Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Cpr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214220617
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2022:4214220617.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: N.. T. W.H., B.. XX.XX.XXXX,

X. W. XX/X, W., v konaní zastúpený: JUDr. Mária Kanthová, advokátka so sídlom Župná 20, 945 01
Komárno, proti žalovanému: Creacom, s. r. o., so sídlom Mederčská 81, Komárno, IČO: 36 796 174, o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19.11.2014 domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia

pracovného pomeru na tom skutkovom základe, že dňa 22.09.2014 mu bola na pracovisku doručená
okamžitá výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 11.06.2013 s
poukazom na § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca dňa 18.09.2014 a 19.09.2014
nenastúpil riadne a včas do práce, že nezabezpečil počas pracovného pomeru žiadnu zákazku
pre žalovaného a žalobca konateľov spoločnosti neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k
podpísaniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou (pozn. súdu žalovaným) a bytovým družstvom. Žalobca
namietal, že okolnosti podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nenastali a preto žiadal, aby

mu bola aj naďalej prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy a považoval výpoveď za neplatnú.
Uviedol, že pracovná doba žalobcu bola voľná a uzavretá na dobu trvania 4 hodiny denne 5 krát do
týždňa, pričom v dňoch 18.09.2014 a 19.09.2014 žalobca pracoval vo večerných hodinách, keďže si
to charakter a pracovné povinnosti jeho práce vyžadovali. S touto skutočnosťou bol žalovaný riadne
oboznámený aj napriek tomu, že sa konatelia spoločnosti v daný čas nachádzali na dovolenke. Ďalej
tvrdil, že ďalší dôvod výpovede a to, že nezabezpečil počas pracovného pomeru žiadnu zákazku pre
žalovaného nie je pravda, keďže uzavretých a zrealizovaných zákaziek bolo viacero, čo sa dá riadne

zdokumentovať aj dokázať listinnými dôkazmi. Žalobca namietal, že tvrdenie, že žalobca konateľov
spoločnosti neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo medzi
spoločnosťou a bytovým družstvom, nie je pravda, keďže žalobca zmluvu o dielo poslal mailom, tak ako
bol dohodnutý s konateľmi spoločnosti, pričom konatelia si túto zmluvu počas dovolenky ani neprečítali
a nijako nereagovali. Žalobca nemal podpisové právo a preto nemohol nijako inak konať, len čakať, kým
sa konatelia vrátia z dovolenky. Žalovaný nemohol argumentovať, že žalobca porušil pracovnú disciplínu
a náplň práce pri uzatvorení zákazky, resp. zmluvy o dielo, keďže nemal oprávnenie konať v mene

žalovaného a v neprítomnosti konateľov pri podpisovaní zmlúv, keďže toto právo prislúchalo výhradne
konateľom spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že v spoločnosti žalovaného pracoval od 30.05.2011,
získal pre neho viacero zákaziek za vyše 1,3 milióna eur, pričom pracovná zmluva mu bola 2 krát
predĺžená. Zároveň uviedol, že ani raz za celé pôsobenie v spoločnosti nedostal písomné pokarhanieani upozornenie, že si riadne neplní svoje pracovné povinnosti. Na základe uvedeného preto žiadal,
aby súd okamžité zrušenie pracovného pomeru prehlásil za neplatné a žalovanému uložil povinnosť
ponechať žalobcu v riadnom pracovnom pomere a doplatiť mu ušlú mzdu a dohodnutú províziu.

2. Keďže žalobca na výzvu súdu žalobu v časti o náhradu ušlej mzdy nedoplnil, súd uznesením č. k.
6Cpr/6/2014-23 zo dňa 03.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2014, žalobu v časti o
náhradu ušlej mzdy odmietol.

3. Žalovaný vo svojich písomných podaniach k žalobe uviedol, že evidenciu dochádzky zamestnancov
neviedol. Ďalej uviedol, že dňa 22.09.2014 žalovaný doručil na pracovisku žalobcovi okamžité skončenie
pracovného pomeru z dôvodu, že žalovaný si opakovane v dňoch 18.09.2014 a 19.09.2014 nesplnil
svoju povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času a povinnosť pracovať zodpovedne a
riadne. Žalovaný Pracovným nariadením č. 1 zo dňa 01.07.2013 nariadil všetkým svojim zamestnancom,
ktorí u neho pracovali v pracovnom pomere na pracovnej pozícii obchodný zástupca, spôsob rozvrhnutia

pracovného času tak, že začiatok pracovnej doby bol stanovený na 08.00 h., pričom zamestnanec bol
povinný sa dostaviť každý pracovný deň v čase 08.00 h. na miesto výkonu práce nachádzajúcom sa v
prevádzke zamestnávateľa, ďalej zamestnanec bol povinný zúčastniť sa každý pracovný deň pracovnej
porady, ktoré prebiehali pod vedením zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, a ktorá
sa konala každý pracovný deň začiatkom 08.30 h. Zamestnanec, ktorý sa nemohol z objektívnych

dôvodov dostaviť na začiatku pracovného času na miesto výkonu práce nachádzajúcej sa v prevádzke
zamestnávateľa, bol povinný túto skutočnosť vopred oznámiť zamestnávateľovi a následne preukázať
svoju neúčasť zamestnávateľovi v súlade so Zákonníkom práce. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca tiež
porušil viaceré body článku IX ods. 3 a ods. 5 ods. 6 Pracovnej zmluvy zo dňa 11.06.2013, ktorými
sú najmä povinnosti - plne využívať pracovnú dobu, plniť príkazy zamestnávateľa a ním poverených

osôb, pracovať svedomito, poriadne podľa svojich síl a možností, informovať zamestnávateľa o všetkých
okolnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na plnenie jeho povinností. Podľa článku IX ods. 7
Pracovnej zmluvy zo dňa 11.06.2013, žalobca zobral na vedomie, že porušenie jeho povinností bude
pokladané za závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom možnosti ukončenia pracovného
pomeru. Žalovaný uviedol, že mu nie je známe, na základe akých skutočností dospel žalobca k záveru,

že jeho pracovná doba bola „voľná “. Takto to zrejme aj žalobca ponímal, keď nedodržiaval Pracovné
nariadenie č. 1 vydané žalovaným, neunúval sa žalovaného informovať o vykonávaní jeho práce, v
dôsledku čoho nebol schopný zabezpečovať zákazky pre žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že niekedy
v roku 2013 súťažili so spoločnosťami KF-STAV a RENOSTAV na zákazke na W. D. P. W., predmetom
ktorej bolo zateplenie bytového domu. Keďže ceny určené týmito spoločnosťami boli nereálne nízke,

žalovaný poveril žalobcu, aby kontaktoval Slovenskú asociáciu stavebných dozorov (ďalej v texte
ako SASDARS), pričom žalobca mal zistiť, akým systémom pracovali ostatní súťažiaci, či sú nimi
určené ceny reálne a výslovne žiadali, aby SASDARS porovnával všetky tri spoločnosti. Následne bolo
žalovanému oznámené, že na realizáciu zateplenia bytového domu vybrali inú spoločnosť. Niekedy
v roku 2015 sa dozvedeli, z akého dôvodu prehrali zákazku na Kúpeľnej ulici - SASDARSu bolo

predložené „porovnanie ponúk - zateplenie“, z ktorého vysvitlo, že porovnanie nebolo vydané žalovaným
a obsahovalo nepravdivé informácie zvýhodňujúce žalovaného. Keďže touto zákazkou žalovaný poveril
žalobcu,soSASDARSnekomunikovalniktoinýokremžalobcuapretobolžalovanýtohonázoru,ženikto
iný okrem žalobcu nepravdivé porovnanie ponúk vyhotoviť nemohol. O tejto skutočnosti sa žalovaný
dozvedel až po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní formou výsluchu strán
sporu, svedkov, oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov vydal dňa 14.06.2019 rozsudok, ktorým
určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
22.09.2014 zo strany žalovaného je neplatné. Súd zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom namietal, že súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

6. Krajský súd v Nitre odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie
nevyhodnotil všetky predložené dôkazy stranami sporu. Skonštatoval, že súd prvej inštancie sa žiadnymspôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že druhý konateľ spoločnosti, sa na pracovisku dňa 19.
09. 2014 zdržiaval a ak sa aj žalobca nedovolal konateľke, mohol tak svoju neúčasť na pracovisku
oznámiť druhému konateľovi. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalovaný mohol

vykonávať prácu aj v domácom prostredí tak, ako to sám tvrdí, že dňa 18.09. a 19.09.2014 pracoval
na texte zmluvy doma, čo by bolo evidentne v rozpore s pracovným nariadením zamestnávateľa, ktoré
vydal dňa 01. 07. 2013, teda rok pred touto udalosťou. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, a zo
spisového materiálu to tiež vyplýva, že pripojil k vyjadreniu zo dňa 11.12.2018 listinné dôkazy, ktorými
sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a tieto nevyhodnotil, pričom tieto dôkazy môžu poukazovať

na skutočnosti, na základe ktorej by nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal splnením hmotnoprávnej podmienky
okamžitého skončenia pracovného pomeru a to prerokovaním so zástupcom zamestnancov, resp. s
odborovouorganizáciou.Tútopovinnosťnemázamestnávateľibavprípade,akzástupcazamestnancov,
čiodborováorganizáciavjehospoločnostinepracuje,resp.niejezaložená.Zvyššieuvedenýchdôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu podľa s §

391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie predovšetkým odstráni nesprávny
procesný postup spočívajúci v tom, že na pojednávaní dňa 17. 05. 2019 vypočul ako svedkov konateľov
spoločnosti, pričom ich mal vypočuť ako strany sporu a nie ako svedkov, následne opätovne vyhodnotí
všetky dôkazy tak listinné, ako aj výsluchy štatutárnych zástupcov žalovaného, svedkyne V. a vo veci
opätovne rozhodne.

7. Súd rešpektujúc názor Krajského súdu v Nitre vo veci opätovne nariadil pojednávanie, doplnil
dokazovanie výsluchom I. X., konateľa spoločnosti, výsluchom svedkyne H. U., ako bývalej konateľky
žalovaného a svedkyne Z. U., oboznámil sa s obsahom vyjadrení žalobcu, výpoveďou svedkyne T.
V., obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania stranami sporu, a to Okamžitým

skončením pracovného pomeru zo dňa 22.09.2014, Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 30.05.2011 a
10.06.2011. Pracovnou zmluvou zo dňa 11.06.2013, Pracovným nariadením zo dňa 01.07.2013, Kópiou
emailovej komunikácie zo dňa 14.01.2014-21.12.2015, 19.09.2014, Výpisom z faktúry č. XXXXXXXXXX
od 01.09.2014 do 30.09.2014 pre t. č. XXXX XXX XXX, Kópiou listiny SASDARS o výbere realizátora
na D.. W. X, X, XX, W., Snímkami z obrazovky z PC žalobcu, Fotografiami predajne žalovaného, Kópiou

emailovej komunikácie zo dňa 19.09.2014, Pracovnými zmluvami konateľov spoločnosti, a ostatnými v
spise pripojenými listinami, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

8. Žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorili dňa 11.06.2013 pracovnú

zmluvu v zmysle § 42 a nasl. Zákonníka práce, na základe ktorej mal žalobca u žalovaného pracovať ako
obchodnýzástupca.Pracovnýpomersauzatvorilnadobuneurčitúsnástupomdoprácedňa12.06.2013.
Podľa čl. VII bod 2 pracovnej zmluvy bol pracovný čas zamestnanca dohodnutý na 20 hodín týždenne,
4 hodiny denne 5 dní v týždni. Podľa čl. VII bod 3 pracovnej zmluvy, rozvrhnutie pracovného času
na jednotlivé pracovné dni v týždni bolo určené rozhodnutím zamestnávateľa v súlade s príslušnými

ustanoveniami zákonníka práce. Podľa čl. VII bod 4 pracovnej zmluvy, zamestnanec bol povinný byť
najneskôr v stanovenom začiatku pracovnej doby na svojom pracovnom mieste a byť pripravený na
výkon svojej pracovnej činnosti. Svoje pracovné miesto zamestnanec mohol opustiť až po skončení
pracovnej doby. Nedodržanie povinnosti podľa tohto odseku zo strany zamestnanca, ako aj nedodržanie
rozsahu stanovenej pracovnej doby zo strany zamestnanca, bolo považované za porušenie pracovnej

disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Podľa čl. IX. bod 5 pracovnej zmluvy, zamestnanec sa výslovne
zaviazal informovať zamestnávateľa o všetkých okolnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na
plnenie jeho povinnosti. Podľa čl. IX bod 6 pracovnej zmluvy, zamestnanec zobral na vedomie, že
svojím chovaním nesmie poškodiť dobré meno a povesť firmy zamestnávateľa. Podľa čl. IX. bod 7
pracovnej zmluvy, zamestnanec zobral na vedomie, že porušenie povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú

z odseku 3, odseku 4, odseku 5, odseku 6 tohto článku, bude pokladané za zvlášť hrubé porušenie
pracovnej disciplíny s následkom možnosti ukončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 a
nasledujúceho zákonníka práce.

9. Z Pracovného nariadenia č. 1 o spôsobe výkonu práce zamestnancami zo dňa 01.07.2013 vyplýva, že

žalovaný nariadil všetkým svojim zamestnancom, ktorí pracujú v pracovnom pomere u zamestnávateľa
na pracovnej pozícii obchodný zástupca podľa uzatvorených pracovných zmlúv rozvrhnutie pracovného
času tak, že začiatok pracovnej doby stanovil zamestnávateľ na 08.00 h., ďalej zamestnanec bol
povinný sa dostaviť každý pracovný deň v čase od 08.00 h. na miesto výkonu práce nachádzajúce sa vprevádzke zamestnávateľa, ďalej zamestnanec bol povinný zúčastniť sa každý pracovný deň pracovnej
porady, ktorá prebiehala pod vedením zamestnávateľa, alebo ním povereného zamestnanca, a ktorá
sa konala každý pracovný deň so začiatkom o 08.30 h. Ďalej bolo v Pracovnom nariadení uvedené,

že zamestnanec, ktorý sa nemohol z objektívnych dôvodov dostaviť na začiatku pracovného času
na miesto výkonu práce nachádzajúce sa v prevádzke zamestnávateľa, bol túto skutočnosť povinný
vopred oznámiť zamestnávateľovi a následne preukázať svoju neúčasť zamestnávateľovi v súlade so
zákonníkom práce. Zamestnávateľ zároveň týmto upozornil zamestnancov, že akékoľvek porušenie
tohto pracovného zariadenia bude považované za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom,

s dôsledkami toho vyplývajúcimi.

10. Z listiny „Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm.
b)“ zo dňa 22.09.2014 vyplynulo, že žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uviedol, že žalobca dňa 18.09.2014 a 19.09.2014 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil
svojmu nadriadenému a ani ju neospravedlnil. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného

pomeru bolo, že žalobca ako obchodný zástupca nezabezpečil ani jednu zákazku pre spoločnosť počas
jeho pôsobenia vo firme (pozn. súdu u žalovaného) a svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých
postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo (ZoD) medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, čím
zapríčinil oneskorené začatie stavebných prác, respektíve ohrozil dodržanie termínu odovzdania diela.
Žalovanýuviedol,žepracovnýpomersaskončídňomprevzatiatohtookamžitéhoskončeniapracovného

pomeru. Žalobca i žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru podpísali dňa 22.09.2014.

11. Žalobca žalovanému listom „Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní“ zo dňa 10.11.2014
oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával a vyplatil mu dohodnuté peniaze,
pretože sa porušenia pracovnej disciplíny na pracovisku počas pracovnej doby nedopustil.

12. Z pripojenej vizitky žalobcu na č. l. 182 spisu vyplynulo, že žalobca používal ako obchodný zástupca
žalovaného telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX.

13. Z Podrobného výpisu k faktúre č. XXXXXXXXXX na č.l. 168 vyplynulo, že zo žalobcovho služobného

telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX bol dňa 18.09.2014 o 10:34:01 vykonaný hlasový hovor v trvaní 10
s. na telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX, ktoré patrilo v tom čase pani T. V., kolegyni žalobcu. Žalobca
dňa 18.09.2014 o 12:13:53 vykonal hlasový hovor v trvaní 22 s. na telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX,
ktoré patrilo v tom čase pani H. U., v tom čase konateľke žalovanej spoločnosti. Žalobca dňa 18.09.2014
o 15:38:40 h, 15:38:42 h, 15:38:43 h a dňa 19.09.2014 o 10:40:26 h, odoslal sms správy na telefónne

číslo +XXXXXXXXXXXX, ktoré patrilo v tom čase pánovi I. X., konateľovi žalovaného. Obsah týchto
hlasových hovorov a sms-správ súdu nebol preukázaný.

14. V spise sa na č. l. 183 až 187 nachádzajú snímky obrazovky z externého disku žalobcu, z ktorých
vyplynulo, že žalobca má na svojom súkromnom externom disku (úložnom priestore) uložené priečinky

a dokumenty, z ktorých názvov vyplýva, že ide o dokumenty týkajúce sa činnosti žalovaného. Na č. l.
225 spisu sa nachádza snímka obrazovky z externého disku žalobcu, z ktorej vyplynulo, že žalobca má
na svojom súkromnom externom disku uložené priečinky a dokumenty týkajúce sa prác na D.. Š. X-X,
pričom dokument programu Word označený ako „Z. D.. Š. X-X W. Č.. X“, bol naposledy upravovaný dňa
18.09.2014 o 10:06 h. Na č. l. 226 -228 spisu sa nachádza Zmluva o dielo č. objednávateľa 23/2014/TÚ

zo dňa 17.09.2014 s úpravami vyznačenými zelenou farbou.

15. Z listiny na č. l. 169 spisu s hlavičkou spoločnosti SASDARS vyplynulo, že ide o listinu označenú
ako „P. G. B. D. W.Ľ. X,X,XX W.“, na základe ktorej listiny spoločnosť SASDARS bližšie neurčitej
osobe uvádza, že z troch spoločností len žalovaný splnil podmienky zadávateľa na zateplenie obytného

domu a zvyšné dve spoločnosti neodporúča. Zároveň sa SASDARS o žalovanom vyjadril, že uvedenú
spoločnosť pozná aj osobne, že chodia často na prednášky a že robia veľmi kvalitne a ich referencie
hovoria za všetko.

16. Z e-mailovej komunikácie na č. l. 166 spisu zo dňa 14.01.2014 vyplynulo, že N.. P. T. z emailovej

adresy T..U. oznámil N.. J. R., že dokument „Porovnanie ponúk - zateplenie“ a „P.X. G. B. D. W. X,X,XX
W. nie je vyhotovený ich organizáciou (pozn. súdu organizácia SASDARS) a majú podozrenie, že ide
o podvrh majúci znaky trestného činu.17. Na č. l. 230 spisu sa nachádzajú fotografie predajne žalovaného vyhotovené a predložené do spisu
žalobcom, z ktorých nevyplýva kedy boli predmetné fotografie vyhotovené.

18. Žalobca na pojednávaní dňa 31.03.2022 uviedol, že nemá nijaký dôkaz o tom, že v dňoch
18.09.-19.09.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pracovisku. Uviedol, že má iba smsky, ktoré posielal
pánovi I. X. - konateľovi spoločnosti (ďalej v texte ako konateľ spoločnosti alebo konateľ žalovaného),
ale obsah týchto smsiek už z telefónu nevie vydolovať vzhľadom na skutočnosť, že uplynulo veľa rokov
odvtedy. Uviedol ďalej, že mohol vykonávať prácu aj v domácom prostredí, keď dňa 18. 09. a 19.

09. 2014 pracoval na texte zmluvy doma. V pracovnej zmluve mal dohodnutých 20 hodín do týždňa,
používal vlastný notebook, na základe dohody s konateľom žalovaného navštevoval potencionálnych
zákazníkov,chodilpobytovýchdružstváchnielencezdeň,aleajpovečerochacezvíkend.Vypracovával
zmluvy, chodil na výberové konania, prezentácie. Dňa 18.09.2014 sa dialo to, že sa ráno zobudil, mal
neprijatý hovor od konateľa žalovaného a sms-ku o tom, že keď sa mu neozve, tak nemusí chodiť
do práce. V tento deň zaniesol korektúru na bytové družstvo, bol riešiť dom na Š. X, následne volal

s pani H. U. (ďalej v texte ako konateľkou spoločnosti alebo konateľkou žalovaného alebo bývalou
konateľkou žalovaného), čo bolo okolo 12.15 h a keď následne okolo 12,alebo 13 hodiny prišiel na
firmu, tak tam konateľ žalovaného nebol. Dňa 19.09.2014 sa dialo to, že sa snažil kontaktovať konateľa
žalovaného, nepodarilo sa mu to, išiel za ním do práce, čo mohlo byť tak okolo desiatej hodiny, kde
konateľ žalovaného nebol, pričom dostal odkaz od konateľky žalovaného, že má prísť v pondelok,

keďže ona bola v tom čase prítomná na firme. Na otázku, či vie preukázať ospravedlnenie neúčasti
dňa 18.09.2014 a dňa 19.09.2014 uviedol, že nie, lebo obsah sms správ sa nedá vytiahnuť z telefónu.
Žalobca na pojednávaní dňa 01.03.2019 uviedol, že dňa 11.09.2014 pripravil návrh zmluvy pre Stavebné
bytové družstvo, pričom dňa 17.09.2019 sa konatelia vrátili z dovolenky a 18.09.2014 bola vykonaná
korektúra v zmysle požiadaviek Stavebného bytového družstva a v tom čase došlo k nezhodám medzi

žalobcom a konateľmi, čo riešili len sms-kami. Čo sa týka dní 18. a 19.9.2014, tak sa žalobca štandardne
zúčastnil na schôdzi panelového domu, pričom dňa 18.09.2014 o 10.00 h mal stretnutie s p. W.. Čo sa
týka 19.09.2014, keď prišiel na firmu pred obedom, konateľka mu oznámila, že má prísť až v pondelok.

19. Konateľ spoločnosti, I. X., vo svojej výpovedi dňa 25.09.2020 uviedol, že dňa 17.09.2014 prišli

domov z dovolenky, dňa 18.09.2014 ráno o 8.00 h dorazil do práce a celý deň 18. a 19.09.2014
bol na pracovisku. Dňa 18.09.2014 ráno o 8.00 hod. plánoval urobiť s robotníkmi stretnutie, aby mu
oznámili, čo robili počas doby, kým neboli prítomní. Museli odovzdať jednu zmluvu, ktorá mala byť
pripravená a odovzdaná na bytové družstvo, ohľadom čoho chcel tiež hovoriť so žalobcom. Žalobca sa
nezastavil o ôsmej v práci, konateľka žalovaného bola v práci od siedmej, pretože otvára dvere obchodu.

Nemali žiadne informácie o tom, že žalobca nepríde do práce, skúšali sa mu dovolať telefonicky, čo sa
nepodarilo. Ani 19.09.2014 sa žalobca nezastavil v práci o ôsmej ráno, pričom sa mu pokúšali dovolať
o pol deviatej, deviatej. Potom išla konateľka žalovaného a pani V. na bytové družstvo, dovtedy bol
konateľ žalovaného celý čas v obchode, vo firme. Okolo 11-tej hodiny dostali e-mail z bytového družstva
s pokynmi na úpravu zmluvy o dielo, ktoré úpravy vykonali a zmluvu odoslali. Poobede išiel domov, v

pondelok dňa 22.09.2014 sa tiež žalobca nezastavil a až niekedy pred obedom prišiel žalobca do firmy,
vtedy už mal pripravené okamžité skončenie pracovného pomeru, vtedy tam bol osobne konateľ a aj
konateľka žalovaného. Žalobca prišiel do firmy, bol agresívny a arogantný, konateľka žalovaného mu
oznámila, že má pripravené okamžité skončenie pracovného pomeru s dôvodmi v ňom uvedenými, o
ktorých žalobcu informovala konateľka žalovaného. Žalobca odpovedal, že on si myslí to isté, okamžité

skončenie pracovného pomeru prečítal, podpísal, odišiel a zabuchol dvere. Žalobca okamžité skončenie
podpísal sám, mohol napísať, že s tým nesúhlasí, ale to neurobil. Mohol to hocikedy po podpísaní
namietnuť, ale on to neurobil, pričom rovno podal žalobu na súd. Konateľ žalovaného ďalej uviedol,
že žalobca bol oboznámený s pracovnou dobou žalovaného pri nástupe do zamestnania, vedel, že v
prípade zdravotných alebo iných problémov mohol zavolať, že nepríde. Žalobca nebol v takej pozícii, aby

si mohol sám určovať či príde, alebo nepríde a o tom, či pôjde na rokovanie alebo príde do práce neskôr,
rozhodovali konatelia. Žalobca bol oboznámený s Pracovným nariadením č. 1, ktoré bolo vyhotovené až
po uzatvorení pracovnej zmluvy so žalobcom, pričom toto bolo v prednej časti budovy na nástenke vedľa
pracoviska konateľky žalovaného. K tejto nástenke mal prístup každý zamestnanec, nebol to uzatvorený
priestor. Jeden deň obchodného zástupcu bol taký, že ráno o ôsmej sa stretli, potom obchodný zástupca

povedal o svojej práci, čo v tom dni má riešiť, s kým sa má stretnúť, o čom bude jednanie, pripravovali
sa s konateľom žalovaného spolu, alebo sám. Keď boli schôdze bytových domov večer, pripravili veci
a vo večerných hodinách sa stretli. Keď boli cenové ponuky, niektoré pripravil konateľ žalovaného,
niektoré obchodný zástupca, ale preberali ich spolu. Nestávalo sa ale často, že obchodný zástupcasa zúčastnil rokovaní vo večerných hodinách. Keď sa ale zúčastnil, pracovná doba sa mu počítala
tak, že ráno, keď sa stretli, tak sa počítala jedna hodina a potom od začatia schôdze, t.j. hodina a pol
až dve a pol hodiny. Cenové ponuky a všetky veci, čo sa týkali práce s počítačom sa nemohli robiť

doma, na to konateľ žalovaného nedal pokyn. Čo sa týka problémov, ktoré vznikli na bytovom družstve v
Komárne, ktoré sa riešili od 17-19.09.2014, žalobca mal pripraviť korekciu zmluvy, ktorú mali odovzdať
18.09.2014, lebo ako boli konatelia žalovaného na dovolenke, tak z bytového družstva dostal materiál a
pokyny žalobca, lebo konatelia neboli doma. Celá korekcia mala trvať 15minút. Dňa 18.09.2014 žalobca
nenastúpil do práce, tak žalovaný nemal papiere, ktoré sa mali odovzdať na bytové družstvo. Nemali

zmluvu, a keď konateľka žalovaného a pani V. prišli na bytové družstvo, tak ich hlavný technik pán L.
otočil, pretože nemali požadovanú zmluvu. Potom sa žalovaný ospravedlnil, pretože bolo žalovanému
oznámené, že túto zákazku nedostanú, keďže nebola predložená zmluva, ktorú mal žalovaný odovzdať.
O 11-tej hodine poslal pán L. na firmu novú zmluvu, aby znovu spravili korekciu a odovzdali na bytové
družstvo. Ani dňa 19.09.2014 sa žalobca nedostavil do práce. Konateľ uviedol, že si nespomína, čo
bolo obsahom sms správ, ktoré mal dostať od žalobcu v čase 15.30 hod. Konateľ žalovaného uviedol,

že v dňoch 18.-19.09.2014 so žalobcom určite nehovoril. Nebolo dovolené, aby obchodní zástupcovia
mohli pracovať večer, pretože prácu, ktorú mali vykonať, stíhali vykonať za hodinu a pol, pretože mali
určité vzory. K realizácii zateplenia domu na ulici W. uviedol, že je to bytový dom, ktorý chcel žalovaný
zatepliť. So žalobcom sa zúčastnili na schôdzi bytového domu, kde predstavili firmu, spôsob fungovania,
použitý materiál a všetko o firme. Cenová ponuka sa odovzdávala v obálke pani Szabóovej, pričom

pri otváraní obálok s cenovými ponukami sa už nezúčastňovali. Potom, ako prehrali zákazku, konateľ
žalovaného po určitej dobe stretol pani Szabóovú, ktorá mu oznámila, aby sa u nej zastavil v kancelárii
a tam mu ukázala dokument „.L. L. - Z. H. „. G. B. D. W. X,X,XX W.“., t. j. listiny z č. l. 169 spisu. Konateľ
žalovaného poveril žalobcu, aby sa obrátil na SADARS za účelom informácie o porovnaní primeranosti
cenovej ponuky oproti ostatným súťažiacim. Po uplynutí určitého času, jeden až tri dni mu žalobca

oznámil, že vyjadrenie má a zobral ho pani U., pričom konateľ sa s tým viac nezaoberal. Potom sa
už len dozvedeli, že zákazku v hodnote cca. 170.000,- eur nevyhrali. Žalovaný bol veľmi šokovaný,
pretože nedostal ani len šancu v súťaži. Konateľ žalovaného uviedol, že v čase uzatvorenia pracovnej
zmluvy dňa 11.06.2013 bol so žalobcom spokojný. Žalobca mal pridelený harddisk - malé zariadenie na
údaje, radiátor, ventilátor, počítač používal vlastný. Žalobca pracoval v zadnej časti v kancelárii a nemal

pružný pracovný čas. Ak mu to konateľ žalovaného povolil, išli spolu na jednanie, ale vždy o tom musel
konateľ žalovaného vedieť. Žalobca predtým, ako mu bolo doručené písomné vyhotovenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru, nebol nijakým spôsobom upozornený na porušenie pracovnej disciplíny.
Čo sa týka SMS správ, ktoré mali byť v dňoch 18.09-19.09.2014 odoslané na číslo konateľa, tento
uviedol, že išlo o o SMS-ky, ktoré odosiela operátor v prípade, ak máte vypnutý mobilný telefón a zapnete

ho a ide o informáciu o dostupnosti volaného. Žalobca nemal povolené pracovať doma a nemohol
pracovať doma dovtedy, kým mu na to nedal pokyn konateľ žalovaného. Konateľ žalovaného ale nedal
príkaz na to, aby žalobca doma pracoval a žalobca nebol v pozícii, že by mohol len tak doma pracovať.
Konateľžalovanéhoďalejuviedol,ženemávedomosťotom,žebymubolodoručenéoznámenieotrvaní
na ďalšom zamestnávaní zo dňa 10.11.2014. Čo sa týka druhého výpovedného dôvodu, po návrate z

dovolenky mali dňa 18.09.2014 odovzdať na bytové družstvo zmluvu, ktorú mali konatelia podpísať po
návrate z dovolenky a mala byť vypracovaná dňa 18.09.2014. Žalobca si mal s konateľmi žalovaného
ráno sadnúť a informovať ich o tejto zmluve, ktorá mala byť podpísaná s bytovým družstvom.

20. Svedkyňa H. U., bývalá konateľka žalovaného (pozn. súdu konateľkou do 02.02.2022), na

pojednávaní dňa 31.03.2022 vypovedala, že z dovolenky sa vrátili 17.09.2014 a v práci sa zastavila dňa
18.09.2014 ráno o 07.00 h, kedy otvárala obchod a každý kto pracoval, prišiel do 08.00 hod. do práce.
Dňa 18.09.2014 prišiel do práce konateľ žalovaného, pani V., žalobca sa do práce nedostavil. Žalobcovi
volali viacerí, chceli vedieť čo sa stalo, snažili sa mu dovolať celý deň, pretože na bytovom družstve
mali veľkú zákazku, ktorú bolo treba riešiť. Dňa 19.09.2014 tiež čakali, kedy žalobca príde. V ten deň

s pani V. išli na bytové družstvo, kde im pán L. povedal, že so žalovaným nechce mať nič spoločné a
to z dôvodu, že nebola dodaná korekcia zmluvy pre bytové družstvo, ktorú mal vyhotoviť žalobca. Keď
bývalá konateľka žalovaného prišla na bytové družstvo s pani V., podarilo sa im upokojiť pána L. a ten im
dal poslednú šancu a dňa 19.9.2014 o 11.00 hod im poslal na korekciu zmluvu, v ktorej bolo treba doladiť
drobnosti ako číslo účtu. Obratom na tom pracovali a predmetnú korekciu odovzdali Bytovému družstvu.

Zdôraznila,žeajdňa19.09.2014sacelýdeňpokúšaližalobcovidovolať.Uviedla,žežalobcovinedovolili,
aby bol doma. So zamestnancami boli dohodnutí, že keď sa dňa 18.09.2014 vrátia z dovolenky do
práce, tak sa stretnú a porozprávajú sa o tom ,čo sa v priebehu ich neprítomnosti udialo a porozprávajú
sa o všetkom, čo bolo. V pondelok dňa 22.09.2014 sa žalobcovi opätovne pokúšali dovolať, pretoženevedeli, kde žalobca je. Po rozhovore s advokátom spísala okamžitú výpoveď a konateľ žalovaného
písal žalobcovi sms-ku, v ktorej ho oboznámil s tým, že zvažujeme podanie výpovede a toto bola prvá
správa, na ktorú žalobca reagoval a okolo obeda sa zastavil v práci. Na okamžitú výpoveď reagoval

tak, že uviedol: Aj ja som to tak myslel. Keď mu svedkyňa (v tom čase v postavení konateľky) výpoveď
prečítala nahlas, žalobca sám vyhlásil, že všetkému porozumel a že s výpoveďou súhlasí. Do výpovede
nebol uvedený tretí deň absencie žalobcu v práci z dôvodu, že si svedkyňa myslela, že tam tento
deň už netreba dať, keďže k tomuto dňu dostal žalobca výpoveď. Žalobca nebol celý týždeň v práci,
pričom konatelia nikdy nikomu nedovolili a ani nehovorili, aby niečo robil na vlastnú päsť, pretože pokyny

výslovne dávali konatelia, pričom žalobca mal pracovať 4 hodiny na firme a nie doma. V prípade, ak by
v dňoch 18. a 19.09.2014 prišiel do práce, určite by sa s ním porozprávali o tom, čo sa stalo. Uviedla, že
žalobcunevidelianinaBytovomdružstve.Naotázkysvedkyňauviedla,žesikonkrétnenespomína,kedy
sa o správe žalobcu zo dňa 12.09.2014 dozvedela, táto správa prišla na e-mail konateľa žalovaného,
pričom o tejto správe vedeli dopredu, keďže boli s pani Š. dohodnutí, že žalobca doplní niektoré detaily
zmluvy, pričom táto práca by mu mala zabrať tak 10 minút. Čo sa týka korekcií k listine zo dňa 17.9.2014

- zmluva o dielo na D.. Š., uviedla, že zmluvy si bytové družstvo robí samé. Tieto zmluvy predkladá
firmám už pripravené a firme dovolí urobiť korekcie, ale len napr. v type použitého polystyrénu, resp. iné
minimálne korekcie. Uviedla, že bytové družstvo nemalo zmluvu, ktorej korekciu vykonal žalobca a preto
vznikol ten problém. Preto konatelia čakali na žalobcu, lebo žalobca mal poslať e-mail s touto zmluvou.
Keď boli s pani V. na bytom družstve, pán L. uviedol, že ho nezaujíma to, čo pripravil žalobca, ale sám

pripravil korekciu a túto poslal ako e-mailovú prílohu na e-mail žalovanej spoločnosti. Nejde o korekciu,
ktorú vykonal žalobca, ale o korekciu, ktorú predpripravil pán L.. Uviedla, že so žalobcom neboli dopredu
dohodnutí, že žalobca bude dňa 18.09.2014 pracovať doma. Boli dohodnutí, že bude na pracovisku,
pretože mali riešiť veľkú zákazku. So žalobcom nehovorila, pretože keby spolu hovorili, tak by vedel,
na čom je a buď by bol v práci, alebo by vedel o výpovedi. Uviedla, že sa mohlo stať, že bol zapnutý

záznamník z dôvodu, že s niekým hovorila. Ďalej uviedla, že tel. číslo je firemné telefónne číslo a mohol
ho zdvihnúť aj skladník. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca zasielal sms-správy konatelovi
žalovaného18.09.a19.09.2014.Žalobcavtýchtodňochvprácinebol.Vprípade,akbyžalobcovizdvihla
telefón a rozprávala sa s ním tých 22 sekúnd, spýtala by sa ho kde je, určite by nepovedala, aby zostal
doma a to z dôvodu, že potrebovali dokončiť zákazku. Čo sa týka náplne práce obchodného zástupcu,

táto bola uvedená v pracovnej zmluve. Konateľ bol oprávnený vydávať obchodnému zástupcovi pokyny
a obchodný zástupca bol povinný plniť príkazy zamestnávateľa podľa pracovnej zmluvy. Svedkyňa
žalobcu oboznámila, že prídu 18.09.2014 a že majú podpísať zmluvu pre Bytové družstvo. V tomto
čase boli konateľmi dvaja a konateľ žalovaného zadával úlohy obchodným zástupcom. Ráno si spolu
sadli, dohodli si denný plán práce, vypracovali cenové ponuky, pričom obchodný zástupca bez súhlasu

konateľov nemohol vykonávať pracovné činnosti. Žalovaný viedol evidenciu dochádzky, ale nie každý
sa tam zapisoval. Zamestnancov prosili, aby sa tam zapisovali, ale toto konateľom nebolo odovzdané.
Žalobca v dňoch 18.09.-19.09.2014 neospravedlnil svoju neprítomnosť a neučinil tak ani následne,
keď prišiel do práce. Žalobca nemohol vykonávať prácu v domácom prostredí bez súhlasu konateľov
žalovaného. Žalobcova pracovná doba bola taká, že mohol prísť do práce buď ráno, alebo poobede,

alebo podľa potreby a po dohode s konateľmi. Počas dní 18.-19.09.2014 nebola v kontakte so žalobcom.
V dňoch 18.-19.09.2014 v sídle spoločnosti boli prítomní obaja konatelia. Medzitým svedkyňa ( dňa
19.9.2014) odišla na Bytové družstvo, ale vrátila sa do firmy. Konateľ žalovaného bol v práci celé tie
dva dni. Kým boli na firme, tak sa žalobca v práci nezastavil. Žalobcovi svedkyňa počas týchto dvoch
dní nepovedala, aby prišiel do práce v pondelok. U žalovaného nepôsobil v čase okamžitého skončenia

pracovného pomeru zástupca zamestnancov, resp. odborová organizácia, s ktorou by bolo potrebné
prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu. Čo sa týka dôsledkov konania žalobcu pre
žalovaného, keď neinformoval o dôležitých postupoch potrebných pre podpísanie zmluvy o dielo medzi
spoločnosťou a bytovým družstvom, tak pre žalovaného to mohlo mať obrovské dôsledky, pretože ak by
im p. L. nedovolil vykonať korekciu, prišli by o vysokú sumu peňazí. Mohlo ísť aj o 200 tisíc eur.

21. Zo svedeckej výpovede T. V. na pojednávaní dňa 01.03.2019 vyplynulo, že v roku 2012 - 2016 bola
zamestnaná u žalovaného, kde bola obchodným zástupcom, pričom náplň práce bola špecifikovaná
v bodoch. Pracovala na skrátený úväzok, pri nástupe do práce bola oboznámená s tým, odkedy je
pracovná doba. Kanceláriu otvárali o 8.00 h. konatelia. Vo večerných alebo nočných hodinách prácu

nevykonávalaazdomupracovalamálo.Uviedla,žeanionanemôžeuviesť,žebybolakaždýdeňvpráci,
pretože chodila ako obchodný zástupca mimo Komárna a nesedela kancelárii. Na stretnutia používala
služobné vozidlo, pričom vždy oznámila, kam ide, na čo tam ide a s kým sa tam má stretnúť. Dovolenku
si plánovali tak, že do kalendára si značili, kto ide ako na dovolenku. Tento kalendár mala konateľka.Svedkyňa hlásila dovolenku vždy vopred, keď potrebovala niekam odísť. Pôsobisko kancelárie bolo na
adrese W. XX, W.. V kancelárii pracoval žalobca, konateľ a svedkyňa. V kancelárii boli tri pracovné
stoly, polica a skriňa. Svedkyňa si pracovné informácie počas pôsobenia vo firme ukladala na harddisk a

počítač, pričom projekty, na ktorých pracoval konateľ spoločnosti nemali povolené brať domov. Služobný
telefón mali konatelia, žalobca a ona. Spočiatku svoj telefón nechávala na firme, potom si ho nosila
domov. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, či bol žalobca oboznámený s Pracovným nariadením č. 1,
keďže ona nastúpila do práce až po žalobcovi. Pracovné nariadenie č. 1 bolo vyvesené na magnetickej
tabuli, ktorá bola vyvesená pri vchode do firmy, ku ktorej mali prístup tak zamestnanci, ako aj zákazníci.

Svedkyňa uviedla, že žalobcovi bola daná výpoveď, keďže nechodil do práce. Žalobca neprišiel do práce
a mali sa konať nejaké stretnutia, na ktoré potom svedkyňa chodila s konateľkou. Uviedla, že s bytovým
družstvom mala byť v septembri uzatvorená zmluva, o obsahu ktorej nemala svedkyňa vedomosť.
Zmluva ale nebola dodaná a preto svedkyňa s konateľkou navštívili bytové družstvo k technickému
námestníkovi, ktorý im oznámil, že so zmluvou nebolo nič robené, lebo zo strany žalovaného nedošlo k
stretnutiu. Žalovaný v podstate čakal na túto zmluvu, aby ju vedel dať dokopy, ale nevedel, prečo nebola

zaslaná a tým pádom zo strany žalovaného nebola doplnená táto zmluva. Uviedla, že k samotnému
zaslaniu zmluvy zo strany bytového družstva nedošlo z dôvodu, že zjavne neprebehli nejaké rokovania
týkajúce sa samotnej stavby. Uviedla ďalej, že bytové družstvo je jej terajší zamestnávateľ, svedkyňa
pracuje s týmito zmluvami a majú vzor zmluvy, ktorý zasielajú dodávateľom firiem, ktorí si do tohto vzoru
dopíšu svoje osobné údaje a ak majú nejaké výhrady, tak ich označia, následne bytovému družstvu takto

doplnenú zmluvu zašlú a prípadne si bytové družstvo na následnom stretnutí s dodávateľmi ujasní obsah
pripomienok. Svedkyňa uviedla aj to, že žalobca vypracovával cenové ponuky a pracoval na zateplení.

22. Zo svedeckej výpovede Z. U. na pojednávaní dňa 25.09.2020 vyplynulo, že pracovala v kancelárii
RegionálnehoporadenskéhoainformačnéhocentravW.napozíciiriaditeľaaosobnevosvojejkancelárii

prevzala od žalobcu dokument, ktorý bol sfalšovaný. Uviedla, že je obyvateľkou bytového domu a v
čase, keď preberala tú listinu, bola domovým dôverníkom jedného schodišťa obytného domu na W. D..
Po tomto incidente sa vzdala funkcie domového dôverníka. Na schôdzi bytového družstva predložila
listinu, ktorá jej bola žalobcom predložená v jej kancelárii v priebehu jej pracovnej doby. Predložila tento
dokument členom komisie, ktorá rozhodovala o výbere subjektu, ktorý realizoval zateplenie obytného

domu. Svedkyňa označila, že ide o dokument na č. l. 169 spisu s hlavičkou spoločnosti SASDARS
označenú ako „P. G.O. B. D. W. X,X,XX W.“. Členovia komisie predložili tento dokument SASDARS-u,
ktorý uviedol, že takýto dokument nevydali a bola zo SASDARS-u doručená odpoveď na č.l. 166 spisu.
Svedkyňa uviedla, že počas realizácie zateplenia bytového domu na ul. Kúpeľnej, prvé asi dve stretnutia
boli najprv s vedením žalovaného, potom asi 6 stretnutí už len so žalobcom. Po odhalení falošného

dokumentu sa svedkyňa cítila veľmi trápne, nevolala ani konateľovi žalovaného, pretože nevedela, čo
sa deje. Zákazku na zateplenie obytného domu na W. D. nevyhral žalovaný, pretože členovia komisie
ho automaticky z výberového konania vyradili, z dôvodu, že o ňom nechceli ani počuť. Na schôdzach
vlastníkov bytov sa zúčastňoval aj žalobca. Osobne v sídle žalovaného nikdy nebola.

23. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce (ďalej len Zákonníka práce) v znení
účinnom od 01.01.2013 do 21.08.2013, t. j. v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy dňa 11.06.2013,
pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

24. Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy
dňa 11.06.2013, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné
náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b)
miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové
podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem

náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru
dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

25. Podľa § 46 Zákonníka práce v znení účinnom v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy dňa 11.06.2013,
pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

26. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce v znení účinnom v čase uzatvorenia pracovnej
zmluvy dňa 11.06.2013, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať
zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienkyna plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi,
kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú

disciplínu.

27. Podľa § 47 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce v znení účinnom v čase uzatvorenia pracovnej
zmluvy dňa 11.06.2013, pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť
s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním

vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého
zaobchádzania.

28. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.2014 do 31.12.2014, t. j. v čase
okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 22.09.2014, zamestnávateľ môže okamžite skončiť

pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

29. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.2014 do 31.12.2014, zamestnávateľ
môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa

o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

30. Podľa § 70 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.2014 do 31.12.2014, okamžité skončenie
pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo

vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej
lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

31. Podľa § 74 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.2014 do 31.12.2014, výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred

prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do
siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie
pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

32. Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.2014 do 31.12.2014, neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

33. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.2014 do 31.12.2014, ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno

od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

34. Podľa § 81 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.2014 do 31.12.2014, zamestnanec je povinný
najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú

pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.

35. V predmetnom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 11.06.2013, ktoré okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené na pracovisku dňa 22.09.2014.

36. V predmetnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným bola dňa 11.06.2013 uzatvorená pracovná zmluva v zmysle § 42 a nasl. Zákonníka

práce, na základe ktorej mal žalobca u žalovaného pracovať ako obchodný zástupca, pričom pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Pracovný čas bol dohodnutý na 20 hodín týždenne, 4 hodiny
denne 5 dní v týždni, pričom rozvrhnutie pracovného času bolo určené rozhodnutím zamestnávateľa.
Zamestnanec bol povinný byť najneskôr v stanovenom začiatku pracovnej doby na svojom pracovnom
mieste. Zamestnanec sa výslovne zaviazal informovať zamestnávateľa o všetkých okolnostiach, ktoré

majú alebo môžu mať vplyv na plnenie jeho povinnosti a zobral na vedomie, že svojím chovaním nesmie
poškodiť dobré meno a povesť firmy zamestnávateľa. Porušenie týchto povinností bolo pokladané
za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Skutočnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy zo dňa
11.07.2013 neboli medzi stranami sporné.

37. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že jeho pracovná doba bola voľná. Dňa 01.07.2013 vydal
žalovaný Pracovné nariadenie č. 1 o spôsobe výkonu práce zamestnancami, ktorým nariadil obchodným
zástupcomrozvrhnutiepracovnéhočasutak,žezačiatokpracovnejdobystanovilna08.00h.,aobchodní
zástupcovia boli povinní sa dostaviť každý pracovný deň v čase od 08.00 h. na miesto výkonu práce
nachádzajúce sa v prevádzke zamestnávateľa, ďalej boli povinní zúčastniť sa každý pracovný deň

o 08.30 hod. pracovnej porady, pričom ak sa nemohli z objektívnych dôvodov dostaviť na začiatku
pracovného času, boli túto skutočnosť povinní vopred oznámiť zamestnávateľovi a následne preukázať
svoju neúčasť zamestnávateľovi v súlade so zákonníkom práce. Porušenie tohto pracovného nariadenia
bolo považované za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Napriek skutočnosti, že
Pracovné nariadenie č. 1 bolo vydané neskôr, ako bola uzatvorená pracovná zmluva žalobcu so

žalovaným, v priebehu konania nebolo žalobcom vierohodne preukázané, že by jeho pracovná doba
napriekvydanémuPracovnémunariadeniuč.1bolavoľná,takakotvrdilvpodanejžalobe.Užvsamotnej
pracovnejzmluvežalobcuažalovanéhozodňa11.06.2013bolourčené,žerozvrhnutiepracovnéhočasu
je určené rozhodnutím zamestnávateľa, pričom zamestnanec bol povinný byť najneskôr v stanovenom
začiatku pracovnej doby na svojom pracovnom mieste. Konateľ spoločnosti vo svojej výpovedi uviedol,

že žalobca bol oboznámený s pracovnou dobou žalovaného pri nástupe do zamestnania, vedel, že
v prípade zdravotných alebo iných problémov mohol zavolať, že nepríde. Podľa vyjadrenia konateľa
žalobca nebol v takej pozícii, aby si mohol sám určovať či príde, alebo nepríde a o tom, či pôjde na
rokovanie alebo príde do práce neskôr, rozhodovali konatelia žalovaného. Konateľ žalovaného ďalej
uviedol, že žalobca bol oboznámený s Pracovným nariadením č. 1, pričom nariadenie bolo umiestnené v

prednej časti budovy na nástenke vedľa pracoviska konateľky žalovaného a k tejto nástenke mal prístup
každý zamestnanec, pretože to nebol uzatvorený priestor. Tvrdenie konateľa žalovaného potvrdila aj
svedkyňa T. V., ktorá potvrdila, že pri nástupe do práce bola oboznámená s tým, odkedy je pracovná
doba. Rovnako táto svedkyňa potvrdila, že Pracovné nariadenie č. 1 bolo vyvesené na magnetickej
tabuli, ktorá bola vyvesená pri vchode do firmy, ku ktorej mali prístup tak zamestnanci, ako aj zákazníci.

Súd preto neuveril tvrdeniam žalobcu, že jeho pracovná doba bola voľná, táto ním tvrdená skutočnosť
zo žiadneho dôkazu vykonaného súdom nevyplynula. Súdu sa javí ako nepravdepodobné, že žalovaný
vydal dňa 01.07.2013 Pracovné nariadenie č. 1, s ktorým oboznámil jednu obchodnú zástupkyňu
(svedkyňu T. V.), ale druhého obchodného zástupcu - žalobcu s ním neoboznámil. Preto súd tvrdeniamžalobcu o tom, že s obsahom Pracovného nariadenia č. 1 zo dňa 01.07.2013 nebol oboznámený,
neuveril.

38. Ak žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v dňoch 18.09.2014 a 19.09.2014 pracoval vo večerných
hodinách, keďže si to charakter a pracovné povinnosti jeho práce vyžadovali, pričom o tejto skutočnosti
bol žalovaný riadne oboznámený, tieto tvrdenia žalobcu neboli v konaní preukázané. Na jednej strane
žalobcavpodanejžalobetvrdil,žepracovalvovečernýchhodinách,nadruhejstranenapojednávanídňa
01.03.2019 uviedol, že dňa 18.09.2014 o 10.00 h mal stretnutie s p. W. a dňa 19.09.2014 prišiel na firmu

pred obedom. Na pojednávaní dňa 31.03.2022 tvrdil, že dňa 18.09.2014 zaniesol korektúru na bytové
družstvo, bol riešiť dom na Š. X a okolo 12. alebo 13 hodiny prišiel na firmu a dňa 19.09.2014 okolo 10 tej
hodiny išiel za konateľom žalovaného do firmy. Žalobca predložil snímku obrazovky zo svojho externého
disku, z ktorého vyplynulo, žalobca má na svojom súkromnom externom disku uložené priečinky a
dokumenty týkajúce sa prác na D.. Š. X-X, pričom dokument programu Word označený ako „Z. D.. Š. X-
X W. Č.. X“., bol podľa snímky obrazovky upravovaný dňa 18.09.2014 o 10:06 h. Uvedený dokument mal

podľažalobcupreukazovať,žežalobcapracovalnakorektúrepredmetnejZmluvyodielodňa18.09.2014
o 10:06 h, pričom však okolo 10.tej hodiny mal byť žalobca podľa vlastného tvrdenia na stretnutí s p.
W.. Snímka z obrazovky zo súkromného externého disku bez ďalšieho nepreukazuje vykonávanie prác
žalobcom. Rovnako tak v konaní nebolo preukázané, že sa žalobca zúčastnil akýchkoľvek rokovaní
či stretnutí, tak ako tvrdil a v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz. Podľa názoru súdu boli tvrdenia

žalobcu o vykonávaní práce zmätočné, pričom žalobca v konaní žiadne zo svojich tvrdení jednoznačne
nepreukázal a preto súd dospel k záveru, že žalobca v dňoch 18.-19.09.2014 doma nepracoval. Podľa
názoru súdu v predmetnej veci nie je podstatné, či a kedy žalobca vytvoril predmetný súbor a snímku
obrazovky, ale podstatná je skutočnosť, či si žalobca dňa 18.-19.09.2014 plnil pracovné povinnosti
podľa a v súlade s uzatvorenou pracovnou zmluvou. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že konatelia

žalovaného boli so zamestnancami dohodnutí, že sa stretnú dňa 18.09.2014 na pracovisku a so
žalobcom neboli dopredu dohodnutí, že žalobca bude pracovať doma. Boli dohodnutí, že žalobca bude
napracovisku.Konaniežalobcu,ktorýtvrdil,žepracovalvdňoch18.-19.09.2014vovečernýchhodinách,
resp. že pracoval doma a bol na stretnutiach, by bolo teda v priamom rozpore s vôľou konateľov
žalovaného, ktorí žalobcovi nepovolili pracovať doma a ani mu na to nedali pokyn a naviac sa dohodli,

že sa stretnú na pracovisku už dňa 18.09.2014.

39. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcich z § 81 ods. 1 Zákonníka práce a spočíva v plnení povinností ustanovenými právnymi
predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynmi vedúceho zamestnanca. Ak má

byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca
zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. So zavineným porušením
pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca sa spája disciplinárna zodpovednosť. Porušením pracovnej
disciplíny však môže byť založená aj zodpovednosť na náhradu škody, trestno-právna zodpovednosť,

príp. administratívno-právna zodpovednosť. Zákonník práce upravuje dva stupne intenzity porušenia
pracovnej disciplíny a to menej závažný spôsob a závažný spôsob, pričom Zákonník práce, ani
iný právny predpis tieto pojmy obsahovo nevymedzuje. Konečná právna kvalifikácia stupňa intenzity
porušenia pracovnej disciplíny bude vždy vecou individuálneho posúdenia zamestnávateľa v závislosti
od všetkých okolností konkrétneho prípadu, ale i celkovej úrovne pracovnej disciplíny na pracovisku. Aby

mohlo byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, musí
byť intenzita jeho porušenia závažného charakteru. Na použitie tohto dôvodu by nebola dostačujúca
právna kvalifikácia napr. sústavného alebo opakovaného menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny. V súlade so súdnou praxou sa pri okamžitom skončení pracovného pomeru vyžaduje výskyt
závažného jednorazového porušenia pracovnej disciplíny. Opakované menej závažné porušovanie

pracovnej disciplíny, alebo opakované neuspokojivé plnenie pracovných úloh môže byť iba dôvodom na
skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Výnimočnosť použitia okamžitého skončenia pracovného
pomeru je v tom, že v danej situácii, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nie je možné od
zamestnávateľa očakávať, aby zamestnanca zamestnával ešte počas výpovednej doby. Z hľadiska
vymedzenia hypotézy právnej normy pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny

zamestnancom súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo v
inom internom predpise zamestnávateľa alebo v pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie
zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny (rozsudok NS SR 3Cdo 71/2003).
Vychádzajúc z uvedeného preto zamestnávateľ sám môže posúdiť, aký stupeň porušenia pracovnejdisciplíny považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré sú splnené podmienky pre
okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Bolo by
však v rozpore s východiskami pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny, keby uvedené

posudzovanie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny bolo už vopred určené, že v tom - ktorom
prípade k porušeniu pracovnej disciplíny v určitej intenzite došlo bez toho, aby súd sám nemal možnosť
vymedziť hypotézu právnej normy. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny teda
súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku, prípadne v inom predpise,
prípadne sám hodnotil určité konanie zamestnanca.

40. V prejednávanom prípade účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali doručením
listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcovi na pracovisku, t. j, dňom 22.09.2014, čo
zhodne potvrdili obe strany sporu a túto skutočnosť mal súd za preukázanú aj z podpisu žalobcu na
listine označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce“.

41. Ako prvý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobca dňa
18.09.2014 a 19.09.2014 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému
a ani ju neospravedlnil. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že pracovný
čas zamestnanca dohodnutý na 20 hodín týždenne, 4 hodiny denne 5 dní v týždni. V danom prípade je
nesporné, že pracovný čas zamestnanca - žalobcu bol rovnomerne určený v pracovnej zmluve v trvaní

20 hodín týždenne, 4 hodiny denne, 5 dní v týždni. Žalobca sám uviedol, že dňa 18.09.2014 sa ráno
zobudil a mal neprijatý hovor od konateľa žalovaného a sms-ku o tom, že keď sa mu neozve, tak nemusí
chodiť do práce. V tento deň žalobca podľa vlastného vyjadrenia zaniesol korektúru na bytové družstvo,
bol riešiť dom na Š. X, následne volal s konateľkou žalovaného, čo bolo okolo 12.15 h a keď následne
okolo 12,alebo 13 hodiny prišiel na firmu, tak tam konateľ žalovaného nebol. Žalobca ďalej uviedol, že

dňa 19.09.2014 sa snažil kontaktovať konateľa žalovaného, nepodarilo sa mu to, išiel za ním do práce,
čo mohlo byť tak okolo desiatej hodiny, kde konateľ žalovaného nebol, pričom dostal odkaz od konateľky
žalovaného, že má prísť v pondelok, keďže ona bola v tom čase prítomná na firme. Z vykonaného
dokazovaniamalsúdzapreukázané,žekonateliažalovanéhosadňa18.09.2014,akoajdňa19.09.2014
pokúšali skontaktovať sa so žalobcom, keďže nenastúpil dňa 18.09.2014 do práce o 08.00 hod. tak, ako

to bolo medzi konateľom a zamestnancami dohodnuté. Rovnako tak nenastúpil do práce ani 19.09.2014.
Uvedené skutočnosti nepopiera ani sám žalobca. Žalobca tvrdí, že keď sa dňa 18.09.2014 ráno zobudil,
mal neprijatý hovor od konateľa spoločnosti, ako aj sms správu o tom, že keď sa konateľovi neozve,
tak nemusí chodiť do práce. Hovor v trvaní 22 sekúnd bol na číslo bývalej konateľky žalovaného podľa
podrobného výpisu z hovorov na č. l. 168 spisu zo služobného telefónu žalobcu uskutočnený dňa

18.09.2014 o 12:13:53 hod. Prvá odoslaná sms konateľovi spoločnosti podľa podrobného výpisu z
hovorov na č. l. 168 spisu bola zo služobného čísla žalobcu odoslaná dňa 18.09.2014 o 15:38 hod.
Z uvedeného má súd za to, že žalobca, napriek tvrdenej skutočnosti, že už ráno mal neprijatý hovor
a sms správu od konateľa žalovaného, tohto obratom nekontaktoval, a ak tak aj učinil, urobil tak v
poobedných hodinách, takže konatelia žalovaného nemali minimálne do 12:13 hod. vedomosť o tom,

kde sa nachádza alebo čo robí žalobca. Konateľ a aj bývalá konateľka žalovaného však popreli, že by
so žalobnom v týchto dňoch komunikovali. Žalobca tvrdí, že dňa 18.09.2014 okolo 12-13 hod. a dňa
19.09.2014 okolo 10.00 hod. prišiel do práce, avšak konateľ žalovaného tam nebol. Uvedené tvrdenia
žalobcu v konaní preukázané neboli, keďže podľa tvrdenia konateľa žalovaného, tento bol v dňoch
18.09.2014 a 19.09.2014 neustále prítomný na pracovisku, keďže práve bývalá konateľka žalovaného

spolu s pani V. boli tie, ktoré riešili zákazku za žalobcu na bytovom družstve a za týmto účelom sa
na pracovisku žalovaného nezdržovali. Táto skutočnosť zároveň vyvracia tvrdenie žalobcu, že v tento
deň bol zaniesť korektúru na bytové družstvo, keďže ako bolo zo svedeckých výpovedí zistené, toto
za žalobcu riešila bývalá konateľka a svedkyňa V.. Žalobca ďalej žiadnym dôkazom nepreukázal ani
svoje tvrdenie, že by dňa 18.09.2014 bol vybavovať akúkoľvek záležitosť ohľadom domu ulici Š. X P. W..

Rovnako v tomto smere neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že v tieto dni pracoval doma poukazujúc na svoju
voľnú pracovnú dobu, keďže tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný trval na tom, aby
sa zamestnanci ráno stretli dňa 18.09.2014 na pracovisku za účelom pracovnej porady a vyriešenia prác
týkajúcich sa bytového družstva, ktoré mal riešiť žalobca. Naviac, Pracovným nariadením č. 1 zo dňa
01.07.2013 žalovaný nariadil obchodným zástupcom a teda aj žalobcovi, ktorý u žalovaného pracoval

na pozícii obchodného zástupcu, začiatok pracovnej doby na 08.00 h., pričom žalobca bol povinný sa
dostaviť každý pracovný deň v čase od 08.00 h. na miesto výkonu práce nachádzajúce sa v prevádzke
zamestnávateľaabolpovinnýzúčastniťsakaždýpracovnýdeňo08.30hod.pracovnejporady,pričomak
sa nemohol z objektívnych dôvodov dostaviť na začiatku pracovného času, bol túto skutočnosť povinnývopred oznámiť zamestnávateľovi a následne preukázať svoju neúčasť zamestnávateľovi v súlade so
zákonníkom práce. Ospravedlnenie neúčasti na pracovisku zaťažuje dôkazným bremenom žalobcu, t.j.
zamestnanca. Skutočnosť, že žalobca sa dňa 18.09.2014 a 19.09.2014 do práce dostavil, resp. svoju

neúčasť v práci ospravedlnil, žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal. Rovnako tak nepreukázal, že
by žalovaného riadne oboznámil s tým, že v dňoch 18.09.2014 a 19.09.2014 pracoval vo večerných
hodinách tak, ako tvrdil v podanej žalobe. Z masy vykonaných dôkazov totiž nevyplynulo, že by žalobca
žalovanému svoju neprítomnosť na pracovisku dňa 18.09.2014 a 19.09.2014 akýmkoľvek spôsobom
vopred nahlásil alebo že by svoju neprítomnosť na pracovisku v týchto dňoch akýmkoľvek relevantne

preukázateľným spôsobom ospravedlnil.

42. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca dňa 18.09.2014 a
19.09.2014 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému a ani ju
neospravedlnil, keďže žalobca v dohodnutom pracovnom čase neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z
pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a jeho neprítomnosť nebola

spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom
práce, udelením neplateného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Podľa Pracovnej zmluvy
žalobcu a žalovaného zo dňa 11.06.2013, žalobca bol povinný byť najneskôr v stanovenom začiatku
pracovnejdobynasvojompracovnommiesteabyťpripravenýnavýkonsvojejpracovnejčinnosti,pričom
nedodržanie tejto povinnosti zo strany zamestnanca bolo považované za porušenie pracovnej disciplíny

zvlášť hrubým spôsobom. Keďže v danom prípade žalobca preukázateľne dňa 18.09.2014 a 19.09.2014
do práce nenastúpil, preukázateľne svoju absenciu neospravedlnil, bolo možné toto konanie žalobcu
považovať za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Takéto konanie oprávňovalo
žalovaného na postup podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

43. Ako druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobca ako
obchodný zástupca nezabezpečil ani jednu zákazku pre spoločnosť počas jeho pôsobenia vo firme
(pozn. súdu u žalovaného) a svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k
podpísaniu zmluvy o dielo (ZoD) medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, čím zapríčinil oneskorené
začatie stavebných prác, respektíve ohrozil dodržanie termínu odovzdania diela.

44. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu uvedenému v žalobe, že uzavretých a zrealizovaných zákaziek pre
žalobcu bolo viacero, ani jeden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie nepredložil. Čo sa týka výpovedného
dôvodu, že žalobca svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu
zmluvy o dielo (ZoD) medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, čím zapríčinil oneskorené začatie

stavebných prác, respektíve ohrozil dodržanie termínu odovzdania diela, v tomto smere žalobca tvrdil,
že dňa 11.09.2014 pripravil návrh zmluvy pre bytové družstvo, ktorý mal poslal konateľom mailom,
tak ako bol dohodnutý s konateľmi žalovaného, pričom konatelia si túto zmluvu s korekciami počas
dovolenky ani neprečítali a nijako nereagovali. Ako dôkaz predložil Zmluvu o dielo č. objednávateľa
23/2014/TÚ zo dňa 17.09.2014 č. l. 226, t. j. 5 stranový dokument, na ktorom sú zelenou farbou

vyznačené zmeny v texte zmluvy, pričom sa jedná o cca. 10 úprav v približne 10 riadkoch textu zmluvy. V
konaní však bývalá konateľka žalovanej spoločnosti tvrdila, že nejde o korekciu, ktorú vykonal žalobca,
ale o korekciu, ktorú predpripravili na bytovom družstve a táto bola poslaná ako e-mailová príloha
na e-mail žalovanej spoločnosti. V konaní podľa názoru súdu nebolo jednoznačne preukázané, kto
predmetnú korekciu vyhotovil. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výpovedí strán sporu

a svedkov však vyplynulo, že bytové družstvo dňa 18.09.2014 nedostalo zmluvu, ktorej korekciu mal
vykonať žalobca, čo nasvedčuje skutočnosti, že žalobca korekciu zmluvy nevykonal. Následne tým, že
dňa 18.09.2014 žalobca nenastúpil do práce, žalovaný nemohol disponovať poznatkami o vykonanej
korekcii, ktorú mal pripraviť žalobca a odovzdať na bytové družstvo. V tomto smere žalobca tvrdil,
že dňa 18.09.2014 zaniesol zmluvu s vykonanou korekciou na bytové družstvo. Uvedené tvrdenie

žalobcu preukázané nebolo, pretože stretnutia na bytovom družstve sa zúčastnila bývalá konateľka
žalovaného a pani V., pričom z obsahu ich výpovede vyplynulo, že keď prišli na bytové družstvo, tak im
bolo oznámené, že nebola dodaná korekcia zmluvy pre bytové družstvo, ktorú mal vyhotoviť žalobca.
Svedkyňa V., ktorá s bývalou konateľkou išla na bytové družstvo uviedla, že im bolo oznámené, že
so zmluvou nebolo nič robené. Vyššie uvedené zistenia potvrdzujú, že bytové družstvo nedisponovalo

požadovanou korekciou zmluvy zo strany žalovaného, ktorú korekciu mal zabezpečiť žalobca. V tomto
smere je potrebné poukázať aj na to, že tým, že žalobca bez ospravedlnenia dňa 18. a 19.09.2014
nenastúpil do práce, pričom svoju neprítomnosť na pracovisku neospravedlnil, a to napriek skutočnosti,
že sa na pracovisko dostaviť mal, nemohol žalovaného informovať o skutočnostiach týkajúcich sapredmetnej zmluvy ani v prípade, ak by predmetnú korekciu skutočne vykonal. Keďže sa však žalobca
do práce dňa 18.09.2014 a ani dňa 19.09.2014 nedostavil, nemohol žalovaného informovať ani o
ním tvrdenej skutočnosti, že konateľovi žalovaného predmetnú korekciu zmluvy poslal na email, resp.

že predmetnú korekciu zaniesol na bytové družstvo. Ak bol žalovaný so žalobcom dohodnutý, že
skutočnosti týkajúce sa zabezpečenia predmetnej korekcie zabezpečí žalobca a tento sa nedostavil dňa
18.09.2014 a ani dňa 19.09.2014 na pracovisko, pričom žalovaný sa následne až na bytovom družstve
dozvedel, že nebola dodaná korekcia zmluvy, ktorú mal vyhotoviť žalobca, je možné konštatovať, že
žalobca žalovaného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo.

Keďže žalobca neprišiel dňa 18.09.2014 do práce, žalovaný ani len nemohol mať vedomosť o tom, že
korekcia zmluvy nebola dodaná bytovému družstvu, pričom nebyť aktivity bývalej konateľky spoločnosti
ako aj svedkyne V.X., o absencii dodania predmetnej korekcie by sa žalovaný ani nedozvedel, čo
mohlo mať za následok ohrozenie dodržania termínu odovzdania diela, čo, ako vyplynulo z výpovede
bývalej konateľky spoločnosti, mohlo znamenať pre žalovaného stratu zákazky v hodnote približne
200.000,- eur. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že

žalobcu informoval o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa vypracovania korekcie zmluvy o dielo, ktoré
informácie mohli mať vážny ekonomický dopad na žalovaného v podobe neuzavretia zmluvy o dielo.
Keďžesažalobcavpracovnejzmluvevýslovnezaviazalinformovaťžalovanéhoovšetkýchokolnostiach,
ktoré majú alebo môžu mať vplyv na plnenie jeho povinností, pričom porušenie tejto povinnosti bolo
pokladané za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny s následkom možnosti ukončenia pracovného

pomeru podľa ustanovenia § 68 a nasledujúceho zákonníka práce, súd dospel k záveru, že konanie
žalobcu, ktorým žalovaného neinformoval o skutočnostiach týkajúcich sa korekcie zmluvy o dielo možno
považovať za konanie, ktoré bolo možné označiť ako zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny s
následkami vyplývajúcimi z § 68 Zákonníka práce.

45. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že u žalovaného nebol zriadený zástupca
zamestnancov, s ktorým by žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný v zmysle § 74 Zákonníka práce
vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu.

46. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že okamžité skončenie

pracovného pomeru žalobcu bolo dôvodné, vykonané v súlade a s požiadavkami hmotného práva a v
konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali súd na prijatie záveru o neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto súd neskúmal splnenie
podmienok na aplikáciu ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Na základe uvedeného preto súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

50. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 396 ods. 1 a 3, CSP, § 262 ods. 1 CSP
v spojení s §255 ods. 1 CSP, keď žalovaný mal v konaní plný úspech, a to tak v konaní pred súdom prvej
inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom

Štúrova 9, 950 48 Nitra.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.