Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by Mgr. Vladislav Ďurkáň
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4C/24/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813200760
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladislav Ďurkáň
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2021:6813200760.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom, v právnej veci žalobkyne: Y. K., L..
XX.XX.XXXX, J. Š. X, XXX XX P., právne zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Námestie
Slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovaným: 1./I. C., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXX/XX, XXX XX P., X./.
P. C., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXX/XX, XXX XX P. , žalovaní právne zast. Beňo & partners, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
I. Určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/1:
- rodinný dom súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/X,
- hospodárska budova súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX,
- dreváreň bez súp. čísla nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 2193/2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2,
všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres O., obec P., katastrálne územie P..
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 08.02.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností,
a to:
- rodinný dom súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 2191/2,
- hospodárska budova súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 2194,
- dreváreň bez súp. čísla nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 2193/2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2,
všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres O., obec P., katastrálne územie P..
2. Ďalej sa žalobkyňa žalobou domáhala, aby súd určil, že je oprávnená užívať predmetné nehnuteľnosti
a že je neplatné ukončenie nájmu zo dňa 15.10.2012, ktorým pôvodne žalovaná 2/ - C. O., L..
XX.XX.XXXX s okamžitou platnosťou zrušila nájomnú zmluvu zo dňa 07.11.2011 uzavretú medzi
žalobkyňou ako nájomníčkou a ňou ako prenajímateľkou.3. Súd uznesením č. k. 4C/24/2013 - 79 zo dňa 15.04.2016 vylúčil vec určenia neplatnosti okamžitého
ukončenia nájmu nehnuteľností na samostatné konanie. Predmetom tohto konania tak ostalo určenie
vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a určenie, že žalobkyňa je oprávnená uvedené
nehnuteľnosti užívať.
4. Okresný súd pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/24/2013-120 zo dňa 25.10.2016 (ďalej
tiež „prvý rozsudok“), ktorým žalobe v časti určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou sporných nehnuteľností
vyhovel, a ďalším výrokom žalobu v časti o určenie oprávnenia žalobkyne sporné nehnuteľnosti užívať
zamietol. Posledným výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/380/2017-183 zo dňa 18.12.2018 na
odvolanie žalovaného odvolací súd v časti, ktorou súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou sporných
nehnuteľností a v závislom výroku o náhrade trov konania, prvý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd svojim uznesením zo dňa 18.12.2018 zároveň
rozhodol, že vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti o určenie, že žalobkyňa je oprávnená
užívať nehnuteľnosti zamietol, zostalo prvostupňové rozhodnutie súdu nedotknuté, a v tomto výroku už
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a konanie sa tým v uvedenej časti skončilo. A predmetom konania
tak ostalo určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.
6. Na návrh žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 súd uznesením vyhláseným na
uvedenom pojednávaní pripustil vstup manželky žalovaného P. C., L.. XX.XX.XXXX do konania, ako
žalovanej v 2. rade.
7. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Od roku
2009 poberá starobný dôchodok vo výške 274,- € mesačne. V roku 2006 sa jej syn I. K. rozviedol a začal
s ňou bývať. Na základe jeho podnetu, keďže mal dlhy, ktoré potreboval splatiť, uzavrela žalobkyňa
zmluvu o pôžičke so spoločnosťou InDevel, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO:
36 418 234, na základe ktorej jej bolo poskytnutých 3000,- €, ktoré odovzdala synovi na úhradu jeho
záväzkov. Na zabezpečenie pohľadávky bolo zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam
v prospech záložného veriteľa InDevel, s.r.o. Syn žalobkyne následne získal telefónne číslo na W. I.,
ktorého požiadal o poskytnutie pôžičky. Na základe predchádzajúceho telefonického dohovoru prišiel
dňa 07.11.2011 pán I. s pani C. O. do rodinného domu žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že sa s pánom
I. dňa 07.11.2011 ústne dohodli, že on uhradí jej pôžičku v spoločnosti InDevel, s.r.o. a ona mu bude
platiť mesačné splátky vo výške 108,- € po dobu 60 mesiacov. Na zabezpečenie pohľadávky pána I.
mala previesť na neho svoj rodinný dom s tým, že po úplnom splatení pôžičky ho pán I. opäť prevedie
na ňu. Pán I. jej odovzdal papier, na ktorom bolo uvedené číslo účtu a výška dohodnutých mesačných
splátok. Pán I. mal všetky písomnosti vopred pripravené, ešte v jej dome jej dal podpísať nejaké
papiere, následne ju odviezol k notárovi JUDr. Ivanovi Strinkovi do Revúcej, kde sa opäť podpísala
a notár jej podpisy overil. Následne odišli na Správu katastra Revúca, kde na pokyn pána I. opäť
podpisovalanejaképísomnosti.Uviedla,žežiadnuzpísomností,ktorépodpísala,jejpánI.neposkytolna
prečítanie a nepoznala ich obsah. V súlade s ústnou dohodou pravidelne mesačne splácala na určené
číslo bankového účtu sumu 108,- € (16.11.2011, 16.12.2011, 16.01.2012, 15.02.2012, 13.04.2012,
15.05.2012).Nakoľkojejsynstratilvmáji2012zamestnanie,nemaladostatokfinančnýchprostriedkov,a
preto dňa 18.06.2012 uhradila len sumu 40,- €. Na základe telefonického rozhovoru s pánom I. požiadala
o odklad splátok po dobu troch mesiacov a v mesiacoch júl, august a september 2012 neuhradila žiadnu
splátku. Dňa 16.10.2012 bola uhradená splátka v dohodnutej výške 108,- €. Zo zbierky listín Správy
katastraRevúcazískalazmluvuoprevodevlastníctvanehnuteľnostíuzavretádňa07.11.2011podpísanú
ňou ako predávajúcou a pani C. O. ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
dotknutým nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 7000,- €. Podľa článku III. bod 3 kúpnej zmluvy mala byť
časť kúpnej ceny vo výške 4000,- € uhradená žalobkyni v hotovosti a zvyšná časť kúpnej ceny v sume
3000,- € mala byť uhradená ako dlh voči spoločnosti InDevel, s.r.o. Sumou 3000,- Eur bola skutočne
splatená pôžička žalobkyne u spoločnosti InDevel, s.r.o., o čom má vedomosť, pretože jej uvedená
spoločnosť zaslala kvitanciu, v ktorej potvrdzuje zánik záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam v
dôsledku vyplatenia pohľadávky dňa 08.11.2011. Podľa žalobkyne k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy
však nedošlo, C. O. nikdy neposkytla žalobkyni sumu 4000,- €. Uvedenú kúpnu zmluvu považuje za
absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny
úkon musí urobiť slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z aktuálneho listu vlastníctvač. XXXX Správy katastra Revúca pre k.ú. P. vyplýva, že C. O. previedla vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiamnažalovanéhokúpnouzmluvou,ktorejvkladbolpovolenýrozhodnutímSprávykatastra
Revúca č. E.-XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2012, ktorý je zapísaný ako ich výlučný vlastník. Nakoľko však
nikto nemôže platne previesť viac práv ako má sám, je neplatnou i táto kúpna zmluva. Podľa názoru
žalobkynemávzhľadomna aktuálnyvýpiszLVč.XXXXprek.ú.P.naliehavýprávnyzáujemajnaurčení,
že je oprávnená dotknuté nehnuteľnosti aj užívať, nakoľko bez tohto určenia je jej právne postavenie
neisté a reálne jej hrozí možnosť vypratania z dotknutých nehnuteľností. Na preukázanie svojich tvrdení
žalobkyňa označila, predložila, resp. navrhla vykonať tieto dôkazy: výpisy z listu vlastníctva č. XXXX,
okres O., obec P., katastrálne územie P. zo dňa 23.02.2011 a 28.12.2012, pokladničné potvrdenky zo
dňa 16.11.2011, 16.12.2011, 16.01.2012, 15.02.2012, 13.04.2012, 15.05.2012, 18.06.2012, 16.10.2012,
upovedomenie o začatí trestného stíhania za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona zo dňa 14.11.2012, kvitanciu (potvrdenie) o zániku záložného práva spoločnosti InDevel, s.r.o.,
zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 07.11.2011.
8. Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2016 žalobkyňa doplnila, že kúpna zmluva zo dňa 07.11.2011 je
neplatná, pretože tento právny úkon nebol urobený z jej strany vážne. Išlo o úkon, ktorý urobila v tiesni
a nikdy nemala záujem previesť vlastnícke právo na pani C. O., ale mala záujem o poskytnutie pôžičky
na splatenie jej záväzku voči spoločnosti InDevel, s.r.o.
9. Žalovaný vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach konaných dňa 26.05.2016 a 25.10.2016 uviedol,
že žalobkyňa sa v priebehu konania dobrovoľne z rodinného domu vysťahovala, zohnala si jednoizbový
podnájom v Tornali. Preto už on v rodinnom dome býva od júna 2015. Odvtedy prerobil rodinný dom
a investoval do neho a priľahlých nehnuteľností cca 7500,- €. Je platiteľom dane z nehnuteľností,
čo podľa neho dokazuje, že je platným vlastníkom uvedených nehnuteľností. Žalovaný mal za to, že
dňa 07.11.2011 bola platne uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou Y. K. a kupujúcou C. O.,
pričom žalobkyňa v tom čase ani v súčasnosti nie je zbavená svojprávnosti, konala pri plnom vedomí.
Každá zmluva, hlavne kúpna zmluva je dohodou dvoch zmluvných strán. Už to, že bola uzatvorená
pred notárom a žalobkyňa tam išla dobrovoľne, svedčí o jej platnosti. Pani O. vo viacerých svojich
vyjadreniach uviedla, že notár pred podpisom kúpnej zmluvy žalobkyni túto zmluvu prečítal, zmluvu
žalobkyňa podpísala dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku. Bola uzrozumená aj s výškou kúpnej ceny
a spôsobom jej vyplatenia a to tak, že prevzatie 4000,- € v deň podpisu tejto zmluvy v hotovosti potvrdila
svojim podpisom na zmluve a 3000,- € bolo na druhý deň, t.j. 08.11.2011 poukázaných pre spoločnosť
InDevel, s.r.o. ako splátka úveru. Ďalej mal žalovaný za to, že pokiaľ neprerušil konanie kataster, zmluva
bola platná. O zaplatení sumy 3000,- € svedčí aj to, že akonáhle bol úver v spoločnosti InDevel, s.r.o.
splatený, kataster vykonal na základe jej kvitancie výmaz jej záložného práva k nehnuteľnostiam. Pokiaľ
ide o dobromyseľnosť žalobkyne pri podpise kúpnej zmluvy, nasvedčuje tomu aj fakt, že samotná
predávajúca žalobkyňa spolu s pani O. na kataster a zrýchleným konaním za sumu 266,-- € previedli
tieto nehnuteľnosti do vlastníctva pani O.. Toto všetko sa udialo 07.11.2011, pričom do februára 2013
žalobkyňa nekonala vôbec, začala konať len po skutočnosti, keď jej pani O. ako výlučná vlastníčka
predmetných nehnuteľností obsiahnutých v žalobe vypovedala nájomnú zmluvu a to 15.10.2012 už
aj s úmyslom takým, že viac ako rok bola vlastníčkou nehnuteľností, na ktoré bola vyhotovená, čo
sa týka ich užívania nájomná zmluva, platenie nájomného a platenie splátok predmetného úveru.
Keďže pani O. bola výlučnou dobromyseľnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, rozhodla sa tieto
nehnuteľnosti odpredať a to zmluvou o prevode vlastníckeho práva uzavretou medzi ňou a ním ako
žalovaným dňa 29.10.2012 s tým, že prevodom vlastníckeho práva katastrálnym úradom prešlo toto
na neho dňa 16.11.2012. Žalovaný uviedol, že s predávajúcou pani O. v každom prípade túto zmluvu
uzavrel dobromyseľne, taktiež bez akékoľvek nátlaku, neuzavrel ju v tiesni ani za nápadne nevýhodných
podmienok, čiže jednoznačne mal za to, že aj táto kúpna zmluva je naďalej platná. Vyplýva to podľa
neho aj zo skutočnosti, že on sa domáhal svojho vlastníckeho práva od začiatku od roku 2012, bolo
mu to umožnené až 05.07.2015, kedy mu žalobkyňa osobne volala, že mu dobrovoľne vypratala túto
nehnuteľnosť. Žalovaný je v dobrom úmysle a v dobrej viere, že nehnuteľnosti nadobudol do svojho
výlučného vlastníctva, keďže kataster neprerušil toto konanie. Aby mal na splatenie kúpnej ceny, predal
svoj vlastný byt a keďže mu potom od toho novembra 2012 až do roku 2015 nebolo umožnené
nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve užívať, musel si on so svojou rodinou - so svojou manželkou
a so svojim dieťaťom zabezpečiť náhradné ubytovanie, a to formou nájmu, od roku 2012 do roku 2015
teda platil nájom, taktiež platil pôžičku, pričom to všetko vynaložil len kvôli tomu, že mu nebolo umožnené
žalobkyňou užívať jeho vlastné nehnuteľnosti. Uzavrel, že má za teda za to, že prejav vôle na zmluve
medzi žalobkyňou ako predávajúcou a kupujúcou pani O. bol zrealizovaný podpisom pred notárom,kúpnazmluvazodňa07.11.2011jeplatná,taktiežjeplatnákúpnazmluva,ktorábolauzavretámedzipani
O. ako predávajúcou a ním ako kupujúcim v roku 2012. Preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
v plnom rozsahu.
10. Súd po vrátení veci odvolacím súdom vec opakovane prejednal a vykonal dokazovanie v zmysle
záväzných pokynov odvolacieho súdu vo vzťahu k zrušeným výrokom prvého rozsudku Okresného
súdu o určení vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam a v závislom výroku o
náhrade trov konania. Súd tak v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
spisu, a to výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, okres O., obec P., katastrálne územie P. zo dňa
23.02.2011 a 28.12.2012 a 31.10.2013, pokladničnými potvrdenkami zo dňa 16.11.2011, 16.12.2011,
16.01.2012, 15.02.2012, 13.04.2012, 15.05.2012, 18.06.2012, 16.10.2012, upovedomením o začatí
trestného stíhania za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona zo dňa 14.11.2012,
kvitanciou (potvrdením) o zániku záložného práva spoločnosti InDevel, s.r.o., zmluvou o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 07.11.2011, zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa
29.10.2012 a dodatkom k nej zo dňa 16.11.2012, rozhodnutím Správy katastra Revúca číslo vkladu:
E. XXXX/XX zo dňa 16.11.2012 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného, oboznámením sa s obsahom trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/111/2013, a to
zápisnicou o výsluchu obvinenej C. O. zo dňa 25.03.2013 na č. l. 44 - 53, zápisnicou o výsluchu
obvineného W. I. zo dňa 25.03.2013 na č. l. 54 - 65, zápisnicou o konfrontácii medzi obvineným W. I.
a svedkom Y. K. zo dňa 05.06.2013 na č. l. 66 - 69, zápisnicou o konfrontácii medzi obvinenou C. O. a
svedkom Y. K. zo dňa 05.06.2013 na č.l. 73 - 75, zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného Y. K. zo
dňa 03.12.2012 na č.l. 79 - 83, ako aj zo dňa 15.04.2013 na č. l. 84 - 91, zápisnicou o výsluchu svedka
- W. I. zo dňa 13.12.2012 na č. l. 126 - 127, zápisnicou o výsluchu svedka C. O. zo dňa 13.12.2012 na
č. l. 128 - 129, zápisnicou o výsluchu osoby W. I. zo dňa 29.10.2012 na č. l. 159 - 163, zápisnicou o
výsluchu osoby C. O. zo dňa 29.10.2012 na č. l. 164 - 166, zápisnicou o výsluchu žalovaného 1./ zo
dňa 05.12.2012 na čl 110-116, výpoveďou svedka I. K. na stranách 10 - 15 zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní z 19.02.2014, zápisnicou o výsluchu svedka I. K. zo dňa 05.12.2012 a 02.05.2013 na č. l. 92
- 96, zápisnicou o výsluchu svedka I. K. zo dňa 02.05.2013 na č. l. 97 - 100, zmluvou o úvere na č. l. 298
- 301, nájomnou zmluvou na č. l. 302 - 303, rozhodnutím Správy katastra nehnuteľností Revúca na č. l.
305 - 306, znaleckým posudkom č. 8/2011 zo dňa 03.04.2011 na č. l. 351 - 366, podstatným obsahom
zápisnícohlavnompojednávanínač.l.529-559,618-631, 680-687,znaleckýmposudkomč.15/2014
zo dňa 30.06.2014 ohľadne duševného stavu žalobkyne na č. l. 641 - 666, obžalobou prokurátora zo
dňa 08.10.2013 na č. l. 495 - 503, rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 1T/111/2013 - 693 zo
dňa 29.10.2014, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5To/2/2015 zo dňa 21.04.2015,
znaleckým posudkom č. 10/2020 č.l. 217-272, kúpnou zmluvou uzavretou dňa 26.10.2012.
11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
12. Dňa 07.11.2011 uzavreli žalobkyňa a pani C. O., L.. XX.XX.XXXX zmluvu označenú ako zmluva o
prevode vlastníctva nehnuteľností podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol
prevod vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam:
- rodinný dom súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 2191/2,
- hospodárska budova súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 2194,
- dreváreň bez súp. čísla nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 2193/2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2,
všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres O., obec P., katastrálne územie P. na pani C.
O., pričom pani C. O. sa zaviazal vyplatiť žalobkyni sumu 7000,- €, a to tak, že žalobkyňa podpisom
zmluvy potvrdila prevzatie sumy 4000,- € a zvyšok - suma 3000,- € bola dňa 08.11.2011 poukázaná na
úhradu úveru poskytnutého žalobkyni spoločnosťou InDevel, s.r.o. Zmluvné strany v zmluve prehlásili,
že ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, zmluvu uzatvárajú slobodne a vážne a obsah zmluvy
zodpovedá ich skutočnej vôli. Zároveň v článku X. predmetnej zmluvy sa dohodli, že k odovzdaniu a
prevzatiu nehnuteľností dôjde jedine v tom prípade, že žalobkyňa poruší podmienky platenia úveru
(v zmluve bližšie nešpecifikovaného) a zároveň, že po prevode nehnuteľnosti na C. O. sa žalobkyňa
nebude odhlasovať z odberu a C. O. sa nebude nahlasovať k odberu elektrickej energie, plynu, káblovejtelevízie, telefónnej prípojky a pod., pokiaľ žalobkyňa neporuší podmienky úverovej zmluvy (v zmluve
bližšie nešpecifikovanej).
13. Toho istého dňa (07.11.2011) uzavreli C. O. ako veriteľka a žalobkyňa ako dlžníčka zmluvu o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
6480,- € zo strany veriteľky dlžníčke. Podpisom zmluvy žalobkyňa potvrdila prevzatie uvedenej sumy
a zaviazala sa ju vrátiť v mesačných splátkach po 108,- € vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. V
článku článkom III. bode 4a. zmluvy o úvere bolo zmluvnými stranami dojednané, že s cieľom eliminovať
riziká návratnosti úveru sa dlžník (žalobkyňa) zaväzuje alternatívne vykonať tieto opatrenia - zaručiť
návratnosť úveru (zárukou). V článku III. bode 6. zmluvy o úvere bolo zmluvnými stranami dojednané, že
pri prevode nehnuteľnosti, ktorá je zárukou platenia dlhu sa dlžník zaväzuje zaplatiť úver najneskoršie
ku dňu prevodu. Žalobkyňa uhradila po 108,- € dňa 16.11.2011, 16.12.2011, 16.01.2012, 15.02.2012,
13.04.2012, 15.05.2012, dňa 18.06.2012 sumu 40,- € a dňa 16.10.2012 sumu 108,- €.
14. Dňa 29.10.2012 uzatvorili C. O. ako predávajúca a žalovaný 1./ ako kupujúci zmluvu o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol prevod
vlastníckeho práva C. O. k nehnuteľnostiam:
- rodinný dom súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 2191/2,
- hospodárska budova súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 2194,
- dreváreň bez súp. čísla nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2,
všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres O., obec P., katastrálne územie P. na žalovaného,
pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť C. O. kúpnu cenu určenú dohodou vo výške 18.000,- € na bankový
účet uvedený v zmluve. Následne bol rozhodnutím vtedajšej Správy katastra Revúca číslo vkladu:
E. XXXX/XX zo dňa 16.11.2012 povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v
prospech žalovaného.
15. Dňa 14.11.2012 sa začalo trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona a následne k vzneseniu obvinenia a obžalovaniu pána W. I. a C. O.. Rozsudkom
Okresného súdu Revúca č. k. 1T/111/2013 - 693 zo dňa 29.10.2014 bolí títo oslobodení spod obžaloby
pre konanie kvalifikované obžalobou ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona,
ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 7. novembra 2011 v Revúcej po predchádzajúcej vzájomnej dohode
uviedli do omylu Y. K., L.. XX. XX. XXXX, P. J. P., G. Č.. XXXX/XX, M. O., majiteľku rodinného domu
č. XXXX nachádzajúceho sa v P., zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie P. tým, že využijúc
Y. K. neskúsenosť, nevedomosť a finančnú tieseň v úmysle získať uvedenú nehnuteľnosť ohodnotenú
znaleckým posudkom na sumu 19 900,- €, jej dali podpísať zmluvu o úvere zo dňa 07. 11. 2011, z ktorej
časť finančných prostriedkov Y. K. chcela použiť na zaplatenie svojho dlhu voči spoločnosti In Devel,
s.r.o., Jesenského 1089/11, Žilina, IČO: 36 418 234 vo výške 3 247,99 €, kde zmluvnými stranami bola
C. O. ako veriteľ a Y. K. ako dlžník a predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru dlžníkovi vo výške 6
480,- €, ktorý mala Y. K. podľa článku II. uvedenej zmluvy prevziať pri jej podpise a zároveň sa zaviazala
úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 108,- € po dobu 60 mesiacov do 20. 11.
2016, pričom C. O. súhlasila s poskytnutím úveru len v prípade, ak Y. K. na dobu splatenia úveru,
č.j. od 07. 11. 2011 do 20. 11. 2016 predmetnú nehnuteľnosť prepíše na ňu a po splatení úveru sa
vykoná spätný prepis nehnuteľnosti na Y. K., čo však do zmluvy nezakomponovali, hoci to Y. K. tvrdili
a v tejto súvislosti toho istého dňa v Revúcej C. s W. I. v rozpore s ustanovením čl. II odsek 6 tejto
zmluvy o úvere zo dňa 07. 11. 2011 dali Y. K. podpísať aj zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Tornaľa, zapísané na LV
č. XXXX, vedené Správou katastra Revúca a to rodinný dom sú. č. 1081, hospodárska budova na
parcele číslo XXXX so sú. číslom XXXX, dreváreň na parcele číslo 2193/2 so súp. číslom 1081 a parcely
registra „C“ parcelné číslo 2194 o výmere 49 m2 a tiež nájomnú zmluvu zo dňa 07. 11. 2011, kde
C. O. ako prenajímateľ prenechala Y. K. ako nájomcovi predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX nachádzajúce sa v k.ú. P. výlučne za účelom bývania za odplatu vo výške 158,- € mesačne, ale
zároveň v ten istý deň zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti spolu s návrhom na vklad do katastranehnuteľnosti doručili na Správu katastra Revúca, následne rozhodnutím Správy katastra Revúca zo
dňa 14. 12. 2011 číslo vkladu E. XXXX/XX došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti k predmetným nehnuteľnostiam v prospech C. O. v podiele 1/1, na základe ktorého sa
vlastníkom nehnuteľnosti s príslušenstvom zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. P. stala C. O., ktorá dňa
15. 12. 2012 ukončila s Y. K. nájom z dôvodu neuhrádzania splátok úveru a nehnuteľnosť dňa 29.
10. 2012 na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti predala za cenu 18 000,- € novému
majiteľovi I. C., L.. XX. XX. XXXX, P. J. P., X. Č.. XXX/X, M. O., a to aj napriek tomu, že Y. K. žiadnu
finančnú hotovosť na základe podpísanej úverovej zmluvy neprevzala, i keď zo strany W. I. došlo dňa
08. 11. 2011k uhradeniu záväzku Y. K. vo výške 3 250,- € v prospech spoločnosti InDevel, s.r.o. Žilina,
teda zo strany Y. K. nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok zmluvy o úvere, a tým nemalo dôjsť k
uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti ani k samotnému prevodu nehnuteľnosti, čím
svojím konaním spôsobili Y. K. škodu vo výške nie menej ako 23 130,- €, z dôvodu, že skutok nie
je trestným činom a odkázal žalobkyňu ako poškodenú s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že zjednodušene možno konštatovať,
že obžalovaní poskytli svoje finančné prostriedky žalobkyni, táto ich prestala splácať a riešenie situácie
formou kúpnej zmluvy bolo jednou zo zákonných možností zabezpečenia ich pohľadávky vzhľadom na
ich dispozičné právo, a teda nie úmyselným konaním s cieľom niekoho poškodiť alebo seba obohatiť.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5To/2/2015 zo dňa 21.04.2015 bolo odvolanie
prokurátora proti rozsudku zamietnuté.
16. Z výsluchov svedka I. K. - syna žalobkyne v trestnom konaní vyplynulo, že potreboval s matkou
peniaze, nakoľko mali viacero úverov v nebankových spoločnostiach a chceli ich zaplatiť jednou sumou.
Nakontaktovali sa na pána W. I., ktorý spolu s C. O. prišli k nim domov. On však pri uzatváraní zmlúv
nebol.
17. Z výsluchov žalobkyne v trestnom konaní vyplynulo, že so synom bývajú v spoločnej domácnosti a
z dôvodu zlej finančnej situácie si boli nútení vziať pôžičky od nebankových subjektov. Nechcela prísť
o dom, a preto chcela od W. I. pôžičku. Dňa 07.11.2011 prišli k nim domov W. I. S. C. O., doniesli
papiere,abytietopodpísala,chceli,abysaponáhľala,keďžechceliísťknotárovianakataster.Nevedela,
čo podpisuje, nemala čas čítať zmluvy, od nich žiadnu hotovosť nedostala, hoci v úverovej zmluve je
uvedené, že jej bol poskytnutý úver vo výške 6480,- €, avšak jediné čo vyplatili za ňu, bola suma 3250,-
€ pre spoločnosť InDevel, s.r.o. Po podpise zmlúv u notára jej pán W. I. povedal, aby sa nebála, že ak
bude platiť nájomné vo výške 108,- € po dobu 60 mesiacov, rodinný dom sa prepíše z C. O. späť na ňu.
Dodala, že nemala nikdy v úmysle dom predať, chcela si len požičať peniaze, aby mohla splatiť dlhy,
nechcela prísť o dom. W. I. S. C. O. jej tvrdili, že dom sa prevedie opäť na ňu, keď dospláca úver.
18. Z výsluchov C. O. v trestnom konaní vyplynulo, že so žalobkyňou podpísala dňa 07.11.2011 kúpno-
predajnú zmluvu, zmluvu o úvere a nájomnú zmluvu. V ten deň bol podaný návrh na vklad do katastra
nehnuteľností. Za nehnuteľnosť bola žalobkyni vyplatená kúpna cena, pričom časť z nej bola zaplatená
vo forme úhrady dlhu žalobkyne v prospech spoločnosti InDevel, s.r.o. Keďže žalobkyňa si neplnila
svoje zmluvné záväzky, neplatila nájom, rozhodli sa dom predať a to žalovanému za sumu 18000,- €.
So žalobkyňou sa teda dohodli, že dom od nej kúpi, bude jej poskytnutá pôžička a žalobkyňa bude v
splátkach splácať úver a platiť nájom. Považovali to za výhodnú investíciu, pretože žalobkyňa tam chcela
ostať bývať a platila nájom. Jednalo sa o prevod - predaj nehnuteľnosti. Bola to vzájomná dohoda medzi
ňou a žalobkyňou. Nie je pravdou, že by na žalobkyňu ona s W. I. tlačili. Doklady mala žalobkyňa u seba
už pred 07.11.2011, keď jej ich sám doniesol pán I.. Predtým bola ešte telefonická komunikácia. Kúpna
cena bola stanovená na 7000,- €, znalecká hodnota nehnuteľnosti bola určená sumou 18900,- €, pričom
žalobkyňa chcela ešte pôžičku vo výške 6450,- €, celková cena bola teda 13500,- €. Záverom uviedla,
že táto suma bola zaručená nehnuteľnosťou, táto bola zábezpekou pre nich s tým, že žalobkyňa mala
záujem si nehnuteľnosť späť odkúpiť.
19. Z výsluchov W. I. v trestnom konaní vyplýva, že s C. O. najneskôr od leta 2011 vedeli o problémoch
žalobkyne, keď viackrát mali v ponuke prefinancovanie nehnuteľností žalobkyne. Najprv prebiehala
všetka komunikácia so žalobkyňou telefonicky, dohodli sa na osobnom stretnutí, kde sa jasne a
zreteľne rozprávali o celom postupe a ako to bude celé prebiehať, koľko je žalobkyňa ochotná splácať.
Žalobkyni v tom čase hrozili tri exekúcie uspokojenia pohľadávok veriteľov odobratím nehnuteľnosti,
jednou pohľadávkou bola aj pohľadávka spoločnosti InDevel, s.r.o. Po vyžiadaní správy o zostatku
pohľadávky od spoločnosti InDevel, s.r.o. žalobkyňou sa začali dohadovať na kúpnych zmluvách avšetkých okolnostiach. Znalecký posudok v tej dobe v roku 2011 znel na 18000,- € a žalobkyňa od nich
žiadala pôžičku okolo 15000 - 18000,- €, ktorú však neboli ochotní akceptovať, tak sa dohodli na kúpnej
cene nehnuteľnosti a bezúročnej finančnej pôžičke. Dokopy poskytnutá čiastka predstavovala okolo
13300 - 13500,- €. Vyplývajúc z časového obdobia museli byť zmluvy robené pred 07.11.2011, pretože
ku dňu podpisu a vzhľadom na vyčíslenie zostatku bola v zmluvách uvedená suma nižšia, pričom kým
došlokpodpisuzmlúv,tátosumasaužnanichnemenila.Žalobkyňasovšetkýmsúhlasila,malamožnosť
pred podpisom zmlúv si ich návrhy riadne prečítať a mohla ich znenie hocikedy, pokiaľ by sa jej niečo
nepáčilo namietať, alebo nepodpísať. Uviedol, že všetky zmluvy konzultoval s JUDr. O. E., snažili sa
urobiť zmluvy v súlade so zákonom, neuviesť nikoho do omylu, nespôsobiť na úrokoch vážnu ujmu a ich
cieľom bolo dostať žalobkyňu z problémov a ich jediný profit z celej záležitosti bolo platenie mesačného
nájmu. Nemali v úmysle nikoho poškodiť, ani iným spôsobom obrať žalobkyňu o nehnuteľnosť. Keď
žalobkyňa prestala voči nim platiť svoje záväzky, rozhodli sa konať. Viackrát telefonicky urgoval a prosil
o nejaké normálne dohodnutie celej záležitosti, žiadal žalobkyňu, aby doplatila len pôžičku, teda nech
vráti peniaze, ktoré jej požičali, no nereagovala. Keď už vyše roka nebola ani jedna splátka uhradená,
vypovedali písomne nájomnú zmluvu a on ju doniesol žalobkyni. Táto mala vtedy stále možnosť vec
doriešiť a dohodnúť sa na splátkach, no bezvýsledne. Preto jej povedal, že bude nútený si svoju
pohľadávku voči nej uspokojiť.
20. Z výsluchov žalovaného 1./ v trestnom konaní vyplýva, že bývali s rodinou v panelovej bytovke a na
jeseň roku 2012 sa rozhodli, že byt predajú a že si kúpia nejaký rodinný dom v Tornali. Dali si do okna
inzerát na predaj, záujemkyňa o kúpu ich bytu, že si vie vybaviť úver a má záujem kúpiť ich byt. Boli
pozerať viacero rodinných domov, ale v tom čase sa im zdali ceny privysoké. Záujemkyňa im neskôr
dala kontakt na p. D. a tá ich nakontaktovala na p. I., ten mu povedal, že na G. ulici bude na predaj
starší rodinný dom, jedna časť dvojdomu, pretože majitelia nevedia platiť nájom. Po kontrole katastra
nehnuteľností zistili, že dom už patrí p. O., potom predali tretej osobe ich byt a dohodli sa, že kúpia ten
rodinnýdom.DohodlisasI.,ženapriektomu,žedomvdeňstretnutiasnímnevideli,žehokúpia.Dohodli
sa na kúpnej cene 18 000 Eur, podľa výsluchu žalovaného v prípravnom konaní sa žalovaným zdala
cena výhodná. Za byt dostali 16 500 Eur. Najprv podpísali kúpnu zmluvu, potom šiel do banky vyplatiť
kúpnu cenu na účet. Dom kupoval s manželkou, v kúpnej zmluve je ale uvedený len on. Uviedol tiež, že
pred tým, ako uzavrel kúpnopredajnú zmluvu na dom, nebol si tento dom pozrieť. Ale bol tam dávnejšie,
ten dom poznal. Uviedol, že vedel, že žalobkyňa je zadlžená, Tornaľa nie je veľké mestečko, takže to
vedeli (s manželkou). P. I. mu povedal, že takéto veci sa rýchlo vybavia a bude to bezproblémové.
21. Z výsluchu svedkyne W.. S. G. na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 vyplynulo, že svedkyňa
vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne túto pri všetkých úkonoch súdu a orgánov činných v trestnom
konaní pozná, preto má vedomosť o predmete konania. V súvislosti s týmto konaním jej žalobkyňa
hovorila o situácii, že bola podvodným spôsobom obraná o dom. Pomohla žalobkyni pri podávaní
trestného oznámenia v tejto súvislosti. Volali aj centrum právnej pomoci. To trestné oznámenie podávali
pamätá, že 16.10.2012. Následne zhruba 2-3dni po tom jej žalobkyňa zavolala, že sa podvečer u nej
zastavil I., O. a ešte nejaký pán. Nevedela ho identifikovať. Bol označený ako nový majiteľ domu.
Domáhali sa vstupu do nehnuteľností. Ona sa cítila v práve, nakoľko bolo podané trestné oznámenie
preto uviedla, že im zamieta vstup do nehnuteľnosti. Tak sa dozvedela, že p. C. mala volať p. K.. Uviesť,
že buď kúpili alebo že chcú kúpiť dom. P. K. považovala za potrebné stretnúť sa s manželmi C., uviesť ich
do obrazu, teda aká je situáciu ohľadom nehnuteľnosti, nakoľko mala za to, že o dom prišla podvodným
konaním. Komunikovalo sa na samotnom stretnutí maďarsky. Prítomná bola svedkyňa, manželia C., p.
K.. Išlo skôr o také vyrozprávanie p. K., ktorá celú situáciu manželom opisovala. Stretnutie bolo veľmi
krátke. Trvalo zhruba 10-15 min. Počas neho p. C. spomínal, že nechce tetu obrať o dom. P. C. sa počas
stretnutia nevyjadrila. Ako som uviedla, v zásade sa vyrozprávala žalobkyňa a následne manželia odišli.
Boli, poviem to bez emócii. Nevedela som odhadnúť, či si uvedomili, že urobili nejaký zlý obchod, alebo
aké je ich stanovisko k tomu, nakoľko žiadne emócie som u nich v tej veci nevidela.
22. Zo znaleckého posudku č. 15/2014 zo dňa 30.06.2014 vypracovaného MUDr. Máriou Martinove,
PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že žalobkyňa v čase
podpisovania zmlúv ani v čase vyšetrenia netrpela žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, dokáže
udalosti správne vnímať, vie spoľahlivo zažité udalosti reprodukovať, neboli u nej zistené poruchy
vnímania ani myslenia, ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Schopnosť rozpoznať
následky svojho vtedajšieho konania tiež nebola chorobne zmenená, avšak vzhľadom na jej osobnosť
(neistá, nerozhodná, labilnejšia v nových a konfliktných situáciách, s nedostatočnou racionálnoureguláciou myslenia, chýbajúcou predstavivosťou v myslení) pri prípadnom účelovom zavádzaní inými
osobami, uvedení do omylu, nepresnom poskytovaní informácií, pri tlaku na menovanú a pod. mohla
byť pri jej rozhodovaní ovplyvnená, nie však chorobne, nie v dôsledku psychózy.
23. Zo znaleckého posudku č. 8/2011 zo dňa 03.04.2011 vypracovaného znalcom Ing.
Róbertom Magom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti vyplýva, že
celková všeobecná trhová cena vyššie uvedených nehnuteľností činila ku 03.04.2011 19.900,- €.
24. Podľa znaleckého posudku č. 10/2020 zo dňa 23.03.2020 Ing. Emíliou Hasíkovou, znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti vyplýva, že celková všeobecná trhová cena vyššie
uvedených nehnuteľností v roku 2012 mala byť 17 200,- €.
25. Pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 30.06.2021 žalobkyňa čítala prehlásenie, v zmysle ktorého
tak týždeň po podaní trestného oznámenia (oznámenie bolo podané dňa 16.10.2012) vo večerných
hodinách jej silno zaklopali na okne izby. Brána už bola zamknutá. Pod oknom na chodníku stáli I., O.
a jeden neznámy muž. Muž mal na hlave kapucňu, tak mu nevidela do tváre. I.Í. chcel aby som ich
pustila dnu, požadoval nejaké papiere odo mňa, muža predstavil ako nového majiteľa domu. Nakoľko
bola sama, bála sa a tak ich odmietla pustiť. I. naďalej naliehal, tak mu hovorila, že je podané trestné
oznámenie proti jeho osobe a keď okamžite neodídu tak zavolá na políciu. Zatvorila okno, niekoľko minút
ešte sa dohadovali ale potom odišli. Druhý alebo tretí deň po tomto incidente, vo večerných hodinách
zazvonil telefón (mobil), ženský hlas jej oznámil, že kúpili dom alebo kúpia dom, už sa nepamätá
presne ako to bolo oznámené. Žalobkyňa na to povedala, že dom nie je na predaj a opýtala sa s
kým hovorí, ona na to oznámila, že je C.. Vtedy prvý krát počula meno C. v súvislosti s domom.
Žalobkyňa krikom objasnila že dom nie je na predaj, C. zložila telefón. Vzhľadom na vážnosť situácie,
žalobkyňa považovala za dôležité manželov C. informovať. Cez telefón s pánom C. si dohodli stretnutie
u žalobkyne. Manželia C. prišli v dohodnutý čas, ako svedka si žalobkyňa zavolala neter G. S.Ž.. Pána
C. vtedy videla prvý krát, pani C. pozná od detstva, pochádzajú z jednej dediny. Manželia vypočuli, že
je začaté policajné šetrenie a že má žalobkyňa právnika vo veci určenia vlastníckeho práva. Hovorila
im, že všetko urobím, aby nestratila svoj dom, že je obeťou podvodu a nemá kde bývať. C. nič nechceli
vidieť, nepreukázali sa, že by boli vlastníkmi domu, v podstate nič nehovorili. Pán C. len toľko hovoril,
citovala: “Nechcem obrať tetu o dom.“ Zdržali sa krátko, na nič sa nepýtali, nejavili známku prekvapenia
a odišli. Následne tlaky zo strany C. sa stali častejšími, v decembri 2012 vyhrážali vyprataním z domu,
ktorá bola pozastavená rozhodnutím súdu na základe jej žiadosti. 1. júla 2015 sa vysťahovala z domu,
už nemohla zniesť to časté obťažovanie.
26. Z výsluchu žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 vyplynulo, že v čase, keď
sa žalovaný 1./ stretol s p. I.L. a tento žalovanému hovoril o spornom dome, žalovaný si dom pozrieť
nebol. P. I. mu ukázal LV na ktorom ako vlastník figurovala jeho družka p. O.W.. Ešte pred podpisom
kúpnej zmluvy mu sprostredkovateľ p. I. oznámil, že v dome býva žalobkyňa. Ako dôvod predaja uviedol,
to že p. K. nestíha splácať úvery. Preto bude dom vyprataný a bude na predaj. O tom, že si žalobkyňa
uplatňuje práva k spornej nehnuteľnosti sa dozvedel po tom, čo vyplatil kúpnu cenu. Prvýkrát žalovaným
oproblémepovedalapredávajúca,p.O.včase,keďpovyplateníkúpnejcenyišlipozrieťdomkžalobkyni
a táto ich nechcela pustiť dnu, k čomu p. O. uviedla, že pani si nabrala pôžičky a má teraz nejaké
finančné problémy. Do tohto momentu neboli ani pred uvedeným domom. V kupovanej nehnuteľnosti
bol žalovaný prvýkrát až po podpísaní kúpnej zmluvy, keď ich s manželkou zavolala p. K. porozprávať
sa. So žalobkyňou sa poznali ako obyvatelia mesta z videnia, pred kúpou domu sa spolu nerozprávali.
27.Zvýsluchužalovanej2./napojednávaníkonanomdňa30.06.2021vyplynulo,že.:Prekúpusporného
domu sa rozhodli, lebo chceli mať rodinný domček. Pred kúpou domu vedeli, že v dome niekto býva.
Žalovaná poznala p. K., vedela, že tam býva. Z výsluchu tiež vyplynulo, že pred kúpou nekomunikovala
s I. ani O., ale jej manžel. Mala záujem ísť na obhliadku domu pred kúpu, ale manžel s I. sa dohodli, že
ten dom môžu ísť obhliadať až v ten deň, keď podpíšu kúpnu zmluvu. Po tom, čo sa snažili dostať na
obhliadku v deň podpisu kúpnej zmluvy p. K., po tom ,čo ich nespustila, zistili, že niečo s tým nebude
v poriadku tak sa rozprávali, sadli si do pizzérie s p. I. a p O.. Oni tam uviedli, že budú vypracované
papiere na vypratanie p. K. z nehnuteľnosti a potom na to nejaké 2-3 dni volala p. K.. Opýtala sa , že
kedy opustí dom. Ona uviedla, že tento dom nie je na predaj, nebude sa nič predávať, a zložila telefón.
Zhruba týždeň od tohto telefonátu boli na návšteve u p. K.. Rozprávala najmä p. G., ktorá hovorila o tej
situácii ako si p. K. brala pôžičku od spoločnsti Indevel, spomínala, že je jej ľúto, že sa žalovaní dostalido tejto situácie. P. G. uviedla, že nech sú pokojní, že nejaké riešenie sa nájde. Na ničom konkrétnom
sa nedohodli Žalovaná tiež uviedla, že svoj byt predali skôr ako došlo k podpisu kúpnej zmluvy na kúpu
sporného domu, a jej manžel mal dôveru v p. O., že p. O. ten dom prevedie na nich a nie na niekoho
iného. Uviedla tiež, že keď predávali svoj byt, keď sa podpisovala kúpna zmluva, mali zabezpečené
ubytovanie u rodičov, aj v čase keď odovzdávali byt kupujúcej. Oni chceli kúpiť dom až po tom, keď budú
mať peniaze vyplatené za predaj bytu.
28. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.10.2012 predloženej žalovaným vyplynulo , že medzi žalovaný
1./ ako predávajúci previedol na S. O. ako kupujúcu vlastnícke právo k trojizbovému bytu v P., L. A.. X.,
ktorý, ako vyplynulo z výsluchu žalovaných, bol v tom čase ich spoločným bydliskom. V zmysle zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že kúpnu cenu kupujúca zaplatí po podpise zmluvy najneskôr do 10.11.2012
prostredníctvom úveru.
29. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil
nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
30. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
31. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či na určení vlastníckeho práva žalobkyne k sporným
nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem. Ak totiž tento predpoklad nie je splnený, nemá právny
význam zaoberať sa vecou samou. V tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru - napr. ZSP
48/2004-„Akježalovaný(odporca)zapísanývkatastrinehnuteľnostíakovlastníkspornejnehnuteľnosti,
žalobca (navrhovateľ) má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také
súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.“ ZSP
3/2009 - „S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra
nehnuteľností slúži na preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver,
že právne postavenie žalobcu (navrhovateľa) je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia
by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností.“ Vzhľadom na uvedené
možno uzavrieť, že ak sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom
zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný
vždy.
32. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
33. Tvrdenia žalobkyne, že zmluvy uzavreté dňa 07.11.2011 nemala možnosť prečítať, nemala možnosť
oboznámiť sa s ich obsahom pred ich podpisom, nepoznala ich obsah, podpísala ich v tiesni a sumu
úveru vo výške 6480,- € a sumu 4000,- € nedostala, neboli v tomto konaní preukázané. Nakoľko sa
nejedná o spotrebiteľský spor, dôkazné bremeno ohľadne preukázania týchto tvrdení je na žalobkyni. V
ustanovení článku VII. bode 5. žalobkyňa výslovne prehlásila, že zmluvu uzatvorila slobodne a vážne.
Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný opak. Nebolo ani preukázané, že zmluvy boli uzavreté
žalobkyňou v tiesni. Navyše, aj keby to bolo preukázané, zakladalo by to právo na odstúpenie od zmluvy
v zmysle § 49 OZ, nie neplatnosť zmluvy. Žalobkyňa od zmlúv neodstúpila. Z ustanovenia článku III.
bodu 4. zmluvy označenej ako zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 07.11.2011 mal
súd za preukázané prevzatie sumy 4000,- € žalobkyňou pri podpise zmluvy, pretože podpisom zmluvy
potvrdilaprevzatietejtosumy.TaktiežzustanoveniačlánkuII.zmluvyoúverezodňa07.11.2011vyplýva,
že žalobkyňa prevzala sumu 6480,- € pri podpise zmluvy. Tieto skutočnosti neboli žalobkyňou nijako
vyvrátené.
34. Podľa § 38 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.
35. Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.36. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola v čase uzavretia (podpisu) zmlúv plne
spôsobilá na právne úkony (žiadnym rozhodnutím súdu nebola pozbavená, či obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony), ani netrpela žiadnou duševnou poruchou, ktorá by ju bola robila na dané právne úkony
nespôsobilou. Bola schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky.
37. Podľa § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) z kúpnej
zmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosťpredmetkúpykupujúcemuodovzdaťakupujúcemupovinnosť
predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
38. Podľa § 607 OZ kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie veci do určitej doby
po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy. Zmluva o práve spätnej kúpy sa
musí uzavrieť písomne.
39. Podľa § 608 OZ právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou formou, a ak nie je
dohodnuté inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak právo spätnej kúpy
zanikne. Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí kupujúci vrátiť vec bez zbytočného odkladu a
každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana z pôvodnej kúpnej zmluvy.
40. Podľa § 609 ods. 2 OZ, ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivo určenej, je kupujúci povinný
vrátiť tú istú vec, ktorú kúpil. Zmluva o scudzení veci, ktorou sa porušilo právo spätnej kúpy, je neplatná.
41. Podľa § 553 ods. 1 OZ splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných
ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).
42. Podľa § 553 ods. 2 OZ, ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom
verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v
inom verejnom registri.
43. Podľa § 553 ods. 3 OZ uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto
ho previedol.
44. Podľa § 553a ods. 1 OZ zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.
45. Podľa § 553a ods. 2 OZ zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie
zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti
účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho
ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade
dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode
práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
46. Podľa § 553c ods. 1 OZ, ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený
začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v
zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.
47. Podľa § 553c ods. 2 OZ dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si
natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.
48. Podľa § 553d ods. 1 veta prvá OZ zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na
osobu, ktorá zabezpečenie poskytla.
49. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
50. Podstatou sporu medzi stranami je výklad zmlúv uzavretých dňa 07.11.2011, najmä zmluvy
označenej ako zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 588 a nasl. OZ. Vo svojom prvomrozsudku zo dňa 25.10.2016 sa súd vysporiadal s otázkou posúdenia a platnosti predmetných zmlúv. S
uvedenými závermi sa v plnom rozsahu stotožnil aj krajský súd vo svojom uznesení zo dňa 18.12.2018,
preto už neboli predmetom skúmania v ďalšom konaní pred prvostupňovým súdom po vrátení veci
odvolacím súdom. Len pre úplnosť a konzistentnosť rozhodnutia vo veci samej, súd v bodoch 52. až
60. odôvodnenia tohto rozsudku zopakuje závery vyplývajúce zo svojho prvého rozsudku vo vzťahu k
charakteru a platnosti zmluvy zo dňa 07.11.2011.
51. Z označenia právneho úkonu by sa mohlo zdať, že sa jedná o kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. OZ.
Súd však posudzuje právne úkony podľa ich skutočného obsahu, aj keď sú nesprávne označené. Pri
hlbšom skúmaní obsahu danej zmluvy súd napriek označeniu zmluvných strán pojmami predávajúci a
kupujúci a dojednaniu „kúpnej ceny“ za prevod nehnuteľností dospel k záveru, že v skutočnosti sa jedná
o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Vyvodil to z obsahu ustanovenia článku X. danej zmluvy v
spojení s článkom III. bod 4a a bod 6. zmluvy o úvere zo dňa 07.11.2011. V týchto sa uvádza, že zmluvné
strany (žalobkyňa a C. O.) sa dohodli, že k odovzdaniu a prevzatiu nehnuteľností dôjde jedine v tom
prípade, že žalobkyňa poruší podmienky platenia úveru a zároveň, že po prevode nehnuteľnosti na C. sa
žalobkyňa nebude odhlasovať z odberu a C. sa nebude nahlasovať k odberu elektrickej energie, plynu,
káblovej televízie, telefónnej prípojky a pod., pokiaľ žalobkyňa neporuší podmienky úverovej zmluvy.
S cieľom eliminovať riziká návratnosti úveru sa dlžník (žalobkyňa) zaväzuje alternatívne vykonať tieto
opatrenia - zaručiť návratnosť úveru (zárukou). Pri prevode nehnuteľnosti, ktorá je zárukou platenia dlhu
sa dlžník zaväzuje zaplatiť úver najneskoršie ku dňu prevodu. Z uvedených ustanovení v ich vzájomnej
spojitosti podľa názoru súdu teda vyplýva vôľa zmluvných strán zabezpečiť vrátenie poskytnutého úveru
vo výške 6480,- € a poskytnutej sumy 7000,- €, ktorá podľa názoru súdu bola taktiež de facto úverom
poskytnutým zo strany C. O. (vyplýva to aj z toho, že jej časť vo výške 3000,- € bola poskytnutá na
vyrovnanie iného úveru u spoločnosti InDevel, s.r.o.). Spätný prevod vlastníckeho práva na dlžníka
(žalobkyňu) v prípade splnenia zabezpečeného záväzku (vrátenia poskytnutej sumy spolu vo výške
13480,- €) nastáva zo zákona v zmysle § 553 ods. 3 OZ, resp. § 553d ods. 1 veta prvá OZ.
52. V tejto súvislosti je potrebné vysporiadať sa s názorom trestného súdu - Krajského súdu v Banskej
Bystrici vyjadreného v uznesení č. k. 5To/2/2015 zo dňa 21.04.2015, ktorý ustanovenie článku X. zmluvy
o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 07.11.2011 v spojitosti s ustanovením článku III. bod 6.
zmluvy o úvere zo dňa 07.11.2011 vyložil ako právo spätnej kúpy. Súd uvádza, že v zmysle § 193 CSP je
viazaný rozhodnutiami trestných súdov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal (teda je viazaný rozhodnutiami
trestných súdov o tom, že skutok nie je trestným činom), nie však výkladom obsahu občianskoprávnych
úkonov zo strany trestného súdu. Podľa neho uvedené formulácie svedčia o dojednaní práva spätnej
kúpy. Súd si dovolí s uvedeným názorom nesúhlasiť. Formulácia, že žalobkyňa odovzdá a C. O.
prevezme nehnuteľnosti, ak žalobkyňa poruší podmienky platenia úveru svedčí len o tom, že dočasný
vlastník - C. O. ponechala užívacie právo k nehnuteľnosti naďalej žalobkyni (podmienky užívania bližšie
dojednali v nájomnej zmluve zo dňa 07.11.2011), nehovorí o práve spätnej kúpy. Účelom a zmyslom
práva spätnej kúpy je dať pôvodnému vlastníkovi možnosť do určitej doby (zákonom stanovenej na
jeden rok) si predaj veci rozmyslieť a požadovať jej vrátenie uplatnením práva spätnej kúpy. Právo
spätnej kúpy teda nie je viazané na iné podmienky - napr. splácanie úveru. Práve naopak sankciou
za nesplácanie úveru je povinnosť žalobkyne vysťahovať sa z nehnuteľností. K účinnosti (dočasného)
prevodu vlastníckeho práva totiž v zmysle článku X. bodu 3. a článku XI. bodu 5. zmluvy označenej ako
zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti došlo dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri výklade obsahu zmlúv odvolací trestný súd opomenul
článok III. bod 4a zmluvy o úvere. Podľa § 608 OZ, ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí
kupujúci vrátiť vec bez zbytočného odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá
strana z pôvodnej kúpnej zmluvy. V zmluve nie je zmienka o tom, že v prípade splatenia úveru riadne a
včas môže žalobkyňa požadovať vrátenie nehnuteľností, z čoho by bolo teoreticky možné vyvodzovať
dojednanie práva spätnej kúpy. Pri zabezpečovacom prevode práva to nie je potrebné dojednávať,
pretože k prevodu práva späť na dlžníka pri splnení zabezpečeného záväzku dochádza zo zákona.
Navyše úver sa mal vrátiť v 60 mesačných splátkach, čo je až doba 5 rokov (nie 1 roka - prekluzívna
lehota na uplatnenie práva spätnej kúpy).
53. Taktiež z vykonaného dokazovania, najmä výsluchov žalobkyne, W. I. a C. O. v trestnom konaní
civilnému súdu vyplynulo, že hlavným účelom poskytnutia sumy v celkovej výške 13480,- € bolo
poskytnutie úveru na vyplatenie iného úveru (pôžičky) v snahe zabrániť výkonu záložného právaspoločnosti InDevel, s.r.o. na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu a na zabezpečenie platenia
zvyšku poskytnutej sumy. Nimi spomínaný možný spätný prevod vlastníckeho práva späť na žalobkyňu
v prípade vrátenia poskytnutých peňazí neznamená právo spätnej kúpy, ale ako už bolo uvedené vyššie
zákonný následok splnenia zabezpečeného záväzku v zmysle § 553 ods. 3, resp. § 553d ods. 1 veta
prvá OZ.
54. Napokon vzhľadom na okolnosti prípadu sa súdu zdá byť nelogické, aby skutočnou vôľou žalobkyne
pri uzatváraní zmlúv bolo trvalo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keď hlavným motívom jej
konania - uzavretia zmlúv dňa 07.11.2011 bolo práve odvrátenie hrozby trvalej straty vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v dôsledku výkonu záložného práva spoločnosti InDevel, s.r.o., čo potvrdili aj W. I.
a C. O. pri svojich výpovediach v trestnom konaní.
55. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd s poukazom na § 35 ods. 2 OZ a skutočnú vôľu žalobkyne
uzavrel, že zmluva zo dňa 07.11.2011 formálne označená ako zmluva o prevode vlastníctva k
nehnuteľnosti je v skutočnosti podľa obsahu v spojitosti so zmluvou o úvere zo dňa 07.11.2011
zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 553 a nasl. OZ.
To je obsah zmluvy zodpovedajúci skutočnej vôli v zmysle článku VII. bodu 5. zmluvy napriek jej
formálnemu označeniu. Zmluva bola uzavretá písomne a obsahuje v zmysle § 553a OZ vymedzenie
zabezpečeného záväzku (zaplatenie spolu sumy 13.480,- €) a označenie práva, ktoré sa prevádza
v prospech veriteľa (vlastnícke právo) práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu
počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva (užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou), jeho ocenenie v
peniazoch (7.000,- €). V uvedenej zmluve však absentuje spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Dojednanie spôsobu výkonu trvalým prevodom
vlastníckeho práva pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky na veriteľa je zakázaný. Preto je zmluva
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ. Žalobkyňa je teda naďalej vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto sporu. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo (z úradnej povinnosti) bez
ohľadu na to, či túto neplatnosť niektorý z účastníkov namieta. Takýto právny úkon je absolútne neplatný
od počiatku, nevyvoláva žiadne právne účinky. Absolútna neplatnosť nie je závislá ani od toho, či na
základe tohto právneho úkonu už došlo k plneniu.
57. Nesplnenie si oznamovacej povinnosti veriteľa voči katastru nehnuteľností o dočasnosti prevodu
vlastníckehoprávanemôžebyťnaujmuvlastníka(žalobkyne)anemožnolenznevyznačeniadočasnosti
prevodu v katastri a na liste vlastníctva vyvodzovať, že sa nejedná o dočasný, ale o trvalý prevod
vlastníckeho práva. Urýchlenie zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, taktiež nesvedčí
o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností. Taktiež samotná skutočnosť, že správa katastra neprerušila
konanie o zápise práv k nehnuteľnostiam sama osebe nehovorí nič o tom, kto je skutočným vlastníkom
nehnuteľností a prípadné pochybenie pri skúmaní obsahu zmlúv z jej strany neznamená, že súd nemôže
vyhodnotiť tieto úkony inak.
58. Ani platenie dane z nehnuteľnosti žalovaným ako vlastníkom evidovaným v katastri nehnuteľností,
či investície do nehnuteľnosti po uzavretí kúpnej zmluvy dňa 29.10.2012 ako následne udalosti nemajú
žiaden vplyv na posúdenie platnosti zmluvy zo dňa 07.11.2011. Túto ujmu si môže žalovaný riešiť
dodatočne rokovaniami so žalobkyňou S. C. O., nie sú však predmetom tohto konania.
59. Ani skutočnosť, že žalovaná napokon nehnuteľnosti vypratala neznamená, že nie je vlastníčkou
nehnuteľností. Opäť je to len následná skutočnosť, ktorá nemá právny význam pre určenie vlastníckeho
práva z hľadiska posúdenia platnosti nadobúdacieho titulu.
60. Súd už vo svojom prvom rozsudku dospel k záveru, že podľa zásady: „Nikto nemôže previesť na
iného viac práv, než má sám“, nemohla C. O. ako nevlastníčka previesť právo, ktoré nemala (vlastnícke
právo) k nehnuteľnostiam na žalovaného zmluvou zo dňa 29.10.2012, a preto ani žalovaný nie je
vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom určenia vlastníckeho práva a práva užívania k nim v
tomto konaní.61. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 13Co/380/2017 zo dňa 18.12.2018, ktorým odvolací
súd v časti zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil na ďalšiu konanie, odvolací súd vytkol
okresnému súdu ,že sa nezaoberal kolíziou princípu ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa a
princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
okresného súdu v jeho prvom rozsudku, že žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy sporné
nehnuteľnosti od predávajúceho, ktorý v dobe jej uzavretia odvodzoval svoje vlastnícke právo od
neplatného právneho úkonu (zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Úlohou súdu po vrátení
veci odvolacím súdom tak už nebolo skúmanie platnosti kúpnopredajnej zmluvy medzi žalobkyňou a
žalovanými, ani zmluvy o zabezpečovacom prevode práva medzi žalobkyňou a treťou osobou, ktorá
jej predchádzala. Úlohou okresného súdu po vrátení veci odvolacím súdom bolo už len posúdenie
skutkových tvrdení žalovaného o jeho dobromyseľnosti pri nadobúdaní nehnuteľnosti, t.j. otázkou dobrej
viery žalovaného v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva. Súd tak považoval za nadbytočné opakovane
sa vyjadrovať k otázke platnosti jednotlivých vyššie uvedených zmlúv, a to osobitne k otázke neplatnosti
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 07.11.2011, čo v
zmysle záverečného vyjadrenia na pojednávaní požadovali od súdu žalovaní. Vzhľadom na pripustenie
vstupu žalovanej 2./ do konania, ktorá je manželkou žalovaného 1./, ktorí manželia nemali spísanú
dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď zápisnica z pojednávania
30.06.2021), smeroval skúmanie prípadnej dobromyseľnosti pri nadobúdaní vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam aj vo vzťahu k nej.
62. V zmysle väčšiny rozhodnutí súdnych autorít SR, ktoré sa zaoberali kolíziou princípov „Nemo plus
iuris ad alium transfere potest quam ipse habet„ a princípu ochrany dobromyseľného nadobúdateľa
(napr. Uznesenie NS SR 6Cdo/71/2011, nálezy ÚS SR I. ÚS 50/2010, I. ÚS 151/2016, I. ÚS
460/2017 a ÚS 92/2018) musí byť dobrá viera hodnotená veľmi prísne. Ochranu skutočného vlastníka,
zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej
viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ
je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. V zmysle US SR I. 50/2010 o dobrú vieru
ide vtedy ak nadobúdateľ ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na
okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je
ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. V danom prípade
po doplnení dokazovania a zo skutkových tvrdení strán sporu mal súd jednoznačne a nad mieru
všetkých pochybností preukázané, že žalovaný 1./ ako nadobúdateľ vlastníckeho práva z neplatnej
zmluvy nevynaložil potrebnú opatrnosť vyžadovanú na to, aby jeho konanie bolo možné hodnotiť ako
dobrú vieru a poskytnúť mu tak ochranu proti skutočnému vlastníkovi. Zároveň aj vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu mal súd dôvodné pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní sporných
nehnuteľností. Žalovaní priznali, že už pred kúpou z videnia poznali žalobkyňu, bývali v blízkosti
sporného domu (100m), z výsluchu žalovaného v trestnom konaní vyplynulo, že s manželkou vedeli o
dlhoch žalobkyne, nakoľko Tornaľa je malé mestečko, a aj keď vedel, že v dome býva takáto osoba,
a vedel tiež, že uvedená osoba je zadlžená, neobozretne dôveroval sprostredkovateľovi predaja p. I.,
že dom bude vyprataný a predaj bude bezproblémový. Žalovaný tak pri kúpe nehnuteľnosti postupoval
neobozretne, pred samotnou kúpou a vyplatením kúpnej ceny si ani len neobhliadol nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetom predaja a v ktorej bývala osoba s finančnými problémami, čo mu pred kúpou
bolo známe, nepresvedčil sa tak ani len o možných zjavných faktických ako aj právnych vadách
nehnuteľnosti, čo nemožno považovať za vynaloženie potrebnej opatrnosti pri takom zásadnom úkone,
akým je kúpa nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti nemožno nezohľadniť pri posudzovaní dobrej viery
žalovaných, ktorej súd podľa judikatúry (ktorá navyše nie je konštantou a ustálenou), poskytuje ochranu
len výnimočne a ak je nad mieru všetkých pochybností o takejto dobrej viere presvedčený a javí sa mu
to ako spravodlivé.
63. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného 1./, že z dôvodu kúpy spornej nehnuteľnosti predal svoj byt a
investoval značnú sumu, a že v uvedenej nehnuteľnosti žije on s manželkou aj s maloletými deťmi,
žalobkyňa správne poukázala na to, že žalovaní byt predávali už pred kúpou spornej nehnuteľnosti
a ak investovali do spornej nehnuteľnosti v čase, keď prebiehal spor k uvedenej nehnuteľnosti teda
museli vedieť o tom, že investujú do dubióznej nehnuteľnosti a môže ísť o investíciu do cudzej veci.
Zároveň tvrdenia žalovaného, že predal svoj byt, aby mal na splatenie kúpnej ceny vyvrátila samotná
žalovaná 2./, ktorá na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 uviedla, že v čase, keď sa rozhodli predať
svoj byt a dali si inzerát na jeho predaj, nemali ešte vyhliadnutý konkrétny dom, len si plánovali nejaký
rodinný dom kúpiť. Vo vzťahu k uvedeným zisteniam už pre súd nebola zásadná otázka ohodnoteniaa ceny samotnej nehnuteľnosti. Možno sa však prikloniť k názoru žalobkyne, že posudok vypracovaný
v trestnom konaní (2011) zohľadňoval cenu nehnuteľnosti (19900 Eur) podľa názoru súdu vernejšie,
ako dodatočne žalovaným predložený znalecký posudok z r. 2020 (17 200 Eur), nakoľko to zodpovedá
aj tvrdeniu samotného žalovaného ešte v dobe blízkej od kúpy, ktorý v trestnom konaní vypovedal, že
cena domu sa im zdala dobrá, preto mali záujem o kúpu, ceny ostatných rodinných domov sa im zdali
privysoké. Žalovaní na pojednávaní konanom dňa 30.06.202 navrhli výsluch svedkov p. I. a p. O. za
účelom zisťovania, aké skutočnosti mali žalovaným uviesť. V tejto súvislosti súd uvádza, že zmyslom
a účelom dokazovania, je preukázanie konkrétnych tvrdených skutočností, nie ich zisťovanie. (napr.
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571). Zároveň vo vzťahu k skúmaniu dobrej
viery u žalovaných považoval súd zistený skutkový a právny stav za dostatočný a uvedené dôkazy už
nebolo hospodárnne a účelné vykonávať .Preto ich vykonanie súd zamietol.
64. Súd doplneným dokazovaním vo vzťahu k skúmaniu dobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam dospel k záveru, že v tomto konaní nebolo vzhľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé prelomiť princíp „Nemo plus iuris ad alium transfere potest quam
ipse habet„ v neprospech žalobkyne a nad rámec zákona tak poskytnúť žalovaným ochranu patriacu
tzv. dobromyseľným nadobúdateľom pred skutočným vlastníkom. Súd preto žalobe v časti určenia, že
žalobkyňa je vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností vyhovel.
65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
66. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP nasledovne:
68. Keďže žalobe bolo vyhovené v polovičnej časti a v polovičnej časti bola zamietnutá (prvým
rozsudkom Okresného súdu v spojení s uznesením Krajského súdu), úspech žalobkyne a žalovaného
v tomto konaní je rovnaký - 50 %, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania, a to tak prvostupňového ako aj odvolacieho.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.