Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517220371
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7517220371.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v
Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Č., G.Á.
XXX/XX, o zaplatenie 1.689,49 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie č. k. 17Csp/427/2017-155 zo dňa 7.10.2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v

záhlaví žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie tak opätovne rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.689,49 €, úrokov
vo výške 132,38 €, úrokov vo výške 596,35 €, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy
1.689,49 € vo výške 25,50 % ročne od 8.6.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 1.689,49 € od 8.6.2017 do zaplatenia potom, čo jeho v poradí prvý rozsudok č.
k. 17Csp/427/2017-92 zo dňa 3.6.2019 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

11Co/411/2019 zo dňa 20.11.2020 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnej
aplikácie právnych noriem. V odôvodnení súd zopakoval tvrdenia žalobcu, že peňažné plnenie, ktoré je
predmetomsporu, nadobudolnazákladezmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa13.6.2017odpostupcu
Poštová banka, a.s., ktorý dňa 7.8.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 7308089212 (ďalej
len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.700 € a žalovaný sa zaviazal
úver spolu s úrokmi splácať v 60tich pravidelných mesačných splátkach po 54,29 €. V Zmluve bola
uvedená RPMN vo výške 28,70 %, úroková sadzba vo výške 25,50 %, priemerná RPMN vo výške 21,68

% a celkové náklady predstavovali sumu 1.289,88 €. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá
na 7. deň v mesiaci a konečná splatnosť úveru na 7.8.2017. Podľa tvrdení žalobcu sa žalovaný dostal
do omeškania s úhradou splátok v dôsledku čoho bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru, v
prípade nezaplatenia dlžnej čiastky. Napriek upozorneniu žalovaný dlžné splátky nezaplatil, preto právny
predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 29.9.2014. Do podania
žaloby žalovaný na predmetný úver uhradil 1.495,26 € a po podaní žaloby ešte 245 €. Žalovaný ostal
v priebehu celého konania nečinný.

3. Vychádzajúc z § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 6 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, písm. b/ a písm. d/ zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) aprávneho názoru odvolacieho súdu, ktorým bol pri rozhodovaní vo veci viazaný, súd prvej inštancie prijal
záver o platnosti predčasného zosplatnenia úveru a postúpenia pohľadávky na žalobcu. Súd sa ďalej pri
svojom rozhodovaní zaoberal výškou odplaty za poskytnutý úver z hľadiska jej prípustnosti. S poukazom

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, ale tiež
zámer zákonodarcu vyjadrený v § 10 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pri posudzovaní
primeranosti odplaty vychádzal z priemerných úrokových mier pre domácnosti platných v čase uzavretia
Zmluvy, pričom za prípustnú by vyhodnotil odplatu neprevyšujúcu 2 - násobok priemernej úrokovej miery.
Zo štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska zistil, že v mesiaci august 2012 bola

priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a
pri úveroch poskytnutých na 1 až 5 rokov, 12,12 % ročne. V danom prípade tak najvyššia prípustná
výška odplaty nesmela prevýšiť dvojnásobok tejto hodnoty, t. j. 24,24 %. Zmluvne dohodnutý úrok
vo výške 25,50 % tak vyhodnotil ako neprípustný a v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho
poskytnutý úver považoval za bezúročný. Súd zároveň v súlade s § 54a OZ skúmal aj možné premlčanie
uplatneného nároku a uzavrel, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Vzhľadom na bezúročnosť úveru je

žalovaný povinný vrátiť len poskytnutú istinu úveru vo výške 1.700 €. Keďže do podania žaloby žalovaný
preukázateľne uhradil 1.495,26 € a po podaní žaloby ešte 245 €, t. j. spolu 1.740,26 €, na predmetný úver
tak zaplatil viac než je povinný, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. V
závereskonštatoval,ževprípadeakbyodplatanebolavrozporesozákonomadobrýmimravmi,žalobca
by mal nárok na zaplatenie istiny a zmluvného úroku z istiny len po dobu trvania zmluvy vzhľadom na

právny názor Najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.6.2020. O trovách celého
konaniarozhodolsúdvsúlades§255ods.1a§256zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len ,,CSP“). Žalobca bol vo väčšom pomere v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu
trov konania a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

4. Rozsudok v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatňujúc odvolacie dôvody
podľa§365ods.1písm.b/,d/,f/ah/CSP.Nestotožnilsasrozhodnutímsúduprvejinštancieapovažoval
ho za nesprávne. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď sám súd konštatoval, že
maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu

zmluvných strán. Mal za to, že zmluvné strany sa môžu slobodne rozhodnúť, akú výšku odplaty v
podobe zmluvných úrokov si určia, čím je vyjadrená a dodržaná základná zásada zmluvnej voľnosti
a dispozície. V opačnom prípade by bol popretý princíp zmluvnej voľnosti. Úrokovú sadzbu vo výške
25,50 % nepovažoval za v rozpore s dobrými mravmi ani za neprimeranú. Tvrdil, že je množstvo
rozhodnutí súdov, ktoré akceptujú a priznávajú zmluvné úroky aj v takejto výške. Podstatou a meritom

prípadov rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch je neprimeranosť konkrétneho dojednania,
ktorá spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom, alebo
práv a povinností jednej zmluvnej strany. Právna prax, či už vnútroštátna, ale i zahraničná pokladá
za hrubý nepomer, ak je zmluvné dojednanie v rozpore s atribútmi a limitmi všeobecne stanovenými
uznávanými a to v rozpore niekoľkonásobne, zväčšia 4 a viac násobne. Žalobca súhlasil s metodikou

posudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutý úver, podľa ktorej taká odplata nesmie
prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle NBS,
avšak podotkol, že podľa štatistiky NBS v mesiaci 8/2012 bola pri obdobných úveroch priemerná
úroková miera vo výške 12,89 %. Dvojnásobok tejto miery by potom predstavoval 25,78 % z čoho
jednoznačne vyplýva, že úroková sadzba vo výške 25,50 % je akceptovateľná aj zo strany NBS. Záver

súdu prvej inštancie o neprimeranosti výšky odplaty preto považoval za nesprávny a trval na tom, že má
nárok aj na zmluvné a sankčné úroky. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe úverovej
zmluvy, predstavujú cenu úveru a podľa názoru žalobcu dlžník je povinný platiť úroky od okamihu
reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní.

Na povinnosť platiť úroky z úveru podľa žalobcu nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť
zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo k
vráteniu plnej výšky úveru, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky.
Vzhľadom na uvedené, odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie alebo, aby ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

5. Žalovaný sa odvolaniu nevyjadril a v odvolacom konaní ostal nečinný.6. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP

a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ f/, a h/ CSP), pričom dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.4.2022 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie
Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne

zverejnené v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

8. Žalobca odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/
a h/, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých

rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
Onaplnenieodvolaciehodôvoduvzmysle§365ods.1písm.b/všakpôjdevtedy,aknesprávnyprocesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver

o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené
v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho , následky, a
podobne.

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v

článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotnéhopráva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,

alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu
súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených
v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil
podľazásadvyplývajúcichz§191anasl.CSP,ztýchtodôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam
a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce
procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces a ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

14. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu v prevažnej miere boli už predmetom
posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Svojimi odvolacími námietkami urobil žalobca predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru
súdu prvej inštancie o neprimeranosti výšky odplaty za poskytnutý úver, jej rozpornosti s dobrými mravmi
a z toho plynúcu neplatnosť zmluvy v časti dohody o úrokoch, t. j. bezúročnosť úveru.

17. Ako už uviedol súd prvej inštancie, ale aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1M

Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej
čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch síce nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je však neobmedzená, pretože aj v týchto
prípadoch platí ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne

neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Preto sa touto skutočnosťou súd prvej inštancie musel
v rámci dokazovania zaoberať a ustáliť, či obsah právneho úkonu, v ktorom je výška úrokov 25,50 %
ročne, neodporuje dobrým mravom, aj keď sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli.

18. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky,

dojednané pri poskytnutí peňažných prostriedkov sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlomsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých
okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných
úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní zmluvných úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej.
V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívaniepožičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je
možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere (peňažnej pôžičke) a dohodu o
úrokoch z tejto zmluvy často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012)

19. Zo štatistky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska je zrejmé, že pri obdobných úveroch
poskytnutých v rozhodnom období sa priemerná úroková miera pohybovala na úrovni 12,12 %, nie 12,89
% ako to uviedol žalobca, ktorý zjavne vychádzal z časti štatistiky označenej ako ,,Stav úverov“. Pre
posúdenie maximálnej prípustnej výšky odplaty je však potrebné vychádzať z časti štatistiky označenej
ako ,,Nové úvery“, ktorá časť odzrkadľuje priemerné úrokové miery zo všetkých nových úverov medzi

domácnosťami alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou počas referenčného obdobia. Ak potom
zmluvne dohodnuté úroky vo výške 25,50 % prevýšili dvojnásobok priemernej úrokovej miery pri
obdobných úveroch, t. j. 24,24 %, je potrebné takú dohodu o úrokoch považovať za v rozpore s dobrými
mravmi a v súlade s § 39 OZ za neplatnú. Závery súdu prvej inštancie preto odvolací súd považuje za
správne a zákonné.

20. Pokiaľ žalobca argumentoval, že existujú rozhodnutia, v ktorých súdy akceptovali a priznali úroky
aj vo výške 25,50 %, odvolací súd musí zdôrazniť, že maximálnu prípustnú výšku odplaty je potrebné
posudzovať s ohľadom na čas kedy bola zmluva uzavretá a aké boli v tom čase priemerné úrokové
miery, a zároveň, na akú dobu a v akej výške sa úver poskytol. Nie je možné iba všeobecne, bez

konkrétnych skutkových okolností, toho ktorého úverového vzťahu, prijať záver o primeranosti úrokov
vo výške 25,50 %. Primeranosť odplaty za poskytnutý úver bude vždy závisieť od viacerých osobitných
atribútov jednotlivých úverových zmlúv. Z irelevantnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, že
vo vnútroštátnej ale aj zahraničnej praxi súdy považovali za hrubý nepomer úroky, ktoré prevyšovali
priemer až 4 a viac násobne. Odvolací súd tu podotýka, že žalobca v odvolaní sám uznal a súhlasil so

spôsobom určenia maximálnej výšky odplaty ako dvojnásobku priemernej úrokovej miery.

21. Pre úplnosť, k tvrdeniu žalobcu, že je oprávnený aj na zaplatenie zmluvných úrokov až do doby
úplného splatenia úveru žalovaný, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na jasný a výstižný
názor Najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo/42/2020, podľa ktorého v prípade vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Odvolací súd dáva do pozornosti najmä body 22 a 23 odôvodnenia tohto
rozhodnutia, v ktorých Najvyšší súd skonštatoval, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa,
pričom podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná. Dlžníkovi zostáva záväzok
platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké

obdobie,bezohľadunato,čikomeškaniudlžníkasplatenímúverudošloalebonedošlo.Prespotrebiteľa
je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie
dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý
sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku
vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,

zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej
výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný
za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade
dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ

nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného
úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie
jevyjadrenáurčito,jasneazrozumiteľne.Ztohtodôvodupotomdojednanie,ktorýmsadlžník-spotrebiteľ
zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a je porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.22.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiadôvodyodvolacísúdprijalzáver,žeuplatnenéodvolaciedôvody
neboli naplnené a odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade
s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a žalovanému žiadne preukázateľne vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací
súd tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).