Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 21, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118204097
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5118204097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1/ U. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, O., Y. P., štátny občan ČR, 2/ I. Z., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXXX/XX, O., Y. P., štátny občan ČR, proti žalovanému: O. nar. 0X.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, E. G.
Z., štátny občan SR, právne zast. Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom V .Tvrdého
819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, o určenie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2018 domáhali, aby súd žalovanému uložil v lehote

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z pozemkov parc. č. XXX, XXX, XXX a parc. č. XXX
zapísaných v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. K., obec J. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina,
odbor katastra, všetok ním navezený materiál a zabezpečiť jeho uloženie pred zosuvom na uvedené
pozemky žalobcov. Zároveň navrhovali, aby súd uložil žalovanému zdržať sa všetkých konaní, ktoré
by mohli spôsobovať škody na majetku žalobcov alebo porušovať ich vlastnícke práva k predmetným
nehnuteľnostiam.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemkov parc. č. XXX, XXX,
XXX a XXX zapísaných v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. K., obec J. na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Žilina, odbor katastra. Žalovaný ako majiteľ priľahlých pozemkov parc. č. XXX/X, č. XXX, č. XXX
vedených na LV č. XXX nerešpektujúc ich vlastnícke práva k predmetným pozemkom pri vykonávaní
terénnych úprav na týchto pozemkoch a taktiež na verejnej ceste č. XXX idúcej popri týchto pozemkoch,
ktorá je vo vlastníctve Mesta Žilina, ponavážal stavebný materiál a hlinu zo svojich pozemkov na
pozemky žalobcov. Tento navezený materiál žalovaný odmieta odpratať napriek tomu, že žalobca 1/

podal na neho trestné oznámenie, ktoré však bolo Okresnou prokuratúrou odmietnuté z dôvodu, že sa
jedná o občianskoprávnu záležitosť. Žalovaný odmieta tento materiál z pozemkov žalobcov odpratať a
tento stav trvá.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.05.2018 uviedol, že hlinu z parciel odviezol,
aj keď nezasahovala do parciel žalobcov. Hlinou bola zrovnávaná cesta - parcela č. XXX vo vlastníctve
mesta Žilina z dôvodu sprístupnenia k parcele č. XXX a XXX. V čase sprístupňovania parciel č. XXX

a č. XXX bola parcela vo vlastníctve inej osoby, s ktorou bol žalovaný dohodnutý na jej predaji a na
jej využívaní v jeho prospech. Z toho dôvodu začal zveľaďovať aj miestnu komunikáciu, ktorá bola
v zarastenom stave kríkmi a trávou. Po zrovnaní cesty sa stala cesta zjazdná, prechodná, čomu sa
potešili aj okolo bývajúci susedia. Žalobca, ktorý chodí na svoju nehnuteľnosť zriedka a zanedbáva ju,je opačného názoru. Žalovaného vyzval na odstránenie hliny „ak chce v klade žiť“. Nestalo sa tak hneď
na vyzvanie žalobcu z dôvodu, že si žalovaný nebol vedomý priestupku. Po čase sa nátlak žalobcu
stupňoval tým, že s podivnými ľuďmi prechádzal autom okolo trvalého bydliska žalovaného a ukazoval

im,kdebývažalovanýaniečovysvetľoval,apretozdôvoduobavyosvojurodinuhlinuzparcelyodstránil.
V čase odstraňovania hliny bagristom prišiel aj žalobca, ktorý sa choval vulgárne a agresívne a nechcel
spolupracovať a ukázať miesta, ktoré chcel, aby boli podľa jeho predstáv. Potom žalovaného fyzicky
napadol a odišiel s tým, že na žalovaného podá žalobu. Na žalobcu si pýtal žalovaný telefónne číslo,
aby sa vec riešila, ale nebolo mu poskytnuté z dôvodu, že si to žalobca 1/ nepraje. Navrhoval preto, aby

súd prikázal žalobcovi upresniť miesta, ktoré chce, aby boli zveľadené.

4. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 20.06.2018 potvrdili, že čiastočne žalovaný hlinu vyviezol,
no nie všetku a ani neodstránil neporiadok, ktorý tam zostal. Žalovaný na svoju obranu robí zo seba obeť
vyhrážania a násilia, ktorého sa mali dopustiť žalobcovia, čo je klamstvo. K čiastočnému odstráneniu
závadného stavu žalovaný pristúpil až pod hrozbou trestného stíhania (nie vyhrážania), čo potvrdzuje

existenciu v žalobe uvedeného závadného stavu. Pokiaľ žalovaný chce upresniť miesta, ktoré chcú
žalobcovia „zveľadiť“, k tomu žalobcovia uviedli, že mu to bolo už niekoľkokrát ukázané a vysvetlené
aj za prítomnosti svedkov. Ako svedkov pôvodného stavu a stavu pozemku po zásahoch žalovaného
navrhovali žalobcovia vypočuť predchádzajúcu majiteľku nehnuteľnosti E. Z. a Q.. B. G..

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 27.07.2018 navrhoval, aby súd stanovil termín navezenia
„neporiadku“, prípadne prizval osobu, ktorá bude prítomná na úkone.

6. Dňa 09.06.2021 predložil žalovaný odborné vyjadrenie a fotodokumentáciu týkajúcu sa parciel
žalobcov č. XXX, XXX, XXX a XXX vypracované T.. A. W..

7. Žalobkyňa 2/ dňa 18.05.2021 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že je predvolaná na výsluch
dňa 21.06.2021. Poznamenala, že ako bývalá manželka žalobcu 1/ je stále ešte spoluvlastníkom
pozemkov v Žiline, ktoré súvisia so sporom, ale skutočnosťami vzťahujúcimi sa k sporu nie je
oboznámená. Na mieste samom nebola viac ako 10 rokov, nehnuteľnosť užíva iba bývalý manžel.

Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby súd upustil od jej výsluchu, pričom doplnila, že splnomocní žalobcu
1/ na jej zastupovanie v spore.

8. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 21.06.2021, na ktorom sa zúčastnil žalobca 1/, ktorý
predložil súdu aj splnomocnenie od žalobkyne 2/ na zastupovanie v prejednávanej veci, ako aj žalovaný

a jeho právny zástupca.

9. Žalobca 1/ na pojednávaní súdu predložil fotografie, kde na prvej fotografii sa nachádza stavebný
materiál, na druhej kamene, na tretej z bližšia fotené, na štvrtej fotografii je bližšie uvedený okraj
pozemku, na piatej fotografii domček alebo maštaľ, ktorá je celá zasypaná a je to na pozemku žalobcu.

Ďalšia fotografia - práca bagrom, ďalšia fotografia - z bližšia ukázaný dom, aký je zasypaný a posledná
fotografia - odfotený bager. Ďalej žalobca uviedol, že predložené fotografie sú fotografie urobené asi tri
rokydozadu,kudňupodaniažaloby.Úpravy,ktoréboliurobenésúlenkozmetickéúpravy,úradyvtejveci
nekonajú, nie je to len jediný sused, ktorý takéto práce robí. V dôsledku toho žalobca nemôže pozemok
užívať, nemôže ho predať, ani prenajať. Žalovaný vyviezol hlinu na štátny pozemok, ktorú neodpratal

a v tom dôsledku sa každým dažďom žalobcovi dostáva hlina na pozemok. Na jeho pozemku je stále
navozený násyp. Tam by bolo preukázať skutočný stav. Už dvakrát sa o veci rozprával so žalovaným a
žiadal ho, aby to bolo odstránené, ale naopak došlo ešte k navezeniu. Uviedol, že sú svedkovia, ktorí
môžu uvedené preukázať, avšak v tomto smere nebude súd zaťažovať. Dôkazy, ktoré boli doposiaľ
predložené sú jednoznačným dôkazom, je potrebné ich predložiť protistrane, aby bolo zrejmé, že nárok

žalobcu preukazujú. Doplnil, že nemá čas na zháňanie dokumentácie, uvedené sa deje už 10 rokov.

10. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich vyjadrení, ktoré boli prezentované v rámci doterajšieho súdneho konania. Poukázal na
žalobcom predloženú fotodokumentáciu z roku 2017, ktorá ani nie je ku dňu podania žaloby, lebo žaloba

bola podaná v roku 2018. Táto fotodokumentácia je z obdobia, kedy žalovaný vyviezol hlinu z parciel,
ktoré ale nie sú vo vlastníctve žalobcu, takže tento dôkaz považoval za absolútne irelevantný. Žalobca
neuniesol vo vzťahu k tomuto konaniu dôkazné bremeno, že tá hlina nachádza na jeho parcele. Od
podania žaloby mal dostatočný čas na zabezpečenie dôkazov. Naopak žalovaný toto preukázal odbornespôsobilou osobou - odborným vyjadrením k vytýčeniu hraníc. V tomto prípade ide o negatívnu dôkaznú
teóriu, kedy žalobca má preukázať, že sa tam niečo nachádza. Žalovaný týmto odborným vyjadrením
preukázal, že sa tam nič nenachádza.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a to: Výpisom
z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 21.02.2018 (č. l. 3 -5 spisu), Uznesením Okresného riaditeľstva PZ
v Žiline ČVS-ORP-1647/ZV-ZA-2017 zo dňa 08.11.2017 (č. l. 8-9 spisu), fotografiami predloženými
žalobcom (prílohová obálka), fotografiami predloženými žalovaným (č. l. 21 - 33 spisu), Odborným

vyjadrením T.. A. W. zo dňa 07.06.2021 s prílohami (č. l. 64-66 spisu), fotografiami predloženými
žalobcom (č. l. 71-80 spisu), ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z výpisu Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 21.02.2018 mal súd preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/
sú spoluvlastníkmi pozemkov - parciel registra „C“ č. XXX záhrady o výmere 118 m2, č. XXX záhrady

o výmere 148 m2, č. XXX záhrady o výmere 222m2 a č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
265 m2.

13. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline ČVS:ORP-1647/ZV-ZA-2017 zo dňa 08.11.2017 súd
zistil, že vec podozrenia z prečinu „Neoprávnené nakladanie s odpadmi“, ktorého skutku sa mal dopustiť

žalovaný O. I., tým, že asi pred rokom mal naviesť v k. ú. K., J. stavebný materiál - hlinu z úpravy svojho
domu na pozemky č. XXX a XXX, ktorých majiteľom je U. I., ako aj na pozemok č. XXX, čo je cestná
miestna a účelová komunikácia, bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V odôvodnení sa uvádza, že skutok nenapĺňa
znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v Trestnom zákone, ani iného trestného

činu.

14. Z odborného vyjadrenia k vytýčeniu hraníc pozemok p. č. XXX, XXX, XXX, XXX vypracovaného
dňa 07.06.2021 T.. A. W. - Geodetické práce vyplýva, že po vytýčení lomových bodov hraníc týchto
parciel na podklade pravouhlých súradníc lomových bodov a ich označení v teréne drevenými kolíkmi

geodet konštatoval, že na týchto parcelách zapísaných v katastri nehnuteľností pre obec J., k. ú. K.,
evidovaných na LV č. XXX sa nenachádza žiaden navezený materiál a teda nie je potrebné zabezpečiť
uloženie tohto materiálu a nehrozí ani žiaden zosuv materiálu na pozemky žalobcov. Súčasťou je aj
grafické znázornenie situácie vytyčovaných hraníc a fotodokumentácia.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa § 123 z. č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastník je v
medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a

nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa Čl. 8 Základných princípov z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v
rovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyokrem
prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať
dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú,

že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento
zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

16. Predmetom sporu je odstránenie navezeného stavebného materiálu a hliny z pozemkov žalobcov
parc. registra „C“ č. XXX, XXX, XXX a XXX a zabezpečenie jeho uloženia pred zosuvom na pozemky
žalobcov, ako aj uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa všetkých konaní, ktoré by mohli spôsobovať
škody na majetku žalobcov alebo porušovať ich vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam.

17. Medzi stranami bolo nesporné, že sú vlastníkmi susediacich pozemkov. Žalobcovia sú vlastníkmi
pozemkov - parciel registra „C“ č. X., XXX, XXX a XXX vedených na LV č. XXX a žalovaný parciel registra
„C“ č. XXX, XXX, XXXX, XXX/X a XXX. Medzi uvedenými pozemkami sa nachádza cesta označená ako
parc. registra „C“ č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2, ktorej vlastníkom je Mesto
Žilina. Nesporné bolo aj to, keďže žalovaný to priznal, že z jeho strany došlo k navezeniu stavebného

materiálu a hliny, avšak žalovaný poprel, že by došlo k ich navezeniu na pozemok žalobcov. Nesporné
bolo aj to, že čiastočne došlo k náprave vzniknutého stavu.

18.Vsúdnejvecižalobažalobcovpredstavovalažalobunaplneniepodľa§137písm.a)CSP.Žalobcovia
sa domáhali tzv. negatórnou žalobou v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka ochrany svojho

vlastníckeho práva proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a ruší ich vo
výkone ich vlastníckeho práva. V širšom zmysle za zapieraciu žalobu možno považovať aj žalobu, ktorou
sa žalobcovia domáhajú aj toho, aby žalovaný odstránil následky rušivých zásahov - v tomto prípade
odstránenie navezeného stavebného materiálu a hliny z pozemku žalobcov.

19. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť rozhodná pre posúdenie danej veci, či sa na
pozemkoch žalobcov 1/ a 2/ nachádza navezený stavebný materiál a hlina a či tento naviezol žalovaný.
Žalovaný priznal, že stavebný materiál a hlinu naviezol, ale poprel, že by to bolo na pozemok žalobcov,
nakoľko naviezol iba na cestu vo vlastníctve Mesta Žilina, za účelom zabezpečenia príjazdovej cesty k
ďalším pozemkom v jeho vlastníctve.

20. V sporovom konaní, ktoré je viazané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou, to
znamená nielen neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku, ale aj viazanosť tzv. skutkovými
tvrdeniami, z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o
nich dôkazy je zásadne vecou strán a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu,

v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a ním tvrdená, bola v konaní
i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Na preukázanie rozhodnej skutočnosti, že
stavebný materiál, ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú sa nachádza na pozemkoch žalobcov a
že ho naviezol žalovaný, žalobcovia doložili súdu iba fotografie. Súd však konštatuje, že tieto fotografie
len samotné nie sú ako dôkazný prostriedok spôsobilé preukázať rozhodnú skutočnosť a to, že sa na ich

pozemkoch nachádza nejaký navezený materiál a hlina, resp. že by došlo k zosunu pôdy na ich pozemky
v takom rozsahu, že by prípadne i došlo k posunu hranice v neprospech žalobcov. Navyše predložené
fotografie žalobcami k žalobe aj na pojednávaní nepreukazujú súčasný stav na pozemkoch, ale stav z
roku 2017 - 2018, teda pred a v čase podania žaloby. Na preukázanie nimi tvrdených skutočností však
nepredložiližalobcoviažiadneinédôkazyaanisúduneoznačiliďalšienávrhynavykonaniedokazovania.

Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že on nemá čas zháňať dokumentáciu. Súd však zdôrazňuje,
že civilný sporový poriadok ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie,
je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný
prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie danéhoprípadu,anavrhovaťapredkladaťdôkazypretietoskutočnosti,jezásadnevecoustránsporu,naktorých
spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo
veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy

k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný
sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.

21. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že strana

musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Inak povedané, účastník musí preukázať to,
čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. (porovnaj Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 692-693, resp. 696-697). Neunesenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena vedie k strate sporu.

22. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať
skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem.
Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Zákon účastníkom

ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

23. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti
toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Z
pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca
zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto

skutočnosti je spravidla objektívne nemožné a v týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného
bremena na protistranu.

24. V prejednávanej veci bola otázka, či sa navezený materiál a hlina nachádzajú na pozemku žalobcov,
resp. či došlo k zosuvu pôdy na pozemkoch žalobcov a v akom rozsahu v dôsledku konania žalovaného,

bolaotázkourozhodnou,avšakžalobcoviavtomtosmereneunieslidôkaznébremeno.Pokiaľžalobcovia
k tomuto svojmu rozhodnému tvrdeniu nedoložili iné, ďalšie relevantné dôkazy a nenavrhli žiadne
dokazovanie v tomto smere, neuniesli dôkazné bremeno, ktoré na nich ležalo. Súd bez obhliadky na
mieste samom, prípadne bez znalosti presných hraníc pozemkov žalobcov a žalovaného nie je schopný
posúdiť, či je na pozemku žalobcov navezený stavebný materiál a hlina, pričom na vyriešenie otázky či

došlo resp. dochádza k zosunu pôdy a v akom rozsahu na pozemky žalobcov a či došlo v tom dôsledku k
posunu hranice v neprospech žalobcov, je otázkou odbornou, na vyriešenie ktorej sú potrebné odborné
znalosti a ktorú súd nie je v konaní oprávnený sám posudzovať.

25. Žalobcovia však na vyriešenie sporných otázok nepredložili súdu žiaden relevantný návrh na

vykonanie dokazovania, napríklad obhliadku na mieste samom, prípadne znalecké dokazovanie. V
danej veci boli práve žalobcovia povinní preukázať, že ich vlastnícke právo bolo porušené zo strany
žalovaného navezením materiálu a zeminy (resp. zosunom pôdy a posunutím hranice) a teda na nich
ležalo dôkazné bremeno. Súd nemohol len z doložených fotografií a zároveň pri účinnom popretí zo
strany žalovaného, ktorý predložil odborné vyjadrenie T.. A. W., dospieť k záveru, že nárok žalobcov je

daný. Naopak z predmetného odborného vyjadrenia vyplýva, že na parcelách žalobcov zapísaných na
LV č. XXX sa nenachádza žiaden navezený materiál a teda nie je potrebné zabezpečiť uloženie tohto
materiálu a nehrozí žiaden zosuv materiálu na pozemky žalobcov.

26. Pokiaľ žalobcovia zároveň súdu navrhovali uložiť žalovanému zdržať sa konaní, ktoré by mohli

spôsobovať škody na majetku žalobcov a porušovať ich vlastnícke právo, aj vo vzťahu k tejto časti
žalobného návrhu bolo potrebné preukázať, že porušovanie ich vlastníckeho práva ku dňu vyhlásenia
rozsudku trvá, príp. že prestalo, ale hrozí jeho opakovanie v budúcnosti. K tomuto neuviedli žalobcovia
žiadne relevantné skutkové tvrdenia a vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný zásah do práv žalobcov,nie je dôvodné ukladať žalovanému v tejto súvislosti akúkoľvek povinnosť. Pokiaľ by aj súd posudzoval
túto časť petitu podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, muselo by byť z vykonaného
dokazovania preukázané, že žalobcom hrozí vznik vážnej škody, čo žalobcovia ani netvrdili a ani

nepreukázali.

27. Pre úplnosť dôvodov tohto rozsudku súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že by
tieto dôkazy nemohli zjavne nič zmeniť na dôvodoch rozhodnutia v prejednávanej sporovej veci, ani
nevykonal žalobcami navrhované dokazovanie výsluchom svedkov E. Z. a arch. B. G..

28. V prejednávanej veci súd konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie
skutočností, ktoré sú im na prospech a preto žalobu žalobcov zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, z toho dôvodu mu vznikol nárok na

náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

32. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.