Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011484
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121011484.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.04.2022, v trestnej
veci proti obžalovanému O. A. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
41T/73/2021 zo dňa 17.12.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného O. A. za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 01.04.2021 v čase o 16.12 hod. viedol ako vodič po ceste 1/18 v obci Malý Šariš v smere na obec

Župčanyosobnémotorovévozidlozn.DaciaLogan,ev.č.:G.,kdeprekročilrýchlosťjazdyvobcio20km/
h, z dôvodu čoho bol následne zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu
OR PZ Prešov, pričom pri lustrácii vodiča v policajnej evidencii bolo zistené, že obvinený bol rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/24/2020-172 zo dňa 27.10.2020 uznaný vinným z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 (jeden) rok, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na dobu 14 (štrnásť) mesiacov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.10.2020 a stalo sa vykonateľným dňa 14.12.2020.

Za to mu uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri rovnosti poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, v spojení
s § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 800,- (osemsto) eur a pre prípad úmyselného

zmarenia jeho výkonu podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere
8 (osem) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie,čodovýrokuotreste,vneprospech
obžalovanéhookresnýprokurátor,ktorédodatočnepísomneodôvodnil.Vdôvodochodvolaniapozhrnutí
obsahu napadnutého rozsudku namietal najmä časť výroku o treste týkajúcu sa uloženia alternatívneho
trestu, keďže obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bol uznaný vinným a ktorý je zároveň úmyselným
trestným činom, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin, ktorý aj keď patrí
k nedbanlivostným trestným činom a je inej právnej kvalifikácie, je tiež trestným činom na úseku

cestnej premávky. Skutku sa navyše dopustil necelých 6 mesiacov po právoplatnosti predchádzajúceho
odsúdenia, preto je, podľa prokurátora, namieste v danom prípade ukladať nie alternatívny trest, ale zhľadiska individuálnej aj generálnej prevencie nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby. Navrhol teda, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v tejto
časti buď vrátil vec okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo aby sám rozhodol,

a to tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
so súčasným uložením trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní najmenej
24 mesiacov.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora dôvodné nie je.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že odvolanie okresného prokurátora smerovalo len proti výroku

o treste, preto preskúmal len napadnutý výrok o treste. Čo sa týka výroku o vine, tento odvolaním
napadnutý nebol, pričom obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257
ods. 1 Tr. poriadku a postupom podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania
skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu a konajúci súd následne vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 7
Tr. poriadku prijal. Súd prvého stupňa preto podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal iba dokazovanie

súvisiace s výrokom o treste.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený peňažný
trest vo výmere 800,- eur v spojení s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov pre
prípad jeho úmyselného zmarenia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na

36 mesiacov, dospel k záveru, že takto uložený trest je zákonný a primeraný, v súlade so zásadami
pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zákona, keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona,
teda, že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, keď urobil aj vyhlásenie o vine na hlavnom
pojednávaní a tiež priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, teda, že bol už za trestný čin
odsúdený. Pri konštatovanej rovnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností nebolo potrebné upravovať

trestnú sadzbu, ktorá je v prípade prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
Tr. zákona stanovená až na 2 roky.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má v tomto celkovo tri záznamy, pričom v prípade
prvých dvoch skorších odsúdení ešte z obdobia roku 2014 sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/24/2020 zo dňa 27.10.2020,
právoplatný toho istého dňa, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa
dopustilakovodičmotorovéhovozidla,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere2mesiacov,
ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka (do 27.10.2021) a zároveň trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 14 mesiacov. Obžalovaný v tejto trestnej veci

urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo konajúcim súdom prijaté a proti rozsudku nepodal odvolanie, čo
vyplýva z obsahu pripojeného spisu v uvedenej veci.

Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, čo je v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zákona prekážkou, aby mu bol

uložený opätovne trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a v prípade ukladania tohto druhu
trestu by musel byť obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd prvého stupňa
však ukladal alternatívny, peňažný trest, ktorého uloženie ako alternatívneho trestu nie je Trestným
zákonom vylúčené ani vo vzťahu k prípadnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Trestný
zákon totiž u alternatívnych trestov, ktoré je možné v odôvodnených prípadoch ukladať namiesto trestu

odňatia slobody, nerozlišuje, či sa ukladajú namiesto podmienečného alebo nepodmienečného trestu
odňatia slobody.Vo vzťahu k dôvodnosti aplikácie peňažného trestu v prejednávanej veci krajský súd uvádza, že je na
jednej strane pravdou, že obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe skoršieho odsúdenia, porušil
trest zákazu činnosti uložený mu skorším rozsudkom, a to ani nie po uplynutí polovice jeho trvania a oba

skutky súviseli s riadením motorového vozidla. Obžalovaný má tiež mimo toho evidovaných množstvo
priestupkov, celkovo až 35 záznamov. Na strane druhej je potrebné uviesť, že v oboch prípadoch sa
jedná o prečiny, v prípade skoršieho odsúdenia ide o prečin spáchaný nedbanlivostnou formou a oba
prečiny patria, aj z hľadiska trestnej sadzby, medzi menej závažné trestné činy. Čo sa týka evidovaných
priestupkov, z nich prevažná väčšina bola spáchaná na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

a vo väčšine prípadov sa jednalo o menej závažné dopravné priestupky riešené v blokovom konaní a
za priestupok mu trest zákazu činnosti doposiaľ uložený nebol. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na to, že obžalovaný dlhšiu dobu pracuje, resp. pracoval ako vodič dopravného prostriedku, či už ako
kuriér alebo taxikár a pri výkone týchto povolaní je nepochybne vyššia pravdepodobnosť spáchania
priestupkovnaúsekucestnejpremávky.Vsúčasnostipracujeakodispečertaxislužby,máčistýmesačný
príjemokolo650,-eur,žijesosvojousnúbenicou,sktorouplánujúsvadbuapodľajehovyjadreníodvtedy,

čo naposledy jazdil, do auta nesadol, dá sa teda povedať, že v súčasnosti žije riadnym a usporiadaným
životom. Obžalovaný vykonával aj dobrovoľnícku činnosť na hraničnom priechode s Ukrajinou, čo svedčí
taktiež o jeho snahe viesť riadny život. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, zvlášť za
situácie, keď z dôvodu spáchania trestného činu v skúšobnej dobe sa dá očakávať premena trestu
na nepodmienečný v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/24/2020, by bolo za týchto okolností

pre obžalovaného neprimerane prísne a preto aj krajský súd bol toho názoru, že v danom prípade
je namieste uloženie alternatívneho peňažného trestu, pričom aj jeho výmeru 800,- eur považoval za
dostatočnú pre naplnenie účelu trestu, ktorého zaplatenie je zároveň v možnostiach a schopnostiach
obžalovaného.

Zákonným a primeraným je, podľa názoru krajského súdu, aj uložený trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel vo výmere 36 mesiacov. Práve pri ukladaní trestu zákazu činnosti z hľadiska
jeho výmery prvostupňový súd správne zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a neuložil ho na dolnej
hranici ani v jej blízkosti. Práve prísnejší trest zákazu činnosti postihujúci činnosť, pri výkone ktorej
došlo k spáchaniu skutku, je spôsobilý podľa názoru krajského súdu, v spojení s peňažným trestom,

naplniť účel trestu a výchovne pôsobiť na obžalovaného a to bez toho, aby predstavoval neprimeranú
represiu, ktorá by zasiahla do v súčasnej dobe riadne vedeného života obžalovaným, čo by mohlo mať
v konečnom dôsledku skôr kontraproduktívny efekt.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd postupom podľa § 319 Tr. poriadku, nezistiac

dôvody pre zrušenie alebo zmenu rozsudku v napadnutej časti, odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.