Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118204097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5118204097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a

členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcov: 1/ U. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX O., Česká republika, 2/ I. Z., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXXX/XX, XXX XX O., Česká republika, proti žalovanému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X,
XXX XX E. G. Z., zastúpenému spoločnosťou: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010
01 Žilina, IČO: 47 254 483, o určenie povinnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 2C/10/2018-87 zo dňa 21. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/10/2018-87 zo dňa 21. júna 2021 potvrdzuje.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol (výrok I.). O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcom nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %
(výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
22.02.2018 sa žalobcovia rade 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) ) domáhali, aby súd uložil žalovanému

povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z pozemkov parc. č. 321, 322,
323 a parc. č. 324 zapísaných v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. K., obec J. na LV č. XXX, vedenom
Okresným úradom Žilina, odbor katastra, všetok ním navezený materiál a zabezpečiť jeho uloženie
pred zosuvom na uvedené pozemky žalobcov. Zároveň, aby súd uložil žalovanému zdržať sa všetkých
konaní, ktoré by mohli spôsobovať škody na majetku žalobcov, alebo porušovať ich vlastnícke práva k
predmetným nehnuteľnostiam. Svoju žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi
vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Žalovaný je vlastníkom priľahlých pozemkov parc.

č. 330/1, č. 329, č. 328 zapísaných v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. K., obec J.
na LV č. XXX. Pri vykonávaní terénnych úprav na svojich pozemkoch, nerešpektujúc vlastnícke právo
žalobcov a tiež na verejnej ceste č. 958 idúcej popri týchto pozemkoch, ktorá je vo vlastníctve Mesta
J., žalovaný navozil stavebný materiál a hlinu zo svojich pozemkov na pozemky žalobcov. Žalovaný
odmieta tento navezený materiál z pozemkov žalobcov odpratať a tento stav pretrváva napriek tomu, že
žalobca v rade 1/ podal na neho trestné oznámenie, ktoré však bolo okresnou prokuratúrou odmietnuté
s odôvodnením, že sa jedná o občianskoprávnu záležitosť.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi
pozemkov - parciel registra „C“, konkrétne parc. č. 324 - záhrady o výmere 118 m2, parc č. 321 - záhrady
o výmere 148 m2, parc. č. 322 - záhrady o výmere 222 m2 a parc. č. 323 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 265 m2, čo vyplýva z výpisu LV č. XXX pre kat. úz. K., obec a okres J.. Z predloženého uzneseniaOkresného riaditeľstva PZ v Žiline ČVS:ORP-1647/ZV-ZA-2017 zo dňa 08.11.2017 vyplynulo, že vec
podozrenia
z prečinu „Neoprávnené nakladanie s odpadmi“, ktorého skutku sa mal dopustiť žalovaný O. I. tým, že

asi pred rokom mal naviesť v k. ú. K., J. stavebný materiál - hlinu z úpravy svojho domu na pozemky
č. 321 a 322, ktorých majiteľom je U. I., ako aj na pozemok č. 958, čo je cestná miestna a účelová
komunikácia, bola odmietnutá, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa
§ 197 ods. 2 Trestného poriadku (skutok nenapĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu
uvedeného v Trestnom zákone, ani iného trestného činu). Z odborného vyjadrenia k vytýčeniu

hraníc pozemkov parc. č. 321, 322, 323, 324 vypracovaného Ing. A. W. dňa 07.06.2021, vyplýva, že po
vytýčení lomových bodov hraníc týchto parciel na podklade pravouhlých súradníc lomových bodov a ich
označení v teréne drevenými kolíkmi sa na predmetných parcelách nenachádza
žiaden navezený materiál, a teda nie je potrebné zabezpečiť uloženie tohto materiálu a nehrozí ani
žiaden zosuv materiálu na pozemky žalobcov (súčasťou tohto dôkazu je aj grafické znázornenie situácie
vytyčovaných hraníc a fotodokumentácia).

4. Medzi stranami nebolo sporné, že zo strany žalovaného došlo k navezeniu stavebného materiálu a
hliny, žalovaný však poprel, že by ich naviezol na pozemok žalobcov. Nesporné bolo aj to, že čiastočne
došlo k náprave vzniknutého stavu. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť rozhodná pre
posúdenie prejednávanej veci, a to, či sa na pozemkoch žalobcov nachádza žalovaným navezený
stavebný materiál a hlina. Žalovaný priznal, že stavebný materiál a hlinu naviezol, no poprel, že by

tak urobil na pozemku/-y žalobcov, keďže tieto naviezol iba na cestu vo vlastníctve Mesta J., a to za
účelom zabezpečenia príjazdovej cesty k ďalším pozemkom v jeho vlastníctve. Pokiaľ žalobcovia v
rámci konania na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu fotodokumentáciu, ktorá mala podporovať
ich tvrdenia o konaní žalovaného, konajúci súd dospel k názoru, že tento dôkazný prostriedok nie
je spôsobilý preukázať rozhodnú skutočnosť, konkrétne, že sa na pozemkoch žalobcov nachádza

navezený stavebný materiál a hlina, a ani to, že by v danom prípade došlo k zosunu pôdy na ich
pozemky v takom rozsahu, ktorý by prípadne spôsobil posun hranice pozemkov v ich neprospech.
Navyše predložené fotografie nepreukazujú súčasný stav na pozemkoch, ale stav z rokov 2017 až
2018, teda pred podaním a v čase podania žaloby na súd. V prejednávanej veci bola rozhodnou
otázka, či sa v dôsledku konania žalovaného sa navezený stavebný materiál a hlina nachádzajú na

pozemku žalobcov, resp. či došlo k zosuvu pôdy na pozemkoch žalobcov a v akom rozsahu. Žalobcovia
v tomto smere neuniesli v spore dôkazné bremeno, keď na vyriešenie sporných otázok nepredložili
súdu žiaden dôkaz, ani relevantný návrh na vykonanie dokazovania, (napríklad obhliadku na mieste
samom, prípadne znalecké dokazovanie). Povinnosťou žalobcov v tomto spore bolo preukázať, že ich
vlastnícke právo bolo zo strany žalovaného porušené navezením stavebného materiálu a zeminy (resp.

zosunom pôdy a posunutím hranice), a teda v tomto smere mali dôkazné bremeno. Len na základe
predložených fotografií, pri súčasnom účinnom popretí skutkových tvrdení žalobcov žalovaným, (ktorý
predložil odborné vyjadrenie Ing. A. W.), súd nemohol dospieť k záveru, že nárok žalobcov je daný. Z
uvedeného odborného vyjadrenia totiž vyplynulo, že na parcelách žalobcov zapísaných na LV č. XXX
sa nenachádza žiaden navezený materiál, a preto nie je potrebné zabezpečiť uloženie tohto materiálu a

nehrozí žiaden zosuv materiálu na pozemky žalobcov. Pokiaľ sa žalobcovia zároveň domáhali, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konaní, ktoré by mohli spôsobovať škody na majetku žalobcov a
porušovaťichvlastníckeprávo,ajvovzťahuktejtočastižalobybolopotrebné,abyžalobcoviapreukázali,
že porušovanie ich vlastníckeho práva ku dňu vyhlásenia rozsudku trvá, príp. že prestalo, ale hrozí jeho
opakovanie v budúcnosti. Žalobcovia však ani k tomuto neuviedli žiadne relevantné skutkové tvrdenia

a vzhľadom k tomu, že nebol ani preukázaný zásah do ich práv, súd prvej inštancie nezistil dôvod
uložiť žalovanému v tejto súvislosti akúkoľvek povinnosť. Zároveň konajúci súd uviedol, že žalobcami
navrhnuté dôkazné prostriedky výsluchom svedkov E. Z. a B. G. nevykonal, keďže ich vykonanie by
nemohlo nič zmeniť na záveroch rozhodnutia súdu v prejednávanej sporovej veci.
5. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď

konštatoval, že plne úspešnou stranou v spore bol žalovaný, keďže súd žalobu zamietol, a preto mu
priznal voči žalobcom, ktorí v spore nemali úspech nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolatelia namietali postup okresného súdu, ktorý ich nepoučil o tom, aké dôsledky bude mať

neunesenie ich dôkazného bremena vo vzťahu k existencii navezeného materiálu
na ich pozemkoch a ani o možnosti navrhnúť vykonanie dôkazov, či už obhliadkou na mieste samom,
alebo znaleckým dokazovaním, o čom sa súd zmienil až v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Žalobcovia poukázali aj na ťažkosti súvisiace s chápaním ústneho vyjadrovania konajúcej sudkyne zdôvodu dodržiavania protipandemických opatrení (nasadené rúško, sklenená bariéra), napriek tomu, že
žalobca v rade 1/ je rodený Slovák a hovorí po slovensky a tiež na svoj status „ľudí neštudujúcich
právo“. Nestotožnili sa ani s tvrdeniami konajúceho súdu o nespornosti niektorých skutkových tvrdení v

konaní. Podľa názoru žalobcov nespornosť skutkových tvrdení by súd mohol konštatovať iba v prípade
ich zastúpenia advokátom v konaní, ktorý by túto nespornosť z ich strany potvrdil. Z obsahu zápisnice o
pojednávaní konaného dňa 21.06.2021 je zrejmý postoj žalobcu v rade 1/ k navrhovanému dôkaznému
prostriedku výsluchom svedkov, zároveň je z nej zrejmé, že žalobca v rade 1/ ako „právny laik“ evidentne
nepochopil následky s tým spojené. Záverom odvolatelia uviedli, že pokiaľ im bude v ďalšom konaní

umožnené predložiť návrhy na výsluch svedkov, ktorých výpovede by preukázali, ako bol ich pozemok
žalovaným poškodený a znehodnotený, unesú dôkazné bremeno v spore a tak preukážu dôvodnosť
nároku uplatnené ho žalobou.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Odvolaciu argumentáciu žalobcov označil za účelovú, pričom uviedol, že táto sa nezakladá na pravde.
Zdôraznil, že žalobcovia mali dostatok času na to, aby si zvolili právneho zástupcu na zastupovanie v
tomto konaní, čo však neurobili. Žalobcovia boli tiež konajúcim súdom poučení o všetkých ich právach
a povinnostiach súvisiacich s vedeným civilným sporovým konaním.

10. Žalobcovia vo svojej odvolacej replike nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného o účelovosti ich tvrdení.
Uviedli, že žalobca v rade 1/ mal vážne problémy porozumieť ústnym vyjadreniam konajúcej sudkyne
na pojednávaní, keďže komunikovala v rúšku
a cez sklenenú stenu, ako aj pre jeho vek (67 rokov), či jeho pobyt mimo Slovenskej republiky po dobu
viac ako 30 rokov. Odvolatelia sa nestotožnili ani s tvrdeniami žalovaného o tom, že mali dostatok času

dať sa v konaní zastúpiť advokátom, keď akcentovali, že právny poriadok Slovenskej republiky neukladá
v sporových konaniach povinné zastúpenie strán sporu.

11. Súdu bola doručená odvolacia duplika žalovaného, ktorý v nej zotrval na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach o účelovosti obrany žalobcov v podanom opravnom prostriedku. Uviedol, že v rámci celého

konania bolo so sporovými stranami komunikované v slovenskom jazyku a aj žalobca v rade 1/ na
pojednávaní konanom dňa 21.06.2021 komunikoval po slovensky bez toho, aby u
konajúcej sudkyne namietal nezrozumiteľnosť konania a ani nežiadal o pribratie tlmočníka do konania
či oboznámenie s listinami založenými v spise v inom než slovenskom jazyku, z dôvodu, že by tomuto
jazyku nerozumel. Žalovaný má zároveň vedomosť o tom, že keď žalobca v rade 1/ podával na prelome

rokov 2019 a 2020 trestné oznámenie na svojho suseda, toto podával ústne do zápisnice v slovenskom
jazyku. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v rade 1/ slovenský jazyk ovláda.

12. Žalobcovia na odvolaciu dupliku žalovaného (doručenú dňa 20.12.2021 resp. 23.12.2021), procesne
nereagovali.

13. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP

a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP
a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa
krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním ahodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),aniprávonato,abybolastranapredvšeobecnýmsúdomúspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani

právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom k svojim
záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti
prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu
dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty
strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil.
Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou;
prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto
nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane

predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný
okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého
rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli
vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcov
formulovanú v ich opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal
inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť
odvolateľov za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

18. Odvolanie žalobcov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

19. Žalobcovia vo svojom opravnom prostriedku namietali procesný postup konajúceho súdu v
prejednávanej veci a naň nadväzujúci záver o nepreukázaní nároku uplatneného žalobou.

20. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou

v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

21. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo
ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a

toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva
na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej
skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného
bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovejokolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie
je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov
ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je

zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).

22. Pokiaľ žalobcovia vo svojom odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie ich nepoučil o následkoch
neunesenia dôkazného bremena v konaní, odvolací súd uvádza, že žiadne ustanovenie Civilného
sporového poriadku takúto povinnosť súdu v civilnom sporovom konaní neukladá. Následok neunesenia

dôkazného bremena sa v sporovom konaní premieta do rozhodnutia vo veci samej. Zároveň je nutné
dodať, že súd prvej inštancie v rámci zachovania zásady kontradiktórnosti prejednávaného sporu a
rovnako aj zásady rovnosti sporových strán nemôže do prebiehajúceho sporu zasahovať spôsobom,
ktorým by v rámci dôkaznej situácie zvýhodnil niektorú zo sporových strán. Inak povedané, nie je v
súlade s vyššie uvedenými princípmi sporového konania a ani teoretickými východiskami vyjadrenými
v odsekoch 20. a 21. odôvodnenia tohto rozhodnutia, aby súd ako nezávislý arbiter pri prejednávaní

sporu „navádzal“ žalobcu na použitie pre neho potrebných prostriedkov procesného útoku alebo aby
„navádzal“ žalovaného, aké má zvoliť prostriedky svojej procesnej obrany, na základe ktorých by uniesol
dôkazné bremeno či bremeno svojich tvrdení a bol tak v spore úspešný.
23. Zároveň je potrebné uviesť, že obidve sporové strany boli v konaní riadnym spôsobom poučené
o ich procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich postavenia v konaní, vrátane poučenia

o uplatňovaní prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany sporových strán podľa § 154 CSP.
Žalobcom bolo takéto poučenie doručené dňa 21.05.2018 (doručenky na č. l. 17 súdneho spisu).

24. Súd prvej inštancie potom len v konštatačnej rovine odôvodnenia svojho rozhodnutia
demonštratívnym výpočtom uviedol, ktorými navrhovanými dôkaznými prostriedkami mohli žalobcovia

pristúpiť k preukazovaniu svojich tvrdení, nejedná sa však o povinnú súčasť odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ani o súčasť sporového konania, ktorá mala byť žalovanej sporovej strane konajúcim súdom
oznamovaná v priebehu vedeného sporového konania.

25. V súvislosti s argumentáciou žalobcov týkajúcou sa nimi tvrdených ťažkostí s porozumením a

chápaním ústneho vyjadrovania konajúcej sudkyne z dôvodu protipandemických opatrení, veku žalobcu
v rade 1/ či jeho jazykovej znalosti slovenčiny odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok v
rámci čl. 6 ods. 2 či čl. 11 ods. 2 základných princípov dáva súdu možnosť modifikovať priebeh
sporového konania s prihliadnutím na špecifické potreby, možnosti a schopnosti sporových strán. V
prejednávanom prípade však súd prvej inštancie nutnosť takéhoto postupu ex offo nezistil a zároveň z

obsahuspisovéhomateriáluvyplýva,žeanižalujúcasporovástranavpriebehuprvoinštančnéhokonania
žiadnu z uvedených skutočností nenamietala.

26. Neobstojí ani argumentácia žalobcov týkajúca sa nemožnosti súdu konštatovať nespornosť
niektorých tvrdení sporových strán, pokiaľ neboli v konaní zastúpení advokátom. Tak, ako uviedli aj

samotní žalobcovia v podanej odvolacej replike, platný a účinný právny poriadok Slovenskej republiky
upravujúci vedenie civilného sporového konania medzi subjektami a o predmete tak, ako je tomu v
súdenom prípade, neupravuje povinné zastúpenie sporovej strany v konaní. Mechanizmus určenia
nespornosti sporových strán by bol tak v časti sporových konaní neaplikovateľný. Civilný sporový
poriadok v ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP jednoznačne uvádza, že skutkové tvrdenia, ktoré protistrana

nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné. Aktuálny procesný predpis teda záver súdu o nespornosti skutkových tvrdení
neviaže na skutočnosť, či strana je alebo nie je v konaní zastúpená advokátom.

27. Ani argumentácia žalobcov, že ako „právni laici“ evidentne nepochopili následky niektorých svojich
vyjadrení, primárne žalobca v rade 1/ následok svojho vyjadrenia, že „sú svedkovia, ktorí môžu uvedené
preukázať, avšak v tomto smere ich nebude zaťažovať“, nie je dôvodná. V tejto súvislosti odvolací
súd opätovne poukazuje na čl. 11 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca

ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby
schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové
vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v zákone. Sú to jedine strany, ktoré sú povinné konať v spore
starostlivo a včas predkladať súdu tvrdenia a dôkazné návrhy; inak hrozí, že ichprocesné úkony budú v zmysle ustanovení o koncentrácii konania neúčinné. Pokiaľ žalujúca sporová
strana výslovne nenavrhla ďalšie dokazovanie za účelom preukázania svojich tvrdení, nemožno takýto
procesný úkon následne relativizovať neznalosťou práva, príp. dôsledkami tejto neznalosti.

28. Napokon odvolací súd nemohol v procesnej rovine prihliadnuť na tvrdenie žalobcov obsiahnuté
v podanom odvolaní o tom, že pokiaľ im bude ešte na preukázanie dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku umožnené predložiť návrhy na výsluch svedkov, unesú dôkazné bremeno v spore. K uvedenému
treba zdôrazniť, že právo tvrdiť a navrhovať dôkazy prislúcha strane sporu v priebehu konania na

okresnom súde; neskôr prezentované tvrdenia a dôkazy sa v zásade považujú za tzv. novoty, ktoré
odvolací súd môže pripustiť len za splnenia podmienok podľa § 366 CSP. Žiadne takéto okolnosti
žalobcovia v odvolaní netvrdili, z čoho vyplýva, že ich návrhy na výsluch označených svedkov boli
podané zjavne oneskorene.

29. Zároveň odvolací súd dodáva, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcov na doplnenie

dokazovania výsluchom svedkov E. Z. a B. G., jednalo by sa totiž o nadbytočný procesný úkon,
vykonaný v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže žalobca v rade 1/ na pojednávaní
konanom dňa 21.06.2021 po predbežnom posúdení žalobou uplatneného nároku zo strany konajúcej
sudkyne už na vykonaní tohto dôkazného prostriedku nezotrval a zároveň do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania žalobcovia ďalšie návrhy na vykonanie/doplnenie dokazovania súdu nepredložili,

ani neoznačili.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keď odvolací súd nepovažoval odvolacie
námietky žalobcov za dôvodné a zároveň pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej
inštancie,naktoréodvolacísúdprihliadazúradnejpovinnosti(§380ods.2CSP),odvolacísúd rozsudok

okresného súdu v meritórnom výroku I. podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách
konania, vo vzťahu ku ktorému odvolatelia neprodukovali žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a
ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu

a zákonným ustanoveniam uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcom, ktorí v tomto štádiu konania úspech nemali.

O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
rozhodnutím súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).