Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121201150
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4121201150.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej vo veci starostlivosti súdu o C. F., nar.
XX.XX.XXXX bytom Z. XX, t. č. Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie 38, zastúpenú Q. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. J. X/B, Q., XX ako súdom ustanoveným procesným opatrovníkom, o vyslovenie
prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, o odvolaní C. F. proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra zo dňa 03.02.2021 č. k. 11Pu/2/2021-15 a uzneseniu zo dňa 03.02.2021 č.k. 11Pu/2/2021
- 6, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 03. februára 2021 č. k.
11Pu/2/2021-15 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolací súd odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 03.02.2021 č.k. 11Pu/2/2021

- 6 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 03. februára 2021 č. k. 11Pu/2/2021-15 súd prvej inštancie vyslovil, že
prevzatie C. F., nar. XX.XX.XXXX, do ústavu zdravotníckej starostlivosti je prípustné. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne
oprel o ust. § 253, § 260 ods. 1, § 261, § 262 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej CMP) a uviedol, že Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie zaslala Okresnému súdu
Nitra dňa 02.02.2021 hlásenie zaevidované súdom dňa 02.02.2021, o tom, že menovaná pacientka
odvolala svoj súhlas s hospitalizáciou dňa 02.02.2021.V súlade s ust. § 254 ods. 2 CMP začal
konanie bez návrhu z úradnej povinnosti o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej
v ústave zdravotníckej starostlivosti. Poukázal na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že dňa 05.12.2020
bola pacientka C. F., prijatá do ich zdravotníckej starostlivosti bez súhlasu pacientky, dňa 08.01.2021

podpísala súhlas s hospitalizáciou a dňa 02.02.2021 požiadala o ukončenie hospitalizácie, pričom
jej žiadosti lekár nevyhovel z dôvodu, že potrebuje naďalej neodkladnú psychiatrickú starostlivosť.
Doplnil, že pacientka je negativistická, nespolupracuje, je agresívna, vzťahovačná. V prípade, že by
bola prepustená, mohla by byť nebezpečná pre svoje okolie. Pacientka bola opakovane psychiatricky
liečená pre schizofrénne ochorenie. Ošetrujúci lekár ďalej uviedol, že výsluch pacientky nebude na ujmu
jej zdravotného stavu. Vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, pristúpil súd k výsluchu pacientky.

Pacientka vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s hospitalizáciou, pretože ju nepotrebuje, cíti sa
zdravá, nemá žiadne komplikácie, čo sa týka psychiatrického stavu, dávajú jej protizákonne elektrošoky,
ktoré sú v zahraničí zakázané. Nechápe prečo jej odmietajú spraviť EKG pred elektrošokmi. Chce ísť
domov za svojim synčekom, ktorý ju potrebuje, pretože je v takom veku. Ďalej uviedla, že manžel sa chce
s ňou rozviesť, nezaujíma sa o ňu, nekontaktuje ju. Chce, aby sa manžel vyjadril, prečo ju nekontaktuje,
prečo ju nenavštívi. Za celú hospitalizáciu sa ani raz nesprchovala.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú
splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z. z. (Informovaný súhlas sa
nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v

dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo
ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu), za ktorých môže byť pacientka do ústavu zdravotníckej
starostlivosti bez jej súhlasu prevzatá a preto postupoval v zmysle § 262 ods. 1 CMP a vyslovil , že
prevzatie menovanej do ústavu zdravotníckej starostlivosti je prípustné. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Uznesením zo dňa 03.02.2021 č.k. 11Pu/2/2021 - 6 súd prvej inštancie ustanovil Q. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., H. J. X/B za procesného opatrovníka pre C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX t. č. Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, o ktorej vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v
ústave zdravotníckej starostlivosti sa má rozhodnúť. S poukazom na ust § 256 CMP a § 71 ods. 1 CSP,
súd ustanovil pacientke procesného opatrovníka v tomto konaní na ochranu jej záujmov, a to jej syna.

4. Proti obidvom uzneseniam podala odvolanie C. F.. Vo svojom odvolaní uviedla, že čestne prehlasuje,
že nie agresívna a negativistická. Žiadala, aby jej súd poskytol možnosť vypovedať pred súdom a
zároveň zohľadnil, že je v Záluží z dôvodu, že sa snažila opätovne začať podnikať i popri invalidite,
čo jej bolo znemožnené z dôvodu diskriminácie invalidného, čím došlo k porušeniu práva. Ďalej

žiadala, aby jej bolo dovolené opustiť Psychiatrickú nemocnicu Veľké Zálužie z dôvodu, že chce byť
so svojim synom a zároveň je proti agresívnym metódam liečenia schizofrénneho ochorenia, nakoľko
v zahraničí elektrošoky považujú za nehumánne. Požadovala zrušenie prípustnosti prevzatia do
ústavu zdravotníckej starostlivosti. Navrhla, aby sa liečba schizofrénie riešila ambulantnou liečbou u
psychiatričky, kde sa liečila až do 05.12.2020. V neposlednom rade namietala, že súd ustanovil jej syna

Q. F. za jej procesného opatrovníka, avšak ona sa chce obhajovať a vypovedať pred súdom sama.

5. Procesný opatrovník Q. F. vo svojom vyjadrení k odvolaniu C. F. uviedol, že s tvrdeniami uvedenými
v odvolaní nesúhlasí. Na základe vlastných skúseností môže potvrdiť, že stav menovanej sa každým
dňom zhoršoval a vlastne aj stupňujúca agresivita voči jej tete, jeho starej mame, u ktorej sa zdržiavala

na adrese B., Ul. E. XXX/X, ho vtedy prinútili privolať sanitku. K snahe pacientky podnikať uviedol, že
pacientka nemá premyslený plán, nevie s čím chce podnikať, má skreslené predstavy, bál sa, aby sa
nedostala ešte do väčších finančných ťažkostí, prípadne aby niekto nevyužil jej zdravotný stav vo svoj
prospech a nedostala sa do problémov. Ďalej uviedol, že osobný kontakt s pacientkou nie je možný z
dôvodu pandémie. Telefonický kontakt majú minimálny. Naposledy spolu komunikovali minulý týždeň,

rozhovor trval asi 3 minúty a celý čas matka rozprávala iba o nejakom bývalom priateľovi, čo má
istú farmaceutickú spoločnosť. Pri otázkach, ktoré sa jej pýtal, si stále rozprávala to svoje. Od blízkej
rodiny, s ktorou komunikuje mu bolo oznámené, že chce mať prístup k telefónom a platobným kartám.
Telefóny neodporúčal ani lekár. Procesný opatrovník súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s
hospitalizáciou pacientky aj s liečbou, ktorú nevyhnutne potrebuje.

6. Psychiatrická nemocnica R. W. vo svojom vyjadrení k odvolaniu C. F. uviedla, že zdravotný stav
pacientky nie je dobrý, pretrvávajú patologické obsahy v myslení a poruchy správania s negativizmom
a občasnou agresivitou. Vyžaduje si naďalej psychiatrickú liečbu ústavnou formou.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 03.02.2021 č.k. 11Pu/2/2021 -15 je potrebné podľa §
389 ods. 1 písm. a), b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a odvolanie proti

uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 03.02.2021 č.k. 11Pu/2/2021 - 6 je potrebné odmietnuť podľa
§ 386 písm. d) CSP.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe oznámenia Fakultnej nemocnice, psychiatrickej kliniky v Nitre,
doručenom súdu prvej inštancie dňa 02.02.2021 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.02.2021

č. k. 11Pu/2/2021-4 začal v súlade s ust. § 254 ods. 2 CMP konanie o vyslovenie prípustnosti
prevzatia a držania C. F. v ústave zdravotníckej starostlivosti. Podľa úradného záznamu, založenom
na č. l. 5 spisu dňa 03.02.2021 vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra Mgr. Nikola Hrdličková
Turbová kontaktovala blízku osobu umiestnenej C. F. - syna Q. F., ktorý súhlasil s ustanovením dofunkcie procesného opatrovníka. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.02.2021 č. k.
11Pu/2/2021-6 ustanovil Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. X/B, Q., XX za procesného opatrovníka
pre C. F. o ktorej vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti

sa má rozhodnúť. Z úradného záznamu zo dňa 03.02.2021 spísaného vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu Nitra Mgr. Nikolou Hrdličkovou Turbovou, vyplýva, že vzhľadom na aktuálnu situáciu
na území Slovenskej republiky v dôsledku vyhlásenia núdzového stavu, súd zaslal emilom PN Veľké
Zálužie žiadosť o umožnenie výsluchu formou videokonferencie. Keďže zo strany PN Veľké Zálužie
nebolo možné zabezpečiť výsluch prostredníctvom videokonferencie, preto súd v konaní o prípustnosti

prevzatia a držania v zdravotníckych zariadeniach pristúpil k výsluchu ošetrujúceho lekára a pacientky
formou telefonického rozhovoru. Ošetrujúci lekár v rámci telefonického výsluchu dňa 03.02.2021
vykonaného vyššou súdnou úradníčkou Mgr. Nikolou Hrdličkovou Turbovou uviedol, že pacientka
dňa 02.02.2021 odvolala svoj súhlas s hospitalizáciou. Lekár jej žiadosti nevyhovel z dôvodu, že
potrebuje naďalej neodkladnú psychiatrickú starostlivosť. Pacientka v rámci telefonického výsluchu
uskutočneného dňa 03.02.2021 vyššou súdnou úradníčkou Mgr. Nikolou Hrdličkovou Turbovou, po

poučení okrem iného uviedla, že nesúhlasí s hospitalizáciou, pretože jej nie je treba, cíti sa zdravá, nemá
žiadne komplikácie.

9. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je upravené v treťom diele
Civilného mimosporového poriadku, a to v ust. § 252 až § 271 CMP.

10. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania

informovaného súhlasu.

11. Podľa § 254 ods. 2 CMP súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho
zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

12. Podľa § 255 ods. 1 CMP účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie.

13. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného

stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takomto prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho vždy súd.

14. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

15. Článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 8 Listiny základných
ľudských práv a slobôd a článok 17 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo na osobnú slobodu.
Podľa článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej
starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom, a to zákon

č. 576/2004 Z. z. Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aby nedochádzalo k zneužitiu tohto inštitútu,
Civilný mimosporový poriadok upravuje v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti
prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).

16. Detenčné konanie prebieha obligatórne s pojednávaním. Z hľadiska priebehu konania sa rozlišujú
dve štádiá detenčného konania, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. Pre obidve fázy je zásadná
skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného vždy prepustiť, aj keď súd rozhodol, že
existovali zákonné dôvody na prevzatie osoby do zariadenia. Prvou fázou je konanie o vyslovenie
prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho

držania v zdravotníckom zariadení. Je konaním mimosporovým, ovládaným princípom vyšetrovacím a
je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (tzv. princíp
materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia
súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonnýmspôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži
na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, ide pritom o špecifický dôkazný prostriedok.
K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. V detenčnom

konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného, pričom cieľom výsluchu je vo
všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť
nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby,
a to priamo na základe vnemov sudcu. Rámcové pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu
dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP.

17. Nová právna úprava v Civilom mimosporovom poriadku (§ 260 a § 243 CMP) zaviedla v prípade,
ak súd upustí od výsluchu osoby umiestnenej v zdravotníckom zariadení (ako aj v prípade konania o
spôsobilosti na právne úkony) nový inštitút, a to inštitút vzhliadnutia osoby, o ktorej detencii sa koná.
Vychádza zo zásady, že je neprípustné rozhodovať o tak závažnom zásahu do slobody človeka, akým
obmedzenie osobnej slobody je, len „od stola“, ale je potrebné počuť názor posudzovanej osoby,

prípadne ju aspoň vidieť. Zákon tak súdu ukladá povinnosť osobu, o ktorej detencii sa koná, vzhliadnuť
v prípade, ak sa upustí od jej výsluchu. Nie je vylúčené, že v určitých prípadoch sa vzhliadnutie prelína s
výsluchom účastníka, pri ktorom s ním má sudca tiež priamy očný kontakt. Vzhliadnutie možno vnímať
ako osobitný procesný postup, ktorý smeruje k naplneniu požiadavky prirodzenej dôstojnosti človeka,
jeho osobnej nezávislosti vrátane slobody autonómie, nediskriminácie, rešpektovaniu odlišností osôb

so zdravotným postihnutím. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o osobnej slobode človeka je vychádzať
zo subjektívneho hľadiska, ktoré znamená, že súd primárne nevychádza z diagnózy osoby, o ktorej sa
rozhoduje, ale ako sa navonok prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje veci, začleniť sa do bežného
života, reagovať na bežné impulzy.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade výsluchu, ako i vzhliadnutia, by mal
tento úkon uskutočniť sudca. K tomu prihliada i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej
len „ESĽP“), z ktorej vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do
súkromného života človeka (akými sú konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb), by
v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj rozhodnutia ESĽP vo veciach: X a Y

p. Chorvátsku, sťažnosť č. 5193/09; Sýkora p. Českej republike, sťažnosť č. 23419/07). Takýto záver
je plne súladný i so záverom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018
sp. zn. 2 Cdo 31/2018, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nakoľko sa vzhliadnutím rozumie pokus o
zistenie stavu človeka vlastným pozorovaním sudcu, ktorý o detencii rozhoduje, nemá byť realizovaný
prostredníctvom inej súdnej osoby. Je totiž vždy nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho

kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z
procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti
umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Z judikatúry
ESĽP taktiež vyplýva, že v určitých výnimočných situáciách postačí, ak tento úkon vykoná na základe
poverenia sudcu vyšší súdny úradník, a to však najmä vtedy, ak sa rozhoduje o osobe, o ktorej detencii

už bolo skôr rozhodované, ktorá už bola v minulosti sudcom vzhliadnutá a v prebiehajúcom konaní je
jej zdravotný stav, pre ktorý už bola v minulosti držaná v zdravotníckom zariadení, podľa aktuálnych
lekárskych posudkov takej povahy, že nie je možné očakávať jej zlepšenie (porovnaj rozhodnutie ESĽP
vo veci Berková p. Slovenskej republike sťažnosť č. 67149/01; Ivinović p. Chorvátsku, č. 13006/13;
Lashin p. Rusku, sťažnosť č. 33117/02). Takýto mimoriadny postup súdu však musí byť v odôvodnení

jeho rozhodnutia podrobne a dôkladne odôvodnený (viď stanovisko NS ČR sp. zn. Cpjn 201/2015).

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

20. Vada v obsadení súdu je nedostatkom procesnej podmienky na strane súdu, keď rozhodoval vo veci
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený. Nestrannosť súdu je súčasťou práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru, pričom rovnaké právo je zakotvené aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Náprava nedostatku tejto procesnej podmienky spočíva v zrušení rozhodnutia a
vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s predpokladom odstránenia zistenej procesnej vady.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

22. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

23. Za situácie, že v danej veci vykonala výsluch umiestnenej C. F. vyššia súdna úradníčka Okresného
súdu Nitra Mgr. Nikola Hrdličková Turbová prostredníctvom telefonického spojenia je treba vychádzať z
tohozáveru,žesúdprvejinštancievpredmetnejvecinepostupovalvsúladesvyššieuvedenýmizávermi,
ako i citovanou právnou úpravou. V prípade detenčného konania ide totiž o taký zásah do slobody
človeka, kde je neprípustné rozhodovať len „od stola, ale je potrebné počuť názor posudzovanej osoby,

prípadne ju aspoň vidieť. V takomto prípade je potrebné, aby osobu umiestňovaného vyslúchol sudca.
Odvolací súd konštatuje, že aj napriek pandémii COVID 19 a v súčasnosti vyhlásenému núdzovému
stavu, nie je prípustné, aby bol pacient ukrátený na svojich zákonom chránených právach a je potrebné
vykonať fyzický výsluch pacienta sudcom. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 24/2021 Z.z. z
22.01.2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej

situácie a núdzového stavu vymenúva v § 1 ods. 1, ktoré pojednávania, hlavné pojednávania a verejné
zasadnutia sa vykonávajú. V ust. § 1 ods. 1 písm. m) je uvedené aj konanie o prípustnosti držania
v zdravotníckom zariadení. V tomto prípade ide síce o konanie o prípustnosti prevzatia do ústavu
zdravotníckej starostlivosti, pri ktorom súd nevykonáva pojednávanie, ale „iba“ výsluch posudzovanej
osoby. Keďže aj na konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení sa vzťahuje výnimka,

ktorá umožňuje súdu vykonať v takejto veci pojednávanie, o to viac je v tomto prípade potrebné, aby
výsluch uskutočnil sudca tak, ako to ustanovuje § 260 CMP. Nakoniec aj vyššie spomenuté Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2018 sp. zn. 2 Cdo 31/2018 predstavuje ustálenú
judikatúru, pretože bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
8/2018 pod č. 67. : „Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení bez

súhlasu umiestneného, je tak závažným zásahom do osobnej slobody človeka, že prvotný výsluch alebo
vzhliadnutie vykoná osobne sudca.“

24. Ak teda súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyslovil, že prevzatie C. F. do ústavu
zdravotníckej starostlivosti je prípustné, a to bez splnenia zákonného postupu v zmysle vyššie citovanej

právnej úpravy, rozhodol bez splnenia procesnej podmienky, ako i znemožnil účastníčke konania
realizáciu jej procesných práv, ktoré jej priznáva Civilný mimosporový poriadok za účelom ochrany
jej práv, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 389
ods. 1 písm. a), b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 03. februára 2021 č. k.
11Pu/2/2021-15 zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom po prejednaní veci, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vo veci opätovne rozhodne, t. j. bude postupovať v zmysle príslušných
ustanovení CMP upravujúcich detenčné konanie.

25. Pokiaľ ide o odvolanie Daniely Natherovej proti uzneseniu zo dňa 03.02.2021 č.k. 11Pu/2/2021 - 6,

odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, pretože
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

26. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

27. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

28. Umiestnená osoba C. podala odvolanie aj voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 03.02.2021

č.k. 11Pu/2/2021 - 6, ktorým súd ustanovil Q. F. za procesného opatrovníka pre menovanú osobu, o
ktorej vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti sa má rozhodnúť.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie bolo podané
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Ustanovenie § 357 CSP a § 72 CMPvymedzuje, proti ktorým uzneseniam súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné. Z taxatívneho výpočtu
uznesení súdu prvej inštancie v týchto ustanoveniach vyplýva, že zákon nepripúšťa možnosť podať
odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o ustanovení procesného opatrovníka. Súd prvej

inštancie zároveň v napadnutom uznesení uviedol správne poučenie, že proti nemu nie je možné
podať odvolanie. Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne
uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
o ustanovení procesného opatrovníka pre umiestnenú osobu v zdravotníckom zariadení považoval za
také rozhodnutie, proti ktorým sa odvolanie nepripúšťa. Odvolací súd rozhodujúc vo veci bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, preto odvolanie umiestnenej C. F. proti uzneseniu zo dňa 03.02.2021 č.k.
11Pu/2/2021 - 6, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako neprípustné.

29. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).