Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215204541
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8215204541.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XX, XXX XX X., právne zastúpená advokátom: JUDr. Matúš Hríb, so sídlom Na hradbách 5, 085
01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovaným 1/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX
XX A. a 2/ Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX X., právne zastúpeného advokátom: JUDr.
Stanislav Lampart, so sídlom Nám. sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, o neplatnosť právneho
úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/309/2015 - 196 zo dňa
26.05.2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznávažalovanýmv1/a2/radespoločneanerozdielnevovzťahukžalobcovinároknanáhradutrov
odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovaným v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne priznal voči žalobkyni 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 80 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom ku dňu podania žaloby, teda 03.07.2015 (ďalej O.s.p.),
podľa ust. § 40a, § 41, § 116, § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a podľa ust. § 391 ods. 2
a § 393 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je spornou otázka porušenia predkupného práva žalobkyne
k porušeniu ktorého došlo uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanými dňa 10.10.2013, predmetom
prevodu ktorej boli aj spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach vyšpecifikovaných v bode

1. tohto rozhodnutia, t.j. na nehnuteľnostiach, ktorých podielovou spoluvlastníčkou v čase uzavretia tejto
kúpnej zmluvy bola aj žalobkyňa, a ktorú otázku porušenia predkupného práva už okresný súd ustálil vo
svojom skoršom rozhodnutí, pričom táto nebola napadnutá odvolaním ani výhradou krajského sudu.

4. Súd prvej inštancie podotkol, že sám krajský súd v inom obdobnom prípade, a to v rozsudku sp.zn.
17Co/54/2018 zo 16.10.2018 rozhodol tak, že v prípade odplatného prevodu viacerých nehnuteľností
jednou kúpnou zmluvou pri jednotne súhrnnou sumou určenej kúpnej cene, pri dovolávaní sa čiastočnej

neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, s poukazom na § 41 O.z. nie je možné žalobe vyhovieť. Preto sa súdu
prvej inštancie javilo, že z hľadiska nastolenej spornosti otázky deliteľnosti kúpnej zmluvy, t.j. právneho
úkonuoodplatnom prevodepráva,priprevodeviacerýchnehnuteľností,ktoréboliprevádzanézajednouspoločnou sumou určenú kúpnu cenu, ktorej skladba nebola v kúpnej zmluve bližšie špecifikovaná, je
obdobná s daným prípadnom.

5. Súd prvej inštancie ďalej polemizoval s právnym názorom odvolacieho súdu čo do deliteľnosti, či
nedeliteľnostiplnenia,anáslednekonštatoval,žepridovolanísarelatívnejneplatnostiakejkoľvekzmluvy
sa medzi zmluvnými stranami nastoľuje stav pred jej uzavretím, v ktorom v dôsledku sú zmluvné strany
povinné vrátiť si navzájom to, čo si na jej základe plnili, v danom prípade ak by bola konštatovaná,
respektíve určená neplatnosť časti kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2013, týkajúca sa iba prevodu sporných

nehnuteľností, respektíve podielov na nich, tak pri uvedenom spôsobe určenia kúpnej ceny v tejto kúpnej
zmluve, by nebolo možným určiť, akú časť z tejto kúpnej ceny by predávajúci mal vrátiť kupujúcemu
za podiely na sporných nehnuteľnostiach, ktoré by zasa kupujúci bol povinný vrátiť predávajúcemu.
Ak by súd prvej inštancie vyslovil čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy iba ohľadom jej predmetu,
t.j. ohľadom časti predmetu prevodu ako to bolo naznačené v rozhodnutí odvolacieho súdu, tak by
medzi zmluvnými stranami v zvyšnej platnej časti tejto kúpnej zmluvy vytvoril nerovnováhu a zasiahol

by neprijateľne do jej zmluvnej voľnosti, čím by vytvoril živnú pôdu pre ich spor, pretože by nastala
situácia, že predávajúci by dostal zaplatené viac, než ako vydal. Následne sa súd prvej inštancie
zaoberal Salvádorskou klauzulou, ktorá je ustanovením, ktoré je spravidla obsiahnuté v záverečných
ustanoveniach zmluvy. Mala by slúžiť k tomu, aby v prípade, že ak určité ustanovenie zmluvy je neplatné,
táto čiastočná neplatnosť nemá vplyv na platnosť ostatných ustanovení zmluvy, aby táto zmluva zostala

naďalej platná. K tomu súd prvej inštancie poznamenal jednak, že sa nezakladá na pravde, aby svojim
rozsudkom konštatoval platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2013 a jednako podotkol, že zmieňovaná
klauzula, ako správne právny zástupca žalobkyne podotkol je v záverečných ustanoveniach zmluvy
obsahom dojednania zmluvy, ktorej znenie na základe svojej zmluvnej voľnosti koncipujú zmluvné
strany, ktoré takto prejavia svoju vôľu byť viazaní týmito časťami zmluvy, ktoré nebudú postihnuté

neplatnosťou. Ak by súd autoritatívne a z pozície moci zasiahol do znenia, takto slobodne vyjadreného
znenia kúpnej zmluvy a vyslovil by neplatnosť jej dojednania, iba pokiaľ ide o predmet kúpy alebo
predaja, t.j. čiastočnú neplatnosť len jedného podstatného znaku nastolil by už uvedený nerovnovážny
stav medzi jej zmluvnými stranami, a to taký, že za zvyšný predmet predaja by bolo zaplatené viac,
než na čom sa zmluvne strany slobodne dohodli, čím by bol navyše nepochybne poškodený kupujúci,

ktorý o nesplnení si povinností predávajúcim zodpovedajúcej predkupnému právu ani nemohol mať
vedomosť. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že uvedené by nebolo možné obísť ani nariadením
znaleckého dokazovania na určenie ceny jednotlivých častí predmetu predaja, pretože kúpna cena
bola určená na základe slobodnej vôle zmluvných strán, t.j. aj keby bola znaleckým posudkom určená
kúpna cena napríklad 50,- eur za 1m2 pôdy, zmluvným stranám nič nebráni, aby si dohodli na cene

10,- eur za 1m2 pôdy, pretože je to výraz ich zmluvnej voľnosti. Súd prvej inštancie sa stotožnil s
námietkou žalovaného v 2. rade, že ak by sa aj charakter žaloby posudzoval podľa ust. § 137 CSP,
tak by sa malo jednať o žalobu na určenie, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Rozhodnutím o
neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy, t.j. rozhodnutím o žalobe podľa ust. § 137 písm. d/ CSP, by sa
v právnom statuse sporových strán nič nezmenilo. Súdny výrok o neplatnosti kúpnej zmluvy by bol

nevykonateľným, t.j. katastrálnym úradom nezapísateľným, pretože katastrálny úrad nezapisuje právne
skutočnosti, ale zapisuje existujúce vlastnícke právo. Následne súd prvej inštancie znova polemizoval s
právnym názorom odvolacieho súdu, že v danom prípade naliehavý právny záujem na strane žalobkyne
jedaný.Žalobkyňasavdanomprípadedomáhalaibaurčenianeplatnostikúpnejzmluvy,t.j.domáhalasa
určenia právnej skutočnosti, čoho dôsledkom je podľa názoru súdu prvej inštancie výrok rozhodnutia o

neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý by bol skutočne nevykonateľným. Jednalo by sa iba o spor pre spor bez
praktického dopadu na status sporových strán pre jeho praktickú nerealizovateľnosť (nevykonateľnosť)
katastrálnym úradom. Až zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam späť na predávajúceho,
ktorým je žalovaný v 1. rade v dôsledku porušenia predkupného práva žalobkyne by bol relevantným
dôsledkom neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť by kvôli vykonateľnosti rozsudku musela byť

riešená iba ako otázka predbežná. Preto dôvodom na zamietnutie žaloby bola aj nevykonateľnosť
žalobného petitu žalobkyne, ktorý znie iba na určenie právnej skutočnosti. Čo do pasívnej legitimácie
žalovaného v 2. rade a jeho námietke, že mu nesvedčí pasívna legitimácia v spore, pretože v čase
podania žaloby nebol vlastníkom sporných nehnuteľností, a tiež že aktívne vecne legitimovaní by mali
byť všetci vlastníci sporných nehnuteľností, a nie len žalobkyňa, súd prvej inštancie uviedol, že v spore o

určenie neplatnosti právneho úkonu, sú pasívne vecne legitimované všetky zmluvné strany tejto žalobou
napádanej zmluvy bez ohľadu na to, kto je v čase podania žaloby aktuálnym vlastníkom prevádzanej
nehnuteľnosti. Čo je logickým pretože účastníkmi, respektíve zmluvné strany zmluvy poznajú okolnosti
a podmienky jej uzavretia. Môžu sa teda voči žalobným námietkam účinne brániť zatiaľ čo pri žalobe ourčenie vlastníckeho práva je pasívne vecne legitimovaný aktuálny vlastník veci, čo nebol daný prípad.
V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Krajského súd v Nitre sp.zn. 6Co/25/2015.
V prípade, že by v tomto spore o určenie neplatnosti právneho úkonu žalovaný v 2. rade, ako účastník

tohto právneho úkonu nebol úspešný, tak aktuálny vlastník by sa v svojich nárokoch mohol domáhať voči
nemu. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie v spore o určenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka je aktívne vecne legitimovaným len ten subjekt,
ktorý sa tejto neplatnosti dovolá. Inými slovami pri relatívne neplatnom právnom úkone je tento právny
úkon platný až do doby, pokiaľ sa niektorá z oprávnených osôb jeho neplatnosti účinne nedovolá.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, v spojení s ust. § 262
ods. 1, 2 a § 396 ods. 1 a 3 CSP.

7. Konštatoval, že týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku
na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania a to podľa § 255 CSP, keďže žalovaní v 1. a 2.
rade mali globálne v predmetnom konaní plný úspech vo veci, pretože uznesenie krajského súdu nie je

rozhodnutím, ktorým by sa konanie končilo, okresný súd v spore plne úspešným žalovaným v 1. a 2.
rade priznal spoločne a nerozdielne voči v konaní neúspešnej žalobkyni 100 % nárok na náhradu účelne
vynaložených trov celého doterajšieho konania. O samotnej výške trov konania okresný súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. poukázala na rozsudok Krajského súdu v
Prešove č.k. 10Co/24/2020 - 239 zo dňa 16.03.2021. Mala za to, že uvedené samo o sebe postačuje
pre úspech tohto odvolania. Žalobkyňa trvala na to, že záver o nedeliteľnosti pre zaradenie predmetu
kúpy pod jednu kúpnu cenu pri viacerých nehnuteľnostiach je návodom ako obísť predkupné právo
spoluvlastníka, nakoľko mu berie jednu z možností ochrany porušeného predkupného práva. Poukaz

na to, že spoluvlastníkovi ostáva druhá možnosť nepostačuje. Súd prvej inštancie sa vrátil k vyriešenej
odvolacej námietke, nakoľko s touto rovnako ako s právnym názorom nadriadeného súdu nesúhlasí.
Žalobkyňa sa ohradila voči tvrdenej nepravdivosti odvolacej argumentácie. Uvedené nemá miesto v
odôvodnení rozsudku. Išlo o hodnotenie právnych následkov, t.j. právny názor žaloby, a preto ten
môže byť správny čo potvrdil aj názor odvolacieho súdu alebo nesprávny, ale v žiadnom prípade ho

nemožno hodnotiť ako nepravdivý. Preto je právny názor zamietnutia žaloby pre nedeliteľnosť plnenia
nesprávnym právnym názorom. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na nevykonateľnosť žalobného
petitu v ktorej súvislosti na jednej strane poukazuje na Občiansky súdny poriadok a správnosť žaloby v
danom ohľade, a na druhej strane opäť proti odvolaciemu súdu, a žiada žalobu o určenie vlastníckeho
práva. Tieto otázky boli odvolacím súdom v celom rozsahu vyriešené. Súdna prax sa postupne odkláňa

od nemožnosti žalovať neplatnosť právneho úkonu po zavedení CSP. Nakoľko táto zmena nesmerovala
k absolútnemu zákazu žalovania neplatnosti právnych úkonov a právny názor v tomto smere je taký,
že zákonodarca nemal na zreteli žiadnu dramatickú zmenu, pokiaľ rozdelil určovacie žaloby do dvoch
písmen v dotknutom CSP. V tomto smere sa jedná o nesprávne právne posúdenie. Preto je rozsudok
nesprávny a žalobkyňa má s poukazom na všetky dôvody za to, že jej žaloba je dôvodná a má jej byť

poskytnutá spravodlivá ochrana práv. Preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania.

9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

zákonný a vydaný v súlade so skutkovým a právnym stavom. Odvolanie žalobkyne je podľa žalovaného
v 2. rade neopodstatnené a nijako v ničom nevyvracia rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podané
odvolanie neobsahuje žiaden relevantný, skutkový ani právny argument, ktorý by rozsudok spochybnil.
Kúpnu zmluvu uzatváral s pánom S. v dobrej viere. Za predmet zmluvy vyplatil značnú finančnú čiastku,
pričom poukázal na skutočnosť, keď v ustanovení článku IV. zmluvy je uvedené „predávajúci prehlasuje,

že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom zmluvy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a iné právne
povinnosti.“ Za toho stavu nemal žalovaný v 2. rade možnosť ani dôvod skúmať, či boli zo strany
predávajúceho splnené všetky povinnosti. Ako dobromyseľný nadobúdateľ a vlastník požíva právnu
ochranu v zmysle platnej slovenskej súdnej praxe, ako aj praxe ESĽP. Žalovaný v 2. rade mal za to,
že žalobkyňa v konaní mala preukázať naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby, pričom

tento nijako nepreukázala. Aj v prípade vyhovenia žalobe sa na jej právnom stave vôbec nič nezmení.
Ostala by aj naďalej podielovou spoluvlastníčkou ako je tomu doposiaľ. Je podielovou spoluvlastníčkou
rovnako, ako bola pred podpisom zmluvy, pričom nie sú nijako obmedzené jej práva, keď pozemky,
ktorých je podielovou spoluvlastníčkou napokon ani vôbec neužíva. Žalobkyňa nemala nikdy skutočnýzáujem o kúpu majetku žalovaného v 1. rade. Toto teraz iba účelovo tvrdí. Žalobkyňa mala možnosť
využiť iný druh žaloby na ochranu vlastníckeho práva a nie použitú žalobu, ktorá v zmysle judikatúry
a ustálenej súdnej praxe musí byť jediným vhodným prostriedkom. V danom prípade tomu tak nie je.

Postavenie žalobkyne ako spoluvlastníčky nebolo nijako ohrozené a nijako zneistené. Plne sa žalovaný
v 2. rade stotožnil s obsiahlym vyčerpávajúcim a nespochybniteľným odôvodnením súdu prvej inštancie,
ktorý túto skutočnosť riadne odôvodnil, zargumentoval a to aj súčasnou právnou praxou v rozhodovaní
súdov. Stotožnil sa aj s odôvodnením rozsudku, že v danom prípade ide u zmluvy o rozsiahlu zmluvu a
o nedeliteľné plnenie. Zmluvou bol vykonaný prevod veľkého množstva pozemkov - niekoľko desiatok,

ktoré boli zapísané spolu v 25 listoch vlastníctva. Pozemky boli vo vzťahu k žalobkyni iba na 4 listoch
vlastníctva.Tedanapadnutúčasťpodľažalovanéhov2.radenemožnooddeliťodzvyškukúpnychzmlúv,
a to najmä s ohľadom na skutočnú vôľu účastníkov kúpnej zmluvy previesť celý majetok na žalovaného
v 1. rade. Argumentácia žalobkyne o akomsi údajne úmyselnom uvedení kúpnej ceny za celý predmet
prevodu považuje žalovaný v 2. rade za nepravdivé a iba účelové z jej strany. Žalovaný v 2. rade mal
za to, že žaloba nie je dôvodná. Neobsahuje žiadny skutkový ani právny argument, ktorý by vyvracal

alebo spochybnil rozhodnutie súdu. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil, a žalovanému v
2. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

11. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 25.03.2022, a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

12. Predmet prieskumu odvolacieho súdu vymedzuje uplatnená odvolacia argumentácia odvolateľa.
Jednou zo základných náležitostí odvolania (§ 363 CSP) je uvedenie, z akých dôvodov považuje
odvolateľ rozhodnutie súdu za nesprávne (odvolacie dôvody), čo možno chápať ako povinnosť tvrdenia
odvolateľa pre odvolacie konanie. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia

lehoty na podanie odvolania je potom odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že
existenciuinýchodvolacíchdôvodovnežktoréuviedolodvolateľ,odvolacísúdpriprieskumerozhodnutia
a postupu súdu prvej inštancie nezisťuje a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, neprihliada na
ne. Jedinou výnimkou je, ak zistí existenciu vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), na ktoré odvolací súd prihliada aj vtedy, ak neboli odvolateľom uplatnené. Odvolací súd tiež na

doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva (§ 373 ods. 1 CSP). Dôvody odvolania môže teda odvolateľ
doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
13. Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) znamená, že odvolací súd
pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania. Odvolateľ teda v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o

preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktorým vymedzením sa obmedzuje preskúmavacia právomoc
odvolacieho súdu maximálne na dôvody vymedzené v odvolaní.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd

prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou znajdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní ( pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že kúpnou zmluvou zo dňa 10.10.2013 žalovaný v
1. rade predajom previedol na žalovaného v 2. rade jednako individuálne vlastnícke právo k rodinnému

domuavkúpnejzmluvešpecifikovanýmparcelám,vedenýmSprávoukatastraA.,katastrálnymodborom
(ďalej tiež aj len „katastrálny odbor“) na LV č. XX a LV č. XX a jednako previedol aj spoluvlastnícke
právo k svojim podielom na parcelách vedených katastrálnym odborom na LV č. XXX, LV č. XXX, LV
č. XXX, LV č. XXX, LV č. 395, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX,
LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č.

XXX, ako aj svojich podielov na sporných parcelách vyšpecifikovaných v bode 1. rozhodnutia súdu prvej
inštancie a vedených katastrálnym odborom na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX a to
za jednotnú súhrnu kúpnu cenu za všetky predávané nehnuteľnosti (v súdu predloženej kúpnej zmluve
bola anonymizovaná, pozn.), ktorú v zmysle čl. III kúpnej zmluvy žalovaný v 2. rade ako kupujúci vyplatil
žalovanému v 1. rade ako predávajúcemu pri podpise tejto kúpnej zmluvy.

17. Zo žalobkyňou k žalobe predložených LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX vedených
Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom vyplýva, že spoluvlastníkom podielov na sporných
parcelách už bol v čase podania žaloby Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A. a to na
parcelách vedených na LV č. XXX pod B9; na parcelách vedených na LV č. XXX pod B8; na parcelách

vedených na LV č. XXX pod B20 a na parcelách vedených na LV č. 496 pod B8, pričom vo všetkých
prípadoch nadobudol spoluvlastnícke právo k označeným sporným parcelám titulom darovacej zmluvy
V 2757/2013. Z označených LV tiež vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou na parcelách
vedených na LV č. XXX pod B4; na parcelách vedených na LV č. XXX pod B4; na parcelách vedených
na LV č. XXX pod B11 a na parcelách vedených na LV č. 496 pod B4, pričom vo všetkých prípadoch

nadobudla spoluvlastnícke právo k označeným sporným parcelám titulom dedenia sp. zn. D 771/87.

18. Po zrušení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie uznesením sp.zn.: 5C/309/2015 - 193 zo dňa
26.05.2021 rozhodol tak, že pripúšťa zmenu žalobného petitu v nasledovnom znení:
"I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá 10.10.2013 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.

rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod V 2314/2013,
je neplatnou v časti, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky na žalovaného v 2. rade
vo veľkosti 2/6 z celku na týchto parcelách:
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 8628 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 2496 m2,

- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 3508 m2,
- EKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 6658 m2, evidovaných pre k.pú. H. na LV XXX.
II. Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá 10.10.2013 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod V 2314/2013,
je neplatnou v časti, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 2.

rade vo veľkosti 2/6 z celku na týchto parcelách:
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 3664 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 3577 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 4598 m2, vedených pre k.ú. H. na LV XXX.
III. Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá 10.10.2013 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.

rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod V 2314/2013,
je neplatnou v časti, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 2.
rade vo veľkosti 3/192 z celku na týchto parcelách:
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 5257 m2,- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 4177 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 4213 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 10820 m2,

- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 2719 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 5755 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 9021 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 3038 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 8358 m2, evidovaných na k.pú. H. pod LV XXX.

IV. Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá 10.10.2013 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod V 2314/2013,
je neplatnou v časti, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 2.
rade vo veľkosti 2/6 z celku na týchto parcelách:
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1814 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 6984 m2,

- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 2752 m2,
- EKN č. XXX - orná pôda o výmere 2091 m2, evidovaných pre k.ú. H. na LV XXX.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania."

19. O tomto zmenenom žalobnom petite ďalej súd prvej inštancie konal.

20. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na svoje uznesenie sp.zn. 5Co/122/2019 - 129 zo dňa
27.10.2020, v ktorom uložil súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci vyzvať žalobkyňu uznesením
na odstránenie vád žaloby na podanú špecifikáciu nehnuteľnosti a podiel k týmto nehnuteľnostiam, ku
ktorým sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv s poučením možnosti takéto podanie

odmietnuť v prípade, že bude mať súd prvej inštancie za to, že petit žaloby je nevykonateľný. Súd
prvej inštancie na pokyn odvolacieho súdu uvedené akceptoval. Zároveň sa vyporiadával podľa pokynu
odvolacieho súdu so všetkými námietkami žalobkyne, ale aj žalovaného, a podľa názoru odvolacieho
súdu bola splnená aj podmienka uvedená v ust. § 220 ods. 2 CSP, teda že súd prvej inštancie odôvodnil
i to, prečo žalobu zamietol. Aj napriek odôvodneniu rozhodnutia keď súd prvej inštancie polemizuje so

zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, ktorý v bode 18 poukázal a na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7Cdo/46/2013, z ktorého vyplýva, že pre daný prípad platí, že skutočnosť, že už došlo k porušeniu
predkupného práva žalobkyne samo o sebe nemá za následok nedostatok jej naliehavého právneho
záujmu na určenie neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie opomenul, že v čase zrušenia rozsudku súdu
prvej inštancie nebolo jasné čoho sa žalobkyňa domáha. Všeobecne tak, ako to odvolací súd v bode 18

uviedol, možno z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/46/2013 vychádzať,
a podľa názoru odvolacieho súdu je toto rozhodnutie akceptovateľné. Čo sa týka deliteľnosti alebo
nedeliteľnosti plnenia, odvolací súd v bode 19 odôvodnenia jednoznačne uviedol, že súd prvej inštancie
nemôže ultra petitum vyslovovať neplatnosť zmluvy, pretože z petitu v čase rozhodnutia odvolacieho
súdu jednoznačne vyplývalo, že sa ním žalobkyňa nedomáhala určenia neplatnosti tých častí kúpnych

zmlúv, v ktorých bola dojednaná kúpna cena. Určenie neplatnosti zmlúv ako celku by prichádzalo do
úvahy iba pri vyslovení absolútnej neplatnosti týchto úkonov ako celku, čím sa však súd prvej inštancie
vo svojom prvom rozhodnutí nezaoberal. Súd prvej inštancie uplatnený nárok posúdil výlučne v zmysle
ust. § 41 Občianskeho zákonníka.

21. V bode 20 odôvodnenia svojho rozhodnutia sa odvolací súd zaoberal aj odvolacou námietkou
žalovaného v 2. rade, že petit žaloby je nevykonateľný. Pokiaľ by však žalovaný v 2. rade mal
pravdu, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu na úpravu žalobného petitu tak, aby bol
vykonateľný. Pretože ak je žaloba nevykonateľná je potrebné ju odmietnuť a nie rozsudkom žalobu
zamietnuť. Odvolací súd uvedené konštatoval vo vzťahu k petitu žaloby. Poznamenal, že žalobkyňa v

žalobe presne špecifikovala v akej výške previedol žalovaný v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel na
žalovaného v 2. rade, a ku ktorým parcelám, kat. územie H., vedený na Okresnom úrade Bardejov,
katastrálny odbor, a to na LV č. XXX, XXX, XXX P. XXX, aj keď v petite žaloby tieto skutočnosti
nešpecifikovala.

22. Tak ako konštatoval súd prvej inštancie a zopakoval to aj odvolací súd v bode 17 odôvodnenia
rozsudku už v čase podania žaloby bol spoluvlastníkom podielu na sporných parcelách právny nástupca
žalovaného v 2. rade Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX A.. Spoluvlastnícke právo k
označeným nehnuteľnostiam získal na základe darovacej zmluvy V2757/2013. Súd prvej inštanciesprávne postrehol že, žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Konštatoval, že takýto
výrok by bol nevykonateľný. K tomu odvolací súd uvádza, že takýto výrok by bol nezapísateľný v
katastri nehnuteľnosti pretože podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti už je niekto iný a vlastník

nebol účastníkom konania. Teda výrok rozsudku by sa ho netýkal. Tak ako správne uviedol súd prvej
inštancie jednalo by sa iba o spor pre spor bez praktického dopadu na status sporových strán pre
jeho praktickú nerealizovateľnosť katastrálnym úradom. Správne súd prvej inštancie reagoval i na
námietku žalovaného v 2. rade, že nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalovaný skutočne čo do určenia
neplatnosti zmluvy bol správne uvedený v žalobe ako žalovaný, pretože pasívne vecne legitimované

sú všetky zmluvné strany žalobou napadanej zmluvy bez ohľadu na to kto v čase podania žaloby bol
aktuálnym vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Skutočne pri žalobe o určenie vlastníckeho práva je
pasívne vecne legitimovaný aktuálny vlastník. V danom prípade však takáto žaloba podaná nebola.

23. Odvolacie dôvody žalobkyne neboli naplnené. Pričom s konštantnej judikatúry tak národných ako
aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami

sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09

a podobne). Ďalšia argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvod,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. úspešným žalovaným v 1. a 2. rade patrí spoločne a nerozdielne náhrada trov
odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).