Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 20, 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816211014
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3816211014.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu X. A., nar.

X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, X., zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Mlynská 28,
Košice, IČO: 00 620 157 proti žalovanému AXA pojišťovna a.s. so sídlom Evropská 810/136, Praha 6
- Vokovice, Česká republika, IČ: 28 195 604 konajúci prostredníctvom organizačnej zložky AXA životní
pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 36 857 521, zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972 o náhradu škody z ublíženia na zdraví takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o náhradu za bolesť v sume 12.972,90 eur z a s t a v u j e .

II. Konanie o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 77.980,16
eur z a s t a v u j e .

III. Konanie o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
38.990,08 eur z a s t a v u j e .

IV. Konanie o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume
567,21 eur z a s t a v u j e .

V. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

VI. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo
výške 74,63 %.

VII. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 25,37 %.

VIII. Štát m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáha prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o náhradu škody
a žiadal priznať meritórnym rozhodnutím, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu
za bolesť v sume 15.630 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 15.630 eur od 27.11.2016

do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; za náhradu za sťaženie spoločného
uplatnenia (ďalej len SSU) uplatnil sumu 93.952 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 93.952
eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; uplatnil aj zvýšenie
náhrady za SSU v sume 46.976 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žiadal aj náhraduza stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 683,38 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo
sumy 683,38 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Uplatnil aj náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.8.2014 jazdil na bicykli neznámej značky po ceste vedúcej od B., časť
A. na obec E. a okolo neho v tom čase prechádzalo motorové vozidlo Kia Sportage EČV: PD XXXEB
so zapojeným nákladným prívesom značky BAN, EČV: PD XXXYF, ktoré viedol vodič P. V.. Počas
predchádzania týmto motorovým vozidlom žalobca v dôsledku obchádzania konárov zasahujúcich do
cesty vybočil doľava od pravého okraja cesty, v dôsledku čoho došlo k stretu nákladného prívesného

vozíka ťahaného motorovým vozidlom a bicykla žalobcu, v dôsledku čoho došlo k pádu žalobcu a k
vzniku ťažkého zranenia.
Žalobca pri dopravnej nehode utrpel pomliaždenie mozgu s krvácaním na báze v ľavej čelovo spánkovej
oblasti, vnútrolebkové krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v pravej čelovo spánkovo temennej oblasti,
opuch mozgu, zlomeninu lebečnej kosti vľavo, zlomeninu spánkovej kosti obojstranne, prasklinu stropu
prínosovej dutiny, zlomeninu nosnej kosti, pomliaždenie krčnej a hrudníkovej chrbtice, pomliaždenie a

odreninu ľavého predlaktia.
Ďalej uviedol, že ťažké zranenia zanechali na zdravotnom stave žalobcu trvalé poškodenie
zdravia - poúrazová centrálna triparéza s akcentáciou na ľavostranných končatinách, periférna lézia
nervus facialis vľavo, lagophtalmus oculi vľavo, pseudobulbárny syndróm, organický psychosyndróm s
frontálnou symptomatológiou, kognitívny deficit mierneho stupňa, inkontinencia moču a stolice.

Na uvedené skutkové tvrdenia navrhol, aby si súd pripojil vyšetrovací spis ORPZ SR Prievidza, ODI
Prievidza ČVS: ORP-140/DI-PD-2014, prepúšťaciu správu z Banskej Bystrice z 28.8.2014 - 4.9.2014 a
prepúšťaciu správu NRC Kováčová 25.11.2015 - 25.1.2016.
Zodpovednosť za škodu žalovaného zdôvodnil § 427 ods.1 a 2 Občianskeho zákona, v zmysle ktorého
fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou

tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako
aj prevádzateľ lietadla.
S prevádzkou dopravných prostriedkov, vrátane motorových vozidiel uviedol, že s prevádzkou vozidiel
je spojené určité riziko spočívajúce v špecifickom zdroji zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s ich
prevádzkou. Toto riziko nesie predovšetkým ten, komu táto prevádzka slúži, t. j. prevádzkovateľ.

Občiansky zákon v § 427 upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla a určuje jej objektívny charakter práve s prihliadnutím na skutočnosť, že táto
prevádzka predstavuje zvýšený zdroj nebezpečenstva vzniku škôd. Osobitná povaha spočíva v tom, že
z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a
pohybom motorového vozidla. V záujme ochrany tretích, nezúčastnených osôb sa riziko z prevádzky

prenáša výlučne len na prevádzateľa. Osobitná povaha prevádzky nie je charakterizovaná len
okolnosťami súvisiacimi s pohybom motorového vozidla, rýchlosť pohybu vozidla, zmena rýchlosti
pohybu vozidla, smer pohybu, sila vyvinutá pri pohybe vozidla, kinetická energia a iné, ale aj s
vybavením a konštrukciou, prípadne hmotnosťou motorového vozidla, nakoľko práve tieto v kombinácií
s rýchlosťou a ďalšími znakmi pohybu vozidla vyvolávajú zvýšené riziko vzniku škôd. Zákon tým

poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že motorové vozidlá predstavujú
zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla
väčšou rýchlosťou, pri strete s osobami zvyčajne vyvolávajú značné škodlivé následky a vykazujú preto
zvýšené riziko vzniku škôd pre okolitý svet, vrátane rizika vzniku škôd na zdraví a živote ľudských osôb.
Objektívnazodpovednosťsaspájaprávestýmitoprejavmitypickýmipreprevádzku motorovýchvozidiel,

najmä pre ich pôsobenie na okolie, či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností motorového
vozidla.
Predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427
Občianskeho zákona je činnosť spočívajúca v prevádzke motorového vozidla, vznik a príčinná súvislosť
medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody. Medzi predpokladu vzniku tejto zodpovednosti

za škodu nepatrí zavinené porušenie právnej povinnosti.
V danom prípade bola škoda na zdraví žalobcu vyvolaná osobitnou povahou prevádzky pohybujúceho
sa motorového vozidla, nakoľko práve v dôsledku jednotlivých charakteristických vlastností tejto
osobitnej prevádzky motorového vozidla (rýchlosť, smer jazdy, sila, ktorou uvedené motorové vozidlo
ťahalo prívesný vozík, hmotnosť) došlo k stretu s bicyklom žalobcu a následnému pádu žalobcu a vzniku

ťažkých poškodení zdravia. V danom prípade došlo k naplneniu všetkých obligatórnych predpokladov
objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
zmysle § 427 Občianskeho zákona a je dané právo žalobcu na náhradu škody spôsobenej pri uvedenejdopravnej nehode práve z titulu tejto osobitnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za
škodu.
Pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodnil § 4 ods.1 z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien
a doplnkov, v zmysle ktorého poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Ďalej poukázal na § 4 ods.2 cit. zákona, v zmysle ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení.
Tiež poukázal na § 15 ods.1 cit. zákona, v zmysle ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla v zmysle § 4 ods.1,2 cit. zákona má právo, aby
poisťovateľ, u ktorého bola poistná zodpovednosť za škodu spôsobená prevádzkou motorového vozidla,

zanehouhradilanáhraduškodyžalobcovi.Zodpovednosťzaškodu spôsobenúprevádzkoumotorového
vozidla bola poistená u žalovaného poistnou zmluvou č. 8331024365.
V zmysle § 15 ods.1 cit. zákona, žalobca môže ako poškodený uplatniť svoje nároky na náhradu
škody z poistnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo voči
poisťovateľovi.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je daná pasívna legitimácia žalovaného pre
uplatnenie nárokov žalobcu na náhradu škody.
Ďalej uviedol, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel škodu na zdraví, preto si uplatňuje podľa § 444
Občianskeho zákona jednorazove odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia.

Podmienky pre priznanie a poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za SSU upravuje z. č. 437/2004
Z. z. - o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien
a doplnkov.
Čo sa týka náhrady za bolesť, tu poukázal na § 2 ods.1, § 3 ods.1,2, § 5 ods.1,2 z. č. 437/2004 Z.z.
Bolesť ako ujma žalobcu, ktorú utrpel pri samotnej dopravnej nehode a následne pri liečení a

odstraňovaní následkov utrpených zranení, bola ohodnotená v lekárskom posudku zo dňa 6.6.2016
vypracovaný MUDr. Jozefom Hudecom, PhD., ktorý ohodnotil bolesť vo výške 885 bodov.
Pri určení výšky náhrady za bolesť v zmysle § 5 ods.1,2 cit. zákona je potrebné brať do úvahy hodnotu
bodu platnú pre rok 2016, kedy bolo ukončené liečenie žalobcu. Platná hodnota bodu pre rok 2016
bola vo výške 17,66 eur, preto náhrada za bolesť žalobcu predstavuje sumu 15.630 eur (885 bodov

x 17,66 eur).
Ako druhý nárok uplatnil náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde poukázal na § 2 ods.2,
§ 4 ods.1,2 z. č. 437/2004 Z. z.
SSU bolo ohodnotené v lekárskom posudku zo dňa 6.6.2016, vyhotovený MUDr. Jozefom Hudecom,
PhD., ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.320 bodov.

Pre určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods.1,2 cit. zákona je
potrebné brať do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok 2016, kedy sa ustálil zdravotný stav žalobcu a
bolo možné vyhotoviť lekársky posudok. Pre rok 2016 bola platná hodnota bodu vo výške 17,66 eur
a na základe toho náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu predstavuje sumu 93.952
eur (5.320 bodov x 17,66 eur).

Žalobca ako tretí nárok uplatnil zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde poukázal
na § 5 ods.5 z. č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je
uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
Toto zvýšenie až o 50 % zákon umožňuje v mimoriadnych prípadoch, ktoré sú hodné osobitného zreteľa.
Úraz žalobcu pri dopravnej nehode znamenal pre život žalobcu zásadnú zmenu a zásah do života,

ktorý natrvalo, nezvratne a zásadným spôsobom poznačil prežívanie a uplatnenie žalobcu v rôznych
oblastiach.
Žalobca bol pred úrazom úplne zdravý človek bez akýchkoľvek zdravotných problémov. Pred úrazom
vykonával povolanie baníka, pracoval ako predák skupiny, razič banského diela a kombajnista banských
strojov. Táto profesia vyžadovala bezchybný fyzický a duševný stav, čo svedčí o mimoriadne

dobrom stave žalobcu pred dopravnou nehodou. Túto skutočnosť potvrdzuje ešte fakt, že žalobca bol
dlhoročným niekoľkonásobným darcom krvi, kde sa taktiež vyžaduje bezchybný zdravotný stav. Žalobca
má jednu dcéru, o ktorú sa po smrti manželky staral ako vzorný a milujúci otec v snahe zabezpečiť dcére,
čo najlepšie vzdelanie a snažil sa svojou prácou zarobiť dostatok finančných prostriedkov na jej štúdium.Po dopravnej nehode nastal v jeho živote kategorický obrat, pretože z aktívneho a usilovného človeka
sa stal bezvládny človek, neschopný postarať sa o nielen dcéru, ale aj o seba samého. Následky úrazu
žalobcu znamenali pre žalobcu zásadné obmedzenie a stratu možnosti najmä vlastnej sebaobsluhy

a samostatnosti. Je úplne odkázaný na pomoc iných, pretože je trvalo ležiaci, neschopný vykonávať
ani základné biologické potreby človeka. Je trvale inkontinentný a neschopný akýchkoľvek základných
hygienickýchúkonovasamoobslužnýchčinností.Kontaktsnímjevýrazneobmedzený,nakoľkosaveľmi
ťažko vyjadruje. Bol uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnosti
poruchy 80%.

V dôsledku úrazu sa zmenila aj rodinná stránka života žalobcu. Pred úrazom mal intenzívny vzťah
so svojou dcérou a utvorili sa medzi nimi veľmi intenzívne citové a emocionálne väzby zahrňujúce aj
spomienky na spoločné prežité chvíle. V dôsledku ťažkého poškodenia mozgu a poškodenia vedomia
a rozumových schopností žalobcu však tento vzťah degradoval na minimálnu úroveň, čo predstavuje
pre žalobcu nepochybne obrovskú stratu.
V dôsledku poškodenia zdravia žalobca stratil možnosť vykonávať povolanie baníka, ale stratil úplne

možnosť vykonávať akúkoľvek inú prácu. Zmenil sa z aktívneho samostatného pracujúceho človeka,
nevládny pacient je odkázaný na starostlivosť iných ľudí. Bol rozhodnutím sociálnej poisťovne uznaný
za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 80 %.
Žalobca bol pred nehodou veľmi aktívny aj v oblasti svojich záľub. Pravidelne navštevoval plaváreň,
chodil sa bicyklovať, hral futbal, rád chodil do prírody na huby. Chodil na rôzne výlety so svojou

dcérou, stretával sa často s priateľmi a aktívne trávil voľný čas. Aktívne trávenie voľného času sa u
žalobcu kategoricky zmenilo na bezvládne prežívanie zvyšku života na lôžku bez možnosti akéhokoľvek
športového, či spoločenského vyžitia. V dôsledku toho stratil priateľov, stratil kontakt so spoločnosťou a
nebyť jeho dcéry, zostal by úplne osamotený.
Žalobca ďalej uviedol, že uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú mimoriadne okolnosti v jeho

prípade, ktoré oprávňujú priznať mu zvýšené náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
maximálnej miere 50 %. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, úraz a jeho následky predstavujú pre žalobcu
stratu takmer všetkých možností uplatnenia sa v živote a v spoločnosti.
Preto žiada žalobca aj priznanie zvýšenia náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% v sume
46.976 eur.

Žalobca uplatňuje aj náhradu za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákona. V súvislosti s tým
poukázal aj na § 86, § 87 písm. a/ a b/ z. č. 461/2003 Z. z. - o sociálnom poistení v znení neskorších
zmien a doplnkov.
Ďalej uviedol, že následkom úrazu bol práceneschopný od 20.8.2014 do 5.11.2014, t. j. 70 dní a denný
vymeriavací základ podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 23.1.2014 činí

37,1404 eur. Celkom uplatnil sumu 683,38 eur, prvý až tretí deň práceneschopnosti je percentuálny
podiel denného vymeriavacieho základu 55 %, výpočet straty na zárobku za jednotlivé dni 20,447
2 x 3 dni a celková suma straty na zárobku činí 61,28 eur a od štvrtého dňa do sedemdesiateho
dňa práceneschopnosti percentuálny podiel denného vymeriavacieho základu 25 %, výpočet straty na
zárobku za jednotlivé dni 9,2851 x 67 dní a celková suma straty na zárobku 622,10 eur.

Žalobca uplatňuje náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v celkovej sume 683,38 eur.
Uplatnil aj úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods.1,2 Občianskeho zákona a tiež § 11 ods.6
písm. a/ z. č. 381/2004 Z. z., v zmysle ktorého poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na

zistenie rozsahu, jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný.
Ďalej poukázal na § 11 ods.7 cit. zákona, v zmysle ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť
poistné plnenie do 15-tich dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností

poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia.
Ďalej uviedol, že žalobca si uplatňuje touto žalobou ako poškodený právo na náhradu škody priamo
voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 15

ods.1 z. č. 381/2001 Z. z., preto je žalobca voči žalovanému v postavení veriteľa k dlžníkovi, pričom
predmetom nároku žalobcu je peňažné plnenie náhrady škody.
Žalobca si preto uplatňuje v zmysle § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákona aj nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy náhrady škody. Žalovaný je povinný v zmysle § 11 ods.6 písm.a/ z. č. 381/2001 Z. z. do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť
prešetrovaniepotrebnénazistenierozsahujejpovinnostiposkytnúťpoistné plnenieanáslednevzmysle
§ 11 ods.7 cit. zákona je povinný do 15-tich dní od skončenia prešetrovania poskytnúť poistné plnenie

žalobcovi.
Žalobca si nároky na náhradu škody uplatnil u žalovaného priamo podaním žaloby zo dňa 11.8.2016 a
3-mesačná lehota na skončenie prešetrovania uplynula dňa 11.11.2016 a následne 15-dňová lehota na
poskytnutieplneniauplyniedňa26.11.2016.Nasledujúcimdňom,t.j.27.11.2016sažalovanýeventuálne
dostane do omeškania s poskytnutím plnenia, preto si od tohto dňa žalobca uplatňuje zaplatenie úroku

z omeškania.
Žalobca na svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe predložil prepúšťaciu správu z Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, lekársku prepúšťaciu správu z Rehabilitačného centra
Kováčová, záver zo psychologického vyšetrenia z Národného rehabilitačného centra Kováčová,
ošetrovateľskú správu, lekársky posudok o bolestnom, lekársky posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, lekársky posudok Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, posudok odkázanosti na sociálnu službu, odborný posudok
o invalidite zo Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, stanovisko AXA poisťovne a.s.
Bratislava.

2.Žalovanývosvojompísomnomstanoviskukžalobeuviedol,žepovažuježalobupodanúzapredčasnú.
Žalobca uvádza v žalobe, že si uplatnil u žalovaného svoj nárok listom zo dňa 11.8.2016, pričom žalobca
od tohto dátumu odpočítal aj lehoty na vybavenie poistnej udalosti, aj vyplatenie poistného plnenia,
ktorému žalovanému ako poisťovni vyplývajú zo zákona č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien

a doplnkov.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal deň, kedy bola žiadosť žalobcu aj skutočne doručená
žalovanému.Ažodtohtodňa,t.j.ododňaskutočnéhodoručeniažiadostižalobcužalovanémudochádza
k uplatneniu nároku na poistné plnenie a od tohto dňa začínajú plynúť aj lehoty vyplývajúce zo zákona,
teda nie odo dňa, ktorý je uvedený v žiadosti žalobcu ako deň vyhotovenia.

Uviedol, že aj keby boli lehoty na plnenie počítané od 11.8.2016, s čím žalovaný ale nesúhlasí, uplynula
by lehota na plnenie najskôr až dňom 26.11.2016.
Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súde už dňa 19.8.2016, je žalovaný toho názoru, že ide
o predčasne podanú žalobu, ktorá má prvky šikanózneho uplatňovania práva. V čase podania žaloby
totiž ešte plynuli lehoty vyplývajúce zo zákona na to, aby žalovaný ako poisťovateľ vykonával úkony

podľa zákona, ktoré sú potrebné na kvalifikované prešetrenie toho, či vznikol nárok na poistné plnenie
a v akom rozsahu a aby dobrovoľne tieto nároky aj plnil, ak boli splnené všetky zákonné podmienky.
Žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nárok uplatnený žalobou. Žalobca v
žalobe opisuje priebeh dopravnej nehody, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu zdravia žalobcu, pričom
neuviedol aj ďalšie okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode, ktoré sú významné pre posúdenie

toho, či vznikla zodpovednosť vodiča motorového vozidla zn. Kia Sportage EČV: PD XXXYF, s ktorým
nastala kolízia s bicyklom žalobcu a ktoré bolo v čade dopravnej nehody poistené u žalovaného ako
poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona a teda,
či v konečnom dôsledku aj vznikla povinnosť žalovaného ako poisťovateľa na úhradu poistného plnenia,
čo priamo ovplyvňuje aj to, či je žalovaný vecne pasívne legitimovaný v danom súdnom spore.

Ďalej uviedol, že podľa informácií dostupných žalovaného z relácie dopravnej polície PZ o priebehu
dopravnej nehody, k dopravnej nehode došlo tak, že žalobca ako cyklista stratil stabilitu pri riadení
bicykla, kedy predtým kolesom narazil do pravej prednej časti prívesného vozíka ťahaného motorovým
vozidlom Kia Sportage, ktoré žalobcu v tom čase predchádzalo. Následkom bolo, že cyklista po náraze
spadol na zem a poranil si hlavu.

Vrelácií dopravnejpolíciePZopriebehudopravnejnehodybolouvedené,žežalobcaboluznanývinným
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm. e/, g/ a l/ z. č. 372/1992 Zb. - o priestupkoch v znení
neskoršíchzmienadoplnkov,čoznamená,žeboluznanývinnýmzporušeniatýchtopovinnostínaúseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, lebo

a/ ako vodič počas vedenia vozidla požil alkohol alebo viedol vozidlo v takom čase po jeho požití,
b/ porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikla dopravná nehoda, pri ktorej inému ublížil na zdraví alebo inému bola spôsobená škoda
na majetku,c/ iným konaním ako sa uvádza v § 22 ods.1 písm. a/ až k/ cit. zákona bol porušený všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

V relácií je tiež uvedené, že k dopravnej nehode došlo mimo obce a mimo križovatky, pričom žalobca
ako cyklista nemal na hlave ochrannú prilbu a bol pod vplyvom alkoholu, čím konal v rozpore minimálne
s § 4 ods.2 písm. d/ a § 55 ods.9 z. č. 8/2009 Z. z. - o cestnej premávke v znení neskorších zmien
a doplnkov.
Ako príčina dopravnej nehody je uvedené porušenie povinnosti podľa § 4 ods.1 písm. c/ z. č. 8/2009

Z. z. na strane žalobcu ako vodiča a to v podobe nevenovania sa plne vedenia vozidla a nesledovania
situácie v cestnej premávke.
V prípade vodiča motorového vozidla nie je uvedená žiadna príčina vzniku dopravnej nehody a skúška
na prítomnosť alkoholu bola negatívna.
Z uvedených skutočností vyplýva, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku konania žalobcu ako
účastníka cestnej premávky (vodiča motorového vozidla - cyklista) a nie vodiča motorového vozidla ako

poisteného, prípadne iného subjektu, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody.
Žalovaný nesúhlasí s výkladom aplikácie § 427 ods.1 a 2 Občianskeho zákona tak, ako ju žalobca
uvádza v žalobe, pretože vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti dopravnej nehody, nie je založená
zodpovednosť vodiča motorového vozidla podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákona.
Ak by súd súhlasil s uvedeným výkladom v žalobe, žalovaný poukazuje na § 441 Občianskeho zákona,

podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša poškodený škodu
sám. Žalobca nepreukázal opak, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno prijať záver, že
dopravná nehoda bola spôsobená výlučne zavinením žalobcu ako poškodeného a preto za vzniknutú
škodu nezodpovedá vodič motorového vozidla a ani žalovaný ako poisťovňa motorového vozidla.
Keďže nie je daná zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, nie je daná ani povinnosť

žalovaného ako poisťovne plniť a teda žalovaný neuznáva žalobou uplatnené nároky žalobcu na
poskytnutie nárokov, ktoré si uplatňuje v žalobe.
Nesúhlasí ani s lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 6.6.2016 a s lekárskym posudkom o SSU
zo dňa 6.6.2016, a to najmä v tých položkách, ktoré v rámci rozpätia určeného z. č. 437/2004 Z.
z. - o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien

a doplnkov boli hodnotené na hornej hranici rozpätia bez toho, aby takéto hodnotenie bolo náležite
zdôvodnené (ide najmä položky č. 18b2, 224 a 227 pri hodnotení bolestného a položky č. 253 a 314
pri hodnotení SSU).
Žalovaný nesúhlasí ani s navýšením položky 9b pri bolestnom o 50 % a ani s dvojnásobným zvýšeným
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že

samotným účelom poskytnutia náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je
jednorazove odškodnenie poškodeného, t. j. kompenzácia utrpenej bolesti a SSU. Teda už samotná
náhrada poskytnutá podľa základného bodového ohodnotenia uvedeného v zákone je podľa zákona
o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nastavená tak, že dané bodové
ohodnotenie vyjadruje mieru bolesti a mieru straty spoločenského uplatnenia primerane s ohľadom na

konkrétne poškodenie zdravia. Na navýšenie oboch náhrad musia byť splnené osobitné podmienky,
z ktorých vyplýva, že vzhľadom na konkrétne špecifické okolnosti daného prípadu, nie je poskytnutie
náhrady len v rozsahu základnej náhrady určenej zákonom o náhrade za bolesť a náhrade za SSU
dostatočné, pretože poškodený utrpel väčšie ako obvyklé bolesti pri danom druhu poškodenia zdravia/
alebo liečení ich následkov/alebo je viac obmedzení v spoločenskom uplatnení, ako je obmedzenie

obvyklé spojené s daným následkom poškodenia zdravia.
Ďalej uviedol, ak súd nebude považovať za dostatočne preukázaný priebeh dopravnej nehody a s
tým spojené výlučné zavinenie žalobcu ako účastníka cestnej premávky (vodiča, cyklista) a účastníka
dopravnej nehody na základe údajov uvedených v relácií dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej
nehody,žalovanýnavrhuje,abysúdvyžiadalodpríslušnéhoorgánuverejnejsprávy,t.j.odODIPrievidza

administratívny spis, ktorý bol vedený v priestupkovom konaní proti žalobcovi v súvislosti s danou
dopravnou nehodou.
Ak by ani tieto údaje neboli dostačujúce, žalovaný navrhuje vykonanie výsluchu svedka, ktorý
podľa údajov uvedených v Relácií dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody mal byť
účastníkom dopravnej nehody, t. j. výsluchQ.a X., ak výpoveď navrhovaného svedka nebude už

súčasťou administratívneho spisu vedeného vo veci prerokovania priestupku žalobcu uvedeného v
predchádzajúcom odseku.
Z dôvodu objektívneho určenia hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, žalovaný
navrhuje vykonať znalecké dokazovanie na určený bodový rozsah ohodnotenia bolestného a SSU;určený rozhodný deň, ku ktorému bolo možné spracovať ohodnotenie podľa písm. a/, t. j. určený deň,
kedydošloktakémuustáleniuzdravotnéhostavužalobcuakopoškodeného,ktorýobjektívneumožňoval
vykonanie hodnotenia vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia; určené k akým

zraneniam došlo u žalobcu v dôsledku toho, že nemal na hlave prilbu a aký to malo vplyv na škodu
na zdraví, ktorú žalobca utrpel.
Čo sa týka návrhu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods.3 z. č.
437/2004 Z. z. o 50 %, žalovaný uvádza, že tento nárok zvýšenia náhrady za SSU žalobca nepreukázal
žiadnym spôsobom, deň doručenia žiadosti žalovanému, nie je možné súhlasiť ani s dňom, od ktorého

si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania.
V závere svojho písomného vyjadrenia navrhol žalobu zamietnuť.
Žalovaný pripojil k svojmu písomnému vyjadreniu aj Reláciu dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej
nehody.

3. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného v písomnom podaní zo dňa 20.februára 2017

uviedol k predčasnému podaniu žaloby, že žalobca si svoje nároky u žalovaného uplatnil podaním
zo dňa 11.8.2016 a z tohto podania je zrejmé, že žalobca si svoje nároky u žalovaného uplatnil
okrem iného aj s poukazom na objektívnu zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla v zmysle
§ 427 a nasl. Občianskeho zákona, pri ktorej nie je potrebné preukazovať zavinenie pri spôsobení
škody. Na to reagoval žalovaný podaním zo dňa 18.8.2016, v ktorom žiadal žalobcu o predloženie

dokumentov preukazujúcich zavinenie zo strany poisteného, čím sa fakticky odmietol zaoberať
objektívnou zodpovednosťou svojho poisteného pri spôsobení škody škodcovi podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákona. V čase podania žaloby, t. j. 19.8.2016 bol žalovaný ochotný sa zaoberať
objektívnou zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla svojho poisteného
a na základe existencie tejto objektívnej zodpovednosti žalobcovi plniť ním uplatnené nároky. Preto

nemožno považovať túto žalobu podanú za predčasne podanú, pretože v čase jej podania už bolo
zrejmé, že žalovaný nároky žalobcu plniť nebude.
Žalobca poukazuje aj na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t. j. práva patria len bdelým, v
súlade s ktorou si svoje nároky z opatrnosti uplatnil už pred uplynutím 2-ročnej doby od samotnej
dopravnej nehody, aby sa následne v konaní vyhol možnému spochybňovaniu svojich nárokov z dôvodu

prípadného vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného. ˇ
Ďalej uviedol, že z celého kontextu podaného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento absolútne
spochybňuje a namieta všetky žalobcom uplatnené nároky a to v celom ich rozsahu. Z týchto okolností
po podaní tohto vyjadrenia žalovaného, nemôže byť žaloba už viac považovaná za predčasnú, aj keby
v čase jej podania bola podaná predčasne.

K spochybneniu opisu nehodového deja dopravnej nehody z 28.8.2014 uviedol, že žalobca pri opise
skutkovéhodejatýkajúcehosapríčinvznikuapriebehudopravnejnehodyvychádzalzvýpovedíjediných
dvoch nestranných svedkov v trestnom konaní a to XXX/XXXX D., ktorí zhodne uviedli vo výpovediach,
že k stretu prívesného vozíka ťahaného motorovým vozidlom Kia Sportage EČV: PD XXXEB a bicykla
žalobcu došlo z dôvodu, že žalobca sa vyhýbal konárom a kríkom, ktoré zasahovali do cesty, pričom

si nevšimol, že motorové vozidlo ťahá za sebou ešte aj prívesný vozík a práve v dôsledku toho došlo
k stretu. Tieto výpovede priamo vylučujú, aby žalobca pri dopravnej nehode stratil stabilitu pri riadení
bicykla a v dôsledku toho narazil do prívesného vozíka. Zdôraznil, že k stretu žalobcu na bicykli a
prívesného vozíka došlo práve v dôsledku toho, že žalobca sa musel vyhýbať konárom a kríkom
zasahujúcim do cesty. To zásadne mení skutkové okolnosti dopravnej nehody, ktoré sú uvedené v relácií

dopravnej polície.
Dodal, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku na základe zistenia skutkových okolností
dopravnej nehody, ktoré nezohľadňovali výpovede dvoch vyššie uvedených svedkov, ako ani ďalšie
podstatné skutočnosti.
V trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 128/2014 Ing. Karola Gondžára, CSc., znalca z

odboru dopravy, doprava cestná, ktorý za technickú príčinu určil skutočnosť, že žalobca v nehodovom
mieste jazdil v stave pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho bola jeho jazda na bicykli nestabilná
a keď bol predchádzaným vozidlom Kia s prívesom, spadol doľava na pravú zadnú časť. Znalec
však pri znaleckom skúmaní bral do úvahy len výpoveď vodiča motorového vozidla P. V. a ďalšie
výpovede svedkov nezohľadnil, v dôsledku čoho podal znalecký posudok na základe nie úplného

skutkového posúdenia prípadu. Nezobral do úvahy pri posudzovaní otázky dostatočného bezpečného
odstupu vozidla od žalobcu ako cyklistu skutočnosť, že do cesty zasahovali konáre a kríky, ktoré bránili
žalobcovi ísť po úplnom kraji komunikácie. Nezohľadnil ani tú skutočnosť, že vodič vozidla, ako aj jeho
spolujazdec si všimli, že žalobca má nestabilnú jazdu a že mali preto predvídať a vedieť, že žalobcamôže na bicykli počas predchádzania motorovým vozidlom stratil stabilitu. Závery znaleckého posudku
nie je možné akceptovať, nakoľko znalecký posudok sa nevysporiadal s podstatnými skutkovými
okolnosťami prípadu. Následne aj rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi,

Okresného dopravného inšpektorátu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 21.4.2015 č. ČVS: ORPZ-
PD-ODI-174/2015SK vychádzal len z vyššie uvedeného znaleckého posudku a nezohľadňuje podstatné
výpovedesvedkov,ktorévyvracajúskutočnosť,žežalobcastratilprijazdenabicyklistabilituavdôsledku
toho spadol na prívesný vozík a nezohľadňujú ani ďalšie vyššie uvedené okolnosti prípadu. K pádu
žalobcu došlo práve v dôsledku stretu s prívesným vozíkom ťahaným motorovým vozidlom, keď sa

žalobca vyhýbal prekážke, konárom a kríkom zasahujúcim do jeho jazdnej dráhy. Ide pritom o podstatnú
skutočnosť,ktorámávplyvajnaposúdenieobjektívnejzodpovednosti zaškoduspôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákona a možnosti prípadnej liberácie spod
tejto zodpovednosti.
Rozhodnutie o priestupkovom konaní je výsledkom jednostranného posúdenia dopravnej nehody
tak, ako sa javila z pohľadu vodiča motorového vozidla. Vzhľadom na zdravotný stav žalobcu, ktorý

bol mimoriadne vážny s ťažkými trvalými následkami mu znemožňovali náležite sa brániť v tomto
priestupkovom konaní.
Žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami o priebehu dopravnej nehody v podanej žalobe nezavádza, ani
nevymýšľa vlastnú verziu nehodového deja, ale vychádza len zo skutočností, ktoré boli riadne zistené
v trestnom konaní a vyplývajú z nestranných výpovedí svedkov.

Žalovaný vo svojom vyjadrení absolútne namieta aplikáciu ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho
zákona, teda vylučuje, že pri vzniku škody pôsobili špecifické a charakteristické znaky osobitnej
povahy prevádzky motorového vozidla. Argumentuje pritom výlučne zavineným porušením právnych
povinností zo strany žalobcu, resp. neexistenciou zavineného porušenia právnej povinnosti zo strany
vodiča motorového vozidla.

Podľa žalobcu ide o úplne nesprávny prístup k posudzovaniu danej osobitnej objektívnej zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zavinené porušenie právnej povinnosti totiž nie
je predpokladom tejto osobitnej objektívnej zodpovednosti. Predpokladmi zodpovednosti škody podľa
§ 427 Občianskeho zákona je len činnosť spočívajúca v prevádzke motorového vozidla, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody.

Pri skúmaní, či je tu daná zodpovednosť za škodu podľa § 427 Občianskeho zákona je potrebné
primárnezisťovaťlento,čiškodabolavyvolanáosobitnoupovahouprevádzkymotorovéhovozidlaalebo
nie. Zavinené porušenie právnej povinnosti zo strany vodiča, či poškodeného primárne pri zisťovaní
toho, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky alebo nie, nezohráva žiaden význam.
Zavinené porušenie právnej povinnosti zo strany vodiča, či poškodeného možno zohľadniť až následne

pri posudzovaní, či tu existujú dôvody na liberáciu spod zodpovednosti za škodu spôsobenú osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla, či už v zmysle § 428 alebo § 441 Občianskeho zákona.
Uviedol, že odhliadnuc od toho, či pri dopravnej nehode došlo k porušeniu právnych povinností
zo strany samotného žalobcu alebo vodiča motorového vozidla, je nesporné a vyplýva to aj zo
skutočností zistených v trestnom, resp. v priestupkovom konaní, že pri dopravnej nehode došlo k stretu

pohybujúceho sa motorového vozidla s prívesným vozíkom a žalobcu jazdiaceho na bicykli, pričom tento
stret spôsobil pád žalobcu a následne vznik poškodenia zdravia žalobcu. K pádu žalobcu a následne k
vzniku zranení došlo práve v dôsledku pôsobenia fyzikálnych síl, ktoré boli vyvinuté v dôsledku rýchlosti,
pevnej konštrukcie a hmotnosti predmetného motorového vozidla, ktoré ťahalo prívesný vozík a ktoré
sú všetky typickými prejavmi osobitnej povahy jeho prevádzky. Aj z tohto je zrejmé, že škoda na zdraví

žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a je tu na mieste aplikácia
ustanovenia § 427 Občianskeho zákona, ide o objektívnu zodpovednosť prevádzateľa motorového
vozidla, následne je potom možné už len skúmať, či v danom prípade neprichádza do úvahy liberácia
prevádzateľa motorového vozidla spod tejto zodpovednosti.
Poukázalajna§428Občianskehozákona,podľaktoréhoksvojejzodpovednostisanemôžeprevádzateľ

zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti
zbaví len, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia.
Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že liberácia (čiastočná alebo úplná) je možná len v prípade, ak
bola síce škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami majúcimi
pôvod v prevádzke. Ak bola škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke, nie je možné

sa zodpovednosti zbaviť. V tejto súvislosti poukázal na to, že za okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke
sa vždy považujú okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú
v príčinnej súvislosti so škodou.O okolnosti majúce pôvod v prevádzke ide vždy v prípade spôsobenia škody v dôsledku zlyhania alebo
nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke.
V danom prípade aj napriek tomu, že v trestnom, či v priestupkovom konaní príslušné orgány

nekonštatovaliporušenieprávnychpovinnostízostranyvodičamotorovéhovozidla, jepotrebnéposúdiť,
či predsa nedošlo zo strany vodiča ku konaniu, ktoré môže byť charakterizované ako zlyhanie, či
nedostatok činnosti osôb použitých pri prevádzke motorového vozidla.
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 4 ods.1 písm. e/ z. č. 8/2009 Z. z. - o cestnej premávke
v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého je vodič povinný dbať na zvýšenú opatrnosť

voči cyklistom, ďalej na ustanovenie § 3 ods.2 písm. a/ cit. zákona, podľa ktorého je účastník cestnej
premávky povinný správať sa ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie okrem iného aj v situácií v cestnej premávke,
ako aj na ustanovenie § 16 ods.1 cit. zákona, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť
okrem iného aj iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.
Poukázal aj na § 415 Občianskeho zákona, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby

nedochádzalo ku vzniku škôd na zdraví.
Majúc na zreteli vyššie uvedené právne povinnosti poukázal na to, že z výpovede vodiča motorového
vozidla, ako aj jeho spolujazdca v trestnom konaní vyplýva, že tak vodič, ako aj jeho spolujazdec jasne
videli, že žalobca ide na bicykli a že je pod vplyvom alkoholu, pričom o tom mali dokonca nahlas vo
vozidle hovoriť krátko pred nehodou. Pohybovali sa pritom po pomerne úzkej komunikácií, ktorá bola

navyše lemovaná kríkmi zasahujúcimi do vozovky. Za tejto situácie, keď vodič vozidla jasne videl, že
žalobca je pod vplyvom alkoholu, mal maximálne zvýšiť svoju mieru opatrnosti a mal predvídať, že
žalobca môže pri svojom pohybe na bicykli, zvlášť pri zúžení priestoru pre jeho pohyb pri predchádzaní
motorovým vozidlom, stratiť stabilitu. Túto povinnosť vodičovi vozidla ukladajú priamo vyššie uvedené
právne predpisy. Pri zachovaní náležitej miery opatrnosti a predvídavosti nemal vodič žalobcu za

tejto situácie predchádzať, resp. mal počkať, dokiaľ žalobca nezastane a až tak ho bezpečne predísť.
Mal totiž predvídať a predpokladať, že v prípade predchádzania môže dôjsť vzhľadom na úzku cestu
komunikácie ku kolízií so žalobcom, či už v dôsledku straty stability žalobcu na bicykli, alebo v dôsledku
obchádzania kríkov žalobcom. Vodič mal zvýšiť maximálnu opatrnosť o to viac, že prívesný vozík, ktorý
bol ťahaný motorovým vozidlom zväčšoval dĺžku jazdnej súpravy, v dôsledku čoho bol potrebný dlhší

čas na obídenie žalobcu, čím sa zvyšovalo riziko možnosti kolízie. Išlo pritom o veľmi úzku komunikáciu,
kedy vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nemohol vodič pre žalobcu ako cyklistu utvoriť dostatočný
priestor pri jeho predchádzaní bez toho, aby nehrozilo riziku vzniku škody. Uvedené je nutné hodnotiť
ako nedostatok činností osoby použitej pri prevádzke motorového vozidla (vodiča). Tento nedostatok
je potrebné považovať za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorým bola škoda

spôsobená. V takomto prípade nie je v zmysle § 428 Občianskeho zákona možná liberácia prevádzateľa
motorového vozidla spod zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákona.
V prípade, ak by mal súd za to, že škoda nebola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke,
musí skúmať, či prevádzateľ motorového vozidla mohol v zmysle § 428 druhá veta Občianskeho zákona
zabrániť škode pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Podstatným je v tomto

smere fakt, že túto skutočnosť (že sa škode nedalo zabrániť) musí bez akéhokoľvek pochybností
preukázať samotný prevádzateľ, resp. v danom prípade žalovaný. Neunesenie tohto dôkazného
bremena zo strany prevádzateľa v tomto smere má jednoznačne za následok to, že prevádzkovateľ
sa nezbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uvádza, že v
danom prípade sa dalo škode zabrániť, ak by vodič vozidla pri zachovaní náležitej miery opatrnosti a

predvídateľnosti nepredchádzal žalobcu, resp. by počkal, dokiaľ žaloba nezastane. Mal predvídať, že v
prípade predchádzania môže dôjsť vzhľadom na úzku cestnú komunikáciu ku kolízií. Mal predvídať, že
v prípade predchádzania môže dôjsť vzhľadom na úzku cestnú komunikáciu ku kolízií so žalobcom v
dôsledku straty jeho stability pri jazde na bicykli alebo v dôsledku obchádzania kríkov žalobcom, resp.
v dôsledku úzkeho priestoru medzi prechádzajúcim vozidlom a krajom vozovky, prípadne kríkmi, ktoré

lemovali cestnú komunikáciu. Túto skutočnosť mal vodič predvídať o to viac, že prívesný vozík, ktorý
bol ťahaný motorovým vozidlom zväčšoval dĺžku jazdnej súpravy, v dôsledku čoho bol potrebný dlhší
čas na obídenie žalobcu, čím sa zvyšovalo riziko možnosti kolízie.
Z uvedených okolností je teda zrejmé, že škoda na zdraví žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla, preto je daná zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa motorového

vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákona. Škoda bola spôsobená okolnosťami majúci pôvod v
prevádzke, ktorými boli v danom prípade nedostatky činností na strane osoby použitej pri prevádzke
vozidla (vodič), ktorá nezachovala náležitú opatrnosť voči žalobcovi ako cyklistovi a nezachovala
bezpečný bočný odstup. Za okolnosti majúce pôvod v prevádzke motorového vozidla je možné tiežpovažovať rýchlosť a hmotnosť motorového vozidla, ktoré majú na zdravie žalobcu škodlivé účinky.
Pokiaľ nebola škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke, prevádzkovateľ sa aj napriek
tomu nezbavil zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákona, nakoľko sa dalo škode

zabrániť a ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno požadovať.
Za takéhoto stavu je možné zavinené porušenie právnej povinnosti žalobcu, ktoré bude v príčinnej
súvislosti so vznikom dopravnej nehody a následnej škody na zdraví posúdiť len z hľadiska podielu
spoluzavinenia na vzniku škody zo strany žalobcu. Úplné zbavenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlavzmysle§427Občianskehozákonavdôsledkuaplikácieustanovenia§

441 Občianskeho zákona však prichádza do úvahy len celkom výnimočne a to spravidla pri úmyselnom
konaní poškodeného.
Vyjadril sa aj k lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a k zvyšovaniu
bodového hodnotenia podľa § 9 ods.5, § 10 ods.4 z. č. 437/2004 Z. z., ktorý je súčasťou
stanovenia základného bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia slúži na to,
aby hodnotiaci lekár pri bodovom hodnotení mohol okrem strohého stanovenia položiek podľa tohto

zákona za jednotlivé poškodenia zdravia bodovo ohodnotiť a primerane zohľadniť aj ďalšie skutočnosti,
ktoré sa u poškodeného vyskytujú v procese liečby a odstraňovania následkov poškodenia zdravia
alebo, ak treba odlíšiť stav poškodeného v súvislosti s jeho trvalým poškodením zdravia vzhľadom
na jeho produktívny vek a široké možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Toto zvýšenie tak
pri hodnotení bolesti, ako ja pri hodnotení SSU je súčasťou základného bodového hodnotenia, čomu

zodpovedá aj zaradenie úpravy možnosti tohto zvýšenia pri právnej úprave zásad bodového hodnotenia
bolesti, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia. Možnosť tohto zvýšenia bodového hodnotenia nie je
prípustná len v prípadoch výnimočných, ako sa to snaží naznačiť žalovaný, ale je prípustná v každom
prípade, v ktorom sa vyskytnú skutočnosti, či dôvody pre zvýšenie špecifikované v ustanoveniach § 9
ods.5 a § 10 ods.4 cit. zákona. Pokiaľ hodnotiaci lekár túto možnosť zvýšenia bodového hodnotenia

využil, znamená to, že tak pri hodnotení bolesti, ako aj pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
existovali na to pádne dôvody.
Dodal,žespochybniťlekárskeposudkymožnolenvypracovanímznaleckéhoposudku,ktorýakovyplýva
z vyjadrenia si žalovaný vyhotoviť nedal. Preto jeho námietky k lekárskym posudkom nepovažuje
žalobca za relevantné.

Čo sa týka nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50% podľa
§ 5 ods.5 z. č. 437/2004 Z. z. žalobca poukazuje na zdôvodnenie tohto nároku v podanej žalobe, ako aj
predložené listinné dôkazy, preukazujú, že žalobca je prípadom hodného osobitného zreteľa a že miera
jeho možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti je mimoriadnym spôsobom znížená.
Čo sa týka rozsahu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, stupeň závažnosti

zdravotného postihnutia, od ktorého sa odvíja rozsah, resp. miera vylúčenia poškodenia z ďalšieho
uplatnenia v živote a spoločnosti sa odzrkadľuje najmä v bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktoré diferencuje jednotlivé prípady poškodených podľa stupňa závažnosti trvalých
následkov tým, že v závažnejších prípadoch je bodové hodnotenie logicky vyššie, ako v prípadoch
menej závažné. Percentuálne zvýšenie náhrady v prípadoch hodných osobitného zreteľa vychádza vždy

zodškodneniastanovenéhonazákladebodovéhohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,ktoré
už diferencovalo jednotlivé prípady podľa stupňa ich závažnosti.
Spôsobzvyšovanianazákladepercentuálnychbodovzodškodneniastanovenéhonazákladebodového
hodnotenia zabezpečuje, že aj zvýšenie odškodnenia v maximálnej možnej miere o 50 % je vždy
primeraným danému prípadu, bez ohľadu na väčšiu, či menšiu závažnosť, nakoľko medzi každým

základným odškodnením a jeho zvýšením, hoci aj o 50 % je vždy zachovaná a zabezpečená priama
úmera. Percentuálne zvyšovanie odškodnenia vychádza vždy zo základného odškodnenia a toto
zvyšuje maximálne o 50 %. Teda pri závažnejších prípadoch, kedy je základná náhrada vyššia je časť
zodpovedajúca jej podielu 50 % samozrejme vyššia, ako časť zodpovedajúca podielu 50 % v menej
závažnom prípade, kedy je základná náhrada nižšia.

Aj v danom prípade zvýšenie o 50 % v dvoch prípadoch rozličnej závažnosti poškodenia zdravia je
stále aj napriek rovnakému percentuálnemu zvýšeniu zachovaná rozdielnosť výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v oboch prípadoch a je tak zabezpečené rešpektovanie zásady primeranosti
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Čo sa týka úroku z omeškania, žalobca považuje doručenie uplatnenia nároku žalovanému za

preukázané.Žalovanýnauplatnenienárokovžalobcureagoval písomnouodpoveďouzodňa18.8.2016,
čo preukazuje skutočnosť, že najneskôr do 18.8.2016 uplatnenie nároku žalobcu obdržal. Pri počítaní
od 18.8.2016 3-mesačná lehota na skončenie prešetrenia v zmysle § 11 ods.6 písm. a/ z. č. 381/2001Z. z. a následnú 15-dňovú lehotu na poskytnutie splnenia podľa § 11 ods.7 cit. zákona, žalovaný sa
dostal do omeškania najneskôr dňa 4.12.2016.
Žalobca s prihliadnutím na skutočnosť, že z jeho strany došlo k porušeniu právnych povinností, keď pri

dopravnej nehode nemal na hlave prilbu a viedol bicykel v stave po požití alkoholu uznáva mieru svojho
spoluzavinenia na vzniku škody v zmysle § 441 Občianskeho zákona v rozsahu 33 %.
S prihliadnutím na túto skutočnosť v zmysle § 144 a § 145 CSP berie podanú žalobu čiastočne späť
v časti o 33 % z každého uplatneného nároku.
Uplatňuje aj úrok z omeškania vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti až od 4.12.2016 a po

čiastočnomspäťvzatí žalobcanavrhuje,abysúdrozhodolrozsudkomtak,žežalovanýjepovinnýzaplatiť
žalobcovi náhradu za bolesť v sume 10.472,10 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 10.472,10
eur od 4.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi náhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniavsume62.947,84
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 62.947,84 eur od 4.12.2016 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
31.473,92 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume
457,86 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 457,86 eur od 4.12.2016 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Uplatnil aj trovy konania.

4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 7.apríla 2021 uviedol, že
sa žalobou domáha a čiastočným späťvzatím zo dňa 20.februára 2017 náhrady za bolesť v sume
10.472,10 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 62.947,84 eur, náhrady za

zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 31.473,92 eur, náhrady za stratu na zárobku
počas práceneschopnosti v sume 457,86 eur, všetko spolu s 5 % úrokom z omeškania od 4.12.2016
do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 100 %.
Žalovaný oznámil dňa 10.3.2021 a 12.3.2021 žalobcovi, že mu poukazuje časť v konaní uplatneného
nárokuatonáhraduzabolesťvsume7.815eur,náhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,vrátane

jeho navýšenia v sume 70.464 eur a uvedená suma bola pripísaná na účet žalobcu dňa 12.3.2021. Dňa
16.3.2021 žalovaný poukázal žalobcovi na účet stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume
341,69 eur.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca berie podanú žalobu späť v časti náhrady za bolesť
v sume 7.815 eur, v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 46.976 eur, v časti

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 23.488 eur a v časti straty na zárobku počas
práceneschopnosti v sume 341,69 eur a vo zvyšnej časti trvá na žalobe.
Uplatňujeaj5%ročnýúrokzomeškaniazosumy54.791eur(7815+46.976)od4.12.2016 do12.3.2021
v sume 11.701,26 eur a 5 % úrok z omeškania zo sumy 341,69 eur od 4.12.2016 do 16.3.2021 v sume
73,16 eur, spolu žiada úrok z omeškania v sume 11.774,42 eur.

Po čiastočnom späťvzatí žalobca navrhuje vydať rozsudok, ktorým súd určí :
- žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť v sume 2.657,10 eur, spolu s 5 % úrokom
z omeškania zo sumy 2.657,10 eur od 4.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku,
- žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume

15.971,84 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 15.971,84 eur od 4.12.2016 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
- žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 7.985,92 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
- žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v

sume 116,17 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 116,17 eur od 4.12.2016 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
- žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania v sume 11.774,42 eur,
- žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 100 %.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 31.marca 2017 uviedol k
predčasnému uplatneniu nároku žalobcu a tiež úpravu v dátume úroku z omeškania, že dôkazné
bremeno ohľadom preukázania dňa uplatnenia nároku žalovaného leží výhradne na žalobcovi a jeho
neunesenie musí byť pričítané na ťarchu žalobcovi.V nadväznosti na uvedené žalovaný uvádza, že je možné prijať záver, že podanie žaloby na súde dňa
19.8.2016, t. j. len jeden deň po 18.8.2016 bolo predčasné, lebo žalovanému ešte neuplynula lehota
na vykonanie úkonov potrebných na prešetrenie poistnej udalosti a na prijatie záveru o tom, či bol

nárok na poistné plnenie uplatnený oprávnene alebo neoprávnene a zároveň neuplynula ani lehota na
poskytnutie poistného plnenia, ak by bol uplatnený nárok vyhodnotený ako oprávnený.
Vyjadrenie žalovaného v liste zo dňa 18.8.2016 nič nemení na jeho oprávnení vykonať všetky potrebné
úkony na prešetrenie okolnosti poistnej udalosti v lehote určenej zákonom č. 381/2001 Z. z.
Žalovaný ďalej uviedol, že nemá k dispozícií výpovede svedkov označených vo vyjadrení žalobcu L. X.

a E. B. a nevie sa k ich obsahu preto vyjadriť.
Žalovaný poukazuje na § 193 Civilného sporového poriadku v súvislosti s priestupkovým konaním
vedeným proti žalobcovi, ako aj v súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo vedené proti vodičovi
motorového vozidla. Obe konania boli právoplatne skončené a súd je viazaný týmito rozhodnutiami.
Nedostatky v priestupkovom alebo v trestnom konaní ohľadom zistenia skutkového stavu, ako aj to, že
žalobca mal byť zastúpený v konaniach opatrovníkom alebo právnym zástupcom je v tomto konaní

bezpredmetné.
Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Karola Gondžára, CSc. č. 128/2014, žalovaný nemá informácie o
tom, že by bol tento znalecký posudok spochybnený v rámci trestného konania alebo priestupkového
konania, práve naopak, tento znalecký posudok tvoril jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia v
jednotlivých konaniach.

Uviedol, že právne posúdenie zisteného skutkového stavu je vecou úvahy súdu.
V súvislosti s tým opätovne poukazuje na § 441 Občianskeho zákona a na povahu konania žalobcu a
rozsah povinností, ktoré žalobca svojím konaním porušil, pričom vzhľadom na to, za akých okolností
boli povinnosti porušené, nie je možné prijať logický záver o tom, že tieto povinnosti boli porušené z
nedbanlivosti. Žalovaný v súvislosti s vymenovaním povinností na strane vodiča motorového vozidla

uviedol, že vodič motorového vozidla nebol zo strany príslušných orgánov verejnej správy žiadnym
spôsobom za údajné porušenie povinností na úseku cestnej premávky postihnutý a to z toho dôvodu, že
žiadne porušenie nebolo týmito orgánmi zistené v rámci konaní, ktoré boli vedené v súvislosti s danou
dopravnou nehodou, preto tieto závery žalobcu možno považovať za nedôvodné a nepodložené.
Považoval za potrebné uviesť, že žalobcom prezentované závery v jeho podaní sú podľa neho

nesprávne a výlučne jednostranné, kedy žalobca nezohľadnil, že aj on ako cyklista bol účastníkom
cestnej premávky, že aj on má dodržať rovnaké povinností, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom
podaní. Považoval za absurdný záver žalobcu, v ktorom uviedol, že len vodič motorového vozidla ako
jediný bol povinný a zodpovedný konať tak, aby ku škode nedošlo, lenže on jediný mal všeobecnú
prevenčnú povinnosť a že len on jediný mal vykonať opatrenia potrebné na eliminovanie škody, t. j.

zastavenie vozidla. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky zo dňa 28.5.2009 pod sp. zn. 1 As 18/2009, v ktorom sa uvádza, že situácia, kedy zrážka
vozidiel nemusí bez ďalšieho znamenať porušenie § 19 ods.1 Cestného zákona, bude napr. nehoda
spôsobená náhlym a pravidlami cestného poriadku nedovoleným manévrom vpredu idúceho vozidla, či
nemal vzadu idúci vodič dôvod takéto protiprávne konania vôbec očakávať.

V súvislosti s týmto rozhodnutím žalovaný uvádza aj ďalšiu konštantnú judikatúru - rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 2.8.2006 sp. zn. 3 As 24/2008, z 28.8.2008 sp. zn.
5 As 32/2008, podľa ktorej nemožno po účastníkovi cestnej premávky spravodlivo požadovať, aby bez
ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto premávky inými účastníkmi, (t. j. aj cyklistami/
chodcami a podobne) a aby tomu prispôsobil svoje konanie.

Rovnaké povinnosti, vrátane povinnosti predvídať a prevenčnej povinnosti, ako je uvedené vyššie, boli
aj na strane žalobcu, pričom je potrebné poukázať na to, že práve jeho zavineným konaním (požití
alkoholických nápojov a jazda pod vplyvom alkoholu bez ochrannej prilby) vznikla takáto nebezpečná
situácia v cestnej premávke.
Čo sa týka lekárskych posudkov, trval na svojom vyjadrení s tým, že žalobca predložil lekárske

posudky spracované MUDr. Jozefom Hudecom, PhD., ortopédom, špecializácia FBLR, ktorý podľa
názoru žalovaného nemá odbornú spôsobilosť na posúdenie všetkých dôsledkov dopravnej nehody
na zdravotný stav žalobcu, pričom tento lekár posudzoval aj následky v oblasti mozgových a duševných
porúch, ako aj následky zranení v oblasti tváre a vnútorných zranení, ktoré by mal posudzovať lekár
so špecializáciou v oblasti psychiatrie, interného a otorinolaryngológie. Z týchto lekárskych posudkov

nevyplýva ani to, ktorým dňom bol zdravotný stav žalobcu ako poškodeného ustálený v rozsahu
umožňujúcom ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Čo sa týka návrhu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalovaný v tomto smere
považuje poukázať na tieto skutočnosti žalovaný je toho názoru, že vyjadrenie žalobcu v jeho podaníohľadom podmienok a možností zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dosahuje
takmer brilantnosti scholastickej filozofie, kedy žalobca opomína aplikačnú prax súdov, ako aj základné
zásady výkladu právnych noriem, vrátane tzv. historického výkladu.

Žalovaný v tomto smere poukazuje najmä na predchádzajúcu právnu úpravu (možnosť navýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bez limitácie na základe úvahy súdu) a dôvody jej zmeny
na dnešnú platnú právnu úpravu (limitácia možnosti navýšenia maximálne o 50%), ako aj na povahu a
význam výnimočnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, t. j. preukázanie toho,
že ani základné ohodnotenie a ani jeho navýšenie lekárom, ktorý ohodnotenie vykonal, dostatočne

nekompenzuje dôsledky poškodenia zdravia na spoločenské uplatnenie poškodeného, a to všetko s
poukazom na zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako “zákon“).

Žalovaný v tomto smere považuje za potrebné poukázať najmä na tieto skutočnosti:

1. Zmyslom poskytovania odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnutie finančnej
náhrady, resp. odškodnenia následkov poškodenia zdravia, ktoré sú trvalé a ktoré negatívne zasahujú
do života poškodeného tak, že obmedzujú alebo úplne znemožňujú možnosť poškodeného uplatniť sa

v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.

2. Teda už poskytnutie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v rámci základného
bodového ohodnotenia (určeného rozpätia) spravidla dostatočným spôsobom kompenzuje negatívne
dôsledky na život poškodeného.1

Napríklad v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/291/2013 je uvedené:
“Predovšetkým je treba uviesť, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia samo vo svojej
podstate v základnej výmere predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných i spoločenských potrieb. Priznanie základného

odškodnenia samotného teda predpokladá, že dovtedajšie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a
vspoločnostisúvdôsledkuúrazuobjektívneobmedzené.Zvýšenietejtonáhradypredpokladáexistenciu
ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným
odškodnením. Takýto postup prichádza potom do úvahy len v skutočne výnimočných prípadoch hodných
osobitného zreteľa, kedy ani zvýšenie základného odškodnenia dostatočne nevyjadruje následky, ktoré

sú do budúcna v dôsledku poškodenia trvale obmedzené alebo stratené.“
2 Napríklad v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/27/2008 je
uvedené: “V súlade s citovaným ustanovením mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, t. j. prípadoch
hodných osobitného zreteľa. Súd ich môže v týchto prípadoch primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie

sadzby odškodnenia, avšak takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy súdu musí byť vždy náležite
odôvodnené s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu. Treba uviesť,
že úvaha súdu o primeranosti zvýšenia nie je neobmedzená, lebo vyhláška tým, že rámcovo stanovila
predpokladyprevzniknárokunazákladnéodškodnenieaprevzniknárokunajehomimoriadnezvýšenie,
určila zároveň hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti usmerňujú úvahu

súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa.“

3. Ak podľa uváženia lekára je negatívny zásah do života poškodeného pri danom druhu poškodenia
zdravia výraznejší ako je obvyklé pri danom poškodení zdravia, je posudzujúci lekár zo zákona
oprávnenýnavýšiťdanúpoložkunadrozsahzákladnéhobodovéhoohodnotenia,atoažnadvojnásobok.

4.Ibavprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,akýmjeuznanieinvalidity,môžesúdnáhraduzasťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50% (§ 5 ods. 5 zákona).

5. Súčasne, aj keď sú splnené podmienky na možnosť priznania navýšenia odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona, súd musí zohľadniť to, aké následky sú spojené s
invaliditou, teda či sťaženie spoločenského uplatnenia už nebolo dostatočne kompenzované priznaním
odškodnenia v základom rozmedzí, prípadne formou jeho navýšenia zo strany posudzujúceho lekára.
Súd taktiež musí vyhodnotiť rozsah zdravotného poškodenia poškodeného z tých aspektov, ktoré súvýznamné pre posúdenie nároku poškodeného na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

6. Zároveň už samotné znenie zákona v prípade navýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona ukladá posudzujúcemu lekárovi prihliadať na vek poškodeného,
čím aj v nadväznosti na definíciu sťaženia spoločenského uplatnenia uvedenú v § 2 ods. 2 zákona, sú už
priamo samotným zákonom vymedzené hranice, v akých sa má pohybovať úvaha súdu pri rozhodovaní
o navýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona.

7. Z konštantnej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že priznanie navýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia na hornej hranici (t. j. 50%) je len výnimočné a aplikované napríklad
v prípadoch úplne imobilných pacientov, ležiacich pacientov, pacientov v tzv. bdelej kóme alebo
v prípadoch, ak poškodený pred poškodením zdravia vykonával športové, umelecké, spoločenské
alebo iné obdobné činnosti vo väčšom ako bežnom rozsahu (spravidla na profesionálnej alebo

aspoň poloprofesionálnej úrovni) alebo ak poškodenie zdravia zabránilo možnosti dosiahnuť vzdelanie
potrebné na výkon povolania, či ďalší osobný rozvoj poškodeného.

Napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/126/2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/331/2012.

Napríklad rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C/126/2011, potvrdený aj odvolacím
súdom (Krajský súd v Bratislave sp. zn. 14Co/331/2012), rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn.
5Cpr/2/2012 a rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/23/2010.

8. Vzhľadom na to, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v lekárskom posudku

predloženom žalobcom hodnotené na hornej hranici bodového rozpätia a súčasne bolo vo všetkých
položkách navýšené o dvojnásobok posudzujúcim lekárom, je žalovaný toho názoru, že niet dôvodov na
ďalšie navýšenie podľa § 5 ods. 5 zákona, a to najmä nie je dôvod na navýšenie odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu uvedenom v žalobe, t. j. o 50%.

Čo sa týka nároku na úrok z omeškania tu žalovaný poukázal na § 11 ods.6 z. č. 381/2001 Z. z.,
ktorý neupravuje lehotu na vyplatenie poistného plnenia, ale upravuje výlučne lehotu na vykonanie
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov
odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia,

ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo, pre
ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným
nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výšku poistného plnenia.

Lehota na vyplatenie poistného plnenia upravená v § 11 ods. 7 cit. zákona, podľa ktorej je poisťovateľ
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

Žalovaný poukazuje aj na to, že podľa tohto zákonného ustanovenia v prípade, ak sa poistné plnenie
stane predmetom súdneho sporu, je žalovaný povinný plniť po doručení právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia; vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že sa nemohol dostať do omeškania
s plnením, ktoré je predmetom žaloby a teda aj predmetom súdneho sporu, pretože až právoplatnosťou

rozhodnutia súdu dôjde k ustáleniu výšky spôsobenej škody, ktorej určenie vzhľadom na povahu
žalovaného nároku, bude závisieť od úvahy súdu; pohľadávka žalobcu preto vznikne až právoplatnosťou
rozhodnutia súdu a čas plnenia nastáva až rozhodnutím súdu, preto k omeškaniu dlžníka môže dôjsť
až uplynutím lehoty na splnenie danej povinnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 72, ročník 1996 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 26.5.2011 sp. zn. 6 Cdo 16/2010).
Žalovaný má názor, že sa s plnením poistného plnenia nemohol žalovaný dostať do omeškania skôr
ako márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá bude uvedená v rozhodnutí súdu, lebo rozhodnutiesúdu závisí od posúdenia aj odborných otázok, teda súd by mal rozhodovať na podklade vykonaného
znaleckého dokazovania.
Žalovaný súčasne s poukazom na § 11 ods. 7 cit. zákona, namieta neprimerane krátku lehotu na plnenie,

ktorá je uvedená v bode XI. návrhu žalobcu, t. j. tri dni odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prípade, ak
by súd žalovaného zaviazal na plnenie, žalovaný navrhuje, aby súd určil dlhšiu lehotu na plnenie, ktorá
bude zodpovedať povahe úkonov, ktoré je potrebné vykonať ohľadom úhrady plnenia, na ktoré bude
žalovaný zaviazaný podľa právoplatného rozhodnutia súdu, minimálne 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia súdu).

Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby v rozsah uvedenom v bode XI. podanej žaloby súhlasí,
nesúhlasí s posúdením miery spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného podľa § 441 Občianskeho
zákona.
Uviedol,že33%-tnýrozsahspoluzavinenia jeneprimeraneanedôvodnenízkyatovzhľadomnapriebeh
škodovej udalosti tak, ako bol tento ustálený v trestnom konaní a v priestupkovom konaní.
Na záver uviedol, že ak by súd dospel k záveru, že žalovaný, resp. vodič motorového vozidla zodpovedá

za škodu spôsobenú dopravnou nehodou, žalovaný navrhuje, aby rozsah spoluzavinenia na strane
žalobcu bol určený v rozsahu 100% a ak na takéto hodnotenie nebudú podľa názoru súdu splnené
podmienky, tak v rozsahu minimálne 90%, pričom žalovaný poukazuje najmä na to, že negatívne
dôsledky na zdravotný stav poškodeného sú prevažne zapríčinené poranením hlavy, čo je v priamej
príčinnejsúvislostisporušenímpovinnostižalobcupoužiťochrannúprilbuprijazdenabicyklimimoobce.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, právnych zástupcov, svedkov, oboznámil
listinné dôkazy - žaloba č.l. 1 - 5, prepúšťacia správa č.l.6 + prílohy až č.l. 9, záver zo psychologického
vyšetrenia č.l. 10 - 11, poistenie vozidla č.l. 12, lekársky posudok o bolestnom č.l. 13, SSU č.l. 14,
lekársky posudok z úradu práce č.l. 16-20, odborný posudok o invalidite č.l. 21-22, rozhodnutie

Soc. poisťovne ústredie č.l. 23-24, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č.l. 25-26, list
právneho zástupcu žalobcu č.l. 27-29, vyjadrenie žalovaného č.l. 41 - 46, relácia dopravnej nehody č.l.50
- 55, vyjadrenie žalobcu č.l. 58-63, pripojený rozsudok KS Žilina č.l. 65, KS Prešov č.l. 72, pripojená
žaloba z konania č. 14C 151/2016 č.l. 76-81, vyjadrenie žalovaného č.l. 83 - 86, pripojený spis ORPZ
SR Prievidza č.l. 98, pripojený spis Úradu práce, soc. vecí a rodiny Prievidza č.l. 100, spis zo Sociálnej

poisťovne Bratislava, pobočka Prievidza č.l. 102, vyjadrenie žalobcu k znaleckému dokazovaniu č.l.
129-130, vyjadrenie žalovaného č.l. 132 - 133, vyjadrenie žalobcu č.l. 145 - 146, vyjadrenie žalovaného
č.l. 169, vyjadrenie žalobcu č.l. 171-172, CD dopravnej nehody č.l. 201, CD od znalca č.l. 205, znalecký
posudokč.14/2020č.l.206-255,vyjadreniekznaleckémuposudkužalovanéhoč.l.267-269, vyjadrenie
žalobcu č.l. 276-278, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 324- 325, Slovenský červený kríž

Zlatá jánska plaketa žalobcu č.l. 326-327, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 339, vyjadrenie
žalovanéhoč.l.342-344, vyjadreniežalovanéhokčiastočnémuspäťvzatiuč.l.348azistiltentoskutkový
stav:

7. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že sa vôbec nepamätá na nehodu z 28.8.2014. Asi po roku po tejto

nehode sa pomaly rozpamätával na určitých ľudí, prvú spoznal svoju dcéru a až neskôr rodinných
príslušníkov, ale vôbec sa na udalosť z dopravnej nehody nepamätal. Nevedel uviesť, ako k dopravnej
nehode došlo, ani potom, čo nasledovalo po tejto nehode, čo sa dialo, ani na žiadne operácie. Bol trikrát
na liečení v Kováčovej, ktoré mu pomohli. Prvýkrát bol na liečení po roku tejto nehody v trvaní šesť
týždňov, následne mu o týždeň bolo liečenie predĺžené a na ďalšom liečení bol v trvaní štyroch týždňov.

Liečenie mu bolo predĺžené z dôvodu, že mu pomohlo po fyzickej stránke, ale má problémy s chrbticou,
lebo nevydrží dlho sedieť na invalidnom vozíku. Doma má cvičiace stroje, vrátane lopty, ktoré si kúpil po
doporučení v Kúpeľoch v Kováčovej. Denne cvičí dve hodiny, aby mu neochablo svalstvo. Jeho dcéra
dala prerobiť byt, v byte má madla, pomocou ktorých sa pohybuje po celom byte. Z invalidného vozíku
sa postaví sám, potom sa pohybuje, kde potrebuje, je schopný ísť sám aj na toaletu. Z dôvodu, že

nemôže chodiť, pohybuje sa len pomocou vozíka, madiel a francúzskych palíc. V čase výsluchu žalobcu,
t. j. 24.októbra 2017 k zdravotnému stavu uviedol, že lekár mu vysadil lieky na svalstvo, ale len dočasne
s tým, že posúdi, ako sa bude v budúcnosti cítiť. V tom čase bral lieky len na zníženie tlaku, lebo mal
vysoký tlak.
Keď bol naposledy na liečení v Kováčovej, po návrate domov bol tri roky v Nitrianskom Rudne v zariadení

v Dome sociálnych služieb, lebo sa nemohol postaviť na nohy. Starostlivosť hodnotil v tomto dome
opatrovateľských služieb ako dobrú, rok bol ležiaci klient a potom bol už na vozíku. V čase prvého
výsluchu uviedol, že teraz je doma, bude sa o neho starať dcéra, ktorá v tom čase chodila na Vysokúškolu do Bratislavy a bude chodiť do školy diaľkovo. V čase prvého výsluchu sa necítil zle, nemal nejaké
vážne zdravotné problémy, ale cítil sa zoslabnutý a cítil, že má slabé ruky.
Prípravu jedla mu zabezpečuje dcéra, ale zvládol by to aj sám. Aj hygienu si zabezpečuje sám, sám sa

osprchuje vo vani, kde má madla a sám sa aj oblečie. Okrem cvičenia cez deň lúšti krížovky, číta knihy
a večer pozerá správy a pozrie si aj film. Vie si deň vyplniť činnosťami. Nevenoval sa žiadnym svojím
koníčkom tak, ako to bolo pred nehodou, lebo predtým chodil rád do prírody, chodil na kúpaliská, do
kina. Nevedel posúdiť, či potrebuje pomoc tretej osoby, lebo bol krátko doma z liečenia z Kováčovej a
všetky činnosti robí s dcérou.

Pred úrazom fajčil, ale nefajčí už päť rokov. Požíval alkoholické nápoje pred dopravnou nehodou
príležitostne, pri oslavách a v lete si dal pivo. Problémy s alkoholom nikdy nemal. Pred úrazom pracoval
v bani ako predák na razení banských chodieb, išlo o robotnícko-technickú pozíciu. Nevedel uviesť, kde
v čase dopravnej nehody išiel na bicykli, lebo pravidelne chodil na bicykli. Mal cyklistickú výstroj, ktorú
si kupoval postupne, mal aj prilbu, ktorú ale nenosil pravidelne. Býva na sídlisku Necpaly, je to sídlisko
v blízkosti cesty na Kúty do Obce Kanianka, kde sa chodil bicyklovať. Chodil sa touto cestou na bicykli

aj okúpať na priehradu, ide o cestu, kde sa mu stala nehoda. Cestu poznal, lebo chodil týmto smerom
často, občas mal prilbu a občas prilbu nemal. Jeho dcéra mu rozprávala o nehode, povedala mu, že ho
zrazilo auto, keď ho obiehalo. Podrobne mu všetko opísala.
Nepamätal si na to, či bol po nehode v Nemocnici v Banskej Bystrici. Dcéra ho tiež informovala, že
mu zobrali časť lebky a po určitej dobe mu to upravili a vrátili späť. Po smrti manželky nepožíval vo

zvýšenej miere alkohol, utiekal sa do prírody, čítal knihy, aby nebol sám. Chodia ho navštevovať rodinní
príslušníci, ktorí s ním chodia von.
Pred úrazom bol jeho zdravotný stav dobrý, nebral žiadne lieky. Bol darcom krvi, za čo dostal zlatú
plaketu, s čím bol aj spojený bezplatný vstup na kúpalisko a na MHD. Z pozície jeho profesie, jeho
zamestnávateľ sledoval každý rok jeho zdravotný stav a každý rok chodil na zdravotnú prehliadku. Nebol

nikdy disciplinárne stíhaný.
Pred úrazom sa okrem cyklistiky venoval aj hokeju, ale najviac chodil do prírody.
Po smrti jeho manželky zabezpečoval chod domácnosti sám, nakupoval, varil a naučil sa aj piecť. Každý
rok chodili spolu na dovolenky po Slovensku. Po smrti manželky riadne pracoval, pracoval štyri dni a dva
dni mal voľno. Pred úrazom mal vodičské oprávnenie. Nebol nikdy potrestaný za dopravný priestupok.

Uviedol, že jeho mesačný invalidný dôchodok je spolu s vdovským dôchodkom jeho manželky okolo
600 eur. Túto sumu považoval za postačujúcu, lebo jeho dcéra popri štúdiu pracovala a poberá rodinný
prídavok a sirotský dôchodok. Dcéra občas chodila brigadovať do Novák do učtárne do nemeckej
firmy, ak ju potrebujú. V čase prvého výsluchu bola študentkou a do školy chodila v utorok a v piatok.
Pamätal si na udalosť, keď mu zomrela manželka, zlyhalo jej srdce v čase, keď prišla z práce domov.

Po výsluchu svedkov na tomto pojednávaní zo dňa 24.októbra 2017 na dotaz sudkyne, či si žalobca
spomína na niečo podstatné, týkajúce sa dopravnej nehody z 28.8.2014 žalobca uviedol, že si na nič
podstatné nespomenul, ani po vypočutí svedkov, pričom im rozumel.

8. Z výsluchu svedka P. súd zistil, že podľa neho si žalobca za to, čo sa mu stalo môže sám, lebo bol

pod vplyvom alkoholu a nemal prilbu.
SvedokišielzKútov,kdebolzobraťodpad-konáre,ktoréviezoldoobceLazany. Vautebolspolujazdec.
Na ceste bolo viac cyklistov. Videl žalobcu, išiel pred ním kľučkovite, ešte jeho spolujazdec povedal,
že tento má, teda mal na mysli, že bol pod vplyvom alkoholu. Videl, že žalobca je pod vplyvom
alkoholu, pretože išiel pred ním. Konáre, ktoré na prívesnom vozíku mal zabezpečené dvomi gurtňami,

teda sťahovacím zariadením a konáre z prívesného vozíka neprevisovali. Bol si 100 % istý, že konáre
neprevisovali. Boli uložené na vozíku tak, že presahovali vrch, ale z boku nevybočovali. Chcel žalobcu
predbehnúť, preto na neho zatrúbil, následkom toho uhol doprava a následne ho začal predbiehať. Keď
ho predbehol, počul buchot a videl v spätnom zrkadle, že žalobca buchol do vozíka z pravej strany,
všetko sledoval v zrkadle, v prednej časti pred kolesom. Nevedel presne vysvetliť, ako mohlo prísť k

takémutostretu,čisižalobcamyslel,žeauto už prešloalebodostalbalans.Keďišiel žalobcabalansom,
išiel krivo, myslel si, že je pod vplyvom alkoholu a či išiel dobre ako cyklista, nevedel uviesť. Svedok
tvrdil, že išiel maximálne 20 km/hod. Túto cestu pozná, lebo chodí ňou celý život. Okrem cyklistov, ktorí
chodia touto cestou a ktorých tam v tom čase bolo viac, chodia touto cestou aj iní občania, ktorí tam
trénujú. Podľa neho nešiel žalobca nebezpečne na bicykli, ale bolo mu čudné, že chodí hore-dole, teda

mal balans. Nevedel súdu vysvetliť, prečo sa stala táto udalosť, či to bolo spôsobené alkoholom alebo
balansom alebo tým, že si žalobca myslel, že je už koniec vozíka. Svedok nebol žiadnym spôsobom
postihnutý, čo sa týka dopravnej nehody a jeho auto bolo po strete v poriadku. Tvrdil, že mal dobrezakotvený prívesný vozík. Počasie bolo dobré, bolo teplo a bolo fajn. Svedok nemal slnečné okuliare,
nefajčil a netelefonoval.
Keď zatrúbil na žalobcu, išiel smerom doprava, dobre sa uhol a nešiel veľmi na kraj vozovky.

Žalobca išiel na bicykli po šírke celej cesty slučkovite a svedok si nemohol dovoliť ho predbehnúť,
keby nebol na neho zatrúbil. Žalobca sa dal s bicyklom nabok tak, že išiel na kraj vozovky, teda na
krajnicu doprava. Keď ho svedok predbiehal, žalobca bol na krajnici a tým, že sa uhol, nešiel rýchlo,
vtedy nebalansoval. Následne išli súčasne spolu. Žalobca narazil do vozíka predným kolesom do
bočnej strany. Popísal vozovku, ktorou išli, na ľavej aj pravej strane bol jarok a kríky. Do vozovky nič

nezasahovalo.Ponehodebolžalobcaprivedomí,svedokvyskočilzauta,žalobcaležalnachrbte,chrčal,
ako keby chrápal, chytil mu tepnu na krku a vtedy sa už na miesto zbehlo viac ľudí. Na miesto prišiel
občan, ktorý uviedol, že je lekár a vtlačil mu sánku, aby mu nezapadol jazyk. Nekomunikoval vtedy so
žalobcom.
Svedok po celý čas sledoval jazdu žalobcu na bicykli v zrkadle a vtedy, keď počul buchol, vtedy zastal.
Keď ležal po nehode na ceste, žalobca chrápal ako, keď spí, mal zatvorené oči, pod hlavou mal krv a

či komunikovala s ním lekárka, ktorá prišla, nevedel uviesť, lebo následne odišiel.
Svedok definoval označenie tejto vozovky ako účelová komunikácia vybudovaná JRD Horná Nitra, ale
nie je označená ako komunikácia pre cyklistov, ale chodia tam cyklisti, chodia tam bežci, ale tiež
prechádzajú vozovkou osobné motorové vozidlá, čo majú povolenie, ale chodia tam vozidlá aj bez
povolenia. Svedok má povolenia na pohyb vozidlom po tejto komunikácií, lebo ide o poľovný revír, lebo

svedok je poľovník.
Upresnil, že začal žalobcu prebiehať vtedy, keď sa uhol, lebo inak by ho predbehnúť nemohol. Pri
predbiehaní sa dostalo jeho vozidlo s vozíkom do jednej línie pri predbiehaní a žalobca išiel na pravú
stranu vozovky a svedok sa mierne vychýlil doľava. Výška vozíka je 70 až 80 cm a výška nákladu bola
1,5 m. Sledoval v spätnom zrkadle žalobcu, lebo videl predtým, že má s bicyklom balans a predbehol

ho, keď bol úplne žalobca napravo a keď počul buchot, hneď zastal.
Zdôraznil, že za nehodu si môže žalobca sám, pretože nemal prilbu a bol značne pod vplyvom alkoholu,
čo skonštatovala aj lekárka, ktorá to cítila z dychu. Spojová časť k jeho vozidlu je asi 1 m.
Svedok je dôchodca a vodičské oprávnenie má od roku 1967.

9. Z výsluchu svedka A., spolujazdca vodiča vozidla Kia P.a V. bolo zistené, že išiel spolu so svedkom
P. V. vo vozidle z časti Kúty do obce Lazany. Pri jazde povedal P. V., aby dával pozor, lebo tento má
draka. Vozidlom šli pomaličky a odrazu počuli, že niečo buchlo. Podľa neho musel cyklista zabalansovať
a buchol do vozíka. Vodič P. T. išiel vozidlom pomaly, lebo ho upozornil, že cyklista má draka, mal
na mysli, že išiel po ceste tak, že kľučkoval a z toho vyvodil, že má vypité. Spočiatku išiel žalobca

na bicykli dobre, ale nevedel uviesť, čo sa stalo, keď začal kľučkovať. Nepamätal si, či P. V. zatrúbil
na cyklistu, ale, keď sa rozhodol ho predbehnúť, teda obehnúť cyklistu, tento išiel krajom a keď boli
oproti cyklistovi, ho začal V. predbiehať. Keď ho predbehol, potom padol na vlečku. Ako sa to stalo, že
cyklista padol, nevedel uviesť, len predpokladá, že asi musel balansovať. Podľa neho cyklista na bicykli
bezpečne nešiel, lebo balansoval a až potom povedal, že má draka, teda mal na mysli, že cyklista má

vypité. Keď to videl, upozornilA. ŠZ., aby šiel pomaly. V čase tejto nehody išiel ešte jeden cyklista v
časti A., ale bol dosť ďaleko a išiel smerom do obce E.. Nevedel uviesť, či túto nehodu videl. VodičK.V.
ako vodič bol v pohode, nefajčil, netelefonoval a sústredil sa na jazdu. Šofér urobil všetko potrebné,
keď išiel obísť cyklistu, lebo ide o šoféra, bývalého diaľkového autobusu. V prívesnom vozíku za ich
autom sa nachádzal odpad zo stromov, nevedel uviesť akého druhu. Tieto konáre mali previazané, aby

nespadli z vlečky. Konáre boli do výšky asi pol metra, z vlečky vzadu netrčali, netrčali ani konáre z
bokov. V prívesnom vozíku bolo primerané množstvo konárov. Nevedel uviesť, prečo k tejto dopravnej
nehode došlo, prečo cyklista narazil do vozíka, ale od začiatku sa mu to nevidelo, preto šoféra Q. V.
upozorňoval na jazdu cyklistu. Nevidel, ako cyklista narazil do vozíka, lebo sa pozeral dopredu, počul
len buchot. Po náraze obidvaja vyšli z auta, nebol sa pozrieť na cyklistu, lebo mu nebolo dobre. Išiel

okolo náhodný chodec, ktorý povedal, že je lekár a ktorý poskytol cyklistovi prvú pomoc. Následne sa
volala rýchla sanitka.
Cyklista balansoval s bicyklom v rozpätí asi pol metra. Keď išiel P. V. predbehnúť cyklistu, tak cyklista
bol na pravej strane, resp. išiel po pravej strane a vtedy sa rozhodol ho šofér predbehnúť a pri tomto
predbiehaní cyklista už balansoval. Videl ako cyklista leží na zemi, mal nohy smerom von z cesty na

kraj a hlavu mal k prívesu a on ležal vedľa. Vedľa cesty bolo tŕnie, preto nevedel uviesť, či sa cyklista
chcel vyhnúť tomuto tŕniu a preto došlo k balansu. Tŕnie zasahovalo na kraj vozovky. Svedok sedel na
prednom sedadle, pozeral sa dopredu a vzdialenosť pri predbiehaní, resp. obiehaní od cyklistu bola
bezpečná. P. V. chodí touto cestou často, je poľovník. Svedok tiež chodí touto cestou na bicykli, vždymá prilbu a nepožíva alkohol. Žalobca nemal prilbu. Cesta je pre neho ako pre cyklistu bezpečná, lebo
kríky vedľa cesty vystrihávajú. Svedkovi sa nestalo, že by kríky alebo tŕnie zasahovalo do vozovky, keď
on išiel na bicykli. Tŕnie, ktoré bolo na pravej strane bolo v dĺžke asi 5 m a zasahovalo do cesty asi pol

metra, keď išiel, v podstate sa pokrčil a tak potom prešiel. Nebol to pre neho nijaký problém. Na tejto
ceste sa stretávajú aj dve autá naraz.

10. Z výsluchu svedkaT. náhodného občana v čase nehody súd zistil, že žalobcu nepozná. Boli s
priateľkou v čase nehody 28.8.2014 ako cyklisti na inkriminovanom mieste, kde sa stala dopravná

nehoda. V tom čase sedeli na múriku neďaleko cesty, kde sa realizovala výstavba nových rodinných
domov. Videl, že v tom čase sa na ceste nachádzalo viac cyklistov. Asi 20 m od nich, kde sedeli na
múriku došlo k dopravnej nehode a videl, ako išlo osobné motorové vozidlo dosť rýchlo, podľa neho
asi 60 km/hod. a cyklista sa zrejmé išiel vyhnúť konárom, ktoré zasahovali do cesty. Svedok uviedol,
že sa domnieva, že to takto bolo. Cyklista sa nachádzal pred osobným motorovým vozidlom. Vozidlo
predbiehalo cyklistu, pričom auto netrúbilo na cyklistu. Keď auto predbiehalo cyklistu, tento bol po pravej

strane, vozidlo cyklistu predbehlo, ale ako došlo k stretu cyklistu s vozidlom nevidel. Sledoval cyklistu
asi v dĺžke 20 m a keď ho videl, tak išiel po pravej strane rovno. Nevidel u neho balans, resp., že by
slučkoval. Nepamätal si, či mal cyklista na hlave prilbu. V tom čase cestou išlo viac cyklistov. Nevedel
posúdiť, či cyklista išiel dobre po vozovke, pretože nie je cyklista a nič podstatné si k osobe cyklistu
nevšimol. Auto naložené konármi bol Jeep červenej farby, za ktorým bol aj príves. Myslí si, že na prívese

bolo drevo, ale nevedel sa podrobnejšie k nákladu vyjadriť. Nevedel uviesť, či drevo vytŕčalo zprava,
zľava alebo zozadu, nevedel posúdiť ani to, či prívesný vozík bol naložený bezpečne. Dve vozidlá vedľa
seba môžu ísť na tejto vozovke, ak sa vyhnú, ale k šírke vozovky sa nevedel vyjadriť. Nevedel uviesť, či
sa cyklista vyhol viac, alebo sa uhol na pravú stranu krajnice, keď ho vozidlo predbiehalo. Nevidel, že
by konáre zasahujúce do cesty prerazili cyklistu, ktorý by padol na vozidlo, resp. pod vozidlo. Nevedel

uviesť na akom úseku tieto kríky zasahovali do cesty, pripustil, že 40 alebo 50 cm do šírky vozovky.
Domnieva sa, že to vozidlám nevadilo. Nepamätal si, či sa cyklista vyhol týmto kríkom zasahujúcim do
cesty. Prívesný vozík bol súčasťou auta a bol šedej farby, išlo o väčší vozík. Či bol primeraný k vozidlu,
nevedel uviesť a vozík prečnieval z bokov vozidla. Nevedel, či bola cesta s výmoľami alebo s puklinami.
Po nehode vodič vyšiel z vozidla a bola poskytnutá cyklistovi prvá pomoc. Následne prišla sanitka.

Vodič vozidla, ktorý išiel predbiehať cyklistu, v čase predbiehania išiel nižšou rýchlosťou. Nevidel, či
zapol brzdiace svetlá, len predpokladal, že pustil nohu z plynu. Svedok sedel na pravej strane z pohľadu
jazdy vozidla. Nevidel stret. Nepamätal sa, kedy sa naposledy pozrel k autu a k cyklistovi a kedy uhol
pohľadom. Moment auto - cyklista nevidel. Svedok nechodí touto cestou často.
Pri popise, ako išiel cyklista uviedol, že cyklista išiel normálne, vozidlo prefrčalo, sledoval to až do

okamihu, keď sa stal stret, ktorý ale nevidel, ale keď počul buchot, obzrel sa . Cesta, na ktorej sa stala
nehoda, sa otáčala doľava a on sedel kolmo k tejto ceste. Videl ako cyklista leží na zemi, nohy mal do
vozovky a hlavu mal z vozovky von. Časový horizont medzi tým ako videl prechod cyklistu a vozidla
je asi tri minúty.

11. Z výsluchu svedkyneZ.ktorá bola spolu so svedkom L. X. v čase nehody na mieste nehody vyplynulo,
že 28.8.2014 sa bicyklovala s bývalým priateľom L. X. v časti, kde došlo k nehode. V tejto časti sa
nachádza premostenie, kde spolu s priateľom sedeli a išli si zapáliť. Videla, ako išiel po ceste cyklista,
ktorýišielnormálnepokrajnicipopravejstrane,nebalansovalanáslednevidelaauto,ktoréišlosdrevom.
Podľa nej išlo auto väčšie neprimerane, pretože cesta je úzka. Za autom bol prívesný vozík, v ktorom sa

nachádzali konáre, ktoré vyčnievali z boku vozíka. Nesledovala zrakom vozidlo s cyklistom. S priateľom
sedeli, rozprávali sa a fajčili. Jej zrak sa uprel na cyklistu a auto vtedy, keď počula náraz, pozrela sa
smeromnárazuavidelacyklistunazemi.Následnezautavyskočiliľudiaaišlipomáhaťcyklistovi.Videla,
ako pán z auta dával pod hlavu cyklistovi niečo, následne prišla záchranka a polícia. Nepamätala sa,
či cyklista mal na hlave prilbu. Videla ako cyklista mal hlavu v tráve a nohy na ceste.

Svedkyňa nemá vodičské oprávnenie, podľa nej išlo auto rýchlo. Nič podstatné si na vozidle nevšimla.
Podľa nej je cesta jamová, chodia tam cyklisti a vie, že je tam zákaz chodiť vozidlami, vie to z dôvodu,
že je z obce Lazany a na začiatku obce je tabuľa zákaz chodenia vozidlami. Táto cesta podľa nej nie je
dostatočne široká, aby vozidlo obišlo cyklistu. Podľa nej išiel cyklista dobre po pravej strane. Nevidela
ako vozidlo predbiehalo cyklistu. Nevedela uviesť, aká vzdialenosť je medzi ňou a priateľom a miestom,

kde došlo k dopravnej nehode. Videla len, ako cyklista leží na zemi. V tom čase chodila touto cestou
často na bicykli a chodila tam v tom čase s priateľom. Veľa cyklistov využíva túto cestu na bicyklovanie.
Na ceste jej vadili jamy. Nevidela, ako došlo k stretu cyklistu a vozidla, ale podľa nej k nehode došlo
preto, že konár zachytil cyklistu. Nevedela uviesť, či nejaký konár trčal z vozíka, ale stret cyklistu avozidla nevidela. Nevedela uviesť, či cyklistu zachytil vozík alebo konár. Nepamätala sa, či šofér trúbil
na cyklistu. Občas, keď išla touto cestou na bicykli, vadili jej kríky zasahujúce do cesty, ale dalo sa
kríkom vyhnúť. Nevedela uviesť, koľko centimetrov kríky zasahovali do cesty. Družstevníci tieto kríky

pristrihovali. Nevidela tiež, že by urobil cyklista kľučku, aby sa vyhol konárom siahajúcim do cesty, alebo
vyčnievajúcim z vozíka. Nemyslela si, že bol cyklista bol pod vplyvom alkoholu vzhľadom na techniku
jazdy. Nepamätala si, či v tom čase tam boli aj nejakí iní občania alebo iné autá, ale cyklisti touto cestou
chodili. Nevedela uviesť časové rozpätie ako sledovala cyklista a vozidlo a náraz. Podľa nej išlo o
sekundy.

Nepamätala si presne podrobnosti z tejto nehody z časového dôvodu, takto vysvetlila rozpor vo svojej
výpovedi pred vyšetrovateľom v novembri 2014 a svojou výpoveďou na pojednávaní.
Upresnila časový horizont, keď prebehol cyklista a následne šlo auto v rozpätí asi 40 až 50 sekúnd.
Upresnila výšku kríkov, ktoré zasahovali do cesty, tieto boli asi do výšky bicykla.

12. Z výsluchu svedkyne X.dcéry žalobcu vyplynulo, že žalobca sa staral o dcéru pred úrazom, pretože

je jediná jeho dcéra. Bol pre ňu milujúcim otcom a pred úrazom bol aktívny, stretával sa s priateľmi, mal
svoje záľuby, chodil na hríby. Po nehode, resp. po úraze je z neho úplne iný človek. Tesne pred úrazom
jej zomrela matka na infarkt a žalobca to ťažko znášal a po dvoch mesiacoch sa stále pýtal, prečo ho
jej matka nechodí navštevovať. Povedala mu, že jej matka zomrela.
Po úraze sa situácia zmenila. Začala sa starať o žalobcu, stará sa o neho v podstate doposiaľ. Po úraze

bol v kóme, mal preležaniny, bol napojený na dýchací prístroj, mal odstránenú časť lebky a známi ich
prestali navštevovať, lebo so žalobcom nebola žiadna komunikácia. V spoločnej domácnosti býva so
žalobcom aj s priateľom, aj s dieťaťom. V čase výsluchu dňa 6.8.2020 malo dieťa tri týždne. Žalobca sa
po psychickej aj fyzickej stránke zmenil, má psychické problémy. Čo sa týka pohybových schopností, je
to o niečo lepšie, lebo stále cvičí a snaží sa pohybovať ako sa dá. Po psychickej stránke má problémy z

dôvodu, že máva stratu pamäti a nastupuje aj demencia. Opakuje to isté, hoci ho napomenie, že už jej
to povedal niekoľkokrát cez deň, ale nepamätá si to. Na druhej strane si žalobca pamätá aj veci spred
20-tich rokov. Žalobca začína byť agresívny. Nevedela uviesť, ako to bude ďalej, pretože má dieťa a
už je táto situácia pre ňu ťažko zvládnuteľná. Stará sa o žalobcu ako keby mala ďalšie dieťa. Psychické
problémy, ktoré má teraz, mal aj zo začiatku. Podľa nej sú psychické problémy horšie, preto so žalobcom

chodí k psychiatrovi. V dôsledku jeho zdravotného stavu navštevuje aj neurológa MUDr. Brázdika v
Nemocnici s poliklinikou v Bojniciach. Žalobca ale odmieta, že má psychické problémy. Pokiaľ nie je
urobené tak, ako si predstavuje, je z toho nervózny a agresívny. Zabúda a nepamätá si veci a opakuje
to isté. Rozprávala sa s neurológom aj so psychiatrom, ktorý jej povedali, že v budúcnosti to bude ešte
horšie. Jeho zdravotný stav sa bude zhoršovať. Žalobcovi našli organický mozgový psychosyndróm,

odumrela mu väčšia časť mozgových buniek. Berie antidepresíva a lieky na podporu pamäti. Posledný
rok sa pohybuje na francúzskych barlách. Denne cvičí hodinu až dve, dohliada na neho. Vie ako má
cvičiť, pretože cvičí stále to isté a občas ho opraví. Prejde s francúzskymi barlami asi 20 m pod jej
dozorom. Chodí so žalobcom aj von, ale nie každý deň. Svedkyňa núti žalobcu, aby lúštil krížovky.
Pozerá televízor, číta knihy, počúva rádio. Vníma jej dcéru, pozerá sa na ňu, vie, že to jej dcéra.

Jej partner so žalobcom vychádza dobre, ale nevie mu odpustiť, ako sa k nej žalobca správal počas
tehotenstva, kedy ju z niektorých vecí obviňoval, ktoré sa vôbec nestali. Nevedela uviesť, prečo sa
takto žalobca správal. Na druhý deň, keď mu to vytkla, mala pocit, ako keby si to nepamätal. Lekári jej
poradili v prípade zhoršenia zdravotného stavu, aby to riešila domom sociálnych služieb. Umiestni ho
len ak bude súhlasiť. Žalobca o takejto alternatíve vie, ale nechce ísť do domu opatrovateľskej služby.

Je v kontakte so sestričkami s Domom opatrovateľskej služby v Nitrianskom Rudne, s ktorými si píše
cez facebook. So súrodencami jej matky nemajú kontakt. Žalobca má jedného brata a jednu sestru
bývajúcu vo Fačkove. Brat chodí na návštevu trikrát do roka a jeho sestra nebola u nich 30 rokov, má
dieťa s ťažkou obrnou. Kolegovia z práce žalobcu nenavštevujú a ani susedia. Je v kontakte s pátrom
a s jednou rehoľnou sestrou šesť až osemkrát do roka.

V čase výsluchu dňa 6.8.2020 uviedla, že žalobca si robí hygienu sám, sám sa naje a pripravuje stravu.
Pohybuje sa doma pomocou jednej barle, chytá sa steny, tiež má doma madla. Oblieka sa sám a sám
sa oholí.
Podľa svedkyne žalobca potrebuje pomoc tretej osoby, aj keď nie starostlivosť celodennú, ale na pár
hodín na kontrolu. Nevedel by si pripraviť stravu sám. Užíva lieky proti agresivite, cez deň veľa prespí.

Svedkyňa v roku 2019 ukončila bakalárske štúdium v Bratislave s titulom Bc. Pokračovala v štúdiu
v Banskej Bystrici a z finančných dôvodov školu ukončila. Do Bratislavy chodila dva dni, nechodila na
prednášky, ani na cvičenia. K svojmu štúdiu uviedla, že v roku 2013 začala študovať v Brne, kde chodila
jeden rok, potom prestúpila po nehode do Bratislavy, kde chodila štyri roky a potom do Banskej Bystrice,kde chodila rok, ale posledný rok neukončila z dôvodov finančných. Štúdium si financovala zo svojich
úspor. Keď bola v medziročníku, musela si zaplatiť celý rok z vlastných peňazí. Pracuje v Brose ako
administratívny zamestnanec, ale teraz je na materskej dovolenke.

Žalobca nemal zdravotné problémy pred úrazom. Pred úrazom sa venoval bicyklovaniu, plávaniu, je
nositeľom Zlatej plakety a od 18-tich rokov je darcom krvi. T. č. už krv nedaruje. Chodil aj na kultúrne
podujatia, hlavne na koncerty starších kapiel. Teraz sa nevenuje žiadnym záľubám. Športom sa venoval
na úrovni hobby, teda rekreačne, nebol alkoholik, vypil si občas, ale po smrti jej matky si vypil viac.
Pri bicyklovaní používal prilbu, keď bol v meste a v čase, keď došlo k dopravnej nehode, prilbu nemal,

lebo to bolo na okraji mesta.
Svedkyňa vysvetlila, prečo si vypil žalobca v čase nehody viac, v tom čase bola týždeň na chate, možno
mu bolo smutno a dlho.
Žalobca si spomenul na svojich známych po dvoch až troch rokoch. Keď sa spolu stretli, nevedeli, ako
sa majú k nemu správať a čo sa majú opýtať. Z jeho strany bola aj snaha kontaktovať sa so známymi
a rodinou, ale z druhej strany sa im nepáčila komunikácia pre nevhodné vtipy.

Svedkyňa považuje najhoršie z tejto nehody to, že žalobca hlavne po psychickej stránke nie je na
tom dobre, nemôžu robiť tie aktivity, ktoré robil predtým, nemôže chodiť sám. Do popredia dala pohyb
žalobcu.
Navštevujú spolu so žalobcom jeho sestru vo Fačkove, sestru pozná, pozná aj brata, chodia spolu s
rodičmi jej priateľa opekať. Žalobca nechce ísť do kina ani na žiadne iné spoločenské podujatie, zrejme

si myslí, že tam stretne svojich známych. Nepožíva v domácom prostredí alkoholické nápoje. V roku
2019 bol v Kováčovej na liečení päť týždňov prostredníctvom zdravotnej poisťovne. Uviedla, že robí
všetko preto, aby sa zlepšil zdravotný stav žalobcu, chodí s ním k ortopédovi do Popradu, kde zaplatila
sumu 300 eur. Žalobca si cvičením udržiava fyzickú kondíciu, každému hovorí, že cvičí, podľa nej je
to dobré. Žalobca doposiaľ o nehode nehovoril, nepýta sa na ňu. 50 % spomienok mu odišlo z pamäti

a 50 % si pamätá. Žalobca si nepamätá ani na smrť jej matky, veľa vecí si stále nepamätá.
Mesačne platia za byt nájom aj prevádzkové náklady okolo 300 eur. Toto inkaso platí svedkyňa. Z
dôchodku žalobcu uhrádza ošatenie, stravu a lieky. Mesačne platí za lieky 50 eur. Nevedela uviesť,
či sa tlak žalobcovi zlepšil, ale denne si meria dve hodiny tlak. Žalobca sa vie rozčúliť nad bežnými
vecami, ako napr. niekto zle parkuje, nedá sa s ním rozprávať o politike, lebo vždy nadáva. Žalobca má

nasporených asi 2.000 eur. Liečenia mu platí zdravotná poisťovňa, ale zdravotné pomôcky na cvičenie
si platil sám. Raz za dva roky chodí s ním do Trenčína na kyslíkové komory, ktoré sa tiež platia.

13. Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica zo dňa
4.9.2014 vyplynulo, že žalobca bol prijatý na oddelenie anestéziológie a internej medicíny 28.8.2014 a

prepustený bol 4.9.2014 so záverom karaniotraume, hemoragicko-kontúzne ložisko FT bazálne 1.sin,
edéme mozgu, subdurálne krvácanie po úraze FTP 1.dx , supratentoriálne v oblasti
Pentagonu prepontínnych cisterien so zatečením do spinálneho kanála, dekompresívna kraniectomia
FTP, viaceré zlomeniny lebky, ložiskové pomliaždenie mozgu. V prepúšťacej správe je podrobne
popísaný priebeh ochorenia žalobcu.

Zo správy vyplýva, že žalobca bol privezený LZS bez predošlého ohlásenia ako cyklista údajne opitý,
zrazený vodičom nákladného auta, údajne tiež opitým z letiska Prievidza.

14. Z ďalšej prepúšťacej správy z Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 4.1.2016 súd
zistil,žeprijatieodporučilaNemocnicaspoliklinikouPrievidza,sosídlomBojnice.Zosprávy tiežvyplýva,

že v tomto národnom rehabilitačnom centre bol žalobca od 4.1.2016 do 25.1.2016. V tejto správe je
podrobne rozpísaný rehabilitačný program.

15. Zo záveru zo psychologického vyšetrenia z Národného rehabilitačného centra Kováčová zo
dňa 20.1.2016 vyplynulo, že u žalobcu bolo zaznamenané výrazné zlepšenie oproti minulému

pobytu v oblasti kognitívnych funkcií a exekutívy aj spolupráce. Bolo možné realizovať celú
neuropsychologickú batériu. Výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia svedčia pre výrazné
zlepšenie celkovej kognitívnej výkonnosti. Zo záveru je zrejmé, že kognitívne deficity t. č. už
mierneho stupňa pretrvávajú v oblasti krátkodobej/pracovnej pamäti, vizuo-motorickej koordinácie
so sekundárnym dopadom dysexekutívneho syndrómu ľahkého stupňa a mierne psychomotorického

tempa. Osobnosť kompenzovaná, nižšia flexibilita v myslení euthýmne ladenie. Bolo doporučené
pokračovať v kognitívnom tréningu.16. Podľa prepúšťacej ošetrovateľskej správy zo dňa 25.1.2016 z Národného rehabilitačného centra
Kováčová vyplýva, že žalobca bude používať mechanický invalidný vozík a sú tu vymenované ďalšie
ortopedické a kompenzačné pomôcky na polohovanie končatín s polohovateľnými dlahami do extenzie.

17. Bol vydaný lekársky posudok o bolestnom dňa 6.6.2016 primárom MUDr. Jozefom Hudecom, PhD.
ortopéd špec. FBLR, ktorý uviedol začiatok liečenia žalobcu od 28.8.2014, dátum ukončenia liečby nie
je uvedené, v ústavnom ošetrení od 28.8.2014, pracovná neschopnosť od 28.8.2014 intermitentne do
25.1.2016. Lekársky posudok o bolestnom je vypracovaný podľa z . č. 437/2004 Z. z. - o náhrade

za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnkov
a príčina poškodenia je uvedená zrazenie ako cyklista osobným autom s prívesom. Lekár ohodnotil
bodovo bolestné za úraz 885 bodov.

18. Bol vydaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia dňa 6.6.2016 tým istým lekárom
s tým, že žalobcovi bolo priznaných za sťaženie spoločenského uplatnenia 2.660 bodov a bodové

ohodnotenie podľa § 10 ods.4 vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví zvýšené na dvojnásobok
na 5.320 bodov.

19. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny so sídlom Prievidza vydal

dňa 16.4.2015 rozhodnutie, ktorým vyhovel žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom zo dňa 4.3.2015 pre žalobcu. V rozhodnutí je uvedená funkčná
porucha u žalobcu 80 %. Žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný
na sprievodcu.

20. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny vydal dňa
2.4.2015 lekársky posudok na účely preukazu vydaný podľa § 11 ods.12 a § 52 písm. d/ z. č.
447/2008 Z. z. - o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení
neskorších zmien a doplnkov pre žalobcu s tým, že u žalobcu ide o stav po ťažkej traume hlavy s
apalickýmsyndrómomkvadruparesouimobilitou,inkontinencioumoču3.st.Ideofyzickúosobusťažkým

zdravotným postihnutím a vyžaduje si sprievodcu. Tento lekársky posudok vydal posudkový lekár MUDr.
Karol Herda.

21. Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom Trenčín vydal dňa 3.11.2014 posudok o odkázanosti na
sociálnu službu na základe žiadosti o posúdenie odkázanosti a zdravotného posudku žalobcu s tým, že

zoznam úkonov sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a úkony základných sociálnych
aktivít sú všetky vymenované v uvedenom posudku. Žalobca splnil podmienky pre poskytovanie
sociálnej služby v Domove sociálnych služieb v zmysle § 38 ods.1 z. č. 448/2008 Z. z. - o sociálnych
službách v znení neskorších zmien a doplnkov.

22.Sociálna poisťovňa,pobočkaPrievidzasosídlom Prievidzavydaladňa6.11.2014 Odbornýposudok
o invalidite. Rozhodla, že žalobca je invalidný podľa § 77 ods.1 z. č. 461/2003 Z. z. - o sociálnom
poistení v znení neskorších zmien a doplnkov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 80 %.

23. Na základe uvedeného odborného posudku o invalidite rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie
Bratislava dňa 11.12.2014 rozhodnutím a určila od 1.januára 2015 pre žalobcu zvýšenie invalidného
dôchodku na sumu 504,20 eur.

24. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím zo dňa 23.októbra 2014 priznala žalobcovi pri
dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 28.augusta 2014 nárok na nemocenské za obdobie
od 7.sepembra 2014 do zániku nároku na nemocenské vo výške 10,213610000 eur za deň.

25. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 11.8.2016 uplatnil týmto podaním nárok

na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a
uplatnenie straty na zárobku počas PN vo veci poisteného vodičaXXX, poškodeného H., žalobcu pri
dopravnej nehode zo dňa 28.8.2014 motorovým vozidlom zn. Kia Sportage, EVČ: PD XXXEB, prív.
vozík zn. BAN, EVČ: PD XXXYF.Z uvedeného podania vyplýva, že pri dopravnej nehode došlo k ublíženiu na zdraví Petra Klinca
(žalobcu) vzniknutej prevádzkou motorového vozidla pri dopravnej nehode dňa 28.8.2014 a poškodený
X. A. bol účastníkom dopravnej nehody ako cyklista, ktorý bol zachytený prívesným vozíkom zn.

BAN za motorovým vozidlom zn. Kia Sportage. Za škodu zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič
motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427
a nasl. a § 420 Občianskeho zákona. Prevádzkovateľ motorového vozidla P. V. v čase škodovej udalosti
mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle
z. č. 381/2001 Z. z. v platnom znení v poisťovni AXA poisťovňa, a.s. Nároky poškodeného XX.XXXna

náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok voči poisťovateľovi je daný § 15 cit. zákona.
Podľa lekárskych posudkov primára MUDr. Jozefa Hudeca, PhD. z NRC Kováčová zo dňa 6.6.2016 bolo
bolestné ohodnotené 885 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 5.320 bodmi. V zmysle § 5 ods. 2
z.č.437/2004 Z.z.-onáhradezabolesťaonáhrade zasťaženiespoločenskéhouplatnenia,výškatejto
náhrady za jeden bod sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve

SR za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na jej náhradu. V zmysle opatrenia
Ministerstva zdravotníctva SR č. SO2491-OL-2016 zo dňa 18.5.2016 bola pre rok 2016 ustanovená
výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia za 1 bod 17,66 eur.
Náhrada za bolestné predstavuje sumu 15.630 eur a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
predstavuje sumu 93.952 eur.

Právny zástupca žalobcu navrhol podľa § 6 ods.1 z. č. 437/2004 Z. z. uzavrieť dohodu o vyrovnaní o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom na vek poškodeného v čase úrazu, invalidite,
rozsahu a závažnosti následkov, obmedzenie jeho spoločenského uplatnenia do života, preto uplatnil
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo predstavuje 5.320 bodov a sumu
46.976 eur.

Právny zástupca žalobcu zdôvodnil zvýšenie tohto nároku preto, lebo poškodený následkom úrazu sa
stal nesebestačným, odkázaný na pomoc druhých, je trvalo vylúčený z doterajšieho, ako aj budúceho
plnohodnotného a spoločenského života, je obmedzený v možnosti uplatniť sa v živote, v pracovnom
zaradení, v osobných záľubách, v kultúrnom vyžití, v športe. Má narušenú krátkodobú pamäť, má
problémy s chôdzou, je inkontinentný, pri bežných denných a seba obslužných činnostiach potrebuje

pomoc iných osôb.
Pred úrazom bol vo výbornej fyzickej kondícií, veľa športoval, plával, bicykloval, hrával futbal, často
chodil s priateľmi na výlety do prírody. Bol dlhoročným darcom krvi. Následkom úrazu sa stal invalidným
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Miera funkčnosti poruchy u
poškodeného je 80 %. Úraz s fatálnym následkom pre ďalší život utrpel v produktívnou veku 45 rokov.

Následkom úrazu bol poškodený práceneschopný od 28.8.2014 do 5.11.2014, t. j. 70 dní. Denný
vymeriavací základ podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 23.10.2014 činí
37,1404 eur. Výpočet straty na zárobku predstavuje 683,38 eur s tým, že 1. až 3. deň dočasnej PN 50%
DVZ 20,4472 x 3 dni = 61,28 eur a 4. až 70.deň dočasnej PN 25 % DVZ 9,2851 x 67 dní = 622,10 eur,
spolu strata na zárobku počas PN činí 683,38 eur.

Celkovo uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia a jeho zvýšenia a strata na zárobku počas PN predstavuje 157.241,38 eur, ktorú žiadal
žalobca uhradiť na účet, ktorý uviedol v tomto podaní.

26.ZrelácieDopravnejpolíciePZ opriebehudopravnejnehodypredloženejpoisťovňouAXAPoisťovňa,

a.s., organizačná zložka Slovensko so sídlom Bratislava zo dňa 18.8.2016 okrem iného vyplýva, že k
dopravnej nehode došlo 28.8.2014 o 17.50 hod. v obci Bojnice, časť Kúty na komunikácií mimo obce a
mimo križovatky. Išlo o cestu od Bojníc, časť Kúty na obec Lazany. Z popisu priebehu dopravnej nehody
vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že cyklista E.idúci smerom doH. po pravej strane cesty stratil
stabilitu pri riadení bicykla, kedy predným kolesom narazil do pravej prednej časti prívesného vozíka

ťahaného OMV Kia Sportage, ktoré ho v tom čase predchádzalo. Následkom bolo, že cyklista po náraze
padol na zem a zranil si hlavu.
Dňa 17.9.2014 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví v zmysle § 158 Trestného
zákona. XX. AXAr A. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm. g/, e/, l/
zákona o priestupkoch. Príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti vodiča - nevenovanie

sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke a následok, vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Priamym účastníkom bol
aj XX.XXXXXX.XXXXXXX.n X., ktorá bola prepravovaná osoba, spolujazdec, ktorý bol bez zranenia,
priamym účastníkom bol P. V., bez zranenia, obaja bytom E.. Q. dopravnej nehody bol L. X.. Vozidlodopravnej nehody bolo Kia Sportage PD XXXEB, červená metalíza, ktoré nebolo poškodené a prívesný
vozík BAN PD XXXYF, ktorý bol pripojený na vozidlo. Škoda na vozidle bola 50 eur.

27. AXA poisťovňa, a. s. zaregistrovala vznik poistnej udalosti pod číslom: 16.200007.0027690. K
uplatnenému nároku žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu poisťovňa uviedla, že žiada o
zaslanie dokumentov preukazujúce zavinené protiprávne konanie poisteného.

28. Z trestného spisu ORPZ Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza ČVS:ORP-140/

DI-PD-2014 vyplýva, že dňa 17.9.2014 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona, lebo dňa 28.8.2014 v čase o 17.50 hod. došlo na účelovej komunikácií
medzi obcami B., časť E. a E. v okrese Prievidza k dopravnej nehode, kedy cyklista X. A. riadil bicykel
po uvedenej ceste v smere na E. a to po pravom okraji cesty a v tom istom čase riadil po tejto ceste svoje
osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage s EVČ: PD-XXXEB s prívesom s EČV: PD-XXXYF vodič P.
V., bytom E.. Vo vzdialenosti 63 m od betónového premostenia potoka na tejto ceste v smere na obec

E. došlo k zrážke cyklistu s prívesným vozíkom ťahaným uvedeným osobným motorovým vozidlom.
Cyklista X. A. utrpel pri dopravnej nehode zranenie, ktoré si vyžiadalo viac ako 7 dní zmeny jeho
obvyklého spôsobu života. Požitie alkoholických nápojov nebolo zistené u vodiča motorového vozidla,
nakoľko cyklista X. A. nebol schopný dychovej skúšky pre zranenie, bol nariadený odber krvi.
Vo veci boli vypočutí svedkovia F., B., X., X., A..

Z výpovedeA. z trestného spisu okrem iného vyplynulo, že jazdil rýchlosťou v inkriminovanom čase na
úseku A. - E. 50 až 20 km/hod., videl na pravej strane cyklistu, ktorý tiež smeroval na obec E., ktorý
nemal na hlave prilbu. Cyklista išiel kľukato a ešte aj jeho spolujazdec mu povedal, aby dával pozor,
nakoľko sa mu javilo, že je pod vplyvom alkoholu a preto sa dal s vozidlom maximálne k ľavému okraju
vozovky. Mal podozrenie, že cyklista je pod vplyvom alkoholu, upozornil ho zatrúbením, že ide za ním a

že ho ide predbehnúť. On sa na to dal ešte viacej k pravému okraju vozovky, takže zareagoval na jeho
zatrúbenie a potom ho začal predchádzať. Keď bol už pred cyklistom so svojím vozidlom, sledoval ho v
spätnom zrkadle a tým dával pozor, aby ho bezpečne predbehol. Keď ho začal predbiehať už aj vozíkom,
ktorý ťahal, videl ho v spätnom zrkadle, že cyklista urobil náhly pohyb s bicyklom doľava, kedy následne
padol a počul aj buchnutie do vozíka. Ihneď zastavil vozidlo, vystúpil z neho a utekal za cyklistom a

videl, ako leží na vozovke. Na zadnej časti hlavy mal krv a okamžite zavolal záchranku. Do príchodu
sa mu snažil pomôcť, cyklista bol pri vedomí a komunikovali spolu. Tiež spomenul neznámeho lekára,
ktorý mu poskytol prvú pomoc. Bol v šoku, preto mu nebol schopný poskytnúť prvú pomoc. Následne
volal políciu. Nebol si vedomý porušenia dopravných predpisov, lebo dodržal všetko, čo mal a nebol si
vedomý ani, že by zavinil dopravnú nehodu. Podľa neho k dopravnej nehode došlo preto, lebo cyklista

bol pod vplyvom alkoholu a nebol schopný bicykel riadiť.
Z výsluchu svedkyne LX.j vyplynulo, že v deň nehody v čase asi o 17.45 hod. sedela pri premostení
potoka v obci B., časť A. so svojím priateľom L. X. a postrehla, ako prešlo okolo nich vozidlo
SUV, nepamätala si značku a ťahalo prívesný vozík naložený konármi zo stromov. Vodič tohto vozidla
obchádzal kúsok od nich cyklistu, kedy sa dal s vozidlom na čo najviac na ľavú stranu a cyklista, keď

počul, že ide za ním vozidlo, dal sa úplne vpravo. Keď už však bolo vozidlo pred cyklistom, tento zrejme
nevedel, že vozidlo ťahá ešte aj prívesný vozík, cyklista za vozidlom urobil s bicyklom kľučku doľava,
kedy sa vyhýnal kríkom a konárom z rastúcich stromov do cesty. Vtedy narazil predným kolesom do
vozíka za vozidlom a tento náraz ho prevrátil tak, že padol hlavou rovno na vozovku. Cyklista nemal
na hlave prilbu. Po páde cyklistu vozidlo zastavilo a vodič a tiež spolujazdec vyšli von z vozidla a išli

za cyklistom. Vodič zavolal záchranku.
SvedokV.k vo svojej výpovedi uviedol, že bol s priateľkou E. B. v inkriminovanom čase na úseku časť
A. smer obec E. a sedeli na betónovom premostení potoka, rozprávali sa. Prešlo okolo nich vozidlo s
vozíkom, išlo terénne auto, ktoré ťahalo za sebou prívesný vozík naložený konármi zo stromov. Vozidlo
jedným kolesom vozík tresol do jamy na ceste, čo spôsobilo riadnu ranu, preto sa spolu s priateľkou

pozreli na toto vozidlo a videli ako vodič obchádza kúsok od nich cyklistu. Vodič sa s vozidlom dal
úplne na kraj vozovky vľavo a cyklista sa dal úplne vpravo. Zrejmé počul, že ide za ním vozidlo a keď
už vozidlo bolo pred cyklistom, ten urobil s bicyklom manéver vľavo, pretože obchádzal konáre, ktoré
zo stromov zasahovali do cesty. Netušil, že vozidlo za sebou ťahá vozík a zrejmé predným kolesom
bicykla narazil do vozíka za vozidlom a tento náraz ho prevrátil tak, že padol hlavou rovno na vozovku.

Nemal na hlave prilbu, rozbil si hlavu.
Spolujazdec V. uviedol, že vodič P.v V. išiel rýchlosťou 15 až 20 km/hod., všimol si na pravej strane
cyklistu,ktorýsmerovaltiežnaobecE.avidelhoajC.V..Išielpopravomokrajivozovky.Cyklista jazdilna
bicykli kľukato a nemal na hlave ochrannú prilbu. Povedal vodičovi, aby dával pozor, lebo tento cyklistamá draka, to znamená mal vypité vzhľadom na jeho jazdu. Vodič sa dal s vozidlom maximálne k ľavému
okraju vozovky a upozornil zatrúbením cyklistu, že idú za ním a že ho idú predbehnúť. Cyklista sa na
to dal ešte viac k pravému okraju vozovky, takže na zatrúbenie zareagoval a potom začali cyklistu

predchádzať. Následne, keď boli s vozidlom pred cyklistom, počuli buchot a vodič vozidla okamžite
zastavil. Nevedel o čo ide, ale vodič zastavil a zbadal cyklistu na zemi. Cyklistovi tiekla z hlavy krv a
vodič U.c volal záchranku. Cyklista s nimi komunikoval a snažili sa mu pomôcť do príchodu záchranky.
A. bol z tejto nehody v šoku.
Zo zápisnice o výsluchu znalca Ing. Dany Gažovej okrem iného vyplýva, že koncentrácia etanolu v krvi

X. A. mohla byť 2,28 - 2,56 g/kg (promile).

29. V uvedenom spise sa nachádza aj znalecký posudok č. 128/2014 vo veci analýzy dopravnej nehody
zo dňa 28.8.2014 vypracovaný Ing. Karolom Gondžárom, CSc. so sídlom Žilina, znalcom z odboru
dopravy, doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad
hodnoty cestných vozidiel, ktorý vo svojom znaleckom posudku v závere uviedol, že vodič vozidla zn.

Kia Sportage EČ: PD XXXEB s prívesom EČ: PD XXXYF P. V. jazdil v nehodovom mieste s vozidlom
rýchlosťou 15 až 20 km/hod. Rýchlosť jazdy vodiča hodnotil ako dovolená a technicky primeraná a
rýchlosť jazdy vodiča nie je v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody a ani túto
nejako neovplyvnila. Vodič cyklistu upozornil zatrúbením, po čom začal cyklistu predchádzať a keď
sa nachádzal vozidlom Kia pred cyklistom, uvidel ako cyklista zabalansoval a spadol doľava na pravú

zadnú časť prívesu. Vodič predchádzal cyklistu tak, že s vozidlom a prívesom jazdil ľavou stranou pri
ľavom okraji vozovky, to znamená v pravej časti vozovky zostávalo približne 1,4 m voľnej šírky vozovky
pre jazdu cyklistu. Cyklista mal dostatočnú šírku pre bezpečnú jazdu. Vodič predchádzal cyklistu
s bezpečným bočným odstupom. Techniku a spôsob jazdy vodiča motorového vozidla Kia Sportage
hodnotil znalec ako správnu, vodič jazdil v nehodovom mieste dovolenou a technicky primeranou

rýchlosťou, cyklistu predchádzal bezpečným spôsobom a s dostatočným bočným odstupom a nemohol
predvídať, že cyklista v nehodovom mieste zabalansuje a spadne doľava a toto nemohol ani nijako
ovplyvniť. Technika a spôsob jazdy vodiča osobného motorového vozidla Kia s prívesom nie je v
príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody.
CyklistaX. jazdil pred nehodou pri pravom okraji vozovky a v nehodovom mieste, keď bol predchádzaný

vozidlom Kia s prívesom zabalansoval a spadol vľavo na pravú zadnú časť prívesu. Po nehode zostal
ležať na vozovke v pravej časti vozovky. Konanie cyklistu bolo v čase nehody ovplyvnené alkoholom.
Techniku a spôsob jazdy cyklistu je možné hodnotiť ako nesprávnu a to v tom, že cyklista jazdil pod
vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho bola jeho jazda nestabilná a keď bol predchádzaný vozidlom Kia s
prívesom, zabalansoval a spadol doľava na pravú zadnú časť prívesu. Nesprávna technika a spôsob

jazdy cyklistu spočívala v jeho nestabilnej jazde v dôsledku stavu po požití alkoholu s následným pádom
vľavo, je možné hodnotiť v priamej príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody.
Vodič motorového vozidla Kia nemal možnosť nehode zabrániť, nakoľko cyklistu predchádzal
bezpečným spôsobom a nemohol predvídať, že cyklista zabalansuje a spadne doľava na pravú zadnú
časť prívesu.

Cyklista X. mal možnosť nehode zabrániť a v kritickom mieste jazdiť pri pravom okraji vozovky,
nebalansovať a nespadnúť, čo však bolo ovplyvnené stavom po požití alkoholu.

30. V súdnom spise sa nachádza aj spisový materiál z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza,
oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, vec je vedená ako

preukaz ŤZP - S pre klienta X. A. zo 4.3.2015.
V spisovom obale sa nachádza zápisnica z 29.5.2015, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 16.4.2015, ktorým sa vyhovelo
žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom zo
dňa 4.3.2015; lekársky posudok zo dňa 2.4.2015 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor

sociálnych vecí a rodiny Prievidza; žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutímsosprievodcom;lekársky nález naúčelyvoveciachkompenzáciepreukazuaparkovacieho
preukazu; správa pre ošetrujúceho lekára zo dňa 31.12.2014; prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice
s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica zo dňa 4.9.2014; lekárska prepúšťacia správa NsP
Prievidza so sídlom Bojnice zo dňa 25.9.2015; prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou

Banská Bystrica zo dňa 7.1.2015; prepúšťacia správa z tejto nemocnice zo dňa 3.3.2015.
Všetky tieto listiny predložil žalobca súčasne s podaním žalobného návrhu.

31. V súdnom spise sa nachádza aj spisový materiál Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza.V spisovom materiáli sa nachádza lekárska správa Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza zo dňa
6.11.2014; odborný posudok o invalidite zo dňa 6.11.2014; žiadosť o dávku sociálneho poistenia zo dňa
2.10.2014; prepúšťacia správa Fakultnej nemocnice Poliklinika Banská Bystrica; lekárska prepúšťacia

správa Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom Bojnice, traumatologické oddelenie; žiadosť o
ustanovenie osobitného príjemcu dávky dôchodkového zabezpečenia; žiadosť o dôchodok.
Prevažná časť týchto listín je tiež súčasťou žalobného návrhu.

32. Zo znaleckého posudku č. 14/2020 vypracovaný a predložený Ing. Marcelom Jancom, znalcom z

odboru cestná doprava zo dňa 3.4.2020 vyplýva, že vodič vozidla Kia Jaroslav V. mohol cyklistu X.
A., resp. v trajektóriu pohyb cyklistu na danú vzdialenosť rozpoznať, teda mohol ho vidieť. Znalec
uviedol,žejeprijateľnépredpokladať,ževzhľadomnaspôsobjazdycyklistuA.začalocyklistuvozidloKia
vedené vozidlo P. V. v tomto čase meniť smer jazdy k ľavému okraju. V tomto čase je technický prijateľné
predpokladať, že v tomto čase mohlo byť vodičom vozidla Kia P. V. aktivované zvukové zariadenie,
klaksón a následne mohla byť upravená trajektória pohybu cyklistu X. A. smerom doprava z dočasne

menej výraznou amplitúdou priečneho pohybu bicykla. V inkriminovanom čase je technický prijateľné
predpokladať, že v tomto čase začínalo vozidlo Kia vedené vodičom P. V. predchádzať cyklistu X. A.
a v tomto čase prebiehalo predchádzanie cyklistu vozidlom Kia a začína zmena smeru jazdy cyklistu
A. smerom doľava. V čase zrážky vozidla Kia s prívesným vozíkom a cyklistu na základe spisového
materiáluadostupnýchinformáciíasimulácianáslednejanalýzynehodovéhodejajetechnickyprijateľné

predpokladať, že rýchlosť vozidla Kia s prívesným vozíkom v čase zrážky bola 17,5 km/hod., rýchlosť
cyklistu 8 km/hod. Možno usudzovať, že cyklista narazil do pravej prednej časti prívesného vozíka
predným kolesom vozidla, čo zjavne vidieť na obrázku č. 17. Je možné potom usudzovať z predloženej
fotodokumentácie políciou tesne po dopravnej nehode a analýzou nehodového deja, že najskôr došlo
ku kontaktu predného kolesa bicykla s pravou prednou časťou prívesného vozíka, následne ku kontaktu

cyklistu, tela cyklistu s konármi zo stromov, ktoré boli uložené na prívesnom vozíku, následne ku strate
stability cyklistu a k pádu cyklistu na vozovku. Vozidla Kia s prívesným vozíkom zastavilo približne 13,8
m od miesta zrážky s cyklistom, čo zjavne vidieť na obrázku č.21.
Taktostanovilmožný priebehdopravnejnehodyznalec,pričommalzohľadniťvšetkyzistenéskutočnosti,
vrátane aj všetkých svedeckých výpovedí a vyhodnotiť ich prijateľnosť pre možný priebeh dopravnej

nehody.
Znalec na strane 11 až 17 popísal technický najprijateľnejší možný priebeh dopravnej nehody, v
ktorom zohľadnil všetky zistené skutočnosti s prihliadnutím aj na zdokumentované informácie uvedené
v spisovom materiáli, fotografie z dopravnej nehody, technické parametre vozidla, prívesného vozíka a
informácie zistené na mieste dopravnej nehody atď.

K technike a spôsobu jazdy vodiča vozidla Kia P. V. a cyklistu X. A. vo vzťahu k charakteru ich jazdy,
rýchlosti, bočného odstupu, včasnosti a správnosti reakcie, prípadne vo vzťahu k ďalším podstatným
skutočnostiam uviedol, že technika a spôsob jazdy cyklistu X. Klinca je opísaný na stranách 1 až 17
znaleckého posudku.
Vzhľadom na vek cyklistu, mierne stúpanie cesty smerom na E., stav cyklistu, vplyv alkoholu a výpovede

zúčastnených strán považuje znalec za technicky prijateľné, že cyklista sa pohyboval rýchlosťou vc = 2,2
m.s.-2, resp. 8 km/hod. Uviedol, že je technicky prijateľné, že jazda cyklistu pod vplyvom alkoholu takého
množstva, aké bolo zistené cyklistovi X. A. v kombinácií s rýchlosťou okolo 8 km/hod. spôsobí amplitúdu
makrovlny v rozsahu až 1,5 m - priečne vychýlenie od priamky 0,75 m na každú stranu (doľava, resp.
doprava). Cyklista by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji

vozovky, resp. čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Cyklista by dopravnej nehode zabránil aj v tom
prípade, ak by amplitúda, tzv. makrovlny bola maximálne 0,5 m, čo v praxi znamená trajektóriu pohybu
cyklista, čo najviac pripomínajúcu pohyb bicykla po priamke s maximálnym priečnym vychýlením 0,25
m na každú stranu (doľava, resp. doprava). Čo sa týka techniky a spôsobu jazdy vodiča vozidla Kia a
prívesného vozíka znalec uviedol, že technika a spôsob jazdy vodiča vozidla Kia s prívesným vozíkom

P. V. je opísaný na strane 11 až 17 znaleckého posudku.
Vzhľadom na dostupné informácie o dopravnej situácií, výpovediach účastníkov a svedkov
dopravnej nehody, technických informáciách o vozidle a prívesnom vozíku, náklade, typu komunikácie,
poveternostných podmienkach a ďalších skutočnostiach je technicky prijateľné predpokladať, že vozidlo
Kia s prívesným vozíkom jazdilo v čase dopravnej nehody a tesne pred dopravnou nehodou rýchlosťou

17,5 km/hod. Vzhľadom na takúto rýchlosť bol vypočítaný minimálny bezpečný bočný odstup vozidla
Kia s prívesným vozíkom od cyklistu B = 79,25 m. Zabránenie dopravnej nehody zo strany vodiča vozidla
Kia prívesného vozíka P. V. je opísaný na strane 18 až 22 znaleckého posudku. S prihliadnutím na
všetky skutočnosti znalec uviedol, že kľukatá jazda cyklistu, predpoklad vodiča vozidla Kia, že cyklistaje pod vplyvom alkoholu, trčiace konáre, šírka cesty a výsledkov analýzy nehodového deja je technicky
prijateľné predpokladať, že pri predchádzaní cyklistu vodiča P. V. vozidlom Kia s prívesným vozíkom
v mieste dopravnej nehody nebolo možné zachovať dostatočný bočný odstup vozidla Kia s prívesným

vozíkom od cyklistu. Zabrániť dopravnej nehody tak bolo možné iba takým spôsobom, ak by vozidlo Kia
s prívesným vozíkom vedené vodičom P. V. nezačalo predchádzať cyklistu X. A. a buď včas zastavilo
pred alebo včas spomalilo a vyrovnalo rýchlosť na úroveň rýchlosti cyklistu.
Čo sa týka technickej príčiny dopravnej nehody, znalec uviedol, že vzhľadom na vykonanú analýzu
k danej dopravnej nehode možno konštatovať, že technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody je

potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej a to skutočnosti, či vodič vozidla Kia s prívesným
vozíkom P. V. mal povinnosť predpokladať, že cyklista X. A. jazdí v rozpore s ustanovením § 55 ods.1
z. č. 8/2009 Z. z., v zmysle ktorého na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke po cyklistov. Po
cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri
pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, sme sa jazdiť po pravej krajnici
vozovky - v danom prípade, či mal vodič vozidla Kia a prívesného vozíka A. V. predpokladať, že cyklista

X.júnamôže aj v čase predchádzania vozidlom Kia s prívesným vozíkom vykonávať s bicyklom výrazné
priečne vychýlenie od priameho smeru, tzv. makrovlna s amplitúdou až 1,5 m, resp., či sa môže vyhýbať
konárom zo stromov zasahujúcim do cesty.
Ak túto povinnosť vodič vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. mal, potom nehoda mala dva prvky, ktoré
spôsobili vznik dopravnej nehody:

1. Nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Kia s prívesným vozíkom XXXX, ktorá bola v rozpore s § 15
ods.3 z. č. 8/2009 Z. z. a ktorá vodičovi X,X znemožnila zabrániť dopravnej nehode.

2. Nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu X. A., ktorá bola v rozpore s ustanovením § 55 ods.1 z.

č. 8/2009 Z. z. a ktorá kolíznu situáciu vyvolala.

Znalec uviedol, že v prípade, ak vodič vozidla Kia s prívesným vozíkom A.c túto povinnosť nemal, potom
technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu Petra A., ktorá
bola v rozpore s ustanovením § 55 ods.1 z. č. 8/2009 Z. z. a ktorá kolíznu situáciu vyvolala.

33. Žalobca sa vyjadril prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu k znaleckému posudku
dňa 5.júna 2020, v ktorom uviedol, že jedno z najpodstatnejších zistení znalca považuje fakt, že šírka
vozovky v bezprostrednej blízkosti miesta dopravnej nehody kolísala a nebola konštantná. Kým v mieste
tesne pred miestom zrážky mala vozovka šírku cca 3,5 m, v oblasti miesta zrážky už bola táto šírka len

3 m, čo je jasne zdokumentované na stranách 6 a 7 znaleckého posudku. Na mieste dopravnej nehody
zasahovali do cesty aj konáre kríkov, ktoré rástli popri ceste, tak ako na to žalobca poukazoval už od
počiatku v podanej žalobe.
Za podstatný tiež považuje technický popis jazdy a pohyb cyklistu na bicykli, ktorý sa nepohybuje
úplne rovno po priamke, ale vytvára tzv. makrovlny v dĺžke 5 až 40 m s amplitúdou, ktorá sa pohybuje

v rozmedzí od 0,5 m až 1,5 m v závislosti od rôznych okolností (vek cyklistu, skúsenosti, technická
zručnosť, ovplyvnenie alkoholu a podobne). Rovnako môže nebezpečná situácia vzniknúť pri otočení
hlavy cyklistov smerom dozadu a taktiež pri obchádzaní rôznych prekážok. Z technického hľadiska by
preto vodiči mali v prípade predchádzania cyklistov udržiavať bočný odstup minimálne 1 až 1,5 m.
Znalec v znaleckom posudku podmienene poukázal na dve možnosti zabránenia dopravnej nehody

zo strany vodiča motorového vozidla a to jednak z hľadiska priestorového skoršou reakciou a potom
zachovaním bezpečného bočného odstupu. Znalec v znaleckom posudku jasne konštatoval, že z
hľadiska zachovania dostatočného bezpečného bočného odstupu pri rýchlosti motorového vozidla 17,5
km/hod. bola dostatočným bezpečným bočným odstupom vzdialenosť vozidla od cyklistu minimálne
79,25 cm. Pritom šírka motorového vozidla 1,85 m, koridor pohybu cyklistu 1,5 m a šírka vozovky v

mieste zrážky len 3 m. Vodič motorového vozidla nezachoval za daných podmienok bezpečný bočný
odstup od žalobcu jazdiaceho na bicykli a za danej rýchlosti vozidla, šírka vozovky v mieste zrážky ani
nebola dostatočná na to, aby vodič vozidla cyklistu bezpečne predbehol. Znalec v znaleckom posudku
výslovne uviedol, kľukatá cesta cyklistu, predpoklad vodiča vozidla Kia, že cyklista je pod vplyvom
alkoholu, trčiace konáre, šírka cesty a výsledkov analýzy nehodového deja je technicky prijateľné

predpokladať, že pri predchádzaní cyklistuX A. vozidlom Kia s prívesným vozíkom v mieste dopravnej
nehody nebolo možné zachovať dostatočný bočný odstup vozidla Kia s prívesným vozíkom od cyklistu a
zabrániť dopravnej nehode tak bolo možné iba takým spôsobom, ak by vozidlo Kia s prívesným vozíkomvedené vodičom P. V. nezačalo predchádzať cyklistu X a buď včas zastavilo pred alebo včas spomalilo
a vyrovnalo rýchlosť na úroveň rýchlosti cyklistu.
Uviedol, že obsah a závery znaleckého posudku potvrdili skutočnosti, ktoré od počiatku žalobca tvrdil a

na ktoré poukazoval. Zdôraznil, že z hľadiska právnych povinností vodiča motorového vozidla upravený
v ustanoveniach zákona o cestnej premávke, mal vodič motorového vozidla predpokladať, že žalobca
sa ako cyklista bude vyhýbať konárom, ktoré v danom mieste zasahovali do cesty. Nielenže mal vodič
predpokladať, ale z doterajšieho dokazovania je preukázaná jeho vedomosť o tom, že žalobca jazdí na
bicyklisoširokouamplitúdoumakrovĺnjehopohybuaž1,5mapretomalpovinnosť zvažovaťzachovanie

bezpečného bočného odstupu za týchto podmienok. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 4 ods.1 písm. a/
zákona o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom. Z
ustanovenia § 15 ods.3 cit. zákona vyplýva, že vodič musí osobitne pri predchádzaní cyklistu zachovať
dostatočný bočný odstup. Slovo osobitne v ustanovení zdôrazňuje na zvýšenú zodpovednosť vodičov
motorových vozidiel za dodržanie tejto právnej povinnosti.
Vzhľadom na tieto uvedené okolnosti sú naplnené všetky predpoklady právneho posúdenia, aby v

zmyslezáverovznaleckéhoposudkumohlabyťnesprávnatechnikajazdyvodičavozidlaKiasprívesným
vozíkom P. V. označená ako jeden z dvoch prvkov technickej príčiny vzniku dopravnej nehody.
Z hľadiska aplikácie záverov znaleckého posudku na celkové právne posúdenie zodpovednosti za škodu
žalobca poukazuje na to, že si svoje nároky na náhradu škody v konaní uplatnil z titulu zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravené v ustanovení § 427 ods.1 a 2 Občianskeho

zákona v znení neskorších zmien a doplnkov. Objektívny charakter tohto druhu zodpovednosti je
odôvodnený práve tým, že prevádzka motorového vozidla predstavuje zvýšený zdroj nebezpečenstva
vzniku škôd. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj
zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom motorového vozidla. V záujme ochrany
tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzateľa. Zákon tým

poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že motorové vozidlá predstavujú
zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla
väčšou rýchlosťou, pri strete s osobami zvyčajne vyvolávajú značné škodlivé následky a vykazujú preto
zvýšené riziko vzniku škôd pre okolitý svet, vrátane zvýšeného rizika vzniku škôd na zdraví a života
ľudských osôb. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku

motorových vozidiel.
Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427
Občianskeho zákona sú činnosť spočívajúca v prevádzke motorového vozidla, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody. Medzi predpoklady vzniku tejto
zodpovednosti za škodu nepatrí zavinené porušenie právnej povinnosti.

Je nesporné a vyplýva to i zo znaleckého posudku, že pri dopravnej nehode došlo k stretu pohybujúceho
sa motorového vozidla s prívesným vozíkom a žalobcu jazdiaceho na bicykli, pričom tento stret spôsobil
pád žalobcu a následne vznik poškodenia zdravia žalobcu. K pádu žalobcu a následne k vzniku zranení
došlo práve v dôsledku pôsobiacich fyzikálnych síl, ktoré boli vyvinuté v dôsledku rýchlosti, pevnej
konštrukcie a hmotnosti predmetného motorového vozidla, ktoré ťahalo prívesný vozík a ktoré sú všetky

typickými prejavmi osobitnej povahy jeho prevádzky. Z toho je zrejmé, že škoda na zdraví žalobcu bola
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a je tu na mieste aplikácia ustanovenia
§ 427 Občianskeho zákona. Znalecký posudok potvrdil, že žalobca nespadol na prívesný vozík, ale,
že spadol v dôsledku stretu s motorovým vozidlom. Jednoznačne je daná objektívna zodpovednosť
prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákona. Je možné skúmať už len možnú

liberáciu prevádzateľa motorového vozidla spod tejto zodpovednosti.
Liberácia (čiastočná alebo úplná) je možná v zmysle § 428 Občianskeho zákona len v prípade, ak bola
síce škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod
v prevádzke. Ak bola škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke, nie je sa možné
zodpovednosti zbaviť. V tejto súvislosti poukázal na to, že za okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke

sa vždy považujú okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú
v príčinnej súvislosti so škodou.
O okolnosti majúce pôvod v prevádzke ide vždy v prípade spôsobenia škody v dôsledku zlyhania alebo
nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke (obdobne R 3/1984).
Znalecký posudok potvrdil, že zo strany vodiča motorového vozidla došlo ku konaniu, ktoré môže byť

charakterizované ako zlyhanie, či nedostatok činnosti osôb použitých pri prevádzke motorového vozidla.
Poukázal na § 4 ods.1 písm. e/ zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého vodič je povinný dbať na
zvýšenú opatrnosť voči cyklistom; ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods.2 písm. a/ cit. zákona, podľa
ktorého je účastník cestnej premávky povinný správať sa ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosťalebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie okrem iného aj v situácií
v cestnej premávke; a tiež na ustanovenie § 16 ods.1 cit. zákona, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť
jazdy prispôsobiť okrem iného aj iným okolnostiam ktoré možno predvídať. Podľa § 15 ods.3 cit.

zákona, vodič musí osobitne pri predchádzaní cyklistu zachovať dostatočný bočný odstup.
Vzhľadom na všetky tieto zistené okolnosti, ktorých technická prijateľnosť bola potvrdená znaleckým
posudkom,bolvodičmotorovéhovozidlapovinnýpredpokladať,žežalobcasaakocyklistabudevyhýbať
konárom, ktoré v danom mieste zasahovali do cesty. Vodič vozidla má nielen predpokladať už pred
predbiehacím manévrom, mal vedomosť o tom, že žaloba jazdí so širokou amplitúdou makrovĺn jeho

pobytu až 1,5 m a preto mal povinnosť dodržať bezpečný bočný odstup od žalobcu za podmienok,
ktoré mu boli známe.
Uviedol, že uvedené je potrebné hodnotiť ako nedostatok činnosti osoby použitej pri prevádzke
motorového vozidla (vodiča). Tento nedostatok je potrebné považovať za okolnosť majúcu pôvod v
prevádzke motorového vozidla, ktorými bola škoda spôsobená. V takomto prípade nie je v zmysle § 428
Občianskeho zákona možná liberácia prevádzateľa motorového vozidla spod zodpovednosti za škodu

v zmysle § 427 Občianskeho zákona.
Za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke považuje už aj samotnú rýchlosť, či hmotnosť motorového
vozidla, pokiaľ tieto škodlivo pôsobia na zdravie osoby, ako je tomu v prípade zrazenia chodca
motorovým vozidlom, pričom v takomto prípade neprichádza do úvahy možnosť liberácie ani pri
preukázaní, že sa škode nemohlo zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia (rozsudok KS Žilina

sp. zn. 7Co 22/2011 zo dňa 16.5.2012). Uvedený právny názor je možné analogicky aplikovať aj
v danom prípade, nakoľko je zrejmé škodlivé pôsobenie rýchlosti a hmotnosti motorového vozidla,
resp. motorovým vozidlom ťahaného prívesného vozíka, ako okolnosti majúce pôvod v prevádzke,
na zdravie žalobcu, čo vylučuje v zmysle § 428 Občianskeho zákona možnosť prevádzateľa zbaviť sa
zodpovednosti za škodu.

Neprichádza do úvahy ani liberácia prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 428 veta druhá
Občianskeho zákona, podľa ktorého sa prevádzateľ zodpovednosti môže zbaviť, ak preukáže, že sa
škode nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať.
Zo znaleckého posudku je zrejmé, že vodič motorového vozidla mohol škode zabrániť zastavením pred
miestom zrážky, resp. nezačatím predchádzania žalobcu jazdiaceho na bicykli a buď zastavením alebo

spomalením a vyrovnaním rýchlosti na úrovni rýchlosti žalobcu. Takéto úsilie aj vzhľadom na právne
povinnosti, ktoré ukladá vodičovi motorového vozidlo zákon o cestnej premávke, ako aj všetky zistené
okolnosti dopravnej nehody, ktoré bolo rozhodne od neho možné požadovať.
Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že škoda na zdraví žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla, preto je daná zodpovednosť za škodu prevádzkou motorového vozidla

v zmysle § 427 Občianskeho zákona. Škoda bola spôsobená okolnosťami majúci pôvod v prevádzke,
ktorými boli v danom prípade nedostatky činnosti na strane osoby použitej pri prevádzke vozidla
(vodič), ktorá nezachovala náležitú opatrnosť voči žalobcovi ako cyklistovi a nezachovala bezpečný
bočný odstup. Za okolnosti majúce pôvod v prevádzke motorového vozidla je možné tiež považovať
rýchlosť a hmotnosť motorového vozidla, ktoré mali na zdravie žalobcu škodlivé účinky. Pokiaľ nebola

škodaspôsobenáokolnosťamimajúcimipôvodvprevádzke,prevádzkovateľsaaj napriektomunezbavil
zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákona, nakoľko sa dalo škode zabrániť pri
vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno požadovať.

34. Z písomného vyjadrenia žalovaného, ktoré podal právny zástupca dňa 11.mája 2020 vyplýva, že

závery znaleckého posudku znalca Ing. Marcela Janca sa v podstate zhodujú so závermi uvedené v
znaleckom posudku znalca Ing. Karola Gondžára, CSc. podaný v trestom konaní, najmä však pokiaľ
ide o potvrdenie toho, že k prvému kontaktu medzi bicyklom a vozidlom došlo v prednej pravej časti
motorového vozíka ťahaného za vozidlom a to z dôvodu, že cyklista narazil do vozíka (a nie z toho
dôvodu, že by vozík, či vozidlo narazilo do cyklistu).

Príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy cyklistu, t. j. žalobcu.
Ďalej uviedol, že predmetom právneho posúdenia malo byť to, či mal vodič vozidla povinnosť
predpokladať, že cyklista môže v čase predchádzania vozidlom vykonávať s cyklistom výrazné
vychýlenie od priameho smeru, t. j. makrovlnou s amplitúdou až 1,5 m, resp., či sa môže vyhýbať
konárom zo stromov zasahujúcim do cesty. Ak vodič vozidla túto povinnosť mal, potom dopravná nehoda

mala dva prvky, ktoré spôsobili jej vznik a to nesprávna technika jazdy vodiča vozidla (§ 15 ods.3 z. č.
8/2009 Z. z. - o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov) a nesprávna technika jazdy
zo strany cyklistu (§ 55 ods.1 cit. zákona).Ak vodič vozidla túto povinnosť nemal, potom dopravná nehoda mala len jeden prvok, ktorý spôsobil
jej vznik, t. j. technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu
(§ 55 ods.1 cit. zákona).

Z vyššie uvedeným žalovaný poukazuje na tieto skutočnosti:

1. Vodič motorového vozidla nebol zo strany príslušných orgánov verejnej správy žiadnym spôsobom
za údajné porušenie povinnosti na úseku cestnej premávky postihnutý a to z toho dôvodu, že
žiadne porušenie nebolo týmito orgánmi zistené v rámci konaní, ktoré boli vedené v súvislosti s

danom dopravnou nehodou, teda príslušnými orgánmi verejnej správy nebolo zistené ani porušenie
povinnosti predpokladať/predvídať, že cyklista vykonáva v čase predchádzania vozidlom výrazné
priečne vychýlenie od priameho smeru s amplitúdou až 1,5 m.

2. Zo záverov posudku tiež vyplýva, že vodič neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť 90 km/ hod.,
naopak pohyboval sa približne len 1/5-inou povolenou rýchlosťou cca 17,5 km/hod.; v tomto smere

neboli potvrdené skutočnosti uvedené vo výpovedi svedka X., že vozidlo išlo dosť rýchlo/neprimerane
asi 60 km/hod.

3. Z judikatúry súdov vyplýva, že vodič motorového vozidla nie je jediným subjektom, ktorý môže byť
zodpovedný za vznik dopravnej nehody. Žalovaný dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR z 28.5.2009 sp. zn. 1As 18/2009, v ktorom je okrem iného uvedené, že
příkladem situace, kdy zrážky vozidel nemusí bez dalšího znamenat porušení § 19 ods.1 zákona o
silničním provozu (dodržanie bezpečnej vzdialenosti) bude napr. nehoda spôsobená náhlym a silničným
provozu nedovoleným manévrem vpředu jedoucího vozidla, neměli vzadu jedouci řidič důvod takového
protiprávního jednaní vůbec očekávat.

4. Za najpodstatnejšiu však žalovaný v tomto smere považuje judikatúru a to rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu ČR zo dňa 2.8.2006 sp. zn. 3As 24/2005, rozsudok Najvyššieho správneho súdu
ČR zo dňa 28.8.2008 sp. zn. 5As 32/2008, podľa ktorého nemožno od účastníka cestnej premávky
spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto premávky inými

účastníkmi (t. j. aj cyklistami/chodcami a podobne) a aby v tomto prispôsobil svoje konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný toho názoru, že z právneho hľadiska možno prijať záver, že
vodič motorového vozidla nemal povinnosť predpokladať, že cyklista môže porušiť predpisy na úseku
cestnej premávky tak, že bude viesť bicykel pod vplyvom alkoholu, že z dôvodu vedenia bicykla pod

vplyvom alkoholu môže vykonať výrazné priečne vychýlenie od priameho smeru s amplitúdou až 1,5
m, že v dôsledku obchádzania stromov/kríkov konárov vykonáva náhle vybočenie zo smeru jazdy v
rozsahu, ktorý možno dôvodne očakávať.
Z dvoch alternatívnych záverov uvedených v odpovediach na otázku č. 3 v znaleckom posudku Ing.
Marcela Jancu je teda potrebné vylúčiť ten, ktorý ako príčinu dopravnej nehody uvádza dva prvky, a

to nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla a nesprávnu techniku jazdy zo strany cyklistu a je potrebné
ponechať len druhú alternatívu technickej príčiny dopravnej nehody a to tú, že jedinou príčinou dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy cyklistu.
Uvedené súčasne potvrdzuje aj vyjadrenie znalca uvedené v záveroch k otázke č.3, kde znalec uvádza,
ako mohol k dopravnej nehode zabrániť zo strany cyklistu, to je len za predpokladu, že by cyklista jazdil

čo najbližšie k pravému okraju vozovky alebo, ak by amplitúda makrovlny bola maximálne 0,5 m, t. j.
pohyb po priamke s maximálnym priečnym vychýlením 0,25 m na každú stranu, čo zodpovedá obvyklej
jazde na bicykli dospelého človeka, ktorý nie je pod vplyvom alkoholu.
Znalecvposudkutiežuviedolmožnostizabráneniadopravnejnehodyzostranyvodičavozidla(strana28
v spojení so stranou 20-21) a to, že vzhľadom na predpokladanú šírku cesty, ktorá bola v mieste nehody

(šírka sa pohybovala v rozmedzí 3 až 3,5 m), nebolo možné zachovať dostatočný bočný odstup vozidla
od cyklistu, keďže pri zohľadnení všetkých skutočností, najmä toho, že amplitúda cyklistu vzhľadom na
to, že viedol bicykel pod vplyvom alkoholu bola až 1,5 m, by šírka vozovky pri zachovaní minimálneho
bočného odstupu (0,79 m) musela byť minimálne 4,14 m.
Z judikatúry, ktorú žalovaný uviedol vyplýva, že nemožno po účastníkovi cestnej premávky spravodlivo

požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto premávky inými účastníkmi
(t. j. aj cyklistami/chodcami a podobne) a aby tomu prispôsobil svoje konanie.Vodič vozidla teda mohol predpokladať, že pri šírke vozovky v mieste dopravnej nehody 3 - 3,5 m
je možné bezpečne predbehnúť cyklistu, ktorý dodrží pravidla cestnej premávky a to s dodržaním
minimálneho bezpečného bočného odstupu 0,79 m.

35. Znalec na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že vo svojom znaleckom posudku sa nezaoberal,
či mohlo mať vplyv na vznik dopravnej nehody aj obchádzanie kríkov zasahujúcich do vozovky žalobcom
jazdiaci na bicykli, nakoľko táto otázka je otázka právneho posúdenia súdu, ale reálne vychádzala
z obsahu súdneho spisu, kde namodeloval situáciu a podrobne sa k tejto situácií vyjadril na strane

19 znaleckého posudku. Na strane 20, obrázok 22 poukázal na to, že konáre zasahujú do profilu
vozovky, preto je technicky možné, že cyklista sa mohol konárom vyhýbať. Na ohliadke na mieste
samom bol šesť rokov po dopravnej nehode, pričom niektoré dreviny už boli skosené a terén bol iný.
Podľa znalca je dôležitý bočný odstup, pričom polícia namerala šírku vozovky 3,5 m, pričom vo svojom
znaleckom posudku na strane 7, obrázok č.1 poukázal na to, že z tohto obrázku je zrejmé, že vozovka
nie je rovnako široká a on nameral o 0,5 m na šírku vozovky užšiu. Vozovka má výrazne kolísajúci

terén v mieste dopravnej nehody. Preto nie je zrejmé, kde dopravný policajt nameral šírku vozovky, ale
znalec vychádzal z namodelovanej situácie a šírky vozovky 3,5 m. Zdôraznil, že vypočutí svedkovia
potvrdili, že cyklista išiel pod vplyvom alkoholu. Nielen v znaleckom posudku, ale aj vo svojej výpovedi
opakovaneuviedol,akobolomožnézabrániťdopravnejnehode,bolotomožnébuďvyrovnanímrýchlosti
vozidla na úroveň rýchlosti cyklistu alebo zastaviť za cyklistom a počkať, kým zosadne z bicykla, alebo

nechať ho prejsť. Žiadna iná možnosť v tomto prípade nebola. Technickou príčinou dopravnej nehody sa
zaoberal na strane 28 a 29 znaleckého posudku, tiež považuje túto otázku za otázku právnu, o ktorej má
rozhodnúť súd. Prívesný vozík za vozidlom Kia je širší ako samotné vozidlo, na prívesnom vozíku boli
umiestnené konáre, ktoré prevyšovali vozidlo, ktoré zvyšujú riziko zachytenia pohybujúceho sa cyklistu,
čo zvýrazňuje práve ten bezpečný bočný odstup.

Na otázku, či zasahujúce konáre do vozovky mali vplyv na technický výklad pravidla cestnej premávky,
podľa ktorého cyklista má jazdiť pri pravom okraji vozovky a či majú vplyv na technické posúdenie
správnosti jazdy cyklistu, znalec poukázal na § 55 ods.1 z. č. 8/2009 Z. z., ktorý presne definuje, ako má
jazdiť cyklista, resp. účastník cestnej premávky, ktorý má ísť po pravej strane a ak by mal prekážku, napr.
konáre pred sebou, mal by sa vyhnúť, ale nie náhlym spôsobom, malo by ísť o plynulé obchádzanie, aby

neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky. Ak by išlo za cyklistom vozidlo a vidí tento manéver
cyklistu, mal by prispôsobiť jazdu, napr. spomalením, zastavením. Každý má sledovať cestnú premávku
alebo premávku na ceste, toto súvisí s výkladom § 4 cit. zákona. K uvedenému sa vyjadril aj na
strane 23 znaleckého posudku. Zdôraznil v tomto paragrafe písm. e/, kde vodič je povinný dbať na
zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom a podobne. Tiež zdôraznil, že nebolo možné

bezpečne predchádzať cyklistu z dôvodu, že vozík bol naložený konármi, ktoré prečnievali, pričom vodič
aj spolujazdec vodiča videli, že cyklista je pod vplyvom alkoholu. Nemali cyklistu predbiehať, resp. mali
zvážiť predchádzanie aj vzhľadom na šírku vozovky a zasahujúce konáre. Podľa neho vodič nemal
cyklistu obísť.
Podľa znalca v prípade odbočenia cyklistu, napr. doľava alebo sa vyhýbaniu prekážky je technicky

prijateľné predpokladať, že dôjde k otočeniu hlavy cyklistu z dôvodu kontroly, resp. sledovania cestnej
premávky za bicyklom.
Bočný odstup nie je daný zákonom, ale je veľmi dôležitý, hlavne v prípade vyhýbania sa prekážky,
odbočenia a v prípade nepredvídateľnej udalosti (čo vysvetľuje na strane 19 znaleckého posudku
konkrétne v bode 2.2.5.5.).

Konáre zasahovali minimálne po kraj vozovky, čo znamená, že na to, aby cyklista obchádzal tieto konáre
bezpečne, musel sa pohybovať minimálne 40 až 50 cm od okraja vozovky.
K znaleckému posudku Ing. Gondžára, CSc. uviedol, že tento znalecký posudok považuje za technicky
nesprávny z dôvodu, že simulácia nehodového deja je podľa neho nepresná a nie sú použité čo
najbližšie modely, či už vozidla, prívesného vozíka alebo bicykla v reálnej situácií. V znaleckom posudku

sa znalec nevenuje problematike jazdy cyklistu z pohľadu tzv. mikrovĺn a makrovĺn. Nevenuje sa exaktne
ani problematike bočného odstupu, ako to on vyjadril vo svojom znaleckom posudku, nevenuje sa ani
problematike - šírke vozovky, nezohľadnil to z pohľadu technickej príčiny dopravnej nehody, tak ako to
uvádza on vo svojom znaleckom posudku. Znalec Ing. Gondžár, CSc. sa vo svojom znaleckom posudku
nevenuje problematike zasahovania konárov aspoň okrajovo tak, ako to opísal on vo svojom znaleckom

posudku a tiež neposudzoval vplyv zasahovania konárov na techniku jazdy cyklistu. V znaleckom
posudku nespomenul, že cyklista jazdil pod vplyvom alkoholu, hoci takúto informáciu mal vodič vozidla
Kia a jeho spolujazdec.36. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 1.júna 2021 uviedol, že súhlasí s
čiastočným späťvzatím žaloby v rozsahu, ako je uvedené v návrhu žalobcu zo dňa 7.4.2021 vzhľadom
k tomu, že došlo v uvedenom rozsahu zo strany žalovaného k úhrade nárokov uplatnených žalobcom

žalobou v znení čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 20.2.2017, teda tak, ako to aj bolo uvedené v
oznámení žalovaného zo dňa 6.5.2021.
Vzhľadom k tomu, že žalobca zotrval na podanej žalobe v rozsahu, v akom nebola z jeho strany zobratá
žalobaspäť,žalovanýtentonárokneuznávazdôvodu,žejepokrytýspoluúčasťoužalobcuzdôvodujeho
zodpovednosti za vznik škody a jej rozsah tak, ako je uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 6.5.2021.

Čo sa týka úroku z omeškania, ktorý žalobca vypočítal vo svojom podaní zo dňa 7.4.2021 v celkovej
sume 11.774,42 eur za obdobie od 4.12.2016 do 12.3.2021 zo sumy 54.791 eur a za obdobie od
4.12.2016 do 16.3.2021 v sume 341,69 eur uviedol, že nesúhlasí s týmto nárokom žalobcu, žalobca
nemá na úrok právny nárok, jednak z dôvodu, že žaloba bola podaná predčasne, pričom žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal deň, kedy bola žiadosť žalobcu, ktorou uplatnil nárok na poistné plnenie
skutočne doručená žalovanému (podrobnejšie odôvodnenie je uvedené v čl. I. vyjadrenia žalovaného

k žalobe a jej prílohám zo dňa 8.12.2016), ako aj vzhľadom na osobitnú právnu úpravu vyplývajúcu z
§ 11 ods.7 z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého v prípade, ak sa poistné plnenie stane predmetom
súdneho sporu, je žalovaný povinný plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia

(podrobnejšie odôvodnenie, vrátane odkazov na príslušnú judikatúru je uvedené v čl. 6 vyjadrenia
žalovaného zo dňa 31.3.2017 k podanej žalobe zo dňa 20.2.2017).

37. Právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní dňa 21.septembra 2021 upresnil prvé
čiastočné späťvzatie žaloby z 20.2.2017 tak, že berie žalobu späť sčasti nároku na náhradu za bolesť v

sume 5.157,90 eur, nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenie berie sčasti späť o sumu
31.004,16 eur, v časti nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia berie žalobu
sčasti späť o sumu 15.502,08 eur, v časti nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN zobral
žalobu sčasti späť o sumu 225,52 eur.
Potvrdil, že žalobcovi na účet boli uhradené nároky tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcu

vo svojom písomnom vyjadrení. Stav žalobcu sa nezmenil podľa telefonickej komunikácie s jeho
dcérou. Komunikácia je s ním zložitá, informácie o ňom má od dcéry. Žalobca býva aj naďalej v
spoločnej domácnosti s jeho dcérou, s jej partnerom a s dieťaťom. Či uvažuje dcéra dať otca do domu
opatrovateľskej služby nevedel uviesť, lebo sa spolu o tom nerozprávali a ani nevedel uviesť, či má
žalobca opatrovateľku. Nemal informácie, či žalobca navštevuje psychológa alebo psychiatra a ani to,

ako postupuje u neho demencia. Žalobca je aj naďalej poberateľom plného invalidného dôchodku.
K žiadosti žalobcu vo vzťahu k žalovanému zo dňa 11.8.2016 uviedol, že táto žiadosť nebola doručovaná
pre žalovaného doporučene do vlastných rúk, ale doporučene a žalobca o tom doklad nemá. Pokiaľ by
mal súd pochybnosti, navrhol, aby súd vychádzal z dátumu doručenia žaloby žalovanému.
Vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobca vychádzal predovšetkým z objektívnej zodpovednosti

za škodu prevádzateľa motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákona, ktorá bola v konaní
nepochybne preukázaná. Občiansky zákon umožňuje prevádzateľovi motorového vozidla zbaviť sa
tejto zodpovednosti len zákonom stanovených prípadoch, keď prevádzateľ nemohol škode zabrániť,
resp. ak sa na tejto škode podieľal svojím konaním aj samotný poškodený. Vzhľadom na objektívnu
zodpovednosť je však dôkazné bremeno na preukázanie rozsahu zbavenia sa časti zodpovednosti

za škodu na strane prevádzateľa motorového vozidla, resp. v tomto konaní na strane žalovaného. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vodič motorového vozidla nezachoval pri obchádzaní
cyklistu dostatočný bočný odstup, ktorý ani nemal možnosť zachovať za podmienok, ktoré existovali
na danej cestnej komunikácií a to vzhľadom na šírku tejto komunikácie, existenciu krovín na okraji
komunikácie s prihliadnutím na šírku vozidla, šírku prívesného vozíka a vzhľadom na potrebnú šírku

koridoru jazdy cyklistu. Poukázal pritom na výpoveď znalca Ing. Janca, ktorý uviedol, že jedinou
správnou reakciou zo strany vodiča bolo buď spomaliť rýchlosť vozidla na úroveň rýchlosti cyklistu
alebo počkať, kým žalobca zosadne z bicykla a takto ho obísť. Zo strany žalovaného sú ako dôvody
spoluzavinenia uvádzané v podstate dve skutočnosti, a to skutočnosť, že žalobca viedol bicykel pod
vplyvom alkoholu a skutočnosť, že nemal ochrannú prilbu. Samotná prítomnosť alkoholu v krvi u

žalobcuniejespornouskutočnosťou,nakoľkobolaobjektívnezistená.Vkonanívšaknebolapreukázaná
konkrétna skutočnosť, ako vplyv alkoholu, resp., či mal vplyv alkoholu priamu príčinnú súvislosť na
samotný vznik dopravnej nehody a pádu žalobcu. Nebolo v konaní presne zistené, a to ani znaleckým
dokazovaním, či žalobca vlastným konaním a vlastným pohybom vošiel do jazdnej dráhy motorovéhovozidla, resp. prívesného vozíka alebo, či bol naopak prívesným vozíkom, resp. nákladom na tomto
vozíku zachytený a v dôsledku toho došlo k jeho pádu. Znalec Ing. Janco uviedol aj možnosť, že žalobca
pod stiahnutý nákladom naloženým na prívesnom vozíku a nevylúčil ani túto možnosť. Preto má za

to, že spoluzavinenie u žalobcu nie je možné zohľadniť vzhľadom na preukázané skutočnosti v konaní,
len s ohľadom na absenciu ochrannej prilby a vzhľadom na túto argumentáciu je už zohľadnená miera
spoluzavinenia zo strany samotného žalobcu v rozsahu 33 %, ktorá je absolútne primeraná. Pokiaľ
ide o samotnú výšku nárokov, mal za to, že došlo tým k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného,
táto samotná výška pokiaľ sa odhliadne od spoluzavinenia nie je medzi stranami sporná a nebola

preukázaná navyše listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami, preto navrhol žalobe vyhovieť
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

38. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 21.septembra 2021
uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby v sumách, ktoré uviedol právny zástupca žalobcu.
V konaní zostalo sporné určenie rozsahu spoluviny žalobcu, v danom prípade ide o vec právneho

posúdenia súdu. Domnieva sa, že žalobca má mieru spoluzavinenia v rozsahu 50 % vzhľadom aj na
okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode.
K posúdenie zodpovednosti žalovaného za vznik škody a uplatnenie podľa § 427 Občianskeho zákona
poukázal na dôkazy v tomto konaní, minimálne na dva znalecké posudky č. 128/2014 a znalecký
posudok 14/2020, ktoré dospeli k rôznym záverom, pokiaľ ide o technickú príčinu vzniku dopravnej

nehody, ako aj na súvisiacu dokumentáciu, najmä na pripojené spisy trestného konania a na závery
posúdenia príčin dopravnej nehody políciou. Podľa znaleckého posudku č. 14/2020, tu znalec uviedol
ako technickú príčinu dopravnej nehody dve alternatívy, jednak, že technickou príčinou dopravnej
nehody mohla byť nesprávna technika jazdy vodiča vozidla, ako aj nesprávna technika jazdy zo strany
cyklistu, alebo len nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu, pričom prijatie záveru, ktorá z týchto

alternatív je správna závisí od právneho posúdenia povinnosti vodiča tak, ako to identifikoval znalec
na strane 24 svojho znaleckého posudku. V súvislosti s touto otázkou poukázal na judikatúru, ktorú
žalovaný uviedol už vo svojich písomných vyjadreniach a z ktorých jednoznačne vyplýva, že aj vodič
motorového vozidla je oprávnený spoliehať sa na to, že iný účastníci cestnej premávky budú dodržiavať
povinnosti vyplývajúce zo zákona. Bude teda na rozhodnutí súdu, aby posúdil, či sú splnené podmienky

na uplatnenie zodpovednosti podľa 427 Občianskeho zákona. Ak by súd dospel k záveru, že je
daná zodpovednosť podľa tohto paragrafu, poukázal na to, že aj v tomto prípade je možné aplikovať
§ 441 Občianskeho zákona a zohľadniť spoluvinu poškodeného a to tak nielen na vzniku škody,
ale aj na rozšírení následku tejto škody. Žalovaný je toho názoru, že žalobca porušil dve povinnosti,
a to zákaz viesť bicykel pod vplyvom alkoholu a porušenie povinnosti mať ochrannú prilbu mimo

intravilánu obce. Tieto skutočnosti prispeli tak k vzniku škody, ako aj k väčším následkom. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že porušením povinnosti mať ochrannú prilbu prispelo k rozšíreniu
následkov škodovej udalosti, keďže z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vyplýva,
že najvyššie bodové ohodnotenie, vrátane jeho zvýšenia je práve v dôsledku vážnej mozgovej a
duševnej poruchy po ťažkom poranení hlavy a takisto aj z lekárskeho posudku o bolestnom vyplýva, že

prevažná časť hodnoteného poškodenia zdravia je bezprostredne spojená s poškodením hlavy, pričom
tieto následky by nenastali v prípade, ak by poškodený mal ochrannú prilbu.
Čo sa týka vplyvu alkoholu na vznik dopravnej nehody, žalovaný jednoznačne nesúhlasí s vyjadrením
žalobcu, že táto skutočnosť nemala vplyv a že nebola ani preukázaná súvislosť s vznikom dopravnej
nehody. Žalovaný niekoľkokrát vo svojich písomných podaniach poukázal na šírku vozovky v mieste

nehody, a to aj pri zohľadnení toho, že je sporná, tá šírka by bola dostatočná na bezpečné predbehnutie
cyklistu, vrátane dodržania minimálneho bezpečného odstupu od cyklistu, ak by cyklista neviedol bicykel
pod vplyvom alkoholu. Alkohol ovplyvňuje šírku amplitúdy, po ktorej sa cyklista pohybuje, je to uvedené
v znaleckom posudku na strane 27 znaleckého posudku. V znaleckom posudku tiež znalec uvádza, že
cyklista by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji vozovky

a zabránil by aj dopravnej nehode aj v tom prípade, ak by amplitúda, tzv. makrovlny boli maximálne
0,5 m. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, či došlo k stiahnutiu cyklistu konármi umiestnenými
na prívesnom vozíku. Nebolo preukázané ani to, či konáre zasahovali do vozovky a v akom rozsahu
a či sa im v čase dopravnej nehody cyklista vyhýbal. Znalec konštatoval v znaleckom posudku, že
vzhľadom na nesprávny spôsob vyhotovenia fotografií, túto skutočnosť nie je možné posúdiť. Pokiaľ ide

o pravdepodobnosť okolností, za ktorých došlo ku zrážke cyklistu s vozidlom, znalec na strane 15
znaleckého posudku poukazuje na dostupnosť informácií a z týchto možno usúdiť potom, že cyklista
narazil do pravej prednej časti prívesného vozíka predným kolesom bicykla a tým, že cyklista bol podvplyvom alkoholu, toto bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody. Porušenie uvedených dvoch
povinností na strane žalobcu odôvodňuje uznanie rozsahu spoluviny minimálne vo výške 50 %.
Čo sa týka úroku omeškania, poukázal v tejto súvislosti na osobitnú právnu úpravu vyplývajúcu z § 11

ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z. a tiež na súvisiacu judikatúru, kedy nárok na úrok z omeškania v prípade
súdneho sporu vzniká až dňom doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.
Vzhľadom na uvedené, žalovaný neuznáva nárok na úrok z omeškania zo sumy 11.774,42 eur. Uplatnil
aj náhradu trov konania a súd by mal zohľadniť aj tieto skutočnosti. Podľa neho žaloba bola podaná
predčasne a podstatná zmena skutkového stavu medzi podkladmi, ktoré boli predložené zo strany

žalobcu pri uplatnení nároku na náhradu škody v porovnaní s výsledkami dokazovania v tomto konaní.

39. Podľa § 415 Občianskeho zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

40. Podľa § 427 ods.1 cit. zákona, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za

škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

41. Podľa § 427 ods.2 cit. zákona, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

42. Podľa § 428 cit. zákona, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len, ak preukáže,
že sa škody nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

43. Podľa § 441 cit. zákona, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

44. Podľa § 444 cit. zákona, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

45. Podľa § 446 cit. zákona, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov
na sociálnom poistení.

46. Podľa § 4 ods.1 z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnkov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

47. Podľa § 4 ods.2 cit. zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho

nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b/ škody vzniknutej poškodeným, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní
nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v §
11 ods.6 písm. a/ alebo písm. b/, alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť
poistné plnenie, alebo neoprávnene kráti poskytnuté poistné plnenie,

d/ ušlého zisku.

48. Podľa § 11 ods. 5 cit. zákona, poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe
jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje

poistenie zodpovednosti49. Podľa § 11 ods.6 cit. zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti.

a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

50. Podľa § 11 ods.7 cit. zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

51. Podľa § 15 ods.1 cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať

52. Podľa § 2 ods. 1 z. č. 437/2004 Z. z. - o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnkov, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov

53.Podľa§ 2ods.2cit. zákona,sťaženiespoločenskéhouplatneniajestavvsúvislostispoškodenímna
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie

jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

54. Podľa § 3 ods.1 cit. zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

55. Podľa § 3 ods.2 cit. zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7
a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

56. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v

akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

57. Podľa § 4 ods.2 cit. zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú
ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

58. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

59. Podľa § 5 ods.2 cit. zákona, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.

60. Podľa § 5 ods.5 cit. zákona, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.61. Podľa § 9 ods.5 cit. zákona, bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak

a/ vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,

ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,

b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,

c/ povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje

injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný
výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

62. Podľa § 10 ods. 4 cit. zákona, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže
posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na

zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného
k odporúčanému zákroku.

63.Podľa§3ods.2písm.a/z.č.8/2009 Z.z. -ocestnejpremávkevzneníneskoršíchzmienadoplnkov,
účastník cestnej premávky je ďalej povinný

a/ správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

64. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej
premávke.

65. Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ cit. zákona, vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a
chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré použijú bielu

palicu a starým ľuďom.

66. Podľa § 15 ods. 3 cit. zákona, vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla,
pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri
predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od

cyklistu a chodca.

67. Podľa § 15 ods.5 cit. zákona, vodič nesmie predchádzať,

a/ ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,

b/ ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť
c/ ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej
premávky,

d/ ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno
predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu
vyznačenom na vozovke v tom istom smere jazdy,

e/ cez pripájací alebo odbočovací jazdný pruh; to neplatí pre prípad uvedený v odseku 1,

f/ po krajnici; to neplatí pri predchádzaní vpravo podľa odseku 1, pritom nesmie ohroziť ani obmedziť
chodca idúceho po krajnici a cyklistu alebo vodiča malého motocykla jazdiaceho po krajnici,

g/ pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na

bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla
bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla,

h/ pri jazde cez železničné priecestie,i/ ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo, ktoré začalo
úkon predchádzania skôr,

j/ na priechode pre chodcov, priechode pre cyklistov a bezprostredne pred nimi.

68. Podľa § 16 ods.1 cit. zákona, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným

okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

69. Podľa § 55 ods. 1 cit. zákona, na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke
pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom
okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby

mladšie ako desať rokov smú jazdiť po chodníku.

70. Po zhodnotení skutkového stavu v súdenej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná
dôvodne, i keď nie v celom rozsahu.

71. V konaní nebolo sporné, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 28.8.2014 jazdil na bicykli po
ceste smerom cez časť XX.XXXXX.XXX) do obceX, v tom čase išlo okolo neho motorové vozidlo Kia
Sportage EVČ: PD I.EB so zapojeným nákladným vozíkom (prívesným vozíkom) značky BAN EČV: PD
XX.XX.XXXX1YF, ktoré viedol vodič XX.XXXa v dôsledku stretu žalobcu na bicykli a predchádzajúceho
vozidla, žalobca utrpel viaceré zranenia, následkom čoho mu vznikla škoda na zdraví.

Podľa § 4 ods.2 písm. a/ z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ uhrádza za poisteného poškodenému
náhradu škody na zdraví.
Podľa § 15 ods.1 cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému a poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

Na základe vyššie uvedeného vzniká žalobcovi nárok na poskytnutie plnenia voči žalovanému z titulu
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Tak ako súd uviedol už vyššie, v konaní nebolo sporné, že žalobca utrpel zranenie pri strete s
osobným motorovým vozidlom zn. Kia Sportage. Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla zn.
Kia Sportage má právo, aby poisťovateľ (žalovaný), u ktorého bola poistená zodpovednosť za škodu

spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za neho uhradila náhradu škody žalobcovi. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená u žalovaného poistnou zmluvou
č. 8331024365.
S poukazom na vyššie uvedené je potom v konaní daná pasívna legitimácia žalovaného.
Žalobca v konaní žalobou najskôr uplatnil nárok na náhradu za bolesť v sume 15.630 eur spolu s úrokom

z omeškania 5 % zo sumy 15.630 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 93.952 eur spolu s úrokom z
omeškania 5 % zo sumy 93.952 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku; zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 46.976 eur; náhradu za
stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 683,38 eur spolu s úrokom z omeškania 5% zo

sumy 683,38 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca
žalobou uplatnil celkom sumu 157.241,38 eur.
Žalobca počas konania zobral žalobu späť písomným podaním zo dňa 20.2.2017 o 33 % z každého
uplatneného nároku, ktoré späťvzatie upresnil na pojednávaní dňa 21.9.2021 tak, že berie žalobu späť v
časti nároku na náhradu za bolesť v sume 5.157,90 eur; nároku na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia berie žalobu sčasti späť o sumu 31.004,16 eur, v časti nároku na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia berie žalobu späť o sumu 15.502,08 eur a v časti nároku na náhradu
za stratu na zárobku počas práceneschopnosti berie žalobu späť o sumu 225,52 eur.
Po tomto čiastočnom späťvzatí žiadal náhradu za bolesť v sume 10.472,10 eur; náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 62.947,84 eur, zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia v sume 31.473,92 eur a náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume
457,86 eur.
Žalobca po prvom čiastočnom späťzatí žaloby žiadal celkom sumu 105.351,72 eur.Ďalšiespäťvzatiežalobybolopočiastočnejúhradeuplatnenejsumy,čožalobcaoznámilsúdupísomným
podaním zo dňa 7.4.2021, že žalovaný mu oznámil dňa 10.3.2021 a 12.3.2021, že poukázal časť
v konaní uplatneného nároku a to náhradu za bolesť v sume 7.815 eur, náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia, vrátane jeho navýšenia v sume 70.464 eur, ktoré sumy boli pripísané na účet
žalobcu dňa 12.3.2021. Žalovaný poukázal dňa 16.3.2021 žalobcovi na účet náhradu za stratu na
zárobku počas práceneschopnosti v sume 341,69 eur.
Z dôvodu poukázania vyššie uvedených súm žalobca zobral žalobu späť v časti náhrady za bolesť
v sume 7.815 eur, v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 46.976 eur, v časti

zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 23.488 eur a v časti náhrady za stratu na
zárobku počas práceneschopnosti v sume 341,69 eur.
Vo zvyšnej časti trval na podanej žalobe, vrátane úroku z omeškania v sume 11.774,42 eur, teda
trval celkom po dvoch čiastočných späťvzatiach žaloby na náhrade za bolesť v sume 2.657,10 eur,
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 15.971,84 eur, zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 7.985,92 eur a náhrady za stratu na zárobku v sume 116,17 eur.

Celkom žiadal zo štyroch nárokov sumu 26.731,03 eur.

72. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť

73. Podľa § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

74. Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

75.Zdôvodov,žežalobcazobralžalobuspäťsčastizkaždéhonároku počaskonaniaažalovanýsúhlasil
so späťvzatím písomným podaním zo dňa 31.3.2017 a na pojednávaní dňa 21.9.2021, súd konanie v
zmysle citovaných zákonných ustanovení v tejto časti zastavil.

76. Žalobca žalobou uplatnil sumu 157.241,38 eur, po prvom čiastočnom späťvzatí uplatnil sumu
105.351,72 eur a po druhom čiastočnom späťvzatí uplatnil sumu 26.731,03 eur s tým, že žalovaný počas
konania čiastočne poukázal žalobcovi celkom sumu 78.620,69 eur zo štyroch uplatnených nárokov.

77. Súd po čiastočnom späťvzatí žaloby posudzoval nároky žalobcu celkom v sume 26.731,03 eur.

78. Súd dospel k záveru o zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú na zdraví žalobcovi, že

zodpovednosť žalovaného je daná podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákona.

79. V konaní zostalo sporné určenie rozsahu spoluviny žalobcu.

80. Pri posúdení určenia rozsahu spoluviny žalobcu súd vychádzal predovšetkým zo znaleckého
posudku Ing. Marcela Janca, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 14/2020 uviedol, že k prvému
kontaktu medzi bicyklom žalobcu a vozidlom zn. Kia Sportage došlo v prednej pravej časti motorového
vozidla ťahaného za vozidlom z dôvodu, že cyklista narazil do vozíka a nie z dôvodu, že vozík za

vozidlom alebo vozidlo narazilo do cyklistu. Rovnako záver vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing.
Karola Gondžára, CSc.
Z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetky vykonané dôkazy vyplynulo, že hlavnou príčinou
vzniku škody na zdraví žalobcu bolo jeho konanie, jeho nesprávna technika jazdy, ktorý ako cyklista
nemal pri jazde bicyklom na hlave prilbu a bol pod vplyvom alkoholu 2,28 - 2,56 g/kg (promile).

Na vzniku následku po strete žalobcu (cyklistu) s vozidlom zn. Kia Sportage, ktorý nastal u žalobcu, boli
závažné zranenia, v dôsledku čoho sa stal invalidným dôchodcom so zdravotne ťažkým postihnutím
s trvalými následkami.Pri posúdení príčin dopravnej nehody súd určil nesprávnu techniku jazdy zo strany žalobcu, cyklistu,
ktorý jazdil v rozpore s ustanovením § 55 ods.1 z. č. 8/2009 Z. z., v zmysle ktorého, na bicykli sa jazdí
predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po ceste sa jazdí vpravo, kde cestička pre cyklistov nie je alebo

nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky, ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie
sa jazdiť po pravej krajnici.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nešiel po cestičke určená pre cyklistov, išlo o
komunikáciu, ktorá nebola upravená pre cyklistov, hoci sa po nej pohybovali autá, iní cyklisti, chodci.
Pri jazde išiel „kľučkovite“, mal tzv. balans, čo potvrdili svedkovia - vodič vozidla zn. Kia Sportage P. V.ec

a spolujazdec V. X., preto vodič spomalil, zatrúbil, aby mohol cyklistu predbehnúť. Keď sa žalobca uhol
doprava, začal ho vodič predbiehať a keď ho predbehol, počul buchot a v spätnom zrkadle videl, že
žalobca buchol do vozíka z pravej strany. Svedok F. potvrdil, že vodič vozidla JX,Xpredbehol cyklistu
vtedy, keď bol na pravej strane vozovky. Alkohol určite ovplyvnil šírku amplitúdy, po ktorej sa cyklista
pohyboval, čo uviedol v znaleckom posudku Ing. Marcel Janco. Okrem iného znalec uviedol, že cyklista
by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji vozovky a zabránil

by aj dopravnej nehode aj v tom prípade, ak by amplitúda tzv. makrovlny boli maximálne 0,5 m. Znalec
vychádzal z dostupných informácií a z nich usúdil, že cyklista narazil do pravej prednej časti prívesného
vozíka, predtým kolesom a tým, že bol žalobca pod vplyvom alkoholu, toto bolo príčinou dopravnej
nehody.
SvedkoviaP.aA.sakudalostipodrobnenevyjadrili,nepamätalisiniektorépodstatnéskutočnosti,pričom

ich výpovede nekorešpondovali s výpoveďami pred vyšetrovateľom.
Súd je toho názoru, že technickou príčinou dopravnej nehody bola aj nesprávna technika jazdy vodiča
vozidla zn. Kia Sportage, ktorý podľa § 15 ods.3 cit. zákona pri predchádzaní musí zachovať dostatočný
bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca a v zmysle § 15 ods.5 písm. a/
nesmie predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takúto vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné

predchádzanie.
Znalec Ing. Marcel Janco v znaleckom posudku potvrdil, že konanie vodiča vozidla zn. Kia Sportage je
možné charakterizovať ako zlyhanie, či nedostatok činnosti osôb použitých pri prevádzke vozidla, lebo
podľa § 4 ods.1 písm. e/ z. č. 381/2001 Z. z. vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom;
podľa § 3 ods. 1 písm. a/ cit. zákona je účastník cestnej premávky povinný sa správať ohľaduplne tak,

aby neohrozoval bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje
správanie okrem iného aj situácií v cestnej premávke a vodič podľa § 16 ods.1 cit. zákona je povinný
rýchlosť jazdy prispôsobiť okrem iného aj iným okolnostiam, ktoré možno predvídať; vodič musí podľa
§ 15 ods.3 cit. zákona osobitne, pri predchádzaní cyklistu zachovať dostatočný bočný odstup.
Zo znaleckého posudku Ing. Marcela Jancu tiež vyplýva, že vodič vozidla mohol zabrániť škode

zastavením pred miestom zrážky, resp. nezačatím predchádzania žalobcu, buď zastavením alebo
spomalením a vyrovnaním rýchlosti na úrovni rýchlosti žalobcu.
Z vyššie uvedených povinnosti vodiča vozidla zn. Kia Sportage, aj vodič nesprávnou technikou jazdy,
ktorá bola v rozpore s ustanovením § 15 ods.3 z. č. 8/2009 Z. z. mu znemožnila zabrániť dopravnej
nehode.

Podľa názoru súdu, vodič mal predpokladať, že žalobca môže aj v čase predchádzania vozidlom zn. Kia
Sportage s prívesným vozíkom vykonávať s bicyklom výrazné priečne vychýlenie od priameho smeru,
resp., sa môže vyhýbať konárom zo stromov zasahujúcich do cesty.

81. Tak ako súd uviedol už vyššie, súd posúdil zodpovednosť za škodu podľa § 427 Občianskeho
zákona a predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je činnosť
spočívajúca v prevádzke motorového vozidla, vznik škody a príčinná súvislosť medzi prevádzkou
motorového vozidla a vznikom škody. Medzi predpoklady vzniku tejto zodpovednosti za škodu nepatrí
zavinenie porušení právnej povinnosti.

Škoda na zdraví žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla; je tu daná
objektívnazodpovednosťprevádzateľamotorovéhovozidlavzmysle §427Občianskehozákona.Keďže
znalec Ing. Marcel Janco uviedol, že vodič vozidla zn. Kia Sportage mal povinnosť dodržať bočný odstup
od žalobcu za podmienok, ktoré mu boli známe, je potrebné hodnotiť toto ako nedostatok činnosti
osoby použitej pri prevádzke vozidla vodiča a tento nedostatok hodnotiť ako okolnosť majúcu pôvod

v prevádzke motorového vozidla, ktorými bola škoda spôsobená. Preto v danom prípade nie je možná
liberácia prevádzateľa motorového vozidla spod zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho
zákona .Liberačný dôvod je upravený aj v ustanovení § 441 Občianskeho zákona o zavinení poškodeného.
Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť celkom alebo čiastočne v prípade, ak je škoda spôsobená
zavinením poškodeného.

82. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve žalobca sa rozhodujúcim spôsobom podieľal na
dopravnejnehode,žalobcaporušilustanovenie§ 55ods.1 z.č. 8/2009 Z.z.,lebonesprávnoutechnikou
jazdy vyvolal kolíziu s vozidlom zn. Kia Sportage , pričom bol pod vplyvom alkoholu a nemal na hlave

prilbu.
Žalobca závažným spôsobom porušil povinnosti cyklistu, preto je jeho podiel na príčinách dopravnej
nehody väčší ako u žalovaného.
Súd uviedol aj porušenie povinnosti zo strany vodiča vozidla zn. Kia Sportage, ktorý mal povinnosť
zvažovať zachovanie bezpečného bočného odstupu už aj z dôvodu, že žalobca išiel kľukato, mal
balans a vedel, že žalobca je pod vplyvom alkoholu. Nemusel predbiehať žalobcu. Uvedené povinnosti

vyplývajú z ustanovenia § 4 ods.1 písm. a/ z. č.8/2009 Z. z.
Súd je toho názoru, že plnenie, ktoré v priebehu konania žalovaný zrealizoval vo vzťahu k žalobcovi a
poukázal mu z uplatnených nárokov 105.351,72 eur po prvom čiastočnom späťvzatí sumu 78.620,69
eur, je dostatočné plnenie s prihliadnutím na všetky dôkazy, ktoré súd vykonal v priebehu konania a
ktoré vyšli najavo, tieto posúdil individuálne a vo vzájomných súvislostiach.

83. Na základe vyššie uvedeného súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

84. Čo sa týka lekárskych posudkov o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6.6.2016

súd má za to, že tieto žalovaný akceptoval, nakoľko čiastočne náhrady z týchto posudkov žalobcovi plnil.
Bolesť ako ujma, ktorú žalobca utrpel pri dopravnej nehode a následne pri liečení a odstraňovaní
následkov utrpených zranení bola ohodnotená v lekárskom posudku 885 bodmi a náhrada pre žalobcu
predstavuje sumu 15.630 eur (885 x 17,66 eur). Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 7.815 eur. Pokiaľ
žiadali žalobcovia viac 2.657 eur, súd z dôvodov uvedených vyššie žalobu zamietol.

Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v lekárskom posudku ohodnotené na 5.320 bodov a náhrada
pre žalobcu predstavuje sumu 93.952 eur (5.320 x 17,66 eur). Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 46.976
eur. Pokiaľ žalobca žiadal viac 15.971,84 eur, súd žalobu zamietol, pričom prihliadol aj na to, že žalobca
už v súčasnosti nie je pripútaný na invalidný vozík, je schopný sa pohybovať po byte na barlách, hygienu
si robí sám, vie si pripraviť stravu, číta, pozerá televízor a nie je vyslovene odkázaný na celodennú

sústavnústarostlivosťtretejosoby(dcéry).Jehozdravotnýstavsazlepšilnajmäpoliečeniachvkúpeľoch
Kováčová, o zlepšenie svojho fyzického stavu sa pričinil aj sám denno-denným cvičením. Po tejto
dopravnej nehode je obmedzený v spoločenskom a v športovom živote, nevykonáva činnosti ako
pred nehodou, nechodí plávať, bicyklovať, nechodí na hríby, do spoločnosti a na kultúrne podujatia.
Žalobca má obmedzenia v bežnom živote, ktoré žalobcu následkom zdravotných ťažkostí súvisiacich

s poškodením zdravia pri nehode postihujú, pričom tieto obmedzenia postihli žalobcu v strednom veku,
kedy ešte mohol pracovať a plnohodnotne žiť. V dôsledku vážneho poradenia hlavy podľa vyjadrenia
jeho dcéry BXX.XXX žalobca býva agresívnejší, nervózny, opakuje veci a nepamätá si dobre.
I. vyplatil žalovaný zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 23.488 eur, teda
celkom mu vyplatil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane zvýšenia sumu 70.464 eur.

Pokiaľ žiadal žalobca viac, čo sa týka zvýšenia náhrady v sume 7.985,92 eur, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca nie je pripútaný na lôžko ani úplne bezvládny a
odkázaný len na invalidný vozík.
Ďalšie poskytnutie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd považuje za neprimerané,
nakoľkonejdeoprípad hodnýosobitnéhozreteľa.Súdzobraldoúvahy,žežalobcaniejeúplneinvalidný,

ležiaci,pripútanýnalôžko.Poškodeniezasťaženiespoločenskéhouplatneniebolovlekárskomposudku
hodnotené na hornej hranici bodového rozpätia a vo všetkých položkách bolo navýšené o dvojnásobok
posudzujúcim lekárom.
Ako ďalší nárok, ktorý uplatnil žalobca je náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, po
čiastočnom plnení žalovaným v sume 341,69 eur a čiastočnom späťvzatí tohto nároku v sume 567,21

eur, žalobca uplatnil sumu 116,17 eur. Z dôvodu pokrytia tohto nároku dobrovoľným plnením žalovaným
v priebehu konania a z dôvodu spoluúčasti žalobcu na dopravnej nehode, súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol aj v tejto časti, keď žalobca žiadal o zaplatenie sumy 116,17 eur.85. Žalobcovi zamietol žalobu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania v sume 11.774,62 eur; 5 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 54.791 eur (7.815 eur bolestné + 46.976 eur sťaženie spoločenského

uplatnenia) od 4.12.2016 do 12.3.2021 v sume 11.701,26 eur a ročný úrok z omeškania zo sumy 341,69
eur z náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti od 4.12.2016 do 16.3.2021 v sume 73,16
eur z týchto dôvodov.
Čo sa týka úroku z omeškania žalobca podal žalobu zo dňa 18.8.2016, na súd prvej inštancie dňa
19.8.2016 a žalobca upravil úrok z omeškania od 4.12.2016 a odvolal sa na § 11 ods. 6 písm. a/ a §

11 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z.
Súd poukazuje na to, že § 11 ods.6 cit. zákona neupravuje lehotu na vyplatenie poistného plnenia,
ale upravuje výlučne lehotu na vykonanie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie

a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo, pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote
preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výšku poistného plnenia.
Ďalej súd poukazuje na lehotu na vyplatenie poistného plnenia, ktorá je upravená v § 11 ods. 7

cit. zákona, podľa ktorej je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
V súvislosti s týmto paragrafom súd poukazuje na to, že podľa § 11 ods. 7 cit. zákona, v prípade, ak sa

poistné plnenie stane predmetom súdneho sporu, je žalovaný povinný plniť po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že sa žalovaný nemohol dostať do omeškania
s plnením, ktoré je predmetom tohto sporu, pretože až právoplatnosťou rozhodnutia súdu dôjde k

ustáleniuvýškyspôsobenejškody,ktorejurčenievzhľadomnapovahužalovanéhonároku,budezávisieť
aj od úvahy súdu. Preto k omeškaniu dlžníka môže dôjsť až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti
žalovaného, preto pohľadávku žalobcu vznikne až právoplatnosťou rozhodnutia súdu.
Rozhodnutie súdu vo veci záviselo od posúdenia odborných otázok, predovšetkým na podklade
vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru dopravy Ing. Marcelom Jancom, preto sa

nemohol dostať žalovaný do omeškania skôr, ako márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá bude
určená súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu o úrok z omeškania v sume 11,774,42 eur zamietol.

86. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 74,63 % a žalovaný má nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 25,37 %. Čistý úspech žalobcu bol 48,90 %.

87. O trovách štátu rozhodol podľa § 259 CSP, v zmysle ktorého, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť,
ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako
svedok.

V konaní vznikli preddavkované trovy štátu v sume 753,92 eur, ktoré boli vyplatené z rozpočtových
prostriedkov štátu pri nariadení znaleckého dokazovania a výsluchu znalca na pojednávaní dňa
6.8.2020. Návrh na znalecké dokazovanie dal žalobca, tento dôkaz bol z jeho podnetu, ktorý žalovaný
nenavrhol, preto súd o trovách štátu rozhodol tak, že tieto trovy bude znášať žalobca.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).