Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200511
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6620200511.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
SPOOL a.s., IČO: 31586392, so sídlom v Lučenci, Dr. Herza č. 23, zastúpeného JUDr. Róbertom
Gombalom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ulica P. Rádayho č. 14/A, proti žalovanej A. B., rod.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P., v skutočnosti bytom v L. republike, Z., Na X. č. XXX/XX, a

pôvodne ďalšiemu žalovanému O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P., X. I č. XXXX/X, prechodne
bytom v P., A. č. XXXX/XX, vo vzťahu ku ktorému bolo konanie právoplatne skončené nadobudnutím
právoplatnosti platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. 10Csp/10/2020-59 zo dňa 12.02.2020
(ďalej aj „pôvodne ďalší žalovaný"), o zaplatenie 9.741,31 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 10Csp/10/2020-169 zo dňa 15.12.2020, ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

9.741,31 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne s pôvodne ďalším
žalovaným, ktorému táto povinnosť bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k.
10Csp/10/2020-59 zo dňa 12.02.2020 s tým, že v rozsahu plnenia povinnosti jedného zo žalovaných
zaniká povinnosť druhého žalovaného (prvý výrok) a súčasne uložil žalovanej povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania spoločne a nerozdielne s pôvodne ďalším žalovaným, ktorému bola

táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 10Csp/10/2020-59 zo dňa
12.02.2020 s tým, že v rozsahu plnenia povinnosti jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého
žalovaného (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.02.2020 domáhal voči žalovaným

zaplatenia sumy 9.741,31 € s príslušenstvom z titulu nezaplatených úhrad za služby spojené s užívaním
bytu a nedoplatkov z vyúčtovania dodávky tepla, vodného, stočného a ostatných služieb spojených s
užívaním bytu; žalovaní ako podieloví spoluvlastníci bytu č. XXX nachádzajúceho sa v bytovom dome
súp. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie P., nepodpísali so žalobcom ako
správcom bytového domu zmluvu o výkone správy domu - bytový dom X. I/X, X, X, X, X, X, X, X
(ďalej aj „zmluva o výkone správy“); predmetná zmluva bola schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov

všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome a v dôsledku toho bola záväzná pre všetkých vlastníkov
bytovvdome;súdprvejinštanciemalvkonanípredloženýmilistinnýmidôkazmipreukázané,žežalovaníporušili ustanovenia zmluvy o výkone správy, keď nezaplatili úhrady za služby spojené s užívaním bytu
zaobdobieod04/2016do12/2016vsume981,41€,zaobdobieod01/2017do12/2017vsume1.280,67
€, za obdobie od 01/2018 do 06/2018 v sume 681,72 € a nedoplatok z vyúčtovania dodávky tepla,

vodného, stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 01/2016 do 12/2016
v sume 18,06 €; súd prvej inštancie uložil žalovaným aj povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu
vyčíslenú do dňa 29.10.2019 v celkovej sume 6.777,79 € (2.944,79 € + 2.823,77 € + 1.009,23 €) v zmysle
čl. II bodu 8 zmluvy o výkone správy a náklady spojené s písomnou výzvou na zaplatenie omeškaných
platieb v sume 1,66 € v zmysle čl. III bodu 4 zmluvy o výkone správy; nárok žalobcu spolu v sume

9.741,31 € považoval súd prvej inštancie za dôvodný a preukázaný.

1.3 Dňa 12.02.2020 vydal Okresný súd Lučenec platobný rozkaz č.k. 10Csp/10/2020-59, ktorým uložil
(pôvodne) žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.741,31 €
s príslušenstvom a trovy konania, alebo aby vo veci podali odpor s vecným odôvodnením; súd prvej
inštancie skonštatoval, že v prípade žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov ide o samostatné procesné

spoločenstvo podľa § 76 C.s.p.; včasný odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením podala
len žalovaná, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz voči žalovanej zrušený a právoplatnosť nadobudol
len voči pôvodne ďalšiemu žalovanému (žalovanému 2/); vzhľadom na solidárny charakter záväzku je
však žalobca oprávnený požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek z dlžníkov s tým, že ak dlh
splatí jeden dlžník (žalovaný), zanikne tým v rozsahu plnenia aj povinnosť druhého dlžníka; s poukazom

na uvedené preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 9.741,31 € aj voči
žalovanej; obranu žalovanej, že byt užívali spoluvlastníci O. A. a O. A., považoval súd prvej inštancie
za právne irelevantnú, keďže spoluvlastník zodpovedá za dlhy viaznuce na spoločnej veci spoločne
a nerozdielne spolu s ďalšími spoluvlastníkmi; súd prvej inštancie s odvolaním sa na argumentáciu
žalovanej počas konania konštatoval, že v dôsledku podaného odporu zo strany žalovanej bol platobný

rozkaz voči jej osobe zrušený a vo veci nariadené pojednávanie; vecne príslušným na prejednanie
veci je okresný súd a miestne príslušným podľa § 14 C.s.p. je Okresný súd Lučenec, pričom Krajský
súd v Banskej Bystrici je súdom odvolacím; podľa lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky
má žalovaná od 24.02.2015 evidovaný trvalý pobyt „P.“ a skutočnosť, že vlastní nehnuteľnosť v P.
nezakladá jej trvalý pobyt na adrese, kde sa nehnuteľnosť nachádza; súd prvej inštancie poukázal aj

na to, že sama žalovaná priznala, že o exekúciách na byte č. XXX má vedomosť od roku 2014, kedy
jej dcéra prestala platiť úhrady spojené s užívaním bytu; predmetné exekúcie sa pritom netýkajú len
spoluvlastníckeho podielu pôvodne ďalšieho žalovaného, ale aj spoluvlastníckeho podielu žalovanej;
lustráciou v súdnych registroch Okresného súdu Lučenec súd prvej inštancie zistil, že voči žalovaným
boli v prospech rovnakého žalobcu vedené dve súdne konania (s odlišným rozhodujúcim obdobím

neplatenia úhrad); podľa čl. 20 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje a žalovaná priznala, že sa prinajmenšom
od roku 2014 nevenuje svojim vlastníckym právam ani povinnostiam k bytu; súd prvej inštancie poukázal
ajnaustanovenie§10ods.7zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvznení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 182/1993 Z. z.“), podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky

do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu; na záver k návrhu žalovanej
na odpredaj bytu, garáže a pozemkov súd prvej inštancie uviedol, že takýto postup do právomoci súdu
nepatrí.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 6 a 7, § 10 ods.

1, 2, 3, 6 a 7 zákona č. 182/1993 Z. z. v spojení s § 489, § 139 ods. 1, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a § 232 ods. 3 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 1 a 2 C.s.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná včas odvolanie zo dňa 02.03.2021 (č.l. 181
spisu), ktoré na základe výzvy súdu prvej inštancie doplnila podaním zo dňa 18.03.2021 (č.l. 187
spisu); z obsahu odvolania a jeho doplnenia vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie napadla v

celom rozsahu a uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; žalovaná v podaní zo dňa
02.03.2021 uviedla, že žiada postúpiť spor na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému oznámi dôvodsvojho nesúhlasu; v doplnenom podaní zo dňa 18.03.2021 argumentovala, že škodu v sume 9.741,31
€ žalobcovi nespôsobila, pretože na adrese X. I č. XXXX/X, P. nemá trvalý pobyt; súd prvej inštancie
nerešpektovaljejnávrhnaurovnaniesporuodpredajomnehnuteľnostizatrhovúcenuanáslednejúhrady

dlhu; vyslovila podozrenie, že niekto sa snaží získať danú nehnuteľnosť (byt č. XXX) za veľmi výhodných
podmienok; poukázala aj na to, že žije len zo starobného dôchodku manžela v sume 10.500,- Kč, čo
nepredstavuje ani životné minimum, a preto nie je schopná danú pohľadávku uhradiť; na záver opätovne
navrhla predaj nehnuteľnosti s tým, že ak nebude jej návrh akceptovaný, žiada o presunutie sporu na
Krajský súd v Banskej Bystrici.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.04.2021 (č.l. 199-200 spisu) k odvolaniu žalovanej prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za
vecne správny; k tvrdeniu žalovanej 1/, že ona na adrese X. I č. XXXX/X, P. nemá trvalý pobyt, a
preto nespôsobila vznik dlhu, žalobca odkázal na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 17.07.2020 a bod 49
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva irelevantnosť takejto obrany

žalovanej; žalovaná je ako podielová spoluvlastníčka bytu v zmysle Ústavy SR povinná starať sa o svoje
vlastníctvo a s poukazom na § 10 ods. 1 a 7 zákona č. 182/1993 Z. z. je bez ohľadu na to, či má alebo
nemá trvalý pobyt na adrese X. I č. XXXX/X, P., povinná v súlade so zmluvou o výkone správy uhrádzať
mesačné platby za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním predmetného bytu; pokiaľ ide
o tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie nerešpektoval jej návrh na urovnanie sporu odpredajom

nehnuteľnosti za trhovú cenu, čím by sa dlžná suma uhradila, žalobca poukázal na bod 50 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, podľa ktorého takýto postup nepatrí do právomoci súdu; za právne nepodstatnú
pre spor považoval žalobca aj argumentáciu žalovanej o podozrení, že sa niekto snaží získať danú
nehnuteľnosť za veľmi výhodných podmienok; žalobca uviedol, že považuje svoj nárok na zaplatenie
sumy 9.741,31 € s príslušenstvom za dôvodný v celom rozsahu, pričom tvrdenia žalovanej v podaniach

zo dňa 02.03.2021 a 18.03.2021 ho nespochybňujú; s poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a rozhodol o povinnosti
žalovanej nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2.3 Žalovaná v replike zo dňa 07.05.2021 (č.l. 205 spisu) zopakovala, že zadlženie bytu nespôsobila

ona; uviedla, že žiada o „obnovu súdu“ na Krajskom súde v Banskej Bystrici a ak nebude jej požiadavka
Okresným súdom Banská Bystrica splnená, podá trestné oznámenie na Krajský súd v Banskej Bystrici
z dôvodu zaujatosti právneho zástupcu žalobcu JUDr. Róberta Gombalu; vyjadrila pochybnosť, či vôbec
JUDr. Róbert Gombala informoval žalobcu o jej návrhu na úhradu dlhu, a že má dojem, že právny
zástupca žalobcu je v kontakte s pôvodne ďalším žalovaným; na záver položila otázku, prečo sa žiada

úhrada celého dlhu po jej osobe, keď sa jedná o dvoch dlžníkov.

2.4 Žalobca v duplike zo dňa 19.05.2021 (č.l. 211 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že jeho právny zástupca popiera skutkové tvrdenie žalovanej o tom, že by bol v kontakte s
pôvodne ďalším žalovaným a tvrdenie žalovanej o údajnej zaujatosti právneho zástupcu žalobcu voči

nej je nedôvodné; právny zástupca žalobcu svojho klienta informoval o všetkých podaniach žalovanej a
ten aj po oboznámení sa s ich obsahom na podanej žalobe trval; žalobca svoju pohľadávku uplatnil tak
voči žalovanej, ako aj voči pôvodne ďalšiemu žalovanému, voči ktorému si ju prihlásil aj do konkurzu
vedeného na majetok pôvodne ďalšieho žalovaného.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.3 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.4 Odvolanie žalovanej je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalovanej ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel
k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380
C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k

vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.5 Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol v tomto rozsahu postačujúci skutkový
stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383
C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo v tomto rozsahu potrebné

opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.); zo skutkových zistení súdu prvej inštancie v podstate
vyplýva, že žalovaná je jedným z troch podielových spoluvlastníkov bytu, vo vzťahu ku ktorému uplatnil
žalobca žalovanú sumu (ako správca bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza); vzťah
medzi žalobcom a žalovanou sa riadi zmluvou o výkone správy, ktorú žalovaná síce nepodpísala, ale
zaväzuje ju na základe schválenia kvalifikovanej (nadpolovičnej) väčšiny vlastníkov bytov v bytovom

dome;žalovanánezaplatilaúhradyzaslužbyspojenésužívanímbytuzaobdobieod04/2016do12/2016
v sume 981,41 €, za obdobie od 01/2017 do 12/2017 v sume 1.280,67 €, za obdobie od 01/2018 do
06/2018 v sume 681,72 € a nedoplatok z vyúčtovania dodávky tepla, vodného, stočného a ostatných
služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 01/2016 do 12/2016 v sume 18,06 €; pre prípad
omeškania s platením preddavkov (úhrad) dojednali strany v zmluve o výkone správy zmluvnú pokutu

(čl. II bodu 8 zmluvy o výkone správy).

4.6Odvolacísúddospelpopreskúmanívecikzáveruodôvodnostipodanéhoodvolania;priposudzovaní
dôvodnosti odvolania odvolací súd vzhľadom na posudzovanú problematiku vychádzal vo všeobecnosti
z názoru, že:

(1) platenie preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj platenie úhrad za plnenia spojené s
užívanímbytupredstavujúvzmysle§10ods.1a6zákonač.182/1993Z.z.zákonnúpovinnosťvlastníka
(resp. spoluvlastníka) bytu (žalovanej), ktorá sa premietla aj do uzavretej zmluvy o výkone správy;
platenie poplatku za výkon správy predstavuje zmluvnú povinnosť vlastníka (resp. spoluvlastníka) bytu
(žalovanej);

(2) v prípade omeškania vlastníka (resp. spoluvlastníka) bytu (žalovanej) so zaplatením splatného
preddavku do fondu alebo splatného plnenia spojeného s užívaním bytu vzniká nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm a to za obdobie odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti
až do ich zaplatenia, resp. do dňa ich vyúčtovania správcom (žalobcom) alebo do dňa, kedy mal správca
(žalobca) povinnosť ich vyúčtovať (podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr);

(3) správca (žalobca) sa nemôže domáhať zaplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv
ani preddavkov úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu po vykonaní ich vyúčtovania, resp. po dátume,
kedy mal povinnosť ich vyúčtovanie urobiť (podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr);
(4) nárok na úroky z omeškania (prípadne platne dojednanú zmluvnú pokutu) z nezaplatených splatných
preddavkov a úhrad, ktorý vznikol do vykonania vyúčtovania preddavkov a úhrad, resp. do dňa, kedy

mal správca (žalobca) povinnosť ich vyúčtovanie urobiť, však nezaniká;
(5) omeškanie s platením preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj omeškanie s platením
úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu vzniká ich neuhradením v dojednanej dobe podľa zmluvy o
výkone správy;
(6) podmienkou omeškania so zaplatením nedoplatku zisteného ročným vyúčtovaním je riadne

doručenie vyúčtovania vlastníkovi a uplynutie dojednanej doby na zaplatenie nedoplatku podľa zmluvy
o výkone správy.4.7 V prejednávanom spore nebola medzi stranami sporná výška jednotlivých preddavkov do fondu
prevádzky, údržby a opráv za byt žalovanej ani výška jednotlivých preddavkov na úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu žalovanej; pre rozhodnutie je nepodstatné, že žalovaná je len jednou z

podielových spoluvlastníkov sporného bytu a sporný byt v žalovanom období neužívala; súčasne je
zrejmé, že spor medzi žalobcom a žalovanou má primárne základ v zmluve o výkone správy, pričom
zmluva o výkone správy predstavuje vo vzťahu medzi žalobcom ako správcom a žalovanou ako
vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) bytu spotrebiteľskú zmluvu (k charakteru zmluvy o výkone správy
podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. ako spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Co/1/2018 zo
dňa 30.05.2019, sp. zn. 8Cdo/172/2019 zo dňa 19.08.2019, sp, zn. 4Cdo/5/2019 zo dňa 26.02.2020,
sp. zn. 8Cdo/199/2019 zo dňa 25.03.2021 a sp. zn. 1VCdo/5/2019 zo dňa 28.04.2021); prejednávaný
spor je preto nutné považovať za spotrebiteľský spor (§ 290 C.s.p.), v rámci ktorého môže súd vykonať
aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd
aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C.s.p.); povinnosť súdu obstarať alebo

zabezpečiť dôkaz ako aj povinnosť súdu vykonať takýto dôkaz v spotrebiteľskom spore prichádza
do úvahy ohľadne skutkového tvrdenia spotrebiteľa, ktoré zostalo medzi stranami sporné, pretože
ustanovenie § 295 C.s.p. nevylučuje (nenahrádza) povinnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1
C.s.p.),t.j.súdnemôže(spoukazomnaustanovenie§295C.s.p.)anivspotrebiteľskomsporevykonávať

dokazovanie ohľadne tvrdení, ktoré spotrebiteľ v spore nepredniesol (t.j. zjednodušene povedané ani v
spotrebiteľskom spore nie je súd oprávnený ani povinný zisťovať skutočný stav veci); výnimočne môže
súd v záujme ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vykonať dokazovanie
ohľadne ich existencie v spotrebiteľskej zmluve aj bez skutkových tvrdení spotrebiteľa o ich existencii
(porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a

kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1029-1031); pokiaľ súd
v spore (vrátane spotrebiteľského sporu) rozhoduje na základe nesporných skutkových tvrdení strán
vo všeobecnosti platí, že na nastúpenie účinkov nesporného skutkového tvrdenia v dôsledku jeho
nepopretia protistranou (§ 151 ods. 1 C.s.p.) musí byť skutkové tvrdenie strany úplné, t.j. vyhovujúce
hypotéze príslušnej právnej normy, ktorej aplikácia prichádza do úvahy na (z nesporných skutkových

tvrdení) zistený skutkový stav (t.j. z hľadiska prejednávaného sporu aj v prípade nepopretia skutkového
tvrdenia žalobcu o nezaplatení preddavkov na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu zo strany
žalovanej by nebolo možné žalobe žalobcu v tomto rozsahu vyhovieť z dôvodu povinnosti žalobcu
vykonať vyúčtovanie preddavkov za účelom zistenia konečného preplatku alebo nedoplatku v čase
rozhodovania súdu); žalovaná ako spotrebiteľ v prejednávanom spore spochybnila (namietala) svoju

povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, pričom súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovanej
ako nedôvodnú a v plnom rozsahu rozhodol podľa skutkových tvrdení žalobcu a výsledkov vykonaného
dokazovania; vzhľadom na spotrebiteľský charakter prejednávaného sporu bolo však vzhľadom na
obranu žalovanej ako spotrebiteľa povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa tvrdením žalobcu
ohľadne vzniku a trvanie nároku na zaplatenie „mesačných úhrad za služby spojené s užívaním bytu“;

z vykonaného dokazovania (zmluva o výkone správy), nesporných skutkových tvrdení strán ako aj zo
samotného zákona (§ 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.) je zrejmé, že žalobca mal povinnosť vykonať
vyúčtovanie vždy najneskôr do 31.05. nasledujúceho roka, t.j. z hľadiska prejednávaného sporu pokiaľ
ide o uplatnené preddavky a úhrady za rok 2016 do 31.05.2017, preddavky a úhrady za rok 2017 do
31.05.2018 a preddavky a úhrady za rok 2018 (január 2018 až jún 2018) do 31.05.2019; súd prvej

inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 15.12.2020, t.j. v čase, kedy malo byť už vyúčtovanie za
roky 2016, 2017 a 2018 zo strany žalobcu vykonané; bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie pred
rozhodnutím napadnutým rozsudkom vyzvať žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2
C.s.p.) a následne (podľa obsahu odpovede) obstarať dôkaz v podobe vykonaných vyúčtovaní; z obsahu
spisu vyplýva, že žalobca k žalobe priložil vyúčtovania za rok 2016 (zistený nedoplatok v sume 18,06

€) a za rok 2017 (zistený preplatok v sume 68,98 €), preto nie je zrejmé, prečo (v rozpore so zákonom)
okrem zisteného výsledku vyúčtovania uplatňuje proti žalovanej aj pôvodne nezaplatené preddavky; po
vykonaní vyúčtovania už neprichádza do úvahy uplatnenie nároku na samotné preddavky do fondov ani
preddavky na úhrady spojené s užívaním bytu, pretože vyúčtovaním je zistený konečný preplatok alebo
nedoplatok, ktorý následne môže byť predmetom súdneho sporu (v prípade jeho nezaplatenia riadne a

včas); pokiaľ tak súd prvej inštancie neurobil (vyúčtovanie za rok 2018), nemohol mať zistený dostatočný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie ohľadne (podstatnej časti) uplatneného nároku (okrem nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty), pričom uvedený nedostatok v procesnom postupe súdu prvej inštancie
nie je (vzhľadom na zásadne opravný charakter odvolacieho konania) účelné napraviť v odvolacomkonaní; v dôsledku nesprávneho procesného postupu nevykonal súd prvej inštancie všetky potrebné
dôkazy (§ 295 C.s.p.), keď toto nie je účelné vykonať zo strany odvolacieho súdu; na základe uvedeného
dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné v prevyšujúcej

časti zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaná podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej

inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h/C.s.p.);podľazistenia
odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, preto je jeho právneho posúdenie veci predčasné (body 4.5 až 4.7
odôvodnenia).

7.1 Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok (§ 379
písm. a/ C.s.p.) napadnutého rozsudku o trovách konania, ktorý v dôsledku zrušenia rozsudku stratil
svoj podklad. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

7.2 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.3 V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany (§ 149 a nasledujúce C.s.p.), resp. v súlade
s ustanoveniami o dokazovaní (§ 185 a nasledujúce C.s.p. a § 295 C.s.p.); súd prvej inštancie
predovšetkým zistí ďalšie skutočnosti nevyhnutné pre rozhodnutie, t.j. vykonanie vyúčtovania za rok
2018,posúdivplyvvýsledkuvyúčtovanianapredmetkonaniaadôvodnosťžaloby(bod4.6odôvodnenia)

avoveciopätovnerozhodne;súdprvejinštancievyzvežalobcuajnapreukázaniedoručeniajednotlivých
vyúčtovaní žalovanej za účelom stanovenia počiatku omeškania a prípadného vzniku nároku na
zaplatenie nedoplatku (18,06 €) ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
primeraným spôsobom odôvodní.

7.4 Nakoľko predmetom konania je aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty odvolací súd udáva,
že samostatnou úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní venovať pozornosť dojednaniu v
zmluve o výkone správy o zmluvnej pokute (článok II bod 8 zmluvy o výkone správy) z hľadiska ochrany
žalovanej ako spotrebiteľa; v tomto smere pri rozhodovaní súd prvej inštancie zohľadní, že:
(1) z obsahu zmluvy o výkone správy vyplýva dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 0,25 % z dlžnej

sumy denne, najmenej 0,83 € za každý začatý mesiac, pre prípad omeškania so zaplatením mesačných
preddavkov, pričom zmluvná pokuta je výnosom žalobcu ako správcu (článok II bod 8 zmluvy o výkone
správy); žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, pričom podniká v rôznych
predmetoch činnosti, okrem iného i v oblasti správa bytového a nebytového fondu a jeho údržba v
rozsahu obstarávania služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu; funkciu správcu

bytového fondu vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto má postavenie dodávateľa služieb
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka; žalovaná nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo
inej obchodnej činnosti, preto je v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka;
na uvedenom postavení žalovanej ako spotrebiteľa nič nemení skutočnosť, že si súčasne plní povinnostivyplývajúce z osobitného predpisu (zákon č. 182/1993 Z. z.); podľa zmluvy o výkone správy je v nej
dojednaná zmluvná pokuta výnosom správcu, a teda nie je ani príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv
daného bytového domu, čo tiež potvrdzuje, že ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom; výklad

ustanovení zmluvy o výkone správy ohľadne dojednania o zmluvnej pokute musí byť v zmysle § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa (pre spotrebiteľa priaznivejší);
(2) nakoľko predmetná zmluva o výkone správy bola (zrejme) uzavretá už pred 20.10.2003 (zmluva
nie je datovaná a súd prvej inštancie okamih jej uzavretia osobitne nezisťoval), odvolací súd udáva, že
spotrebiteľské zmluvy predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať

ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba
aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa
toho, o aký typ zmluvy ide; pojem spotrebiteľská zmluva bol do nášho právneho poriadku zavedený
už zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorého ustanovenie § 23a účinné v období
od 01.01.2000 do 24.11.2004, zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.06.2007 citovaný
zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; následne dňa 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č.

250/2007 Z. z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté

podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka; toto znenie
bolo účinné až do novelizácie zákonom č. 397/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.11.2008; v súčasnom
znení má § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách; predmetná zmluva, ktorá je zmluvou
o výkone správy upravenou v ustanoveniach zákona č. 182/1993 Z. z., podlieha režimu uvedeného

zákona a subsidiárne aj Občianskeho zákonníka zameranému na ochranu spotrebiteľa, i keď nie
je v Občianskom zákonníku výslovne upravená; pri výklade je potrebné rešpektovať skutočnosť, že
príslušná právna úprava spotrebiteľských zmlúv je implementáciou smernice Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), ktorú je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k

ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv; podľa článku 1 ods. 1
účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov,
ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom
(t.j. v posudzovanom prípade žalobcom) a spotrebiteľom; predmetná smernica definuje spotrebiteľskú
zmluvuakozmluvuuzatvorenúmedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom;smernicač.93/13/

EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy; každá zmluva upravená
zákonom (vrátane nepomenovanej zmluvy) môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky
určenésmernicou;ajzmluvyuzatvorenépodľainýchzákonovakoObčianskyzákonníkmožnovzhľadom
na ich povahu považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské
neoznačuje; najdôležitejším kritériom na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu

alebo nie, je kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, ktorú charakteristiku spĺňa i
sporná zmluva o výkone správy uzavretá medzi žalobcom a žalovanou; v tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 342/2009 zo dňa 15.06.2009, v
ktorom ústavný súd uviedol, že „režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol
však výslovne upravený v Občianskom zákonníku až novelou vykonanou zákonom č. 367/2000 Sb.,

a to s účinnosťou od 01.01.2001; jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu českého zmluvného práva s
európskymspotrebiteľskýmprávom,resp.saquiscommunautaire,dosiahnutéhovtejtooblasti(preteraz
posudzovanú skutkovú situáciu sú relevantné najmä smernice Rady 85/577/EHS zo dňa 20.12.1985
o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzavretých mimo obchodné priestory a smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách); východiskom

spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostrannecestou formulárových zmlúv; pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri
kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa; spoločným znakom tejto

novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formouobmedzeniaautonómievôle;ústavnýsúdjepresvedčený,žetakýchtopodmienokjetrebacestou
výkladu podústavného práva dosiahnuť i v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred
nadobudnutím účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 367/2000 Sb., lebo materiálne nahliadané pozícia
kontrahenta uzavierajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti tohoto zákona sa nijako nelíšila od

spotrebiteľa uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv“; z uvedeného právneho názoru
plne aplikovateľného v prostredí nášho právneho poriadku vyplýva, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka zo zákona neplatné, nemôžu požívať právnu ochranu;
(3) zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch v žiadnom svojom ustanovení

nepredpokladá dojednanie o zmluvnej pokute ako súčasť zmluvy o výkone správy; uplatňovanie
zmluvnej pokuty nemožno zahrnúť medzi činnosti správcu v rámci tzv. správy domu tak, ako to
predpokladá § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.; inštitút zmluvnej pokuty nesúvisí s vlastníctvom
bytu a s ním spojenými zákonnými a zmluvnými povinnosťami a tiež tento inštitút nie je v zákone
č. 182/1993 Z. z. upravený; na druhej strane právny poriadok nevylučuje, aby si vlastníci bytov v

zmluve o výkone správy dojednali pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, ktorá
by podľa názoru odvolacieho súdu mala byť príjmom vlastníkov bytových a nebytových priestorov
(napr. do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu), a teda za istých okolností je dojednaná
zmluvná pokuta aj vhodná a účelná, nakoľko vlastníkov núti plniť si svoje peňažné záväzky (preddavky
a poplatky do fondu úprav a poplatky správcovi) a teda takto dojednaná zmluvná pokuta zabezpečuje

tvorbu majetku samotných vlastníkov (podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. je majetok vlastníkov
tvorený z prostriedkov získaných z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv), čo je na prospech samotných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov; to však ale nie je prípad zmluvy o výkone správy v prejednávanom spore;
z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva, že by bola zmluvná pokuta so spotrebiteľmi individuálne dojednaná,

pretože išlo o štandardný typ zmluvy; podľa čl. II bod 8 zmluvy o výkone správy je zmluvná pokuta
dohodnutá len ako jednostranný záväzok toho vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, ktorý nezaplatí
riadne a načas preddavky, pričom zmluvná pokuta nie je spoločným výnosom (majetkom) vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ale je výnosom správcu a teda peňažné prostriedky získané
zaplatením alebo vymožením zmluvných pokút nie sú na prospech vlastníkov bytov a nebytových

priestorov (netvoria majetok vlastníkov, tak ako to sleduje § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.), ale
podľa zmluvy o výkone správy sú výnosom žalobcu ako správcu (povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
správcovi), ktorý však za výkon svojej činnosti od vlastníkov poberá na mesačnej báze aj poplatky;
predmetná zmluvná pokuta nebola dohodnutá takým spôsobom, že by mal aj žalobca ako správca platiť
za porušenie jeho povinností zmluvné pokuty, takže z tohto hľadiska je zmluvná pokuta len jednostranne

zaväzujúca a sleduje len majetkový prospech správcu (žalobcu), čo spôsobuje medzi spotrebiteľmi
na jednej strane a správcom na strane druhej značnú nerovnováhu práv a povinností v neprospech
spotrebiteľov;
(4) odvolací súd považuje za potrebné zvážiť výšku dojednanej zmluvnej pokuty 0,25 % denne (91,25
% ročne) z hľadiska jej neprimeranosti; nakoľko ide o vedľajšie dojednanie spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov (žalovanej), pričom
výška zmluvnej pokuty (91,25 % ročne) sa javí neprimerane vysoká a samotná zmluvná pokuta sleduje
majetkový prospech správcu a nie vlastníkov bytov (čo je inak v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.
z.), v prípade záveru o neprijateľnosti je takéto dojednane zo zákona neplatné, a preto neprichádza do
úvahy moderácia výšky zmluvnej pokuty súdom v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka; navyše pre

prípad omeškania s platením preddavkov (a ďalších platieb) bol v zmluve o výkone správy dojednaný aj
poplatok z omeškania (článok III bod 4 zmluvy o výkone správy) v rovnakej výške ako zmluvná pokuta
(91,25 % ročne), t.j. omeškanie s platením preddavkov je duplicitne sankcionované;
(5) zákon č. 182/1993 Z. z. v ustanovení 8a vymedzuje zákonné obsahové náležitosti zmluvy o výkone
správy, ako aj spôsob jej schvaľovania, jej záväznosť a tiež povinnosť správcu doručiť ju každému

vlastníkovi; schválená zmluva o výkone správy je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov; podpis žalovanej na spornej
zmluveovýkonesprávynebolpreukázaný(medzistranaminebolosporné,žežalovanázmluvuovýkone
správy nepodpísala); zákon však pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute vyžaduje písomnú formu(§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorej predpokladom je aj podpis žalovanej (§ 40 ods. 1 a
3 Občianskeho zákonníka); posudzovanie platnosti každého zmluvného dojednania spadá do rámca
kontroly dodržania predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorú súd s poukazom na následky neprijateľnosti

zmluvných podmienok podľa Občianskeho zákonníka vykonáva z vlastnej iniciatívy; inštitút zmluvnej
pokuty zakomponovaný v zmluve o výkone správy sám o sebe nijako nesúvisí s vlastníctvom bytu a s
ním spojenými zákonnými a zmluvnými povinnosťami;
(6) súd prvej inštancie posúdi platnosť predmetného dojednania o zmluvnej pokute aj z hľadiska jeho
súladu so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) z hľadiska, či sa vlastníci bytov a nebytových

priestorov jej dojednaním fakticky vopred vzdali svojho práva na majetok - príjmu (výnosov) zo
zaplatených zmluvných pokút; ako už bolo skôr uvedené, podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.
z. je majetok vlastníkov tvorený z prostriedkov získaných z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv; analogicky by tento
majetok vlastníkov mali tvoriť aj príjmy zo sankcií za porušenie povinností platiť riadne a včas predmetné
preddavky, t.j. úroky z omeškania (ako príslušenstvo pohľadávok) i zmluvné pokuty (ako samostatné

nároky); v danom prípade má zmluvná pokuta svoj základ nepochybne v neuhradených preddavkoch
ako majetku vlastníkov (najskôr je majetkom vlastníkov pohľadávka na zaplatenie preddavkov a po
zaplatení sa pohľadávka mení na finančné prostriedky), pričom podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993
Z. z. správca nesmie majetok vlastníkov využívať na svoj prospech; pokiaľ by zmluvná pokuta nebola
výnosom správcu, nepochybne by zmluvné pokuty tvorili majetok vlastníkov bytov a nebytových

priestorov; nakoľko podľa článku II bod 8 zmluvy o výkone správy sa zmluvná pokuta platí žalobcovi ako
správcovi, vlastníci sa tak fakticky vzdali nároku na zaplatené zmluvné pokuty, ktoré by inak mali tvoriť
tiež ich majetok, tak ako ostatné zaplatené úhrady a teda vzdali sa vopred práva na majetok, čo je v
zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprípustné (rovnako aj v zmysle všeobecného ustanovenia
§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka);

(7) súd prvej inštancie súčasne posúdi súlad predmetného ustanovenia o zmluvnej pokute so zákonom
č. 182/1993 Z. z. a jeho účelom; podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. správca okrem iného
zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vymáhanie nedoplatkov vo fonde
prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov; podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. je majetok
vlastníkov tvorený z prostriedkov získaných z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv; tento majetok vlastníkov správca
nesmie využiť vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb; podľa § 8b ods. 2 písm. d) a e)
zákona č. 182/1993 Z. z. pri správe domu je správca povinný vykonávať práva k majetku vlastníkov
len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, sledovať úhrady za plnenia a úhrady
preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome

a vymáhať vzniknuté nedoplatky; správca je teda v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. povinný konať
len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom koná v ich mene a na ich účet (takto
vymáha aj nedoplatky) a správca nesmie majetok vlastníkov využívať vo svoj prospech; podľa názoru
odvolacieho súdu sa takto dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o výkone správy javí byť v rozpore
s účelom sledovaným zákonom č. 182/1993 Z. z., nakoľko (1) správca nekoná v záujme vlastníkov

bytov (zmluvná pokuta ako sankcia nesleduje výnos na strane vlastníkov ale výnos správcu, (2) správca
nekoná ani na účet vlastníkov (zmluvná pokuta je výnosom správcu) a (3) správca v zásade využíva
majetok vlastníkov (nebyť predmetného ustanovenia, bola by zmluvná pokuta majetkom (výnosom)
vlastníkom bytov a nebytových priestorov) na svoj vlastný prospech;
(8) podľa odvolacieho súdu navyše zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná, neslúži výlučne na ochranu

splnenia povinností, ktoré majú vlastníci voči správcovi (nezabezpečuje výlučne splnenie povinnosti,
ktorú majú vlastníci bytov voči nemu okrem povinnosti zaplatiť poplatok za výkon správy, a to bez
ohľadu na to, že správca je platobným miestom jednotlivých plnení), napriek tomu v prípade porušenia
povinnosti zaplatiť preddavok na služby spojené s užívaním bytu a do jednotlivých fondov bytového
domu (ktorá slúži na ochranu vlastníkov pred tzv. neplatičmi), celá suma zmluvnej pokuty sa podľa

zmluvy stáva majetkom správcu, a napriek tomu, že v dôsledku neplatenia preddavkov sú najviac
poškodení jednotliví vlastníci bytov, sankciu za porušenie tejto povinnosti inkasuje výlučne správca,
ktorý porušením uvedenej povinnosti nie je takmer vôbec dotknutý na svojich právach (poplatok za
výkon správy tvorí len nepatrnú časť platieb oproti výške preddavkov na služby spojené s užívaním
bytu a do jednotlivých fondov bytového domu); z uvedeného je zrejmé, že preventívna, zabezpečovacia

ako aj sankčná funkcia posudzovanej zmluvnej pokuty slúži takmer výlučne záujmom správcu (je
neproporcionálne vychýlená v jeho prospech), ktorý je však prípadným porušením povinnosti vlastníka
bytu (neplatiča) oproti ostatným vlastníkom bytov (majetkovo) dotknutý (relatívne) najmenej.8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).