Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 25, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609200089
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5609200089.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so
sídlom V. XX, O., proti povinnému: V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX-X, J. Q., pre vymoženie
pohľadávky 619,40 € s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 62, Bratislava pod sp. zn. Ex 12483/2008, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/10/2009-15 zo dňa 23.3.2010
v spojitosti s dopĺňacím uznesením č. k. 5Er/10/2009-38 zo dňa 16.11.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/10/2009-15 zo dňa 23.3.2010 v
spojitosti s dopĺňacím uznesením č. k. 5Er/10/2009-38 zo dňa 16.11.2010,
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 20.12.2008 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 12483/2008 na vymoženie pohľadávky vo výške 18.660,-Sk s príslušenstvom, priznanej
rozhodcovským rozsudkom č. SR 08296/08 zo dňa 2.9.2008 vydaným Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505

016071* zo dňa 21.1.2009 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 619,40 €, úrok z omeškania vo
výške 0,25% denne zo sumy 299,41 € od 20.5.2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania
vo výške 175,36 € a trovy exekúcie. Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo
neplnenie si záväzkov povinnej zo Zmluvy o úvere č. 5371305 zo dňa 3.3.2008 uzavretej podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Okresný súd po vydaní poverenia ex offo preskúmal podmienky
zákonnosti exekúcie a zistil, že táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňa podmienku

materiálnej vykonateľnosti. Z predmetného titulu nie je možné oddeliť plnenie zákonom dovolené od
plnenia nedovoleného. Okresný súd pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako
spotrebiteľského vzťahu, vychádzal z obsahu zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že veriteľ (oprávnený
v exekúcii) v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii)
peňažné prostriedky vo forme úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 1 ods. 2 negatívne
vymedzuje druhy zmlúv, na ktoré sa uvedený zákon nevzťahuje. Nakoľko predmetná zmluva o úvere

nespadá pod žiadnu zo zmlúv uvedených v taxatívnom výpočte uvedeného ustanovenia, na právny
vzťah medzi oprávneným a povinným treba použiť ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a tak nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou predmetnej zmluvy
o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené vopred pre neznámy počet potenciálnych spotrebiteľov. S poukazom na ust. § 52 ods. 1 a

§ 54 Občianskeho zákonníka nemá na posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným
význam skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, resp.že došlo k voľbe práva medzi účastníkmi. Normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému
zákonníkušpeciálnymiustanoveniami,pretosanadanývzťahuplatníprávnazásada použitiašpeciálnej
právnej úpravy pred všeobecnou. Na základe uvedeného okresný súd po preskúmaní zmluvy dospel

k názoru, že z obsahu zmluvy a postavenia účastníkov zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného uvedené
v zmluve o úvere, pričom vôbec nepreskúmal, či sa medzi účastníkmi zmluvy nejedná o spotrebiteľský
právny vzťah. Preskúmaním zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru okresný súd
zistil, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi obsahujú niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok,

ktoré sú absolútne neplatné. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o RPMN,
čím veriteľ spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, nakoľko spotrebiteľa uviedol
do omylu v podstatnej okolnosti. Absenciu RPMN zákon nesankcionuje neplatnosťou, ale zároveň
poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v tom smere, že takto dojednaný spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd túto skutočnosť nezohľadnil a priznal
oprávnenému právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 18.660,-

Sk s príslušenstvom, pričom z výroku ani z odôvodnenia nevyplýva, ktorá časť plnenia pripadá na
nesplatený úver a ktorá na poplatok. V prípade ak zmluva údaj o RPMN neobsahovala, rozhodcovský
rozsudok nemohol zaviazať povinného na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru. Okresný súd dospel
zároveň k názoru, že rozhodcovský súd v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval
priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka a na základe uvedeného priznal 0,25 % denný úrok

z omeškania, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok z omeškania. Bez ohľadu na to, či si zmluvné strany
voľbou práva dojednali, že ich vzťahy sa budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý v
čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov z omeškania neobmedzoval, bolo treba na daný vzťah aplikovať
úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Spotrebiteľ sa
nemohol vzdať výhodnejšej úpravy v Občianskom zákonníku a preto ak rozhodcovský súd priznal

oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, svojím rozhodnutím
zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené. Priznané úroky z omeškania totiž niekoľkonásobne
prevyšujú úroky, na aké by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii úpravy v Občianskom zákonníku v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, okresný súd
dospel k názoru, že predmetná exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia, ktoré priznáva zákonom

nedovolené plnenie. Z exekučného titulu nie je možné zistiť, aká časť priznanej istiny pripadá na
nesplatenýúveraakáčasťnapoplatokzajehoposkytnutie,pričompriabsenciiRPMNjepredmetnýúver
bez poplatkov. V takom prípade je časť priznaného plnenia obsiahnutá v rozsudku rozhodcovského súdu
plnením právom nedovoleným. Nakoľko z formulácie výroku, ako aj z odôvodnenia exekučného titulu nie
je možné oddeliť nedovolené plnenie od ostatného vymáhaného plnenia, okresný súd exekúciu v plnom

rozsahu zastavil s konštatovaním, že nemožnosť oddelenia plnenia nedovoleného od ostatnej časti
vymáhanej pohľadávky spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorá bráni ďalšiemu
vykonávaniu predmetnej exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie si vyhradil na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. K tvrdeniam
okresného súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci komunitárneho práva
majú len nepriamu záväznosť, čo znamená, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné,
len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému.

Smernica Rady 93/13/EHS bola implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v
rámci tzv. prístupového obdobia, preto ju slovenský súd nemôže používať ako prameň práva, ale musí
na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Odvolateľ
nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že uzavretá zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentuje RPMN nakoľko s poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm. e/

zákona o spotrebiteľských úveroch a keďže povinnému bol na základe zmluvy o úvere poskytnutý úver
vo výške 165,97 €, je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch sa na exekučné konanie nemôže
vzťahovať a teda v predmetnej zmluve nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá aj ročná
percentuálna miera nákladov. Pokiaľ ide o tvrdenia okresného súdu o neprimerane vysokých úrokoch z
omeškania, oprávnený v odvolaní uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so

zmluvnými podmienkami, okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého (bodu 6) v prípade ak sa stane splatný celý
dlh naraz podľa bodu 4 týchto podmienok sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo
výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do dňa jehouhradenia. Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší
zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa názoru oprávneného
dohodnutá výška úrokov z omeškania 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných
zdrojovanevyžadujezabezpečeniepriposkytnutíúveru.Vnadväznostinauvedenépoukázaloprávnený
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obdo/34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, v
odôvodnení ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil záver, že „ak si účastníci pre prípad
omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25%

denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku“ a tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obdo/26/2004 zo dňa 22. 09. 2005 a č. k. 2Obdo/28/2004
zo dňa 22. 09. 2005, kde sa najvyšší súd tiež zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z
hľadiska otázky dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov
na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka
mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať

záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a teda musel si byť vedomý následkov v
prípade riadneho a včasného nesplnenia tohto záväzku. Zároveň oprávnený poukázal aj na judikát
Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo/95/2005. Oprávnený sa v odvolaní vyjadril aj k zastaveniu
exekúcie v časti poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zasielanie upomienok, pričom uviedol, že v
zmysle§499Obchodnéhozákonníka,zadojednaniezáväzkuveriteľaposkytnúťnapožiadaniepeňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je premetom podnikania veriteľa. Podľa
názoru oprávneného v zmysle § 499 Obchodného zákonníka si zmluvné strany mohli dojednať odplatu
- v danom prípade príslušný poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a 2/3 z nákladov na
vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Oprávnený
poukázal aj na to, že rozhodcovský rozsudok bol premetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní

o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. V tomto štádiu ho súd uznal za exekučný titul súladný zo
zákonom, preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe
uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa ust.
§ 221 O.s.p. zrušil.

K podanému odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa okresného
súdu postupovala v súlade s ust. § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. a nakoľko nemienila odvolaniu vyhovieť
v celom rozsahu, predložila vec odvolaciemu súdu. K námietke oprávneného, že sa nejedná v danom

prípade o spotrebiteľský úver podľa z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na výšku
poskytnutého úveru uviedla, že napriek tomu sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné
aplikovať normy spotrebiteľského práva vrátane ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, s ktorým je
priznanéplnenievrozpore.Odôvodnenienapadnutéhouzneseniavčastiúrokovzomeškaniaapoplatku
považovala za správne, dostatočné, súladné s príslušnými právnymi predpismi. Pokiaľ oprávnený

namietal, že rozhodcovský rozsudok už bol predmetom skúmania zo strany súdu pri udelení poverenia
na vykonanie exekúcie, mala za to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou na
následné čiastočné resp. úplné zastavenie exekúcie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1

O.s.p.abeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§214ods.2O.s.p.napadnutéuznesenieokresného
súdu v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu v súlade s ust. §
221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,

do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že námietka oprávneného, že v tomto prípade posudzoval súd
vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nie je dôvodná. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcienie je také rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie (ide o listinu
preukazujúcu oprávnenie exekútora vykonať exekúciu v konkrétnom prípade) a teda vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Z ust. § 58 ods. 1

Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného
tituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonania(nielenvsúvislostisvydanímpovereniana
vykonanieexekúcie)preúčelyzisteniaexistenciedôvodu,prektorýbybolopotrebnéužzačatéexekučné
konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať
na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a v prípade
zistenia, že nie sú, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Vo vzťahu k exekučnému
titulu - rozhodcovskému rozsudku exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania. Exekučný súd skúma v rámci tejto kontroly zákonnosti v súlade s ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak ako to
predpokladá ust. § 45 ods. 1, 2 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučnému súdu je daná
právomoc preskúmať exekučný titul v rozsahu potrebnom pre posúdenie vyššie uvedených podmienok
stanovených zákonom. Inak povedané, účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je
potrebné na účely § 45 vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa §

45 z. č. 244/2002 Z. z. oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný
nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45
z. č. 244/2002 Z. z. aj do jeho materiálnej správnosti. Na podporu uvedeného odvolací súd poukazuje aj
znenie ustanovenia § 35 z. č. 244/2002 Z. z., ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na
účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovské

rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci.

Pokiaľ ide o povahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, zo zmluvy o úvere uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 3.3.2008 nepochybne vyplýva, že vzťah medzi oprávneným a
povinným založený uvedenou zmluvou o úvere má povahu spotrebiteľského vzťahu podľa ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, aj keď ide o zmluvu uzatvorenú podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Na právny vzťah medzi účastníkmi sa preto budú aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený nepreukázal konanie povinného pri uzatváraní a
plnení predmetu zmluvy v rámci predmetu jeho podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, ktoré
by vylučovalo jeho postavenie spotrebiteľa podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Naopak

vzhľadom na predmet činnosti oprávneného na výpise z Obchodného registra je zrejmé, že konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a teda má v tomto vzťahu postavenie dodávateľa.
Zo zmluvy o úvere je však zrejmé, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 5000,-Sk, t.j. 165,97 €,
pričom podľa ust. § 1 ods. 2 písm. e/ z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 31.12.2008, sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej

200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver. Keďže suma poskytnutá dlžníkovi
na základe uvedenej úverovej zmluvy nepresahovala 200 €, okresný súd ju nesprávne považoval za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a posudzoval ju aj z hľadísk podľa ustanovení zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak následne okresný súd založil svoj záver o nedovolenosti časti
plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom na skutočnosti, že pri absencii RPMN v predmetnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje predmetný úver za úver poskytnutý bez poplatkov a preto
rozhodcovský súd nemohol povinného zaviazať na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, je jeho
záver predčasný. Je však potrebné zdôrazniť, že aj keď v tomto prípade nejde o spotrebiteľský úver,

vzťah medzi účastníkmi má nepochybne povahu spotrebiteľského právneho vzťahu, na ktorý je potrebné
potom aplikovať normy spotrebiteľského práva. Nakoľko však okresný súd svoj záver o nedovolenosti
časti plnenia priznaného rozhodcovským súdom neodôvodnil aj ďalšími právne významnými dôvodmi,
odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu
bude, vychádzajúc z vyššie prezentovaných záverov odvolacieho súdu, vec opätovne právne posúdiť,

vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v
spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.. Ak to bude považovať za potrebné, preskúma aj to, či v zmysle znenia
druhej časti vety za bodkočiarkou cit. ust. § 1 ods. 2 písm. e/ z. č. 258/2001 Z. z. nebolo na rovnakýúčel uzatvorených viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, t. j.
medzi účastníkmi tohto exekučného konania.

Odhliadnuc od uvedeného však odvolací súd považuje za správne konštatovanie okresného súdu,
že v zmluve o úvere dohodnutá výška denného úroku z omeškania 0,25%, t.j. 91,25 % ročne, je vo
všeobecnosti neprimerane vysoká a je v rozpore s normami určenými na ochranu spotrebiteľa. Priznaná
výška úrokov 91,25 % ročne odporuje ustanoveniu § 517 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti
na ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, a v ktorom je určená horná hranica výšky úrokov z omeškania. Z uvedeného
preto okresný súd správne vyvodil záver, že ak rozhodcovský rozsudok priznal oprávnenému zmluvne
dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25% ročne, svojim rozhodnutím zaviazal povinného ako
spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. ak

odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade
trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.