Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120289893
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120289893.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu POMO, s.r.o., so sídlom
Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO: 52 756 904, právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanému Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16,
Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228
573, o zaplatenie 182 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 14C/34/2020-83 zo dňa 11. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že nebolo
sporné, že dňa 21.12.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle zn. Range Rover EČV: M710XB777 (Russia), pričom ku škode došlo prevádzkou motorového
vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaný nerozporoval ani základ
nároku, teda nárok na náhradu škody poškodenej spôsobenej nájmom náhradného vozidla; sporný bol

len rozsah nároku - výška náhrady ako denného a celkového nájomného a poplatok za pristavenie
vozidla. Samotný nevyhnutný (časový) rozsah nájmu - 10 dní - taktiež sporný nebol.
2. Okresný súd zdôraznil, že vozidlo poškodenej bolo v servise v čase od 18.2. do 27.2.2020. To
znamená, že potreba náhradného vozidla nevznikla bezprostredne po dopravnej nehode, ale až
po uplynutí takmer dvoch mesiacov; „teda pravdepodobne pri plánovanej oprave vozidla“. Okresný
súd dával do pozornosti ustanovenie § 415 Obč. zák., ktoré ukladá každému povinnosť počínať
si podľa konkrétnych okolností tak, aby nebola inému spôsobená škoda. Nadväzne je povinnosťou

(aj) poškodeného pri reparácii náhrady škody postupovať tak, aby samotnou realizáciou odstránenia
následkov škody nebola spôsobená škoda tomu, kto je povinný jej náhradou.
3. Okresný súd uviedol, že v súdnej praxi bolo ustálené, že poškodený pri zabezpečovaní náhradného
vozidla nemusí nevyhnutne vykonať prieskum cien; postačuje, ak si zabezpečí náhradné vozidlo v
primeranej cene. Súčasne však tiež konštatoval, že čím je však dlhší časový úsek od nehody po
nevyhnutnosť zabezpečenia náhradného vozidla, je vyššia možnosť zabezpečiť vhodné náhradné
vozidlo za primeranú cenu. Preto poškodený „nemusí ihneď prijať prvú ponúknutú možnosť“; osobitne,

ak cena za prenájom náhradného vozidla je neprimeraná, resp. presahuje obvyklú cenu.
4. Okresný súd poukázal tiež na to, že žalobca v rozsahu hlavnej činnosti sa venuje sprostredkovaniu
pomoci motoristom a (okrem iného) ponúka náhradné vozidlo „zadarmo“. Nadväzne sa pri
zabezpečovaní náhradného vozidla musí správať profesionálnejšie a efektívnejšie ako bežnýpoškodený. Súčasne, ak žalobca ponúka poškodenému náhradné vozidlo, nemôže sa brániť tým, že
ide o voľbu poškodeného a tým sa „zbaviť zodpovednosti za efektívnosť, hospodárnosť, účelnosť
a racionalitu náhrady“. Uvedené v sebe zahŕňa taktiež reagovanie na ponuky konkurencie a takýto

prenajímateľ bezdôvodne nesmie uprednostňovať prenájom vlastných vozidiel za vyššiu cenu nájmu.
5. Pri posúdení primeranosti ceny za prenájom náhradného vozidla okresný súd pripomenul, že
primeranosť samotného (druhu a typu) náhradného vozidla (vozidlo zn. BMW 525 xDrive) žalovaný
nenamietal. Okresný súd vymedzil konkrétne výšky nájomného dotknutého vozidla vo viacerých
požičovniach, resp. u viacerých predajcov a dospel k záveru, že nemohol „automaticky akceptovať“

výšku nájomného uplatňovaného žalobcom. Zopakoval, že poškodená mala dostatok času pri plánovaní
opravy jej vozidla aj na zabezpečenie/ /rezervovanie náhradného vozidla, pričom nebolo ani tvrdené, že
by poškodená nemala možnosť ovplyvniť čas/trvanie opravy.
6. V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd uzavrel, že žalovaným priznaná náhrada za náhradné
vozidlo predstavuje práve mediánovú cenu nájmu. Následne v úhrne so všetkými okolnosťami
(predovšetkým predmet podnikateľskej činnosti žalobcu a časový odstup od nehody) mal za to, že

žalovaným poskytnutá náhrada je primeranou. Žalobca teda poskytol žalovanej vozidlo za vyššiu cenu
a získal výhodu i tým, že ponúkal „nájom náhradného vozidla bezodplatne“.
7. Okresný súd zamietol aj nárok na poplatok za pristavenie vozidla, „ktorého účelnosť pri výške nájmu
presahujúceho medián trhu považoval za nedôvodnú“. Služby čistenia, prevzatia vozidla, dezinfekcie
musia poskytovať všetky požičovne; dotknutý poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla „sám o sebe

nemá žiaden opodstatnený význam“. Takúto službu totiž nemožno oddeliť a poskytovať samostatne,
ale vždy len v spojení s nájmom náhradného vozidla. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že
žalobca je povinný v spore úspešnému žalovanému ich nahradiť v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal

jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Namietal „neadekvátne odôvodnenie“
napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasil s názorom, že na posudzovaný nárok sa vzťahuje prevenčná
povinnosťpoškodenéhopodľa§415Obč.zák.Tvrdil,žeuplatnenýnárokjemožnéskúmaťibazhľadiska
jeho dôvodnosti. Žalobca sa nestotožňoval ani s tým, že poškodená mohla vykonať určitý prieskum
ohľadne cien prenájmu náhradného vozidla.

9. Poukazoval na to, že nie je možné zohľadňovať výšku denného nájomného v závislosti od dĺžky
trvania prenájmu, lebo pri uzatváraní zmluvy o nájme, nevie určiť dĺžku trvania nájmu; čo predstavuje
špecifikum ním poskytovaného nájmu. Okresný súd pritom vychádzal práve z cien denného nájomného
pri nájme trvajúcom 10 dní. Žalobca naďalej považoval ním uplatnené nájomné za primerané.
10. Nesúhlasil ani s nepriznaním poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla. Argumentoval tým,

že predmetný poplatok bol dojednaný priamo v zmluve a poškodeným (správne poškodenou - pozn.
odvolacieho súdu) bol i uhradený. Žalovaný nepreukázal, žeby „služby spadajúce pod tento poplatok“
neboli poskytnuté. Žalobca za nelogické považoval prepojenie účelnosti poplatku s výškou nájmu
presahujúceho medián na trhu.

11. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalobca sa snaží navodiť dojem,
že „skutočnou škodou je nájomné v hocijakej výške, ktorú poškodený mal uhradiť alebo uhradil“.
Zdôrazňoval kritéria účelnosti a primeranosti, na ktoré poukazuje samotný odvolateľ a sú podstatou i
ním citovaných rozhodnutí súdov v iných veciach.
12. Žalovaný doplnil, že ním stanovená sadzba denného nájomného bola nájomným na hornej hranici

zistených denných sadzieb za prenájom náhradného vozidla. To znamená, že neposkytol žalobcovi
najnižšiu zistenú sumu denného nájmu a ani jej aritmetický priemer, ale sumu vyššiu. Žalovaný
pripomenul, že autoservis podľa rozsahu poškodenia vozidla dokáže približne odhadnúť, koľko bude
trvať konkrétna oprava. Nikdy však netrvá iba jeden deň, preto určite nie je opodstatnené vychádzať zo
sadzby denného nájomného pri zapožičaní vozidla len na jeden deň.

13. V následnej reakcii žalobca zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie.
14. K odvolacej replike protistrany sa už žalovaný nevyjadroval.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.16. Neobstojí odvolacia námietka o nedostatočnosti, resp. nenáležitosti odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je síce neoddeliteľnou súčasťou
základného práva na spravodlivý proces a ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ale

neznamená, že konajúci súd má/musí odôvodniť svoje rozhodnutie podľa predstáv (nespokojného)
účastníka/strany; v tomto prípade žalobcu. Z obsahu odvolania žalobcu je pritom zrejmé, že tento ani
nevytýka okresnému súd nejasnosti alebo nedostatočné vysvetlenia jeho (priebežných záverov), ale
prezentuje „len“ svoj nesúhlas so samotným výsledkom sporu.
17. V rozoberanej spojitosti povahu konkrétnejšej námietky čiastočne vykazuje odvolacie tvrdenie

žalobcu, že považuje za nelogické prepojenie účelnosti/dôvodnosti poplatku za prevzatie a pristavenie
vozidla s výškou nájmu presahujúceho medián na trhu. Krajský súd konštatuje, že v celkovom kontexte
dotknutejúvahyokresnéhosúdusapredmetnévyjadrenieakonelogickéurčitenejaví.Pokiaľužsamotná
požadovaná výška nájmu presahovala medián na trhu, uplatňovanie (ďalšieho) poplatku za službu, ktorá
- navyše - sama o sebe nemá význam, nemôže obstáť. Okresný súd priamo v tejto spojitosti uviedol, že
s nájmom vozidla súvisia služby (čistenie, pristavenie vozidla, dezinfekcia ...), ktoré musia poskytovať

všetky požičovne a ide o štandardnú súčasť predmetnej podnikateľskej činnosti, ktorej náklady sú
zahrnuté už priamo v odplate za nájom.
18. V nadväznosti na túto odvolaciu námietku je však žiaduce uviesť, že okresný súd veľmi výrazne
a opakovane v rámci jednotlivých úvah a záverov akcentoval jedinečnosť v skutkových okolnostiach
súdenej veci, ktorou je táto značne odlišná od desiatok obdobných prípadov prejednávaných aj

týmto odvolacím súdom/senátom. Ide o skutočnosť, že poškodená vozidlo za účelom jeho opravy
do autoservisu neprenechala bezprostredne po dopravnej nehode, ale až s odstupom takmer dvoch
mesiacov. V súvislosti s predmetnou zásadnou skutkovou okolnosťou odvolateľ neposkytuje žiadnu
(proti)argumentáciu; skôr sa javí, že ju (až vedome) opomína, resp. obchádza.

19. Neopodstatnene odvolateľ tiež namieta, že okresný súd nemal zohľadňovať § 415 Obč. zák. Ide totiž
svojou povahou o všeobecné ustanovenie, ktoré v rámci občianskoprávnych vzťahov normuje jednu
z jeho elementárnych zásad, v zmysle ktorej je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám (okrem iného) aj na majetku. Žalobca neuvádza, prečo by sa uvedené všeobecné pravidlo
nemalo zohľadňovať práve vo vzťahu k nákladom na požičanie náhradného vozidla. Dôležité je súčasne

zdôrazniť, že okresný súd nezaložil napadnuté rozhodnutie na výlučne iba dotknutej právnej norme,
ale postupoval presne podľa požiadavky žalobcu hodnotiť v okolnostiach každého konkrétneho prípadu
primeranosť a účelnosť vynaložených nákladov.

20. Práve v - už vyššie konštatovaných - skutkových jedinečnostiach súdenej veci je následne

opodstatnenou požiadavka na poškodenú, aby pri riešení potreby zabezpečiť si náhradné vozidlo počas
opravy pri dopravnej nehode zavinenej tretím subjektom (poistencom žalovaného) jej poškodeného
vozidla neakceptovala hneď prvú ponuku, ale aby aspoň rámcovo zistila (bez výraznejších komplikácií),
či nie je dostupná iná výhodnejšia ponuka. Okresný súd pritom nespochybnil závery dlhodobejšej súdnej
praxe, že poškodený nemusí vykonávať podrobný prieskum trhu v segmente požičiavania vozidiel. To

ale rozhodne neznamená, že akceptovanie akejkoľvek ponuky je možné automaticky považovať za
účelne a primerane vynaložené náklady. V danom smere náležite poukazuje žalovaný na to, že odvolateľ
(minimálne nepriamo) sa snaží dotknutú tézu interpretovať spôsobom, podľa ktorého akékoľvek náklady,
ak boli vynaložené, je nutné akceptovať ako primerané a účelné.

21. Opakovane spomínaná skutková jedinečnosť súdenej veci je významná tiež v spojitosti s dobou/
trvaním nájmu. Pokiaľ poškodená k oprave vozidla prikročila s výrazným časovým odstupom (nejedná
sa teda o nevyhnutnú a náhle vzniknutú situáciu, ako sa snaží tvrdiť žalobca), bolo plne dôvodné od
nej požadovať, aby predmetnú záležitosť vyriešila po určitej príprave. To znamená oslovila ňou zvolený
autoservis, ktorý (by) mal dostatok času na prípravu bezprostrednej opravy, najmä na zabezpečenie

si nevyhnutných náhradných dielov, ale tiež na zorganizovanie kapacít (ľudských i materiálnych), aby
oprava bola vykonaná v čo najkratšom trvaní. Pokiaľ by aj oprava poškodeného vozidla vyžadovala
trvanie 10 dní, vedel by autoservis tento údaj jednoznačne a výslovne prezentovať poškodenej a tá by
si dokázala prenajať vozidlo na konkrétnu alebo aspoň veľmi pravdepodobne stanovenú dobu.
22. Tieto okolnosti sú osobitne významné v súvislosti s výhradou odvolateľa, že pri zapožičaní vozidla

nevie určiť dĺžku trvania nájmu. Rovnako v tomto smere primerane reaguje protistrana, keď poukazuje
na to, že oprava „nikdy netrvá len jeden deň“, a teda že vychádzať zo sadzby denného nájomného
vozidla len za nájom na jeden deň predstavuje zo strany žalobcu prístup veľmi preferujúci (iba) jeho
ekonomické záujmy.23. V širších súvislostiach, ktorým sa venoval už i okresný súd, je možné dodať, že v rámci
konkurencie na trhu a s poukazom na profesionálne venovanie sa žalobcu činnosti pomoci vodičom
pri zabezpečovaní náhradného vozidla (na ktorú vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval), by

bolo určite náležité, keby výška denného nájomného pri uzavretí nájomnej zmluvy bola dojednaná ako
predbežná a až následne v závislosti od reálneho trvania nájmu ustálená tak, aby skutočne bola aj
v ekonomickom záujme poškodeného (slovami samotného žalobcu aby nemala „negatívny dopad na
poškodeného“) a zároveň tiež v širšom kontexte zodpovedala kritériám primeranosti a účelnosti.

24. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, na základe východiska o nemožnosti oddelenia danej
čiastkovej činnosti od podstaty samotného nájomného vzťahu nepovažuje poplatok za pristavenie
a prevzatie vozidla za účelne vynaložený. Sám žalobca uvádza, že poskytuje klientom v spojitosti
s prenájmom náhradného vozidla komplexné služby, vrátane administratívy a zároveň pristavenia a
prevzatia vozidla. Nevymedzuje pritom žiaden racionálny a hlavne z pohľadu primeranosti relevantný
dôvod, prečo práve za prevzatie a prípravu vozidla má byť hradený aj samostatný poplatok mimo

platbu za celú službu. Rovnako tak môže začať účtovať poplatok za spracovanie nájomnej zmluvy,
zmluvy o postúpení pohľadávky a podobne. V daných okolnostiach nie je bez významu, že vo vzťahu s
poškodeným ide medzi ním a žalobcom o vzťah spotrebiteľa a dodávateľa, ktorý rozmer nie je možné
prehliadať aj z hľadiska primeranosti účtovaných poplatkov.
25. Krajský súd len dodáva, že samotný fakt, že predmetný poplatok bol medzi žalobcom a poškodenou

dojednaný, nie je osobitne relevantný. Z výkladového hľadiska totiž ide o argument, podľa ktorého
by akýkoľvek zmluvne dojednaný poplatok alebo platba bol automaticky - bez možnosti akéhokoľvek
posúdenia a prieskumu - primeraný a účelný. Už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o neudržateľný prístup/
výklad.

26. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

27. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku

o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 CSP. V dôsledku potvrdenia napadnutého rozsudku (a tým nevyhovenia odvolaniu žalobcu)
bol žalovaný plne úspešnou procesnou stranou i v rámci štádiu odvolacieho konania, preto má voči
žalobcovi nárok na náhradu súvisiacich trov v (celom) rozsahu - 100%.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.