Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 9, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121206547
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7121206547.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: S.. K. F., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v H., H. XX, proti žalovaným: 1/ Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č.
69, na ulici Komenského 61,63,65,67 v Košiciach, zastúpení Bytové hospodárstvo, s.r.o. so sídlom v
Košiciach, Mäsiarska 26, IČO: 31 735 860, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom v

Košiciach, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou HUSAR AND
PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 53 519 141, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 17. septembra 2021
sp. zn. 36C/18/2021

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 17. septembra 2021 č. k. 36C/18/2021-9, okrem
výroku III. tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 17. septembra 2021
č.k. 36C/18/2021-9 rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní predbežne sa zdržať výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre katastrálne územie N.

S., obec H. - N., okres Košice I, ako: - byt č. 5, na 2. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súpisného
č. XX, na ulici H. v H., postaveného na parcele registra C, č. 2813 o výmere 285 m2, druh: zastavaná
plocha a nádvorie, č. 2814 o výmere 237 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2815 o výmere 271
m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2816 o výmere 268 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu
so súpisným č. XX vo veľkosti 152/10000, - spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra C, č.

parcely 2813 o výmere 285 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2814 o výmere 237 m2, druh:
zastavaná plocha a nádvorie, č. 2815 o výmere 271 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2816 o
výmere 268 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti 152/10000, vo vlastníctve žalobcu, a to
až do právoplatného skončenia vo veci samej (výrok I.). Uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovaným 1/ a 2/ žalobu vo veci samej o zdržanie sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre katastrálne

územie, N. S., obec H. - N., okres Košice I, ako: - byt. č. 5, na 2. poschodí, vo vchode č. 63 bytového
domu súpisného č. XX, na ulici H. v H., postaveného na parcele registra C, č. 2813 o výmere 285 m2,
druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2814 o výmere 237 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č.
2815 o výmere 271 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2816 o výmere 268 m2, druh: zastavaná
plochaanádvorie,-podielpriestorunaspoločnýchčastiach,spoločnýchzariadeniachanapríslušenstve
bytového domu so súpisným č. 69 vo veľkosti 152/10000, - spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely

registra C, č. parcely 2813 o výmere 285 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2814 o výmere 237
m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2815 o výmere 271 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č.2816ovýmere268m2,druh:zastavanáplochaanádvorie,voveľkosti152/10000,vovlastníctvežalobcu
(výrok II.). Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v sume 33 €, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

(výrok III.). Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %
(výrok IV.).

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovaným uloženia povinnosti predbežne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na

predmetných nehnuteľnostiach.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že neboli splnené zákonné
predpoklady pre výkon dobrovoľnej dražby, lebo nebolo uskutočnené hlasovanie o tejto otázke na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, rovnako nebol daný súhlas vlastníkov na
uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby s konkrétnym dražobníkom. Zmluva o vykonaní dražby sa

musí uzatvoriť v písomnej forme, nedostatok týchto náležitostí zákon sankcionuje neplatnosťou zmluvy.
Prílohou zmluvy musí byť aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby možno dražiť,
ako aj vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva. Poukázal na § 14b ods. 1 písm. o/ zák. č. 182/1993 Z.z., že vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome, ak hlasujú o podaní návrhu na exekučné konanie alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej
dražby bytu. Hlasovanie vlastníkov podľa predmetných ustanovení je jediné, ktoré zakladá právny dôvod
a zmocnenie pre ďalší postup správcu. V danom prípade táto zákonná podmienka splnená nebola,
preto začatie výkonu dobrovoľnej dražby zo strany žalovaných voči žalobcovi je nezákonné, v rozpore
s platnými právnymi predpismi. Žalovaný 1/ ako správca domu porušil v danom prípade svoju zákonnú

povinnosť a splnomocnil žalovaného 2/ na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu nedostatočne, a to
iba písomným splnomocnením zo dňa 21.07.2021 bez riadne uzatvorenej zmluvy o vykonaní dražby.
Žalobca má za to, že postupom žalovaných je dotknutý na svojich právach, ktoré mu garantuje Ústava
SR, najmä ide o porušenie zásady rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Poukázal aj na
porušenie zákona o dobrovoľných dražbách.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca je vlastníkom bytu č. 5, nachádzajúcom sa na 2. poschodí,
vchod č. XX, na ulici H. v H., v podiele 1/1 a podielovým spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
vo veľkosti 152/10000, ako to vyplýva z LV č. XXXXX pre k.ú. N. S., obec H. - N., okres Košice I.

Z listinných dôkazov doložených žalobcom vyplynulo, že žalobca je dlžníkom voči vlastníkom bytov
a nebytových priestorov bytového domu so súp. č. 69 na ulici H. XX, XX, XX, XX v H., ktorí sú zo
zákona zastúpení žalovaným 1/ a ku dňu 20.07.2021 jeho dlh predstavoval sumu 10.923,34 €. Zo
splnomocneniavyplynulo,žežalovaný1/akosprávcavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytového
domu, súpisné č. XX na ulici H. v H. splnomocnil žalovaného 2/ na realizáciu úkonov súvisiacich s

výkonom záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z.z. v
prospech prednostného záložného veriteľa a predmet vymáhania pohľadávky, a teda výkonu záložného
práva a dobrovoľnej dražby je súbor nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.

5. Po citácii ust. § 8b ods. 1 písm. h/, § 14b ods. 1 písm. o/, § 15 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 1, § 9 ods. 8

písm. a/ zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 a § 330 ods. 2 CSP dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný.

6. Konštatoval, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného
zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd vyhodnotiť na základe
návrhu, a to rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V súvislosti s vyhodnotením potreby
bezodkladne upraviť pomery musí súd skúmať splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného

opatrenia, otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o
osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Osobitnej povaheinštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy
súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie súd

nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

7.Žalobcapodľasúduosvedčilexistenciuprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,ktorýjedanýtým,
že je výlučným vlastníkom predmetného bytu, vo vzťahu ku ktorému žalovaný 1/ v zastúpení správcom
bytového domu uplatnil výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a žalovaný 2/ realizuje tento výkon

záložného práva v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. z dôvodu, že žalobca si ako dlžník nesplnil riadne a
včas zabezpečovanú pohľadávku, ktorá vznikla prednostným záložným veriteľom z titulu neuhradených
dlhov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných
zariadení, príslušenstva a pozemku, vrátane poskytnutých služieb. Súd vzal za preukázané, že žalobca
svojimi tvrdeniami a listinnými dôkazmi osvedčil, že mu hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy,
keďže žalovaní začali aktívne vykonávať záložné právo formou dobrovoľnej dražby, teda, že jeho

vlastnícke právo je priamo ohrozené. V predmetnom byte žalobca býva, t. zn. predmetný byt je jeho
obydlím, ktorým zabezpečuje svoju potrebu bývania. V dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia
sa preto zamedzí aj možnosti straty bývania žalobcu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
ktorému právu chránenému Ústavou je potrebné formou nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť
ochranu, ktorá ma prednosť pred výkonom záložného práva. Pokračovaním vo výkone záložného práva

by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobcu, pričom naopak žalovaní
týmto dočasným zákazom ujmu neutrpia, resp. nariadením neodkladného opatrenia nebudú žalovaní
obmedzení neprimeraným spôsobom. Súd podotkol, že nemožno prehliadnuť, že žalobca namieta
zákonnosť postupu žalovaných pri výkone záložného práva. Len vlastníci bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcu, rozhodujú o tom, či po splnení zákonných

predpokladov bude podaný návrh na výkon dobrovoľnej dražby, a tým realizovaný výkon záložného
práva. Takémuto postupu musí predchádzať rozhodnutie vlastníkov podľa ust. § 14b ods. 1 písm. o/
zák. č. 182/1993 Z.z. a je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Žalobca má pochybnosti o existencii takéhoto rozhodnutia zo strany
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcu a je teda

sporné, či žalovaný 1/ mal povinnosť podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu vo vlastníctve
žalobcu na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z.z.. Právna úprava obsiahnutá v zák.
č. 182/1993 Z.z. (§ 8b ods. 1 písm. h/, § 14b ods. 1 písm. o/, § 15) upravuje jednak zákonné záložné
právo, jednak kto a akým spôsobom môže rozhodnúť o tom, či sa pristúpi k výkonu záložného práva
a aj povinnosť správcu, kedy a za akých podmienok má podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby

bytu. Tieto okolnosti budú predmetom konania vo veci samej, kde súd bude vykonávať dokazovanie a
kde sa sporové strany budú môcť vyjadriť k jednotlivým dôkazom a skutkovým tvrdeniam protistrany.
Žalobcomvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaopísanéskutočnostiaknemupripojenélistiny
dostatočne osvedčili nielen daný právny vzťah medzi stranami, ale aj neodkladnú potrebu úpravy ich
pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Súd považoval za potrebné uviesť, že v zmysle zák. č.

182/1993 Z.z. správca zastupuje v konaní pred súdom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
proti ktorým smeruje žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva
podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Pasívne legitimovaní sú vlastníci
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, voči ktorým žaloba alebo aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, aj v prípadoch o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo jeho

zákazu. Je postačujúce, ak sú títo označení všeobecnou formuláciou s poukazom na príslušný list
vlastníctva a je nutné uviesť, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaným
vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca. Rozhodnutie vlastníkov je výsledkom procesu tvorby
ich kolektívnej vôle a je záväzné pre správcu, ktorý je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov
a nebytových priestorov.

8. Citujúc ust. § 336 ods. 1 CSP uložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej,
a to o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, zapísaných na LV č.
XXXXX, k.ú. N. S., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. V prípade, ak žaloba v určenej lehote nebude podaná
alebo ak síce bude podaná, ale bude odmietnutá alebo zamietnutá, alebo ak bude konanie zastavené,

súd bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení.9. Po citácii ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. a položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych
poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. zaviazal žalobcu na povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na
zaplatenie na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 €.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý bol v
celom rozsahu úspešný, nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 100 % proti žalovaným 1/ a 2/.

11. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku I. a výroku IV., podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhli, aby odvolací súd zmenil výrok
I. napadnutého uznesenia tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a výrok IV. o
priznaní trov konania zruší.

12. Odvolatelia mali za to, že žalobca neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným

opatrením poskytnúť dočasná ochrana a jeho tvrdenia, ktorými odôvodňuje potrebu vydania
neodkladného opatrenia nie sú pravdivé. Uviedli, že žalobca síce osvedčil existenciu nebezpečenstva
spočívajúceho v hrozbe možnej straty vlastníckeho práva k jeho nehnuteľnosti, avšak existenciu nároku,
ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana neosvedčil. Žalobca síce argumentoval potrebou nariadenia
neodkladného opatrenia z dôvodu, že údajne výkon zákonného záložného práva nebol odsúhlasený

vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v obytnom dome a údajne nedošlo k uzavretiu zmluvy o
vykonanie dražby, k vyhláseniu navrhovateľa dražby, že je možné predmet dražby dražiť a k vyhláseniu
o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky. Aj keď tieto otázky sú otázkami, ktorými sa má súd zaoberať
v konaní o veci samej, je potrebné sa k nim vyjadriť už v tomto štádiu konania, nakoľko v opačnom
prípade by bez ďalšieho bol vždy dôvod na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia iba samotnou

hrozbou realizovania záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Ak by súdy nezaujali svoj predbežný
názor aj k týmto otázkam, museli by bez ďalšieho vyhovieť všetkým návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia smerujúceho k uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva záložným veriteľom iba
s odôvodnením, že začatím dobrovoľnej dražby je ohrozené vlastnícke právo žalobcu. Z uvedeného
dôvodu nemôže obstáť odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia v bode 24 napadnutého

uznesenia. Ako vyplýva z uznesenia, žalobca uvedené okolnosti iba tvrdil a ničím neosvedčil. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nemal ani žiadnu snahu uvedené okolnosti zisťovať od správcu
bytového domu alebo od dražobníka. Ak by tak urobil, bolo by mu zo strany žalovaných preukázané,
že výkon zákonného záložného práva k bytu žalobcu bol schválený schôdzou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov dňa 10.06.2021. Následne 21.07.2021 došlo aj k uzavretiu zmluvy o vykonaní

dražby, vyhláseniu navrhovateľa dražby o tom, že je možné predmet dražby dražiť, ako aj k vyhláseniu
o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Z vyššie uvedeného je absolútne zrejmé, že žalobca ním
tvrdené skutočnosti osvedčiť ani objektívne nemohol, nakoľko realita je iná. Z uvedeného dôvodu
je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení, pretože žalobca neosvedčil
existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Na preukázanie

tejto skutočnosti predložil ako dôkaz zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 10.06.2021, zmluvu o
vykonaní dražby, vyhlásenie navrhovateľa dražby o tom, že je možné predmet dražby dražiť a vyhlásenie
o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Zároveň žalovaní uviedli, že vzhľadom na predložené
dôkazy je bez akýchkoľvek pochybností jasné, že prípadná žaloba vo veci samej o určenie zdržania
sa výkonu záložného práva z dôvodov prezentovaných žalobcom je zjavne nedôvodná. Hodnoverné

osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Uvedené
vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Nakoľko žiadna zo skutočností, ktorými žalobca
zdôvodňuje svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia nie je pravdivá, nemôže byť úspešná ani
prípadná žaloba žalobcu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu je takisto rozhodnutie súdu založené

na nesprávnom právnom posúdení veci. Realizácia výkonu zákonného záložného práva je legálnym
inštitútom uspokojovania pohľadávok. Žalobcov dlh k 20.07.2021 predstavuje 10.923,34 €, čo svedčí
o tom, že žalobca dlhodobo (viacero rokov) neuhrádza žiadne platby za svoj byt. V tejto súvislosti je
nepochybne potrebné uvedomiť si, že vlastník bytu má nielen práva, ale aj povinnosti. Zároveň uviedli,
že medzi žalobcom a žalovaným 2/ neexistuje žiaden právny vzťah a na jeho strane neexistuje pasívna

vecná legitimácia pre uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Postavenie žalovaného
je regulované ust. § 6 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého dražobník je osoba,
ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom. Z uvedeného je
zjavné,žežalovaný2/niejevprávnomvzťahusožalobcomauvedenáokolnosťznamenáneprípustnosťúpravy pomerov v zmysle § 324 a nasledujúce CSP. Absencia relevantného vzťahu má za následok
neprípustnosť jeho predbežnej úpravy, t.j. nie je možné upraviť niečo, čo neexistuje. Aj keby bolo
neodkladné opatrenie dôvodné voči žalovanému 1/, malo by prípadne vydané neodkladné opatrenie

voči žalovanému 1/ vplyv na priebeh dražby a sekundárne by zaväzovalo aj dražobníka, nakoľko by
musel upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby. Pre vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému
2/ neexistuje žiaden právny záujem. K otázke priznaných trov konania odvolatelia uviedli, že súdom
priznané trovy konania sú priznané v rozpore s platným právom a v rozpore s názormi uvedenými v
odbornej právnej spisbe. V prejednávanom prípade nejde o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým

sa konanie končí, práve naopak, súd vo výroku II. zaviazal žalobcu podať žalobu vo veci samej. Z
uvedeného dôvodu je nesprávny právny názor súdu prvej inštancie o tom, že jeho rozhodnutie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že odvolateľmi uvádzané dôvody žalobca
generálne popiera, lebo nimi uvádzané dôvody reálne ani neexistujú, a preto sa stotožňuje s výrokom

súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Ak žalovaní tvrdia, že žalobca ničím neosvedčil obsah
napadnutého uznesenia a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, pretože
žalobca údajne neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
dočasná ochrana zdôraznil, že žalovaní až v odvolacom konaní predkladajú listiny, ktoré mali byť
predložené žalobcovi spolu so splnomocnením žalovaného 2/ zo strany žalovaného 1/ na vykonanie

dobrovoľnej dražby. Týmto písomným vyjadrením odvolatelia iba potvrdzujú, že porušili svoju zákonnú
povinnosť, lebo výkon dobrovoľnej dražby zahájili bez preukázania sa žalobcovi, že na dobrovoľnú
dražbu sú splnené všetky zákonom predpísané podmienky. Niet pochybností o tom, že nariadenie
neodkladného opatrenia bolo opodstatnené, lebo z citácie zákona jednoznačne vyplýva, že len vlastníci
bytov a nebytových priestorov môžu byť podľa zákona iniciátormi vykonania dobrovoľnej dražby, a

to hlasovaním na riadne zvolanej schôdzi vlastníkov bytov. Preto navrhovateľ dražby je povinný túto
skutočnosť pred zahájením výkonu dražby preukázať dlžníkovi, čo však žalobcovia neurobili a výkon
dražby začali len na základe udeleného splnomocnenia žalovaného 2/ osobou, ktorá nepreukázala, že
má na takýto právny úkon oprávnenie. Odvolateľmi predložené dôkazy vykazujú také podstatné vady,
prektoréjeichpotrebnézozákonavyhlásiťvtomtokonanízanulitnéanemôžumaťvplyvnarozhodnutie

o odvolaní. Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 10.06.2021 nespĺňa náležitosti podľa ust. §
14a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., lebo neobsahuje prezenčnú listinu v zmysle citovaného ustanovenia
zákona, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Samotné tvrdenia v zápisnici, že podpisová listina
zúčastnených je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice nepostačuje. Zároveň poukázal na odvolateľmi
predložené zmätočné uznesenie č. 1 k bodu č. 9, prijaté dňa 10.06.2021 na schôdzi vlastníkov bytov a

nebytovýchpriestorovdomuKomenského61,63,65,67Košiceohľadnesúhlasuvlastníkovsvykonaním
dobrovoľnej dražby bytu č. 5 vo vlastníctve žalobcu. Vlastníci bytov v tomto uznesení v rozpore s
vyhlásením o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, ktorá bola splatná až 20.07.2021 dali súhlas
s dražbou bytu už 10.06.2021, teda v čase pred splatnosťou uvedenej pohľadávky. Vlastníci bytov
teda odsúhlasili výkon dražby bytu žalobcu z dôvodu ešte neexistujúcej pohľadávky, ktorá bola splatná

až 20.07.2021. Uvedené konanie vlastníkov je v rozpore s ust. § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, kde je jednoznačne uvedené, že zákonné záložné právo zabezpečuje
pohľadávky vzniknuté, t.j. existujúce, a z tohto dôvodu je predmetné uznesenie neplatným právnym
úkonom. Čo sa týka aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách, žalobca uviedol, že dražobník nemôže
byť iba v pozícii splnomocnenca záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom

výkone záložného práva za každých okolností, a to bez uzavretia riadnej zmluvy o vykonaní dražby.
Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, organizuje a vykonáva dražbu netransparentným
spôsobom na výhradný prospech záložného veriteľa pri nerešpektovaní práv a záujmov povinného zo
záložného práva a je otázna aj jeho odborná starostlivosť, a to až s potenciálnym dosahom na konanie
o zrušenie jeho dražobnej licencie podľa zákona č. 455/1991 Zb.. Z uvedených dôvodov sa stotožnil s

napadnutým uznesením a navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie ako vecne správne potvrdil.

14. Žalovaní v odvolacej replike uviedli, že tvrdenia a vyjadrenia žalobcu sú plne účelové a ich cieľom je
iba snaha oddialiť realizáciu výkonu záložného práva. Dlh žalobcu k 20.07.2021 predstavuje 10.923,34
€, čo svedčí o tom, že žalobca dlhodobo neuhrádza žiadne platby za svoj byt a realizácia výkonu

záložného práva je preto jedným z možných zákonných spôsobov vymoženia dlhu od žalobcu. Žalobca
sa mýli, ak sa domnieva, že realizácia výkonu záložného práva nie je možná, ak mu nebola doručená
zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov, kde bol schválený výkon zákonného záložného práva k bytu
žalobcu, alebo vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a o tom, žepredmet dražby je možné dražiť. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, žeby uvedené
písomnosti bolo potrebné doručovať záložnému dlžníkovi. Výkon záložného práva bol riadne schválený
schôdzou vlastníkov bytov, tvrdenia žalobcu o opaku sú v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré žalovaní

predložili. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že predložená zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov nespĺňa
náležitosti v zmysle zákona o vlastníctve bytov, ide o tvrdenie plne nesprávne. Pravdou je iba to, že k
zápisnici zaslanej súdu nebola priložená jej príloha - prezenčná listina. Z uvedeného dôvodu ju predložili
dodatočne. Ak žalobca tvrdil, že vlastníci bytov dali na schôdzi vlastníkov bytov súhlas k realizácii výkonu
záložného práva ohľadom pohľadávky, ktorá ešte nebola splatná uviedli, že na vyhlásení o pravosti,

výške a splatnosti pohľadávky je uvedený dátum 20.07.2021, je úplne pochopiteľné a bez právneho
významu vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky je možné realizovať až po tom, čo bol
výkon záložného práva schválený schôdzou vlastníkov bytov. Uvedené ale neznamená, že žalobca v
deň konania schôdze vlastníkov bytov nemal žiaden splatný nedoplatok. Z uvedených dôvodov trvali na
celej argumentácii, navrhli, aby odvolací súd zmenil výrok I. napadnutého uznesenia tak, že návrh na
vydanie neodkladného opatrenia zamietne a výrok IV. o priznaní trov konania zruší.

15. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaní v odvolacej replike neuviedli žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobca sa plne stotožňuje s napadnutým
uznesením o nariadení neodkladného opatrenia.

16. Odvolacia duplika žalobcu bola žalovaným doručená dňa 30.12.2021 prostredníctvom ich právneho
zástupcu. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
je dôvodné.

18. Uznesenie vo výroku III. nebolo odvolaním žalobcu napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, a preto

nebolo predmetom odvolacieho prieskumu.

19. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo uznesenie vo výroku I., súvisiacom výroku II. a vo výroku
IV. o trovách konania.

20. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní boli splnené všetky zákonné podmienky pre
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Konštatoval,žežalobcadostatočneosvedčilpodmienkydôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, a takisto osvedčil,
že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov im
bude hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu ich práv a oprávnených záujmov.

21. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené
všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

25. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.26. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania vo veci samej.

28. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení počas konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k
predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení
nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

29. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,

ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej

strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

30. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,

prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa
o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

31.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

32. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,

strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

33. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok

vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súduviesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

34. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinnosťou súdu je posudzovať splnenie podmienky osvedčenia
hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z toho hľadiska, aká je miera
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej, ktorá bola podaná spolu s navrhovaným nariadením
neodkladného opatrenia resp. ktorej povinnosť podať súd uloží spolu s nariadením neodkladného

opatrenia, ak žaloba vo veci samej nebola podaná spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to z toho hľadiska, či miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe v danom štádiu konania je
vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

35. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pri skúmaní dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil

uvedenú náležitosť neodkladného opatrenia.

36. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje.

37. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre

nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, nakoľko síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
1/, tým, že preukázal výlučné vlastníctvo bytu, ohľadne ktorého sa má realizovať dražba, avšak
neosvedčil skutočnosti týkajúce sa nezákonnosti právnych krokov smerujúcich k realizácii dražby.

38. Dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, žalobca odôvodnil tým, že v danom
prípade neboli splnené zákonné predpoklady na výkon dobrovoľnej dražby, pretože nebolo uskutočnené
hlasovanie o tejto otázke na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle § 14
ods. 1 písm. o) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zároveň nebol
na takejto schôdzi vlastníkov bytov daný súhlas vlastníkov bytov na uzatvorenie zmluvy o vykonaní

dražby s konkrétnym dražobníkom, ktorá sa má uzatvoriť v písomnej forme. Prílohou zmluvy tiež musí
byť aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby (správcu, resp. spoločenstva), že predmet dražby
možno dražiť, ako aj vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva. Uviedol, že žalovaný 1/ ako správca domu porušil svoju zákonnú povinnosť
a splnomocnil žalovaného 2/ na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu nedostatočne, a to iba písomným

splnomocnením zo dňa 21.07.2021, bez riadne uzatvorenej zmluvy o vykonaní dražby.

39. Tieto tvrdenia žalobcu boli vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými žalovaným 1/ spolu s
odvolaním, teda spolu s prvým úkonom, ktorý v spore vykonal, z ktorých vyplýva opak.

40. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu Komenského 61-63-65-67,
Košice zo dňa 10.06.2021 vyplynulo, že jej predmetom bolo aj riešenie otázky neplatičov v dome (bod
9. programu), pričom schôdza vlastníkov bytov a NP prijala uznesenie, v ktorom súhlasili s vykonaním
dobrovoľnej dražby bytu č. 5 vo vlastníctve žalobcu z dôvodov existencie pohľadávky zaťažujúcej aj
ostatnýchvlastníkovdomu.Zaprijatiepredmetnéhouzneseniahlasovalo35vlastníkov,t.j.nadpolovičná

väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný 1/ preukázal aj písomné uzavretie
zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby s dražobníkom dňa 21.07.2021 a vyhlásenie navrhovateľa dražby
a prednostného záložného veriteľa, že predmet dražby je možné dražiť a vyhlásenie o pravosti, výške
a splatnosti jeho pohľadávky zo dňa 21.07.2021.

41. Ako bolo vyššie uvedené, povinnosťou súdu je na základe tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a listín predložených žalobcom predbežne právne posúdiť, či nárok vo veci
samej, sa javí ako dôvodný.

42.Odvolacísúdpoznamenáva,žežalobcamusívnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaopísať

skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
no zároveň tvrdené rozhodujúce skutočnosti musí aj náležitým spôsobom osvedčiť.43. V tomto štádiu konania odvolací súd tvrdenia žalobcu o tom, že neboli splnené zákonné predpoklady
na výkon dobrovoľnej dražby nepovažuje za osvedčené.

44. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil žiaden dôkaz o tvrdených
skutočnostiach, okrem oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.07.2021 a
splnomocnenia, pričom z predložených listín nemožno vyvodiť, či miera pravdepodobnosti vyhovenia
žalobe v danom štádiu konania je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

45. Žalobca ako vlastník sporného bytu, má právo zúčastňovať sa schôdzí vlastníkov bytov a nebytových
priestorovvdome,avprípade,akzakýchkoľvekdôvodovsaschôdzínezúčastňuje,máprávoinformovať
sa u správcu, či sa takáto schôdza konala, prípadne nahliadnuť do zápisnice o priebehu schôdze.
Svoje tvrdenia musí najprv overiť a až v prípade negatívneho výsledku môže s istotou tvrdiť namietané
skutočnosti.

46. Žalobca nepreukázal splnenie aj ďalšej podmienky, ktorou je osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

47. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy bola žalobcom

preukazovaná tým, že žalovaní začali aktívne vykonávať záložné právo formou dobrovoľnej dražby.

48. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
spočívajúcej (iba) v tom, že by na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu malo byť realizované záložné
právo formou dobrovoľnej dražby.

49. Vychádzajúc z LV č. XXXXX, k.ú. N. S. vyplýva, že k predmetnému bytu je zriadené záložné právo
v prospech vlastníkov bytov v dome H. XX,XX,XX,XX podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z.z..

50. Žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky

veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie.

51. Nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že
žalobca býva v byte, ktorý je predmetom výkonu záložného práva. Táto skutočnosť mu je totiž zrejmá,
nakoľko záložné právo na zabezpečenie pohľadávok vlastníkov bytov v bytovom dome vyplýva priamo

zo zákona.

52. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/113/2017 zo dňa 25.04.2019 poukázal
na odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý konštatoval, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušiová c/
a Smart Capital, a. s. nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného

práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom. NS SR nespochybnil názor, že strata obydlia
by predstavovala obrovský zásah do práv žalobcov a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú
situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax
dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, respektíve možnosť vymáhania plnení zo
spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva

Európskej únie, a to za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv
spotrebiteľa, respektíve ju aspoň prakticky znemožňuje alebo nadmerne nezaťažuje. Uvedený záver
vyplýval aj z označeného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

53. Čo sa týka žalobcom tvrdenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, z tej

skutočnosti, že vykonaním dražby stratí žalobca vlastnícke právo k bytu odvolací súd poukazuje
na to, že dobrovoľná dražba bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva
zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom
dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným
zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, postup podľa ktorého pri výkone záložného práva

Občiansky zákonník výslovne umožňuje v ust. § 151j. Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné vyjsť z
prezumpcieústavnosti,predstavujemedzeústavnýchpráv(vlastniťmajetokanarešpektovanieobydlia),
predpokladané čl. 13 Ústavy SR, v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov napriek
tomu, že sa navonok javí byť v rozpore s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je.54. Odvolací súd konštatuje, že dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym spôsobom
zasiahnuť do práva žalobcu vlastniť majetok, avšak to neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností

nie je prípustná. Súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb resp.
možnosť vymoženia plnení (záväzkov) touto formou nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani
s právnou úpravou vyplývajúcou z práva únie, aj keď sa týka nehnuteľnosti určenej na bývanie dlžníka
a jeho rodiny.

55. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 2 dáva
možnosť osobe, ktorá bola dražbou dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby, kde v rámci konania o neplatnosť dražby sa posudzuje súladnosť jej výkonu so zákonom.
Takýmto postupom je tak zaručená ingerencia súdnej moci do inštitútu dobrovoľnej dražby.

56. Avšak predpokladom tohto postupu je, že dražba bola oznámená zákonom stanoveným spôsobom,

ako aj samotné uskutočnenie dražby. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že dražba (jej
termín) bola oznámená, ani že sa uskutočnila; žalobca preukázal iba to, že žalovaný 2/ mu oznámil
(zatiaľ iba) začatie výkonu záložného práva.

57. Odvolací súd sa tak stotožnil s odvolacou námietkou žalovaných, že žalobca neosvedčil predpoklady

na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže samotná realizácia záložného práva k nehnuteľnostiam
na dobrovoľnej dražbe je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy
nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas
uhradená.

58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie, okrem výroku
III., v zmysle ust. § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60.Rozhodnutieoneodkladnomopatrenípredkonanímvovecisamejjerozhodnutím,ktorýmsakonanie
(o nariadenie neodkladného opatrenia) končí, preto odvolací súd rozhoduje aj o trovách tohto konania.

61. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešní, preto im odvolací súd

priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).