Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 20, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200408
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8317200408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1. G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XX, XXX XX Y., 2. P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX Y., obaja právne
zastúpení: JUDr. Jana Šepeľová - advokátka, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti
žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2.
Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, 3. C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXXX/XX, XXX XX Y., 4. W.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX Y.,
žalovaní v 3. a 4. rade právne zastúpení: JUDr. Martina Čelková - advokátka, so sídlom Štefánikova 22,

066 01 Humenné, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky a iné, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15Csp/34/2017-635 zo dňa 25.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutom rozsahu, t.j. vo výrokoch I. a II.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.),
žalovaným v 1. 4. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal (výrok

II.) a konanie v časti o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/
XXXXXXX/XX-XXX/XX uzavretá dňa 23.06.2008 medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je absolútne
neplatná, zastavil.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona č. 524/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia podanou žalobou žiadali určiť, že zmluva o poskytnutí
euroflexihypotéky zo dňa 23.06.2008 je neplatná, rovnako je neplatná zmluva o zriadení záložného
práva a neplatná je aj opakovaná dobrovoľná dražba zo dňa 30.11.2016. Žalobu odôvodnili tým, že dňa
30.11.2016 bola vykonaná opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 1. rade
a dražobníkom žalovaný v 2. rade. Predmetom opakovanej dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV
číslo XXX, k. ú. J. a to rodinný dom, súpisné číslo XX, na parcele číslo XXX, a aj táto parcela, ktorých
bezpodielovými spoluvlastníkmi boli žalobcovia v 1. a 2. rade. Príklep bol udelený vydražiteľom a to

žalovaným v 3. a 4. rade za cenu 18 600 eur. O dobrovoľnej dražbe bola spísaná notárska zápisnica I..
X. E. - notárkou. Na základe zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX
zo dňa 23.06.2008, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, poskytol žalovaný v 1. rade
žalobcomakodlžníkomúvernaúčelynadobudnutianehnuteľnostivovýške13.192eurzaúčelomúdržbydokončených stavieb úver 5.808 eur. Tento úver bol zabezpečený záložným právom pre žalovaného
v 1. rade ako záložného veriteľa na uvedené nehnuteľnosti. Z dôvodu, že úver nebol splácaný podľa
zmluvy, pristúpil veriteľ - žalovaný v 1. rade k realizácii dobrovoľnej dražby, ktorú realizoval žalovaný v

2. rade. Dobrovoľná dražba sa konala v troch kolách, dňa 17.09.2013, 13.07.2015 a 30.11.2016, kedy
bol udelený príklep žalovaným v 3. a 4. rade. Boli vypracované tri znalecké posudku s rôznou hodnotou
nehnuteľností na sumu 24.500 eur, 23.700 eur a 20.000 eur. Žalobcovia ako dlžníci s dobrovoľnou
dražbou nesúhlasili. Zmluvu o euroflexihypotéke súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Žalobcovia žiadali
určiť aj neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu, že oznámenie o dražbe nebolo zaslané zákonným

spôsobom, znalecké posudky boli vyhotoveného v rozpore so zákonom a dražba prebehla spôsobom,
ktorý odporuje zákonu a dobrým mravom.

4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že notárskou zápisnicou číslo N XXXX/XXXX spísanou I.. X.
E. - notárskou kandidátkou, poverenou I.. T. E. - notárkou, dňa 30.11.2016 bolo spísané osvedčenie
o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby, pričom predmetom dražby bola nehnuteľnosť rodinný dom

súp. č. XX, na parcele XXX aj táto parcela v k. ú. J. (ďalej len „predmet dražby“). Cena dosiahnutá
vydražením bola vo výške 18.600 eur, odhadná cena bola určená vo výške 20.000 eur. Zo znaleckého
posudkuW.P.X.čísloXX/XXXXzodňa12.07.2013 vyplýva,žetrhovácenanehnuteľnostijevovýške24
500 eur. Zo znaleckého posudku znalca W.. P. X. číslo XX/XXXX zo dňa 15.04.2015 vyplýva všeobecná
trhová cena nehnuteľnosti vo výške 23 700 eur. Zo znaleckého posudku znalca W.. G. I. číslo XXX/XXXX

zo dňa 03.10.2016 vyplýva všeobecná trhová cena nehnuteľnosti 20.000 eur.

5. Zo zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 23.06.2008
vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcom v 1. a 2. rade ako dlžníkom úver na účely
bývaniavovýške19.180eur.Fixnáúrokovásadzbanaobdobie5rokov6,74%p.a.,dobaúveru26rokov,

mesačná splátka anuitná 131 eur, počet splátok 312, poplatok za poskytnutie úveru 180 eur. Zo zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 23.06.2008 vyplýva,
že žalovaný v 1. rade ako veriteľ a záložný veriteľ a žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci zabezpečili
vyššie uvedený úver záložným právom na nehnuteľnosť evidovanú na LV číslo XXX, teda rodinný dom
súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XXX a uvedenú parcelu. Oznámením o začatí výkonu

záložného práva zo dňa 04.06.2013 žalovaný v 2. rade ako dražobník oznámil žalobcom ako dlžníkom
a vlastníkom začatie výkonu záložného práva na uvedené nehnuteľnosti, čo vyplýva z doručenky
podpísanej žalobcami. Zo zoznamu účastníkov dobrovoľnej a vyhlásenia účastníka dobrovoľnej dražby
je zrejme, kto sa dražby zúčastnil. Výzvou na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu
dražby zo dňa 03.06.2013 žalovaný v 2. rade ako dražobník oznámil žalobcom tieto skutočnosti. Z

doručenky vyplýva, že uvedené žalobcovia prevzali. Z listu žalovaného v 2. rade ako dražobníka zo
dňa 10.10.2016 vyplýva, že bol doručený žalobcom, ako vlastníkom, znalecký posudok číslo XXX/XXXX
znalca W.. G. I. a z doručeniek vyplýva, že žalobcovia uvedené prevzali. Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 03.04.2017 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcom postúpenie tejto pohľadávky na
EOS KSI Slovensko s.r.o.. Žalobcovia toto oznámenie o postúpení pohľadávky prevzali, čo dokazujú

doručenky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako pôvodným
veriteľom a EOS KSI Slovensko s.r.o., ako novým majiteľom vyplýva, že táto pohľadávka bola postúpená
na nového veriteľa EOS KSI Slovensko s.r.o. dňa 22.03.2017. Z rámcovej zmluvy o uzatváraní dražieb
zo dňa 12.02.2013 vyplýva, že žalovaný v 1. a 2. rade medzi sebou uzatvorili zmluvu, ktorej premetom
bolo vykonávanie dražieb pre žalovaného v 1. rade dražobníkom - žalovaným v 2. rade za dohodnutú

odplatu. Z potvrdenia o registrácii údajov v notárskom centrálnom registri dražieb vyplýva, že táto dražba
zo dňa 13.11.2016 bola riadne zaregistrovaná.

6. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobcovia nároky uplatnené žalobou nepreukázali. V rámci
trojmesačneprekluzívnejlehotyodkonaniadobrovoľnejdražbypodľaZákonač.524/2002Z.z.neuviedli,

k akým konkrétnym porušeniam zo strany žalovaných došlo pri opakovanom treťom kole dobrovoľnej
dražby, a teda neuniesli dôkazné bremeno. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade VÚB
a.s. bol oprávneným veriteľom a záložným veriteľom. Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky bola
uzavretá riadne a včas. Je tak uzavretá platne. Súd poukázal na to, že na túto zmluvu sa nevťahuje
zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že úver bol poskytnutý za účelom bývania. V konaní

bolo preukázané, že túto zmluvu nesplácali riadne a včas, preto žalovaný v 1. rade ako veriteľ a
záložný veriteľ mohol realizovať svoje záložné právo formou dobrovoľnej dražby, čo aj uskutočnil. Od
samotného návrhu na podanie dražby dražobníkovi - žalovanému v 2. rade uplynulo cca viac ako
3 roky, dve kolá boli neúspešné. Čo sa týka primeranosti a proporcionality, súd poukázal na to, ževzhľadom na výšku poskytnutých úverov tak, ako to je vyššie uvedené a na hodnotu týchto nehnuteľnosti
určenú tromi znaleckými posudkami s malými odchýlkami, po určitom časovom odstupe bola táto držba
vykonaná proporcionálne a primerane. Rovnako dosiahnutý výťažok v treťom kole dobrovoľnej dražby

bol primeraný a proporcionálny. Z doložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný v 2. rade ako
dražobník postupoval v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia ako dlžníci a vlastníci
predmetných nehnuteľností prevzali všetky oznámenia, ktoré sú doložené v súdnom spise a dražba
prebehla riadne a platne.

7. Žalobcovia v konaní nepreukázali aby došlo k porušeniu niektorého ustanovenia zákona, ktorý by mal
za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Okrem toho súd poukázal na to, že samotní žalobcovia na
poslednom pojednávaní uviedli, že v predmetnej nehnuteľnosti už nebývajú, pretože majú zabezpečené
formou nájomnej zmluvy na bývanie inú nehnuteľnosť, a to byt v Y..

8. Súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil výrokom III., a to v časti o neplatnosť zmluvy o zriadení

záložného práva, o ktorom žalobcovia zobrali žalobu späť a žalovaní s tým súhlasili.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 a § 255 CSP s využitím § 257 CSP. Dôvody hodné
osobitného zreteľa videl v tom, že žalobcovia sú invalidní dôchodcovia a ich príjem im nestačí ani
na úhradu ich nákladov. Navyše predmetom sporu bola snaha o ochranu ústavného práva na bývania

zo strany žalobcov. Vzhľadom na uvedené preto súd žalovaným nárok na náhradu trov konania voči
žalobcom nepriznal.

10.ProtivýrokuI.podaližalobcoviavzákonomstanovenejlehoteodvolanie,ktoréodôvodnilitým,že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasia z
dôvodu, že zo strany žalovaných došlo k vymoženiu nečestného plnenia, pričom nebolo nevyhnutné
vydražiť chránený záloh, v ktorom mali obydlie. Po tom, ako sa dostali do finančných problémov, sa
snažili splácať poskytnutý úver, žiadali o uzavretie dohody o splátkach, čo žalovaný odmietal a pristúpil

k vykonaniu dobrovoľnej dražby. Čo sa týka neplatnosti zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky, na
túto zmluvu sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom táto obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, konkrétne dojednanie rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Vo vzťahu k určeniu neplatnosti dobrovoľnej dražby uviedli, že boli poručené ustanovenia zákona o

dobrovoľných dražbách, došlo k podhodnoteniu predmetu dražby, ako aj k porušeniu dobrých mravov a
ústavného práva na obydlie a práva na súkromný život, keďže veriteľ sa mohol uspokojiť primeranejším
spôsobom, napr. poskytnúť ešte jednu možnosť splatiť svoj dlh v primeraných splátkach. Európsky
súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práv na
rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí, musí preukázať primeranosť takého opatrenia

na súdne preskúmanie. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby ho zmenil a ich žalobe vyhovel.

11. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňuje so skutkovými tvrdeniami a právnymi názormi vyjadrenými v rozsudku súdu prvej inštancie.

Žalobcovia sa odvolávajú na termín „nečestného plnenia“, ktorý nie je v právnej teórii známy. K
výkonu záložného práva nedošlo hneď, ale s časovým odstupom niekoľkých rokov. Tvrdenie žalobcov
o tom, že sa pokúsili uzavrieť dohodu o splátkach, je zavádzajúce, nakoľko sami tvrdili, že sú
nemajetní invalidní dôchodcovia, čím objektívne dali najavo svoju finančnú situáciu. O neplatnosti
rozhodcovskej doložky je tvrdenie irelevantné, nakoľko táto nebola využitá a nezapríčinila by neplatnosť

dojednanej zmluvy. Žalovaný v 1. rade mal za to, že dražba prebehla zákonným spôsobom, cena
predmetu bola určená správne troma znaleckými posudkami, pričom vydražená cena bola primeraná
a proporcionálna. Tvrdenia o podhodnotení ceny nehnuteľností protistrana konštatovala bez ďalšieho
odborného podloženia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil.

12. Žalovaní v 3. a 4. rade sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili tak, že sa nestotožňujú s jeho dôvodmi.
Tvrdili, že Zmluva o pôžičke nie je zmluvou v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na
§ 1 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona. Tiež poukázali na to, že žalobcovia ani nepredložili, ani nenavrhlidôkaz o tvrdení, že cena nehnuteľnosti je iná, ako zistená znaleckými posudkami, predloženými vo veci.
Poprelitvrdenie,žežalobcomboloporušenéprávonaobydlie,keďžesazdomudobrovoľneodsťahovali.
Navrhli rozsudok potvrdiť a chceli priznať im trovy odvolacieho konania.

13. K odvolaniu žalobcov sa žalovaný v 2. rade nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ust.§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust.§ 385 CSP a contrario s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 07.04.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Keďže odvolanie bolo podané proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a s ním

súvisiaci výrok je výrok o trovách konania, výrok III. ktorým konanie v časti o určenie, že zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX uzavretá dňa 23.06.2008
medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je neplatná, zastavil, tento nadobudol v zmysle ust. § 367 ods.
2 CSP právoplatnosť.

17. Žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhali určenia, že zmluva o euroflexihypotéke uzavretá dňa
23.06.2008 medzi žalobcami v 1. a 2. a žalovaným 1. je neplatná. Odvolací súd dodáva, že žalobcovia
bolipriuzatváranízmluvyvpostaveníspotrebiteľovažalovanýv1.radevpostavenídodávateľa.Napriek
uvedenémuvšaknebolomožnéaplikovaťnaveczák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinný
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Ust. § 1 cit. zákona stanovuje, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy

o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Spotrebiteľský status žalobcov vyplýva
z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj odvolací súd má za to, že nebolo preukázané pri uzatvorení
uvedenej zmluvy porušenie práv žalobcov.

18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je daný na tom naliehavý právny záujem.

19. V prejednávanej veci sa teda žalobcovia petitom 1 domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy. V
danej veci išlo o tzv. určovaciu žalobu, a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa v prvom rade

zaoberať tým, či žalobcovia mali v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na takomto
určení. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom
určovacej žaloby a bez jeho existencie je vylúčené zaoberať sa takouto žalobou vecne. Existencia
naliehavého právneho záujmu musí byť v konaní preukázaná.

20. Odvolací súd tak uvádza, že určovacie žaloby majú opodstatnenie tam, kde je ešte len stav
ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovacia žaloba má charakter preventívnej ochrany. Nápravy
stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie podľa § 137
písm. a) CSP, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba
odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade určenia neplatnosti

predmetných zmlúv musí spočívať v tom, žeby sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi
sporovými stranami a vytvorilo by to pevný základ na budúce právne vzťahy.

21. Tak odvolací súd naviac dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobcovia naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti danej zmluvy nemajú. Za stavu, kedy došlo k realizácii výkonu záložného

práva dobrovoľnou dražbou a za stavu, kedy spochybňovali platnosť uvedenej zmluvy v rámci
neprijateľnosti daných podmienok, nie je tu daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti celej
úverovej zmluvy.22. V zmysle ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v prípade ak boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa

neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadov, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade môže
sa domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali návrh o neplatnosť dražby v lehote podľa ust. § 21
ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

24. Dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného
práva k predmetu dražby konané na základe návrhu navrhovateľa (viď bližšie § 2 písm. a/ cit. zákona).
Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/). Dražobníkom je osoba,

ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej
oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá). Navrhovateľom dražby je
vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona
(ďalej len záložný veriteľ), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby
(§ 7 ods. 1). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak

je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 7 ods. 2). Dražbu je
možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s
dražobníkom (§ 16 ods. 1, text pred bodkočiarkou). Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom,

že predmet dražby je možné dražiť (§ 16 ods. 2 veta druhá). V prípade, ak boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu (§ 21
ods. 2). Navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné
dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon

záložného prával. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku sa
nemožno zbaviť (§ 33 ods. 2).

25. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcov o určenie
neplatnosti dražby zo dňa 30.11.2016 konanej podľa zák. č. 527/2002 Z. z. nebol podaný dôvodne v

zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď v konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti
s konaním predmetnej dražby (dražobným konaním) došlo k porušeniu ustanovení zák. č. 527/2002 a
to § 7 ods. 2, § 12 ods. 1, s prihliadnutím na skutkové vymedzenie dôvodov ich návrhu.

26. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že pokiaľ žalobcovia namietali

neplatnosť dražby z dôvodu, že spochybňujú výšku ohodnotenia predmetu dražby, v konaní bolo
nesporne preukázané, že žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ si splnil svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, písomne vyhlásil aj
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva, keď z vykonaného
dokazovania nevyplýva tá skutočnosť, že by žalobcovia v priebehu dražby namietali obsah tohto

písomného vyhlásenia žalovaného v 1.rade a potom, pokiaľ ide o výšku pohľadávky, pre ktorú bol
navrhnutý výkon záložného práva, táto za daných preukázaných okolností nemôže mať za následok
neplatnosť dražby. Žalovaný v 2. rade ako dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, podľa
všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby v súlade s § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách,
keď ohodnotenie predmetu dražby v zmysle vypracovaného znaleckého posudku nebolo v priebehu

celej dobrovoľnej dražby zo strany žalobcov v 1. a 2. rade namietané. Potom čo im bol znalecký posudok
doručený, títo ani nežiadali v priebehu dražobného konania o vyhotovenie nového znaleckého posudku,
a pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby za daných preukázaných okolností určenie ocenenia
nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Je nesporné, že v danej veci nebol v priebehu konania
dražby prejavený záujem nehnuteľnosť vydražiť za cenu určenú znaleckým posudkom, a preto bol

predmet dražby vydražený v ďalšom opakovanom kole za zákonom stanovenú celú cenu v súlade s
§ 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Námietka žalobcov, že záložný veriteľ mohol žalovať o
zaplatenie pohľadávky a nie hneď pristúpiť k výkonu záložného práva, nemá v danom prípade právny
význam, pretože záložný veriteľ mohol svoje právo uplatniť v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách asamotná skutočnosť, že by prebiehalo konanie, v ktorom by sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi
domáhal uspokojenia svojej pohľadávky zabezpečenej záložným právom, nemá pre určenie neplatnosti
dražby žiaden právny význam.

27. Z doterajšej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súdna prax dospela k záveru, že právna úprava
dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie
je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu,
že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky

neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje (viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Cdo 147/2017 sp. zn. 5
Cdo 113/2017, sp. zn. 2 Cdo 36/2019). Nie je potrebné spochybniť právny názor, že strata obydlia
žalobcov predstavuje zásah od ich práv a mohla by spôsobiť im nepriaznivú životnú situáciu, avšak
ani právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Pri kolízii ústavou
garantovaných práv a to práva žalobcov na ochranu obydlia zaručeného čl. 21 ústavy, či čl. 8 dohovoru
a na druhej strane práva žalovaného v l. r. na ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy

a čl. 1 Dodatkového protokolu, je potrebné vykonať test proporcionality ,,stricto sensu“ za účelom
zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu
a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (viť tiež rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. I.
ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

28. So zreteľom na všetky tieto dôvody rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho
odvolací súd v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I. a II. postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožniac
sa s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj čo do správneho výroku
o trovách konania potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP tak,
že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd rovnako ako súd
prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP vzhliadol v
nepriaznivej majetkovej a finančnej situácii žalobcov, ktorá bola v konaní preukázaná, oproti žalovanému
v 1. rade, ktorý je silnou a stabilnou bankovou inštitúciou. Ďalší žalovaný, a to v 2. rade bol v odvolacom

konaní nečinný, žiadne trovy mu počas neho nevznikli ani si ich neuplatnil. Vo vzťahu k žalovaným v 3.
a 4. rade odvolací súd dodáva, že nepodali odvolanie čo do výroku o trovách konania v rozsahu súdu
prvej inštancie, ktorý aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ust. § 257 CSP, z čoho je možné usúdiť,
že s jeho aplikáciou sa stotožnili, preto aj o odvolacích trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. §
257 CSP z rovnakých dôvodov, ako to uviedol súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).