Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, March 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718205042
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8718205042.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne: T.. L. C., G.. XX.X.XXXX, E. K. L.
XXX/XX, W., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž
3/223, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: T.. K. C., G.. XX.X.XXXX, E. K. L. XXX/XX, W., právne
zastúpenýJUDr.MiroslavouSlovinskou,advokátkousosídlomSpišskáNováVes,Štefánikovonámestie

13, IČO: 42 319 617, za účasti povinného z neodkladného opatrenia: E. W. T., A..P..U.., A. A. I. G.Á..
XX, C., T. XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2,
811 02 Bratislava, IČO 50 074 369, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného a odvolaní povinného z neodkladného
opatrenia proti uzneseniu Okresného súdu Poprad 20C/46/2018-893 zo dňa 28. januára 2022, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku I., ktorým súd nariadil povinnosť povinnej spoločnosti zdržať sa
nakladania s nehnuteľnosťami.

O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že

„I. Súd povinnej spoločnosti E. W. T., s.r.o., so sídlom I. nám. XX, XXX XX C., T.: XX XXX XXX, nariaďuje
z d r ž a ť s a n a k l a d a n i a s nasledovnými nehnuteľnosťami:
pozemok: parcelné číslo XXXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pozemok: parcelné číslo XXXX/XX, výmera XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

pozemok: parcelné číslo XXXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pozemok: parcelné číslo XXXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pozemok: parcelné číslo XXXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pozemok: parcelné číslo XXXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
stavba: súpisné číslo: XXXX, postavená na parcele číslo XXXX/XX, druh stavby: G. J., a to najmä predať,
darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť právom tretej osoby či založiť nehnuteľnosti, do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 odsek 1, § 325 odsek 1, odsek 2 písm. d), § 328
odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).3. Vychádzal zo zistenia, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala
vydania zákazu spoločnosti E. W. T., s.r.o. nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri
nehnuteľností pre obec O., O. - Z., L. a C.. V podanom návrhu poukázala na skutočnosť, že do BSM patrí

obchodný podiel v spoločnosti E. W. T., s.r.o. a žalovaný nesúhlasil s ponechaním si obchodného podielu
v tejto spoločnosti, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov a navrhoval reálne rozdelenie
spoločnosti, avšak žalobkyňu nekontaktoval a zrealizoval predaj časti nehnuteľností, pričom žalobkyňa
sa obáva, že predaj mohol viesť k zníženiu hodnoty obchodného podielu, rovnako ako ďalšie predaje.

4. Uznesením zo dňa 2.11.2021 sp.zn. 20C/46/2018-803 súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Po podanom odvolaní Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 13.12.2021
sp.zn. 16Co/15/2021-875 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bolo opätovne posúdiť návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia či je návrh žalobkyne primeraný v súlade so zásadou proporcionality a či v
návrhu žalobkyňa dostatočne osvedčila ohrozenie svojho práva.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie zistil, že jednu nehnuteľnosť spoločnosť E. W. T., s.r.o. predala,
avšak jednalo sa o predaj so ziskom a financie sú uložené na účte spoločnosti. V súčasnosti spoločnosť
neplánuje predávať žiadnu ďalšiu nehnuteľnosť, avšak vzhľadom na protipandemické opatrenia má
minimalizované príjmy. Jedinou nehnuteľnosťou, ktorú spoločnosť E. W. T., s.r.o. nevie v súčasnosti

využiť je tzv. J. dom v lokalite O.-Z., ktorý spoločnosť nevie obsadiť, je bez nájmu a je veľmi problémový
a jeho prevádzka neekonomická. Zvyšok nehnuteľností je v dobrej kondícii a nie je žiaden záujem o ich
predaj. Najvyššiu hodnotu má stavba súp. č. XXXX, jedná sa o budovu G...

6. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobkyňa preukázala

potrebu dočasnej úpravy pomerov, pričom aj sám žalovaný potvrdil, že časť nehnuteľností patriacich
spoločnosti E. W. T., s.r.o. predal. Rovnako vzal súd do úvahy, že podľa návrhu žalobkyne obchodný
podiel v spoločnosti E. W. T., s.r.o. patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán
sporu a jeho hodnota bude prípadne predmetom ďalšieho dokazovania. Nespornou je skutočnosť, že
uvedená spoločnosť nie je stranou prejednávaného sporu. Súd teda zaviazal nariadeným neodkladným

opatrením aj tretiu osobu - spoločnosť E. W. T., s.r.o., nakoľko má za to, že je spravodlivé od nej
požadovať zdržanie sa konania ohľadne nakladania s nehnuteľnosťou, v kontexte zmien už vykonaných
v osobe vlastníka iných nehnuteľností, čo je predpokladateľné, že sa bude opakovať. Pokiaľ ustanovenie
§ 325 ods. 2 C.s.p. predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu
konania. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ako to pôvodne

predpokladalo ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p. To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania, v
rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný) a prípadným neodkladným opatrením má
byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej
osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej.
Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom

právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Procesná pozícia tretej osoby (iba)
ako súčinného subjektu je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou žalovaného. Ak
súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu
nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď komentár
Civilného sporového poriadku vydaný Doc. JUDr. Marekom Števčekom PhD. a kolektívom v roku 2016

v nakladateľstve C.H. Beck, strana 1094 a 1095). Parameter primeranosti návrhu súd vyhodnotil ako
nedostatočný s poukazom na obsah neodkladného opatrenia, ktoré zasahuje nad primeranú mieru
do práv a oprávnených záujmov povinného z neodkladného opatrenia. Súd mal za to, že nariadením
neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovanom žalobkyňou by sa vytvoril nenapraviteľný stav, nakoľko
nariadením neodkladného opatrenia by bol povinný nad primeranú mieru obmedzovaný v možnosti

nakladať so svojim majetkom. Mierou je pomer existencie tvrdenej pohľadávky žalobkyne voči žalobcovi
a možnosťami obchodnej spoločnosti, ktorej hodnota obchodného podielu doposiaľ nebola určená,
rozsah majetku však sa však na účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia javí ako dostatočný.
Obe strany sporu potvrdili, že najhodnotnejšími sú práve nehnuteľnosti, nakladanie s ktorými súd
obmedzil, a vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu čiastočne vyhovel, rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

7. Proti výroku I. uznesenia podal včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný.
Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., tým že rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný má
za to, že návrh nie je dôvodný, a to ani čiastočne, zároveň žalobkyňa nepreukázala potrebu dočasnej

úpravy pomerov. Žalovaný žiadnym spôsobom nezatajil skutočnosti týkajúce sa predaja nehnuteľnosti,
predaj bol dlhodobo plánovaný, o čom mala vedomosť žalobkyňa a zároveň žalovaný ozrejmil dopady
pandémie ochorenia COVID-19 na výkon podnikateľskej činnosti predmetnej spoločnosti. Poukázal
na výsluch, v ktorom uviedol, že spoločnosť E. s.r.o. je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, avšak
spoločnosť nemá v úmysle predávať svoj majetok s výnimkou jednej nehnuteľnosti tzv. J. dom, ktorý

si vyžaduje výrazné investície vzhľadom na technický stav tejto nehnuteľnosti, a preto tento majetok je
dlhodobo určený na prípadný predaj, avšak iba za ekonomicky výhodných podmienok pre spoločnosť.
V prípade predaja nehnuteľnosti je však výťažok premietnutý do hospodárskeho výsledku danej
spoločnosti.
8. Podľa názoru žalovaného je súd pri vydávaní rozhodnutia, ktorým zaväzuje osobitný subjekt mimo
účastníkov daného konania k akejkoľvek povinnosti, povinný brať na zreteľ, že takýto zásah je spôsobilý

privodiť výrazné ekonomické dôsledky pre povinný subjekt.

9. Zdôraznil, že trvá na svojom tvrdení o tom, že obchodný podiel v spoločnosti E. s.r.o. nepatrí
do masy BSM, pričom svoje tvrdenia už opakovane odôvodnil a trvá na tom, že obchodný podiel v
spoločnosti nadobudol výlučne zo svojich prostriedkov. Pokiaľ by súd vyvodil záver o tom, že obchodný

podiel nepatrí do masy BSM, v takomto prípade by došlo k neodôvodnenému zásahu do výkonu
činnosti osobitného subjektu s potencionálnom vzniku závažných škôd. Je potrebné mať na zreteli tú
skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila existenciu a predovšetkým výšku svojej domnelej pohľadávky,
ktorú sa podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečiť. Opätovne poukázal na
princíp proporcionality a zásadu primeranosti. Navrhol, aby odvolací súd výrok I. zmenil tak, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

10. Proti výroku I. uznesenia podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu včas aj povinný z
neodkladného nariadenia. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že
napadnuté uznesenie je arbitrárne, svojvoľné a vecne nesprávne. Uznesenie takmer vôbec neobsahuje

vlastné poznatky súdu, na základe ktorých prišiel súd k právnemu posúdeniu veci. Napadnuté uznesenie
z veľkej časti obsahuje iba prepisy podaní a prednesov strán sporu, čím nepochybne došlo zo strany
súdu k porušeniu jedného zo základných práv povinného, a to práva na spravodlivý súdny proces.Súd
takisto neodôvodnil, prečo sa priklonil k predmetnej argumentácii žalobkyne a prečo naopak neprihliadal
na argumentáciu predloženú žalovaným v konaní. Takéto správanie súdu nesie znaky jednostranného

zvýhodňovania jednej zo strán konania (žalobkyne) a porušuje aj práva povinného na spravodlivý proces
(§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Súd sa nezaoberal a zároveň ani neodôvodnil nariadenie neodkladného
opatrenia posúdením (ne)splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j.
okrem iného žiadnym spôsobom neposúdil v akom rozsahu (či vôbec) žalobkyňa návrhom preukázala
či návrhom možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti);

či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (tzv. princíp proporcionality); a či návrhom nebude vytvorený nenávratný stav.

11. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov musia súdy vždy prihliadať aj na to, či je hodnota
tvrdenej pohľadávky primeraná k hodnote vecí, ku ktorým má byť obmedzené dispozičné právo

dlžníka. Z tohto dôvodu by súdy ani nemali vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
obmedzením dispozičných oprávnení k nehnuteľnosti, v ktorom hodnota nehnuteľnosti nie je uvedená.
Pri nariadení predbežného opatrenia je ďalej potrebné dôkladne zvažovať aj to, či neužívaním veci
nevznikne povinnému neprimeraná ujma alebo či neužívaním vec nestráca na svojej ekonomickej
hodnote. Súd napríklad nijako nezvažoval to, že povinný je podnikateľský subjekt, a teda nie je daný

relevantný dôvod na takéto široké obmedzenie s disponovaním jeho nehnuteľným majetkom už len
s prihliadnutím na to, že paradoxne takýto výrok súdu môže v praxi zabrániť zhodnoteniu majetku
spoločnosti. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, či nebude mať výrok uznesenia negatívny dopad na
podnikanie povinného napr. z pohľadu uzatvorených nájomných zmlúv týkajúcich sa nehnuteľnosti.Rovnako súd vôbec nezvažoval ani to, že takýmto spôsobom dochádza nielen k zásahu do vlastníckeho
práva (resp. k jeho nútenému obmedzeniu) povinného, ale aj k zásahu do jeho podnikateľskej činnosti.
Účelom neodkladného opatrenia predsa nie je (a spravodlivo ani nemôže byť), aby povinný nemohol s

predmetnou nehnuteľnosťou podnikať a uzatvárať napríklad uvedené nájomné zmluvy.

12. Právne výhrady k hmotnoprávnemu nároku žalobkyne, t.j. k posúdeniu, či obchodný podiel v
spoločnosti E. W. T., s.r.o. patrí alebo nepatrí do masy BSM, sú natoľko zásadné, že v tejto fáze
konania vo veci samej sa uplatnený nárok javí predbežne iba ako len hypotetický alebo domnelý

nárok. V žiadnom prípade preto nemožno hovoriť, že by žalobkyňa v návrhu osvedčila existenciu tohto
hmotnoprávneho nároku.

13. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, že by žalobkyňa osvedčila rozsah domnelého
nároku, t.j., že by osvedčila v akom rozsahu svojho domnelého nároku (t.j. domnelého tvrdenia,
že obchodný podiel v spoločnosti E. W. T., s.r.o. patrí do masy BSM) navrhuje žalobkyňa nariadiť

neodkladnéopatrenie.Rovnakosastoutoskutočnosťounevysporiadalanisúd,ktorýriadnenezdôvodnil
prečo zaviazal povinného k obmedzeniu disponovania s nehnuteľnosťami v uvedenom rozsahu.
Súd taktiež ďalej nezdôvodnil, či sa rozsah nariadeného neodkladného opatrenia odvíja od hodnoty
nehnuteľností a prečo časť návrhu žalobkyne uznal a časť návrhu zamietol, resp. prečo práve v
takomto rozsahu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov

(osvedčovania rozhodujúcich skutočností) k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za preukázané,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným za účasti povinného.
Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne nezobral do úvahy ani tú skutočnosť, že síce povinný jednu
z nehnuteľností, ktoré boli v jeho vlastníctve predal, ale keďže išlo o odplatný predaj a výťažok z
predaja je súčasťou majetku povinného, neprišlo predajom k zmenšeniu majetku povinného. Súd

taktiež pri rozhodovaní nevzal do úvahy ani tú skutočnosť, že momentálne z ničoho nevyplýva, že
by mal povinný záujem nehnuteľnosti predať. Poukázal aj na tú skutočnosť, že súd sa nezaoberal
ani subsidiaritou inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, pričom v
zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 C.s.p. je možné nariadiť neodkladné opatrenia, iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Povinnosťou súdu bolo ex officio

skúmať, či by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúceho z návrhu
možné. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok I. zmenil, tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta. Povinný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vzťahu k

tvrdeniu žalovaného, že obchodný podiel v spoločnosti E. W. T., s.r.o. nadobudol žalovaný počas trvania
BSM, a to plne z finančných prostriedkov, ktoré tvorili masu BSM. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa
za to, že obchodný podiel spoločnosti E. W. T., s.r.o tvorí masu BSM. Na podporu svojich tvrdení
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2006, sp. zn. 2 Cdo 168/2005, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 25. 06. 2008, sp. zn. 5 Obdo 11/2007- 145, Najvyšší súd Českej republiky,

sp. zn. 22 Cdo 2296/2004. Obchodný podiel v spoločnosti E. W. T., s.r.o bol žalovaným nadobudnutý
počas trvania manželstva. Žalovaný počas celého súdneho konania žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázal, že by obchodný podiel bol z jeho strany nadobudnutý takým spôsobom, aby nemohol byť
zahrnutý do masy BSM. Súd sa v rámci prebiehajúceho konania viac krát vyjadril, že má predbežný
právny názor, že obchodný podiel patrí do masy BSM.

15. Podľa názoru žalobkyne existuje reálne riziko, že z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o
vyporiadanie BSM, a to predovšetkým s prihliadnutím na predchádzajúce sa správanie žalovaného
voči žalobkyni, môže mať žalovaný záujem previesť zostávajúce nehnuteľnosti vo vlastníctve E. W. T.,
s.r.o, (ďalej ako „E.“) pričom následne môže tvrdiť (z dôvodu, že je jediný spoločník a konateľ E.), že

táto spoločnosť (E.) nemá dostatok majetku, a to aj napriek prípadnému predchádzajúcemu predaju
nehnuteľností, pričom z tohto dôvodu žalovaný (nakoľko predpokladá, že spoločnosť E. je primárnym
a asi v tejto dobe už jediným zdrojom príjmu pre žalovaného) nemá dostatok majetku na vyplatenie
pohľadávky. Eventuálne ak sa žalobkyňa stane spoločníčkou E., po predaji nehnuteľností môže zistiť, že
reálna hodnota spoločnosti E. je podstatne nižšia ako na začiatku konania o vyporiadanie BSM, pričom

je otázne či v tom čase bude ešte mať zachovanú možnosť využiť nejaký právny inštitút na nápravu
takéhoto stavu, resp. ak takýto inštitút bude vôbec existovať, či bude (primárne aj z pohľadu na časové
hľadisko) postačujúci na nápravu vzniknutého protiprávneho stavu. Poukázala aj na to, že aj keď sa
javí, že za nehnuteľnosti 2 bola E., z hľadiska ich hodnoty, poskytnutá ekvivalentná kúpna cena, jezrejmé, že tieto finančné prostriedky sú menej kontrolovateľným a menej stálym aktívom ako samotné
nehnuteľnosti. Jediným konateľom spoločnosti E. je len žalovaný. Vzhľadom na uvedené, oprávnenosť a
hospodárnosťspotrebovaniatakýchtopeňazíE.,resp.žalovanýmvrámcivýkonupodnikateľskejčinnosti

v spoločnosti E., nevie žalobkyňa nijako kontrolovať ani ovplyvniť napriek tomu, že toto môže mať
podstatný vplyv na hodnotu obchodného podielu v E., ktorá hodnota je aj podľa vyjadrenia súdu prvej
inštanciepredmetomvyporiadaniaBSMvovecisamej.Žalobkyňamávovzťahukprevodunehnuteľnosti
2 dôvodnú obavu, že hodnota obchodného podielu E. sa úkonmi žalovaného v E. do vyporiadania BSM
v podstatnom rozsahu môže znížiť. Takýmito úkonmi sú na strane aktív najmä predaje nehnuteľností

ako dlhodobého hmotného majetku (ktorých hodnota neustále stúpa) za hotovosť, účelnosť spotreby,
ktorej bude z pohľadu hodnoty obchodného podielu minimálne sporná. Z verejne dostupných informácií
o E. (www.finstat.sk, www.registeruz.sk) je zrejmé, že E. zo svojej podnikateľskej činnosti nevytvára zisk,
a teda hodnotu tejto spoločnosti i samotného obchodného podielu v nej tvorí najmä dlhodobý hmotný
majetok (nehnuteľnosti) tejto spoločnosti.

16. Vo vzťahu k zachovaniu zásady primeranosti a princípu proporcionality vydaného uznesenia
poukázala na to, že žalobkyňa v rámci žaloby ohodnotila hodnotu obchodného podielu žalovaného v
E. tak, že je minimálne vo výške 4.908.155,- eur (pri ohodnocovaní obchodného podielu vychádzala z
vychádzala z čistého obchodného imania spoločnosti E., ktoré predstavuje rozdiel medzi obchodným
majetkom spoločnosti a jej záväzkami uvedenými v účtovnej závierke za rok 2017). Z titulu rôznych

majetkových hodnôt patriacich do masy BSM, žalobkyňa v žalobe uviedla, že od žalovaného (okrem
iného)požadujeajvyplateniesumy1.726.280,26eurakovyrovnávaciehopodielu,abybolipodielyoboch
strán pri vyporiadaní BSM rovnaké. Je pravda, že sa zatiaľ v rámci súdneho konania o vyporiadanie
BSM nerozhodlo ohľadne konečného spôsobe vyporiadania všetkých majetkových hodnôt, a teda výška
pohľadávky ešte nie je v plnom rozsahu zistená, avšak je súčasne potrebné uviesť, že žalobkyňa

má bez akýchkoľvek pochybností nárok na vyrovnávaci podiel za 1 obchodného podielu v E., ktorý
je vedený na žalovaného, a ktorý je podľa názoru žalobkyni v hodnote minimálne 2.454.077,50 eur
(1 zo sumy 4.908.155,- eur). Taktiež vo vzťahu k vyššie uvedenému si dovolíme poukázať na to,
že žalovaný na výsluchu dňa 25.01.2022 uviedol, že v dohľadnej dobe má v pláne predávať len
nehnuteľnosť - J. dom. S prihliadnutím na znenie petitu napadnutého uznesenia je zrejmé, že nakladanie

s nehnuteľnosťou - J. domom nebolo v rámci Uznesenia akýmkoľvek spôsobom obmedzené. Teda v
tomto prípade súd akceptoval, že žalovaný z dôvodu prípadnej potreby získania finančných prostriedkov,
za účelom zabezpečenia fungovania E., zvažuje nad predajom vyššie uvedenej nehnuteľnosti - J. domu.
Uvedené podľa nášho názoru preukazuje to, že súd sa snažil, v rámci Uznesenia, v čo najmenšej miere
obmedziť E. pri výkone jej podnikateľskej činnosti. Na výsluchu súčasne uviedol, že nehnuteľnosť 1

jedna má najvyššiu hodnotu medzi nehnuteľnosťami, ktoré vlastní E. a nakoľko je nehnuteľnosť 1 jeho
„srdcovka“,tútoneplánujepredávať.Akžalovanýuviedol,ženehnuteľnosť1nechcepredávať,takpotom
obmedzenieprevodutejtonehnuteľnostivsúladesoznenímpetituuznesenia,jepodľanázoružalobkyne
v primeranom rozsahu. E. môže prenajímať nehnuteľnosť 1 a teda jej bežná prevádzka nie je žiadnym
spôsobom obmedzená. Žalobkyňa nemala vedomosť o aktuálnom stave nehnuteľnosti 2, tak ako to

tvrdí žalobca v jeho vyjadrení. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa je so žalovaným právoplatne rozvedená
od 01.06.2018 (t.j. skoro 4 roky). Teda minimálne od tohto okamihu nemá prístup k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve E. ako aj akýmkoľvek správam o stavu hospodárenia E.. Vzhľadom na uvedené máme
za to, že aj táto námietka žalovaného uvedená v odvolaní je nedôvodná. S prihliadnutím na absenciu
akýchkoľvek informácií týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti 2 je zrejmé, že žalobkyňa za účelom

zachovania čo najväčšej hodnoty obchodného podielu v E. nemala reálne inú možnosť ako podať tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdil.

17. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril povinný. Žalobkyňou vo vyjadrení citované súdne rozhodnutia

sa týkajú iba všeobecného posúdenia spočívajúcom v tom, že v prípade, ak je obchodný podiel
nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich do BSM, tak obchodný podiel ako taký patrí do
BSM. Uvedené predstavuje však iba všeobecné konštatovanie súdnej praxe a žalobkyňa ho žiadnym
spôsobom neaplikovala na skutkové okolnosti tejto veci, keď neosvedčila či bol aj obchodný podiel v
spoločnosti E. W. T., s.r.o nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich do BSM. Uvedené je totiž

predmetom dokazovania v konaní o vyporiadanie BSM. Žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom
nezdôvodnila existenciu reálneho rizika predaja nehnuteľností 4, ktoré by malo mať za následok
zmenšenie hodnoty majetku povinného. Je nutné mať v tomto ohľade na zreteli, že samotný akt predaja
Nehnuteľností nepredstavuje dôvodnosť okamžitej úpravy pomerov strán. Jedine riadne preukázanieúmyselného a účelového zmenšovania hodnoty majetku povinného by za určitých okolností mohlo
byť vnímané ako odôvodňujúce potrebu okamžitej úpravy pomerov strán. Žalobkyňa doposiaľ jednak
neosvedčila výšku svojej celkovej domnelej pohľadávky, a zároveň za účelom dodržania princípu

proporcionality neosvedčila ani hodnotu Nehnuteľností keďže sama žalobkyňa a následne ani súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení nezdôvodnila, či sa rozsah nariadeného neodkladného opatrenia
odvíja od hodnoty Nehnuteľností. Argumentácia Žalobkyne sa v tomto smere preto javí ako zmätočná.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

18. K vyjadreniu žalobkyne zo dňa 18.2.2022 sa vyjadril žalovaný. Žalovaný trvá na podanom odvolaní
v celom rozsahu ako aj na všetkých tvrdeniach v ňom obsiahnutých. Tiež trvá na svojom stanovisku,
že žalobkyňa doposiaľ neosvedčila existenciu a výšku svojej domnelej pohľadávky, ktorej zabezpečenia
sa svojim návrhom domáha. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zmenil tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

19. Žalobkyňa a vyjadrila k odvolaniu povinného z neodkladného opatrenia. S prihliadnutím na uvedené
má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, správne zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil. K nesplneniu zákonných podmienok uviedla, že obmedzením v užívaní veci

nehnuteľnosti v súlade s petitom uznesenia nevznikne spoločnosti E. neprimeraná ujma, nakoľko táto
vec nestráca na svojej ekonomickej hodnote - E. ju môže stále prenajímať, a to predovšetkým s
prihliadnutím na to, že žalovaný (ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti E.) nemá v úmysle túto
nehnuteľnosť predať. Neodkladným opatrením sa zabezpečí, aby účelovo nedochádzalo k znižovaniu
hodnoty majetku spoločnosti E. (kde jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný), čo by mohlo mať

za následok, že pohľadávka žalobkyne by nemusela byť uspokojená, resp. môže dôjsť k znižovaniu
hodnoty obchodného podielu, ktorý by mala žalobkyňa po vyporiadaní BSM nadobudnúť v rámci
spoločnosti E. (princíp efektívnosti je v tomto prípade zachovaný); neodkladné opatrenie sa vzťahuje len
nanehnuteľnosť,pričomspoločnosťE.jevlastníkomajďalšíchnehnuteľností(princípproporcionalityjev
tomto prípade zachovaný); žalovaný sám výslovne uviedol, že nemá v úmysle previesť vlastnícke právo

k nehnuteľnosti, tým nemôže dôjsť k nenávratnému stavu. Dôvodom na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bola tá skutočnosť, že spoločnosť E. v prvej polovici roku 2021 previedla z jej
výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedené Okresným úradom O., katastrálny
odbor pre okres: O., obec: O., katastrálne územie: O. na nového vlastníka nehnuteľnosť 2. Rovnako aj
žalovaný na výsluchu uskutočnenom na Okresnom súde Poprad dňa 25.01.2022 uviedol, že v dohľadnej

dobe má v pláne predať aj ďalšiu nehnuteľnosť tzv. J. dom. S prihliadnutím na uvedené, je tak obava
žalobkyne, že jej pohľadávka nebude zo strany žalovaného uspokojená, dostatočne dôvodná. Súd v
tomto prípade správne aplikoval zásadu proporcionality ako aj zásadu primeranosti svojho rozhodnutia,
pričom vydané uznesenie spĺňa princípy, na ktoré E. poukazuje v odvolaní. Žalobkyňa svoj nárok
hodnoverným spôsobom preukázala jednak v samotnej žalobe o vyporiadanie BSM a zároveň aj v

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaný je jediný spoločník a konateľ spoločnosti E.
žalobkyňa nemá reálne inú možnosť akokoľvek ovplyvniť nakladanie s nehnuteľnosťou. Žalobkyňa
nedisponuje informáciami o cenových ponukách a záujemcoch na kúpu predmetnej nehnuteľnosti,
pričom ak nedôjde k obmedzeniu práva nakladať s nehnuteľnosťou, tak žalobkyňa nemá reálnu možnosť
ovplyvniť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

20. Spoločnosť E. v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal subsidiaritou inštitútu
neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, pričom túto povinnosť mal skúmať
ex officio. Má za to, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia by nesplnilo sledovaný účel, lebo
prípadným vydaním zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie úhrady pohľadávky na obchodný

podiel žalovaného v E. nezabráni žalovanému (ako konateľovi E.) v prípadnom ďalšom predaji
nehnuteľností a prípadnom znižovaní majetku spoločnosti E. (a teda aj znižovaní hodnoty obchodného
podielu v tejto spoločnosti, ktorý patrí do masy BSM). Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil.

21. K odvolaniu povinného sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že obsah podaného odvolania je v súlade s
jeho právnym názorom prezentovaným v ním podanom odvolaní zo dňa 10.2.2022 a nemá voči jeho
obsahu žiadne výhrady. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.22. K Vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu povinného zo dňa 1.3.2022 a k Vyjadreniu žalovaného k
vyjadreniu žalobkyne zo dňa 10.3.2022 sa vyjadril povinný. Zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej

v odvolaní zo dňa 15.2.2022 v celom rozsahu popiera skutkové a právne tvrdenia žalobkyne uvedené
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj vo Vyjadrení žalobkyne. Povinný sa v plnom
rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení žalovaného. Navrhol, aby
odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta.

23. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného ani odvolanie
povinného z neodkladného opatrenia nie je dôvodné.

24. Podľa ust. § 324 ods. 1 až ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

27. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

28. Podľa ustanovenia § 329 ods., ods. 2 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

29. Podľa ust. § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

30. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010)

31. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)

32. Predmetným návrhom podaným počas konania vo veci samej žalobkyňa proti žalovanému navrhuje
nariadiť neodkladné opatrenie, dôvodiac, že proti žalovanému v konaní o vyporiadanie bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov si uplatňuje nárok na obchodný podiel v spoločnosti E. W. T., s.r.o., ktorého
výška je predmetom dokazovania v prebiehajúcom súdnom konaní a jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti E., s.r.o. je žalovaný. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikovala výšku

pohľadávky, ktorú si uplatňuje v konaní vo veci samej, vychádzajúc z účtovnej závierky spoločnosti E.
W. T., s.r.o. za rok 2017, má za to, že hodnota obchodného podielu žalovaného v tejto spoločnosti
je minimálne vo výške 4 908 155,- eur, žalobkyňa si v konaní uplatňuje nárok vo výške 1 hodnoty
obchodného podielu spoločnosti. V rámci žaloby žalobkyňa žiada aj vyplatenie sumy 1 726 280,26 eur
ako vyrovnávací podiel, aby podiely oboch strán pri vyporiadaní BSM boli rovnaké. Žalobkyňa sa týmto

návrhom domáha vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze udelenom spoločnosti E.
s.r.o. nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v návrhu, najmä tieto alebo ktorúkoľvek z nich
previesť na tretiu osobu alebo k nim zriadiť vecné právo tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/46/2018.

33. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade, nakoľko už došlo k predaju nehnuteľností 1, existuje

vysoké riziko, že dôjde k predaju aj ďalších zostávajúcich nehnuteľností. Teda v tomto prípade existuje
reálna hrozba toho, že predajom nehnuteľností môže dôjsť k znižovaniu hodnoty obchodného podielu,
ktorý by mala žalobkyňa po vyporiadaní BSM nadobudnúť v rámci spoločnosti E. s.r.o., pričom
nakoľko táto nie je spoločníčkou ani konateľkou spoločnosti E. s.r.o., nevie dohliadnuť na to, aby v
prípade predaja týchto nehnuteľností došlo k ich predaju za reálnu trhovú hodnotu, t.j. nevie zabrániť

tomu, aby nedošlo k prípadnému predaju nehnuteľností za sumu, ktorá bude hlboko pod ich trhovou
hodnotou. Taktiež po prípadnom uskutočnenom predaji nehnuteľností žalobkyňa nemá ani možnosť
zistiť, čo žalovaný ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti E. s.r.o., reálne urobí s takto vyplatenou
kúpnou cenou za prípadný predaj nehnuteľností. Podľa názoru žalobkyne existuje reálne riziko, že
z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o vyporiadanie BSM, a to predovšetkým s prihliadnutím

na predchádzajúce sa správanie žalovaného voči žalobkyni, bude mať žalovaný záujem previesť
nehnuteľnosti, pričom následne môže tvrdiť, že táto spoločnosť nemá dostatok majetku, a to aj napriek
prípadnému predchádzajúcemu predaju nehnuteľností, pričom z tohto dôvodu žalovaný nemá dostatok
majetku na vyplatenie pohľadávky.

34. Z výpovede žalovaného na výsluchu dňa 25.1.2022 vyplynulo, že spoločnosť E. W. T., s.r.o. má v
úmysle predať ďalšiu nehnuteľnosť z obchodného majetku spoločnosti tzv. „J. dom“ v O. Z., z dôvodu,
že je ekonomicky náročný, a spoločnosť ho nevie obsadiť.

35. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení procesných

foriem zabezpečenia možno sformulovať pri akceptovaní praxe Ústavného súdu SR do dvoch
základných podmienok: (I.) musia mať predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (II.) musia
byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy). Viď
napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 234/08.

36.Súdprvejinštancienávrhužalobkynevyhovelčiastočne.Súdmalzato,ženariadenímneodkladného
opatrenia v rozsahu navrhovanom žalobkyňou by bol povinný nad primeranú mieru obmedzovaný v
možnosti nakladať so svojim majetkom. Súd prvej inštancie nariadil povinnosť spoločnosti E. W. T., s.r.o.
zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom O., k.ú. O., obec O., evidovanými
na LV č. XXXX a to stavba súp. č. XXXX, postavená na parcele č. XXXX/XX, druh stavby G. J.,

a pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. O., okres O.. Žalovaný na výsluchu označil stavbu G.. ako „srdcovku“,
ktorá je ekonomicky najprínosnejšia a, ktorú nemá záujem do budúcna predávať. V danej veci povinná
spoločnosť je vlastníkom aj iných nehnuteľností, ktoré tvoria jej obchodný majetok.

37. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné brať do úvahy aj
zásadu primeranosti v súlade s princípom proporcionality.

38. Preto aj v tejto veci treba mať na mysli to, že zmyslom neodkladného opatrenia, predtým
predbežného opatrenia, je dočasná úprava pomerov účastníkov (nie s konečnou platnosťou), pričom

musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči
ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu navrhované predbežné opatrenie má
smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených
záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenia, ktorých trvanie je obmedzené, ktoré môžubyť na návrh zrušené, pričom predbežným opatrením nie je možné prejudikovať konečný výsledok
sporu. Úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil taktiež
pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení

súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov, vychádza zo skutočností
preukázaných a osvedčených navrhovateľom. Pri vlastnom osvedčovaní nároku (typicky na základe
predložených listín) nie je potrebné dbať na formálne požiadavky inak platné pre dokazovanie, vrátane
požiadavky, aby druhá strana sporu sa mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcim úsudok súdu
o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 5Obdo/47/2012 zo dňa 9. apríla 2013)

39. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia musí súd prihliadať na to, aby zásah do práv a
oprávnenýchzáujmovúčastníka,vočiktorémusanariaďuje,nebolzásahomnadnevyhnutnúmieru,teda
zásahom neprimeraným. Ujma, ktorá by nariadením zabezpečovacieho opatrenia vznikla žalovanému,
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia dostane žalobcovi.

40. Uvedené vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.septembra
1994 sp.zn. 6Obo 270/94, R 49/1995, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Predbežné opatrenie, ktorým sa
podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu,
aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny

výkon je ohrozený.“

41. Súdna prax trvá na tom, aby sa výrok predbežného opatrenia nestal zdrojom šikanovania a
existenčného likvidovania podnikateľských aktivít odporcu. (MAZÁK, J., Zabezpečovacie prostriedky v
civilnom procese. Bratislava: IURA EDITION, spol. s.r.o., 1997, s.121, ISBN 80-88715-35-0)

42. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že je spravodlivé požadovať od spoločnosti E.
W. T., s.r.o. zdržať sa konania ohľadne nakladania s nehnuteľnosťou, v kontexte už zmien vykonaných
v osobe vlastníka iných nehnuteľností, čo je predpokladateľné, že sa bude opakovať. Rovnako vzal do
úvahy, že podľa návrhu žalobkyne obchodný podiel v spoločnosti E. W. T., s.r.o. patrí do masy BSM

strán sporu a jeho hodnota bude prípadne predmetom ďalšieho dokazovania.

43. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že návrhu žalobkyne je dôvodné vyhovieť
čiastočne. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné aspoň osvedčiť právo
a osvedčiť ohrozenie práva. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať

vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Žalobkyňa v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila tú skutočnosť, že podiel v obchodnej
spoločnosti bol nadobudnutý počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov a patrí do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v podanom odvolaní a následných vyjadreniach
namietal, že obchodný podiel nadobudol z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve. S námietkou

žalovaného, či prostriedky, ktorými nadobudol obchodný podiel spoločnosti patria do jeho výlučného
vlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bude predmetom dokazovania v konaní
vo veci samej.

44. Zároveň je potrebné, keďže ide o výrazný zásah do vlastníckych práv tretej osoby, aj s prihliadnutím

na jej podnikateľskú činnosť, mať osvedčené, že nariadením takéhoto neodkladného opatrenia nedôjde
k neprimeranému zásahu do práv tretej strany v tomto konaní, a zároveň (ne)nariadením neodkladného
opatrenia nedôjde k ohrozeniu budúceho súdneho výkonu.

45. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu ako je uvedené vo

výroku I. napadnutého rozhodnutia, je v súlade so zásadou primeranosti a zásadou proporcionality.
Žalovaný, ktorý je jediným spoločníkom a konateľom povinnej spoločnosti opakovane uviedol, že
nehnuteľnosť G. „Q.“, je ekonomicky najvýhodnejšou nehnuteľnosťou povinnej spoločnosti a nemá v
úmyslejupredávať,máknejblízkyvzťah.ZároveňnehnuteľnosťG.niejejedinýmobchodnýmmajetkom
spoločnosti a teda obmedzenie nakladania s touto nehnuteľnosťou s prihliadnutím na podnikateľskú

činnosť žalovaného je primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený Je nesporné, že
k predaju jednej nehnuteľnosti patriacej povinnej spoločnosti už došlo a ďalší predaj nehnuteľností
žalovaný, ako jediný spoločník povinnej spoločnosti nevylučuje. Za týchto okolností, vzhľadom nato, že žalobkyňa nemá možnosť podieľať sa na rozhodovaní v spoločnosti a primeraným spôsobom
kontrolovať jej obchodné transakcie a rozhodovania, je nariadené neodkladné opatrenie opodstatnené.

46. Neodkladným opatrením sa uložila povinnosť zdržať sa nakladania s vyššie špecifikovanými
nehnuteľnosťami a to najmä predať, darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť právom tretej osoby, či
založiť nehnuteľnosti. Takto špecifikovaná povinnosť obmedzuje dispozíciu žalovaného s predmetnou
nehnuteľnosťou vo vzťahu k zmene vlastníckeho práva, avšak neobmedzuje povinnú spoločnosť vo
vzťahu k uzatvoreným nájomným vzťahom.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené sa javí požiadavka navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia ako oprávnená, odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu považuje za vecne správne
a preto ho v súlade s ust. § 387 C.s.p. v napadnutom rozsahu potvrdil.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 odsek 1 C.s.p.

súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).