Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 11, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202471
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120202471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci žalobcu: D.. X. A., Z.. XX.XX.XXXX,
B. V. C. XX, XXX XX X., právne zastúpený: Mgr. Adrián Fabian, advokát, so sídlom Tkáčska 2, 080 01
Prešov, proti žalovanému: J. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. XXXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 5.000,- eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 16C/10/2020 -74, zo dňa
29.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v časti vyhovujúceho výroku o istine a úroku z omeškania v rozsahu sumy 1500
eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zastavil
konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 1.000,- eur s príslušenstvom (I. výrok). Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 4.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne
zo sumy 5.000,- eur od 01.07.2017 do 29.11.2017, zo sumy 4.000,- eur od 29.11.2017 do zaplatenia a
zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok).
Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66 % s tým, že o

výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (III. výrok) .

2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobou súdu doručenou dňa 21.02.2020
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.000,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že dňa
08.02.2017 strany sporu uzavreli v písomnej forme zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca v
ten istý deň poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.000,- eur, a to vkladom hotovosti na bankový
účet žalovaného. Zo zmluvy vyplynula pre žalovaného povinnosť vrátiť pôžičku v lehote splatnosti do

30.06.2017 a keďže tak žalovaný neurobil, žalobca sa podanou žalobou domáha vrátenia pôžičky spolu
s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 01.07.2017 do zaplatenia, ako aj zmluvnej pokuty vo
výške 1.000,- eur v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok.
Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že žalobca mu síce vložil na účet sumu 5.000,- eur, avšak
onnáslednesumu1.500eurvybraladaljužalobcovivhotovosti,pričomsvedkomuvedenéhobolsvedok
F. K..
Žalobca v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nepopiera uzavretie zmluvy

o pôžičke. Poprel, aby mu žalovaný po vklade sumy 5.000,- eur na účet žalovaného, v hotovosti
odovzdal sumu 1.500,- a uviedol, že pri vklade sumy 5.000,- eur boli prítomní len oni dvaja a tvrdenie o
prítomnosti svedka F. K. považuje za účelové. Žalobca sa ďalej vyjadril, že žalovaný mu dňa 29.11.2017
uhradil na jeho účet sumu 1.000,- eur označenú ako splátka, avšak v tomto prípade išlo o vrátenie inejpôžičky poskytnutej na základe ústnej zmluvy. Nakoľko nevie preukázať, že platba žalovaného zo dňa
29.11.2017 bola splátkou na inú pôžičku, zobral žalobu v tejto časti s príslušenstvom späť, preto súd
prvej inštancie v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 657, § 658 a § 517 Občianskeho zákonníka a dospel k
záveru, že strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si dohodli výšku pôžičky, splatnosť
pôžičky, úrok z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu pre prípad nevrátenia pôžičky v dohodnutej dobe
splatnosti. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vložil dňa 08.02.2017 na účet žalovaného

sumu 5.000,- eur. Skutočnosť, že žalovaný mal žalobcovi v deň poskytnutia pôžičky zaplatiť v hotovosti
sumu 1.500,- eur, súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanú, keďže žalobca túto skutočnosť poprel
a prípadný výsluch svedka, ktorého označil žalovaný (F. K.) nebol možný, keďže tento svedok je už
nebohý.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý okrem iného uviedol, že nevie získať potrebné

doklady o tom, že vybral sumu 1.500,- eur po vklade žalobcu a odovzdal ju žalobcovi a svedok F. K.
je už nebohý. Z obsahu odvolania, ako aj jeho doplnenia, nepochybne vyplýva, že žalovaný sa odvolal
iba v časti istiny pôžičky vo výške 1.500,- eur, ktorú mal odovzdať žalobcovi a ostatné nároky priznané
súdom prvej inštancie odvolaním nenapáda. Žalovaný priznal dlh vo výške 2.500,- eur s príslušenstvom,
keďže takúto sumu je naozaj dlžný. Uviedol, že nemohol vycestovať na Slovensko a keďže nie je možné

vyžiadať doklady z banky inak ako osobne, nemohol preukázať výber sumy 1.500,- eur, ktorú následne
odovzdal k rukám žalobcu.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
- CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, t. j. pri viazanosti rozsahom odvolania, a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutej časti potvrdiť.

6. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 <. a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

8. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v celom

rozsahu odkazuje. Žalovaný namietal v odvolaní, že po poskytnutí pôžičky žalobcovi hneď sumu 1500
eur vrátil. K tomu odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd správne uzavrel, že medzi stranami sporu
nebolo sporné uzavretie zmluvy o pôžičke, ani poskytnutie sumy 5.000,- eur žalobcom, vkladom na účet
žalovaného. Žalobca v priebehu konania taktiež uznal platbu žalovaného vo výške 1.000,- eur, ktorú
žalovaný uhradil dňa 29.11.2017. Žalovaný v súvislosti s poskytnutím tejto pôžičky namietal skutočnosť,

že po poskytnutí pôžičky, vybral zo svojho účtu sumu 1.500,- eur a túto odovzdal žalobcovi, čo však
v konaní riadne nepreukázal, pričom tvrdil, že o tejto skutočnosti mal mať vedomosť svedok, ktorý je
už mŕtvy, preto túto skutočnosť nevie preukázať. Preukázanie výberu z účtu žalovaného vo výške 1500
eur z obnosu vloženého žalobcom na tento účet nie je okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť pre
žalovaného priaznivejšie rozhodnutie. Len preukázanie odovzdania sumy 1500 eur s cieľom z časti

uhradiť dlh bez akýchkoľvek pochybností, teda jednoznačne a určito, môže byť dôkazom o úhrade
sumy 1500 eur ako časti pôžičky. V opačnom prípade je žalovaný v dôkaznej núdzi. Žalovaný uvedenú
okolnosť nepreukázal, a preto odvolací súd považoval jeho obranu v odvolaní za nedôvodnú. Odvolací
súd zároveň poukazuje na to, že v súčasnosti všetky banky poskytujú tzv. elektronické bankovníctvo a
prípadný výpis z účtu, resp. potvrdenie o realizácii platby si klient môže zabezpečiť aj sám bez súčinnosti

banky a žalovaný, ktorému žaloba v tejto veci bola doručená ešte dňa 22.05.2020, mal dostatočný
časový priestor na to, aby zabezpečil všetky dôkazy, ktorými chcel preukázať svoje tvrdenia.9. Žalovaný zároveň navrhol odročiť pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 29.06.2021, pričom
predvolanie na toto pojednávanie mu bolo doručené už dňa 10.05.2021. Odvolací súd má za to,
že prvoinštančný súd postupoval správne, pokiaľ neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie

pojednávania, ktorý iba všeobecne uviedol, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu covidovej
situácie v krajine, v ktorej pôsobí, avšak nijako bližšie nešpecifikoval v čom konkrétne spočíva
covidová situácia v súvislosti s nemožnosťou žalovaného vycestovať na Slovensko, resp. dať sa právne
zastúpiť. V tomto ohľade súd poukazuje, že je všeobecne známe, že na konci mesiaca jún 2021 boli
možnosti cestovania v rámci Európy v podstate priaznivé a ako už odvolací súd uviedol, žalovaný ani

nešpecifikoval v čom konkrétne mal spočívať problém s jeho vycestovaním na Slovensko.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil podľa § 387 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v časti výroku o zaplatenie istiny pôžičky vo výške 1.500,- eur, keďže žalovaný svojím
odvolaním napadol tento rozsudok iba v časti istiny pôžičky vo výške 1500,- eur (zostávajúcu časť
pôžičkyvovýške2.500,-eurspríslušenstvomuznávaakosvojdlh),akoajsúvisiacivýrokopríslušenstve

k tejto sume, ktorý nebol napadnutý odvolaním a výrok o trovách prvoinštančného konania.
11. V zostávajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa, t. j. vo výroku o zastavení konania v časti o
zaplatenie sumy 1.000,- eur s príslušenstvom, v časti príslušenstva pohľadávky tak, ako je to uvedené v
II. výroku súdu prvej inštancie, ako aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- eur, nadobudol rozsudok
súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, keďže v tejto časti rozsudok súdu prvej

inštancie nebol napadnutý odvolaním.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol na základe § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1,2 CSP a čl. 17 CSP (základné princípy), pričom úspešnému žalobcovi žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).