Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 25, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312204347
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2312204347.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenovsenátu
Mgr. Maroša Feketeho a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Ing. X. C., nar. XX. R. XXXX, J.
XXXX/XXX, R., zastúpeného: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., Štefánikova 5, Nitra, IČO: 47 237 252, proti
žalovanej: Obec Diakovce, Hlavná 118, Diakovce, IČO: 00 305 898, zastúpenej: JUDr. Ing. Ivan Katona,
PhD., LL.M.- advokátska kancelária, s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 51

816 865, o zaplatenie 54.355,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo 6. mája 2019 č. k. 23Cb/32/2012-725, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej (výrok II) a v
časti trov konania (výrok IV) r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie I. návrh žalovanej na prerušenie

konania zamietol, II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 54.355,82 eur spolu s 9,25 %
ročným úrokom z omeškania od 23.6.2011 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 540,17 eur, III. vo zvyšku žalobu zamietol, IV. žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania voči žalovanej.
Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 121 ods. 3, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458
ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), §

365, § 369 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 153a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“), § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2018.

Vecne dôvodil, že pôvodný žalobca, spoločnosť EKOL - TKD, s.r.o., IČO: 45 516 375, sa žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.2.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia 54.355,82 eur s
príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia (investície do majetku žalovanej). K investíciám malo
dôjsť v období, keď bol pôvodný žalobca na základe dodatku č. 1 zo dňa 17.5.2010 k zmluve o nájme
objektu termálneho kúpaliska Diakovce, (uzavretá medzi žalovanou ako prenajímateľom a spoločnosťou
EKOL.N - K s.r.o. ako nájomcom) v domnení, že je oprávneným nájomcom areálu termálneho kúpaliska

Diakovce. Keďže následne žalovaná ako prenajímateľ zaujala stanovisko, že uvedený dodatok č.
1 je neplatný, došlo v dôsledku už vykonaných investícií pôvodného žalobcu k zhodnoteniu areálu
termálneho kúpaliska Diakovce a tým aj k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej.
Súd prvej inštancie uznesením z 21.8.2013 č. k. 23Cb/32/2012-150 pripustil, aby pôvodný žalobca z
konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil súčasný žalobca Ing. X. C. z dôvodu, že v priebehu konania
došlo k postúpeniu pohľadávky.

Súd prvej inštancie vychádzal v predmetnej veci z procesného úkonu žalovanej vykonaného na
pojednávaní dňa 31.1.2013. Išlo o uznanie nároku v zmysle ust. § 153a ods. 1 O.s.p., keď žalovanázáklad uplatneného nároku žalobcu, t. j. bezdôvodné obohatenie, uznala (s uvedeným sa stotožnil i
odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení), čím sa zbavila možnosti v priebehu
ďalšieho konania právny základ nároku spochybňovať.

Žalovaná v konaní namietala nepreukázanie reálneho vykonania žalobcom tvrdených prác, ktorými malo
dôjsť k údajnému zhodnoteniu termálneho kúpaliska Diakovce. Súčasne žalovaná považovala znalecký
posudok č. 186/2018 zo dňa 20.11.2018, ktorý bol vypracovaný ako doplnok k znaleckému posudku
č. 23/2014, Ing. Júliusa Ratulovského za nepoužiteľný s tým, že voči znalcovi začalo Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky správne konanie z dôvodu podozrenia z vážnych pochybení rôznej

povahy. Žalovaná tiež vzniesla námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Súd prvej inštancie mal výšku bezdôvodného obohatenia žalovanej za preukázanú znaleckým
posudkom č. 23/2014, ktorým znalec odpovedal na otázky položené stranami sporu. Súd dodal, že
bez návrhu dokazovanie nevykonáva, a je len na stranách sporu, aby aj v prípade, ak je znalecké
dokazovanie nariadené súdom, sami formulovali otázky pre znalca. Nakoľko žalovaná trvala na výsluchu
znalca, z hľadiska hospodárnosti a najmä účelnosti súd prvej inštancie považoval za vhodnejšie, aby

znalec na otázky žalovanej odpovedal písomne, keďže pri osobnom výsluchu na pojednávaní nemá
znalec priestor na naštudovanie problematiky potrebnej k zodpovedaniu otázok. Na otázky žalovanej
znalec odpovedal v doplnku k znaleckému posudku č. 186/2018. Bolo by neúčelné, aby bol znalec
vypočutý aj na pojednávaní (znalec by len zopakoval svoje vyjadrenia z písomne podaného znaleckého
úkonu). Vzhľadom na uvedené súd zamietol návrh žalovanej na výsluch znalca na pojednávaní. Súd

prvej inštancie k vedenému správnemu konania voči znalcovi doplnil, že akýkoľvek výsledok správneho
konania voči znalcovi nemá význam pre výsledok sporu.
Znalec správne a odborne zodpovedal otázky položené stranami sporu vo svojom znaleckom posudku
č. 23/2014, pričom zohľadnil všetky podklady, ktoré mu boli poskytnuté. Z pohľadu súdu prvej inštancie
znalec v dostatočnej miere zodpovedal už v znaleckom posudku č. 23/2014 otázku týkajúcu sa výšky

bezdôvodného obohatenia žalovanej, kedy ju stanovil na sumu 105.127,36 eur. Znalecký posudok
č. 23/2014 znalec vyhotovil v zmysle stranami položených otázok, po oboznámení sa so všetkými
relevantnými účtovnými dokladmi, po obhliadke vykonanej na mieste - v areáli termálneho kúpaliska
Diakovce dňa 27.1.2014 za účasti sporových strán a ich právnych zástupcov a na základe fotografickej
dokumentácie predloženej sporovými stranami, z ktorej bol zrejmý rozsah vykonaného zhodnotenia

majetku žalovanej. Žalovaná tento znalecký posudok po jeho doručení (dňa 6.5.2014) nenamietala a
začala ho namietať až na pojednávaní dňa 20.10.2016.
Doplnením znaleckého dokazovania, ako aj predloženými listinami, bolo preukázané, že rekonštrukčné
a obnovovacie práce boli vykonané v rozsahu nevyhnutnom na riadnu prevádzku objektu a je zrejmé,
že samotný areál, ubytovacie priestory, ako aj termálne kúpaliská boli po vykonanej rekonštrukcii

v stave spôsobilom na jeho spustenie do prevádzky, ako to potvrdilo aj rozhodnutie Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva v Nitre č. HZP/A/2010/02345 zo 6.7.2010 a č. HZP/A/2010/2346 zo dňa
6.7.2010, ktoré nadobudli právoplatnosť 7.7.2010. Bolo zrejmé, že vykonanou rekonštrukciou objektov
došlo k zhodnoteniu majetku obce, ktoré dokonca výrazne prevyšuje žalovanú sumu. Ak mala žalovaná
následne za to, že výška bezdôvodného obohatenia mala byť stanovená iným spôsobom, bolo na nej,

aby tieto tvrdenia preukázala, k čomu však nedošlo.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dodatok č. 1 k nájomnej zmluve bol od počiatku neplatným
(predmetnýdodatokbolvyhlásenýobecnýmzastupiteľstvomžalovanejzaneplatný).Právnypredchodca
žalobcu investoval do majetku žalovanej v čase, keď sa oprávnene domnieval, že je nájomcom
areálu termálneho kúpaliska Diakovce, pričom postupoval v zmysle schváleného plánu rekonštrukčných

modernizačných prác a zhodnotení predmetu nájmu, ktorý bol schválený obecným zastupiteľstvom
uznesením č. 4/2010/A7. V dôsledku tejto investície pritom došlo k zhodnoteniu majetku žalovanej.
V zmysle neplatnej zmluvy plnili obe zmluvné strany. Nakoľko žalovaná prenechala právnemu
predchodcovi žalobcu do užívania areál termálneho kúpaliska, bezdôvodné obohatenie žalobcu
spočívalo v pomernej časti nájomného vo výške 2.801,11 eur. Výška bezdôvodného obohatenia žalobcu

medzi stranami sporná nebola, namietať ju začala žalovaná až vo vyjadrení doručenom súdu dňa
14.1.2019, kde tvrdila, že právny predchodca žalobcu užívaním areálu termálneho kúpaliska získal
majetkový prospech vo forme minimálne vstupného od návštevníkov, pričom aj tento finančný prospech
je bezdôvodným obohatením na strane žalobcu. Na tento prostriedok procesnej obrany žalovanej však
súd prvej inštancie neprihliadol, pretože žalovaná k tomuto nič bližšie netvrdila a ani nepreukázala.

Pokiaľ ide o výsluch svedka Ing. Q. D., jeho výpoveď súd prvej inštancie nepovažoval za vierohodnú.
K tvrdeniu žalovanej, že predložením audítorskej správy preukázala neexistenciu predmetnej
pohľadávky u spoločnosti EKOL -TKD, s.r.o., súd prvej inštancie uviedol, že žiadna audítorská správa
súdu predložená nebola. Zo strany právneho zástupcu žalovanej bol zaslaný len list zo dňa 15.10.2018(doručený súdu dňa 17.10.2018), v ktorom sa na túto správu odvoláva. I keby predmetná správa bola
súdu doručená, nemala by pre rozhodnutie vo veci žiadny význam, keďže úlohou súdu nie je posudzovať
správnosť vedenia účtovníctva právneho predchodcu žalobcu.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má právo na úhradu toho, čo vynaložil (jeho právny
predchodca) či už prácou, alebo i dodaním materiálu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže
išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Keďže žalovaná nie je schopná prijaté plnenie v podobe výkonov
vrátiť žalobcovi, je povinná vrátiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vysporiadaním
tohto prospechu je peňažná náhrada zodpovedajúca skutočnému majetkovému prospechu žalovanej

s prihliadnutím na najmenšie možné náklady a prípadnú vadnosť poskytnutého plnenia. Túto otázku
znalec nepochybne v znaleckom posudku č. 23/2014 zodpovedal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
uviedol,žeust.§458ods.1Občianskehozákonníka,ktoréurčujepreprípadybezdôvodnéhoobohatenia
spočívajúceho vo výkonoch povinnosť obohateného poskytnúť peňažnú náhradu, nemožno vykladať
tak, že peňažná náhrada zodpovedá výške plnenia, ktoré by bol obohatený povinný poskytnúť v prípade
platne uzatvorenej zmluvy, ale pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať

z obvyklej ceny vynakladanej v danom mieste a čase za plnenia toho istého druhu, pretože iba týmto
spôsobom je plne rešpektovaný objektívny charakter bezdôvodného obohatenia smerujúci k odčerpaniu
neoprávnene nadobudnutého prospechu na strane obohateného.
V doplnku znaleckého posudku č. 186/2018 znalec uviedol, že porovnal jednotkové ceny jednotlivých
hlavne kusových dodávok nachádzajúcich sa v podstatnej časti dodacích listov a zistil, že žalobca

účtoval dodávky v cenách pohybujúcich sa v spodnej časti bežných cien používaných na trhu v
tej dobe. Nenašiel v princípe v položkách žiadne veľké odklony vo forme prirážok, ktoré by ceny
neúmerne navýšili. Vychádzajúc zo skutočnosti, že výška zhodnotenia majetku žalovanej predstavovala
sumu 105.127,36 eur, pričom žalobca si uplatnil sumu výrazne nižšiu 54.355,82 eur (so započítaním
nájomného vo výške 2.801,11 eur), súd prvej inštancie žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel.

Námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej (žalovaná poukázala na to, že nie je jediná a ani
výlučná vlastníčka areálu termálneho kúpaliska) považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú. Žalobca
si bol od počiatku vedomý toho, že žalovaná nie je výlučným vlastníkom celého areálu termálneho
kúpaliska, a preto si voči žalovanej uplatnil len také vynaložené náklady a v takej výške, ktoré sa
týkali výlučne jej nehnuteľností. Predmetom uplatneného nároku v prejednávanom spore na vydanie

bezdôvodného obohatenia voči žalovanej boli len práce vykonané na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalovanej, čo nepochybne aj bolo predmetom miestneho šetrenia vykonaného znalcom za účasti strán
sporu na obhliadke v areáli Termálneho kúpaliska Diakovce dňa 27.1.2014.
Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, bolo preto potrebné
vychádzať z ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúci

deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. V danom prípade sa žalovaná do omeškania dostala odo
dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie (výzvu žalobcu žalovaná prevzala 8.6.2011, uvedenú
povinnosť mala splniť do 14 dní od doručenia), t. j. od 23.6.2011. Súd prvej inštancie preto priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 54.355,82 eur odo dňa 23.6.2011
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania

zamietol.
O návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 164 CSP.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalobcu
v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti podala včas odvolanie žalovaná s
návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že odvolanie
podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/ CSP. Uviedla, že súdny znalec Dipl. Ing.
Július Ratulovský nevypracoval znalecký posudok č. 186/2018 nestranne a nezaujato, na základe čoho
bolo voči nemu Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky začaté správne konanie. Z uvedeného

dôvodu bol nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal z tohto
znaleckého posudku č. 186/2018. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že nevyhovel žiadosti žalovanej
o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania v zmysle ust. § 207 ods. 3 CSP, ani nevypočul tohto
súdnehoznalcanapojednávaní.Súdprvejinštanciesanevysporiadalsotázkou,ževpredmetnejvecipri
vydaní bezdôvodného obohatenia nešlo o výšku investícií žalobcu, ale o výšku majetkového prospechu

žalovanej pred vynaložením investícií a po ich vynaložení, pričom napriek otázkam žalovanej túto otázku
neriešil ani znalec v znaleckom posudku č. 186/2018. Faktúra č. 2011001, o ktorú žalobca opiera
svoju žalobu nikdy neexistovala, čo vyplýva z audítorskej správy, ktorú žalovaná ešte pred vyhlásením
uznesenia o skončení dokazovania elektronicky doručila súdu, avšak bez jej zavinenia nebola tátoaudítorská správa súdu prvej inštancie doručená. Súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoj
záver v tom smere, že si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za práce na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej. Tento záver nepreukázal ani znalecký posudok č. 186/2018.

Tým súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k pasívnej legitimácii
žalovanej.

3. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že
pri vypracovávaní znaleckého posudku postupoval znalec s odbornou starostlivosťou a nestrannosť

postupu znalca bola skonštatovaná rozhodnutiami súdu prvej inštancie, aj odvolacím súdom. Žalobca sa
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výsluch súdneho znalca na pojednávaní by nebol efektívny.
Dodal, že žalovaná je v spore pasívne vecne legitimovaná.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP),protirozsudkusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa(§355ods.1CSP),po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľkapoužila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je dôvodné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na názore, že základ nároku
uplatnený žalobou bol žalovanou uznaný (§ 153a ods. 1 O.s.p., s odvolaním sa i na uznesenie
odvolacieho súdu z 27.2.2018 sp. zn. 31Cob/17/2017) s tým, že pokiaľ ide o výšku nároku (bezdôvodné
obohatenie), vychádzal súd prvej inštancie zo záverov znaleckého dokazovania.

6. V tejto súvislosti sa uvádza, že súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených
znalcom, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí vo väzbe s vykonanými inými dôkazmi.
Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len
presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a
jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5 Cdo 188/2010).

7. V danom prípade nebolo možné neprihliadať na významnú skutočnosť a to (právoplatné) rozhodnutia
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 19.9.2019 č. 00146/2019/153 RK (predložené v
rámci odvolacieho konania), v ktorom bolo konštatované, že súdny znalec Dipl. Ing. Július Ratulovský pri

vypracovaní znaleckého posudku č. 186/2018 nezodpovedal všetky položené otázky (napr. neodôvodnil
dátumukončeniaprácžalobcu),neodcitovalvšetkyzadanéotázky,nebolnestrannývovzťahukotázkam
položeným žalovanou a prihliadal na stanovisko žalobcu, na základe čoho nebolo možné tohto znalca
pri vypracovaní znaleckého posudku považovať za nestranného.

8. V dôsledku uvedeného, skutkové zistenia súdu prvej inštancie, podložené znaleckým posudkom
(nepoužiteľným dôkazným prostriedkom), nevytvárajú dostatočný skutkový podklad pre vyriešenie
rozhodujúcich otázok a teda ani priestor pre preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím
súdom.

9. Odvolací súd preto konštatoval, že odvolateľke bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.

10. Odvolací súd vzhľadom na uvedené podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti trov konania (závislý výrok) zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvod,
ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia, nebolo potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími námietkami
uvedenými v odvolaní.11. K ustanoveniu § 390 CSP (s prihliadnutím i na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 379/2017 a sp. zn. III. ÚS 5/2018) odvolací súd uvádza, že s poukazom na čl. 4 CSP,

keď v danom prípade ide o výnimočnú situáciu spôsobenú potrebou časovo náročného doplnenia
dokazovania, ktorá situácia vyvstala z dôvodu rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky zo dňa 28.5.2019 č. 00146/2019/153 v spojení s rozhodnutím ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky zo dňa 19.9.2019 č. 00146/2019/153 RK, v dôsledku ktorého/ktorých sa znalecký
posudok použitý ako základ rozhodnutia súdu prvej inštancie, stal nepoužiteľným, nebolo namieste, aby

odvolací súd nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie a bol to dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie (porov. i uznesenie Krajského súdu v Trnave z 19. novembra 2019 sp. zn. 23Co/26/2019).

12. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou
zásadou civilného sporového konania (pri aplikácii zásady predvídateľnosti postupu súdu), na základe
riadne vykonaného dokazovania, vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobcu (vychádzajúc

z toho, že základ nároku bol uznaný). Bude potrebné jednoznačné ustáliť, či žalobca vykonal práce
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej a ak áno, v akej výške. Súd prvej inštancie vykoná
nové znalecké dokazovanie iným súdnym znalcom (pozn.: nie kontrolný znalecký posudok), ktorým sa
zodpovedajú všetky doteraz stranami sporu položené otázky.

13. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

14. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

15.Podľa§396ods.3CSPakodvolacísúdzrušírozhodnutieaakvrátivecsúduprvejinštancienaďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

16. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

17. Písomné odôvodnenie uznesenia bolo vyhotovené sudcom spravodajcom Mgr. Marošom Feketem.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.