Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 7, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010307
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010307.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného G. Y., pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 07. júna 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. Y., narodený XX. U. XXXX v V., trvale bydliskom ul. I. č. XXXX/X, XXX XX V.,

sa uznáva vinným, že

od presne nezisteného času do približne 23.15 h dňa 16.10.2018 viedol po ceste II/503, km 63 v
smere jazdy Malacky - Pernek, motorové vozidlo značky X. Q., evidenčného čísla BL-XXXGO, kde
došlo k zrážke tohto vozidla s lesnou zverou, po ktorej obvinený z miesta nehody odišiel, pričom viedol
vozidlo i napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II spisovej značky
0T/238/2018 zo dňa 10.06.2018, právoplatným dňa 10.06.2018, uložený trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov, pričom doba výkonu tohto trestu v čase

posudzovaného skutku neuplynula, ktorý bol následne zrušený a opätovne uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III spisovej značky 3T/105/2018 zo dňa 05.10.2018, právoplatným dňa
16.11.2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV spisovej značky 2T/22/2019 zo dňa
03.04.2019, právoplatným dňa 12.06.2019,

teda

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze

činnosti,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa mu

ukladá

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona
v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v:
- trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava IV z 03. apríla 2019, sp. zn. 2T/22/2019, právoplatnom

dňa 12. júna 2019, a to v časti uloženia za skutok v bode 3) trestného rozkazu 5-mesačného trestu
odňatia slobody, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia,
- rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 18. mája 2021, sp. zn. 3T/96/2019, právoplatným dňa 20.
mája 2021

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 12. júna 2020 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 12. júna 2020, č. 2Pv/380/18/1106-34, na G. Y., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm.
d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo

spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, a to oboznámením, resp. prečítaním trestného rozkazu

Okresného súdu Bratislava IV z 03. apríla 2019, sp. zn. 2T/22/2019, právoplatného dňa 12. júna 2019 č.
l. 119 - 121, rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 18. mája 2021, sp. zn. 3T/96/2019, právoplatného
dňa 20. mája 2021, aktualizovaného odpisu registra trestov a centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov zo 07. júna 2021.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za

súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabráneniev ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Priukladanítrestuobžalovanémusúdvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 348 ods. 1 Trestného zákona) až na 2 roky.

Čo sa týka úvah o tom, aký druh trestu je možné obžalovanému uložiť za spáchaný trestný čin, tak súd

musel vychádzať z toho, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený o. i. trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava IV z 03. apríla 2019, sp. zn. 2T/22/2019, za skutok v bode 3) daného trestného rozkazu
právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa 212 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, pričom daný skutok obžalovaný spáchal dňa 06. októbra 2018.

Prejednávaný skutok je okrem toho spáchaný v súbehu aj so skutkom, za ktorý bol G. Y. odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 18. mája 2021, sp. zn. 3T/96/2019, právoplatným dňa 20.
mája 2021, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 15. októbra 2018, a za čo bolo u obžalovaného upustené od

uloženiasúhrnnéhotrestuvzhľadomnatrestnýrozkazOkresnéhosúduBratislavaIV,sp.zn.2T/22/2019.

Skutok, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanej trestnej veci, bol spáchaný
dňa 16. októbra 2018, pričom bolo zistené, že tento skutok v posudzovanej trestnej veci je spáchaný
vo viacčinnom súbehu so skutkami, za ktorý bol G. Y. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava IV z 03. apríla 2019, sp. zn. 2T/22/2019, za skutok v bode 3) daného trestného rozkazu a tiež
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 18. mája 2021, sp. zn. 3T/96/2019, a preto je nutné za ne
uložiť obžalovanému jeden súhrnný trest.

Pri ukladaní súhrnného trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery.

Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného
zákonaapriťažujúceokolnostipodľa§37písm.a)ažpísm.o)Trestnéhozákona,pričomuobžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a tieto
úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona], priťažujúce okolnosti súd zistil dve - spáchanie
viacerých trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona] a recidívu [§ 37 písm. m) Trestného

zákona], pretože obžalovaný má v odpise registra trestov - mimo odsúdení sa skutky spáchané
v súbehu s prejednávaným skutkom - evidovaných 14 záznamov právoplatných pred dopustením
sa prejednávaného skutku, naposledy bol pred skutkom právoplatne odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava II z 10. júna 2018, sp. zn. 0T/238/2018, právoplatným 10. júna 2018, pre
spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, za čo

mu bol uložený 6-mesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov a 18-mesačný zákaz činnosti.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažujú priťažujúce okolnosti voči

poľahčujúcom okolnostiam v pomere 2:1, preto došlo k úprave trestnej sadzby tak, že súd postupom
podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestného
činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu s tým, že po tejto úprave je trestná sadzba u obžalovaného
vo výmere 8 mesiacov až 2 roky (24 mesiacov - 0 = 24 mesiacov; 24 mesiacov : 3 = 8 mesiacov; teda8 mesiacov je jedna tretina zo 2 rokov, o ktoré sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej v
osobitnej časti Trestného zákona).

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z druhej vety § 42 ods. 2
Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, čo v
danom prípade o. i. znamená aj nemožnosť uloženia iného druhu trestu, ako nepodmienečného trestu
odňatia slobody, nakoľko trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 03. apríla 2019, sp. zn.
2T/22/2019, mu bol uložený práve nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tak súd zistil, že obžalovaný bol už mnohokrát súdne trestaný - v
odpise registra trestov je evidovaných až 14 záznamov právoplatných z obdobia spred dopustenia sa
prejednávaného skutku, celkovo ku dňu hlavného pojednávania z odpisu registra trestov vyplývalo 18
záznamov, v rámci ktorých ešte započítané odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 18.
mája 2021, sp. zn. 3T/96/2019, právoplatným dňa 20. mája 2021, čo je vzhľadom na to, že v súčasnosti

má obžalovaný 33 rokov, pomerne dosť. Hoci sa ohľadom štyroch odsúdení na obžalovaného hľadí,
akoby nebol odsúdený, z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, fikciu
neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“ nespáchania trestného činu; ide o dve rôzne právne
skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké a aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe obžalovaného,
o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch páchať trestnú činnosť, pričom § 34 Trestného zákona oprávňuje

súd pri posudzovaní osobného profilu obžalovaného prihliadať aj na takéto odsúdenie. Inak boli
obžalovanému ukladané podmienečné i nepodmienečné tresty, pri posledných troch odsúdeniach len
nepodmienečné tresty. V prípade všetkých odsúdení obžalovaného ide o rôznorodú trestnú činnosť:
proti majetku (11 x prečiny krádeže, poškodzovanie cudzej veci), proti poriadku vo verejných veciach
(2 x prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia), proti slobode (lúpež), proti rodine (zanedbanie

povinnej výživy) i trestné činy všeobecne nebezpečné (2 x ohrozenie pod vplyvom návykovej látky).
Protiprávnej činnosti sa obžalovaný dopúšťa aj vo forme priestupkov, čo vyplýva z lustrácií v registri
priestupkov; evidované má 2 priestupky, za ktoré bol sankcionovaný - 1 x majetkový priestupok a 1 x
dopravný priestupok (všetky spáchané pred prejednávaným skutkom) a 3 priestupky z rokov 2019 a
2020 (1 x majetkový priestupok a 2 x dopravný priestupok).

Obžalovanému preto súd uložil represívny trest a to trest nepodmienečný - na dolnej hranici zvýšenej
trestnej sadzby - na 8 mesiacov, ktorý bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu obžalovaného a
na ochranu spoločnosti, pričom súd vzhľadom na okolnosti prípadu, na závažnosť a spôsob spáchania
činuajehonásledky,vzhľadomnaosobuobžalovanéhoajehopostojkspáchanýmtrestnýmčinom,ktorý

svedčí o istej miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, nezistil prevahu takých
okolností, ktoré by boli dôvodom na uloženie trestu v strede, či v hornej tretine upravenej trestnej sadzby;
na druhej strane súd nepovažoval za dôvodné ukladať trest za použitia mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného nezistil také pomery a ani okolnosti prípadu,
ktoré by takýto postup umožňovali.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste uložený obžalovanému
G. Y. v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava IV z 03. apríla 2019, sp. zn. 2T/22/2019, a to
výrok o treste za skutok v bode 3) daného trestného rozkazu, a súčasne bolo potrebné súčasne zrušiť
výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 18. mája 2021, sp. zn.

3T/96/2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody

za spáchanie úmyselného trestného činu - nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky
uložený v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6T/125/2012 za spáchanie prečinu krádeže
podľa 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovaný vykonal dňa 01. decembra 2016.Okrem toho súd považoval za dôvodné uloženie 18-mesačného trestu zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu a to za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný dopustil v rámci prejednávanej trestnej veci, nakoľko

tento prečin bol spáchaný v súvislosti porušením právnych predpisov týkajúcich sa vedenia motorových
vozidiel.

Pokiaľ prokurátorka v záverečnej reči navrhovala z odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava IV z 03. apríla 2019, sp. zn. 2T/22/2019, prevziať uloženie trestu zákazu činnosti a aj ochranné

protitoxikomanické liečenie, súd zdôrazňuje, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 03.
apríla 2019, sp. zn. 2T/22/2019, boli obžalovanému uložené 2 tresty, pričom v prejednávanom prípade
súdukladalsúhrnnýtrestvovzťahukuskutkuzbodu3)danéhotrestnéhorozkazu,vrámciktoréhotrestu
obžalovanémunebolukladanýtrestzákazučinnosti,ktorýtrestmunaopakboluloženýzaskutkyzbodov
1) a 2) daného trestného rozkazu, ktoré skutky ale v súbehu so súdeným prečinom nie sú, nakoľko boli
spáchané pred iným odsúdením obžalovaného (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II z 10. júna

2018, sp. zn. 0T/238/2018). Čo sa týka návrhu na prevzatie uloženia ochranného protitoxikomanického
liečenia, z § 42 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší len
výrok o treste (a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad - napr. rozhodnutie o započítaní väzby, o nariadení
výkonu trestu, o osvedčení sa v skúšobnej dobe a pod.), nie však výrok o ochrannom opatrení, ktorý

tým pádom zostáva nedotknutý (obdobne, ako by zostal nedotknutý napr. výrok o škode).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.