Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 11, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212749
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:4118212749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: PROFISIGN SLOVENSKO, s.r.o., so
sídlom SNP 36/56, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 923 482, zastúpeného: JUDr. Juraj Bilický, advokát so
sídlomvNitre,Farská8,IČO:42210305,protižalovanému:H.O.-H..O..+,W.Q.V.V.K.XXXX/XX,XXX
XX V., H.: XXXXXXXX, o zaplatenie 349,44 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 22Cb/8/2019-249 z 24.5.2021 a proti uzneseniu č.k. 22Cb/8/2019-276 z 2.8.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Odmieta odvolanie žalovaného proti uzneseniu.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania v prejednávanej
veci. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 349,44 eur s 9,05 % úrokom z omeškania od 23.12.2014
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 12.10.2020 doručil žalovaný súdu návrh na prerušenie konania podľa
§ 162 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Návrh
odôvodnil tým, že podal sťažnosť v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z. Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, ktorej obsahom je aj žiadosť o preverenie pridelenia veci zákonnému sudcovi vo
veci 22Cb/8/2019 Okresným súdom Prešov. Ďalej uviedol, že do dnešného dňa Okresný súd Prešov
nepredložil jeho osobe na preverenie evidenciu prideľovania vecí na prejednanie zákonnému sudcovi
aj keď o ňu žalovaný žiadal a v spisovom materiály sa nenachádza evidencia prideľovania veci na

prejednanie zákonnému sudcovi pričom podľa § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. sú všeobecné
súdy povinné evidovať evidenciu prideľovania veci na prejednanie zákonnému sudcovi. V tejto súvislosti
poukázalnaprednosťzákonač.757/2004Z.z.predzákonomč.160/2015Z.z.,atozdôvodu,žezákonč.
757/2004 Z.z. upravuje prideľovanie veci na prejednanie zákonnému sudcovi. Prerušenie konania preto
podľa žalovaného závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť Okresný súd Prešov,
lebo o preverení pridelenia veci na prejednanie zákonnému sudcovi rozhoduje ministerstvo.

3. Dňa 12.5.2021 doručil žalovaný súdu ďalší obdobný návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods.
1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Návrh odôvodnil tým,
žalovaný podal sťažnosť v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z. Generálnemu prokurátorovi SR, ktorý
je ochrancom piliera právneho štátu v Slovenskej republike. Obsahom podanej sťažnosti v súladeso zákonom č. 9/2010 Z.z. je aj žiadosť o preverenie pridelenia veci zákonnému sudcovi vo veci
22Cb/8/2019 Okresným súdom Prešov, a to z dôvodu nečinnosti Ministerstva spravodlivosti SR vo
veci podanej sťažnosti v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z. zo dňa 9.10.2020 a doručenej Ministerstvu

spravodlivosti SR dňa 12.10.2020, tj. cca pred 7 mesiacmi. Zároveň žalovaný upovedomil súd, že podal
sťažnosť v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z., ktorej obsahom je porušenie práva na zákonného sudcu
jeho osoby vo veci 22Cb/8/2019 aj Úradu vlády SR do rúk premiéra SR.

4. Z činnosti súdu je známe, že žalovaný sa opakovanými podaniami domáha sprístupnenia evidencie

prideľovania vecí zákonnému sudcovi u rôznych orgánov. Napriek tomu, že žalovaný bol zo strany
Okresného súdu Prešov, ako aj zo strany Krajského súdu v Prešove (napr. 1SprS24/2020, Spr709/19,
Spr31/2020, 1SprI/89/2019, 1SprS/2/2020, 1SprI/7/2020, 1SprI/11/2020, 1SprI/12/2020, 1SprI/19/2020,
1SprI/21/2020) už viackrát informovaný o spôsobe aj prostriedkoch prideľovania veci zákonnému
sudcovi, žalovaný sa opakovanými žiadosťami domáha zodpovedania tej istej, už zodpovedanej
otázky. Nezáujem žalovaného akceptovať jednotlivé odpovede alebo samotná nespokojnosť so

závermi uvedenými v jednotlivých odpovediach od príslušných orgánov nemožno vyhodnotiť ako
nerešpektovanie práv žalovaného. Žiadosti a podnety žalovaného sa skôr javia ako šikanózne podania
vo vzťahu k štátnej správe súdov. Nie je dôvod predpokladať, že výsledkom vybavenia sťažnosti
žalovaného podanej Ministerstvu spravodlivosti SR alebo Generálnemu prokurátorovi SR bude záver o
nezákonnompostupeprideľovaniavecí,resp.budemaťvplyvnarozhodnutievovecisamej.Vkonečnom

dôsledku žalovaný má možnosť podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu vo veci samej, ak má
za to, že vo veci neboli splnené procesné podmienky alebo rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, čím zostávajú zachované jeho procesné, ako aj základné práva.

5. Prerušenie konania za daných okolností by podstatným spôsobom zasiahlo do práva na spravodlivý

proces žalobcu, ktorý (rovnako ako žalovaný) má právo na prejednanie veci v primeranom čase a bez
prieťahov. Vo vzťahu k doteraz vykonanému dokazovaniu sa prerušenie konania nejaví ako hospodárne
ani účelné, keďže rozhodnutie súdu vo veci nezávisí od toho, ako ministerstvo vyhodnotí sťažnosť
žalovaného.

6. Na základe vyššie uvedeného súd pokračoval v konaní a návrh na prerušenie konania zamietol.

7. Faktúrou č. 20142814 vystavenou dňa 15.12.2014 s dátumom splatnosti dňa 22.12.2014 žalobca
fakturoval žalovanému dodanie tovaru v celkovej hodnote 349,44 eur. Žalovaný je vo faktúre ako
odberateľ identifikovaný ako: H. O.-H..O..+, O. XX, XXX XX V., H.: XXXXXXXX. Predmetom dodania

mal byť tovar „Siser P.S. FILM A0001 White“, „Siser P.S. Film A0007 Red“ a „Vzorkovník SISER“.

8. Z obsahu potvrdenia o prevzatí tovaru vyplýva, že prevzatie tovaru pečiatkou a podpisom potvrdil
dňa 16.12.XXXX H. O.-H..O..+, O. XX, XXX XX V., H.: XXXXXXXX. Vykládka tovaru bola realizovaná
na adrese E..

9. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že do 26.3.2013 bola adresa O. XX, XXX XX V.
adresou miesta podnikania žalovaného. Z obsahu tiež vyplýva, že adresa E. bola v minulosti adresou
prevádzkarne žalovaného.

10. Podstatou obrany žalovaného je tvrdenie, že s ohľadom na nesprávne uvedené miesto podnikania
vo vystavenej faktúre a potvrdení o prevzatí tovaru nie je pasívne legitimovaným, keďže v dôsledku
toho nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, pretože je faktúra vystavená inému subjektu ako
žalovanému. Ďalej žalovaný argumentuje tým, že potvrdenie o prevzatí tovaru nie je možné prepojiť s
vystavenou faktúrou, a to s ohľadom na to, že faktúra je vystavená dňa 15.12.2014 a tovar bol dodaný

dňa 16.12.2014. Žalovaný nepoprel dodanie tovaru, naopak vo vyjadrení uviedol, že tovar bol dodaný
16.12.2014.

11. S argumentáciou žalovaného sa nemožno stotožniť. Predovšetkým súd poukazuje na to, že
žalovaného ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť za dodaný tovar bezpečne a jednoznačne

identifikuje ako fyzickú osobu podnikateľa predovšetkým identifikačné číslo (IČO), ktoré je zhodné tak
vo vystavenej faktúre, potvrdení o prevzatí tovaru ako aj žalobe.12. Identifikačné číslo pritom predstavuje jednoznačnú identifikáciu toho, komu bolo pridelené a v zmysle
zákona je vylúčené, aby rovnaké identifikačné číslo bolo pridelené viacerým subjektom (§ 9 zákona č.
272/2015 Z.z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov). Žalovaný je vo faktúre č. č. 20142814 dostatočne identifikovaný prostredníctvom
IČO a prípadné pochybenia v iných údajoch nemajú vplyv na jeho povinnosť uhradiť za dodaný tovar.

13. Pozornosti súdu rovnako neušlo ani to, že sám žalovaný potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou, ktorá
obsahuje údaj o mieste podnikania žalovaného „O. Ak teda žalovaný nesúhlasí s jeho označením na

potvrdení o prevzatí tovaru a na faktúre za dodaný tovar, je potrebné zdôrazniť, že aj on sám takéto
označenie použil. Obrana žalovaného v tomto kontexte nadobúda charakter účelovej a zavádzajúcej.

14. Pokiaľ ide o označenie adresy „E.“, na ktorej mal byť tovar dodaný, táto identifikuje iba miesto plnenia
záväzku, nie však samotného odberateľa.

15. K argumentu žalovaného, že faktúru nemožno prepojiť s potvrdením o dodaní tovaru keďže táto bola
vystavená dňa 15.12.2014 a tovar bol dodaný dňa 16.12.2014, súd uvádza, že táto skutočnosť nemá
vplyv na hmotnoprávnu povinnosť žalovaného zaplatiť za dodaný tovar. Skutočnosť, že potvrdenie o
prevzatí tovaru potvrdzuje prevzatie tovaru fakturovaného predmetnou faktúrou vyplýva predovšetkým
zo zhodne označeného predmetu dodania v oboch listinách, označenia dodávateľa a odberateľa. Súd

má za to, že je bežnou obchodnou zvyklosťou, ak dodávateľ vystaví faktúru (účtovný doklad) s časovým
predstihom (v tomto prípade jedného dňa) tak, aby ju už pri dodaní tovaru mohol odberateľovi predložiť.

16. S ohľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keďže
žalobca svoj záväzok dodať tovar riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok zaplatiť za dodaný tovar

riadne nesplnil.

17. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 369 ods. 1 ObZ.

18. Výrok o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ustanovením §

369c ods. 1 ObZ a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..

19. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

20. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Odvolanie odôvodnil tým, že vo veci konal a rozhodol nezákonný sudca.

22. Poukázal na to, že evidencia prideľovania vecí na prejednanie má zabezpečiť možnosť kontroly, aby

si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem mohla preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi,
pričomvtomtosmerenepostačujenazretiedopotvrdeniaoprideleníveci.Jenutnénazretiedospisuado
evidenčných pomôcok, pričom okresný súd je povinný viesť evidenciu prideľovania veci na prejednanie,
ako to vyplýva zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR z 15.10.2020. Podanie, ktoré bolo v tomto
smere adresované Ministerstvu spravodlivosti SR, bolo odstúpené týmto orgánom Okresnému súdu

Prešov (Stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR z 15.10.2020). Ministerstvo spravodlivosti SR však
potvrdilo, že okresný súd (teda aj Okresný súd Prešov) má povinnosť sprístupniť evidenciu prideľovania
vecí na prejednanie osobe, ktorá má na veci právny záujem, čo sa v danom prípade nestalo.

23. Naviac napadnutý rozsudok bol prijatý na pojednávaní 24.5.2021 napriek tomu, že pojednávanie

bolo odročené návrhom na odročené pojednávania, ktorý bol doručený 21.5.2021. Tento návrh bol
doručený súdu prvej inštancie, teda 4 dni pred pojednávaním. Dôvodom pre odročenie bolo práve
neustanovenie zákonného sudcu v tomto konaní súdom prvej inštancie. Okresný súd teda vykonal
nezákonné pojednávanie a došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

25. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrval na svojich doterajších
stanoviskách.26. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej

inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový
stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych
skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno
mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a nemožno

konštatovať ani vady konania v podobe rozhodovania nezákonným sudcom alebo porušením práva
sporovej strany (v danom prípade žalovaného) na spravodlivý proces.

27. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

28. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

29. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

30. V zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na

pojednávaní nechali zastúpiť.

31.Vzmysleustanovenia§183ods.3CSP,strana,ktoránavrhujeodročeniepojednávania,oznámisúdu
dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím
na všetky okolnosti mohla predpokladať.

32. Podľa § 409 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), kúpnou zmluvou sa
predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva
a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

33. Podľa § 447 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou.

34. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že faktúrou č. 20142814 z 15.12.2014,
splatnou 22.12.2014, žalobca fakturoval žalovanému dodanie tovaru v celkovej sume 349,44 eur, pričom

predmetom dodania bol tovar - Siser P.S. FILM A0001 White, Siser P.S. FILM A0007 Red, ako aj
Vzorkovník Siser. V zhode so súdom prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol
dostatočným a nepochybným spôsobom identifikovaný ako objednávateľa a odberateľ tohto tovaru, teda
ako H. O. - H..O.. +, O. XX, V., H.: XXXXXXXX. Ako správne konštatuje súd prvej inštancie pochybnosti
o tom, že žalovaný tento tovar objednal a odobral v prejednávanej veci nie sú a eventuálne chybne

uvedené miesto podnikania vo vystavenej faktúre alebo v potvrdení o prevzatí tovaru nie je dostatočným
argumentom, na základe ktorého by mal byť žalovaný zbavený zodpovednosti za zaplatenie daného
záväzku vyplývajúceho z predmetnej kúpnej zmluvy.

35. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že vo veci konal zákonný sudca (JUDr. Štefan

Tomašovský), ktorému bola vec pridelená v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Prešov (ide o
sudcu obchodného grémia tohto okresného súdu), a to prostredníctvom technických programových
prostriedkov Ministerstva spravodlivosti SR (tzv. elektronická podateľňa) tak, ako to vyplýva z obsahu
spisu, nakoľko žaloba bola prijatá 29.10.2018 o 15.02 hod. a pridelená elektronickou podateľňou do
oddelenia 27Cb pod sp.zn. 27Cb/49/2018, a to pôvodne na Okresnom súde Nitra, ktorý vo veci vydal

platobný rozkaz zo 6.12.2018 (č.l. 22 spisu), pričom v dôsledku podania odporu zo strany žalovaného
a v dôsledku vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra, bol spis postúpený
na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prešov, na ktorom taktiež prostredníctvom technických
programových prostriedkov Ministerstva spravodlivosti SR bola vec pridelená do oddelenia 22Cb podsp.zn.22Cb/8/2019zákonnémusudcoviJUDr.ŠtefanoviTomašovskémutak,akotovyplývazpotvrdenia
o tomto pridelení na č.l. 34 spisu (vrátane identifikačného údaju z tzv. elektronickej podateľne pod č.
A411821274922Cb/8/2019. Z tohto pohľadu, keďže odvolací súd nemá pochybnosti o riadnom pridelení

veci zákonnému sudcovi, nie je právne významné, či žalovaný nazrel do evidencie vecí pridelených
prostredníctvom elektronickej podateľne.

36. Správny je záver súdu prvej inštancie aj o nedôvodnosti prerušenia konania v prejednávanej veci,
pretože samotná sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR týkajúca sa preverenia pridelenia veci

zákonnému sudcovi, a taktiež sťažnosť na Generálnu prokuratúru SR, nie sú okolnosťami, ktoré by boli
dôvodom na prerušenie konania v prejednávanej veci v zmysle § 164 CSP tak, ako to správne konštatuje
súd prvej inštancie, pretože v zmysle vyššie uvedeného pochybnosti o zákonnom pridelení predmetnej
veci zákonnému sudcovi v prejednávanej veci nie sú. V spise sa napokon nenachádzajú žiadne závery,
či už Ministerstva spravodlivosti SR alebo Generálnej prokuratúry SR, ktoré by dávali podklad pre záver,
že predmetná vec nebola pridelená zákonnému sudcovi v súlade so zákonom.

37. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ návrh na prerušenie konania zamietol.

38. Nemožno konštatovať, aby bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces tým, že súd
prvej inštancie vykonal pojednávanie 24.5.2021 v prejednávanej veci, na ktorom rozhodol, pretože

odročenie pojednávania je výnimočným postupom súdu, pričom treba zdôrazniť, že súd nie je povinný
vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania, ak pre takýto procesný postup (odročenie pojednávania)
nezistí dôvody. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ nevyhovel návrhu na odročenie
pojednávania žalovaného z 21.5.2021, označeného ako námietka voči predvolaniu na pojednávanie
z 15.4.2021. Nemožno preto konštatovať, aby toto pojednávanie sa uskutočnilo nezákonne, nakoľko

argumentácia uvedená v tomto podaní bola vlastne opakovaním dôvodov o tzv. nezákonnom pridelení
veci konajúcemu sudcovi, pričom takáto nezákonnosť v skutočnosti preukázaná nebola.

39. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ vo veci konal a rozhodol a so zreteľom na
to, že rozsudok súdu prvej inštancie je z tohto pohľadu vecne správy a konanie nie je postihnuté

žiadnou z vytýkaných vád, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny
potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení tohto
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

40. Uznesením č.k. 22Cb/8/2019-276 z 2.8.2021 súd prvej inštancie návrh žalovaného na opravu

zrejmých nesprávností v odôvodnení rozsudku zamietol. Vychádzal zo zistenia, že súd rozsudkom
sp.zn.22Cb/8/2019-249zodňa24.5.2021vovýrokuI.návrhžalovanéhonaprerušeniekonaniazamietol,
vo výroku II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 349,44 eur, úrok z omeškania vo
výške 9,05 % ročne zo sumy 349,44 eur od 23.12.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku a vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

41. Žalovaný podaním zo dňa 21.7.2021 podal návrh na opravu zrejmých nesprávnosti v súlade s § 224
zákona 160/2015 Z.z. v rozsudku sp. zn. 22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.5.2021. Žalovaný navrhol opravu
zrejmej nesprávnosti, a to v bode 19 rozsudku je nesprávnosť: „Nezáujem žalovaného akceptovať
jednotlivé odpovede alebo samotná nespokojnosť so závermi uvedenými v jednotlivých odpovediach
od príslušných orgánov nemožno vyhodnotiť ako nerešpektovanie práv žalovaného“, správne znenie:

„stanovisko ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2021, v ktorom bol odstúpené
podanie na vybavenie Okresnému súdu Prešov so stanoviskom vydať evidenciu pridelenia veci na
prejednanie vo veci 22Cb/8/2019.“ V bode 24 rozsudku je nesprávnosť:. „a zároveň nepožiadal o
odročenie pojednávania“ , správne znenie: „...dňa 21.5.2021 podal návrh na odročenie pojednávania...“
Na základe skutočnosti uvedených v návrhu na opravu zrejmých nesprávnosti v súlade s § 224 zákona

160/2015 Z.z. žalovaný žiadal o opravu rozsudku sp.zn. 22Cb/8/2019 zo dňa 24.5.2021.

42. Zákon vyžaduje aby súdne rozhodnutie bolo určité, jasné a formálne bezchybné. V prípade, že
tieto podmienky nespĺňa, pripúšťa sa jeho oprava, tak aby bolo zachová viazanosť súdu vyhlásenýmrozhodnutím. Opraviť súdne rozhodnutie možno len v prípade chýb v písaní alebo počítaní a ide o také
chyby, ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej alebo mechanickej činnosti osoby,
ktorá rozhodnutie vyhotovovala. Opravu v súdnom rozhodnutí možno vykonať kedykoľvek, a to aj po

právoplatnosti rozhodnutia, pričom súd vykoná opravu na základe návrhu alebo sám, z vlastnej iniciatívy.

43. Súd posúdil návrh žalovaného na opravu zrejmých nesprávnosti v odôvodnení rozsudku sp.zn.
22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.5.2021 ako nedôvodný.

44. Za zrejmú nesprávnosť v zmysle ustanovenia § 224 CSP treba považovať rozpor medzi obsahom
verejnomocenskejautoritatívnejvôle,ktorúsúdsvojímrozhodnutímvokamihujehovyhlásenia(vydania)
prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného
rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. V predmetnom prípade jednotlivé
časti alebo vety odôvodnenia rozsudku sp.zn. 22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.5.2021, ktoré žalovaný
navrhuje opraviť a považuje za zrejmú nesprávnosť, súd mienil napísať tak, ako to napísal, za

použitia citovaných výrazových prostriedkov a vetných konštrukcií. Žalovaným prezentované zrejmé
nesprávnosti neboli chybami v písaní alebo počítaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti, na ktoré by bolo
možné aplikovať ustanovenie § 224 CSP, ale boli to iba časti viet vytrhnuté z kontextu. Účelom inštitútu
opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, nie však vecného odôvodnenia,
ktoré súd mal v úmysle napísať tak, ako to bolo uvedené.

45. Ak žalovaný nesúhlasil s rozsudkom sp.zn. 22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.5.2021, mohol proti nemu
podať odvolanie v zmysle § 357 CSP, čo aj v konečnom dôsledku urobil, a nebolo potrebné a ani účelné
podávať aj návrh na opravu tohto rozhodnutia.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh žalovaného na opravu odôvodnenia rozsudku sp.zn.
22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.5.2021 musel ako nedôvodný zamietnuť.

47. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

48. Poukázal na to, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, ktorý nie je oprávnený konať a rozhodovať
z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v § 51 ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z.z. Z tohto zákonného
ustanovenia totiž vyplýva, že evidencia prideľovania vecí na prejednanie má zabezpečiť takú možnosť
kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem mohla preveriť pridelenie veci zákonnému

sudcovi, a to v podobe zabezpečenia nazretia do spisu a do evidenčných pomôcok a nie len
nazretia do potvrdenia o pridelení veci. V tejto súvislosti má okresný súd povinnosť viesť registre -
Evidenciu prideľovania veci na prejednanie, čo vyplýva zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR
z 15.10.2020. Ministerstvo spravodlivosti odstúpilo pôvodnú sťažnosť žalovaného v tomto smere a vo
svojom stanovisku z 15.10.2020 žalovanému oznámilo, že jeho podanie z 23.9.2020 bolo odstúpené

Okresnému súdu Prešov na ďalšie vybavenie.

49. Súd prvej inštancie - Okresný súd Prešov však toto odstúpenie Ministerstva spravodlivosti SR
nevybavil a nepredložil mu Evidenciu prideľovania vecí na prejednanie.

50. V skutočnosti bola predmetná vec pridelená sudcovi JUDr. Štefanovi Tomašovskému cez
funkcionalitu - výnimka, a to bez náhodného výberu. Priame pridelenie veci umožňuje funkcia zmena
zloženia pre spis v module predsedu súdu v programovom vybavení súdny manažment. Funkcia zmena
zloženia pre spis v programovom vybavení súdny manažment obchádza takto náhodný výber v module
podateľne. Táto okolnosť vyplýva zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo 17.3.2021, v ktorej

sa uvádza, že súdny manažment umožňuje pomocou funkcionality výnimka prideliť spis konkrétnemu
sudcovi. Priame pridelenie veci cez funkcionalitu výnimka generuje potvrdenie o pridelení veci totožné,
ako keby bol vykonaný náhodný výber. Súd prvej inštancie sa však odmietol vyporiadať s touto
námietkou žalovaného.

51. Naviac súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol nesprávne poučenie o opravnom
prostriedku, v tom zmysle, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.52. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného proti uvedenému
uzneseniu treba odmietnuť ako odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

53. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP).

54. Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na opravu chýb v písaní a
počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia (§ 357 písm. f) CSP).

55. V prejednávanej veci treba konštatovať, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol
návrh žalovaného na opravu zrejmých nesprávnosti v odôvodnení rozsudku č.k. 22Cb/8/2019-249 z
24.5.2021, pričom z ustanovenia § 357 písm. f) CSP nepochybne vyplýva, že pokiaľ sa návrh na
opravu zrejmých nesprávnosti týka odôvodnenia rozsudku, odvolanie proti takému uzneseniu nie je
prípustné. Je nepochybné, že svojim návrhom na opravu zrejmých nesprávnosti žalovaný poukazoval

na nesprávnosti v tomto odôvodnení, a to pokiaľ ide o bod 19 tohto rozsudku súdu prvej inštancie z
24.5.2021.

56.Pretopostupompodľa§386písm.c)CSPodvolacísúdodvolaniežalovanéhoprotitomutouzneseniu
odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

57. Pre úplnosť, vzhľadom na podania žalovaného z 18.1.2022 a z 13.3.2022 treba uviesť, že predmetná
vec bola pridelená do senátu 7Cob v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2022, a
to prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti
SR, o čom svedčí záznam z tzv. elektronickej podateľne krajského súdu z 11.10.2021 (č.l. 321 spisu),

ktorý je zároveň súčasťou elektronického spisu vedeného v prejednávanej veci. Do spisu v jeho
fyzickej podobe i elektronickej podobe má sporová strana možnosť nahliadnuť ak o nahliadnutie alebo
sprístupnenie elektronického spisu požiada (§ 97 CSP). Okolnosť, že v senáte 2Cob je nastavený pomer
nápadu vecí 1 neznamená, že sa tým porušuje princíp zákonného sudcu. Je to tak z dôvodu, že sudca
JUDr. Majerník je zároveň podpredsedom Krajského súdu v Prešove, vykonáva riadiacu a organizačnú

činnosť, a preto je mu prideľovaných menej vecí ako sudcom, ktorí tieto povinnosti nemajú. Rovnako
nebolo porušením princípu riadneho pridelenia veci zákonnému sudcovi to, že JUDr. Majerník bol aj
členom aj senátu 7 Cob, nakoľko aj pri počte 5 sudcov, ktorým sa agenda Cob prideľovala do 1.4.2022,
boli aj v období do 1.4.2022 na Krajskom súde v Prešove zriadené 2 senáty pre túto agendu a náhodný
výber pri prideľovaní týchto vecí bol takto zabezpečený. Rozhoduúce je však to, že s účinnosťou od

1.4.2022 sa stala členkou senátu 7Cob Krajského súdu v Prešove sudkyňa JUDr. Jana Jančíková,
po jej preložení na výkon funkcie na Krajský súd v Prešove, sudca JUDr. Milan Majerník nie je od
tohto momentu (1.4.2022) členom senátu 7Cob a sudkyňa JUDr. Jana Jančíková ako členka senátu
7Cob Krajského súdu v Prešove v prejednávanej veci aj rozhodovala. Preto tieto námietky žalovaného
nemožno považovať za relevantné z pohľadu toho, že v prejednávanej veci nebol rešpektovaný princíp

zákonného sudcu.

58. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto

trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).