Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219201974
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6219201974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX Y. nad X., N. II, XX/XX t. č. bytom XXX XX B., B. XXX, proti žalovanej: N. D., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX B., B. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, advokátska
kancelária 990 01 Veľký Krtíš, Mierová 1, o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy a iné, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9C/6/2019-176 zo dňa 10. 06. 2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2019, ako i výpoveď z nájmu bytu zo dňa 26. 06. 2019
sú neplatné.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 09. 09. 2016 žalobca ako nájomca

a žalovaná ako prenajímateľ uzatvorili písomnú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom rodinného
domu na adrese B. XXX a okolité pozemky za účelom bývania. Nájomná zmluva bola uzatvorená na
dobu neurčitú, nájomné sa neurčilo vo finančnom vyjadrení, ale v hodnote výkonu práce pri udržiavaní
a zveľaďovaní prenajatých nehnuteľností. Nájomca sa zaviazal uhradiť všetky náklady vzniknuté pri
účele nájmu vrátane elektrickej energie. V článku VII. Skončenie nájmu v odseku 1 písm. a/ až c/ sa
zmluvné strany dohodli, že nájomná zmluva môže skončiť písomnou dohodou, písomnou výpoveďou
a uplynutím doby, na ktorý bol dojednaný, s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť

dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená. Žalovaná zaslala
žalobcovi podanie označenie ako Vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2019, ktoré bolo uložené
na Pošte B. dňa 28. 06. 2019, následne zaslala žalobcovi podanie označené ako Výpoveď z nájmu bytu
(§ 711 ods. 1 písm. c/ OZ) zo dňa 26. 06. 2019 uložené na Pošte B. dňa 18. 07. 2019. Podaním zo dňa
10. 10. 2019 označeným ako Späťvzatie výpovede nájmu z bytu (§ 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho
zákonníka) zo dňa 26. 06. 2019 žalovaná zobrala výpoveď z nájmu bytu späť z dôvodu, že nájom bytu
nebolmedzistranamiuzavretý,alelennájomrodinnéhodomuaokolitýchpozemkov.Následnežalovaná

zaslala žalobcovi Výpoveď z nájmu zo dňa 12. 12. 2019, v zmysle ktorej mal nájom nehnuteľnosti skončiť
ku dňu 31. 03. 2020. Z dôvodu, že žalobca prenajaté nehnuteľnosti nevypratal, žalovaná v procesnom
postavení ako žalobkyňa podala na okresnom súde 27. 04. 2020 žalobu o vypratanie nehnuteľností a
spor sa vedie pod sp. zn. 12C/8/2020, v ktorom okresný súd rozsudkom č. k. 12C/8/2020-129 zo dňa01. 12. 2020 určil, že žalovaný, v tomto spore žalobca, je povinný vypratať nehnuteľnosti tam uvedené v
súdom určenej lehote. V čase rozhodovania okresného súdu rozsudok ešte nebol právoplatný. Okresný
súd v konaní skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení,

pričom skonštatoval, že za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP považuje súdna prax aj žalobu
o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorá je predmetom sporu (uznesenie NS SR z 22. 09. 2010
sp. zn. 4Cdo/56/2009). Pokiaľ sa teda týka časti žaloby žalobcu o určenie, že „Vypovedanie nájomnej
zmluvy zo dňa 13. 06. 2019, adresované od žalovanej žalobcovi a doručené žalobcovi nevedno kedy, je
neplatné“ mal za to, že sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, kde žalobca je povinný preukázať

naliehavý právny záujem. Podľa názoru okresného súdu však žalobca naliehavý právny záujem na
požadovanom určení v súdenej veci nemá, prípadné určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06.
2019 priaznivo neovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanej, ani jeho práva k predmetu určenia
a jeho situácia sa nijako ním nevyrieši.

3. Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že „Výpoveď z nájmu bytu zo dňa

26. 06. 2019, adresovaná od žalovanej žalobcovi a doručená žalobcovi 28. 06. 2019 a 18. 07. 2019
je neplatná“, okresný súd poukázal na to, že by sa mohlo jednať o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP,
podľa ktorého ustanovenia je možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem pri takejto žalobe nie je potrebné preukazovať.
Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods.

1 Občianskeho zákonníka). Od určovacej žaloby, ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu, treba odlišovať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti
(teda nie právneho vzťahu, alebo práva) rozhodnutím súdu prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon
pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú (dnes § 137 písm. d/ CSP),
pri ktorej netreba preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takouto žalobou je

napr. i žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 OZ (rozsudok NS SR sp. zn.
4Cdo/37/2009). Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však
nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá
výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Takúto žalobu
treba zamietnuť. V danom spore mal súd preukázané, že strany sporu neuzavreli zmluvu o nájme bytu,

na ktorú by sa vzťahovali ustanovenia § 685 až § 716 Občianskeho zákonníka, a preto ani nemohol byť
tento nájom bytu vypovedaný výpoveďou z nájmu bytu zo strany žalovanej ako prenajímateľa. Dokonca
žalovaná z týchto dôvodov zobrala výpoveď z nájmu bytu ako nulitný právny úkon podaním zo dňa 10.
10. 2019 späť.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 137 písm. c/, d/ CSP, podľa § 663, § 677 ods. 1,
2, § 695 ods. 1 OZ, podľa § 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)

žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b/ CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a žalobe

vyhovieť.

6. Žalobca v odvolaní namietal, že sudkyňa v rozsudku nevysvetľuje, ako a prečo dospela k náhlej
zmene svojho právneho názoru na zjavnú nedôvodnosť jeho žaloby (v rozpore s predbežným právnym
posúdením veci), konanie sudkyne napĺňa všetky znaky podvodného konania, ku ktorému sa uchýlila

preto, aby mu zabránila konať pred súdom a obhájiť svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
výpovede z nájmu bytu podanej žalovanou dňa 13. 06. 2019 a dňa 26. 06. 2019. Sudkyňa riadne
neodôvodnila rozsudok, čím mu taktiež znemožnila konať pred súdom. Tvrdil, že podľa jeho názoru
sa na nájom rodinného domu a k nemu priľahlých pozemkov tiež vzťahuje Zákon o nájme bytu, ktorý
je chránený. Rodinný dom, ktorý má len jeden byt, možno stotožniť s týmto jedným bytom, a ten

pokladať za samostatnú vec podľa §§ 118 - 125 ods. 1 OZ, ak je jeho vlastníkom fyzická osoba.
Poukázal na právnu príručku JUDr. L. P. a JUDr. G. Y. „Nájom bytu“, podľa ktorého „nájom domu,
spravidla rodinného domu, alebo nájom bytu, či už v rodinnom dome, alebo v bytovom dome... je
významnou a častou formou uspokojovania bytových potrieb ľudí. ... Byt je reálnou časťou bytovéhodomu, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v ZVBaNP vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu
sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Takýto byt je aj

samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov (§ 118 ods. 2 OBČZ) a právne vzťahy k nemu sa
spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností,
ak ZVBaNP neustanovuje inak (§ 3 ods. 2 ZVBaNP).“ Poukázal aj na definíciu bytu v komentári k
Občianskemu zákonníku časť II od doc. JUDr. U. X., PhD. a ďalších na stranách 2359 až 2360. Podľa
jeho názoru na požadovanom určení má naliehavý právny záujem. Namietal opačný záver okresného

súdu, že toto určenie nezlepší jeho právne postavenie voči žalovanej, ani nevyrieši jeho pomery, keď
žalovaná dosiaľ svoje výpovede z nájmu bytu účinne, teda platne neodvolala, alebo ich nahradila inou
vhodnou, hlavne - určitou výpoveďou z nájmu bytu. Z jej tretej výpovede zo dňa 12. 12. 2019, ktorou vraj
nahradila prvé dve, nie je vôbec jasné, či ňou vypovedá nájom bytu, alebo nejakej inej nehnuteľnosti
a či vôbec nehnuteľnosti.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a s dôvodmi, ktoré sú uvedené v písomnom odôvodnení rozsudku. V tomto smere
súd správne poukázal na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš 12C/8/2020 zo dňa 01. 12. 2020,
ktorým súd rozhodol o povinnosti žalobcu vypratať nehnuteľnosti, ktoré užíva bez právneho dôvodu. Aj
v súčasnej dobe je stav taký, že žalobca užíva nehnuteľnosti, ktoré patria do vlastníctva žalovanej a

odmieta sa vysťahovať. Je zrejmé, že jeho snahou je predlžovať súčasný nezákonný stav. Rozsudok
okresného súdu žiadala ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení namietal tvrdenia žalovanej, že predmetné nehnuteľnosti užíva bez
právneho dôvodu a že sa snaží predlžovať súčasný nezákonný stav. Poukázal na to, že dal do poriadku

jej dlhodobo zanedbané, opustené a silne znečistené nehnuteľnosti a začal na nich gazdovať, k čomu
ho primäla rôznymi sľubmi, pričom zneužila jeho zlé životné postavenie. Znovu poukazoval na to, čo je
to byt, bytový dom a rodinný dom.

9. K vyjadreniu žalobcu sa znovu vyjadrila žalovaná (duplika), v ktorom uviedla, že žalobca opakuje

svoje argumenty, či už zo samotného konania pred súdom, alebo odvolania, a je zrejmé, že takýmto
podaniam venuje značnú pozornosť z hľadiska štúdia právnych predpisov, ktoré si vykladá spôsobom
jemu vlastným, ako aj vypracovaním rozsiahlych podaní so zmenou písma, so zvýrazňovaním dôležitých
častí,pričomúčelomtakéhotokonaniažalobcuječímnajdlhšiezotrvaťvpredmetnýchnehnuteľnostiach.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§
379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP)
a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil z nasledovných
dôvodov:

11. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného stavu veci, z ktorého vyvodil aj
správne právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku,
okresný súd v rozsudku riadne odôvodnil, z akého dôvodu rozhodol, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti „vypovedania nájomnej zmluvy“, pričom odvolací súd podotýka,
že o povinnosti žalobcu vypratať predmetné nehnuteľnosti bolo rozhodnuté Okresným súdom Veľký

Krtíš rozsudkom č. k. 12C/8/2020-129 zo dňa 01. 12. 2020 a o odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté
odvolacím súdom rozsudkom č. k. 16Co/35/2021 dňa 24. 02. 2022, ktorým bol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdený. Doručením rozhodnutia v teraz prejednávanej veci stranám sporu rozhodnutie súdu
prvej inštancie nadobudne právoplatnosť. Navyše aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné
rozhodovať o neplatnosti vypovedania nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2019 a o neplatnosti výpovede

z nájmu bytu zo dňa 26. 06. 2019, keď došlo k späťvzatiu výpovede z nájmu bytu podaním zo dňa 10.
10. 2019 a keď žalovaná následne zaslala žalobcovi výpoveď z nájmu zo dňa 12. 12. 2019, v zmysle
ktorej mal nájom nehnuteľnosti skončiť ku dňu 31. 03. 2020 a žalobca neplatnosť tejto výpovede v
žalobe nenamietal. Aj v prípade, že by súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, následkom tejto
skutočnosti by bolo to, že by nebolo rozhodnuté o platnosti či neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 12.

12. 2019 a právne postavenie strán sporu by bolo naďalej neurčité. Odvolací súd však znovu poukazuje
v tomto smere na rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/8/2020-129 zo dňa 01. 12. 2020 tak,
ako je uvedené vyššie. Keďže odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nezistil, že by súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nezistil, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne

správny, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

12. Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, a preto odvolací súd rozhodol o
povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania taktiež podľa ust. § 255 CSP
podľa zásady úspechu v konaní s tým, že o výške náhrady trov konania pred odvolacím súdom bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (viď
§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ, ktorý je fyzickou osobou a v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôže využívať právne
služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, sa môže so žiadosťou o poskytnutie právnej
pomoci obrátiť na Centrum právnej pomoci podľa podmienok upravených v zákone č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať

centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum
rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci (§
11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi).