Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, March 13, 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21Csp/116/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620205200
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6620205200.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobkyne P. I., E. XX.XX.XXXX,

J. I. XXX XX J. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s.,
IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária Mária
Grochová a partneri s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto a 2/ LICITOR group, a. s., IČO: 36 421 561, so sídlom Sládkovičova 6, 010 00 Žilina, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n ázaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa doručila Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) dňa
03.11.2020 žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov a nariadenie neodkladného opatrenia. V
žalobe tvrdila, že je vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území J., obec J., zapísanej Okresným

úradom Lučenec, katastrálnym odborom v liste vlastníctva č. XXX parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape parc. č. 165 záhrada vo výmere 797 m2, parc. č. 166/1 zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 693 m2 a stavby na parcele č. 166/1 rodinný dom súpisné číslo XX. V nehnuteľnosti majú trvalé
bydlisko okrem žalobkyne aj A. I. E. XX.XX.XXXX, W. I., E. XX.XX.XXXX (zomrela v priebehu súdneho
konania), W. I. E. XX.XX.XXXX a M. I., E. XX.XX.XXXX, ktorí v nehnuteľnosti trvalo žijú. Dňa 20.04.2014
uzavrela so žalovaným 1/ Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 5110606356 na sumu 14.295 Eur, úroková
miera4,27%p.a.,splátka76,62 Eurmesačne,početsplátok360,termínkonečnejsplatnosti20.04.2046

aspôsobsplácania bolinkasomzinkasnéhoúčtu.SúčasťouzmluvybolaajZmluvaozriadenízáložného
práva, ktorú k žalobe pripojila spolu so zmluvou o hypotekárnom úvere, oznámením o začatí výkonu
záložnéhoprávazodňa03.10.2019,oznámenímovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruz23.05.2019,
listom vlastníctva č. XXX, znaleckým posudkom číslo 15/2020 znalkyne Ing. Emílie Hasíkovej, prehľad
transakcií o splácaní úveru, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom dražby 01.12.2020.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že v roku 2019 sa nie vlastnou vinou dostala do finančných problémov a
začala meškať so splácaním úveru. V žalobe citovala dôvody rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica

sp.zn. 17Co/254/2014 s akcentom, že nehnuteľnosť používa na bývanie a teda ju nemožno vydražiť,
lebo výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. V žalobe ďalej poukázala
na to, že zmluva o hypotekárnom úvere bola formulárová, typová, predtlačená, žalobkyňa nemohla
ovplyvniť jej obsah, v čase uzavretia zmluvy nemala vedomosť, akú sumu za úver zaplatí a pretoide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Zmluvný vzťah sa podľa žalobkyne dostal do neudržateľného
stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Bola presvedčená, že žalovaný 1/ v zmluve použil neprijateľné zmluvné podmienky, čím

porušil ustanovenie § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala
na súdne konania vedené na Krajskom súde v Prešove a rozsudky tohto súdu ktorých právne vety
citovala, ale aj ustanovenie článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom č.l. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú enormný záujem EÚ a ochranu práv

a záujmov európskych spotrebiteľov. V žalobe poukázala aj na viaceré rozsudku Súdneho dvora EÚ z
27.06.2020 C-240/98 až C-244/98, C168/05 a C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská. Poukázala aj na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. Pl.ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995, ktorý o.i. určuje, že o
obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v
priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Žalobkyňa tvrdila, že
zmluva o hypotekárnom úvere, ktorú uzavrela so žalovaným 1/ je neplatná s poukazom na ustanovenie

§ 37 zák. č 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), ktoré citovala. V žalobe tiež
citovala právne vety z rozsudkov Súdneho dvora EÚ uvedených vyššie všetko s cieľom, že žalovaný
1/ - veriteľ, nepreukázal pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky, poukázala na Čl. 12 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý citovala a tvrdila, že pokiaľ by sa uskutočnila a bola vykonaná dobrovoľná dražba, došlo
by k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobkyne.

Týmtokonanímbybolporušenýajčl.8Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Citovala
množstvo rozsudkov súdov Slovenskej republiky a navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie tak,
že „1./Žalovaný 1./ je povinný zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby
nehnuteľnosti LV XXX a to rodinný dom, súpisné číslo XX na parcele 166/1, a pozemky na parcelách
165-797 m2 a 166/1-693 m2, katastrálne územie J., obec J., katastrálny úrad Lučenec, ktorá pozostáva

z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľnosti a zasahovania do užívacích práv navrhovateľa.“
Súčasne navrhla, aby súd vyhlásil rozsudok „1.Súd určuje sa, že žalovaný 1./ je povinný zdržať sa
realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti LV XXX a to rodinný dom
súpisné číslo XX na parcele 166/1 a pozemky na parcelách 165-797 m2 a 166/1 - 693 m2, katastrálne
územie J., obec J., katastrálny úrad Lučenec.

2. Žalovaný 1./ je povinný zaplatiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd uznesením č.k. 21Csp/116/2020-50 dňa 12.11.2020 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Po žalobkyňou podanom odvolaní Krajský súd Banská Bystrica uznesením
č.k. 11CoCsp/8/2021-102 dňa 18.03.2021 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie č.k.

21Csp/116/2020-50 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica č.k. 11CoCsp/8/2021-102.

3. Po výzve súdu sa žalovaný 1/ vyjadril k žalobe, vyjadrenie doručil súdu dňa 21.06.2021 a v
ňom primárne namietal absenciu akejkoľvek vecnej legitimácie na strane žalobkyne. Imanentnou

súčasťou každého súdneho konania je povinnosť súdu preskúmať vecnú legitimáciu, či už aktívnu
(existenciu tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnu (existenciu tvrdenej povinnosti na
strane žalovaného). Súd vecnú legitimáciu pritom skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiadna strana sporu nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď jedna

strana sporu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaná), a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaná) (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 517/2011 zo dňa 22.11.2011). Nedostatkom vecnej legitimácie sa rozumie stav, v ktorom strana
sporu nie je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, aj keď sa za nositeľa takého

oprávnenia vydáva (ako žalobca) alebo je za nositeľa takej povinnosti označená (ako žalovaný). Ak
má byť žalobca so svojou žalobou úspešný, musí byť daná tak aktívna vecná legitimácia žalobcu,
ako aj pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného. Podľa žalovaného 1/ je aktuálny žalobný
návrh vystavaný na skutočnostiach, ktoré nielenže nepotvrdzujú záver o aktívnej vecnej legitimácii
žalobkyne, ale dokonca preukazujú presný opak, totiž že žalobkyni taká legitimácia nemôže nijako

svedčať. Prvoradým predpokladom vecnej legitimácie je existencia relatívneho právneho vzťahu medzi
stranami sporu, obsahom ktorého by mala byť aj povinnosť zdržať sa dražobného výkonu záložného
práva. Uplatňované právo alebo povinnosť musí byť totiž vždy už existujúce/a, pričom súd jeho/jej
existenciulendeklaruje(bližšienapr.Števček,M.,akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck, 2016, str. 497). Inými slovami, súd nekreuje žiadne nové práva a povinnosti medzi stranami sporu,
iba zisťuje a autoritatívne deklaruje práva a povinnosti už existujúce. Premietnuté na predmet sporu to
znamená, že úplne najzákladnejšou procesnou povinnosťou žalobkyne je tvrdiť a preukázať, že medzi

ňou a žalovaným 1/ existuje záväzkový vzťah zo záložnej zmluvy, pretože len v takom prípade prichádza
do úvahy, aby záložný veriteľ voči nej „realizoval výkon záložného práva“. Naviac, keďže sa voči takému
výkonu domáha ochrany, mala by byť v hmotnoprávnom postavení záložkyne (§ 151m ods. 4, prvá veta
Občianskeho zákonníka, ktoré súčasne citoval. Výkon záložného práva prichádza do úvahy len v rámci
individuálneho právneho vzťahu, a to zo strany subjektu v postavení záložného veriteľa voči subjektu

v postavení záložcu. Ak ktorákoľvek strana sporu o určenie povinnosti zdržať sa dražobného výkonu
záložného práva nevystupuje v takomto hmotnoprávnom postavení, je vylúčené hovoriť o prítomnosti
vecnej legitimácie. Záložcom je primárne vlastník veci, ktorá je zaťažená záložným právom (§ 151d
ods. 3 Občianskeho zákonníka) ktoré žalovaný 1/ citoval a súčasne poukázal na to, že žalobkyňa
už nie je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX podľa aktuálnych údajoev v
katastri nehnuteľností. Za týchto okolností neprichádza do úvahy, aby bola v postavení záložkyne vo

vzťahu k vyššie označenej nehnuteľnosti, preto na jej strane absentuje aktívna vecná legitimácia, ako
úplne hlavná podmienka procesného úspech jej žalobného návrhu. Jediným mysliteľným dôsledkom
tohto stavu je procesný neúspech jej žaloby. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti o vlastníckom práve
k nehnuteľnosti pripojil kópiu listu z vlastníctva č. XXX (č.l. 127-128 spisu z ktorého bolo tvrdenie
žalovaného 1/ o tom, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti preukázané).

Žalovaný 1/ subsidiárne poukázal aj na to, že uplatnený určovací žalobný návrh je podmienený
existenciounaliehavéhoprávnehozáujmu,ktorýmusíbyťžalujúcoustranouriadnetvrdenýipreukázaný.
„Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí
svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre

zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným
prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.“(uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 241/2008 zo dňa 04.03.2009).„Je preto primárnou
povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s

otázkou existencie či neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti
žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný, pokiaľ všeobecné súdy
postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru
o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu
ďalšieho účastníka konania (spravidla žalovaného).“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. II. ÚS 382/2010 zo dňa 27.01.2011, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 590/2017 zo dňa 06.10.2017). „Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu
je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi

a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť,
že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu
vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012)“. Bez tvrdenej a preukázanej
existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je možné žalobu preskúmavať

z hmotnoprávneho hľadiska (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cdon 1338/96 zo dňa
27.03.1997: „Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal
žalobu z vecnej stránky.“). Podľa žalovaného 1/ je zlyhaním žaloby už to, že žalobkyňa netvrdí a
nepreukazujeexistenciuakéhokoľvek,aužvôbecniekvalifikovaného-naliehavéhoprávnehozáujmuna

požadovanom určení. Ide o nevyhnutný predpoklad procesného úspechu žaloby, preto naň rovnako ako
na ostatné aspekty veci dopadajú bremená tvrdenia i dôkazu. Ak preto žalobkyňa na tento predpoklad
vonkoncom nič netvrdí, ide o ďalší plne postačujúci dôvod pre bezodkladné zamietnutie žaloby. Z týchto
dôvodov žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný 2/ prevzal dňa 28.05.2021 žalobu, prílohy, potvrdenie, poučenie o procesných právach a
povinnostiach, mlčanlivosti spolu s výzvou, aby sa k žalobe vyjadril v lehote ktorú súd vo výzve určil.
Žalovaný 2/ žiadne vyjadrenie k žalobe nedoručil, nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne.5. Žalovaný 1/ v duplike doručenej súdu dňa 13.03.2022 trval na zamietnutí žaloby z dôvodov,
ktoré už uviedol vo vyjadrení k žalobe a poukázal na to, že dňa 01.12.2020 sa uskutočnila dražba
nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX (pôvodne vo vlastníctve žalobkyne), nehnuteľnosť bola vydražená

a jej terajším vlastníkom je p. O.P. X., J. I. J. XX. V nadväznosti na vyššie označenú dražbu iniciovala
žalobkyňa na Okresnom súde Lučenec konanie o určenie neplatnosti dražby, ktoré je vedené pod sp.zn.
11Csp/139/2020, na pojednávaní dňa 02.03.2022 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu žalobkyne
zamietol. Rozsudok ešte nie je právoplatný. Žalovaný 1/ súčasne pripojil žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, žalobu o neplatnosť úverovej

zmluvy č. 5110606356, žalobu o neplatnosť záložnej zmluvy spolu s návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia - všetko v spise tunajšieho súdu sp.zn. 11Csp/139/2020.

6. Pojednávania dňa 14.03.2022 sa žalobkyňa nezúčastnila, neúčasť neospravedlnila, predvolanie
prevzala fikciou dňa 02.02.2022 v súlade s § 111 ods. 3 a § 116 ods. 3 zák. č. 116/2015 Z.z. (Civilný
sporový poriadok, ďalej „CSP“). Pojednávania sa nezúčastnila ani zástupkyňa žalovaného, predvolanie

prevzala a neúčasť ospravedlnila. Predvolanie prevzal žalovaný 2/ dňa 27.01.2022, pojednávania sa
nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu a vykonal dokazovanie
zo skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe, z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie J., zo Zmluvy o
hypotekárnom úvere, Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, výpisov z účtu o platení úveru žalobkyňou, z
popretia skutkových tvrdení žalovaným 1/ vo vyjadrení k žalobe, duplike, prečítaním aktuálneho výpisu z

listuvlastníctvač.XXX,OznámeniaovýsledkudobrovoľnejdražbyuverejnenéhovObchodnomvestníku
235/2020 dňa 07.12.2020 a ďalších listinných dôkazov tvoriacich súdny spis, čím zistil tento skutkový
stav:

7. Zo žaloby žalobkyne mal súd preukázané, že v čase jej doručenia súdu dňa 03.11.200 bola

výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej v liste vlastníctva č. XXX Okresným úradom Lučenec,
katastrálnym odborom v katastrálnom území J. (č.l. 15 spisu). Z listu vlastníctva tiež vyplývalo,
že nehnuteľnosť je zaťažená ťarchou - záložné právo v prospech žalovaného 1/ zapísané pod č.
V1010/2016 dňa 10.05.2016 - vz.44/16, 47/16. Žalobkyňa tvrdila a preukázala, že so žalovaným 1/
uzavreli dňa 20.04.2016 Zmluvu o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) žalovaný 1/ jej poskytol

úver vo výške 14.295 Eur za podmienok uvedených v zmluve pod I. Základné podmienky a dňa
20.04.2016 bola uzavretá Záložná zmluva k nehnuteľnosti medzi žalovaným 1/ a záložcami 1/, 2/ a 3/
z dôvodu zabezpečenia pohľadávky banky - žalovaného 1/ ako záložného veriteľa na zabezpečenie
pohľadávky - zo zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej so žalobkyňou. Už v dobe podania žaloby
žalobkyňa tvrdila, že prestala úver pravidelne platiť, doručila Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti zo dňa 23.05.2019, ktorým žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a súčasne ju
predtým upozornil na omeškanie so splatením úveru dňa 26.06.2018. V priebehu konania mal súd
nepochybne preukázané, že žalobkyňa už nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, lebo dňa 01.12.2020 sa
uskutočnila dražba nehnuteľnosti a úspešným vydražiteľom sa stal nový vlastník p. O. X.. Súčasne
mal súd preukázané, že žalobkyňa podala žalobu na tunajšom súde o neplatnosť dražby, spor bol

vedený pod sp.zn. 11Csp/139/2020, na pojednávaní dňa 02.03.2022 súd vyhlásil rozsudok, ktorým
žalobu žalobkyne zamietol, rozsudok nie je právoplatný.

8. Žalovaný 1/ vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní.

9. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku žalobkyne je súd povinný zistiť, či subjekty vystupujúce
ako strany konania sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobkyňa odvodzuje
svoje subjektívne právo, t.j. súd sa primárne vysporiada s vecnou legitimáciou strán sporu, pričom ju
skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.
Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je

nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej
subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým subjektívnym právom na to, „aby sa niekto stal
účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorých v konaní ide;
stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba
(takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je

účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strany subjektov povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom
určitého hmotno-právneho vťahuj, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.“ Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/192/2004 zo dňa 01.07.2008.

„Skúmaním vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa
29.06.2010). Povinnosť súdu skúmať vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo pasívnu aj bez návrhu

vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 407/2016 zo dňa 12.12.2017, v ktorom konštatoval,
že „Ústavný súd v kontexte už uvedeného zdôrazňuje, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku
vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie

vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je
konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. III. ÚS 266/2014).“ Pre posúdenie, kto
je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade, že predmet konania

súvisísprávnymúkonom,jevecnelegitimovanýpredovšetkýmten,ktojeúčastnýtohtoprávnehoúkonu.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy
k zamietnutiu žaloby (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 17CoCsp/10/2021-547 zo dňa
27.10.2021).

10. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na
podanie žaloby, preto lebo žalobkyňa nie je v žiadnom vzťahu so žalovanými 1/a 2/, nie je vlastníčkou
nehnuteľnosti, nie je záložcom veci, t.j. nehnuteľnosti, ktorá bola vydražená dobrovoľnou dražbou dňa
01.12.2020. Súd preto nevykonal ďalšie dôkazy, neskúmal ani naliehavý právny záujem na podanej
žalobe a žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný
1/ a žalovaný 2/ mali v spore plný úspech, preto majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu.

14. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením
súd rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť náhradu trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, nezistil odôvodnenosť prípadu v tom, aby určil dlhšiu lehotu na plnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.