Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Juričko

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4P/268/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205352
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620205352.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom v právnej veci maloletého dieťaťa:

E. X., N.. XX.XX.XXXX, A. L. V., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka B. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX a otec V. X., N..
XX.XX.XXXX, A. K. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P/285/2016-80 zo dňa 04.04.2017 vo
výroku o výživnom zo strany otca na mal. E., N.. XX.X.XXXX, tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca
na mal. E. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do rúk
matky vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred počnúc od 1.9.2020.

II. Dlh na výživnom zo strany otca na mal. E. za obdobie od 1.9.2020 do 22.01.2021 v celkovej výške
250,- Eur, súd povoľuje otcovi splácať po 11,- Eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka B. M. sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa
28.10.2020 domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. dcéru E. zo strany otca zo sumy 100,- Eur na sumu
250,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2020 a súčasne žiadala, aby súd zaviazal otca na úhradu nákladov
spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb, ktoré vznikli pri nástupe dieťaťa na strednú školu,
a to do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

2. Matka podaný návrh zdôvodnila tým, že od posledného určovania výšky výživného rozsudkom

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/285/2016-80 zo dňa 04.04.2017, ubehlo viac ako 3,5
roka a potreby dieťaťa sa zmenili s čím súvisia aj zvýšené výdavky na maloletú E..

3. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 19.11.2020, kde s podaným návrhom nesúhlasil.
Uviedol, že výživné možno z jeho strany zvýšiť iba v rozsahu 130,- Eur mesačne. Vo vyjadrení ďalej
zdôraznil, že svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní. Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu
250,- Eur považuje za neopodstatnený. Otec taktiež uviedol, že obaja rodičia sa majú podieľať rovnakým

spôsobom na životnej úrovni ich spoločného mal. dieťaťa, preto ak obaja rodičia prispievajú na maloletú
dcéru sumou 100,- Eur mesačne, táto suma (spolu 200,- Eur) je s poukazom na mesačné výdavky na
mal.E.,ktoréspolupredstavovalisumu198,70,-Euraktorématkauviedlavosvojomnávrhu,dostatočná
na zabezpečenie týchto potrebných výdavkov. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že mesačný príjem otca vsúčasnosti predstavuje v priemere 670,- Eur a preto neprimerané zvýšenie výživného zo sumy 100,-
Eur na sumu 250,-Eur by mohlo ohroziť jeho životnú úroveň. Vo vyjadrení otec taktiež poukazuje na
svoje mesačné výdavky, medzi ktoré okrem iného (súčasné výživné vo výške 100,- Eur, strava, šatstvo,

hygienické potreby) zaraďuje mobilné služby vo výške 10,- Eur, internet vo výške 15,49,- Eur, cestovné
do práce vo výške 80,- Eur, výdavky spojené s liečbou hypertenzie vo výške 10,- Eur a výdavky spojené
s bývaním vo výške spolu približne 220,- Eur.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj

pripojenými súdnymi spismi, osobitne so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/285/2016, na základe čoho
zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P/285/2016 - 80 zo dňa 04.04.2017 súd zvýšil
výživné na mal. E. zo sumy výživného 30,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne vopred k 15. dňu v mesiaci
k rukám matky. Zároveň určil dlh na výživnom za mesiac marec 2017 vo výške 40 Eur, ktorý bol otec

povinný uhradiť k rukám matky do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6.Matkanapojednávanízotrvalanapodanomnávrhu,takakobolsúdupísomnedoručený.Odposlednej
úpravy výživného došlo k zvýšeniu nákladov na dcéru E.. Táto nastúpila na strednú školu pedagogickú
v Košiciach a býva na internáte, kde sa výdavky zvýšili, pričom otec o týchto výdavkoch vie od dcéry.

Matka však otca o výdavkoch upovedomila, nakoľko výživné matka žiadala už 4-krát a otec s tým
nesúhlasil. S otcom sa tiež nedá o zvýšení výživného dohodnúť, nakoľko spolu nekomunikujú, nerozišli
sa v dobrom. Otec začal žiť s matkinou sesternicou, preto s otcom odmieta komunikovať. Komunikovali
len niekedy v minulom roku, keď sa pokazil internet, nakoľko je tento napísaný na meno otca, ktorý bol
ochotný pomôcť. Otec sa s dcérou nestýka, matka mu v tom nebráni, avšak nechce, aby dcéra chodila

do domácnosti, kde býva otec s matkinou sesternicou. Dcéra celý ten vzťah rodičov vníma. Od času, čo
otec v roku 2013 odišiel zo spoločnej domácnosti, dcéra nebola v domácnosti otca ani raz. Stretnutia s
otcom boli možno 2-3 krát od roku 2013. Komunikujú však cez sociálnu sieť. Vzťah s otcom má dobrý,
no je smutná z toho dôvodu, že otec ju neobdaruváva. Je to výslovne jej slobodná vôľa, napriek tomu
matka ani nechce, aby tam chodila, v komunikácií jej však nebráni. Otec v písomnom vyjadrení uviedol,

že zanechal v domácnosti matky 2 ks notebookov, jeden bol pre syna na splátky a druhý už ani nejde.
Matka ďalej uviedla, že dcére pravidelne dobíja ISIC kartu vo výške 10,- Eur mesačne, je to na cestovné
do školy, je v tom aj MHD. Jednorázovo matka tiež musela zaplatiť 17,- Eur hneď, keď priviezli dcéru na
internát. Hradila všetky zošity a pomôcky do školy. Kúpila tiež varhany, ktoré dcéra potrebuje do školy.
Taktiež jej kúpila kufor na prenášanie si vecí na internát. Dáva dcére vreckové vo výške od 10-50 Eur.

Internát stojí pre dcéru - 26,- Eur mesačne a stravná jednotka je 4,- Eur na deň. Internet je 16,- Eur.
Matkin mesačný príjem je cca 535,- Eur. S dcérou býva sama, na kúrenie používa drevo, zakupuje si
lístky na samovýrub dreva, potrebuje na zimu dve auta dreva, jeden lístok stojí 72,- Eur. Uviedla, že
síce žiada od otca tiež uhradiť jednorazové náklady na dcéru, avšak otca o to priamo nežiadala, lebo
by to i tak neuhradil, preto to žiada cestou súdu. Dcéra je zdravá, je len alergická na mlieko a robia sa

jej zubné kazy. Bude tiež nosiť zubný strojček, zatiaľ boli len na zubný odtlačok, horný strojček bude
vo výške 160,- Eur a spodný bude neskôr. Výživné hradí otec riadne a včas, nikdy však neprispel nad
rámec. Keď si dcéra pýtala od otca na výlet, tak jej dal peniaze, avšak ho sama žiadala.

7. Otec na pojednávaní zotrval na svojom nesúhlase s podaným návrhom, tak ako ho prezentoval

písomne. Uviedol, že si je vedomý, že nastali zmeny u dcéry, že nastúpila na strednú pedagogickú školu
v Košiciach, no nemyslí si, že toto odôvodňuje zvýšenie výživného. Súhlasil však s tým, že výdavky, ktoré
uviedla navrhovateľka objektívne vzaté môžu byť reálne, avšak vzhľadom na pandémiu koronavírusu
tieto výdavky matka na dcéru nemá. Majetkové pomery matky nepozná, avšak na výžive dieťaťa sa
podieľajú obaja rodičia a preto si myslí, že suma 130,- Eur na výživné je dostačujúca, ak aj matka takúto

sumu uhradí. V písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že je ochotný hradiť výživné vo výške
130,- Eur a k tomu uhradiť časť výdavkov, ktoré bude mať dcéra spojené s nákupom školských potrieb
a kufra. Matka ho nežiadala o zvýšenie výživného ani o úhradu nákladov, dozvedel sa o tom až keď mu
prišlo zo súdu predvolanie na pojednávanie. Myslí si, že by sa aspoň pokúsil o dohodu. Tiež uviedol, že
žiada súd, aby určil deň zročnosti 20-tý deň v mesiaci, nakoľko má výplatný termín 15-tý deň. Pracuje

v Prakovciach. Je to kováčska firma, TREVA s.r.o. Prakovce, pracuje tam v pozícii kontrolór. Jeho čistý
mesačnýpríjemjecca620-680,-Eur,podľatohoakýjemesiac.Platenýjenahodiny3,71Eurnahodinu.
V rámci práce môže pracovať aj nadčasy a tieto mu zamestnávateľ uhradí. Býva v podnájme v obci
Kojšov. Všetky náklady na bývanie, v sume nájomného 140,56 Eur ako aj ostatných nákladov na choddomácnosti uhrádza sám, býva v nájomnom byte obce. Ďalšie náklady sú 10,- Eur do spoločenstva,
elektrina a plyn vo výške 75,44 Eur, čo súdu zdokladoval v písomnom vyjadrení. Platí tiež ročne 70,- Eur
za odpad. Hradí si lieky na vysoký tlak po 10,- Eur. V práci si kupuje stravné lístky, za ktoré si kupuje

obedy. Pracuje na zmeny. Tiež uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výživné hradí pravidelne,
dlh nemá. Nad rámec výživného prispeje, ak mu zvýši. Niekedy dcére prispieval na mobil, bolo to však
asi pred rokom, dvoma. Dcéra od decembra 2020, ako bolo prvé pojednávanie v tejto veci, bola u neho
dvakrát, 28.12.2020, kedy sa zdržala asi 4-5 hodín a aj 30.12.2020. Nútiť ju nechce, ani nebude, ak
príde, tak príde. S dcérou pravidelne komunikujú cez internet, háda aj 20-krát za mesiac. Vzťah s dcérou

si myslí, že majú dobrý, avšak s osobnými vecami sa mu nezdôveruje. Pod vianočný stromček dal dcére
manikúru a šminky v kufríku, veľmi sa tomu potešila a vzala si to domov. Zo spoločnej domácnosti odišiel
v čase, keď dcéra chodila do prvého ročníka základnej školy. Nepozná dôvod, prečo dcéra k nemu
nechce chodiť. S matkou majú ešte spoločného chlapca, ktorý má už dieťa, a títo chodia k otcovi na
návštevy. Dcéra ho požiadala v októbri 2020, aby s ňou šiel na internát do Košíc pre veci, keďže sa
internáty zatvárali pre covid, bez zaváhania s ňou šiel. Nepamätá si, aby ho dcéra žiadala, že potrebuje

nejaké veci alebo pomôcky.

8. Úrad práce, soc. vecí a rodiny uviedol, že doporučuje, aby súd zvýšil výživné na mal. E., nakoľko od
poslednej úpravy v roku 2017 došlo k podstatným zmenám pomerov, dcéra medzičasom nastúpila na
strednúškoluavčaseposlednéhorozhodovaniabolpríjemotcavovýške61,60Eurakodávkavhmotnej

núdzi a v súčasnej dobe došlo k zvýšeniu príjmu otca 10-krát viac, čo je výrazná zmena pomerov na
strane otca. Tiež poukázal na skutočnosť, že náklady na domácnosť v predchádzajúcom období matka
znášala so svojou mamou a v súčasnej dobe ich znáša už sama. Z týchto dôvodov odporúča súdu zvýšiť
výživne.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

12. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje

počnúc od 1.7.2020 suma alebo úhrn súm 98,08 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

13. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2020 predstavuje čiastku 29,42 Eur
na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

14.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, ževýška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

17. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

23. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok

vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

24. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania

k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany
povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového
poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo
zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo
zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu

nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani
prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by
len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané
nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča,
pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu

neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V
zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom
pre zmenu výživného.

27. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by
mohli byť podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného
jednak ubehla doba viac ako 3 rokov a súčasne došlo k zmene pomerov na strane jednak rodičov
ako aj dcéry. Mal. E. nastúpila na vyšší stupeň vývoja, a to ako z hľadiska biologického, kedy rastiea menia sa aj jej stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského
vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené
náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,
pričom medzi tieto potreby patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo,
bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojomjehozáujmovapotrieb,prípravounabudúcepovolanie,kultúrne,športovéarekreačnépotreby,
ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život

kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Matka má príjem
zo závislej činnosti vo výške cca 535,- Eur. Matka v konaní deklarovala pravidelné výdavky vo výške
192,- Eur, ako aj mimoriadne výdavky v súvislosti s nástupom dcéry na strednú školu, s miestom štúdia
v Košiciach a pobytom na internáte. Matka tieto výdavky požadovala od otca, cestou súdu, priamo ho o

to nežiadala, otec vyslovil ochotu uvedené výdavky do výšky jednej polovice uhradiť. K pomerom otca
bolo taktiež zistené, že oproti dobe poslednej úpravy výživného pracuje na plný úväzok s deklarovaným
príjmom presahujúcim sumu 620,- Eur. Vo vzťahu k príjmu otca je nutné konštatovať, že tento v čase
poslednej úpravy pozostával z dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60,- Eur, a teda došlo k zlepšeniu
jeho príjmových pomerov. Pri rozhodovaní súd ako ďalšiu okolnosť posudzuje, ktorý z rodičov sa v

akej miere osobne stará o mal. dieťa. Odhliadnuc od komunikácie cez sociálne siete, nedochádzalo k
pravidelnému fyzickému stretávaniu dcéry s otcom, a preto možno osobnú starostlivosť otca o dcéru
vyhodnotiť ako takmer žiadnu. K tomuto však je nutné vziať na vedomie fakt, že matka konštatovala, že
dcére v styku nebráni, nepraje si však, aby dcéra navštevovala domácnosť otca, čím sa dá objektívne
konštatovať, že je značne obmedzený priestor sa plnohodnotný styk. Tu však tiež možno konštatovať

ďalší fakt, že matka odmieta komunikovať s otcom. Obe tieto skutočnosti nepochybne majú negatívny
vplyv na stretávanie sa otca so svojou dcérou. Na základe týchto všetkých skutočností, zohľadňujúc
bežné príjmy a výdavky u rodičov v kontexte odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, má súd za to,
že boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného a preto súd zvýšil výživné na mal. E. zo sumy 100,-
Eur na sumu 150,- Eur mesačne. Súd má z vykonaného dokazovania za to, že takéto výživné je v

majetkových schopnostiach a možnostiach otca.

28.Matkavpodanomnávrhužiadalapriznaťvýživnépočnúcod01.09.2020,tedaspätneododňazačatia
konania, ktoré bolo začaté dňa 28.10.2020. Ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje priznať výživné
spätne odo dňa začatia konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto možno vidieť vo

zvýšení nákladov na mal. dcéru v súvislosti s jej nástupom na strednú školu, na ktorých výdavkoch sa
otec nepodieľal, pričom vyslovil v rámci svojej svedeckej výpovede ochotu tieto výdavky hradiť.

29. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. E. za obdobie od 01.09.2020
do budúcna na sumu 150,- Eur mesačne, vznikol otcovi do dňa priznania nároku na zvýšené výživné

nedoplatok na výživnom od 01.09.2020 do 22.01.2021, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku, vo výške 250
Eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 11,- Eur, popri bežnom výživnom, pod
stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti,
možnosti a súčasne majetkové pomery. Tento nedoplatok súd vyčíslil za obdobie od 01.09.2020 do
22.01.2021 ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 150,- Eur a doposiaľ judikovaného

už zaplateného výživného 100,- Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu
výživného 50,- Eur za mesiace september, október, november, december a január 2021.

30. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, pretože má zato, že síce sú to odôvodnené
potreby maloletej dcéry, avšak majetkové pomery otca neodôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti

v požadovanom rozsahu.

31. Platobné miesto platenia výživného zo strany otca u mal. E. ostalo nezmenené, a to do ruky matky
a deň zročnosti bol otcovi určený na 20. deň v mesiaci vopred.

32. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
16P/285/2016-80 zo dňa 04.04.2017 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. E..33. Podľa § 52 CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak

34. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé

35. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

36. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania (§ 52 CMP),
nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo

možné priznať trovy konania niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.