Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119205204
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119205204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XX, XXX XX A. nad C., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA,
s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- eur, o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovzodňa21.júna2019,č.k.8Csp/64/2019-48
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 300,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 1 ods. 1, 3 odsek 3, ods. 5 posledná
veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa
14.3.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

300,- eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
9C/137/2016 o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienokbolakožalobcavpostaveníspotrebiteľaúspešnýrozsudkomOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.
9C/137/2016, z 3.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.11.2016. V odôvodnení rozhodnutia súd
prvej inštancie uviedol:
„4.2. Vytýkaný nedostatok náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. Procesný
súd poukazuje na rozhodnutie KS v ZA, sp. zn. 10Co/514/2014, ktorého odôvodnenie považuje za

náležité aj pre prejednávanú vec - „...Ďalším obsahovým nedostatkom zmluvy o úvere zo dňa 6.5.2010 je
vyjadrenie údaja o ročnej úrokovej sadzbe úveru (bod 40. zmluvy) dvoma číselnými hodnotami 26,28 %
a 11,88 %. Až po dôkladnom štúdiu textu zmluvy a podaní navrhovateľa urobených v priebehu konania
je možné zistiť, že predmetné dve číselné hodnoty predstavujú alternatívnu úrokovú sadzbu úveru vzávislosti na výške vyčerpanej čiastky v zmysle Sadzobníka. Na toto vysvetlenie odkazuje znak „*“
uvedený pri dvoch číselných hodnotách, ku ktorému vysvetlivka sa nachádza na konci veľmi drobným
písmom písaného textu umiestneného v dolnej polovici úverovej zmluvy zo dňa 26.5.2010. Údaj o ročnej

úrokovej sadzbe úveru je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomosti o nákladovosti
úveru (v časti úroku, ktorý možno považovať za podstatnú, dominantnú zložku celkových nákladov
úveru). Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa namieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť
tohto údaja, keď vzhľadom na výšku úverového rámca určenú pri podpise zmluvy bolo nesporné, že sa
na poskytnutý úver vzťahovala úroková sadzba vo výške 26,28 % ročne (podanie navrhovateľa zo dňa

7.2.2014).To,žejevúverovejzmluvedanýúdajuvedenýdvomačíselnýmihodnotami,možnopovažovať
za okolností opísaných v predchádzajúcom odseku za nezrozumiteľné, mätúce, a vo svojich dôsledkoch
ako absenciu údaja o ročnej úrokovej sadzbe, čo má tiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru (§ 4 ods. 2 písm. h/ v spojení s § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).“ 5. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného má súd teda zato, že poskytnutý úver je bezúrokov a bezpoplatkov.
6.2. Senát 9C Okresného súdu Prešov opakovane rozhodol vo veci žalovaného (alebo jeho právnych

nástupcov - napr. vec 9C/23/2015, 9C/3/2015 a ďalšie), že zmluvné podmienky uvedené v Úverových
zmluvných podmienkach v znení V prípade omeškania klienta s úhradou splátky je spoločnosť
oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti
poplatok za upomienku vo výške 5 € v prípade prvej upomienky a 12 € v prípade druhej a ďalšej
upomienky.“

-„Vprípadeomeškaniaklientajespoločnosťoprávnenáklientovivyúčtovaťaklientjepovinnýnazáklade
tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 €.“ sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.
6.3. Podľa www.slovnikazet.sk poplatok znamená - dávka, suma určená na zaplatenie za užívanie
niečoho, za nejaký úkon (obyč. úradný ) al. za nejakú službu. Procesný súd zastáva názor, že upomienky

v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich výšku ako aj rozdielnu cenu za prvú
a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú ako aj to, že za poplatok
nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa), čo treba považovať za neprípustné. Navyše
tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta sú netransparentne uvedené iba v ÚP a nie priamo v
zmluve.“ Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva

musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu
funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol,
že základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je

okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe
však nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne
ustanoveniaosobitnéhoprávnehopredpisužalovanýsvojímkonanímporušil.Akovyplývazosamotného
pojmu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať a

sankcionovaťnásledky,ktorébolineoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuspotrebiteľaspôsobené.
Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia
práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť
pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch
úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa

a osobitnými zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, preto musí byť preukázané,
že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Žalovaný ďalej uviedol, že je nesporné,
že Okresný súd Prešov rozsudkom, sp. zn. 9C/137/2016, zo dňa 3.10.2016 určil poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov a vyhlásil neprijateľné zmluvné podmienky. Ani uvedené rozhodnutie však
nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o

ochrane spotrebiteľa. Žalovaný má totiž za to, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v
prospech spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predmetom konania
vedeného pod sp. zn. 9C/137/2016 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale výlučne
určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí. Neuvedenie

všetkýchzákonnýchnáležitostívúverovejzmluvevšakvočižalobcovinepredstavovaložiadneporušenie
jeho práv, ba dokonca predstavovalo pre neho výhodu v zmysle, že pokiaľ mal vrátiť požičanú istinu s
úrokmi a poplatkami v zmysle úverovej zmluvy, na základe rozhodnutia v konaní sp. zn. 9C/137/2016
to bola len istina. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, žezo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi a nepredložil súdu rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že
by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými

predpismi. Rozsudok Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/137/2016, o ktorý
žalobca opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie však nedeklaroval porušenia práv
alebo povinností, ale výlučne vo svojom petite určil úver za bezúročný a bez poplatkov a vyhlásil
neprijateľné zmluvné podmienky. Z výkladu § 3 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva nárok spotrebiteľa
na poskytnutie finančného zadosťučinenia len v prípade, že poskytnuté plnenie (či už tovaru alebo

služby) malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným žiadne vady
nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné prostriedky boli poskytnuté riadne a včas. Vady
plnenia nastali na strane spotrebiteľa - žalobcu, ktorý úver riadne a včas nesplácal. Žalovaný okrem
toho uviedol, že ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie,
ktorého účelom je reparovať potenciálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu
spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba ujmy vznikla, inak

nie je čo reparovať. Žalobcovi nielenže žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale naopak získal
najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla žiadna banka. Žalobca na súde neuplatňoval porušenie
práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale len určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov,
teda uplatňoval si výhodu, nie ochranu pred porušením práva alebo povinnosti. Nedošlo teda k
naplneniu znakov ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorých splnenie je nevyhnutné na

úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia na súde. Právo na primerané finančné zadosťučinenie
je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá hrozba ujmy. V danom prípade mal žalovaný
za to, že tieto skutočnosti neboli preukázané, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu

hodnoverným a presvedčivým spôsobom nepreukázal: 1/ úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, 2/ ani že jej v súvislosti
s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla
určitá ujma a ani, že táto ujma mu vznikla vo výške 300,- eur, ktoré požaduje v zmysle finančného
zadosťučinenia.

5. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého Okresný súd Prešov
rozsudkom zo dňa 3.10.2016, č.k. 9C/137/2016-60, určil úver z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi stranami sporu dňa 24.1.2014 za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie
náležitostí úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd zároveň určil zmluvné podmienky nachádzajúce sa v § 1 a § 2 Hlavy 14 úverových zmluvných
podmienok za neprijateľné. Žalobca pri výsluchu uviedol, že svoj dlh čiastočne uhradil, avšak veriteľ mu
písal, že má ešte niečo doplatiť a preto sa obrátil na občianske združenie ohľadom toho, či má niečo
doplatiť alebo nie. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana

spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v

zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo
povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. V
prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/137/2016, v dôsledku čoho

bol úver určený za bezúročný a bez poplatkov a zároveň boli vyhlásení niektoré zmluvné podmienky
týkajúce sa predmetného úveru za neprijateľné. Súd má teda za to, že pokiaľ bol spotrebiteľ úspešný v
predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný. Súd
nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že muselo by ísť o vadné poskytnutie finančných prostriedkovzo strany žalovaného. Zákon totiž jasne uvádza, že rozhodujúce je porušenie práva alebo povinnosti vo
vzťahu k spotrebiteľovi ustanovených už spomínanými predpismi a nepochybne týmto porušením je aj
neuvedenie všetkých povinných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je úver

bezúročný a bez poplatkov, a tiež uvedenie neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o výšku
finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné
zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania
právspotrebiteľov.Finančnézadosťučineniejepotrebnénevnímaťakokompenzáciu,aleakoposkytnutú
satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie

rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli
neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie
spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na
okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči spotrebiteľovi, intenzitu
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán protiprávnemu konaniu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 300,-

eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bol aj rozsudok sp.zn. 9C/137/2016 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle
individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,

akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 255 odsek 2, § 262 odsek 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť a žalovanému
priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Ako dôvod uviedol, že predpokladom toho,
aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti
sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť súdnym rozhodnutím

ochranu. Spotrebiteľove práva a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli
žiadnymspôsobompoškodené.Spotrebiteľžiadnepoškodenieprávneprezentoval.Predmetomkonania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 9C/137/2016 bolo výlučne určenie bezúročnosti a
bez poplatkovosti úverovej zmluvy, čo v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie
porušenia práv alebo povinností. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd v predchádzajúcom konaní vyhodnotil

úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, žalobcovi mohla potencionálne vzniknúť len ujma za
zaplatené úroky. Ani táto ujma žalobcovi nevznikla, keďže na žalovanej úverovej zmluve nedoplatil ani
samotnú istinu poskytnutého úveru. Iná ujma žalobcovi nevznikla, žalobca ju v žalobe neuviedol, ani
inak nešpecifikoval.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,

ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.11. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

13. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť

ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

14. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.

15. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo

vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

16. Vo veci 9C/137/2016 Okresného súdu Prešov sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Bol to žalovaný, ktorý
naformuloval zmluvu o revolvingovom úvere bez náležitostí spôsobujúcich to, že poskytnutý úver
sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Bol to bez akýchkoľvek pochybností žalovaný,
ktorý nedodržaním zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o úvere spôsobil bezpoplatkovosť a

bezúročnosť poskytnutého úveru, a teda žalovaný je tým subjektom, ktorý vo vzťahu k žalobcovi ako
spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom.

17. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkciaapodobne.Zaprimerané,vzhľadomnavšetkyokolnostiprípadu,jepotrebnépovažovaťfinančné
zadosťučinenie vo výške 300,- eur tak, ako to priznal a odôvodnil súd prvej inštancie v bode 19
napadnutého rozsudku. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu
hrozila konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania
žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy

závadne konal.

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.19. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalobcovi v

súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).