytil poškodeného za ruky v oblasti zápästí, ktoré mu vykrúcal v
snahe mu z ruky vytrhnúť mobilný telefón a spoločne s obžalovaným U. P. starším poškodeného fyzicky
napádali, čím spôsobili poškodenému F. E. prasklinu - nalomenie vzdialeného konca vretennej kosti
pravého predlaktia, pomliaždenie zápästí, viaceré povrchové odreniny oboch predlaktí a ľahké ložiskové
pomliaždenie chrbtovej plochy hrudníka vľavo, s dobou liečenia 4 až 5 týždňov .

Uznesením súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní bolo podľa § 280 ods. 2 Tr. por. rozhodnuté
tak, že vyššie uvedená trestná vec bola postúpená ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu

podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 430/2015 Z. z.
na prejednanie Okresnému úradu Trenčín.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote sťažnosti prokurátorka a obidvaja obžalovaní, ktoré
sťažnosti zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení uznesenia.

Prokurátorka následne sťažnosť písomne odôvodnila, pričom podstata jej sťažnostných námietok
spočívala v tom, že žalované konanie obidvoch obžalovaných napĺňa zákonné znaky skutkových podstát
stíhaných prečinov nielen po formálnej stránke, ale aj po stránke materiálnej. V úvode písomných
dôvodov sťažnosti prokurátorka zopakovala skutkové a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré uviedol
v odôvodnení svojho rozhodnutia o postúpení veci. Ďalej prokurátorka prakticky doslovne odcitovala
viaceré ustanovenia Trestného zákona, viažuce sa na predmetnú vec (§§ 364 ods. 1 písm. a), 122 ods. 2
písm. b), 156 ods. 1, 123 ods. 2, §§ 8, 9, 10 ods. 1 písm. b), 10 ods. 2) a odcitovala aj § 49 ods. 1 písm. d)
zákona o priestupkoch o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Prokurátorka taktiež popísala 4
zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaných trestných činov. Prokurátorka sa ďalej stotožnila s názorom
súdu prvého stupňa o naplnení formálnych znakov stíhaných prečinov. Súčasne však vyslovila názor,
že popisované konanie obžalovaných dosiahlo aj trestnoprávny rozmer, nakoľko popisované konanie
obžalovaných vykázalo vyšší stupeň svojej intenzity, ktorého závažnosť pre spoločnosť bola vyššia ako
nepatrná. K trestnému činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. uviedla, že zo záverov
znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo vyplynulo, že poškodený utrpel dňa 12.06.2016 v čase
okolo XX:XX hod. v S. pred bytovým domom na M. ulici XXXX/XX prasklinu - nalomenie vzdialeného
konca vretennej kosti pravého predlaktia a iné zranenia. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva,
že poškodený utrpel zranenia v dôsledku fyzického konfliktu medzi poškodeným a obžalovanými. Za
okolnosti, ktoré zvyšujú závažnosť konania obžalovaných, prokurátorka považovala fyzické napadnutie
poškodeného súčasne dvomi osobami za prítomnosti ďalších osôb bez predchádzajúceho verbálneho
upozornenia, ako aj spôsobený následok v podobe zranenia poškodeného s obmedzením obvyklého
spôsobu života 2 - 4 týždne. V závere potom prokurátorka uviedla, že konanie obžalovaných nie je
možné označiť len ako spoločensky nežiaduce, resp. len ako priestupok, ktoré v civilizovanej a kultúrnej
spoločnosti nemá svoje miesto. Takéto konanie nemožno označiť inak ako neprípustnú, protiprávnu a
neospravedlniteľnú reakciu na (síce nepovolené) zaznamenávanie odovzdávania maloletého dieťaťa,
ktoré v danom prípade dosiahlo trestnoprávny rozmer. Prokurátorka navrhla podľa § 194 ods. 1 písm.
b) Tr. por. zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a uložiť mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Sťažnosti obidvoch obžalovaných spoločne písomne odôvodnil ich obhajca. Navrhol zrušiť uznesenie
súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol zmeniť
uznesenie súdu prvého stupňa tak, že obidvaja obžalovaní budú spod obžaloby oslobodení.
Obidvaja obžalovaní sa prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadrili aj k sťažnosti prokurátorky.
Podľa názoru obhajcu dôvody sťažnosti prokurátorky nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Obhajca
vo vzťahu k staršiemu z obžalovaných uviedol, že tento sa nedopustil ani trestného činu, ani priestupku
a mal byť oslobodený spod obžaloby. Vo vzťahu k obžalovanému U. P. mladšiemu súd prvého stupňa
správne uplatnil materiálny korektív, nakoľko ide o ukážkový prípad potreby korigovania formálneho
páchania trestného činu vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. V závere vyjadrenia obhajca poukázal
na princíp ultima ratio (posledná a krajná možnosť) v tom, že trestné právo má postavenie subsidiárneho
práva a nemá zasahovať do problémov, ktoré majú byť primárne posudzované cestou občianskeho
súdneho konania.

Napokon sa písomne k uzneseniu súdu prvého stupňa a k sťažnostiam prokurátorky a obžalovaných
vyjadril aj poškodený F. E.. Poškodený ako osoba, ktorej boli spôsobené zranenia s trvalým následkom,
vyslovil rozhorčenie a sklamanie z prístupu a postupu súdu prvého stupňa. Ďalej najmä uviedol, že
matka dieťaťa vedela nielen vopred o vytvorení záznamu, ale vedela aj o jeho dôvodoch. Naopak práve
strana obžalovaných doručila na súd dodatočne spracované zvukové nahrávky, na ktoré poškodený
nebol upozornený, že sú zhotovované voči nemu a jemu blízkym osobám. Poškodený okolnosti prípadu
(presila dvoch osôb voči nemu, napadnutie na mieste verejnom, 8 týždňov práceneschopnosti, trvalé
následky na ruke) považoval za také, ktoré neumožňujú konanie obžalovaných kvalifikovať len ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Poškodený sa stotožnil s názorom prokurátorky o potrebe
potrestania obžalovaných súdom v trestnom konaní, a to aj z pohľadu preventívnych účinkov. V závere
poškodený uviedol, že považuje celý proces konania na súde prvého stupňa za nedostatočný. Navrhol
zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a tomuto súdu uložiť, aby vo veci znovu dôkladne konal a rozhodol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa §§ 192 ods. 1, 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a
preskúmal aj oprávnenosť na podanie sťažností a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je
dôvodná a obžalovaní neboli oprávnení podať sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa.

1) K sťažnostným námietkam a vytýkaným chybám prokurátorky uvádza senát nadriadeného súdu
nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní
po vykonaní dokazovania mal mimoriadne sťaženú situáciu pri vyhodnocovaní týchto dôkazov a
formulovaní svojich skutkových úvah. V predmetnej veci síce vystupovala celá rada „priamych“ svedkov,
pričom išlo o svedkov, ktorých vierohodnosť bola podmienená vzťahom k tej ktorej strane konania. Išlo
najmä o svedkov z radov rodinných príslušníkov poškodeného a obžalovaných, vrátane ich vlastných
výpovedí. Z toho potom vyplynulo, že súd prvého stupňa musel hodnotiť ako ospravedlňujúce, tak aj
usvedčujúce výpovede „priamych“ svedkov. V prejednávanej veci náročnosť hodnotenia vykonaných
dôkazov (bez ohľadu na povinnosť svedkov vypovedať „pravdivo“) vyplýva aj z toho, že vzhľadom na
„početnosť“ svedkov na obidvoch stranách sa javí, že sa obidve rodiny rodičov maloletého dieťaťa akoby
„pripravovali“ na vznik „konfliktu“ (zrejme nie prvého) pri odovzdávaní maloletého dieťaťa otcom jeho
matke. O tom okrem iného svedčí aj okolnosť, že obidvaja rodičia maloletého dieťaťa (poškodený F. E.
a B. P.) si priebeh odovzdania dieťaťa „nahrávali“ pomocou mobilného telefónu.

Súd prvého stupňa preto veľmi správne svoje skutkové úvahy „oprel“ najmä o popísanie predmetného
„konfliktu“ nezaujatými svedkami F. M. a G.. P. O. (susedia rodiny P.). Svedok F. M. videl postrkovanie
U. P., ml. s nejakým starším pánom od neho. Svedkyňa G.. P. O. zase videla ako sa starší P. strká s
pánom E.. Ani jeden z týchto svedkov nevidel údery päsťou, facky, či váľanie sa na zemi. Skutkové úvahy
súdu prvého stupňa v tom, že žalovaný skutok sa stal s výnimkou viacnásobného úderu poškodeného
do oblasti tváre, krku, chrbta, brucha, rúk a hrudníka, je preto správna a podporená vyššie uvedenými
nezaujatými svedkami, o vierohodnosti ktorých nemal ani senát nadriadeného súdu pochybnosti.
Zároveň možno prisvedčiť skutkovej úvahe súdu prvého stupňa v tom, že zistené a zadokumentované
zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj inak ako údermi, v tomto prípade pri vzájomnom fyzickom
naťahovaní, či vykrúcaní rúk v snahe zabrániť poškodenému „nahrávanie“ mobilným telefónom, čo
nebolo vylúčené ani znaleckým dokazovaním.

Súčasne z pohľadu aj právnych záverov je dôležité, že „fyzický konflikt“ medzi poškodeným a
obžalovanými začal až ich príchodom k poškodenému zo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov bez
toho, aby poškodený predtým fyzicky napádal ich dcéru a sestru B. P..

V zásade nemožno mať ani výhrady k záveru súdu prvého stupňa v tom, že obidvaja obžalovaní svojím
konaním naplnili zákonné znaky najmä prečinu výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože
sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom a verejne dopustili výtržnosti tým, že napadli iného. V zásade
súd prvého stupňa ani nepochybil, pokiaľ aj vo vzťahu k spôsobeným zraneniam poškodeného pripustil
možné formálne naplnenie znakov aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

V tomto formálnom ponímaní predmetných trestných činov pritom prokurátorka so závermi súdu prvého
stupňa vyslovila súhlas.

Senát nadriadeného súdu však neprisvedčil názoru prokurátorky, pokiaľ táto vyslovila názor, že aj
závažnosť stíhaných prečinov v prejednávanej veci je vyššia ako nepatrná. Súd prvého stupňa sa
pritom správne pri svojom rozhodovaní vo veci samej o vine, potom čo „urobil“ dôležitú skutkovú zmenu
v žalovanom skutku (zúženie protiprávneho konania obžalovaných - pozri vyššie), zaoberal aj tzv.
materiálnym korektívom uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zák. Toto ustanovenie pritom umožňuje aj pri
formálnom naplnení zákonných znakov prečinu rozhodnúť, že nejde o prečin, ak je jeho závažnosť
nepatrná. Tu súd prvého stupňa poukázal na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré ho viedli k záveru o
nepatrnej závažnosti stíhaných prečinov. Primárne tu správne poukázal na to, že obžalovaní prakticky
vystúpili na „obranu“ dcéry a sestry, keď táto podľa nich mala problém pri preberaní dieťaťa. Súčasne
fyzické napadnutie poškodeného bolo vedené snahou ukončiť vyhotovovanie obrazového záznamu
ich osôb (svedkyňa G.. P. O. uviedla, že aj jej bolo nepríjemné, že si ju pán E. nahráva, ako aj
jej dieťa - natáčal si na mobil celé okolie). Takéto pohnútky (pozri § 10 ods. 2 Tr. zák.) konania
obžalovaných významne svedčia pre záver o tom, že závažnosť konania obžalovaných je nepatrná.

Okolnosti zvyšujúce závažnosť uvádzané v sťažnosti prokurátorky sú pritom prakticky znaky skutkovej
podstaty predmetných prečinov (fyzické napadnutie, prítomnosť ďalších osôb, zranenie poškodeného).
Tiež nie bez významu je aj okolnosť, že od žalovaného skutku uplynula už doba takmer 6 rokov.

Napokon k úvahám prokurátorky o spoločenskej nežiadúcnosti konania obžalovaných a o
trestnoprávnom rozmere ich konania, senát nadriadeného súdu uvádza, že konanie obžalovaných
trestnoprávny rozmer dosiahlo. Obidvaja obžalovaní boli trestne stíhaní ako v prípravnom konaní,
tak aj „postavením“ pred súd, vrátane vykonania hlavného pojednávania. Už takémuto obvyklému
priebehu trestného stíhania nemožno pritom uprieť nielen trestnoprávny rozmer, ale aj výchovný účinok.
Trestnoprávny rozmer bol v prejednávanej veci daný aj tým, že len v dôsledku uplatnenia materiálneho
korektívu nedošlo k odsúdeniu obidvoch obžalovaných za dva prečiny.

Nenaplnenie materiálneho korektívu - závažnosť prečinov nepatrná, pri naplnení znakov skutkovej
podstaty až dvoch prečinov pritom spravidla vedie k záveru, že takéto konanie, ktoré má inak znaky
prečinu, môže napĺňať znaky priestupku podľa zákona číslo 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na prejednanie konania obžalovaných je potom príslušný Okresný úrad Trenčín.

Z takto rozvedených dôvodov krajský súd sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú zamietol podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por.

2) K sťažnostiam obidvoch obžalovaných uvádza senát nadriadeného súdu nasledovné. Podľa § 185
ods. 2 Tr. por. je možné uznesenie súdu prvého stupňa napadnúť sťažnosťou len v tých prípadoch, v
ktorých to zákon výslovne pripúšťa, ak súd rozhoduje vo veci v prvom stupni. V § 280 ods. 3 Tr. por. -
postúpenie veci, je výslovne uvedené, že proti uzneseniu o postúpení veci podľa § 280 ods. 2 Tr. por.
(rozhodnutie súdu prvého stupňa) môže sťažnosť podať iba prokurátor. Iné osoby, vrátane obžalovaných
sú z práva podať sťažnosť proti takémuto uzneseniu vyňaté.

V súlade s týmito ustanoveniami Trestného poriadku boli obžalovaní poučení aj v písomnom vyhotovení
uznesenia. Pre úplnosť senát nadriadeného súdu uvádza, že pokiaľ by aj takto presne podľa Trestného
poriadku nebolo dané obžalovaným ústne poučenie po vyhlásení uznesenia na hlavnom pojednávaní,
neznamená to, že by sa stali oprávnenými osobami na podanie sťažnosti. Právo podať sťažnosť
tam, kde to Trestný poriadok nepripúšťa, nemôže vyplynúť ani z prípadného nesprávneho poučenia o
oprávnenosti podať sťažnosť proti vyhlásenému uzneseniu.

Z takto rozvedených dôvodov krajský súd sťažnosti obžalovaných zamietol, pretože boli podané
neoprávnenými osobami - § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.