Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/230/1991

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6191893146
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6191893146.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne Q. Q., M.. XX. XX.XXXX, P. X, XXX XX Q.
Q. proti žalovaným 1/ L. B., Q. Q. Q., G. K. XXX, 2/ neznámym právnym nástupcom pôvodného
pozemnoknižného spoluvlastníka G. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. Q. Q., C. XX, S.. XX. XX. XXXX,
3/ neznámym právnym nástupcom pôvodného pozemnoknižného spoluvlastníka T. B.J., M.. XX. XX.
XXXX, Q. Q. Q., P. XX, S.. XX. XX. XXXX, 4/ P. B.G., M.. XX. XX. XXXX, Q. L., G. K. XXX/XX, 5/

neznámym právnym nástupcom pôvodného pozemnoknižného spoluvlastníka Jána Kuvika, nar. 18. 06.
1920, bytom Banská Bystrica, Jaseňova 38, zomr. 15. 10. 1995, 6/ neznámym právnym nástupcom
pôvodného pozemnoknižného spoluvlastníka L.D. F., M.. XX. XX. XXXX, Q. Q. Q., T. XX, S.. XX. XX.
XXXX, 7/ Š. N., Q. Q. Q., G.Ú. XXX, 8/ J. G., D.. Č., M.. XX. XX. XXXX, Q. L., G. K. XXX/XXX, ako
dedičke po nebohom žalovanom v 8/ rade G. Č., M.. XX. XX. XXXX, S.. XX. XX. XXXX, 9/ L. Č., M..
XX. XX. XXXX, Q. L., G. K. XXX/XXX, ako právnom nástupcovi po pôvodne žalovanej v 9/ rade Anne

Čiliakovej, nar. 12. 05. 1925, zomr. 24. 09. 2017, 10/ L. P., Q. Q. Q., G. XXX, 11/ C. P., Q. Q. Q., P.
XX, 12/ J. M., Q. Q. Q., P.Č. XX, 13/ T. P., Q. Q. Q., W. X, žalovaní v 1/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/ rade ako
aj neznámi dedičia po pôvodne žalovaných v 2/, 3/, 5/ a 6/ rade zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, o návrhu na opravu rozsudku Okresného súdu
v Banskej Bystrici 17C 230/91 - 12 zo dňa 22. 11. 1991, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na opravu rozsudku 17C/230/1991-12 zo dňa 22. 11. 1991, ktorým sa domáhala
opravy výroku rozsudku tak, že by súd určil, že nehnuteľnosť označená geometrickým plánom Strediska
Geodézie Banská Bystrica zo dňa 02. 02. 1988, overenom dňa 25. 03. 1991, číslo zákazky XXX-XXX-
XXX, XXX, XXX, XXX -XX ako parc. č. V. XXX - záhrada o výmere 437 m2 (zložená z dielov XX, XX, XX,
XX, XX, XX, XX, XX), ktorá vznikla z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižnej
zápisnicič.XXXakoparc.č.XXXX,XXXakoparc.č.XXXX,XXXakoparc.č.XXXXazparcelyzapísanej

na liste vlastníctva č. XX ako parc. č. XXXX, všetky z katastrálneho územia L., patrí do dedičstva v celosti
po nebohom poručiteľovi T. F., S.. XX. XX. XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní 17C 230/91 na návrh žalobkyne rozhodol dňa 22. 11. 1991
tak, že určil, že nehnuteľnosť označená geometrickým plánom Strediska Geodézie Banská Bystrica zo
dňa 02. 02. 1988, overenom dňa 25. 03. 1991, číslo zákazky XXX-XXX-XXX, XXX, XXX, XXXXX- ako
parc. č. V. XXX - záhrada o výmere 429 m2 (zložená z dielov XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX), ktorá vznikla

z pôvodných poznk. parciel zapísaných v poznk. zápisnici č.XXX ako parcela č. XXXX, XXX ako parcela
č. XXXX, XXX ako parcela č. XXXX a z parcely zapísanej na liste vlastníctva č. XX ako parcela č. XXXX,
patrí do dedičstva v celosti po nebohom poručiteľovi T. F., S. XX. XX. XXXX.
Opravným uznesením zo dňa 03. 03. 1993 súd opravil výrok rozsudku tak, že určil, že nehnuteľnosť
označená geometrickým plátnom Strediska Geodézie Banská Bystrica zo dňa 02. 02. 1988, overeným
dňa 25. 03. 1991, číslo zákazky XXX-XXXXXX, XXX, XXX, XXX-XX, ako parcela č. EN XXX -

záhrada o výmere 429 m2 (zložená z dielov XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX), ktorá vznikla z pôvodných
pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX ako parcela č. XXXX, XX akoparcela č. XXXX, XXX ako parcela č. XXXX a z parcely zapísanej na liste vlastníctva č. XX ako parcela
č. XXXX, všetky z katastrálneho územia L., patrí do dedičstva v celosti po nebohom poručiteľovi T. F.,
S. XX. XX. XXXX.

2. Žalobkyňa žiadala o opravu rozsudku z dôvodu, že listina nie je spôsobilá na zápis do katastra
nehnuteľností, keďže došlo pri jej písomnom vyhotovení k administratívnej chybe. Vo výroku rozsudku
chýba pri parcele č. XXX diel XX J. XX a parcela XXXX je vedená v zápisnici XXX a nie XX. Na tento
nedostatok ju upozornil kataster nehnuteľností upozornením vedeným pod sp. zn. G.-XXX/XX.

3. Okresný súd zamietol uznesením návrh žalobkyne na opravu z dôvodu, že rozsudok, ktorého opravy
sa žalobkyňa domáhala, bol vynesený v roku 1991. Spis ohľadom tohto konania sa však už v archíve
nenachádza,lenrozsudokaopravnéuznesenievzhľadomkpovinnostiškartáciespisovpouplynutídoby
20-tich rokov. Žalobkyňa nepripojila k návrhu na opravu žiaden dôkaz, na základe ktorého by mohol súd
mať za preukázané, že došlo ku chybám v písaní a počítaní, ktoré tvrdila v návrhu (najmä žalobný návrh

ani geometrický plán, na ktorý odkazoval výrok rozhodnutia).

4. Žalobkyňa sa voči tomuto uzneseniu odvolala. K odvolaniu pripojila geometrický plán zo dňa 02. 02.
1988, číslo zákazky XXX-XXX-XXX, XXX, XXX, XXX-XX, ako aj jej žiadosť o zápis na list vlastníctva
rozsudku 17C/230/1991 zo dňa 18. 02. 2005 adresovanú Správe katastra 18.02.2005.

Rozšírila svoj návrh na opravu aj u výmery parcely č. XXX zo 429 m2 na 437 m2.

5. Krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu potreby opätovného posúdenia uplatneného
nároku žalobkyňou.

6. Rozsudok 17C/230/1991, ktorého opravy v jeho výrokovej časti sa žalobkyňa domáhala, bol vydaný
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej OSP). V čase podania žiadosti
žalobkyňou procesný postup súdu ako strán v konaní upravoval Civilný sporový poriadok - zákon č.
160/2015 Z. z. (ďalej CSP).
Obe procesné právne úpravy umožňovali opravu rozsudku /OSP v ust. § 164, CSP v § 224/.

7. Vzhľadom ku zneniu intertemporálneho ustanovenia v § 470 ods. 1 CSP súd vychádzal z ustanovenia
§ 224 CSP.

8. Podľa ust. § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako

aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

9. Ak sa súd v rozsudku alebo v jeho vyhotovení dopustil omylu, ako je napr. chyba v písaní (napr.
v dátume, čísle parcely a podobne), v počítaní (napr. v súčte), alebo iných zrejmých obdobných
nesprávností zrejmých na prvý pohľad pri prečítaní rozsudku a jeho dôvodov, súd je povinný v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia takéto pochybenie napraviť a to aj po právoplatnosti rozhodnutia .

10. Opravou možno napraviť aj nesprávnosti, ktoré predstavujú rozpor medzi rozsudkom, ako bol
vyhlásený a jeho písomným vyhotovením, pričom porovnaním zo záznamu v zápisnici z pojednávania,
kde došlo k vyhláseniu rozhodnutia a z písomného rozhodnutia, musí by jasné, že súd o nároku rozhodol

a iba nedopatrením opomenul svoje rozhodnutie uviesť aj v samotnom výroku písomného vyhotovenia
rozsudku. Inak oprava enunciátu nie je možná, pretože súd je viazaný rozhodnutím, ktoré sám vyhlási
a ktoré nemôže nijakým spôsobom vecne meniť, ani zrušiť, teda ani opravou.

11. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala opravy enunciátu - výrokovej časti rozsudku, pričom

vzhľadom k odstupu času a povinnej skartácii spisov absentovala zápisnica z pojednávania, na ktorom
bol vyhlásený predmetný rozsudok.

12. Inštitút opravy rozsudku má slúžiť na umožnenie reagovať na jeho chyby bezprostredne po tom, čo
sú známe všetky skutočnosti pre opravu závadného stavu.

13. Žalobkyňa napriek tomu, že o závadnom stave mala vedomosť už v roku 1993 a následne sa
domáhala zápisu rozhodnutia Správou katastra do evidencie nehnuteľností v roku 2005, požiadala o
opravu rozsudku až v roku 2017, t. j. po 26 rokoch od jeho vynesenia.Žalobkyni vzhľadom k odstupu času muselo byť zrejmé, že okruh žalovaných nemôže byť už totožný ako
v čase vyhlásenia rozsudku, pričom v záhlaví rozsudku nie sú všetci žalovaní identifikovaní dátumom
narodenia.

14.Ustanovenie§224CSPukladásúdupovinnosťnielenrozhodnúťonávrhunaopravu,alerozhodnutie
aj doručiť subjektom konania.
Súd preto skúmal, či osoby označené ako žalovaní v roku 1991 sú osoby registrované v registri
obyvateľov,akánoakájeichsúčasnáadresaapokiaľmedzičasomzomreli,čimajúprávnychnástupcov,

ktorí vo vzťahu k predmetu sporu vstúpili do ich práv.

15. OSP v ust. § 29 ods. 2 umožňoval ustanoviť opatrovníka účastníkovi /prípadne dedičom/, ktorého
pobyt nie je známy.
Takáto úprava v civilnom sporovom konaní nemá ekvivalent z dôvodu, že bola zavedená striktná zásada,
že každý si má strážiť svoj pobyt a odpadol dôvod ustanovovať opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je

známy .

16. Lustráciou v registri obyvateľov bolo zistené u žalovaného v 1/, 7/ a 13/ rade, u ktorých v pôvodnom
rozhodnutí nie je uvedený dátum narodenia , že daným podmienkam vyhovuje viacero záznamov,
ktorých počet prekročil obmedzenia na maximálny počet nájdených.

U žalovanej v 10/ rade podľa registra obyvateľov boli dané tri možnosti osôb s rovnakým menom, u
žalovaného v 11/ rade dve možnosti, pričom obe osoby zomreli, u žalovanej v 12/ rade dve možnosti,
pričom jedna z týchto osôb zomrela. U ani jednej sa nejednalo o adresu uvedenú v záhlaví rozsudku
17C/230/1991 a nebol u nich uvedený dátum narodenia.

17. Žalovaní v 2/, 3/, 5/, 6/, 8/, 9/ majú uvedený dátum narodenia. Bolo však zistené, že zomreli ešte
pred podaním návrhu na opravu, pričom dedičské konanie po nich bolo ukončené.

18. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

(2) Súd v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Z obsahu dedičských rozhodnutí, ktoré si súd zadovážil, nevyplynulo, že by predmetom dedičského
konania bola aj predmetná nehnuteľnosť /okrem dedičských konaní po pôvodne žalovaných v 8/ a 9/
rade /. Súd potom nemal za preukázané že na niektorého z dedičov prešlo právo alebo povinnosť, o

ktorú v konaní ide v zmysle ust. § 63 ods. 2 CSP.

19. Konanie o oprave nie je pokračovaním konania v zmysle citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 CSP.
Môže začať aj po právoplatnosti rozhodnutia a je konaním sui generis.

20. Podľa § 133 CSP fyzická osoba má byť v žalobe označená menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo identifikačným číslom.
Z uvedených dôvodov súd vyzval žalobkyňu na súčinnosť, keď rozhodnutie o oprave musí byť doručené
úplnému okruhu účastníkov, ktorých vlastnícke právo môže byť rozhodnutím dotknuté.

21. Žalobkyňa odmietla súčinnosť z dôvodu, že označenie týchto údajov nie je jej právnou povinnosťou.
Uviedla, že žiadala o rozhodnutie o oprave výrokovej časti a nie osobných údajov žalovaných.

22. Vzhľadom k tomu, že z obsahu dedičských rozhodnutí nebolo možné identifikovať, či ich
predmetom bola nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sporu v roku 1991, súd sa obrátil na kataster s

požiadavkou o zaslanie aktuálnych listov vlastníctva ohľadom nehnuteľností, z ktorých bola vytvorená
citovaným geometrickým plánom parcela č. XXX, t. j. pôvodnej pozemnoknižnej parcely zapísanej v
pozemnoknižnej zápisnici č. XXX ako parcela č. XXXX, v zápisnici č. XXX ako parcela č. XXXX, parcely
č. XXXX zapísanej v zápisnici č. XXX a parcely č. XXXX vedenej v tej dobe na LV č. XX.

23. Podľa katastra aktuálny stav pozemkov nachádzajúcich sa na pôvodnej parcele K.-B. XXX je
nasledovný: parcela K.-B. XXX bola rozdelená na parcely K.-B. XXX/X J. K.-B. XXX/X. Parcela K.-B.
XXX/X je zapísaná na LV č. XXXX. Parcela K.-B. XXX/X je vytvorená z parciel V.-B. XXXX zapísanej na
LV č. XXXX, V.-B. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, V.-B. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, V.-B. XXXXzapísanej na LV č. XXXX, V.-B. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, V.-B. XXXX zapísanej na LV č. XXXX.
Pripojil listy vlastníctva, z ktorých tiež vyplýva, že ohľadom predmetných nehnuteľností prebehla v roku
2013 ROEP.

24. Súd z pripojených listov vlastníctva zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. L. ohľadom parcely
č. XXXX o výmere 74 m2 sú vedení ako spoluvlastníci titulom osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX z
10. 02. 2004 po nebohej J. D. S. F. D. XXXX deti a vnuci jej nebohej dcéry L. B.: U. L., Q. U., B. D., Q. S.,
B. L., Q. Q. Q., B. T., Q. P. C., B. L., Q. L., G.A. K. XXX, B. P., L., G. K. XX/XXX J. B. G. (S. XX. XX. XXXX),

zast. SPF, a na základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX po nebohom L. Q. /. L. B. Q. T., Q. L..

25. Z listu vlastníctva č. XXXX ohľadom parcely č. XXXX o výmere 60 m2 bolo zistené, že ako podieloví
spoluvlastníci sú uvedení F. T., zast. SPF a N. I., Q. Q. Q., na základe uznesenie o dedičstve XXD/XXX/
XXXX zo dňa 06. 02. 2020 po poručiteľovi Š. N., M.. XX. XX. XXXX, M. Q. L., G. XXX/XXX .

26. Na LV č. XXXX ohľadom parcely č. XXXX o výmere 32 m2 sú ako spoluvlastníci uvedení Č. L. J. G. J.
titulom dedenia XXD/XXX/XXXX J. XXD/XXX/XXXX. Jedná sa o dedičov po pôvodne žalovaných 8/ a 9/.

27. Z LV č. XXXX ohľadom parcely č. XXXX o výmere 31 m2 bolo zistené, že ako jedinou vlastníčkou je
vedená P. L., D.. K., Q. L., G. K. XXX/XXX, titul nadobudnutia R. XXXX/XX .

28. Na LV č. XXXX ohľadom parcely č. XXXX o výmere 142 m2 ako výlučný vlastník je uvedený I. N.,
Q. Q. Q., na základe rozhodnutia v dedičskom konaní XXD/. U. Š. N..

29. Na LV č. XXXX ohľadom parcely č. XXXX o výmere 25 m2 sú ako podieloví spoluvlastníci uvedení

C. P., S. F. D. XXXX, T. P. S. F. D. XXXX, obaja zast. SPF a J. M., Q. Q. Q., P. XX.

30. Na LV č. XXXX ohľadom parcely č. XXX/X o výmere 63 m2 je ako vlastníčka uvedená L. B., S. F.
D. XXXX, L. F., S. F. D. XXXX, obe zast. SPF.
Ako spoluvlastníci tejto parcely sú uvedení tiež L. B. J. L. L. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 05. 02. 2018.

31. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
(2) Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu

vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná
poznámka o súdnom konaní.

32. Na základe zisteného stavu súd musel konštatovať, že ohľadom predmetnej nehnuteľnosti bola
vykonaná ROEP ešte pred podaním návrhu na opravu pôvodného rozhodnutia, t. j. v roku 2013 a na

základenejakoajinýchtitulovbolkonštituovanýzásadneodlišnýokruhúčastníkovvlastníckychvzťahov,
ktorý nemožno odvodiť sukcesiou od pôvodného okruhu účastníkov v základnom konaní.

33. U pôvodne žalovaného v 5/ rade, prebehlo dedičské konanie XXD/XXX/XXXX, pričom predmetná
nehnuteľnosť v ňom nebola prejednaná. Jeho osoba nie je vedená ako spoluvlastník na aktuálnych

listoch vlastníctva.
Z listu vlastníctva č. XXXX nevyplýva, že by osoba L. B., D.. B. nadobudla svoj podiel 3/5 k predmetnej
nehnuteľnosti titulom dedenia po ňom.

34. Spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX nie sú právni nástupcovia po pôvodne

žalovaných 1/ až 4/. Svoje spoluvlastnícke právo nadobudli po J. D., S. E. F. D. XXXX, ako potomkovia
jej nebohej dcéry L. B. titulom dedičského konania v roku 2004.

35. Predmetom sporu bola vlastnícka žaloba, kde na strane žalovaných majú vystupovať všetci vlastníci
vedení na liste vlastníctva.

V čase rozhodovania o oprave súd zistil odlišný okruh vlastníkov a to nielen z titulu úmrtia pôvodných
žalovaných vlastníkov.36. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,
príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam

osvedčenénotárom,akoajprávaknehnuteľnostiamvyplývajúceznájomnýchzmlúv,zozmlúvoprevode
správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy
majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín
a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o
poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Ods. 2, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea)
okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj
vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné
pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

37. Podľa § 36a ods. 1 citovaného zákona, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na

liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá
nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju
predložil a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne
vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.
Ods. 2 Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej

zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri, okresný úrad záznam nevykoná a o vydaní
súdneho rozhodnutia zapíše do katastra poznámku na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu. Okresný úrad
zároveň vyzve toho, komu svedčí právo k nehnuteľnosti podľa súdneho rozhodnutia, aby v uvedenej
dvojmesačnej lehote podal na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.

38. Podľa § 42 ods. 6 citovaného zákona zápisu do katastra nebráni rozpor údajov v zmluve, verejnej
listine alebo inej listine s údajmi referenčného registra. Ak nie je pochybnosť o totožnosti osoby, ktorej
údaje sa majú zapísať do katastra, okresný úrad zapíše do katastra údaje podľa referenčného registra.

39. Na základe uvedeného súd prijal záver, že rozhodnutie o oprave pôvodného rozhodnutia je

nevykonateľné a nemá pre existenciu vlastníckeho vzťahu, ktorý bol predmetom konania, žiadny
význam, nakoľko tieto vzťahy boli prekryté novou právnou skutočnosťou - úpravou ROEP, ktorá našla
odraz aj v spomínaných listoch vlastníctva.

40. Oprava pôvodného rozhodnutia neprichádza do úvahy z dôvodu, lebo kontinuita predmetu konania

bola narušená iným okruhom účastníkov na totožný predmet, a teda nemá fakticky žiaden význam.

41. Žalobkyňa nemôže mať právny záujem domáhať sa vykonania opravy na základe návrhu podaného
po 26 rokoch od vydania rozhodnutia, nakoľko ani prípadným vyhovením návrhu by nedošlo ku zmene
stavu spätne pred ROEP. K tomuto by mohlo dôjsť len základe novej podanej žaloby voči inému okruhu

účastníkov konania. Žalobkyňa pritom v priebehu ROEP mohla využiť možnosti, ktoré vyplývajú zo
znenia ust. § 11 a § 7 ods. 5, 6 zák. č. 180/1995 Z. z.
Keďže žalobkyňa nevenovala počas takej dlhej doby pozornosť svojmu vlastníckemu právu, vzťahuje
sa na ňu ústavnoprávny princíp „vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým“ a tiež princíp, že
vlastnícke právo zaväzuje.

42. Súd len na okraj uvádza, že aj v prípade, ak by sa zaoberal meritórne návrhom na opravu, mohol
by tomuto vyhovieť len v časti opravy dielu XX na diel XX u novovytvorenej parcely V. XXX a u zmeny
označenia pozemnoknižnej zápisnice z č. XX na č. XXX.

43. Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, pričom
možno opraviť ktorúkoľvek časť písomného vyhotovenia rozsudku vrátane výroku. Nie je však možné
týmto spôsobom opraviť vecnú vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol.

44. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že do dedičstva po nebohom otcovi patrí nehnuteľnosť vytvorená

geometrickým plánom o výmere 437 m2. V priebehu konania však vzala návrh ohľadom dielu č. XX o
výmere 8 m2 späť z dôvodu, že sa jedná o neknihovanú časť nehnuteľnosti. Jej prejav vôle jednoznačne
vyplýva z predmetného rozhodnutia /2. strana, 4.odstavec odôvodnenia rozsudku/ a našiel odraz aj vo
výroku rozhodnutia.45. Z týchto dôvodov od výmery parcely 437 m2 bolo odpočítaných 8 m2, čo dáva 429 m2 uvedených
vo výrokovej časti rozhodnutia a z rovnakých dôvodov súd vo výrokovej časti rozhodnutia neuviedol diel

č. XX označený na geometrickom pláne.
Podľa výkazu výmer ku geometrickému plánu, diel XX vznikol z pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá
ani nie je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia.
Z horeuvedených dôvodov bola požadovaná oprava výmery parcely V. XXX o 8 m2 a doplnenia dielu
XX nedôvodná, keďže sa nejednalo o omyl zo strany súdu, ale reakcia súdu na jej dispozitívny úkon -

čiastočné späťvzatie žaloby /žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom /.

46. O zastavení konania v tejto časti síce nebolo rozhodnuté vo výrokovej časti predmetného rozsudku,
súdmoholozastaveníkonaniarozhodnúťnapojednávaní,čovšakužvsúčasnejdobeniejemožnézistiť
z dôvodu skartácie spisu. Táto vada sa však môže opraviť prostredníctvom doplňujúceho uznesenia ale
nie postupom podľa ustanovenia § 224 CSP.

47. Čo sa týka označenia žalovaných, opravné uznesenie sa nemôže týkať iných osôb než účastníkov
konania, prípadne ich právnych nástupcov.

48. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/10/2010 zo dňa 31.01.2011 vyslovil,

že „účastník (hoci len) neznámeho pobytu, musí byť v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho
identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou. Pokiaľ účastník je označený len menom a priezviskom,
bez označenia jeho bydliska, resp. ďalšieho nezameniteľného fakultatívneho znaku, napr. dátumu
narodenia, v konečnom dôsledku by tento nedostatok mohol viesť k nevykonateľnosti rozsudku, ktorým
by súd rozhodol o právach a povinnostiach takéhoto účastníka“. Najvyšší súd na inom mieste citovaného

rozhodnutiapoukázalajnaustanovenie§101ods.1vtedyplatnéhoprocesnéhopredpisu-Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania mali povinnosť prispieť k čo najrýchlejšiemu
rozhodnutiu veci. Aj keď pôvodná úprava obsiahnutá v Občianskom súdom poriadku bola v Civilnom
sporovom poriadku nahradená koncepciou aktivity strán sporu, nič to nemení na povinnosti strán k
takému označeniu strany sporu , aby mohlo byť zrejmé, či ide o osobu, ktorej pobyt nie je známy, alebo

o osobu, ktorá vôbec nie je známa.

49. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.
apríla 2019, ktorý vo vzťahu k problematike neznámych, resp. nezistených vlastníkov konštatoval
nasledovné: „v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom

a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa
v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a
stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus
nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého
miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2.

pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto
kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por.
i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch),
ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností
v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl.

I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve
Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými
orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180). Takéto označenie ale naopak nemohlo prichádzať
do úvahy u tých vlastníkov, ktorí neboli známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistoval
a nebolo zrejmé, kto bol jeho právnym nástupcom. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo

len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“ Na inom
mieste v citovanom rozhodnutí najvyšší súd konštatoval, že „hoci spôsobilosť „neznámeho“, resp.

„nezisteného“ vlastníka byť účastníkom konania je aj pri jeho označení (druhovým pomenovaním)
ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast.
Slovenským pozemkovým fondom“ prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec
nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje, t. j. či je ňou označená existujúca fyzickáosoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu „neznámeho“, resp.
„nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto sa bolo potrebné
prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne rozhodnúť.

Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva
nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú,
resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s
takýmitonehnuteľnosťami.Zákonodarcapretovytvorilznačneneštandardnýsubjekt„neznámeho“,resp.
„nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom,

mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento
inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp.
nezistenývlastníkajepotrebnéusporiadaťvlastníckevzťahykpredmetnýmnehnuteľnostiam.“Uvedené
závery sú podľa názoru súdu aplikovateľné aj za novej procesnej úpravy podľa Civilného sporového
poriadku.

50. Podľa § 13 zákona 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu
do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, 30aa) ak ide o lesné pozemky.

51. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov
s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise 32) a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok
vo vlastníctve štátu"),
b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), 33)

c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky,
obdobne postupuje správca. 30aa)
(2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov
pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

52. Z ustanovenia § 8 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že skratkou „nezistení vlastníci„ , sa označujú
vlastníci pozemkov, ktorí sú síce známi, ale ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a
vlastníci pozemkov, ktorých vlastník nie je známy (§ 8 ods. 1 písm. c/ a d/).

53. Od zavedenia pozemkovej knihy sa pri zápise vlastníckych vzťahov pri vlastníkoch neuvádzal dátum
narodenia. V rámci ROEP mali byť doplnené osobné údaje, pokiaľ sa dali jednoznačne určiť. Zákon č.
180/1995 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 1995 mal za úlohu usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Na základe neho sa začali spracovávať registre obnovenej evidencie pozemkov (tzv. ROEP), pri
neznámych vlastníkoch bolo úlohou spracovateľa ROEP ako aj samotných vlastníkov alebo ich

nástupcov doplniť chýbajúce vlastnícke vzťahy z pozemkovej knihy.

54. Z uvedených dôvodov okruh žalovaných súd stanovil tak, že považoval pôvodne žalovaných 1/,
7/, 10/, 11/, 12/ a 13/, u ktorých je uvedená adresa, ale nie sú identifikovaní dátumom narodenia,
za neznámych vlastníkov a právnych nástupcov po pôvodne žalovaných, po ktorých bolo prejednané

dedičstvo, ale neprešlo na nich právo, ktoré je predmetom tohto konania, za neznámych právnych
nástupcov pôvodného vlastníka, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond.

55. Za známu žijúcu osobu vlastníka považoval žalovaného v 4/ rade /u ktorého je známy dátum
narodenia ako aj súčasná adresa/ a dedičov po pôvodných žalovaných v 8/ a 9/ rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a § 362 ods. 1 CSP), a to písomne vo vyhotovení dvojmo na
Okresný súd Banská Bystrica, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).