Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 22, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoPr/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202674
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:3518202674.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: D. H., nar. XX. XX. XXXX,
trvalebytomU.,F.A.XX,zastúpenejJUDr.GabrielouKľačanovou,advokátkousosídlomMartin,Andreja
Kmeťa 28, IČO: 42 216 541 proti žalovanému: TOP Leasing s.r.o., so sídlom Topoľčany, Gorkého 2019,
IČO: 34 106 448, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Bánovce

nad Bebravou, J. Jesenského 69, IČO: 36 789 925, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. októbra
2021, č. k. 11Cpr/15/2019-275, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r
d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a priznania náhrady mzdy. Právne vec odôvodnil
s poukazom na ust. § 68 ods. 1 písm. a, b), § 62 ods. 1, § 70, § 81 písm. e) zák. č. 311/2011 Z. z.
Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 01. 04.

2018 pracovnú zmluvu, podľa ktorej bola žalobkyňa prijatá do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu
- obsluha čerpacej stanice M. U. s miestom výkonu práce U., H. XXXX/XX, pričom pracovný pomer bol
uzatvorený na dobu neurčitú a v pracovnej zmluve v bode 7 odsek 2, 3 bolo dohodnuté, že zamestnanec
pri podpise tejto zmluvy potvrdzuje, že bol riadne oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa
vrátane pracovného poriadku a zároveň sa zaviazal hospodáriť riadne s prostriedkami zamestnávateľa,
ktoré mu zveril zamestnávateľ chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením zneužitím,

odcudzením a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Dňa 22. 06. 2018 žalovaný
žalobkyni doručil na pracovisku podanie, v ktorom jej oznámil, že na základe závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktoré vymedzil ako neoprávnené používanie tzv. bonusovej zľavovej karty č.
XXXXXXXXXXXX spočívajúcej v tom, že žalobkyňa na bonusovú kartu realizovala vlastné nákupy
tovarov za skladové nadobúdacie ceny, so žalobkyňou okamžite končí pracovný pomer v zmysle
ustanovenia § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom ďalej uviedol, že žalobkyni používanie

bonusovej karty vôbec nepovolil a táto bola vydaná protiprávne zavineným protiprávnym konaním
vedúceho zamestnanca ČS p. E. R.. Z rekapitulácie nákupov na čl. 23 - 27 vyplývalo, že od 17.
12. 2017 do 04. 06. 2018 vykonala 106 nákupov na bonusovú kartu, kde mala zľavu celkom 201,46
eura, z toho DPH 33,58 eura a škoda za toto obdobie bola vo výške 167,88 eura. Žalobkyňa odmietla
prevziať listinu - okamžité skončenie pracovného pomeru. Z nájomnej zmluvy medzi D.N.Trade spol.
s.r.o. a Top Leasing, s.r.o zo dňa 05. 03. 2018 okrem iného zistil, že nájomca - Top Leasing, s.r.o.

sa zaviazal vstúpiť ku dňu začiatku nájmu, t. j. 01. 04. 2018 do zmluvného vzťahu so spoločnosťou
Probugas, a.s., s ktorou bola uzatvorená príslušná mandátna zmluva o prevádzkovaní verejnej ČSLPG a zaviazal sa pokračovať v plnení povinností a práv z tejto zmluvy v nezmenenom rozsahu. Dňa
01. 04. 2018 a 19. 04. 2018 boli stranami v spore podpísané dodatky k pracovnej zmluve. Dňa 01.
04. 2018 bola uzatvorená medzi stranami sporu dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti podľa §

182 Zákonníka práce, na základe ktorej žalobkyňa prebrala hmotnú zodpovednosť za schodok na
zverenýchhodnotách,ktorébolapovinnávyúčtovaťvzmysle§182Zákonníkapráce.ZInternejsmernice
žalovaného - používanie vernostných kariet J. U. zo dňa 01. 04. 2018 mal preukázané, že žalovaný
sa rozhodol realizovať vernostný program, pričom boli vernostné karty 1. zákaznícke pre zákazníkov,
2. zamestnanecké pre zamestnancov - sa používajú pri nákupoch výrobkov a služieb v prevádzke pre

vlastnú potrebu zamestnanca počas pracovnej doby v primeranom rozsahu, - pri nákupoch výrobkov a
služieb na prevádzke pre vlastnú potrebu ostatných zamestnancov prevádzky v primeranom rozsahu,
3. karta zamestnávateľa, ktorá bude k dispozícií vedúcemu prevádzky a tento je oprávnený používať pri
nákupochprepotrebyprevádzkyalebozamestnávateľa.Inépoužitietejtokartyjemožnélenspísomným
súhlasomzamestnávateľa(e-mail apod.).Tátokartajeneprenosnáavedúciprevádzkyplnezodpovedá
za jej prípadné zneužitie. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny s právom zamestnávateľa okamžite

skončiť pracovný pomer so zamestnancom sa považuje okrem iného porušenie pracovnej disciplíny
spočívajúce aj v konaní zamestnanca... - používanie karty zamestnávateľa na poskytovanie zliav na
nákup v rozpore s ustanovením bodu 3 smernice, - predaj cigariet a tabakových výrokov za cenu
inú, ako je uvedená na kontrolnej známke, poskytovanie akýchkoľvek peňažných zliav na tabakové
výrobky, - akékoľvek zneužívanie vernostného programu zamestnávateľa na vlastné obohacovanie.

Z Internej smernice č. 1/2018 zo dňa 01. 04. 2018 - Dodatok k pracovnej zmluve zamestnancov,
zamestnanec: D. H., podpísaný žalobcom, bodu 3/ vyplývalo, že v rámci svojej pracovnej náplne
okrem iných povinností je povinný ovládať Pravidlá SMART programu, aktívne pôsobiť na zákazníkov v
tejto oblasti a ponúkať zákazníkom všetky benefity, ktoré z tohto vernostného programu pre zákazníka
vyplývajú, v bode 7/ sa pracovník zaviazal, že prácu, ktorú bude vykonávať, bude vykonávať svedomito,

podľa svojich najlepších schopností a znalostí a bude sa pritom riadiť pokynmi zamestnávateľa,
riadiacich pracovníkov, ...osobitnými predpismi súvisiacimi s prevádzkou čerpacej stanice. V bode 9/
sa uvádzalo, že za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1b)
Zákonníka práce , za ktoré zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer sa považuje: a) požitie
alkoholu na pracovisku v pracovnom čase, b) odcudzenie tovaru alebo jeho konzumácia na pracovisku

pred jeho zaplatením ako aj odcudzenie iného majetku zamestnávateľa alebo spolupracovníka,
prípadne zákazníka, c) preukázané nedodržiavanie osobnej a pracovnej hygieny požadovanej pri
práci s potravinárskym tovarom, prípadne strata oprávnení pracovať s potravinárskym tovarom. Túto
skutočnosť musí pracovník ihneď po strate takého oprávnenia oznámiť zamestnávateľovi, d) svojvoľné
opustenie pracoviska, nenastúpenie od práce bez udania dôvodu a neuposlúchnutie príkazov priameho

nadriadeného alebo zamestnávateľa súvisiacich s pracovnou činnosťou pri dojednanom druhu práce, e)
poškodzovanie dobrého obchodného mena firmy zamestnávateľa šírením falošných správ, ohováraním
aporušovanímetiketysprávaniaaúctouvočizákazníkomahosťomfirmyzamestnávateľa,f)preukázané
nezabezpečenieochranymajetkuariadnejstarostlivostiozverenýmajetokzamestnávateľa,vyplývajúce
z dojednaného druhu práce, g) akékoľvek zneužitie Smart programu na svoje vlastné obohacovanie,

neoprávnené pripisovanie Smart bodov, vyberanie tovaru zo zabudnutých Smart kariet, h) fajčenie v
celom priestore čerpacej stanice, s výnimkou povolených prestávok v práci, ch) predaj alkoholických
nápojov, cigariet a materiálov s erotickým obsahom osobám mladším ako 18rokov, i) zhromažďovanie
a neoprávnená manipulácia s dokladmi registračnej pokladne, j) nedodržiavanie interných smerníc
- povinnosti obsluhy ČS, k) používanie súkromných telefónov a tabletov počas pracovnej doby nad

rámec nevyhnutnej potreby je zakázané. Podľa bodu 15. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán
vyplývajúce z tejto pracovnej zmluvy sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce a ďalšími predpismi
upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy. Podľa bodu 16. - Pracovník je oboznámený so skutočnosťou, že
pracovisko ČS J. U. je monitorované kamerovým systémom, ktorý nepretržite sníma dianie v priestoroch
pracoviska a svojím podpisom vyjadruje súhlas s touto skutočnosťou. Z obsahu pripojeného spisu

5Cpr/1/2019 OS Topoľčany zistil, že E. R. žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru,
pričom jedným z dvoch dôvodov bola skutočnosť, že neoprávnene vydal bonusovú kartu tretej osobe
bez vedomia a súhlasu konateľa a túto bonusovú kartu používal neoprávnene od 17. 12. 2017 až do
júna 2018 iný zamestnanec prevádzky - D. H., ktorej túto kartu vydal a umožnil jej používanie na
prevádzke, pričom týmto vedomým konaním p. H. s jeho vedomím a súhlasom sa tejto zamestnanec

tiež na úkor zamestnávateľa neoprávnene obohatil, pričom rozsudok Okresného súdu Topoľčany,
sp. zn. 5Cpr/1/2019 zo dňa 16. 12. 2019, ktorým sa domáhal E. R. určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru sa stal právoplatným, pričom súd žalobu žalobcu zamietol. Podľa
bodu 9. Internej smernice č. 1/2018 zo dňa 01. 04. 2018 za porušenie pracovnej disciplíny zvlášťhrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 ods. 1b) Zákonníka práce, za ktoré môže zamestnávateľ okamžite
zrušiť pracovný pomer sa považuje písm. g) akékoľvek zneužitie Smart programu na svoje vlastné
obohacovanie, neoprávnené pripisovanie Smart bodov, vyberanie tovaru zo zabudnutých Smart kariet;

písm. j) nedodržiavanie interných smerníc - povinnosti obsluhy ČS. XCoPr/X/XXXX 17. Vysvetlil inštitút
okamžitého skončenia pracovného pomeru, podmienok jeho uplatnenia. V konaní bolo preukázané, že
k prechodu práv a povinností na žalovaného z pôvodného zamestnávateľa spol. D.N. TRADE s.r.o.
so sídlom Prievidzská 2001/61, Handlová došlo na základe nájomnej zmluvy zo dňa 05. 03. 2018,
pričomprechodprávapovinnostízpracovnoprávnehovzťahupôvodnéhozamestnávateľa jeupravenýv

Zákonníku práce, ktorý v § 31 ods. 3 upravuje generálnu sukcesiu práv a povinností z pracovnoprávnych
vzťahov v prípade, ak prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi, pričom
prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov bol medzi stranami sporu upravený aj v
samotnej pracovnej zmluve zo dňa 01. 04. 2018 v čl. III. bod 9.2. Zastal názor, že okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo urobené písomne, bolo doručené žalobkyni s stanovenej lehote a boli v
ňom skutkovo vymedzené dôvody tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi na okamžité

skončenie pracovného pomeru pracovného pomeru. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru
bol daný a žalovaným dostatočne zistený. Skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo obsiahnuté v okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm.
b) Zákonníka práce zo dňa 22. 06. 2018. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne, že nebola upovedomená o
spôsobe nakladania s kartou, vyvrátili v konaní svedkyne p. Q. a p. R., ktoré uviedli, že vedeli o tom,

že kartu zamestnávateľa je možné používať len pre účely prevádzky žalovaného, že táto karta bola
za týmto účelom zverená svedkovi R. ako vedúcemu prevádzky a len so súhlasom zamestnávateľa
- konateľa žalovaného, bolo možné túto kartu použiť aj pre účely zamestnancov. Táto skutočnosť je
zrejmá aj z čestného prehlásenia E. T.. Dodal, že v konaní nebolo sporné použitie bonusovej karty. K
tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný nemal vypracovanú internú smernicu, ktorá by obsahovala pravidlá

používania vernostných kariet, uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že táto smernica
- 1/2018 zo dňa 01. 04. 2018 bola vypracovaná žalovaným, pričom právny predchodca žalovaného
mal rovnakú smernicu, žalobkyňa s touto smernicou oboznámená bola, čo potvrdila aj pri uzatváraní
pracovnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2018, kde potvrdila, že bola ďalej riadne oboznámená so všetkými
vnútornými predpismi žalovaného ako zamestnávateľa (článok VII. bod 7.2. pracovnej zmluvy). Z

toho dôvodu ustálil, že mala vedomosť o tom, že bonusovú kartu nesmie používať pre svoje vlastné
účely. Takisto podpisom pracovnej zmluvy žalobkyňa potvrdila, že bude ako zamestnanec žalovaného
hospodáriť riadne s prostriedkami zamestnávateľa, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím a odcudzením a nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa. K námietke žalobkyne, že žalovaný neukončil pracovný pomer v subjektívnej

lehote, čo malo vyplývať z rekapitulácie nákupov na bonus kartu za obdobie od 17. 12. 2017 do 21.
06. 2018, a teda o použití bonusovej karty mal vedomosť od tohto okamihu, ustálil, že žalovaný nemal
vedomosť, že by žalobkyňa používala bonusovú kartu a o používaní karty sa dozvedel až dňa 23. 05.
2018 prostredníctvom e- mailu od správcu pokladničného systému, ktorého prílohou bol aj zoznam
transakcií vykonaných bonusovou kartou, preto lehotu na skočenie pracovného pomeru považoval za

zachovanú. Rezultoval, že žalobca porušil základné povinnosti zamestnanca uvedené v § 81 ods. l písm.
a) Zákonníka práce, žalobkyňa nepracovala zodpovedne a riadne, keďže opakovane konala v rozpore
s oprávnenými záujmami zamestnávateľa - žalovaného, a preto žalovaný mal kvalifikovaný dôvod na
okamžitéskočeniepracovnéhopomerupodľa§68ods.1písm.b)Zákonníkapráce.Okamžitéskončenie
pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa spĺňalo všetky formálne náležitosti z

hľadiska citovaných ustanovení Zákonníka práce, teda bolo urobené písomne, obsahuje údaj komu
bolo adresované, bolo doručené žalobcovi v stanovenej lehote, boli v ňom skutkovo vymedzené dôvody
tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru, je
datované a podpísané osobou na to oprávnenou. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa vo výroku o nároku na náhradu trov
konania, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) CSP, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci Okresnému súdu Topoľčany s tým, že mu bude uložená povinnosť postúpiť vec miestnepríslušnému kauzálnemu súdu, a to Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom. Namietala, že Okresný
súd Topoľčany v prejednávanej právnej veci nebol príslušný konať a rozhodovať, konkrétne nedodržal
ustanovenie § 19 písm. a) CSP v spojení s ust. § 23 písm. c) CSP o osobitnej výlučnej miestnej a

kauzálnej príslušnosti. Spor medzi žalobcom a žalovaným je individuálnym pracovnoprávnym sporom.
Tvrdila, že ust. § 19 CSP umožňuje žalobcovi vybrať si miestne príslušný súd v súlade s ust. § 19.
Právo výberu je dané jedine a výlučne žalobcovi a patrí mu do okamihu podania žaloby, pričom po
podanížalobyvykonanúvoľbuniejemožnézmeniť.Uviedla,žepredložiladosúdnehokonaniapracovnú
zmluvu, kde si žalobca a žalovaný dohodli miesto výkonu práce, ktorým bola prevádzka zamestnávateľa

(žalovaného) na adrese ČSPH J. U., H. XXXX/XX, preto miestne príslušným súdom na prejednanie a
rozhodnutie sporu medzi žalobcom a žalovaným bol s poukazom na ust. § 23 písm. c) CSP Okresný súd
Nové Mesto nad Váhom. Namietala tiež, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, pretože bolo
porušené právo na zákonného sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia. K výroku o trovách konania uviedla, že súd prvej inštancie uviedol

výlučnezákonnéustanovenie,podľaktoréhorozhodol,avšaksúdnerozhodnutievtejtočastineobsahuje
riadne, určité a zrozumiteľné odôvodnenie. Zvýraznila, že spor je individuálnym pracovnoprávnym
sporom podľa § 316 ods. 1 CSP, v ktorom má konajúci súd extenzívnu poučovaciu povinnosť v súlade
s § 318 najmä písm. b) CSP, ktorú si súd prvej inštancie nesplnil. Konajúci súd poučovaciu povinnosť
nevykonal ani pri doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe, ani na pred prvým pojednávaním vo veci.

Rozhodnutie ako celok označila za nespravodlivé. Tvrdila, že s prihliadnutím na charakter sporu a
meritum veci mal súd prvej inštancie skúmať, či neboli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa
pre aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania žalovanej; mal skúmať jej osobné,
sociálne, majetkové a spoločenské pomery a tiež príjmové a majetkové pomery žalovanej. Zvýraznila,
že od 23. 06. 2018 až doposiaľ je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza v

evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občan - uchádzač o zamestnanie: Zúčastňuje sa pravidelne
aktivít úradu práce, doposiaľ sa jej však nepodarilo získať zamestnanie. Dodala, že nie je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi, nakoľko jej manžel má príjem zo zamestnania ako spoločne posudzovaná osoba.
Namietala tiež vo výroku II. napadnutého rozsudku nesprávne právne posúdenie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol k
námietke žalobkyne príslušnosti, že táto nemá oporu v platnom práve. Zvýraznil, že z jeho výpisu z
obchodného registra jednoznačne vyplýva, že jeho sídlo je G. XXXX, XXX XX Q. a miestna príslušnosť
v individuálnych pracovnoprávnych sporoch je určená podľa sídla žalovaného. Dodal, že ani nemá
zriadenýžiadnyodštepnýzávodaniorganizačnúzložkuvobvodeKrajskéhosúduvTrenčíne,nazáklade

ktorej umiestnenia by mohla byť určená príslušnosť súdu podľa § 19 písm. c) CSP. Dal do pozornosti, že
žalobkyňa mala právo ovplyvniť text pracovnej zmluvy, ktorú podpisovala, nakoľko táto nebola napísaná
na predtlačenom tlačive. Vedela, že neuzatvára pracovný pomer s prevádzkarňou žalovaného, ale
priamo so žalovaným, ktorá má sídlo na adrese G. XXXX, XXX XX Q., teda v obvode Krajského súdu v
Nitre, a tak bol miestne a kauzálne príslušný na prejednanie sporu Okresný súd Topoľčany. K námietke

žalobkyne o nesplnení si poučovacej povinnosti súdom dôvodil, že súd prvej inštancie neporušil žiadne
práva žalobkyne. Zároveň poukázal na poučovaciu povinnosť v § 160 CSP ods. 3 CSP, podľa ktorej súd
poučovaciu povinnosť nemá, ak je strana zastúpená advokátom, čo platí aj v prípade pracovnoprávnych
sporov. Zároveň prezentoval názor, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa
ust. § 255 CSP, teda podľa zásady úspechu. Žalobkyňa pri prvom úkone (podanie žaloby dňa 14.

08. 2018) až do skončenia predmetného sporu napadnutým rozsudkom zo dňa 19. 10. 2021, teda za
obdobie viac ako troch rokov, neuvádzala dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP,
t. j. nepriznanie trov konania žalovanej v prípade jej úspechu v predmetnom spore, dokonca ani na
poslednom pojednávaní dňa 19. 10. 2021. S argumentáciu žalobkyne v podanom odvolaní, týkajúcou
sa jej zlej životnej situácie, nesúhlasil a uviedol, že táto prišla až po vynesení rozsudku vo veci samej,

pričom žalobkyňa bola po celú dobu zastupovaná advokátkou, a nešlo o advokátku pridelenú Centrom
právnej pomoci, teda jej musela uhrádzať odmenu za poskytnutie právnych služieb. Žalobkyňa teda
mala po celú dobu sporu dostatok finančných prostriedkov na vedenie sporu. Zároveň poukázal na
tvrdenie žalobkyne, že síce je evidovaná v evidencii uchádzačov o prácu, zároveň však nepoberá
dávky v hmotnej núdzi z dôvodu posudzovaného príjmu manžela, a teda samotná žalobkyňa potvrdila,

že nie je sociálne odkázaná. Predložil LV č. XXX pre k. ú. F. A., z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je
bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu s pozemkami, pričom z LV č. XXX vyplýva, že v roku
2020 bolo zriadené na dome záložné právo prospech: Q. T. I. z čoho nepriamo vyplýva, že žalobkyňa
pravdepodobne čerpala hypotekárny úver, pričom banka pri žiadosti o úver v súlade so zákonomposudzovala schopnosť splácania úveru žalobkyňou. Ak by nebola schopná splácať úver, banka by
úver neposkytla. K majetkovým situáciám strán sporu, žalovaný poukázal na svoju nepriaznivú finančnú
situáciu,nakoľkoodpredajanehnuteľnostívU.nedosahujepozitívnehospodárskevýsledky.Zarok2019

dosiaholhospodárskustratuvovýške34765,80eura,zarok2020stratu47910,06eura.Zosumarizoval,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo správne, riadne a zákonne odôvodnené, preto ho žiadal v
napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku týkajúcom sa nároku na náhradu trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti

okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzodňa22.06.2018azároveňpožadovalanáhradumzdy.Po
vykonanom dokazovaní rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak, že žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške. Predmetom odvolacieho
konania je len výrok o nároku na náhradu trov konania. Zamietajúci výrok rozsudku pre absenciu
odvolania nadobudol právoplatnosť.

9. Odvolací súd považuje za potrebné úvodom sa vyjadriť k odvolacím námietkam žalobkyne, konkrétne
k ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, že neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky
(podmienky konania) definuje samotný Civilný sporový poriadok (§ 161 ods. 1) ako podmienky, za
ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné

podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania - t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej
povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu - vada tejto
podmienky je však reglementovaná samostatne v ust. § 365 ods. 1 písm. c), procesné podmienky
na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie
advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné

podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných
podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Určitou výnimkou je skúmanie
splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber,
ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí (§ 41 CSP).
Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k

nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu. Nedostatky niektorých procesných
podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu
v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných
procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa
pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie

nedostatku). V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví (za výnimky z
tohto pravidla však v určitej miere považujeme poplatkovú povinnosť, pri nesplnení ktorej v niektorých
prípadoch súd konanie nezastaví, ako aj povinné zastúpenie advokátom, pri nedostatku ktorého nebude
následkom zastavenie konania, ale neprihliadanie súdu na úkony strany, čo následne vyústi do straty
sporu. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a

rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. Žalobkyňa namietala i vadu podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace
procesnépráva,vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Tentoodvolacídôvodje
potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá,že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv, a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,
a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie
tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkýmvykonávanýmdôkazom.Pojem„procesnýpostup“bolvysvetlenýužvoviacerýchrozhodnutiach
najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
(to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca

možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo
201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú
meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh
konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba pojem „procesný postup“ súdu

vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Žalobkyňa namietala rozsudok súdu prvej
inštancie aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok
rozhodnutia. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré
nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná
manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými
rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím
príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie,

pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo
skutkového zistenia,, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

10. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala, že Okresný súd Topoľčany nebol príslušný konať a
rozhodovať a nedodržal ustanovenie § 19 písm. a) CSP v spojení s ust. § 23 písm. c) CSP o osobitnej
výlučnej miestnej a kauzálnej príslušnosti.

11. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

12. Podľa § 23 CSP, na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych
pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné, písm. d) Okresný súd Topoľčany pre obvod

Krajského súdu v Nitre.

13. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania.

14. Podľa § 43 ods. 3 CSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri
postúpení sporu zachované.

15. Odvolací súd zvýrazňuje, že v prejednávanej veci je pre určenie príslušného súdu rozhodné, že
z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že jeho sídlo je G. XXXX, XXX XX Topoľčany.

Žalobkyňa tvrdila, že príslušnosť mala byť učená v zmysle ust. § 19 písm. c) CSP, teda, že popri
všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená
organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky. Z obsahu spisu
nevyplýva, že by mal zriadený žalovaný odštepný závod alebo organizačnú zložku v obvode Krajskéhosúdu v Trenčíne, na základe ktorej umiestnenia by mohla byť určená príslušnosť súdu podľa § 19 písm.
c) CSP. Žalovaný má sídlo na adrese G. XXXX, XXX XX Q., čo je v obvode Krajského súdu v Nitre, teda
miestne a kauzálne príslušným na prejednanie sporu bol Okresný súd Topoľčany.

16. Žalobkyňa namietala, že konajúci súd si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť v súlade s § 318 najmä
písm. b) CSP. V tomto smere odvolací súd podotýka, že žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom, ktorý túto zákonnú povinnosť splnil vo svojom poučení zo dňa 28. 08. 2018 a právne
účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.

17. Vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania odvolací súd zastáva názor,
že súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP,
pretožežalovanýmalvoveciplnýúspechapriznal žalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %. S uvedeným záverom sa odvolací súd stotožňuje a vo vzťahu k odvolací námietkam žalobkyne
uvádza nasledovné.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých
procesných úkonov počas konania, tieto plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za
neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením
sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní

o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej
strane nie je možné, a to ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov (toto sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť) a nezbavuje ju to povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)

a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa
výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je
ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného

zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo
sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu.
Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie §
257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k

uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v

koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie
je priznaný a či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech. Odvolací súd tiež poukazuje i na ustálenú judikatúru, podľa ktorej
toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci

neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010 sp. zn. 2 MCdo 17/2009).

21. V súdenej veci bezpochyby je zrejmé, že žalovaný mal vo veci plný úspech, keď žaloba žalobkyne
bola rozsudkom súdu prvej v celom rozsahu zamietnutá. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania tak bol
dôvodný postup podľa § 255 ods. 1 CSP a priznanie náhrady trov konania v konaní plne úspešnému
žalovanému. Odvolací súd hodnotiac vec i z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP dospel k záveru oneexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému. Žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že súd prvej inštancie mal skúmať jej osobné, sociálne,
majetkové, spoločenské a príjmové pomery. Poukázala na to, že odo dňa 23. 06. 2018 až doposiaľ je

evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza v evidencii uchádzačov o zamestnanie
ako občan - uchádzač o zamestnanie. Má sa zúčastňovať pravidelne aktivít úradu práce, doposiaľ sa
jej však nepodarilo získať zamestnanie. Uviedla, že nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nakoľko
jej manžel žalobkyne má príjem zo zamestnania ako spoločne posudzovaná osoba.

22. S ohľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že v danej právnej veci nemožno vzhliadnuť
výnimočnosť prípadu v okolnostiach danej veci, ani v okolnostiach strán sporu, a to
z nižšie uvedených dôvodov. Nepriznanie náhrady trov konania podľa ustanovenia § 257 CSP však
nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim aktuálnu zárobkovú situáciu strany sporu.
Žalobkyňa je počas celého trvania sporu zastúpená advokátkou, pričom nepoukazovala na existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd

nemal ani preukázanú nepriaznivú životnú situáciu žalobkyne len s odvolaním sa na skutočnosť, že
je aktuálne nezamestnaná. Žalobkyňa na potvrdenie svojich tvrdení žiadnym spôsobom nedeklarovala
svoje nepriaznivé osobné a majetkové pomery. Naopak z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa nepoberá
dávky v hmotnej núdzi, teda nie je sociálne odkázaná. Žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý
príjem má. Je vlastníčkou nehnuteľnosti. Na tomto mieste je nutné prisvedčiť i tvrdeniu žalovaného, že

v konaní je potrebné ochraňovať obe strany sporu a žalovaný na svoju obranu poukazoval na negatívne
výsledky svojho hospodárenia za uplynulé dva roky. Vo svetle vyššie uvedeného právneho výkladu
odvolací súd, po vyhodnotení osobných, majetkových a sociálnych pomerov žalobkyne, nevzhliadol
okolnosti pre aplikáciu ust. § 257 CSP v predmetnej veci. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie §
257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie

ustanovenia § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a
majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie slúži
na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že žalobkyňa iniciovala spor, tvrdila na jej strane existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa až v

odvolacom konaní, avšak ich nepreukázala.

23. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).