Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/150/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115222384
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1115222384.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobkyneT..Q.W.,trvalebytomvX.,Ž.XX,zastúpenejJUDr.
Ing. Miroslavom Čipákom, advokátom v Bratislave, Vazovova 9/B, proti žalovaným 1/ O. I. a 2/ Z. I., obom
trvale bytom v X., U. T. XX, o určenie neplatnosti závetu, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 20C/198/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra
2019 sp. zn. 3Co/283/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 28. novembra 2019 sp. zn.
3Co/283/2018 potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z.

v znení zákonov č. 87/2017 Z. z. a č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“) rozsudok Okresného
súdu Bratislava I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 10. apríla 2018 č.
k. 20C/198/2015-192. Tým prvoinštančný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti závetu spísaného 1. februára 1989 L.. G.. N.. T. W., J..U.., narodeným XX. T. XXXX v X.,
naposledy bytom v X., J. S. XXXX/X, pred štátnou notárkou JUDr. Katarínou Pohronskou pod sp. zn.
N 12/89, NZ 11/89, ktorým odkázal svoj majetok žalovaným 1/ a 2/ a určenia, že žalovaní 1/ a 2/ nie

sú dedičmi z tohto závetu po nebohom L.. G.. N.. T. W., J..U.. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku
odôvodnil jeho vecnou správnosťou majúc za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
a správne vo veci rozhodol, keď vychádzal z lekárskych správ, v ktorých sa uvádzalo, že poručiteľ
mal diagnostikovanú depresívnu poruchu, avšak zo žiadnej z predložených správ nevyplynulo, že by
sa trvalo a chronicky prejavovala. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vec právne posúdil
podľa § 34, § 38 ods. 2 a § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení

neskorších zmien a doplnení) a §§ 89 až 91 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní
pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) v znení neskorších zmien a doplnení a prihliadol na to, že
závet bol spísaný formou notárskej zápisnice. Vzhľadom na to, že notár sa pri vyhotovovaní zápisnice
neobmedzuje len na dodržiavanie jej formálnych náležitostí a na zaznamenanie obsahu prejavu vôle, ale
i na objektívnu právnu pomoc účastníkom tak, aby zamýšľané úkony zodpovedali právnym predpisom
a neboli spochybňované pre formálne ani hmotnoprávne vady, má závet spísaný do notárskej zápisnice

vyššiu právnu silu, z čoho (i bez znaleckého posúdenia zdravotného stavu poručiteľa v čase spísania
závetu 1. februára 1989) vyvodil i on záver, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť žaloby. Dodal, že
preukázanie toho, že plne svojprávna osoba, ktorá pracovala na významných vedeckých úlohách a v
riadiacich funkciách doma i v zahraničí, v čase spísania závetu (1. februára 1989) konala v duševnej
poruche,ktorájuvdanommomenterobilaneschopnouurobiťtentoprávnyúkonjeobtiažneiodborníkovi
(znalcovi z oblasti psychiatrie) a aj jeho záver o tejto skutočnosti môže byť len pravdepodobný a musel

by vychádzať z konkrétnych skutkových okolností spísania závetu, ktoré žalobkyňa vo svojich prejavochneuvádzala. Aj podľa odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o spôsobilosti poručiteľa spísať závet
zodpovedá zisteniam v konaní a je dostatočne odôvodnený.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“),
vyvodzujúc jeho prípustnosť z § 420 písm. f/ C. s. p. a navrhujúc zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a
vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Za nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci uskutočňovanie
jej patriacich procesných práv v miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, považovala
to, že súd prvej inštancie vykonal 10. apríla 2018 pojednávanie v jej neprítomnosti napriek tomu, že

táto svoju neúčasť ospravedlnila včas a to predložením potvrdenia T.. C. T., S.. z 9. apríla 2018, ktoré
potvrdzovalo, že sa pojednávania nemohla zúčastniť z vážnych zdravotných dôvodov. Okrem toho
namietala tiež zamietnutie návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie toho, či poručiteľ
spísal závet v duševnej poruche, ktorá ho robila pre tento konkrétny úkon nespôsobilým.

3. Žalovaní konkrétny dovolací návrh nepodali, podľa nich však nie je pravdou, žeby nižšie súdy

žalobkyni znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Dovolanie považujú za ďalšiu
obštrukciu s cieľom predĺžiť súdne konanie. Ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov nebolo (ako aj
uviedol súd prvej inštancie) dostatočne konkrétne, preto ho nešlo považovať za dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania. Vo vzťahu k námietke nevykonania znaleckého dokazovania bolo správne
vyhodnotené, že takéto dokazovanie nie je potrebné a poukázali na to, že aj samotná strana môže

predložiťsúkromnýznaleckýposudokbeztoho,abyznaleckédokazovanienariadilsúd(čoaležalobkyňa
v priebehu celého sporu neurobila).

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po
zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo napádané

rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez
nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Takejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna

úprava jeho prípustnosti. Podľa § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.

6. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

7.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysleustanovenia§420písm.f/C.s.p.trebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia
spravodlivosti).

8.Žalobkyňauviedlaakodôvoddovolaniato,žesúdprvejinštancievykonal10.apríla2018pojednávanie
(na ktorom tiež došlo k zamietnutiu žaloby neskôr potvrdenému odvolacím súdom) v jej neprítomnosti,
hoci sa z tohto pojednávania riadne ospravedlnila a požiadala z dôležitých dôvodov o jeho odročenie,
pričom odvolací súd sa s týmto postupom súdu prvej inštancie ako so správnym stotožnil. Namietala

tiež nevykonanie ňou navrhnutého znaleckého dokazovania.

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor
dovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúceje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému
právnemu názoru dospel najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3 Cdo 41/2017, 3
Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017 a 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k uvedenej

procesnej vade, majúc na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky, z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to,

aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (v tejto súvislosti porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky - ďalej tiež len „ústavný súd“ - sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97,
II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných
zákonov a jedného nálezu ústavného súdu), nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť
v jej neprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva.

Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení § 178 ods. 2 C. s. p., ktoré súdu ukladá predvolať
stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Strana sa pritom na pojednávanie predvolá
len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, inak predvolá súd len jej zástupcu (§ 195 ods. 1 a 2
a § 178 ods. 1 C. s. p.).

11. Nová právna úprava civilného procesu odročovanie pojednávania spája so sprísnenými
podmienkami a výnimočnosťou odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 C. s. p.
Ambíciou takejto úpravy je výrazne zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní,
a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie (pozri dôvodovú správu k § 184 C. s. p.).

12. Odročenie pojednávania podľa C. s. p. je viazané nielen na existenciu dôležitého dôvodu u strany
alebo jej zástupcu, ale (kumulatívne) aj na nemožnosť spravodlivo od nich žiadať, aby sa nechali
zastúpiť. Ak je dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav strany, možno vždy spravodlivo žiadať,
aby bola zastúpená na ďalšom nariadenom pojednávaní inou osobou (§ 183 ods. 1 a 2 C. s. p. ). Dôvod

odročenia pojednávania je strana povinná súdu oznámiť bezodkladne (§ 183 ods. 3 C. s. p. ).

13. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa nedostavila na pojednávanie nariadené na
10. apríl 2018 „z vážnych zdravotných dôvodov“ (č. l. 185 a 186 spisu). Podľa zápisnice o pojednávaní
na č. l. 189 a nasl. spisu súd prvej inštancie neakceptoval jej žiadosť o odročenie pojednávania, pretože

neuviedla žiaden konkrétny vážny zdravotný dôvod, len písomné potvrdenie L.. T.. C. T., S.. o tom, že
sa z vážnych zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť súdneho pojednávania, na ktoré bola predvolaná
(s dodatkom, že toto vydal na žiadosť žalobkyne). Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol,
že žalobkyňa bola opakovane predvolávaná na termín pojednávania (30. mája 2017 a 10. apríla 2018)
a bola poučená o svojich právach vrátane možnosti právneho zastúpenia, prostriedkoch procesnej

obrany, procesného útoku a koncentrácie konania. Po oboznámení sa s podaním žalobkyne súd prvej
inštancie dospel k záveru, že toto jej ospravedlnenie neobsahuje žiadnu informáciu o konkrétnom
dôvode nemožnosti účasti žalobkyne na pojednávaní, a zároveň zo samotnej formulácie potvrdenia
nebolo možné zistiť, kedy sa strana dozvedela o vážnych zdravotných dôvodoch. Ako ďalší dôvod
odročenia uvádzala to, že si chce zvoliť právneho zástupcu, k čomu súd uviedol, že na zvolenie si

právneho zástupcu mala dostatok času, keďže zvolenie nového zástupcu súdu avizovala už 29. mája
2017 (bezmála rok pred inkriminovaným pojednávaním).

14. Dovolací súd, majúc na zreteli vyššie uvedené, dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie prejednal
a rozhodol vec na pojednávaní 10. apríla 2018 v neprítomnosti žalobkyne, neznemožnil žalobkyni, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bol publikovaný
(ako R 132/2014) rozsudok najvyššieho súdu z 24. apríla 2013 sp. zn. 7 Cdo 130/2012, ktorého právna
veta znie: „V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už
spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho
lekára,žeúčastníkkonanianiejeschopnýbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotného

stavu zúčastniť sa pojednávania.“ V tomto rozhodnutí sa poukazuje (o. i.) na to, že § 119 ods. 3 O.
s. p. bol do vtedajšieho procesného kódexu zaradený za účelom zabezpečenia plynulosti konania a
zamedzeniaobštrukciíúčastníkovvyhýbanímsaúčastinapojednávaníaospravedlňovanímichneúčasti
zdravotnými dôvodmi. Toto rozhodnutie spočíva na názore, že zdravotný stav účastníka je dôvodom
na odročenie pojednávania len v prípade, že účastník nie je schopný zúčastniť sa pojednávania „bez

ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu“, pričom uvedené musí vyplývať z
vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Aj nová procesná úprava (C. s. p.) vychádza z práve uvedeného a i v jej
duchuodôležitýdôvodnaodročeniepojednávaniatedaideibavtedy,keď(už)včaserozhodovaniasúdu
je žiadosť o odročenie pojednávania doložená kvalifikovaným vyjadrením lekára o tom, že žiadateľ sa z
relevantných zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania. Za takéto vyjadrenie však nemožno
(a ani v režime vyššie spomínanej skoršej úpravy nešlo) považovať len všeobecné vyjadrenie lekára, že

sa „strana nemôže zúčastniť na pojednávaní z vážnych zdravotných dôvodov.“

15. Záverom dovolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že právo na spravodlivý súdny proces
sa týka konania súdov chápaného ako celok (toto právo je „výsledkové“). V súvislosti s tým sa žiada
poukázať i na záver vyjadrený už v judikáte R 13/1993, v zmysle ktorého „podmienka prípustnosti

dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.“ (po 1. júli 2016 rozumej podľa § 420 písm. f/ C. s. p. - pozn.
najvyššieho súdu) „nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom
pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania
napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie“. Aj v prejednávanej
veci pritom žalobkyňa vo svojom riadnom opravnom prostriedku využila možnosť uplatniť svoj vplyv

na konanie, a to vyjadrením sa nielen k vecnej správnosti ňou napadnutého rozhodnutia (súdu prvej
inštancie), ale aj k tvrdeným procesným vadám (namietaným aj neskôr v dovolaní).

16. Dovolací súd vzhľadom na uvedené uzatvára, že postupom súdu prvej inštancie a následne
aj odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne na

spravodlivý súdny proces. Neopodstatnená je preto námietka, že nerešpektovaním žiadosti o odročenie
pojednávania a následným rozhodnutím (v merite veci) v neprítomnosti žalobkyne došlo k procesnej
vade v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.

17. K námietke dovolateľky, ktorá súdom vytýkala aj nedostatky v procese obstarávania skutkových

podkladov pre rozhodnutie, nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania, či neúplne a nedostatočne
zistený skutkový stav, dovolací súd pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy
nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim
prípustnosť dovolania) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého z dôkazov (por. R 37/1993,

R 125/1999, R 42/1993 a sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 5 Cdo 244/2011,
6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila
(v súvislosti s tým pozri sp. zn. 2 Cdo 159/2017, 3 Cdo 59/2017, 5 Cdo 47/2017 a 7 Cdo 42/2017).
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd na základe všetkých skutkových i
právnych okolností dospel k záveru, že žalobkyňou navrhované znalecké dokazovanie, nie je potrebné

v predmetnom spore vykonať.

18. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa § 420 písm. f/
C. s. p. prípustné, preto ho odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p.

19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom
2 : 1.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.