Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821204564
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3821204564.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a
členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, zast.: Bartošík
Šváby s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému:
F.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. cesta XX/X, XXX XX K., o ochranu dobrej povesti právnickej

osoby a o poskytnutie primeraného zadosťučinenia, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2022, č.k.
9C/40/2021-120 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol. Na vec aplikoval ust . §324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326ods. 1, 2, § 328
ods. 1,2, § 329 ods. 1 prvá veta, § 332 ods. 1 CSP. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 29.11.2021 prostredníctvom právneho zástupcu domáha voči žalovanému ochrany
dobrej povesti právnickej osoby a poskytnutia primeraného morálneho a finančného zadosťučinenia.
Podaním doručeným súdu dňa 25.01.2022 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa šírenia nepravdivých informácii o spoločnosti

Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026,
z ktorých akýmkoľvek spôsobom vyplývajú priamo alebo nepriamo nasledovné nepravdivé tvrdenia:
a) Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. nariadila svojim zamestnancom vykonanie skúšok na činnosť
podriadených finančných agentov, b) Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. fingovane zanikla alebo
fingovane zanikne, c) Zamestnanci Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. nemajú slobodnú možnosť
podpísať sériu dvojstranných resp. trojstranných zmlúv so spoločnosťou FINGO.SK s.r.o. /Wüstenrot

poisťovňa, a.s./Wüstenrot InHouse Broker s.r.o., d) Zamestnanci Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s.
majú od 01.10.2021 na výber len dve základné možnosti, a to buď budú akceptovať diktát Wüstenrot
stavebnej sporiteľne, a.s. alebo odísť. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol,
že uznesením č.k. 9C/40/2021-105 zo dňa 20.12.2021 súd pôvodný návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že petit pôvodného návrhu je podľa súdu nevykonateľný,
nakoľko je formulovaný všeobecne a široko a presahuje rámec nevyhnutného obmedzenia slobody

prejavu žalovaného za účelom dosiahnutia daného cieľa - ochrany osobnostných práv žalobcu. Žalobca
má za to, že aj po podaní pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existuje potreba
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko existuje dôvodná a dôkazmi podložená
obava, že žalovaný bude v neoprávnených zásahoch do dobrej povesti a mena žalobcu pokračovať.
Žalobca a žalovaný sú stranami sporu rôznych súdnych sporov už vyše 20 rokov. Počas týchto
uplynulých 20 rokov sa žalovaný postupne (sám) vyprofiloval do role akéhosi „obhajcu“, „ochrancu“ či

„radcu“inýchzamestnancovžalobcu,očomsvedčínajmäjeho(právne)zastupovaniežalobkyneN.eK.v
sporeprotižalobcoviakožalovanémuvedenéhoOkresnýmsúdomBratislavaIpodsp.zn.17Cpr/8/2014,či jeho pravidelná účasť na takmer všetkých súdnych konaniach, ktoré sa týkajú iných pracovnoprávnych
sporov žalobcu. V týchto konaniach sa žalovaný zúčastňuje so železnou pravidelnosťou takmer
všetkých pojednávaní ako „verejnosť“ a komunikuje a dáva pokyny/radí protistrane/právnym zástupcom

protistrany v konaniach proti žalobcovi. Žalovaný sa v minulosti dokonca nezdráhal ani osobne
vycestovať do Rakúska a navštíviť predsedkyňu predstavenstva odborovej organizácie Bausparkasse
Wüstenrot (materskej spoločnosti žalobcu), kde jej neohlásený zvonil pri bráne domu. Inokedy zase
posielal listy členom predstavenstva materskej spoločnosti žalobcu. Žalovaného pozná v súčasnosti
takmer každý zamestnanec žalobcu, nakoľko pravidelne obchádza rôzne WÚC (pobočky žalobcu),

kde obťažuje zamestnancov žalobcu rôznymi upozorneniami na rôznu údajnú protispoločenskú činnosť
žalobcu a WP a navádza zamestnancov žalobcu na podniknutie rôznych právnych krokov voči žalobcovi
a WP vrátane podania žalôb. S odstupom času je žalobca presvedčený, že žalovaný vo svojej snahe
poškodiť dobré meno a povesť žalobcu neprestane nikdy a zastaviť ho môže len autoritatívne súdne
rozhodnutie. Žalovaný sa v posledných rokoch dopustil aj viacerých spoločensky neprijateľných aktivít,
ktorých účelom bolo dehonestovanie, ohováranie a poškodzovanie dobrého mena a povesti žalobcu.

Stalo sa, že v decembri 2018 žalovaný navštívil WÚC v Spišskej Novej Vsi, Michalovciach a
Košiciach, kde si vyhľadal zamestnankyne žalobcu: pani S., Z., H. a P., ktoré upozorňoval na svoj
e-mail zo dňa 16.11.2018. Na tieto zamestnankyne vehementne apeloval, aby si vyžiadali lepšie
mzdovépodmienky.Súčasne rôznymzamestnancomžalobcunapozíciáchvedúciazástupcavedúceho
WÚC ukazoval scan pracovnej zmluvy a poverenie pani H., čím jednoznačne porušil svoju pracovnú

disciplínu, pracovnú zmluvu a viaceré interné dokumenty žalobcu. Dňa 30.01.2019 sa v Hoteli Senec
konala konferencia žalobcu, na ktorú boli pozvaní všetci účastníci , na základe osobitnej písomnej
pozvánky. Žalovaný pozvaný nebol, napriek tomu sa na konferenciu dostavil a dožadoval sa, aby
mu bol umožnený vstup a účasť na konferencii. Týmto svojím konaním spôsobil na konferencii
rozruch a narušil tým jej pokojný priebeh. Žalovaný tiež presvedčil niekoľko zamestnancov žalobcu,

aby voči žalobcovi podali žaloby o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru alebo
o doplatok mzdy. Žalovaný tiež podal alebo inicioval podanie najmenej 8 podnetov voči žalobcovi a
WP na rôzne inšpektoráty práce. Systematická a premyslená snaha žalovaného o deštrukciu dobrého
mena a povesti žalobcu však pokračovala aj ďalej a dňa 01.10.2021 o 22:22 hod. žalovaný zaslal
zo svojej súkromnej e-mailovej adresy [email protected] celkovo 46 (štyridsiatim šiestim) súčasným

zamestnancom žalobcu (zástupcom vedúcich WÚC a vedúcim WÚC pôsobiacich vo WÚC Žalobcu
v rámci celého Slovenska) e-mail, ktorý obsahoval nepravdivé tvrdenia, ktoré podľa názoru žalobcu
predstavujú v ich vzájomnej súvislosti a previazanosti neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010, sp. zn. 2M Cdo 3/2010,
keď pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení . Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčiť už len
potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre ohrozenie subjektívnych práv žalobcu, t. j. to, že email
predstavuje neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu a že v budúcnosti môže hroziť ďalší takýto
aleboobdobnýneoprávnenýzásah.Hrozbaďalšiehotakéhotoaleboobdobnéhoneoprávnenéhozásahu
do dobrej povesti žalobcu je osvedčená dôkazmi o rozposlaní emailu a históriou správania žalovaného.

2. Súd prvej inštancie po oboznámení sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uzavrel, že v
danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby žalobca
osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
sporových strán (§ 325 ods.1 CSP) a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením sa žalobca domáha zdržania sa takého
konania žalovaného, ktoré spočíva v šírení nepravdivých informácii o spoločnosti Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, z ktorých akýmkoľvek
spôsobom vyplývajú priamo alebo nepriamo nasledovné nepravdivé tvrdenia v zmysle bodov a/,b/, c/ a
d/ navrhovaného petitu. Žalobca však súdu žiadnym spôsobom neosvedčil nárok a ani potrebu dočasnej

úpravy pomerov. Žalobca neuviedol, v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami. Dôkazy o rozposlaní emailu a história správania žalovaného neodôvodňujú
potrebu dočasnej úpravy pomerov, tvrdenia v nich obsiahnuté sú prejavom právneho názoru a to, že na
nichžalovanýtrváaichďalejprejavujesaméosebetakútodočasnúúpravuneodôvodňuje.Nanariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu nie sú splnené zákonné predpoklady, nakoľko súd

taktiež nemal preukázané (osvedčené) skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by žalobca utrpel,
prípadne by mu hrozila nejaká ujma v prípade, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené. Neodkladné
opatrenie by bolo opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jehoprávnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z podaného
návrhu a vzhľadom na uvedené okolnosti súd nezistil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia a dôvody pre dočasnú úpravu pomerov neodkladným opatrením a za daného stavu teda

nemožno konštatovať, že je nevyhnutné poskytnúť žalobcovi ochranu neodkladným opatrením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a to z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že rozhodnutie je nesprávne, nezákonné
a arbitrárne, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď spĺňa zákonné predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a preukázania potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pričom toto
nesprávne právne posúdenie je založené na nesprávnom a nedostatočnom vyhodnotení predložených
dôkazov, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko závery súdu o nesplnení zákonných

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú riadne odôvodnené, ale sú a contrario
arbitrárne, nepreskúmateľné (nepresvedčivé) a súčasne aj protirečivé (rozporné) s predchádzajúcimi
závermi súdu obsiahnutými v predchádzajúcom uznesení súdu sp. zn. 9C/40/2021 - 105 zo dňa
20.12.2021 “), ktorým súd predchádzajúci návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 26.11.2021 zamietol z formálnych dôvodov. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko žalobca vo svojom návrhu uviedol (opísal), v čom má
spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Uznesenie súdu je
ukážkovým príkladom „úradnícko-formalistického výkonu“ súdnictva, ktorý zakladá porušenie práva na
spravodlivý proces. V judikatúre Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 46/2015, I. ÚS 155/2017, III. ÚS
388/2018)aNajvyššiehosúduSR(napr.8Cdo/100/2017)jekonštantnejudikované,žeorgánomverejnej

moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení
prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Súd pri posudzovaní konkrétnych
prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska
všeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS
182/07, Nález Ústavného súdu SR, I. ÚS 472/2014). Záver súdu, že žalobca neosvedčil dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je vecne nesprávny
a arbitrárny (nepreskúmateľný), keď nárok žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti je potrebné
posúdiť v zmysle § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka pred difamujúcimi nepravdivými tvrdeniami
žalovaného obsiahnutými v e-maile žalovaného zo dňa 01.10.2021 , ktoré zasahujú do dobrej povesti
žalobcu ako právnickej osoby. Nárok na ochranu dobrej povesti právnickej osoby preto vzniká každej

právnickej osobe okamihom jej vzniku a nie je ho potrebné akokoľvek ďalej osvedčovať. Žalobca voči
pôvodne zamietnutému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal odvolanie, ale podal
novýnávrh, vktoromodstránilsúdomvytýkanédôvodyzamietnutiapôvodného.Záversúdu,žežalobca
neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana,
je prekvapivý, arbitrárny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (je vecne nesprávny). V

zmysle odôvodnenia uznesenia je preto pre nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné osvedčiť
už len potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre ohrozenie subjektívnych práv žalobcu, t. j. to, že
difamujúci e-mail predstavuje neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu a že v budúcnosti môže
hroziťďalšítakýtoaleboobdobnýneoprávnenýzásah.“ Medzižalobcomažalovanýmjedaná existencia
difamujúceho e-mailu a história správania žalovaného (podporenou predloženými dôkazmi), ktoré vo

svojej spojitosti a previazanosti vytvárajú dôvodnú a dôkazmi osvedčenú obavu, že žalovaný môže v
neoprávnených zásahoch do dobrej povesti a mena žalobcu vo forme šírenia nepravdivých informácii
obsiahnutých v difamujúcom e-maile pokračovať a vyžaduje si rýchle a účinné riešenie zo strany súdu,
nakoľko žalobca nevie nijako ovplyvniť ani zabrániť žalovanému v rozposielaní ďalších prípadných e-
mailov obdobného obsahu. Z predmetnej histórie vyplýva, že žalovaný je v poškodzovaní dobrého mena

žalobcu veľmi aktívny a vytrvalý, nakoľko takéto aktivity vykonáva už viac ako 18 rokov a vo veľkom
rozsahu a teda dostatočným a preskúmateľným spôsobom preukázal (osvedčil), že je nevyhnutné
bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným . E-mail pôsobí s prihliadnutím na všetky
súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo (NS SR, sp. zn. 30 Cdo 332/2007 zo dňa 14.11.2007)
ako hanobný, má stigmatizujúci a dehonestujúci charakter a stavia žalobcu do svetla zamestnávateľa,

ktorý vyvíja na svojich zamestnancov amorálny nátlak. Nepravdivý difamujúci e-mail bol adresovaný
46 vedúcim zamestnancom žalobcu, ktorí mohli a môžu toto tvrdenie šíriť ďalej a spôsobiť tak
žalobcovi aj reálnu majetkovú alebo nemajetkovú ujmu na jeho dobrej povesti. Vykreslenie žalobcu
ako zamestnávateľa - nútiteľa konajúceho protizákonne, ktorý sa údajne vyhráža svojim zamestnancomprepustením, môže odradiť potenciálnych budúcich zamestnancov o prácu u žalobcu. Rovnako takéto
tvrdenie objektívne poškodzuje dobré meno a povesť žalobcu u jeho obchodných partnerov. Úroveň
dobrej povesti právnickej osoby je potrebné posúdiť vždy individuálne v každom jednotlivom prípade

(NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 842/2004). Všetky vyššie uvedené skutočnosti (vrátane detailného opisu vyše
20-ročnej histórie vzťahov žalobcu a žalovaného) boli súčasťou žaloby , ktorej obsah je súd povinný
zohľadniť aj pri posudzovaní dôvodnosti návrhu, nakoľko ide o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podaný počas konania . Súd však všetky vyššie uvedené skutočnosti jednoducho odignoroval
a bez ďalšieho uzavrel, že dôkazy o rozposlaní difamujúceho emailu a história správania žalovaného

neodôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov. Na základe vyššie uvedeného sú preto závery súdu
prvej inštancie arbitrárne, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom pre
zmenu /zrušenie uznesenia. V prípade žalobcu je jeho dobrá povesť objektívne poškodená v dôsledku
takto formulovaného difamujúceho e-mailu, pričom neexistuje žiadna záruka, že žalobca/ zrejme
žalovaný/sa obdobného konania nedopustí opakovane aj v budúcnosti. Túto záruku môže predstavovať
len autoritatívne súdne rozhodnutie v podobe neodkladného opatrenia. Na úspešné uplatnenie práva na

ochranu dobrej povesti sa pritom nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov neoprávneného
zásahu (vznik ujmy), ale stačí, že neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť
dobrú povesť právnickej osoby (NS SR, sp. zn. 1 Cdo 113/2009 zo dňa 31.01.2011). Za neoprávnený
zásah sa v zmysle judikatúry považuje zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva
právnickej osoby na ochranu dobrej povesti zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (napr.

NS SR, sp. zn. 4 Cdo 212/2007 zo dňa 4 Cdo 212/2007, ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 41/2015 zo dňa
26.03.2015). Za nepravdivé tvrdenie sa v zmysle judikatúry považuje skutkové tvrdenie, ktorému chýba
akýkoľvek skutkový základ a ktoré má difamujúci charakter (napr. ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 211/08 zo dňa
18.09.2008) negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby. Základnými predpokladmi pre vznik
zodpovednosti za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sú existencia neoprávneného

zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, t. j. nepravdivého tvrdenia zasahujúceho do dobrej povesti
právnickej osoby, ktoré má difamujúci charakter; existencia skutočnosti, že takýto neoprávnený zásah
je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na dobrej povesti právnickej osoby, pričom sa nevyžaduje reálne
vyvolanie negatívnych následkov neoprávneného zásahu (reálny vznik ujmy), ale stačí, že neoprávnený
zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby. Súdom prijaté

závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a
teda sú svojvoľné, nepreskúmateľné a neudržateľné a uznesenie neobsahuje odôvodnenie podstatných
otázok rozhodujúcich pre rozhodnutie vo veci dôvodnosti návrhu žalobcu, čo je dôvodom pre zrušenie
uznesenia.Vzmysleustálenejjudikatúrysúčasneplatí,ževodvolacomkonanínepreskúmateľnosťresp.
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zakladá „inú vadu“ konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP

(napr. nález ÚS SR III. ÚS 551/2012; V. ÚS 481/2011; IV. ÚS 499/2011; IV. ÚS 161/2012; stanovisko
NS SR 2/2016). . Z konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít SR vyplýva, že do obsahu práva
na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces vyjadreného v čl. 46 a nasl. Ústavy SR, čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 4.XI.1950) a čl. 36 ods. 1 a
2 Listiny základných práv a slobôd patria najmä nasledovné čiastkové práva strán civilného procesu:

právo na ochranu pred zjavne neodôvodneným alebo arbitrárnym rozhodnutím všeobecného súdu (IV.
ÚS 252/04, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2004 - II. polrok, s. 1029;
III. ÚS 152/03, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 265/05; I. ÚS
155/07), právo na ochranu pred arbitrárnym hodnotením dôkazov (II. ÚS 210/08; IV. ÚS 562/2013);
právo na riadne, preskúmateľné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia (II. ÚS 40/06; III. ÚS

328/05; III. ÚS 116/06; III. ÚS 107/07; IV. ÚS 14/07; II. ÚS 78/05; I. ÚS 265/05 a pod.), povinnosť súdu
vyrovnať sa s argumentmi strán sporu (IV. ÚS 115/03; III. ÚS 119/03; III. ÚS 209/04; II. ÚS 251/04; III.
ÚS 209/04; II. ÚS 410/06; uznesenie NS SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017; III. ÚS 314/2018;
uznesenie NS SR zo dňa 12.05.2011, sp. zn. 8Sžo/122/2010; uznesenie NS SR zo dňa 15.07.2010; sp.
zn. 5Cdo/106/2010 a pod., povinnosť súdu zdôvodniť, ako boli zohľadnené právne normy relevantné

prespor(I.ÚS59/04); povinnosťsúduzdôvodniťsplnenievšetkýchpodmienokobsiahnutýchvdotknutej
hypotéze právnej normy (I. ÚS 33/2012). Žalobca považuje za hodnoverne osvedčenú existenciu
hmotnoprávneho nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť navrhovaným neodkladným opatrením
ochrana (právo na ochranu dobrej povesti žalobcu); existenciu hrozby ujmy žalobcu na jeho právach
(dobrej povesti) v prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené (poškodenie dobrej povesti

žalobcu voči jeho zamestnancom, spolupracovníkom, obchodným partnerom aj voči konkurencii);
potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným (Difamujúci e-mail a história
správania žalovaného); skutočnosť, že uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (navrhované neodkladné opatrenie zabráni žalovanémuv šírení nepravdivých difamujúcich informácii); skutočnosť, že právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (zákaz protiprávneho
konania nemôže spôsobovať ujmu na akýchkoľvek právach); skutočnosť, že sledovaný účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (zabezpečovacím opatrením možno len zriadiť záložné právo na
majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky). Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v zmysle návrhu, resp. zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v celom rozsahu vrátane

trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru , že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP z nasledujúcich dôvodov:

6. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie
odvolania, že spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 od. 1 CSP a náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia
súduprvejinštanciepodľa§329ods.2CSP,rozsahomodvolaniažalobcu podľa§379CSPaodvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, preskúmanie zákonnosti odvolaním napadnutého uznesenia a

konania, ktoré mu predchádzalo.

7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal
tvrdeniami žalobcu a obsahom predložených listín, z ktorých vyvodil, hodnotil a posudzoval ku dňu
vydania rozhodnutia skutkový stav, z ktorého následne vykonal správny právny záver, keď s poukazom

na ním citované ustanovenia Civilného sporového poriadku návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyhovel. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky náležitostí
rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2
CSP). Odvolanie žalobcu posúdil a vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

8. Návrhom podaným vo veci samej sa žalobca domáhal ochrany dobrej povesti formou zaslania e-
mailov s ospravedlnením a zaplatenia primeraného zadosťučinenia. Po podaní žaloby sa návrhom
na nariadenia neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému a to zdržania sa
akýchkoľvekneoprávnenýmzásahovdodobrejpovestižalobcupodľa§325ods.2písm.d/ CSP,šírením
nepravdivých informácií o žalobcovi.

9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu a
preto odvolací súd nezistil dôvody na postup podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala .

13. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej

inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Po oboznámení sa s obsahom odvolaním napadnutého uznesenia ako ajpostupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k vadám podľa citovaných procesných noriem nedošlo.

14. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov.
Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak

je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom
ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené,
musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky
naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav.
Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k

porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej
potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená
v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré
odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred

nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti
alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená je
odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná
obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže

spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii kvantitatívnych úkonov na majetok postihnuteľný v exekúcii
(zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnych úkonov na majetok (zmena v zložení
majetku, jeho štruktúry, likvidity a pod.). Vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia. V súvislosti
s vyhodnotením tejto potreby musí súd skúmať aj splnenie ďalších predpokladov, otázku ich osvedčenia

vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladné opatrenie ako prostriedok procesnej ochrany v civilnom procese však nemôže
sám osobe opodstatniť záver o porušení práva.

15. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil nárok a ani potrebu

dočasnej úpravy pomerov skonštatovaním, že dôkazy o rozposielaní e-mailu a história správania
žalovaného odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov. Žalobca nepreukázal , že by konaním
žalovaného utrpel ujmu, prípadne by mu hrozila ujma v prípade, že nariadené neodkladné opatrenie
nebude nariadené.

16. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že odvolateľ v podanom odvolaní len zopakoval svoje tvrdenia
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal
v dostatočnom rozsahu .

17. Podľa § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby

sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav,
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať v peniazoch. Odsek 2
platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

18. Z hľadiska zvolených prostriedkov právnej ochrany tak možno konštatovať, že žalobca sa žalobou

domáhaospravedlneniaformoue-mailuzaslanéhožalovanýmnakonkrétnee-mailovéadresyzašírenie
nepravdivých a zavádzajúcich informácií o žalobcovi ako i primeraného zadosťučinenia.19. V súvislosti s predmetom súdnej ochrany v posudzovanej veci považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah

je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. K porušeniu práva na dobrú povesť môže
dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy; ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní
primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci
úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

20. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby
chránené v zmysle § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka; môže ním byť však aj kritika, ak
presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti
právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu
aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca

neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia,
či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv.
dôkaz pravdy). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; existenciu faktov
možnopreukázať,zatiaľčootázkapravdivostihodnotiacichúsudkovnepripúšťadôkazy. Hocihodnotiaci
úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného

faktického základu.

21. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúce sa dobrej povesti právnickej osoby,
zakladá spravidla neoprávnený zásah do takejto dobrej povesti. Na druhej strane každé zverejnenie
nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať takýto zásah; takýto zásah je daný len vtedy,

ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno
tolerovať.

22. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

23. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.

24. Podľačl.26ods.4ÚstavySRsloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziť

zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

25. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo

myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.

26. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam,
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

27. Sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje

jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú
prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú
alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva; to je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a
otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (rozsudok ESĽP Handyside proti
Spojenému kráľovstvu zo 7. decembra 1976, sťažnosť č. 5493/72).

28. Ako explicitne z obsahu limitačnej klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru
vyplýva, ktokoľvek, kto vykonáva slobodu prejavu, má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť,
v rámci ktorých nesmie prekročiť isté hranice stanovené v záujme štátnej bezpečnosti, ochrany práva slobôd iných a ostatných tu vymedzených relevantných sociálnych potrieb; takto prezentované
výnimky ohraničujúce slobodu prejavu si však vyžadujú úzku interpretáciu, kde potreba obmedzenia
slobody prejavu musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom, a to vzhľadom na význam tejto slobody

garantujúcej ducha tolerancie demokratickej spoločnosti.

29. Jadrom ochrany ľudských práv je vždy snaha o maximalizáciu hodnôt slobody, rovnosti a
dôstojnosti jednotlivcov, ktoré predstavujú určité spojené nádoby, kde nie je možná ich absolutizácia,
ale len rozumné vyvažovanie, pričom konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť

prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06, PL.
ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým
uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu
iného práva alebo slobody (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96).

30. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú nevyhnutne musí vo svojej rozhodovacej

činnosti zohľadniť všeobecný súd a ktorá pokrýva prípady kolízie práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby (ochranu osobnosti fyzickej osoby) s právom na slobodu prejavu, sa vyznačuje
značnou rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, preto nie je možné vyvodiť z nej striktné
všeobecné pravidlá; práve naopak, tieto prípady si vyžadujú náležité posúdenie skutkových okolností
prípadu a následné starostlivé vyvážanie týchto vzájomne protichodných garancií.

31. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovanínemusídbaťnavšetkyformality,akojetopridokazovaní; postačuje,žeosvedčenáskutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného

opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia

si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva ), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie

nároku neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť
pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia
a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné
opatrenie.

33. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia; neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné zdôrazniť,
že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nekonkretizuje (v dôsledku čoho
nemôže ani osvedčiť) v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami. Žalobca v návrhu ako i v podanom odvolaní uvádza všeobecné konštatovanie o potrebe

nariadenia neodkladného opatrenia odkazom na rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bez vecnej
relevancie za situácie, že žalovaný vykonáva svoje aktivity už viac ako 18 rokov a vo veľkom rozsahu ,
formou osobných aktivít, zasielaním rôznych emailov alebo vo vykonávaní iných úkonov, ktorými môže
zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, pričom len konštatuje, že žalobca nevie nijako ovplyvniť ani
zabrániť žalovanému v rozposielaní ďalších emailov , teda vyjadril tieto svoje obavy zo zníženia dobrej

povesti; bez relevantného zdôvodnenia. Žalobca v návrhu ani bližšie nevysvetľuje, v čom má spočívať
bezodkladná úprava pomerov, okamžitý zásah súdu , keď takto zjavná insuficiencia skutkových tvrdení
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú nemôže odvolací súd nahrádzať vlastnýmiúvahami, keďže by porušil princíp rovnosti strán, preto nevyhnutne vedie k záveru o neosvedčení
jedného z kumulatívnych predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.

35. Popri relatívne všeobecne prezentovaných obavách žalobcu o znížení jeho dobrej povesti v
dôsledku konania žalovaného, však na viacerých miestach návrhu poukazuje na dlhodobé konanie
žalovaného, difamujúce emaily, ako i poukaz na konanie žalovaného v budúcnosti.

36. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít práve preto ustálila, že subjekt domáhajúci

sa vydania neodkladného opatrenia musí dôvody na jeho vydanie osvedčiť. Dokazovanie pred
rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní; to je pojmovo vylúčené, a preto sa označuje výrazom osvedčenie alebo
osvedčovanie, ktoré na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri
ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom

procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné, čo však v danom
prípade splnené nebolo.

37. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností

dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 324 a nasl., § 330 ods. 2 CSP, preto závery súdu prvej inštancie, že nemal
preukázané /osvedčené/ skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by žalobca utrpel, prípadne by mu
hrozila nejaká ujma, resp. že žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, resp. dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho

právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu, sú správne.

38. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu, že nepravdivý difamujúci e-mail adresovaný
46 vedúcim zamestnancom žalobcu, ktorí môžu, resp. mohli toto tvrdenie šíriť ďalej a spôsobiť tak
žalobcovi aj reálnu majetkovú alebo nemajetkovú ujmu na jeho dobrej povesti, ako nedôvodnú, keď tieto

skutkové okolnosti žalobca neosvedčil a zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Rovnako
tvrdenia, že žalovaný môže odradiť potencionálnych budúcich zamestnancov o prácu u žalobcu, resp.
poškodenie dobrej povesti žalobcu u jeho obchodných partnerov, žalobca neosvedčil.

39. V záujme zabezpečenia prísneho, ale aj spravodlivého prieskumu dotknutých práv strán sporu

neodkladné opatrenie z povahy veci je prípustné iba celkom výnimočne, keď v podmienkach konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je bez najmenších pochybností zjavné, že namietané
vyjadrenie v predmetnom emaile zo dňa 1.10.2021 /žalobcom uvádzané tvrdenia o nepravdivosti
informácií o žalobcovi, že nariadil svojim zamestnancom vykonanie skúšok na činnosť podriadených
finančných agentov, že žalobca ako spoločnosť fingovane zanikla alebo zanikne, že zamestnanci

žalobcu nemajú slobodnú možnosť podpísať sériu dvojstranných, resp. trojstranných zmlúv a majú len
dvemožnostiatoakceptovaťdiktátžalobcualeboodísť/,byspôsobiložalobcovi bezokamžitéhozásahu
súdu nenapraviteľnú ujmu , keď osvedčované skutočnosti sa javia ako nanajvýš pravdepodobné. Na
druhej strane bez vykonania testu proporcionality, spochybnenia resp. vyvrátenia týchto skutočností
protistranou, bráni charakter konania o neodkladnom opatrení, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť o

predmetnom návrhu aj bez výsluchu a vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia pojednávania. Žalobca
však neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia .

40. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie obsahu emailov, resp. konania žalovaného

poukazom na tvrdenia žalobcu v poškodzovaní dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby, teda
nárok žalobcu v zmysle ust. § 19b Občianskeho zákonníka, bude posudzovať súd prvej inštancie
vo veci samej, kde dôsledne vykoná dokazovanie, posúdi žalobcom tvrdené skutkové okolnosti, ako i
pravdivé, resp. nepravdivé informácie o žalobcovi, teda či vyjadrenia žalovaného sú hanobné, majú
stigmatizujúci a dehonestujúci charakter a stavajú žalobcu do svetla zamestnávateľa, ktorý vyvíja na

svojich zamestnancov amorálny nátlak. Úlohou odvolacieho súdu v predmetnom konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia nie je zodpovedať všetky nastolené otázky týkajúce sa predmetnej veci,
dokazovanie nevykonáva. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako i dôvodnosť
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vydaním neodkladného opatrenia. Rozhodnutiesúdu prvej inštancie je správne, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Poukaz žalobcu na
predchádzajúce súdne rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia z formálnych dôvodov je bez právnej relevancie k predmetnej veci.

41. Na základe týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia §
387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolacie dôvody odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodné
bez opory v procesnej úprave neodkladného opatrenia.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).