Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817200683
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5817200683.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v exekučnej veci oprávneného:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, proti
povinnému: N. Y. nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. C. XXX, I. zomr. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml., Exekútorský úrad so sídlom Trojičné námestie 191,

Tvrdošín, od sp. zn. Ex 349/17, o vymoženie pohľadávky vo výške 494,42 eur s príslušenstvom, o
odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 11Er/111/2017-31 zo dňa
17.3.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie o d m i e t a .

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením (jeho výrokom I.) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie alebo
exekučný súd) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil s poukazom na § 243 ods. 1 v
spojení s § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len EP) v spojení s § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
2.Exekučný súd uviedol, že dňa 17.10.2017 mu bola súdnym exekútorom doručená žiadosť o doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie. V priebehu konania však z úradnej moci zistil, že povinný dňa
XX.XX.XXXX. zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 2D/254/2017-527 zo dňa 11.05.2020 z dôvodu, že povinný zanechal majetok nepatrnej hodnoty.
3.Súd prvej inštancie na základe opísaného konštatoval, že povinný dňom svojho úmrtia stratil
spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, čo
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania.

4.Nakoľko exekučné konanie začalo 1.2.2017, právnym základom posúdenia úhrady trov exekúcie (§
235 ods. 2 EP) je ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého podmienkou pre uloženie
povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je zistenie, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie.
V predmetnej veci nie je prípustné vyčítať oprávnenému procesné zavinenie za zastavenie exekúcie,
keďže oprávnený nemohol predvídať daný dôvod zastavenia exekúcie, preto súd nepriznal súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie.

5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor, ktorý sa
domáhala jeho zmeny tak, že mu bude priznaná suma 61,24 eur. Namietal, že ak nastane situácia,
že povinný nie je z akýchkoľvek dôvodov schopný exekútorovi jeho trovy uhradiť, je nutné, aby trovy
exekúcie znášal oprávnený, ako osoba, ktorá iniciovala začatie exekučného konania. Pri rozhodovaní

o trovách exekúcie je totiž potrebné vychádzať aj z postavenia exekútora v exekučnom konaní, ktoré
vyplýva z Exekučného poriadku. Ak teda zákonodarca na jednej strane vyjadril úmysel, aby exekútorvykonával činnosť za odplatu, nemožno mu túto odplatu výkladom iného ustanovenia odňať. V žiadnom
prípade nie je možné exekútorovi nepriznať odmenu a náklady vzniknuté v rámci exekúcie, pokiaľ sám
exekútor nezapríčinil a nezavinil, že exekúcia musela byť zastavená.

6.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) odvolanie súdneho exekútora ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné, odmietol v zmysle § 386 písm. c/ CSP.

7.Podľa § 355 ods. 2 CSP je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné, ak to zákon
pripúšťa.
8.V prípade exekučného konania je týmto určujúcim zákonom (od ktorého sa odvodzuje ne/prípustnosť
riadneho opravného prostriedku) Exekučný poriadok ako lex specialis, ktorý (zákon) vo svojom
ustanovení § 58 (resp. ani v rámci § 203) odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 EP výslovne nepripúšťa. Exekučný poriadok totiž bol/je dlhodobo v otázkach

prípustnosti odvolania budovaný na právnej koncepcii, v zmysle ktorej je odvolanie voči konkrétnemu
rozhodnutiu prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne vymedzuje. Úprava (náhrady) trov exekúcie
je v Exekučnom poriadku celistvá, resp. komplexná, preto nie je daný dôvod aplikovať primerane
ustanovenia všeobecného procesného predpisu - Civilného sporového poriadku - o rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania. Inými slovami, pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa neuplatňuje

„dvojstupňové“rozhodovanieanerozhodujesanajskôronárokunaichnáhradu(vočiktorémuuzneseniu
by odvolanie bolo prípustné) a následne ďalším samostatným uznesením o ich výške. Tento záver
(práve) v prípade rozhodovania o trovách exekúcie pri jej zastavení je zrejmý aj z § 200 ods. 5 EP („Ak
súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“).
9.S účinnosťou od 1.1.2013 bolo vypustené (s výslovným zámerom zákonodarcu obsiahnutým v

dôvodovej správe, odňať devolutívny účinok takýmto odvolaniam) ustanovenie § 58 ods. 6 EP, (práve)
ktoré explicitne pripúšťalo odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 EP.
Uvedenému korešponduje i náležité poučenie exekučného súdu (v rámci napadnutého uznesenia),
ktoré explicitne uvádza, že odvolanie proti výroku II. prípustné nie je.

10.Z tohto dôvodu muselo byť odvolanie súdneho exekútora, ako smerujúce proti rozhodnutiu/výroku,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietnuté.

11.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - súdny exekútor nebol v tomto štádiu

konania úspešný, oprávnenému v súvislosti s odvolacím prieskumom žiadne trovy nevznikli, taktiež je
tomu v prípade povinného, kde už navyše niet spôsobilého subjektu pre priznanie/výkon procesných
práv, preto odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal predmetný procesný nárok nikomu.

12.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.