Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209610
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121209610.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v konaní navrhovateľa: A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX, zastúpený: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom v Prešove, Slovenská
69,zaúčastiostatnýchúčastníkov:1/Z.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.X.,A.,2/F.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom Z. X., Z. D. S., 3/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, 4/ M. O., neznámy vlastník, zastúpený:

Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 5/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXX, 6/ I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, 7/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, 8/ I. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X A, A., prechodne bytom Z. XX, Z., 9/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. S. XXX, XX/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XX/ S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XX/
O. S., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, A. - S., XX/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. XX, A., XX/ N. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XX/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XX/ O. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, XX/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XX/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XX/
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp.zn. 11Vyd 1/2021-26 zo dňa 22.12.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania,
ktorým sa navrhovateľ domáhal potvrdenia, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním k parcele I. XXX/
X-orná pôda o výmere XXXXmX zapísanej na LV č. XXX k.ú. S..

2. Súd prvej inštancie posudzoval návrh navrhovateľa na potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva

vydržaním v zmysle ustanovení § 359a, b, c, d, e, f Civilného mimosporového poriadku.

3. Súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania spĺňal formálne náležitosti s poukazom na úplný
okruh účastníkov konania, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie predpokladov
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele vydržaním pri aplikovaní ustanovení Zákona č.
141/1950 Zbierky účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 40 ods. 1 citovaného zákona bola potrebná písomná
forma pri právnych úkonoch, ktoré sa týkajú nehnuteľností a rovnako pri darovacej zmluve bolo nutné v
zmysle § 384 citovaného zákona, aby sa táto dojednala písomne. Súd prvej inštancie taktiež poukázal
na ustanovenie § 115, § 116, § 145 citovaného zákona, ktoré sa týkajú vydržania účinného v čase, v
ktorom deklaroval navrhovateľ existenciu ústnej darovacej zmluvy.5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnená držba znamená to, že držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu právo patrí, čo však treba posudzovať z objektívneho
hľadiska. O dobromyseľnosť sa jedná aj vtedy, pokiaľ sa vec drží v omyle, ktorý však musí byť omyl

ospravedlniteľným. Pokiaľ však omyl držiteľa vychádza z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona, je tento omyl právny, ale neospravedlniteľný.

6. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v týchto veciach, kedy aj
dlhodobá držba nehnuteľností bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať

presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, nepostačovala pre ustálenie splnenia podmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd prvej inštancie
dospel k záveru, že neboli naplnené podmienky vydržania a návrh bol zamietnutý.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 a § 58 CMP.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany navrhovateľa s poukazom na
skutočnosť, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci-§ 365 ods. 1 písm. f/
CSP. Odvolateľ namietol formalisticky prístup súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadňuje špecifiká danej
veci. Poukázal na skutkový stav, podľa ktorého sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom bol pôvodne
S. D., starý otec navrhovateľa, ktorý kúpnou zmluvou z roku XXXX nadobudol podiel X/X k mpč. XXX.

Neskôr došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnej deľbe, pričom do vlastníctva S. D. pripadla časť, ktorá
zodpovedáparceleG.č.XXX/Xaostatnédveparcelypôvodnémpč.XXXpripadlidovlastníctvaprávnym
predchodcom ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí sú dnes zapísaní na LV č. XXX v k.ú. S..
Táto reálna deľba nebola zapísaná v pozemkovej knihe, preto po S. D. zdedil X/X k mpč. XXX jeho syn
G. D., otec navrhovateľa, ktorý ju naďalej užíval v rozsahu X/X tak ako bola realizovaná reálna deľba

jeho otcom. Krátko pred smrťou tento majetok daroval svojmu jedinému synovi, a to navrhovateľovi,
jedinémudieťaťu.Ostatnéčastipôvodnejmpč.parcelyXXXsipôvodníspoluvlastnícivyporiadalitak,ako
to bolo reálnou deľbou rozdelené a teda navrhovateľ nemá podiel v týchto parcelách. Len parcela XXX/
X zostala nevysporiadaná a sú v súčasnosti okrem navrhovateľa na LV č. XXX evidovaní aj nástupcovia
pôvodných vlastníkov, hoci ich právni predchodcovia si svoje tretiny z pôvodnej mpč už vysporiadali. O

tom, že navrhovateľ nie je výlučným vlastníkom tejto parcely sa dozvedel až v roku XXXX, kedy táto
parcela bola predmetom dedičského konania.

9. S poukazom na ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka a s poukazom na fakt, že navrhovateľ
dostal nehnuteľnosť darom od svojho otca krátko pred jeho smrťou, kedy bol ešte maloletý a vstúpil

do držby prostredníctvom svojej matky, vzhľadom na svoj vek v tomto čase ani pri zachovaní obvyklej
opatrnosti nemohol si byť vedomý nedostatku nadobúdacieho titulu. Práve tieto skutočnosti sú zhojené
prostredníctvom inštitútu vydržania, pričom to, že bez písomnej zmluvy nemožno uvažovať o dobrej
viere je v rozpore so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. II.ÚS 484/2015 zo
14.11.2018.

10. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovaným názorom Ústavného súdu a nerešpektoval
účel vydržania, preto formalistickým prístupom tento návrh zamietol. Súd nebral do úvahy to, že osoby
znalé miestnych pomerov nemali námietky k tomuto návrhu ako aj obec. Z týchto dôvodov navrhol, aby
odvolací súd zrušil vec a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stavsprávne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú

v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Civilný mimosporový poriadok bol zák.č. 68/2021 Z.z. novelizovaný s účinnosťou od 01.05.2021,

ktorým bolo zavedené konanie o potvrdení vydržania (§ 359a až § 359k CMP). Okrem všeobecných
náležitostí návrhu tento má obsahovať aj osobitné náležitosti (§ 359d ods. 2 CMP), a to predovšetkým
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie.
Znamená to, opísanie rozhodujúcich skutočností do takej hĺbky (podrobností), aby z nich tvrdené
právo navrhovateľa vyplývalo. Jedná sa o skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil všetky

predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Pri prvom predpoklade oprávnenej držby musí
navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho spresvedčenie,
ženekonábezprávne,keďsiprisvojujeurčitúvec.Nestačívšaksubjektívnepresvedčeniedržiteľa,žemu
vec patrí, ale dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať,

malresp.moholmaťalebonemal,prípadnenemoholmaťpochybnostiotom,žemuvecpatrí.Oprávnená
držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom
dôvode (R 44/1996). Navrhovateľovi preto nestačí v návrhu na začatie konania len uviesť, o aký právny
titul opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase
uchopeniasadržbybolsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýatútodobromyseľnosťsizachoval

počas celej rozhodujúcej doby. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ
označiť dôkazy a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tak by ich mal k návrhu aj pripojiť (§ 26 ods. 1 CMP).

17. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho
uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh

zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či
navrhovateľosvedčilsplneniepredpokladovvydržania.Vychádzapritomzopísaniaskutkovýchokolností
navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

18. Podstatou odvolacích námietok navrhovateľa je skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

formalistické a nekorešponduje so závermi nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS
485/2015.

19. V preskúmavanej veci navrhovateľ až v odvolacom konaní tvrdí ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú
toho, že došlo k reálnej deľbe parcely mpč. XXX. a že navrhovateľ nemá podiel v tých parcelách,

ktoré nepripadli jeho otcovi. Tieto skutočnosti však navrhovateľ v konaní pred súdom prvej inštancie
nepreukazoval a ani netvrdil, preto na tieto skutočnosti v odvolacom konaní nemôže byť prihliadnuté
(§ 366 CSP). Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov
správne vyhodnotil skutkový stav.

20. Pokiaľ sa týka namietaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa názoru odvolacieho
súdu toto rozhodnutie Ústavného súdu nie je aplikovateľné v konaní o potvrdení vydržania v zmysle
Civilného mimosporového poriadku. Ako vyplýva aj z osobitnej právnej úpravy podľa Civilného
mimosporového poriadku jedná sa o nesporové konania, pričom záver Ústavného súdu sa vzťahujena sporové konanie, kedy súd po vykonaní príslušného dokazovania, kedy má možnosť predniesť
argumenty aj protistrana ustáli skutkový stav o tom, či došlo k poctivému spôsobu nadobudnutia
veci. K takýmto záverom v konaní o určení splnení podmienok vydržania nemôže súd prvej inštancie

ani dospieť, nakoľko sa jedná o konanie, v ktorom súd skúma len naplnenie podmienok, ktoré
vyžadujú citované ustanovenia Civilného mimosporového poriadku. V tomto konaní preto podľa
názoru odvolacieho súdu je takéto rozhodnutie neaplikovateľné, a preto táto odvolacia námietka bola
vyhodnotená ako nedôvodná.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.

22. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že navrhovateľ
už v prvej fáze konania neosvedčil splnenie všetkých predpokladov na vydržanie (právny titul, od
ktorého odvodzuje svoju dobromyseľnosť), a preto neboli splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho
uznesenia. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc
ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení

vydržania neustanovujú inak.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).