Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721200109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5721200109.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ X. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. J. F. č. XXXX/X, 2/ O. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. I., ul. A.
F. č. XX/XX, obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so
sídlom F., ul. A. A. č. XX, proti žalovanému: Obec Kláštor pod Znievom, so sídlom Kláštor pod Znievom,

ul. M. Čulena č. 181, IČO: 00 316 733, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Danielom
Janšom, advokátom so sídlom B. B., O. I. č. X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/1/2021-110 zo dňa 26. októbra
2021, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý.

Vo výroku II. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 6C/1/2021-110 zo dňa 26.10.2021 určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú
podielovými spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 5/2076 k celku, nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese F., obec A. pod I., k. ú. A. pod I., zapísaných na Okresnom úrade Martin,
katastrálny odbor, na LV č. XXX, a to parcela registra „C“, parcelné číslo 1056/4 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 25 m2 a parcely registra „E“: parc. č. 783/1 - lesné pozemky o výmere 7.405 m2,

parc. č. 783/2 - lesné pozemky o výmere 400 m2, parc. č. 789 - lesné pozemky o výmere 5.165 m2,
parc. č. 818 - lesné pozemky o výmere 388 m2, parc. č. 825 - trvalé trávne porasty o výmere 798 m2,
parc. č. 827 - trvalé trávne porasty o výmere 6.168 m2, parc. č. 830 - trvalé trávne porasty o výmere
917 m2, parc. č. 839 - trvalé trávne porasty o výmere 2.141 m2, parc. č. 841/1 - trvalé trávne porasty
o výmere 69.920 m2, parc. č. 841/2 - trvalé trávne porasty o výmere 19.396 m2, parc. č. 841/3 - trvalé
trávne porasty o výmere 18.814 m2, parc. č. 841/101 - trvalé trávne porasty o výmere 902 m2, parc. č.

870 - trvalé trávne porasty o výmere 611 m2, parc. č. 872 - lesné pozemky o výmere 2.266 m2, parc. č.
873 - lesné pozemky o výmere 259 m2, parc. č. 875 - lesné pozemky o výmere 583 m2, parc. č. 877 -
lesné pozemky o výmere 978 m2, parc. č. 879 - lesné pozemky o výmere 593 m2, parc. č. 891/1 - trvalé
trávne porasty o výmere 3.930 m2, parc. č. 891/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1.364 m2, parc. č.
906/1 - lesné pozemky o výmere 6.615 m2, parc. č. 906 /2 - lesné pozemky o výmere 496 m2, parc. č.
908 - lesné pozemky o výmere 428 m2, parc. č. 917 - lesné pozemky o výmere 1.989 m2, parc. č. 920

- lesné pozemky o výmere 15.768 m2, parc. č. 926 - trvalé trávne porasty o výmere 32.028 m2, parc. č.
927 - lesné pozemky o výmere 2.262 m2, parc. č. 928 - trvalé trávne porasty o výmere 3.615 m2, parc. č.929 - trvalé trávne porasty o výmere 2.420 m2, parc. č. 945/1 - lesné pozemky o výmere 6.007.070 m2,
parc. č. 945/2 - lesné pozemky o výmere 883 m2, parc. č. 945/3 - lesné pozemky o výmere 28.397 m2,
parc. č. 945/4 - lesné pozemky o výmere 214.044 m2, parc. č. 945/5 - lesné pozemky o výmere 2.886

m2, parc. č. 945/6 - lesné pozemky o výmere 5.212 m2, parc. č. 945/101 - lesné pozemky o výmere
1.301.850 m2, a súčasne žalovaný v rozsahu, v akom sú žalobcovia 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi,
nie je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností (výrok I.). Žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením (výrok II.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2021 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v
spoluvlastníckom podiele o veľkosti 5/2076 k celku, označených nehnuteľností. Uviedli, že žalovaný je
podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníkom podiely o veľkosti 77200/415200 k celku označených
nehnuteľností.Naliehavýprávnyzáujemjedanýtým,žebezuvedenéhourčeniajeichprávnepostavenie
neisté, keďže zápis na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) potvrdzuje len vlastnícke právo žalovaného,

hoci tento právny titul nadobudnutia nemá. Žalovaný v správnom konaní uviedol, že existuje právny
titul nadobudnutia sporného podielu, nakoľko nadobudol podiel vydržaním s čím nie je možné súhlasiť.
Neboli naplnené základné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva a to oprávnená a nepretržitá
držba počas zákonom stanovenej doby.
3. V rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný tvrdil, že bol dobromyseľným a nerušeným držiteľom

predmetných podielov a platí tu fikcia vydržania. Bol zakladajúcim členom Mestského urbárskeho
spolu, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom a jeho vlastnícke právo nebolo až do r. 2017
nijako spochybnené. Uvedeným spôsobom konal práve v zmysle dobrovoľnosti jemu náležiaceho
spoluvlastníckeho podielu na základe zápisu na LV č. XXX, pričom tento i v nadväznosti na Okresnom
súde Martin vedený súdny spor pod sp. zn. 17Cb/29/2017, vlastnícke právo žalobcov vo vzťahu k

dotknutým nehnuteľnostiam nijako nesporí a tieto uznáva. Nechápe postup žalobcov, kedy títo prvotne
nejakým spôsobom neuplatnili svoje vlastnícke práva priamo u neho a neprejavili žiaden záujem o
predsúdne rokovania v predmetnej veci čím by predišli nutnosti riešenia súdnou cestou. Uviedol tiež,
že je obec a orgán verejnej správy, ktorý je povinný konať podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí (ďalej len „zákona o majetku obcí“) a teda akákoľvek jeho nečinnosť by v danej veci mohla v

prípade jej neriešenia, resp. popierania daného nároku žalobcov byť v rozpore so zákonom a malo
trestnoprávne následky voči osobám, ktoré v jeho mene konajú v súvislosti s porušením povinnosti pri
správe cudzieho majetku. Zo strany žalobcov nebol preukázaný naliehavý právny záujem. Považoval
žalobu za nedôvodnú, nakoľko bola podaná predčasne a bez akéhokoľvek využitia prístupných a
náležiacich právnych inštitútov uplatnenia si tvrdeného práva. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a

zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
4. V rámci repliky žalobcovia zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobu nepovažovali za podanú predčasne.
Nie je podľa nich povinnosťou vyzývať žalovaného na mimosúdne rokovania. Žalovaný si protirečí, keď
na jednej strane uvádza, že vlastnícke právo mal nadobudnúť vydržaním, na druhej strane namieta, že
nenavrhli mimosúdne rokovania. Je zrejmé, že by to nemalo ani žiadny zmysel.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania posúdil nárok žalobcov 1/ a 2/ na určenie vlastníckeho
práva po hmotno-právnej stránke podľa ust. § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Keďže žalovaný si v rámci svojich prednesov
protirečil, súd nepristúpil k vyhláseniu rozsudku pre uznanie nároku. Žalovaný však nenavrhol a
nevyprodukoval ani jeden dôkaz, ktorým by popieral nárok žalobcov na vlastníctvo spoluvlastníckeho

podielu po ich právnej predchodkyni. Dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ sú právni nástupcovia po
neb. T. L., ktorej svedčí zápis v PKV č. XXX pre k. ú. A. X. I. k spoločnej hore zapísanej v prot. č.
XXX, každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 5/2076 k celku v zmysle dedičského rozhodnutia.
Uznesenie o schválení dedičskej dohody však nie je spôsobilým na zápis do katastra nehnuteľností,
preto bolo jedinou možnosťou na ochranu vlastníckeho práva žalobcov podanie určovacej žaloby, čím

je aj daný naliehavý právny záujem, ktorý žalobcovia odvodzovali tým, že bez uvedeného určenia je ich
právne postavenie neisté, keďže zápis na liste vlastníctva potvrdzuje len vlastníckeho právo žalovaného,
hoci tento právny titul nadobudnutia nemá. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o absencii
naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe. Len určovacou žalobou je možné nastoliť
zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným na liste vlastníctva. Skutočnosť, že pred podaním

žaloby na súd žalobcovia nevyzvali žalovaného na mimosúdne rokovania na tom nič nemení. Z postoja
žalovaného ako v správnom tak aj v tomto konaní jednoznačne vyplývalo, že pokiaľ by aj žalobcovia
oficiálne a formálne ho oslovili so svojim nárokom na im pripadajúci spoluvlastnícky podiel, tento by ich
nárok mimosúdne neuspokojil. Súd pritom vychádzal z jeho postoja, keď žalovaný opakovane uvádzal,že nemôže previesť vlastníctvo obce, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom o majetku obcí a
mohlo by to mať trestnoprávne následky. Jeho tvrdenia súd považoval za účelové. Žalovaný si bol
vedomý nesprávneho zápisu na LV, a to prinajmenšom už od r. 2015, kedy prebiehalo konanie o oprave

chyby v katastrálnom operáte. V súlade s ustanoveniami zákona o majetku obcí mal žalovaný možnosť
previesť majetok obce z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorých existencia je v danom prípade
nepopierateľná a vyhnúť sa tak súdnym sporom.
6. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že zápis spoluvlastníckeho podielu žalovaného
na LV č. XXX sa opiera o zápis v pozemkovej knihe č. XXX a XXX, z ktorého vyplýva nadobudnutie

spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam o veľkosti 72/4152 k celku. Iný rozsah
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu súdu nebol preukázaný ani stranami tvrdený. Z uvedeného je
zrejmé, že zápis spoluvlastníckeho podielu na LV č. XXX vo väčšom rozsahu ako vyplýva z PKV č. XXX
a č. XXX bol nesprávny, čo vyplýva aj z rozhodnutia Okresného úradu Martin, katastrálny odbor o oprave
chyby v katastrálnom operáte. Katastrálny odbor vykonal prepočet všetkých spoluvlastníckych podielov
z PKV, v ktorých je evidované vlastnícke právo k spoločnému urbárskemu lesu a pri prepočte a určení

výšky spoluvlastníckeho podielu evidovaného v PKV č. XXX, zistil, že správny podiel žalovaného by
predstavoval 72/4152-ín, ktorý zodpovedá aj zapísanému titulu nadobudnutia. Spoluvlastnícky podiel
70000/415200-ín, o ktorý je navýšený spoluvlastnícky podiel žalovaného, je podielom vlastníkov s
neznámym pobytom, ktorý má spravovať Slovenský pozemkový fond. Vlastníci majú stále evidované
vlastníctvovpozemnoknižnýchvložkáchaneboliuvedenívzoznamepodielnikovMestskéhourbárskeho

spolku, pozemkového spoločenstva Kláštor pod Znievom, ktorý bol súčasťou listiny Z 3328/2001 - VZ
88/01. Preto aj súd dospel k záveru, že k navýšeniu podielu žalovaného došlo zrejme z dôvodu pisárskej
chyby. S prihliadnutím na odstup času bolo prakticky nemožné s určitosťou zistiť, čo bolo dôvodom
nesprávneho zápisu. Za potrebné považoval uviesť, že spoluvlastnícky podiel žalovaného zapísaný na
LVč.XXXužvsúčasnejdobenemusíbyťaktuálny,keďženaOkresnomsúdeMartinjevedenýchviacero

obdobných sporov a postupne dochádza k zmenám v evidencii katastra (napr. 10C/9/2019, 5C/4/2021,
6C/18/2021). Ak aj žalovaný poukazoval v rámci svojho vyjadrenia na vydržanie spoluvlastníckeho
podielu vo väčšom rozsahu a svoju dobromyseľnosť, súd mal za to, že nebola splnená podmienka
dobromyseľnosti tak, ako to uvádzali aj žalobcovia. Žalovaný si až do r. 2016 nikdy neuplatňoval podiel
zo zisku z podielu 700/4152, ale len z podielu 72/4152, teda z podielu, ktorý skutočne nadobudol

kúpnou zmluvou. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Z tohto vyplýva, že žalovaný
sa dovtedy nesprával ako dobromyseľný držiteľ. Žalovaný ako obec si musel byť vedomý právneho
titulu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu a jeho rozsahu. Súd sa stotožnil s negatívnym určovacím
petitom v tom znení, že spoluvlastnícky podiel žalovaného sa znižuje o spoluvlastnícky podiel žalobcov,
aby nedošlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 257, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ a úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o možnej aplikácii ust. § 257 C. s. p. Žalovaný

mal možnosť rokovať s dotknutými vlastníkmi, a to aj prostredníctvom Mestského urbárskeho spolku,
pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom. Bol si vedomý chybného zápisu v katastri nehnuteľností
najmenej od r. 2015. Tvrdenia o nemožnosti mimosúdne sa dohodnúť s odkazom na viazanosť zákonom
o majetku obcí boli maximálne všeobecné bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Žalovaný mal
možnosť previesť majetok obce z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorých existencia bola v danom

prípade nepopierateľná a vyhnúť sa tak súdnym sporom. Súdu nebolo preukázané, že by žalovaný
sporný zápis svojho spoluvlastníckeho podielu od r. 2015 prerokoval na obecnom zastupiteľstve alebo
aspoň zaradil do programu. Ostal nečinný. Pokiaľ poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Martin
v obdobnej veci o trovách konania, súd dal do pozornosti aktuálne uznesenie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 27.10.2021 č. k. 10Co/121/2021-185, ktorým bol výrok o trovách zmenený tak, že žalobcom bol

priznanýnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Žalovanýnajednejstraneuznalhmotnoprávny
nárok žalobcov, na strane druhej namietal nesplnenie procesných podmienok na podanie určovacej
žaloby z dôvodu, že žalobcovia nevyužili predsúdne rokovania. Vzhľadom k postoju žalovaného k
tvrdenému nároku, keď aj v rámci vyjadrenia k žalobe ako aj v spomenutom správnom (katastrálnom)
konaní uviedol, že došlo k vydržaniu a nemôže pristúpiť k zmiernemu vyriešeniu veci odvolávajúc sa

na porušenie zákona o nakladaní s majetkom obcí, súd považoval takéto jeho vyjadrenia za účelové
a nekonzistentné. Uviedol, že previesť podiel nie je možné pre porušenie zákona a s tým spojené
trestnoprávnenásledkyazároveňspomenulpovinnosťžalobcovvykonaťpredžalobnúvýzvu,ktorábysamohlaprerokovaťnaobecnomzastupiteľstve.Vzhľadomkuvedenémuneprichádzaladoúvahyaplikácia
ust. § 257 C. s. p., keďže súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Proti rozsudku okresného súdu čo do výroku II. o náhrade trov konania, podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.
9. Podľa neho zo samotného priebehu konania jasne vyplynulo, že žalobcovia sami priznali, že pred
podaním žaloby ho nijako nekontaktovali a ani sa nesnažili s ním dohodnúť. Súd argumenty týkajúce sa

uvedenéhoabsurdneotočilvočinemu. Uvedenéposúdeniesúdu(bod21odôvodnenia)všakpodľaneho
nemožno považovať za správne. Argument o možnosti rokovania jeho s vlastníkmi prostredníctvom
Mestského urbárskeho spolku, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom nemožno zohľadniť.
Nielenvzhľadomnaskutočnosť,žetoboližalobcovia,ktoríiniciovalisamotnékonaniealeito,žeMestský
urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom nie je a nebol osobou oprávnenou
rokovať o predmetných skutočnostiach, ako ani osoba, ktorá by bola účastníkom predmetného konania.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že on ako obec, teda orgán verejnej správy, ktorý je povinný konať
podľa zákona o majetku obcí v platnom znení, a teda akákoľvek jeho nečinnosť v danej veci by mohla
mať v prípade jej neriešenia, resp. popierania nároku žalobcov v rozpore so zákonom trestno-právne
následky voči osobám, ktoré v jeho mene konajú, nakoľko by mohlo dôjsť k porušeniu povinností pri
správe cudzieho majetku a teda ak by neboli podniknuté všetky možné a relevantné právne kroky na

ochranu práv a jeho oprávnených nárokov.
10. Vzhľadom i na charakter žaloby ako žaloby určovacej, ktorá sa uplatní až v prípade nefunkčnosti
všetkýchostatnýchuplatnenýchapríslušnýchprostriedkovamožnostíriešenia.Žalobcoviatotižcítiacsa
v práve celkom rezignovali na akékoľvek iné, prvotné mimosúdne riešenie veci. Preukázateľne nedošlo k
prvotnémuvyužitiuprocesnýchprostriedkovichpráva,čímdošlokpredčasnémuazjavnenedôvodnému

podaniu žaloby.
11. Žalovaný opätovne poukázal na to, že on uznal právny nárok žalobcov v celom rozsahu, keďže bolo
zjavné, že bol ako vlastník predmetných spoluvlastníckych podielov zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX obec i k.ú. A. X. I. neoprávnene, avšak bolo nutné poukázať na to, že sa tak udialo na základe
chyby vtedajšej Správy katastra bez jeho ingerencie a záujmu, t.j. bolo by vyslovene nespravodlivé, že

by mu bolo kladné za vinu, že spôsobil tento právny stav.
12. V závere odvolania žalovaný uviedol, že mu v nadväznosti na konanie žalobcov s účasťou v konaní
objektívne vznikli trovy, ktoré by inak nemusel a nebol nútený vynaložiť, ak by k riešeniu situácie došlo
resp. by o jej vyriešenia mimosúdne žalobcovia preukázateľne vynaložili snahu. V tomto smere poukázal
na ust. § 256 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli

vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Mal za to, že v uvedenej súvislosti bolo na mieste
nesporne konštatovať, že mu vznikli náklady na právne zastúpenie výlučne a len na základe úkonov
žalobcov a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby sa podieľal na úhrade týchto nákladov a
to najmä vzhľadom na skutočnosť, z ktorej bolo zrejmé a preukázané, že sú to práve žalobcovia, ktorí
svojím konaním nesporne spôsobili, resp. zavinili ním riadne a účelne vynaložené trovy konania.

13. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu tak, že súd mu prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a zaviaže žalobcov na
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

14. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa

14.01.2022 potvrdili, že žalovaného pred podaním žaloby oficiálne neoslovili s návrhom na mimosúdnu
dohodu. Žalovaný však vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je dobromyseľným držiteľom sporných podielov
nehnuteľností a je jeho vlastníckym právom uplatňovať si podiely zo zisku. Žiadnym spôsobom
neuviedol, že by ich nárok uznával. Ak by takto učinil samozrejme pristúpili by k mimosúdnemu jednaniu.
Vo vyjadrení uvádzal, že žaloba je predčasná, keďže mali ho najskôr osloviť a začať mimosúdne

rokovania. Ale ako uvádza i súd v odôvodnení rozsudku ak by mal záujem o mimosúdne vyriešenie
sporu mohol ich osloviť po doručení žaloby. Následne je však z jeho vyjadrenia zrejmé, že nebolo možné
uzavrieť dohodu, keďže ich nárok neuznal a považuje sa za vlastníka sporných podielov.
15. Ďalej žalobcovia uviedli, že pred otvorením pojednávania dňa 26.10.2021 súd vyzval strany sporu k
tomu, aby sa vyjadrili, či sú ochotné uzavrieť mimosúdnu dohodu, pričom oni súhlasili a žalovaný vyjadril

svoj nesúhlas. Následne žalovaný uviedol, že nie je možné uzavrieť zmier, keďže mu to nedovoľuje
zákon o majetku obcí a starostka obce a poslanci obecného zastupiteľstva by sa vystavili riziku trestného
stíhania. Keby bol žalovaný ochotný pristúpiť k mimosúdnemu jednaniu alebo uzavretiu zmieru, boli bysúhlasili s takýmto riešením sporu a bolo by zrejmé, že spor zavinili a v súlade s § 256 C. s. p. boli
povinní i znášať trovy konania.
16. Okrem toho žalobcovia uviedli, že na žalovaného je nesprávne zapísaný podiel v urbárskom lese,

ktorého pôvodnými spoluvlastníkmi boli viacerí vlastníci zapísaní teraz len v PKV. Keď celý problém
začaliriešiť,navrhližalovanému,abytítovlastnícibolizapísanínaLVstým,žežalovanýbudesúhlasiťso
znížením svojho podielu na LV a to o časť, ktorá mu nepatrí, ktorú nenadobudol. Žalovaný toto odmietol
a tvrdil, že vlastnícke právo k spornému podielu nadobudol vydržaním, s čím oni nesúhlasili. Následne
niektorí potomkovia zomrelých skutočných vlastníkov časti sporného podielu sa rozhodli domáhať

určenia svojho vlastníctva na súde. Zatiaľ bolo právoplatne rozhodnuté v dvoch sporoch vedených na
Okresnom súde Martin a to rozsudok sp. zn. 10C/9/2019 zo dňa 29.11.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/51/2020 zo dňa 28.09.2020 a rozsudok sp. zn. 5C/4/2021 zo dňa
11.08.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žilina sp. zn. 10Co/121/2021 zo dňa 27.10.2021.
Súd v obdobných veciach vyslovil právny názor k námietkam žalovaného o nadobudnutí vlastníckeho
práva vydržaním, kde sa stotožnil s nimi uvádzanými argumentmi. Zároveň súd úspešným žalobcom

priznal v konaní náhradu trov konania v celom rozsahu. Oni v tomto konaní boli v rovnakej situácii
voči žalovanému ako žalobcovia vo vyššie uvedenom spore. Ich právny zástupca ako právny zástupca
žalobcov v oboch konaniach poznal postoj a právny názor žalovaného k spornej otázke. Nepredpokladal
preto, že by bolo vôbec účelné osloviť žalovaného a vyzvať ho na uzavretie mimosúdnej dohody. Uviedli
tiež žalovaný i na pojednávaní síce uznal nárok, ale deklaroval, že nie je možné uzavrieť mimosúdnu

dohodu v tejto veci.
17. Podľa žalobcov argumenty žalovaného v odvolaní nemajú žiadnu logiku, nakoľko na jednej strane
tvrdí, že zavinili spor, lebo nepristúpili k mimosúdnemu jednaniu, na strane druhej vo vyjadrení k žalobe
odmieta uzavretie mimosúdnej dohody a na pojednávaní odmieta uzavretie zmluvy. Na základe týchto
skutočností bolo zrejmé, že oni nemali inú možnosť ako sa domôcť svojho práva ako je podanie žaloby

a súdne rozhodnutie.
18. Za nepravdivé považovali tvrdenie žalovaného, že v súlade so zákonom o majetku obcí nemôže
previesť majetok obce a preto nemohol uzavrieť zmier alebo mimosúdnu dohodu. V tejto súvislosti
poukázali na ust. § 9a ods. 1-7 zákona o majetku obcí s ohľadom na ktoré dohoda medzi vlastníkom
a obcou, ktorej predmetom je prevod nehnuteľnosti z majetku obce v tomto špecifikovanom prípade

je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností v prípade, ak obecné zastupiteľstvo 3/5-inou väčšinou
schváli prevod majetku obce z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
19. Žalobcovia navrhli súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Žalovaný na vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ písomne nereagoval.

21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas stranou sporu
(§ 362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355
ods. 2, § 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario C. s. p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s.

p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

22. V preskúmavanej veci okresný súd vyhovel žalobe žalobcov 1/ a 2/ (výrok I.) a žalobcom 1/ a 2/ voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením (výrok II.). Pokiaľ ide o výrok o trovách konania súd ich v zmysle ust.
§ 255 ods. 1 C. s. p. priznal úspešným žalobcom 1/ a 2/. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného
o možnej aplikácii ust. § 257 C. s. p.

23. Žalovaný v podanom odvolaní do výroku II. týkajúcom sa trov konania namietal v rámci odvolacieho

dôvodu nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.).

24. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 C. s. p.).

26. Strana má nárok na náhradu trov konania voči protistrane v prípade jej úspechu v konaní. Plný
úspech žalobcu vo veci znamená, že nárok uplatnený žalobcom bol v plnej výške rozsudkom žalobcovipriznaný alebo bol žalovaný na jeho zaplatenie zaviazaný v súdom schválenom zmieru. Plný úspech
žalovaného znamená, že žalobcova žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

27. Ak má strana podľa ustanovenia § 255 C. s. p. právo na náhradu trov konania, nemusí priznať
náhradu trov konania, ak tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to v zmysle ust. § 257 C. s. p.

28. Ust. § 257 C. s. p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,

ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené ustanovenie je zamerané, resp. plní úlohu na
odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ak by sa pri tejto náhrade plne presadili vyššie uvedené
zásady. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, pričom
výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane strán konania. Pri

posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní. Ust. § 257 C. s. p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi
procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje
porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, obdržal náhradu nákladov, ktoré pri

tejto činnosti účelne vynaložil.

29. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie veci a vec aj správne právne posúdil. V celom rozsahu sa stotožnil s

odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania, preto podľa
§ 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, nepovažujúc za potrebné tieto opakovať.

30. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s ust. § 387 ods. 2

C. s. p.) preto poukazuje na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného
uvedené odvolaní.

31. V prvom rade uvádza, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv.
zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej

strane. S ohľadom na výsledok rozhodnutia boli žalobcovia 1/ a 2/ v konaní úspešní v celom rozsahu.

32. Žalovaný v odvolaní rovnako ako v priebehu sporu opakovane uvádzal, že žalobcovia 1/ a 2/ ho pred
podaním žaloby nijako nekontaktovali a ani sa nesnažili sa s ním dohodnúť. Žalobcovia 1/ a 2/ potvrdili,
že žalovaného pred podaním žaloby oficiálne neoslovili s návrhom na mimosúdnu dohodu. Na tomto

mieste bolo možné súhlasiť s vyjadrením žalobcov 1/ a 2/ aj v tom, že poznali postoj žalovaného k veci
s ohľadom na iné obdobné súdne konania, v ktorých vystupoval ich právny zástupca. Preto trvanie na
predžalobnej výzve za tohto stavu by bolo len formálne. Okrem uvedeného bolo potrebné prihliadnuť na
vyjadrenia žalovaného v konaní pred okresným súdom a ktoré nepreukazovali, že je ochotný uzavrieť
dohodu v súdnom konaní (na jednej strane nárok žalobcov uznával, na druhej strane namietal naliehavý

právny záujem a spochybňoval spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvrdiac, že
tieto vydržal). Tieto odôvodňujú záver, že pokiaľ by aj žalobcovia 1/ a 2/ oficiálne a formálne oslovili
žalovaného pred podaním žaloby, tento by neuspokojil ich požiadavky. Okrem toho reálne nemali
možnosť uzavrieť mimosúdnu dohodu ani v samotnom súdnom konaní.

33. Žalovaný sa v odvolaní domáhal priznania náhrady trov konania jemu s poukazom na ust. § 256
C. s. p. majúc za to, že žalobcovia 1/ a 2/ podaním žaloby bez toho, aby sa svojho nároku domáhali
najskôr priamo u neho, zavinili vznik trov na jeho strane, ktoré by inak nevznikli. Podľa odvolacieho
súdu aplikácia ust. § 256 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania,
ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane, však v danom prípade nie je

možná. Uvedené ustanovenie totiž upravuje situácie, ak strana procesne zavinila také trovy, ktoré by
inak neboli vznikli, a teda ide o otázku separátnych (oddelených) trov, ktoré musí zaplatiť strana, ktorá
procesne zavinila ich vznik, napríklad neodôvodnenou neúčasťou na pojednávaní, čím sa pojednávanie
zmarilo a pod. Pri náhrade trov podľa uvedeného ustanovenia ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehukonania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. O nároku na náhradu separovaných trov sa
rozhoduje samostatným uznesením (výrokom) a tieto trovy nemožno zahrnúť do trov, o náhrade ktorých
sa rozhoduje podľa výsledku sporu (§ 255, § 256 ods. 1 C. s. p. O takúto či obdobnú situáciu v danej

veci nešlo.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery, odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného
za dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vo výroku II. rozsudok okresného súdu potvrdil
považujúc ho za vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu

nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1,§255ods.1C.s.p.Úspešnoustranouodvolaciehokonaniaboližalobcovia1/a2/atovcelomrozsahu
a preto im súd voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).