Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Csp/427/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517220371
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7517220371.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, proti žalovanému: S. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., G. XXX/XX, o zaplatenie 1.689,49 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám náhradu trov celého konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2017 žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 1.689,49 € s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou jeho právny predchodca uzavrel dňa 07.08.2012
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo
výške 1.700,- €. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o postúpení zo dňa
13.6.2017uzavretejmedzispoločnosťouPoštovábanka,a.s.akopostupcomaspoločnosťouBENCONT
COLLECTION a.s. ako postupníkom. Na základe uvedenej úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý
úver,ktorýsazaviazalvrátiťvdohodnutýchsplátkach.Vdobeoduzatvoreniazmluvyžalovanýsplatilsvoj
záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „zaplatené

splátky“ a „aktuálny stav úveru“. Žalovaný sa dostal do omeškania a bol zo strany právneho predchodcu
žalobcu upozornený, že úver bude zosplatnený. Vzhľadom na to, že neuhradil dlhovanú sumu do 15
kalendárnych dní od doručenia upozornenia, banka pristúpila k zosplatneniu úveru. Žalovaný však ani
napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku. Žalobca si uplatňuje aj zmluvný úrok ako aj zákonné
úroky z omeškania

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03.06.2019 sp. zn. 17Csp/427/2017 konanie v rozsahu sumy

245,- € zastavil (výrok I.), vrátil žalobcovi súdny poplatok 8,- € (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol
(výrok III.) pre neplatné postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt - žalobcu a vyslovil, že
žiadnej zo strán sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva (výrok IV.).

4. Žalobca rozsudok proti zamietavému výroku napadol odvolaním. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
žalobe vyhovel v celom rozsahu. V prvom rade vytkol súdu, že ho nevyzval na vyjadrenie sa k otázke ust.

§ 53 ods. 9 OZ a nepostupoval podľa § 129 CSP. Súd nepostupoval ani rýchle a hospodárne, nakoľko
ho nevyzval, aby sa vyjadril k predbežnému posúdeniu veci o platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku. Upozornil, že odo dňa upozornenia žalovaného na
uplatnenie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ (12.09.2014) do dňa zosplatnenia úveru (29.09.2014) uplynulo17 dní, alebo 2 týždne a 3 dni, čo je jednoznačne viac ako zákonom stanovená 15 - dňová lehota.
Žalovaný neuhradil splátku úveru ani v 3 - mesačnej lehote, ani v dodatočnej 15 - dňovej lehote, ani
po výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom, pričom uhradil splátku až dňa 16.09.2015. Za tejto

situácie ide zo strany žalovaného o šikanózne uplatňovanie práva a zo strany súdu o denegatio iustitiae,
a teda odmietnutie spravodlivosti, nakoľko toto rozhodnutie nemá oporu v zákone a nie je spravodlivé.
Trval na tom, že si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB a došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky. Záverom poukázal na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu
Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.11.2020 sp. zn. 11Co/411/2019 zrušil rozsudok v
napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že podľa jeho názoru bol úver riadne predčasne zosplatnený a tiež postúpenie pohľadávky z banky
nanebankovýsubjektbolvsúladesozákonom.Vzrušujúcomvýrokunariadilsúduprvejinštanciedoplniť

dokazovanie a nanovo rozhodnúť.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 07.10.2021, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Nedostavil sa ani
žalovaný. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

7. Po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach je tak predmetom sporu istina vo výške
1.689,49 €, úroky vo výške 132,38 €, úroky vo výške 596,35 €, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.
j. zo sumy 1.689,49 € vo výške 25,50 € p. a. zo sumy 1.689,49 € od 08.06.2017 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.689,49 € od 08.06.2017 do zaplatenia.

8. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 07.08.2012 zmluvu o úvere (ďalej
len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.700,- €. Žalovaný
sa ju zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 54,29 €. Celkové náklady boli 1.289,88 €.
RPMN (X) 28,70%, priemerná hodnota RPMN: 21,68%. Fixná ročná úroková sadzba 25,50%. Dátum

konečnej splatnosti 07.08.2017. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo
a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca vyhlásil dňa
29.09.2014 úver za predčasne splatný. Žalovaný je z toho dôvodu povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu
v zmysle žalobného petitu a náhradu trov konania.

11. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil sumu 1.495,26 € pred podaním
žaloby a sumu 245,- € po podaní žaloby.

12. Z Upozornenia - výzva na splatenie dlžnej čiastky časti úveru zo dňa 16.09.2014 súd zistil, že právny
predchodca žalobcu upozornil žalovaného v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., že ku dňu 12.09.2014

je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške
365,05 € a zároveň ho vyzval, aby dlžné splátky uhradil v lehote 15 dní od doručenia výzvy. V prípade,
ak by nezaplatil dlžnú čiastku, banka bude oprávnená využiť ust. § 565 Obč. zák. a vyhlásiť úver za
predčasne splatný. Súdiac podľa obsahu je to tiež výzva podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže
je v nej uvedené, že žalovaný je v omeškaní viac ako 3 mesiace.

13. Právny predchodca žalobcu vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29.09.2014 žalovanému
oznámil, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu 29.09.2014 a dlžná suma pozostáva z
istiny vo výške 1.689,49 €, úrokov vo výške 101.63 € a poplatkov vo výške 4,42 €.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

17. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

19. Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

21. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 07.08.2012 zmluvu
o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o
vzťah spotrebiteľský. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu,
vrátanejejzmluvnýchpodmienok,ktorésúvopredpripravené.Súpripravenéžalobcombezúčastidruhej
strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo

zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne
výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej
sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru,
že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o úvere uzavretej
dňa 07.08.2012, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľom úvere podľa

zákona č. 258/2001 Z. z. a § 52 a nasl. Obč. zák.

22. Súd má za to, s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, že právny predchodca žalobcu úver
predčasne zosplatnil v súlade so zákonom (§§ 53 ods. 9 v spojení s 565 Obč. zák.) a tiež pohľadávka
bola z banky na nebankový subjekt postúpená v súlade so zákonom (§ 92 ods. 8 Zákona o bankách).

23. Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou odplaty, t. j. výškou
dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 60 mesiacov pri sume 1.700,- € - 25,50% ročne, takáto
výška je uvedená v zmluve. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke
treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať

dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo
57/2005 z 1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy) výslovne
nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú
predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa natúto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným

pravidlámsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa
pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť
obvyklým spôsobom.

24. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2012 v auguste (v čase
uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri
domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých od 1 do 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 12,12%
p. a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok 12,12% ročne,
teda 24,24%. Dojednaná výška úrokov u tohto úveru však bola 25,50% ročne. Je síce pravdou, že vo

veciach tzv. nebankových subjektov (právny predchodca žalobcu) sa dajú vo všeobecnosti akceptovať
vyššie úroky vzhľadom na vyššiu mieru rizika, rozhodne však nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk,
pričom v každom jednotlivom prípade sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu.

25. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohoda o úroku je v zmysle ust. § 39 Obč. zák. v rozpore s

dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 Obč. zák.). Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009,
podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v

súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ V zmysle
vyššie uvedeného, súd konštatuje, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) prevyšovala najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a to viac ako dvojnásobne, preto je
dohoda o úrokoch neplatná a z tohto dôvodu súd považoval celý úver za bezúročný.

26. Čo sa týka otázky, z čoho treba vychádzať pri určovaní odplaty na zmluvy uzavreté do 31.05.2014,
súd zastáva názor, že zákonodarca jasne vyjadril svoj zámer, z čoho treba vychádzať pri výške odplaty

pred novelou Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a implementácie § 1a ods. 1 do platnosti. Súd poukazuje
na prechodné ust. § 10d ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z k úpravám platným od 01.06.2014,
v zmysle ktorého ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji
2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle
požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 3 za úvery alebo pôžičky v čase

uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá
nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom
sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka
predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň v zmysle ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. platného od 01.09.2014 na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa

§ 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných
bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného
predpisunaposledyvčasepredchádzajúcomuzavretiuspotrebiteľskejzmluvy.Prváštatistikapriemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bola zverejnená až za 2. štvrťrok 2014 a pred týmto obdobím

bola zverejňovaná len štatistika súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi (bankový aj nebankový sektor spolu), teda nie je to tá istá štatistika, na akú odkazuje
Nariadenie v § 1 ods. 4.

27. Pri porovnaní výšky odplaty a jej stropu na zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 by preto výklad,

že celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom (pri tomto výklade by teda bolo potrebné vychádzať
zo štatistiky súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi),
bol v neprospech spotrebiteľa. Pre porovnanie (ak by sme vychádzali zo štatistiky podľa RPMN, stropodplaty v prejednávanej veci by bol 41,80% - 20,90% x2, naproti tomu ak vychádzame z úrokových mier,
strop odplaty je 24,24% - 12,12% x2). Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že na spotrebiteľské
zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 pri výške odplaty je potrebné vychádzať z úrokových mier a nie z

RPMN.

28. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/416/2018
zo dňa 28.11.2019, v zmysle ktorého pri spotrebiteľských zmluvách a určovaní výšky odplaty podľa §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného do 1.9.2014, s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 a sp. zn 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010,
je potrebné vychádzať z výšky dvojnásobku úrokových mier platných v čase uzavretia zmluvy (bod 19
uvedeného rozhodnutia).

29. Súd zároveň s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka skúmal ex offo, či právo zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané a má za to, že nie je.

30. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver v celkovej sume istiny 1.700,- €. Zmluva bola uzavretá platne, žalovaný úver
(vy)čerpal, čo ani nebolo sporné. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 1.495,26 € pred podaním
žalobyasumu245€popodanížaloby.Vzhľadomnato,žesúdspoukazomnavyššieuvedené,považuje

taktoposkytnutýúverzabezúročnýažalovanýuhradilviac,akomuprávnypredchodcažalobcuposkytol,
súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

31. Súčasne je súdu známy tiež názor niektorých senátov odvolacieho súdu, že aj pri zmluvách
uzavretých pred 01.09.2014 (resp. pred 01.06.2014) sa má pri výške odplaty vychádzať nie z úrokových

mieralezRPMN(stýmtonázoromsasúdalenestotožňujeadosiaľpodľavedomostísúduprvejinštancie
nedošlokzjednoteniunázorovodvolacíchsenátovnatútootázku).Avšakvprípade,akbyodplatanebola
v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, žalobca by mal nárok len na zaplatenie istiny a zmluvného
úrokuzistinypodobutrvaniazmluvyspoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020. V kontexte vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, by preto žalobcovi prináležali zmluvné úroky z dlžnej istiny len po dobu trvania
zmluvy, a teda žalobca by mal nárok na uhradenie dlžnej istiny vo výške 1.444,49 € (istina vo výške
1,689,49 € - 245,- € - úhrady žalovaného po podaní žaloby, ktoré by sa mali započítať na istinu a nie na
úroky ako to započítal žaloba), úrokov do zosplatnenia vo výške 101,63 € (č. l. 30 spisu) a zmluvných
úrokovvovýške25,50%ročnezdlžnejistinyvovýške1.689,49€od30.09.2014do07.08.2017-konečná

splatnosť úveru (všetky čiastočné úhrady na istinu nastali až po konečnej splatnosti úveru), t. j. 1.231,08
€ a príslušného zákonného úroku z omeškania.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

33. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O náhrade trov celého (vrátane odvolacieho) konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov konania.
Úspešný bol len v malom rozsahu v časti späťvzatia žaloby, ktoré zavinil žalovaný, ktorému však navyše

žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám náhradu trov celého konania nepriznal. Súd zároveň nevidel
priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice - okolie.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).