Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015581
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119015581.9

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti obžalovaným: U. P. st., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S.,
M. XXXX/XX a U. P. ml., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., M. XX, trvale bytom S., Q. XXXX/XX
pre trestný čin prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 27.10.2021, samosudcom JUDr. Mariánom
Manduchom takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného U. P. st., nar. XX.XX.XXXX v S.,
trvale bytom S., M. XXXX/XX a U. P. ml., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., M. XX, vedená Okresný
súdom Trenčín pod sp. zn. 8T/86/2019 pre trestný čin prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom

súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe, že spoločne dňa 12.06.2016 v
čase okolo 18:20 hod v Trenčíne pred bytovým domom na ulici Hodžovej č. 1490/69 počas toho, ako
si poškodený F. E. natáčal svojim mobilným telefónom priebeh odovzdávania svojho maloletého syna
bývalej priateľke B. P., tohto fyzicky napadli tak, že obžalovaný U. P. starší k poškodenému pristúpil

zozadu a viackrát ho udrel do oblasti tváre, krku, chrbta, brucha, rúk a hrudníka, pričom ho telom
odtlačil od vozidla a následne k poškodenému zozadu prišiel obžalovaný U. P. mladší, ktorý chytil
poškodeného za ruky v oblasti zápästí, ktoré mu vykrúcal v snahe mu z ruky vytrhnúť mobilný telefón
a spoločne s obžalovaným U. P. starším poškodeného fyzicky napádali, čím spôsobili poškodenému F.
E. prasklinu - nalomenie vzdialeného konca vretennej kosti pravého predlaktia, pomliaždenie zápästí,
viaceré povrchové odreniny oboch predlaktí a ľahké ložiskové pomliaždenie chrbtovej plochy hrudníka

vľavo, s dobou liečenia 4 až 5 týždňov p o s t u p u j e ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., v znení zákona č. 430/2015 Z.
z. na prejednanie Okresnému úradu Trenčín.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.12.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín obžalobu vedenú pod č. 1Pv/86/17/3309
zo dňa 19.12.2019, na obžalovaných U. P. st., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., M. XXXX/XX
a U. P. ml., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., M. XX pre trestný čin prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákonavjednočinnomsúbehusprečinomvýtržníctvapodľa§364odsek1písmenoa)Trestnéhozákona
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe, uvedenom
v obžalobe.

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovaným kladené za vinu spáchanie vyššie

uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh procesných strán
výsluchom obžalovaných, svedkov F., B. O. P., U. E., Y. E., F. M., O. P. a W. O., znalca MUDr. AndrejaHajtmana, PhD., prečítaním zápisnice o výpovedi svedkyne G.. P. O. z prípravného konania, ako aj
oboznámením listinných dôkazov a prehratím zvukového záznamu. Po takto vykonanom dokazovaní
súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Obžalovaný U. P. st. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Dňa 12.06.2016 som sa asi okolo 18tej hodiny nachádzal
na pieskovisku spolu so synom U., nevestou O., dcérou B. a synovými deťmi. Čakali sme v podstate na
F. E., kedy donesie vnuka F.. Niečo po 18tej hodine, myslím si, že bolo asi 18:20 hod prišlo vozidlo Škoda

Octavia- vozidlo F. E. na adresu M. XX, čo bolo asi 20 metrov od ihriska, kde sme všetci stáli. Vozidlo
zaparkovalo na parkovisku, na to vystúpil F. E. a na to moja dcéra B. išla smerom ku jeho vozidlu, aby si
prebrala jej syna F.. Po tom, čo E. vystúpil z vozidla, videl som ho, ako ide ku zadným dverám na vozidle,
medzi ktoré sa postavil smerom chrbtom dnu. Ja som nechápal v tej chvíli, prečo to robí, videl som len
ako dcéra s F. E. tam komunikuje, pričom on stál stále rovnako vo dverách vozidla. Niečo sa mi na tom
nepozdávalo, mal som pocit, že F. zase nejako slovne ubližuje dcére B. a tak som išiel z ihriska smerom

ku vozidlu F. E.. Keď som tam prišiel, zistil som, že F. E. tam stál medzi dverami preto, lebo nechcel
odovzdať vnuka F. mojej dcére B.. Všetko toto dianie tam si pritom natáčal na jeho mobilný telefón, na
to som ho ja upozornil, aby si to nenatáčal, na čo vôbec nebral ohľad a pokračoval v tom. F. E. hovoril
mojej dcére niečo v tom zmysle, že kde bude malý F. počas týždňa, bližšie sa však k tomu o čom sa
rozprávali neviem vyjadriť. Na to, ako som videl, že F. E. bráni mojej dcére v prebratí jej syna F., postavil

som sa pred F. E. a ľavou rukou som ho odtlačil od tých dverí, od ktorých bránil mojej dcére, aby si vzala
F.. Chcem podotknúť, že som ho odtlačil, nesotil som do neho ani nič podobné, nevyvíjal som pritom
žiaden tlak, ani silu. F. vtedy sedel na kolenách vo vozidle matke F. E.. Dcéra si potom prebrala syna F. a
ja som už počul, ako dookola môj syn žiada F. E., aby nás nenatáčal, na čo F. nereagoval a potom som
videl, ako môj syn U. dal pred mobilný telefón F. E. jeho pravú ruku tak, že ho cez telefón chytil za jeho

ľavú ruku a F. jeho pravou rukou držal syna za jeho ľavú ruku, keďže stáli oproti sebe. Nepamätám si,
že by F. mobilný telefón spadol na zem, videl som len to, že F. E. sa potom nejako zohol a posunul svoj
telefón jeho otcovi. V tom momente sa incident ukončil tým, že nás F. E. prestal nahrávať. F. E. starší
vystúpil potom z vozidla a vyberal so mnou kočík z kufra vozidla. Následne na to odišla vozidlom dcéra
B. s jej synom F. do S. X. a ja som išiel zaviesť môjho skútra, pričom keď som sa vrátil s tým, že idem na

ihrisko, uvidel som už len policajtov ako vypočúvajú syna a potom nevestu. Hneď som zistil, že to volal
políciu F. E., nakoľko som ho aj predtým počul ako hovorí otcovi, že zavolá políciu a aj sa mi zdalo, že
volal políciu. Na záver chcem ešte dodať, že pani E. počas celého incidentu sedela vo vozidle, pričom
pokiaľ by prišlo k nejakému napadnutiu či už so strany mňa, alebo syna mierenému na F. E., určite by
nesedela vo vozidle. Taktiež chcem uviesť, že F. E. je notorický sťažovateľ, jeho konanie smeruje až

ku šikane, nakoľko nám týmto jeho správaním narúša normálny život, stále si niečo vymýšľa a hneď za
všetko podáva trestné oznámenie.“

Obžalovaný U. P. ml. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Dňa 12.06.2016 mal v čase o 18.00 hod. F. E. odovzdať

syna F. podľa predbežného rozhodnutia súdu mojej sestre B. P. a nakoľko pravdepodobne meškal, tak
som sa spolu so sestrou B.nachádzal na adrese Hodžova 69. Na tejto adrese sa nachádzali moja mama,
otec, sestra B. a moja manželka O.. Ako som už uviedol, pristavilo pred domom na uvedenej adrese
vozidlo, v ktorom sedel F. E. spolu so synom F., ktorého išiel odovzdať mojej sestre B. a spolu s F. matkou
a otcom. Ja som po celý čas bol teda s manželkou aj so spomínanými osobami na ihrisku, ktoré je asi

cca 20 metrov od miesta, kde F. mal odovzdať syna F. a toto všetko sme odtiaľ videli. Ja som sa do
toho, kedy ho má odovzdať, alebo za akých podmienok nikdy nestaral, je to záležitosť mojej sestry B..
Potom sme zrazu z ihriska videli, ako prichádza F. E. na OMV Škoda Octavia,, ktorý z neho vystúpil a
začal si nás bezdôvodne natáčať na jeho mobilný telefón. Konkrétne si chcel natočiť na mobilný telefón
preberanie syna F. mojou sestrou B.. Vždy si toto preberanie natáčala aj moja sestra, nakoľko F. E.

je veľmi konfliktný typ a vždy pri preberaní F. vznikol nejaký problém, pri ktorom musela byť privolaná
hliadka polície. Ja však o konkrétnych riešeniach týchto veci s políciou neviem povedať, to vie len moja
sestra B.. Musím však podotknúť, že s mojou sestrou má jej bývalý priateľ F. stále nejaký problém, stále
chodia spolu po súdoch a to kvôli tomu, že jej chce robiť zo života peklo, bol extrémne žiarlivý. Vadilo
mu, že B. sa s ním rozišla, to nemôže doteraz prežiť a práve preto sa snaží robiť B. zle. Vrátim sa však

k predmetnému incidentu, F. vystúpil z vozidla, čo sme všetci videli a začal nahrávať nás všetkých pri
preberaní syna F., pričom sa postavil až pred dvere vozidla, kde vzadu sedel syn F. takým spôsobom,
že bránil vo vzatí syna F. zo zadných sedačiek vozidla svojim vlastným telom sestre B.. Na to pristúpil
môj otec U. P. a odstrčil ľavou rukou spred vozidla F.. K intenzite odstrčenia musím uviesť, že to vôbecnebolo silné odstrčenie, F. len ako keby urobil ústup alebo krok bokom. V tom si sestra B. vzala jej
syna F. z vozidla. Jej syn F. strašne plakal, pretože tieto situácie boli pre neho vždy veľmi deprimujúce.
Potom vybral môj otec a otec F. z vozidla kočík. Ja som následne po pár sekundách prišiel nakoniec

tohto incidentu za F. E. tak, že som ku nemu pristúpil a chytil som ho s pravou rukou tak, že som mu
predložil moju pravú ruku s otvorenou dlaňou pred jeho mobilný telefón a prstami som sa dotýkal jeho
ľavej ruky a s mojou ľavou rukou som ho držal za jeho pravú ruku, keďže sme stáli oproti sebe. Pri
tomto som nevyvíjal žiadnu silu ani tlak. V tom ako som ho držal, sa mu vysunula externá batéria z jeho
mobilného telefónu. V tom čase, kedy sa tento incident dial, som vôbec netušil, že to všetko F. E. nahlási

na políciu v zmysle, že ho niekto napadol, lebo nikto z nás ho nenapadol. Po cca 20 minútach za nami
prišla hliadka polície s tým, že sme mali napadnúť F. E., ja som v tej dobe bol s mojou manželkou a deťmi
na ihrisku. Zostal som doslova vyvalený. Vtedy na miesto prišiel aj F. E., ktorého sa hliadka pýtala, že
či má nejaké zranenia, alebo či sa cíti zle. On na to odpovedal, že mu nič nie je. Musím však na druhej
strane povedať, že keďže sa on na všetko sťažuje a taktiež si vymýšľa a dokresľuje rôzne incidenty, dá
sa to od neho očakávať. Na záver chcem ešte dodať, že k žiadnemu napadnutiu či zraneniu nedošlo.

Ja (a určite ani môj otec) som po celú dobu nemal žiaden úmysel ublížiť len mu zabrániť v natáčaní
nás na jeho mobilný telefón.“
Svedok poškodený F. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach
ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Dňa 12.06.2016 v čase medzi 18.00 hod. a 19.00
hod. v Trenčíne na Hodžovej 69, na parkovisku pred bytovou jednotkou, ktorú matka môjho syn F. E.

deklarovala ako trvalú adresu, pred orgánmi verejnej správy, sociálkou, pediatrom. Do uvedeného dňa
som nebol oboznámený žiadnym spôsobom o tom, že môj syn býva niekde inde. Na uvedenú skutočnosť
som prišiel ráno o 08.00 hodiny dňa 12.06.2016, keď som si pri preberaní F. pýtal k jeho veciam aj jeho
cestovný pas. Matka mi cestovný pas nedala do dnešnej doby a na moju žiadosť, aby pre neho išla do
bytu mi povedala, že ho pri sebe nemá. Svedkom celého preberania dieťaťa bol môj otec U. E., kde sme

jej pri preberaní F. oznámili, aby pre ten pás vybehla do bytu. Ona mi povedala, že ho nemá, a že nie
je ani v byte, nakoľko ona tu už nebýva. Na moju otázku, kde býva F., keď vo všetkých dokumentoch
deklaruje, že býva na predmetnej adrese Hodžova 69, mi s výsmechom do tváre povedala, že ona nie je
povinná mi nič oznamovať ani hovoriť, a že keď niečo chcem mám si to zistiť kde chcem, nakoľko som
preberal maloletého F. s matkou nebola reč, odišli sme s otcom preč z Hodžovej 69, dieťa som mal celý

deň a večer som ho mal vrátiť na Hodžovú 69 ako bolo deklarované vo všetkých dokumentoch. Večer,
keď som vracal F. bol so mnou aj otec U. E. a mama Y. E., pri príchode na Hodžovú 69 som si všimol,
že matka už čaká vonku na parkovisku a celá jej rodina jej otec, mama, brat s manželkou a deťmi a jej
prvorodenýsynY.ajejmanželW.O.boliprítomnívedľaparkoviskanadetskomihrisku,pieskovisku.Keď
som vystúpil z auta a videl som, že o zmene adresy trvalého pobytu F. nie je uzrozumený ani pediater

ani UPSVaR, chcel som vedieť, kde F. cez týždeň býva. Po vystúpení z auta som oznámil B. P. dopredu,
že uvedené preberanie nahrávam na môj mobil a chcem vedieť, kde sa F. zdržiava počas týždňa a
kde býva. Obišiel som motorové vozidlo a postavil k zadným dverám na strane spolujazdca, ktoré boli
polootvorené v takom postoji, že chrbtom som stal k vozidlu, kde jednou rukou som pridržiaval dvere a
druhou rukou som mal mobilné zariadenie, oproti mne stála B. P. mladšia, kde som jej položil jasnú a

zreteľnú otázku, na ktorú som sa pýtal už ráno, kde býva maloletý F., na akej adrese a prečo o uvedenej
zmene nevedia ani na sociálke. Matka mi oznámila do telefónu opakovanú vetu, že ona nie je povinná
mi nič hovoriť ani si odo mňa pýtať nejaký súhlas a dané záležitosti si mám zistiť kde chcem. Nakoľko sa
moja otázka opakovala a B. P. videla, že neustúpim z poznatku vedieť, kde býva môj syn, mávaním ruky
niekoho privolala, nevenoval som tomu pozornosť, až do situácie, kedy som zrazu ucítil údery do zadnej

časti hlavy, krku a ramien a do tváre, v prvom momente som nevedel čo sa deje, a keď som sa otočil o
180 stupňov zbadal som, že tam stojí otec B. P., ktorý na mňa fyzicky útočil. Opakovane zdôrazňujem
pri výsluchu, že iniciátorom útoku voči mojej osoba bola B. P., nakoľko pri odovzdávaní syna sa nikto pri
aute nenachádzal, a tým pádom útočníci ani nemohli vedieť o čom mi rozpráva a o čom sa rozprávame.
Po otočení ako som zbadal jej otca, som bol nútený sa brániť a snažil som sa dotyčnú osobu od seba

odstrčiť,podotknem,ževsituácií,kedyjejotecišielpadnúťnazemsomhoeštezadržal,abysaneudrela
auto stojace vedľa môjho. Vedľa sa nachádzala motorové vozidlo stavebnej firmy KOPPI na ktorom jazdí
W. O., v tom momente mojej obrany som pocítil z druhej strany zozadu ďalšie útoky, a keď som sa otočil
na druhú stranu, zistil som že ma fyzicky napadol U. P. mladší. Uvedené fyzické útoky voči mojej osobe
neprestávali, v snahe odcudziť mi mobilné zariadenia iPhone, na ktoré som pred tým vytváral záznam.

Vzápätí ma U. P. mladší a U. P. starší odtiahli od auta, od priestoru dverí zadnej časti auta na parkovisko,
kdefyzickyútokvočimojejosobepokračoval.Celýčassamisnažilibitímpocelomtelepäsťami,dlaňami,
páčením rúk vytrhnúť mobilné zariadenie, to sa im nepodarilo, jediné čo sa im podarilo bolo z mobilného
aparátu vytrhnúť obal, externá batéria, ktorá spadla na zem, ktorá mala hodnotu 80,- Eur. Pri fyzickomataku došlo k poškodeniu mobilného zariadenia a pri mojej následnej návšteve autorizovaného servisu
APPLE v Eurovei mi bolo oznámené, že uvedené zariadenia sa neoplatí opravovať, z čoho mi zmluvný
servis vystavil aj potvrdenie, ktoré sa nachádza v spise. Fyzický útok týchto dvoch ľudí neprestával, až

kýmdoceléhoincidentunezasiaholmojamamaaotec.Mámzato,žecelásituáciavočimojejosobebola
dopredu dohodnutá, nakoľko B. P. mladšia počas spolužitia na F. XX, W. má niekoľkokrát nahovárala,
aby som podobným spôsobom fyzického útoku v prípade potreby vystúpil aj voči jej bývalému manželovi
H. D.. Mám za to, že išlo o útok organizovanej skupiny voči mojej osobe, nakoľko osoby, ktoré voči
mne vystúpili fyzickým atakom, nemali absolútne žiadnu znalosť, prečo a z akého dôvodu začali do mňa

fyzicky útočiť, keďže neboli prítomní pri odovzdávaní, stáli vo vzdialenosti 20 až 40 metrov, a tak nemohli
vedieť o čom bola daná rozprava. Mám za to, že spoluvinníkom daného útoku okrem B. P. mladšej je
aj jej terajší manžel W. O., nakoľko bol svedkom a účastníkom preberania dieťaťa a pokiaľ viem, tak v
zákone sa hovorí, že pokiaľ niekto vidí, že sa na niekom pácha nejaká trestná činnosť ma dotyčný tomu
zabrániť. Po ukončení fyzického ataku voči mne som bol nútený privolať hliadku polície na číslo 158, na
moje vyzvanie, aby matka B. P. a jej manžel O. neodchádzali z miesta činu, matka sa mi vysmiala do očí

a odišla preč, nevedno kam. Z uvedeného miesta činu, po tomto incidente odišiel aj U. P. starší, ktorý
tam nebol do príchodu policajnej hliadky. Príde mi čudný spôsob vyšetrovania polície, kde si odo mňa
pýtali totožnosť mňa a mojich rodičov a protistranu absolútne nestotožnili. Po príchode polície som za
ich prítomnosti musel navštíviť pohotovosť v Trenčíne, kde mi robili doprovod. Po skončení prehliadky
na pohotovosti som bol uvedenú vec na vyzvanie polície nahlásiť na obvodom oddelení. Moji rodičia

sa v daný deň uvedenej výpovede nezúčastnili, nakoľko boli pod silným stresom, už len z toho dôvodu,
že víkend pred tým mali automobilovú nehodu v kontakte s kamiónom pri Martine. Nepotrebujem im
privodiť zdravotné ťažkosti. Vypovedali neskôr. Do Bratislavy som sa presunul autom po diaľnici, kde
nie je nutné radiť prevodovkou a šoférovať sa dá aj ľavou rukou. Vozidlo som šoféroval v bolestiach.
Na druhý deň v pondelok som šiel k mojej obvodnej doktorke Mariničovej na prehliadku, nakoľko mi

bolo zle, necítil som sa dobre a mal som bolesti, vzhľadom k tomu, že som astmatik a prieduškár pani
doktorka mi naordinovala ďalšie vyšetrenia, ktoré som musel absolvovať. Z hľadiska stavu, v ktorom
som sa nachádzal mi predpísala aj Lexaurin a vypísala ma na PN, doma som väčšinou času preležal a
prespal. V utorok večer až v stredu dopoludnia mi začala puchnúť pravá časť ruky v zápästí a bolesti v
ruke. V stredu som bol nútený navštíviť pohotovosť v Ružinove, kde ma odviezla známa jej motorovým

vozidlompodrobiťsavyšetreniukvôlibolestiam.Doktor,ktorýmavyšetrovalmispravilröntgenaohliadku
celého tela a povedal, že mám prasklinu na kosti. Na moju otázku, že prečo to je vidno až teraz, mi
odborne vysvetlil, že zlomenina kosti na tele sa môže prejaviť aj po týždni. Ruku mi zasadroval a s
uvedenými dokladmi z vyšetrenia som opäť navštívil doktorku Mariničovú. Pani doktorka ma poslala na
ďalšie vyšetrenia ako je neurológia, odtiaľ ma poslali na rehabilitácie. Celkovú PN som mal dva mesiace.

O tom, že mi ostanú trvalé následky a porušenie nervu, svedčí aj uznanie mojej poisťovne o trvalých
následkoch spoločnosti Amslico.“
Svedkyňa B. O. P., dcéra obžalovaného U. P. st., na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o
relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla: „F. E. poznám, pretože
je to môj bývalý priateľ, s ktorým mám syna F.. S F. E. som sa rozišla v decembri 2015, pričom som

sa od neho odsťahovala. Na základe predbežného opatrenia OS Trenčín v tom čase aktuálneho bol
menovaný oprávnený sa s našim synom F. stýkať každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu od 08.00 do
18.00 hodiny. Momentálne je F. E. oprávnený stýkať sa s našim synom F. každú druhý víkend podľa
rodičovskej dohody. Dňa 12.06.2016 ráno o 08.00 hodine si prišiel pre syna F. E. na adresu S., M. č. XX,
kde som mu syna riadne odovzdala aj s jeho vecami a kočiarom. Syna F. mi mal F. E. odovzdať večer

o 18tej hodine, avšak zdá sa mi, že meškal asi 15 min, preto som ho čakala vonku pri pieskovisku pred
bytovým domom na ul. Hodžovej 69. Bola som tam spolu mojím vtedy ešte priateľom a teraz manželom
W. O., taktiež tam bola moja mamina B. P., tatino U. P., brat U. P., švagriná s deťmi a nejakí susedia s
deťmi. Ku susedom už neviem uviesť, ktorí to boli. Asi cca o 18:15 hodine prišiel na OMV Škoda Octavia
striebornej farby F. E., ktorý auto zaparkoval pred domom na parkovisku a ja som hneď pristúpila k autu.

F. F. vystúpil z vozidla, mal jeho telefón v ruke a povedal mi, že si to všetko natáča, postavil sa medzi
dverevozidlatak,abysomsinemohlavziaťmaléhoF..Začalsamapýtať,kdesanachádzajehosyn,keď
nie je v mieste jeho trvalého bydliska, na čo som mu odpovedala, že v Trenčianskych Stankovciach, na
čo on že to je čo a ja že Rozvadze, na čo zase povedal, že čo to je Rozvadze a ja že časť nachádzajúca
sa v Trenčianskych Stankovciach. Vtedy počas toho, ako som mu hovorila, kde sa syn F. nachádza,

niekoľkokrát som mu opakovala, že nech ma nenatáča, čo on stále ignoroval. Potom sa ma F. E. pýtal,
aké máme číslo domu, na čo som mu ja nevedela povedať, pretože sme tam v tom čase bývali necelý
týždeň. Takisto mi vtedy povedal, že mi malého F. nedá pokiaľ mu nepoviem presnú celú adresu, kde
bývame. Keď toto uvidel môj tato JY., tak podišiel ku F. E. a posunul ho do boku, aby som si mohla vziaťmalého F.. Chcem uviesť, že nijako ho nesotil, ani neudrel, ani na neho nevyvíjal žiaden taký tlak, že
by mal F. E. až spadnúť, čiže F. nespadol, len skrátka urobil ústup do boku. Ja som si hneď vyzdvihla
z auta, v ktorom vzadu sedela mama F. E., malého F.. Medzitým Petrov otec vystúpil z auta a skríkol

po mojom bratovi „U.“. Keď som sa za seba obzrela, nakoľko to všetko sa dialo veľmi rýchlo, celé to
trvalo niekoľko ani nie minút, možno sekúnd tak som uvidela, ako môj brat U. P. drží F. ľavú ruku a F.
pravou rukou drží U. ľavú ruku, v ktorej mal F. mobil, s ktorým pravdepodobne natáčal. Naťahovanie F.
s mojim bratom som videla útržkovito, nešlo tam o žiadne fyzické útoky, len sa naťahovali s rukami, k
tomu chcem ešte povedať, že vtedy F. položil na zem jeho telefón a šuchol ho potom jeho otcovi s tým,

že ten volal hneď na políciu. Presne v tej chvíli ten incident skončil. Ja som vzala hneď malého, nakoľko
mi už nikto nebránil si ho prevziať a išla som s ním smerom ku pieskovisku. Čo sa dialo na tom mieste,
kde oni ešte zostali, neviem uviesť, pretože malý F. strašne plakal a tak som s ním rýchlo kráčala preč
smerom ku pieskovisku a ku môjmu autu, kde som zistila, že mi chýbajú F. veci. Potom sme nasadli
do nášho auta a ja som povedala F. cez otvorené bočné dvere na našom vozidle, aby mi dal tú tašku
načo mi povedal, že mi ju dá až keď prídu policajti. Ja som mu na to povedala, že nech mi tú tašku

dá, že nebudem čakať na policajtov. Potom mi ju teda podal a my sme odišli. K tomu incidentu chcem
uviesť, že k žiadnemu poraneniu nikoho nedošlo. F. E. nejavil žiadne známky poranenia, nestonal, ruky
nemal začervenané, na nič sa nesťažoval, skrátka normálne fungoval. Taktiež uvádzam, že pri incidente
nedošlo k žiadnym úderom ani kopom. F. E. s určitosťou nemohol mať také zranenia, ako uviedol, je to
z jeho strany výmysel, pretože je to konfliktný typ človeka. Jeho hnevá, že ja som ho odmietla a že som

nechcela už s ním viac žiť, nakoľko ten človek je psychopat a preto som od neho odišla. Odvtedy doslova
vymýšľa dôvody na konflikty, aj keď žiadne nie sú. Po odšťuchnutí telefónu jeho otcovi si potom F. vybral
z kufra jeho vozidla fotoaparát, ktorým pokračoval v natáčaní nás a celého okolia. Keby mal nejaké
také zranenie ako uviedol, určite by si nemohol vytiahnuť ani fotoaparát a ani by nemohol pokračovať v
natáčaní a už vôbec by nemohol potom šoférovať. K celému incidentu došlo pretože F. E. nás natáčal a

nám všetkým to prekážalo a čo je hlavné mne bránil v prevzatí plačúceho syna. To je len znak toho, že
jeho potreby vymyslieť opäť nejaký incident boli silnejšie ako potreby malého plačúceho F.. Odkedy som
sa s F. rozišla a odišla som od neho, boli podané štyri návrhy na súd, kde jeden skončil až na Najvyššom
súde po jeho odvolaniach, boli vydané 3 neodkladné opatrenia v priebehu tri a pol roka, ďalej chodím
stále na políciu vypovedať vo veciach, ktoré boli podané F. E., avšak zo strany polície boli zamietnuté.

Chcem podotknúť, že počas nášho spoločného života padli z jeho strany na mňa aj facky, doslova sa
mi vyhrážal ohľadom mojich príchodov domov, že ak prídem o päť minút neskôr vezme mi malého F..
Takisto je nutné povedať, že ešte v čase keď som začala chodiť s F. E. vymyslel plán, že si mám ja
zlomiť ruku preto, aby sme to mohli zvaliť na môjho bývalého manžela. Taktiež chcem ešte dodať, že
viem o tom, že má nejakú známosť na prokuratúre v Trenčíne, k tomuto však viac povedať neviem. Na

záver chcem ešte opakovane uviesť, že F. E. je pomstychtivý a arogantný človek a žije len preto, aby
robil ľuďom zle. Toto všetko spravil len preto, lebo som si dovolila od neho odísť.“

Svedok U. E., otec poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných
skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Uvádzam, že dňa 12.06.2016 v čase

okolo18.20hod.smeprišlinasynovomosobnommotorovomvozidledoTrenčínanaul.Hodžovu,pričom
vo vozidle som bol ja, moja manželka, môj vnuk PY. a môj syn F. E.. Na uvedené miesto sme prišli preto,
lebo môj syn chcel môjho vnuka F. odovzdať jeho matke B. P.. Na toto má môj syn rozhodnutie súdu. Syn
nám povedal aby sme sedeli v aute, že sa ide B. P. spýtať, že kde býva F. na akej adrese. Môj syn vystúpil
z vozidla a zostal stáť pri ňom. Vozidlo bolo v tom čase na parkovisku. Po tomto som z vozidla videl ako

k synovi kráča B. P. od detského ihriska. Ja som v tom čase sedel vo vozidle s tým, že okno na dverách,
pri ktorom som sedel bolo mierne pootvorené. Tým som mohol počuť, čo vraví B. P. môjmu synovi po
tom ako prišla ku nemu. Syn sa jej pýtal na to kde býva F., chcel vedieť presnú adresu. Ona mu nič
neodpovedala a zdvihla ruku. Zároveň v tom okamžiku som videl ako od pieskoviska nachádzajúcom sa
na detskom ihrisku k nášmu vozidlu beží U. P. starší a U. P. mladší. Obidvaja súčasne dobehli k môjmu

synovi a zdá sa mi, že U. P. starší prvý udrel môjho syna pravdepodobne päsťou ruky do zadnej časti
krku. Keď sa syn po údere obzrel smerom na U. P. staršieho, tak ho fyzicky napadol U. P. mladší a to
tak, že ho pravdepodobne päsťou ruky udrel do zadnej časti krku. Toto som všetko videl pri tom ako som
sedel v aute. Po tomto som vyšiel von z auta a videl som ako sa syn zohol z dôvodu, že sa chcel pred
údermi takýmto spôsobom ochrániť. V tom čase manželka otvorila dvere na druhej strane kde stála B.,

odovzdala F. B. P. a po tomto odovzdaní dieťaťa následne vyšla z vozidla. Išla ihneď smerom k synovi
F.. Keď prišla manželka ku synovi tak som spolu s ňou odťahoval U. P. staršieho a U. P. mladšieho od
môjho syna tak, že som ich s manželkou držal obidvoch za plece a ťahal od syna preč. Ja som pri tomto
videl ako môjmu synovi obidvaja útočníci vykrúcajú ruku v ktorej môj syn držal mobilný telefón. Z ichkonania som bol v domnienke, že chcú môjmu synovi zobrať telefón. Počas tohto môjmu synovi vypadol
jeho mobilný telefón na zem. Ja som videl ako došlo k rozbitiu krytu telefónu, pričom samotný mobilný
telefón bol po páde v poriadku. Syn si potom telefón aj kryt zobral k sebe. V momente ako mobilný

telefón spadol na zem tak som videl ako útočníci prestali synovi vykrúcať ruku a U. P. mladší odišiel na
pieskovisko. Na miesto sme zavolali policajtov a oni nás k udalosti vypočuli. Policajti na mieste hľadali U.
P. staršieho, avšak tento sa už tam nenachádzal. Bol tam iba U. P. mladší. B. P. na policajtov na mieste
po prebratí dieťaťa nečakala a odišla so svojím priateľom, ktorého meno nepoznám, preč na aute.“

Svedkyňa Y. E., matka poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných
skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla: „Uvádzam, že dňa 12.06.2016 okolo
18.20 hod. sme prišli do Trenčína, nespomínam si už na akú ulicu, odovzdať B. P. nášho vnuka. Tam
sme prišli na aute, v ktorom som bola ja, môj manžel, môj vnuk a syn F. E. viedol vozidlo. Vnuk sedel na
zadnom sedadle na autosedačke. Po zaparkovaní vozidla som vnuka vybrala z autosedačky, dala som
si ho na kolená a začala som ho obliekať. Syn vyšiel v auta von a pýtal sa B. P. kde býva cez týždeň

F.. J. B. P., že si chce natočiť čo mu bude na jeho otázku odpovedať. Ja som stále obliekala vnuka a
naraz som len videla ako U. P. starší sa nachádza pri mojom synovi. Ja som sedela na strane vozidla pri
ktorej sa syn nachádzal s B. P. a priamo som videla vedľa mňa obidvoch. Následne som pri nich videla
aj spomínaného U. P. staršieho ako syna udrel po zadnej časti krku. Syn sa otočil dozadu smerom kde
stál U. P. starší a odstrčil U. P. staršieho od seba lakťom. Ako ho odstrčil tak U. P. starší na okamžik

stratil rovnováhu a v tom ho syn zachytil aby nespadol. V tom na miesto dobehol U. mladší a ja som
vyšla z vozidla a odovzdala vnuka Eve P.. Manželovi som povedala aby volal políciu a išla som pomôcť
môjmu synovi. Manžel tiež vyšiel z vozidla a snažil sa telefónom privolať políciu. Ja som na chodníku
asi 5 metrov od vozidla odtiahla U. P. mladšieho od môjho syna, nakoľko som videla ako môjho syna U.
P. starší a aj U. P. mladší obidvaja fyzicky napádajú a to tak, že ho udierali po rukách, chrbte a lomcovali

s ním. Ešte teraz keď si na to spomeniem tak ma trasie a mám z toho traumu na celý život. Mne ich
útok pripadal ako útok dvoch supov, bolo to nečakané a veľmi rýchle. Po tomto B. P. nasadla do auta
so svojím priateľom, ja som jej povedala aby zostala na mieste do doby keď príde na miesto skutku
polícia. Avšak ona sa mi zasmiala do tváre a z miesta odišla preč. Prišli na miesto policajti a následne
na pieskovisku sa rozprávali s U. P. starším a U. P. mladším. Syn odišiel na ošetrenie s policajtmi.“

Svedok F. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Rodinu P. poznám len susedsky, poznám najmä U. P. st. a
B. P. st.. Máme skôr taký diplomatický vzťah ako susedia, čiže pozdravíme sa, poprajeme si pekný deň
atď. Súkromne sa nestretávame. Ku dňu 12.06.2016 som išiel vo večerných hodinách z krčmy a videl

som ako sa U. ml. postrkuje s nejakým pánom, ktorý mohol byť straší od neho, uviesť presný vek a meno
toho pána však neviem. Potom sa tam nachádzala ešte nejaká osoba, nejaká žena, ale neviem uviesť,
kto to bol. Nevidel som však žiadne údery, žiadnu bitku a žiadne päste, bolo to niečo také, ako detská
naťahovačka. Ja som sa do toho nechcel montovať, ale bol som zvedavý, čo sa tam bude diať, tak som
zostal stáť v diaľke a sledoval som, ako sa to celé bude vyvíjať, k ničomu takému tam však nedošlo,

myslím tým k žiadnej bitke ani úderom a potom som už len videl ako prišla hliadka polície. Nič viac si k
tomuto nepamätám, ale bolo to skôr komické pre mňa ako pozorovateľa, keďže sa tam naťahovali ako
malé deti. Dôvod, prečo sa tak naťahovali neviem uviesť s určitosťou, je to len moja domnienka, že sa
malo asi jednať o vnuka U. P. st.. Po príchode polície som išiel domov.“

Svedok W. O., zať obžalovaného U. P. st., na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných
skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „K incidentu, ktorý sa stal v mesiaci
jún 2016 pri odovzdávaní syna F. mojej manželke B. P. jeho otcom F. E. v Trenčíne na ul. Hodžovej pred
vchodom do č. XX, tu bolo povedané asi všetko. Tento incident sa udial niekedy v júny v roku 2016, keď
F. E. odovzdával mojej manželke B. O. P. ich spoločného syna F.. Vtedy bránil F. E. prevzatiu malého F.

mojej manželke B.. Vtedy pristúpil k F. U. P. starší a iba ho nejako s bruchom odsunul, nepoužil žiadne
násilie ani nič. Chcem dodať, že F. E. nespadol, ani nič. Následne nastal incident medzi F. E. a U. P. ml.
a dôvod bol ten, že U. niekoľkokrát dôrazne žiadal F., aby ich nenatáčal na jeho mobilný telefón, avšak F.
v tom natáčaní pokračoval. Natáčal si prevzatie syna F. jeho matkou, a teda mojou manželkou B. O. P..
Ja som sa priamo pri nich nenachádzal, nachádzal som sa asi päť metrov od nich. S týmto natáčaním

U. P. mladší, aj starší, moja priateľka B. P. ani ja sme nesúhlasili, načo sme F. viackrát upozornili. U.
mladší chytil F. ruku, v ktorej držal mobil, aby mu znemožnil natáčanie. Chcem podotknúť, že pri tomto
incidente F. mladý U. ruky nevykrúcal, ani ho neudieral, ani mu na ruky nepôsobil silou, ktorú by som ja
videl, že mu idú ruky k zemi alebo niečo podobné. Potom som videl, ako mu buď vypadol z ruky mobil,alebo ho pustil na zem, potom ho odkopol smerom ku jeho otcovi. Vtedy sme s B. malého F. naložili do
auta, na ktorom som tam prišiel. Potom si znova F. na ten mobil natáčal okolie a aj nás, napriek nášmu
opätovnému nesúhlasu, čiže ja pochybujem o tom, že by došlo k poškodeniu tohto mobilu, lebo ak by

došlo, nepokračoval by v natáčaní. Počas tohto incidentu neutrpel F. žiadne poranenia, nemal z čoho,
nikto ho nebil ani mu neubližoval. Celý ten incident trval niekoľko desiatok sekúnd, po čom B. svojho
syna zobrala a odišli sme preč. F. som sa len dozvedel, že F. E. tam ešte zostal a ďalej natáčal okolie
miesta incidentu aj s ľuďmi v okolí, toto som ja už nevidel, videl som ho len pri našom odchode. Podľa
mňa je tvrdenie F. E. o jeho údajnom napadnutí a poranení vymyslené. Je to psychicky chorý človek,

pričom som o tom presvedčený, nakoľko som sám zažil ako sa správa ku B. a ako ju psychicky vydiera.
Je to chronický sťažovateľ, sťažuje sa dokonca aj na lekára svojho dieťaťa a skrátka na všetkých.“

Svedkyňa O. P., manželka obžalovaného U. P. ml., na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o
relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla: „Neviem uviesť presný
dátum predmetného incidentu, pamätám si len, že to bol jún 2016 v nedeľu asi okolo 18.00 hod.. V

uvedenom čase som sa nachádzala na ihrisku pred barakom mojej svokry v Trenčíne na ul. Hodžova
69. Bol tam taktiež môj muž U. P., švagriná B. P., svokra B. P. a moje dve deti. O 18tej hodine mal F. E.
priviesť syna švagrinej, avšak meškal a my sme sa zatiaľ s deťmi hrali na ihrisku. Keď F. E. prišiel na
vozidle zn. Škoda Octavia, striebornej metalízy, priviezol aj B. syna F. a mal jej ho odovzdať, som zrazu
len videla, ako vystúpil z vozidla a stál pri dverách jeho auta tak, aby si nemohla B. prevziať syna, skrátka

postavil sa medzi dvere. B. teda stála pri dverách a chcela si vziať syna F.. Pamätám si, že malý F. veľmi
plakal. Neviem uviesť, o čom sa rozprávali pri aute. Nakoľko F. E. za posledné roky toho narobil celej
rodine dosť, neviem uviesť, či práve vtedy natáčal, nakoľko je to dosť ďaleký časový odstup. Viem ale
uviesť, že opakovane, v podstate vždy si prevzatie F. natáčal, ale neviem či to bolo práve vtedy. Vtedy
som bola na ihrisku s deťmi, bola som len pozorovateľ situácie. Keďže nevidím do diaľky, neviem uviesť,

kto koho držal, len že sa vzájomne držali, neviem skrátka uviesť, kto koho držal. Vtedy som aj počula,
že sa tam hádajú, nevedela som prečo, ani kto to vyprovokoval, vtedy som len zakričala na U. aby pustil
F. E., ale nevidela som, že či ho práve on drží. Toto celé mohlo trvať chvíľku, doslova niekoľko sekúnd,
pričom potom švagriná zobrala F. z auta, naložila ho do svojho auta a odišli aj s jej terajším manželom
preč. Po odchode B. si F. začal natáčať nás i celé okolie na jeho mobilný telefón, my sme nechceli, aby

nás natáčal, potom ho aj svokra žiadala, aby prestal, on však vôbec neprestal s natáčaním. Potom F. E.
nasadol do jeho auta za volant a odišiel odtiaľ preč. Ku zraneniam F. E. uvediem len to, že určite žiadne
nemohol mať nakoľko normálne stál, nikto mu nič nerobil, taktiež nespadol na zem, proste normálne
potom sadol do jeho auta a odišiel preč na jeho vozidle.“

Svedkyňa G.. P. O. v prípravnom konaní uviedla: „Obvinený U. P. ml. a obvinený U. P. st. sú moji susedia
zo susednej bytovky. Osobu F. E. osobne nepoznám, poznám ho len z počutia, pretože sem tam som pri
bytovke stretla niekoľkokrát B. P. staršiu, ktorá kočíkovala vnúčatá. Keď sme sa dali do reči, pani B. P.
mi povedala, že majú teraz pestrejšie obdobie, čo sa týka preberanie jej vnuka F. tým pánom E.. Ja som
jej uviedla, že som často videla policajné auto pri preberaní vnuka F.. Toto mi teda pani B. P. potvrdila,

že je problém pri preberaní F. jeho matkou. Vraj často robí také provokačné veci, napríklad, spomínala
mi, že vyzul dieťa z topánok pri odovzdávaní a tvrdil že tie topánky kúpil on a že dieťa ich môže nosiť len
vtedy, keď bude s ním, potom jej naschvál vzal autosedačku, keď ju ona potrebovala. Čo sa týka dňa
12.06.2019, tak vtedy vo večerných hodinách, pričom presný čas vzhľadom na časový odstup neviem
uviesť, som bola s mojou dcérou, ktorá mala v tom čase dva roky hrať sa na ihrisku pri našej bytovke.

Toto ihrisko sa nachádza pred vchodom, kde bývajú P.. V tom istom čase tam bola aj rodina P., pričom
viem, že tam s určitosťou bol pán P. starší a mladší a ešte nejaké osoby, tie už uviesť neviem, nakoľko
túto rodinu poznám len po mene zo sídliska. Vtedy ako sa hrala moja dcéra a dávala som pozor na ňu,
tak som si všimla že sa tam zrazu asi 15 metrov odo mňa pred ihriskom stojí ten p. E. a natáča si nás
všetkých, ktorí sme boli na tom ihrisku. Vtedy som sa aj bála, mala som z toho nepríjemný pocit, že sa

tam p. E. zjavil. K osobe p. E. chcem uviesť, že mám z neho pocit, že je to osoba, ktorá naschvál vyvoláva
konflikty. Vtedy, keď som bola na tom ihrisku, by som tam najradšej ani nebola, keď som zbadala p. E..
K natáčaniu chcem ešte uviesť, že ja som sa p. E. bála povedať, aby si ma nenatáčal, aby ešte mne a
mojej dcére niečo neurobil. Chcem ešte uviesť, že mi prišlo naozaj zvláštne, že p. E. si natáča na mobil
celé okolie, teda aj mňa aj moje dieťa, nechápem, prečo si teda nenatáčal len preberanie dieťaťa. Preto

som aj mala strach a cítila som sa nepríjemne. Z toho dňa som len videla ako sa starší P. strká s tým
pánom E., išlo však len o vzájomné posacovanie. S istotou však viem povedať, že som nevidela žiadne
facky, žiadne päste, žiadne údery, ani váľanie po zemi, skrátka nič takéto. Čo sa týka ml. p. P., tak si
nepamätám, že on by sa mal biť s tým p. E.. Mám pocit, že potom ten p. E. prestal natáčať okolie a jasom sa potom ešte s mojou malou zostala na tom ihrisku. Na záver chcem ešte uviesť, že rodinu P. ja
osobne nepoznám, donedávna som nevedela, ani že sa takto volajú, až potom som si zistila ich mená.
Takisto sa s tou rodinou cielene nestretávam, len keď sa stretneme na chodníku. Čo sa týka p. E., tak

poznám ho na základe toho, že často bol incident, kde on tam bol prítomný spolu s políciou. Nechcem
aby ten pán vedel o tom, čo som vypovedala, aby mi nejako neublížil. Na záver chcem ešte uviesť k
natáčaniu, že celé mi to prišlo ako provokácia zo strany p. E., aj kvôli tomu spôsobu natáčania, nemusel
sa točiť do opačnej strany a nahrávať si cudzích ľudí.“

Zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo č. 195/2017,
ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec MUDr. Andrej Hajtman, PhD., vyplýva, že poškodený
F. E. utrpel dňa 12.06.2016 v čase okolo 18:20 hod v Trenčíne pred bytovým domom na ulici
Hodžovej č. XXXX/XX prasklinu - nalomenie vzdialeného konca vretennej kosti pravého predlaktia,
pomliaždenie zápästí, viaceré povrchové odreniny oboch predlaktí a ľahké ložiskové pomliaždenie
chrbtovej plochy hrudníka vľavo. Prasklinu vretennej kosti možno vzhľadom na nutnosť znehybnenia

sadrovou dlahou označiť za stredne ťažké poranenie, ostatné zranenia sú zo súdnolekárskeho hľadiska
ľahkými poraneniami, ktoré sa prejavujú lokálnou bolestivosťou, ktorá je najvýraznejšia v oblasti zápästí,
kdemôžeobmedzovaťichhybnosť.Uvedenéporaneniaobmedzovalipoškodenéhonabežnomspôsobe
života minimálne počas trvania práceneschopnosti, t.j. 2-4 týždne a to nutnosťou vyhľadať ošetrenie po
utrpení zranení pre bolestivosť zápästí a následne opakované absolvovanie zobrazovacích vyšetrení,

kam sa poškodený dostavil 3 dni po úraze, t.j. 15.06.2016, pre pretrvávajúce bolesti a bola zistená
prasklina vretennej kosti vľavo. Poškodenému bola naložená sadrová dlaha, ktorá znehybňovala pravé
zápästie, čím boli poškodenému sťažené (nie znemožnené) bežné manuálne úkony a pravú hornú
končatinunemoholzaťažovaťnapr.nosenímbremien,čiúkonmivyžadujúcimiprácuvzápästí.Kontrolné
vyšetreniaabsolvovalpoškodený17.06.2016a22.06.2016,kedyudávaltŕpnutiepravejhornejkončatiny.

Pri kontrole dňa 11.07.2016 udával poškodený „ešte mierne bolesti“, podľa RTG vyšetrenia bola lomná
línia dobre zhojená. Z ďalšej kontroly nie je zreteľný dátum vyšetrenia, poškodený zadával „bolestivosť,
tŕpnutie, mravenčenie, pocit tlaku“, objektívne bolo zistené: palpačná citliviosť nad zápästnými kosťami,
znížená a bolestivá hybnosť malých kĺbov a kĺbu zápästia, zápästie bez opuchu, aktívna hybnosť mierne
obmedzená všetkými smermi, svalová sila stisková minimálna oproti druhej končatine, úchopová funkcia

ruky zachovaná k III. a IV. prstu s bolesťou. U menovaného by sa nemali vyskytnúť prechodné ani trvalé
následky v spojitosti s predmetným poranením, nakoľko by sa toto malo vyhojiť pri nekomplikovanom
priebehu úplne. Uvedený útok nemohol vzhľadom na jeho charakter a intenzitu u poškodeného s
prihliadnutím na rozsah utrpených poranení spôsobiť závažné poranenie, ani ohroziť životne dôležité
orgány. K mechanizmu vzniku predmetných zranení možno uviesť, že odreniny vznikajú vo všeobecnosti

posunom kože po povrchu drsného predmetu, alebo opačne, prípadne prudkým dopadom tela na
tvrdé podložie s dotykovým trením. Vzhľadom na charakter odrenín, ktoré mali dĺžku niekoľko cm a
nachádzali sa na oboch predlaktiach možno usudzovať, že by mohli veľmi dobre vzniknúť poškriabaním
nechtami ruky inej osoby. K vzniku pomliaždenia zápästia a nalomenia dolného konca vretennej kosti
predlaktia (t.j. „nad zápästím“) dochádza buď priamo prudkým úderom pevným tvrdým predmetom

po predlaktí v oblasti zápästia, alebo nepriamo prenesením násilia z pádu na ruku na vretennú kosť,
prípadne aj prudkou nadmernou rotáciou či ohýbaním ruky v zápästí, napr. pri fyzickom zápasení s inou
osobou pri silnom uchopení zápästí rukami inej osoby a silným ťahom, nadmernou či prudkou rotáciou
či ohýbaním. K pomliaždeniu mäkkých tkanív (kože, podkožia, svalov) dochádza prudkým úderom
pevným tvrdým predmetom alebo nárazom tela na takýto predmet, pričom rozsah pomliaždenia závisí

od intenzity pôsobiacej sily. V danom prípade vzhľadom na nález začervenania na chrbtovej ploche
hrudníka vľavo možno predpokladať len ľahké pomliaždenie bez krvného výronu, ktoré mohlo vzniknúť
už pri miernej intenzite násilia napr. úderom päsťou, kopnutím, ale aj nárazom na pevné podložie či
iný pevný predmet. Charakter zraňujúceho predmetu nie je možné vzhľadom na nešpecifický charakter
zranení poškodeného bližšie definovať, avšak je možné uviesť, že k vzniku zranení mohlo viesť prudké

udretie do chrbtovej plochy hrudníka vľavo rukou zovretou v päsť alebo náraz na tvrdý predmet za
ľahkého pomliaždenia, k vzniku odrenín predlaktí napr. poškriabanie rúk pri zápasení s inou osobou a k
pomliaždeniu zápästí a nalomeniu vretennej kosti prudké uchopenie zápästí poškodeného rukami inej
osoby a prudké či nadmerné ohýbanie, vykrúcanie, prípadne aj prudké údery tvrdým predmetom, pričom
úder päsťou by k vzniku zlomeniny nebol „dostačujúci“ (ale napr. úder drevenou palicou po predlaktí

áno). Prasklina /nalomenie/ infrakcia vretennej kosti si vyžaduje vystavenie práceneschopnosti v trvaní
3-4 týždne s dobou liečenia 4-5 týždňov. Uvedené zranenia nepredstavujú vážnu poruchu zdravia, sú
však obmedzujúce v obvyklom spôsobe života. Lomná línia by mala byť viditeľná na RTG vyšetrení,
avšak toto by malo byť realizované minimálne v dvoch projekciách, pričom sa mohlo stať, že zobrazenímv jednej projekcii lomná línia nemusela byť zreteľná. Je nutné poznamenať, že už v lekárskej správe zo
dňa 13.06.2016 sa v závere uvádza aj „nalomenie kostí“, aj keď nie je zrejmé, na základe čoho lekár
popísal túto diagnózu. S prihliadnutím na charakter a lokalitu poranenia pravej hornej končatiny je možné

vykonávať šoférsku činnosť len na kratšiu vzdialenosť, avšak táto je výrazne sťažená a mimoriadne
bolestivá, a to s poukazom hlavne na zapojenie pravej hornej končatiny pri ovládaní volantu a hlavne
pri radení rýchlostných stupňov pravou hornou končatinou.

Zo zvukovej nahrávky, ktorá bola v prípravnom konaní predložená vyšetrovateľovi obhajcom JUDr.

Šimonom Cibulkom, a vyhotovená B. O. P., pričom na hlavnom pojednávaní bola oboznámená na návrh
obhajcu, vyplýva, že na začiatku nahrávky je počuť, ako prichádza vozidlo, pričom zaparkuje, otvoria sa
dvere, osoba vyjde z vozidla a upozorňuje ďalšiu osobu, ktorá situáciu nahrávala, že bude nahrávaná.
Z rozhovoru dvoch osôb vyplýva, že jedna z osôb porušila predbežné opatrenie, pretože dieťa doviezla
neskôr ako mala. Zaznela otázka, aby mu uviedla, kde si môže vyzdvihovať malého, aby mu uviedla
konkrétnu adresu. Potom je počuť plač dieťaťa. Opakovane osoba vraví, že nesúhlasí s nahrávaním.

Opakovane sa osoba pýta, na akej adrese sa nachádza malý, pričom mu osoba potom uvedie, že v
Stankovciach, adresa Rozvadze. Potom osoba opakuje vetu „s dovolením“. Potom počuť ako niekto
robí kroky. Následne osoba skríkla „prestaň“, na čo ďalšia osoba odpovedala „veď on ma vytlačil“.
Potom počuť slovnú roztržku medzi viacerými osobami, pričom z nahrávky nie je počuť konkrétne slová
zreteľne. Ďalej je počuť výkriky „U.“. Následne je počuť šuchot a opäť výkriky „Jano“.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: lekárske správy, faktúra,
uznesenie OS Trenčín, dohoda o urovnaní, potvrdenia o vkladoch, odborné vyjadrenie, zápisnica o
vydaní veci, písomné ospravedlnenie svedkyne, potvrdenie o dočasnej PN, odpisy z RT, CESDAP,
potvrdenie a výpis úkonov právnej služby.

Obžalovaný U. P. st. ku svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je ženatý, žije s manželkou
v spoločnej domácnosti a je na dôchodku. Z odpisu registra trestov a centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a ani priestupkovo
prejednávaný.

Obžalovaný U. P. ml. ku svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je ženatý, žije s manželkou
a dvomi deťmi v spoločnej domácnosti. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dieťa, s ktorým nežije v
spoločnejdomácnosti.Jeriadnezamestnaný,keďžemáuzatvorenýpracovnýpomernadobuneurčitú.Z
odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný za zavinené neplnenie

si vyživovacej povinnosti, pričom tieto odsúdenia sú zahladené. Z centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol 9 krát uznaný vinným z priestupkov na úseku cestnej
dopravy.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov

procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením
týchtovykonanýchdôkazovjednotlivoivovzájomnomsúhrnebezohľadunato,ktoráz procesnýchstrán
tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal preukázané, že obžalovaní spoločne dňa 12.06.2016 v čase okolo
18:20 hod v Trenčíne pred bytovým domom na ulici Hodžovej č. XXXX/XX počas toho, ako si poškodený
F. E. natáčal svojim mobilným telefónom priebeh odovzdávania svojho maloletého syna bývalej priateľke

B. P., tohto fyzicky napadli tak, že obžalovaný U. P. starší ho telom odtlačil od vozidla a následne
k poškodenému zozadu prišiel obžalovaný U. P. mladší, ktorý chytil poškodeného za ruky v oblasti
zápästí, ktoré mu vykrúcal v snahe mu z ruky vytrhnúť mobilný telefón, čím spôsobili poškodenému F.
E. prasklinu - nalomenie vzdialeného konca vretennej kosti pravého predlaktia, pomliaždenie zápästí,
viaceré povrchové odreniny oboch predlaktí a ľahké ložiskové pomliaždenie chrbtovej plochy hrudníka

vľavo, s dobou liečenia 4 až 5 týždňov. Zostávajúca časť žalovaného skutku v zmysle obžaloby a to
že obžalovaný U. P. starší poškodeného viackrát udrel do oblasti tváre, krku, chrbta, brucha, rúk a
hrudníka, nebola po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní jednoznačne bez akýchkoľvek
relevantných pochybností preukázaná. Predovšetkým výpoveďami poškodeného, svedkov B. O. P., U.
E., Y. E., F. M., O. P., W. O., G.. P. O. a v neposlednom rade aj výpoveďou znalca MUDr. Andreja

Hajtmana, PhD. bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je vyššie uvedené. Jednotlivé
vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym
relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich
nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy vrátane listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelenú reťazecdôkazov preukazujúcich spáchanie skutku vo vyššie uvedenom rozsahu obžalovanými. K zvyšnej
nepreukázanej časti žalovaného skutku, teda či obžalovaný U. P. starší poškodeného viackrát udrel
do oblasti tváre, krku, chrbta, brucha, rúk a hrudníka sa jednoznačne vyjadrili iba poškodený a jeho

rodičia, svedkovia U. E. a Y. E.. Zostávajúci svedkovia B. O. P., F. M., O. P., W. O. a G.. P. O.,
ktorí mali možnosť vnímať celý priebeh žalovaného skutku, nevideli údery a kopy obžalovaných na
telo poškodeného, pričom v prípade svedkov F. M. a G.. P. O. sa jedná o nestranných svedkov,
teda o svedkov bez preukázaného vzťahu či už k obžalovaným, prípadne k poškodenému. Tiež
zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo nevyplýva,

že by poškodený utrpel zranenia na tvári, či krku, pričom znalec pripustil možnosť vzniku ľahkého
pomliaždenia chrbtovej plochy hrudníka vľavo bez krvného výronu vzhľadom na nález začervenania
na chrbtovej ploche hrudníka vľavo už pri miernej intenzite násilia napr. úderom päsťou, kopnutím,
ale aj nárazom na pevné podložie či iný pevný predmet. F. svedka F. M. fyzického konfliktu medzi
poškodeným a obžalovanými, „ako detská naťahovačka“, v tesnej blízkosti motorového vozidla, teda
pevného predmetu, odôvodňuje mechanizmus vzniku ľahkého pomliaždenia chrbtovej plochy hrudníka

vľavo poškodeného. Je tiež pravdepodobné domnievať sa, že rodičia poškodeného mohli vnímať
„detskú naťahovačku“ poškodeného s obžalovanými spolu s preukázaným odtlačením poškodeného
od vozidla a následným chytením poškodeného za ruky v oblasti zápästí, ktoré mu vykrúcali v snahe
mu z ruky vytrhnúť mobilný telefón, ako útok obžalovaných na poškodeného údermi a kopmi. Napokon
oboznámená zvuková nahrávka z priebehu predmetného skutku nevylučuje a ani nepotvrdzuje tú

ktorú verziu ako sa mal žalovaný skutok stať. Obžalovaní popreli spáchanie predmetného skutku,
avšak priznali naťahovanie sa o mobilný telefón s poškodeným, čo potvrdzovali aj poškodený a
svedkovia B. O. P., U. E. a W. O.. Napokon zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Súdne lekárstvo vyplynulo, že k vzniku pomliaždenia zápästia a nalomenia dolného konca
vretennej kosti predlaktia (t.j. „nad zápästím“) dochádza buď priamo prudkým úderom pevným tvrdým

predmetom po predlaktí v oblasti zápästia, alebo nepriamo prenesením násilia z pádu na ruku na
vretennú kosť, prípadne aj prudkou nadmernou rotáciou či ohýbaním ruky v zápästí, napr. pri fyzickom
zápasení s inou osobou pri silnom uchopení zápästí rukami inej osoby a silným ťahom, nadmernou či
prudkou rotáciou či ohýbaním. Tento posledný možný mechanizmus vzniku najzávažnejšieho zranenia
poškodeného korešponduje práve s popisom vyššie uvedených svedkov doťahovania sa poškodeného

s obžalovanými. Zároveň skutočnosť, že poškodený následne po skutku viedol motorové vozidlo,
nevylučuje záver, že poškodený utrpel spáchaným skutkom nalomenie dolného konca vretennej kosti
predlaktia, pretože znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo nevylúčil
schopnosť poškodeného viesť motorové vozidlo po vzniku takéhoto zranenia. Z vyššie uvedených
dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku

obžalovanými vo vyššie uvedenom rozsahu. Vzhľadom k uvedenému boli naplnené všetky formálne
znaky skutkových podstát prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, spáchaných v jednočinnom
súbehu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom ide o dokonané prečiny.
Obžalovaní ako subjekty spĺňajú podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené

žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska
subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konali obžalovaný vo forme nepriameho úmyslu a svojím konaním
tak porušili záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi
narušujúcimi verejný pokoj a poriadok, tiež na ochrane ľudského zdravia. Napokon bola naplnená aj
objektívna stránka skutkovej podstaty týchto trestných činov, pretože obžalovaní sa spoločným konaním

dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného, a spoločným konaním
inému úmyselne ublížili na zdraví.

Napokon súd skúmal, či bola naplnená aj materiálna stránka predmetných trestných činov prečinov,
zakotvená v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, teda, či vzhľadom na spôsob vykonania činov

a ich následky, okolnosti, za ktorých boli činy spáchané, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaných je ich
závažnosť vyššia než nepatrná. Dokazovanie taxatívne ustanovených okolností preukazujúcich mieru
závažnosti prečinu v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona ako špecifického materiálneho korektívu je
pri prečine obligatórne. Stupeň závažnosti nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách.
Kritéria určujúce závažnosť prečinu nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby

niektoré boli preceňované na úkor iných. Na základe vykonaného dokazovania, je zrejmé, že obžalovaní
pristúpili k poškodenému až v momente, keď ich príbuzná, B. O. P., sa nevedela domôcť prevzatia
svojho syna od poškodeného, pričom obžalovaní vyzvali poškodeného k ukončeniu vyhotovovania
obrazového záznamu ich osôb. Následne v snahe o realizáciu prevzatia dieťaťa jeho matkou a v snaheo ukončenie zasahovania do práv obžalovaných (vyhotovovaním obrazového záznamu obžalovaných
bez ich súhlasu) došlo k fyzickému konfliktu medzi poškodeným a obžalovanými. Z vyššie uvedených
okolností, za ktorých bol predmetný skutok spáchaný, najmä s poukazom na pohnútku obžalovaných

k jeho spáchaniu, a tiež na spôsob, akým obžalovaní napádali poškodeného a akým mu spôsobili
najvážnejšie zranenie, jednoznačne vyplynulo, že závažnosť týchto činov v tomto konkrétnom prípade
je nepatrná, teda súd nezistil naplnenie všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty žalovaných
trestných činov a ani žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a
preto súd postúpil predmetnú trestnú vec na prejednanie Okresnému úradu Trenčín, nakoľko by sa

mohlo jednať o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona o
priestupkoch č. 372/1990 Zb., v znení zákona účinného v čase spáchania skutku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný
účinok.