Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/253/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219210722
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7219210722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželky I. O. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v T. na J. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o.
so sídlom kancelárie v Košiciach na Murgašovej ulici č. 3 za ktorú koná JUDr. Ján Cáfal advokát a
konateľ a manžela C. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. č. XXX zastúpeného JUDr. Ivanom Savčákom
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove na Partizánskej ulici č. 45 v konaní o návrhu na
rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej S. O. nar. XX.XX.XXXX
zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní manžela

proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 19P/171/2019-269 zo dňa 28.5.2021 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

II. Manžel nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania.
Výrokom II. schválil dohodu rodičov v nasledovnom znení: „Rodičia maloletej S. O., nar. XX.XX.XXXX
sa dohodli, že osobnú starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka. Právo a povinnosť zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Styk otca s maloletou S. ostáva neupravený.“

Výrokom III. zaviazal otca prispievať na výživu mal. S. mesačným výživným v sume 160 Eur vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred matke s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Výrokom IV. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že obaja manželia súhlasili s rozvodom, dohodli sa na výchove mal. S.,
na tom, kto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok ako aj na úprave jej styku s manželom. Pri určení
výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možností a schopností povinného a

jeho ďalších vyživovacích povinností. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil skutočnosť, že vyživovaciu
povinnosť voči maloletej si plní výlučne matka, a to vo všetkých jej formách. Neakceptoval výhrady otca,
že biologický otec maloletej na ňu výživné neplatil, ani skutočnosť, že na dve deti z predchádzajúceho
manželstva platí spolu 108 Eur, pretože uvedené skutočnosti nemajú právnu relevanciu v tomto
konaní. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti manžela uzavrel, že nevyvíja reálne aktivity na usmernenie
svojich pracovných aktivít. Výživné na maloleté dieťa je prednostnou pohľadávkou, pred ktorou nie
je možné uprednostniť dlhy, preto neakceptoval argumenty manžela o jeho zadlžení. Konštatoval,

že každý je povinný usmerniť svoje aktivity tak, aby dokázal plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Neuveril manželovi jeho tvrdenia o jeho príjmoch, pretože jeho životná úroveň, keďže sa vozí autom,
na chatu pravidelne dochádza zo vzdialeného miesta bydliska, požíva alkoholické nápoje, živí psa
veľkého vzrastu, v konaní je zastúpený právnym zástupcom svedčí skôr o uprednostňovaní vlastnýchaktivít a o špekulatívnom správaní sa v otázke plnenia vyživovacej povinnosti. Po zohľadnení všetkých
vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že je namieste aplikovať princíp
potencionality príjmu, ktorý má prednosť pred princípom fakticity. Z daňových priznaní manžela mal za

preukázané, že dokázal dosahovať priznaný príjem výkonom svojej podnikateľskej aktivity v roku 2019
cca 1200 Eur. Vychádzajúc z uvedeného považoval za primerané výživné v sume 160 Eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku len proti výroku III. o určení vyživovacej povinnosti manžela voči mal. S. podal

v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní dostatočne nevysporiadal so všetkými
zistenými skutočnosťami v dôsledku čoho je odvolaním napádané rozhodnutie nepreskúmateľné, vec
nesprávne právne posúdil a nevykonal ďalšie dôkazy na zistenie a doplnenie skutkového stavu.

Poukázal na to, že súd prvej inštancie určil jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére v sume 160
Eur mesačne napriek tomu, že manželka žiadala určiť výživné v sume 150 Eur. Taktiež uviedol,
že v rámci vykonaného dokazovania manželka tvrdila, že isté náklady na mal. S. zanikli, napríklad
náklady na tanečnú a školné v sume 60 Eur a niektoré náklady neboli zdokladované vôbec, čím sa
súd prvej inštancie nezaoberal. Zohľadnená nebola ani skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie

povinnosti k svojim dvom maloletým deťom z prvého manželstva. Žiadnym relevantným spôsobom
sa súd nevysporiadal s jeho čiastočnou invaliditou, resp. jeho nemožnosťou sa zamestnať. Zdôraznil,
že určené výživné prevyšuje jeho príjem. Pri určení výživného súd prvej inštancie zohľadnil aj tú
skutočnosť, že vlastní psa veľkého vzrastu, staršie motorové vozidlo a že sa necháva zastupovať
advokátom. Nezisťoval však, či je skutočne vlastníkom psa a ani sa neopýtal na podmienky spolupráce

s právnym zástupcom, či sa náhodou nejedná o spoluprácu pro bono, prípadne či nejde o známeho
alebo príbuzného. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri zisťovaní majetkových pomerov a určovaní
výživného sústredil jednostranne na veci v neprospech neho bez relevantného zdôvodnenia, pričom
zásadné skutočnosti pri svojom rozhodovaní žiadnym spôsobom nezohľadnil ani sa s nimi v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal. Súdne rozhodnutie pritom má byť riadne zdôvodnené a z odôvodnenia

rozhodnutia majú vyplývať logické súvislosti a úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Nestotožnil sa ani s aplikovaním princípu potencionality jeho príjmu, ktorý by mal mať prednosť
predprincípomfakticity.Faktomje,žeječiastočneinvalidnýspoškodenýmiplatničkamivchrbtici,taktiež,
že je pandemická doba, ktorá v minulom roku nastala a ktorej dôsledky pretrvávajú a vďaka ktorej je
nespočetné množstvo aj úplne zdravých ľudí bez práce. Pri aplikovaní princípu potencinality by sa malo

prihliadať na také skutočnosti, ako je situácia na trhu práce, ako aj na zdravotný stav, ako na okolnosti
ovplyvňujúce potencionálny príjem. Na tieto okolností však súd prvej inštancie neprihliadal. Vychádzal
iba z predošlého príjmu v rokoch 2018 a 2019, ktorý však nezohľadňuje aktuálny stav. Zdôraznil, že
on sám si úmyselne nezapríčinil poškodenia svojej platničky v chrbtici, pre ktorú bol operovaný, v
dôsledku čoho došlo k zníženiu jeho príjmu a ani nezapríčinil vznik vírusu COVID-19, pre ktorý došlo k

ochromeniu zamestnanosti a tým aj k zhoršeniu životnej úrovne nespočetného množstva ľudí na celom
svete. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutej
časti a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil. Za podané odvolanie si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že napádaný rozsudok považuje v celom rozsahu
za správny a dostatočne odôvodnený. Podľa jej názoru je irelevantné, že na súde navrhla výživné v
sume 150 Eur, pretože v návrhu na začatie konania požadovala sumu 200 Eur a zmenou svojho návrhu
chcela manželovi poskytnúť priestor na uzavretie rodičovskej dohody aj o výživnom na maloletú. Taktiež
poukázala na skutočnosť, že v konaniach o starostlivosti o maloletých súd nie je viazaný návrhom.

Zdôraznila, že manžel v podanom odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré uvádzal aj v konaní na
súde prvej inštancie. Na výšku jeho dlhov nie je možné prihliadnuť, pretože výživné na maloletú má
prednosť pred ostatnými jeho záväzkami. Konštatovala, že suma výživného je adekvátna aj k potrebám
veku maloletej, pretože táto mala v októbri 2021 už 17 rokov. Má zato, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil aj životnú úroveň manžela, ktorá je vyššia ako jeho deklarované príjmy a je aj vyššia ako

životná úroveň maloletej. Konštatovala, že manžel v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal svoju
aktivitu smerujúcu k hľadaniu si zamestnania len opakoval všeobecné tvrdenia o dopade pandémie
COVID-19 na trh práce. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie
v časti určeného výživného na maloletú súhlasí.

6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

7. Výrok I. napadnutého rozsudku o rozvode manželstva, výrok II. o schválení rodičovskej dohody o
zverení maloletej do osobnej starostlivosti manželky, o zastupovaní a spravovaní majetku maloletej
a o úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom

preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).

8. Konania o rozvod manželstva a s tým súvisiace konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného

na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v

napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

13. Pokiaľ manžel namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, lebo súd nevykonal
ním navrhnuté dôkazy, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd
nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci

dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 základných princípov CMP,
zktoréhovyplýva,žedôkazyatvrdeniaúčastníkovhodnotísúdpodľavlastnejúvahyvsúladesprincípmi,
na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Aj podľa

názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zhromaždil dostatočné množstvo dôkazov na zistenie
skutočného stavu veci, mal preukázané odôvodnené potreby mal. S. ako aj schopnosti, možnosti a
majetkovépomeryobochrodičov,pričomprirozhodovanívychádzalajznázoruaodporúčaniakolízneho
opatrovníka.

14. K namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) a vyhodnotenie
uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti

z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja.
Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady
súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v
rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných
princípov CMP z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy

v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu.
Odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať skutočný stav
veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné
dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákonaj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti
tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci
preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu

oprávnenosti uplatneného nároku. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v
zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením
pravidiel formálnej logiky.

15. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich

sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom vyplýva, že kritériami určovania
rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať predovšetkým z toho, aká
peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb mal. S., pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na
bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním jej vzdelania, rozvojom jej záujmov na

budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené
potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ

nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej
náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú
z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný

prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných
rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady
a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Manžel sám deklaroval svoje mesačné
výdavky, za bývanie uhrádza 200 Eur, za oblečenie 50 Eur, za mobil 15 Eur, za TV a internet 28 Eur,
za lieky 30 Eur, za pohonné hmoty 160 Eur, spláca splátky troch pôžičiek v sumách 303 Eur, 86 Eur

a 127 Eur. Okrem toho platí výživné na ďalšie dve svoje maloleté deti spolu 108 Eur. Pritom podľa
jeho vyjadrenia, je jeho jediným mesačným príjmom čiastočný invalidný dôchodok v sume 147,20 Eur.
K tomu odvolací súd uvádza, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné,
koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí alebo či vôbec pracuje,
resp. akú sociálnu či dôchodkovú dávku poberá. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho

potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými
nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej
úrovnemôžesúdvziaťdoúvahy,jeajzistenieavyčísleniemesačnýchnákladovpovinnéhorodiča.Často
totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady
na telefón či auto. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného
stavu zisteného súdom prvej inštancie a uvedených úvah je toho presvedčenia, že manžel vzhľadom
na svoj vek, doterajšie pracovné skúsenosti a ním vyčíslené náklady bol a je schopný zabezpečiť si
finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v štandardnom rozsahu, preto možno od neho

spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. S. formou výživného, pretože manželka si plní
svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť
uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere
na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa

a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných
potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Odvolací súd
dôslednevychádzajúczust.§75ods.1Zákonaorodine,podľaktoréhotrebaprihliadaťnapotencionálne
možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia
objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno bez ďalšieho považovať nezamestnanosť manžela s

ohľadom na jeho vek, zdravotný stav a pracovné skúsenosti, pretože rodič, ktorý má vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu je povinný bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady
poskytnúť svojmu maloletému dieťaťu výživné. Odvolací súd dospel k záveru, že určené výživné v sume
160Eurmesačne(5,33Eurdenne)zodpovedáoprávnenýmpotrebám17ročnejdcéryaurčenienižšiehovýživného by znamenalo presunúť zodpovednosť manžela za jej zdravie a život na manželku (druhého
rodiča), ktorá sa osobne stará o maloletú a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej na hranici
svojich možností vzhľadom na jej príjem a nepochybne by to bolo v rozpore so Zákonom o rodine,

morálkou a spravodlivosťou.

16. Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazovaichsprávnym
vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutočný stav aj správne
právne posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý výrok rozsudku

súdu prvej inštancie o určení výživného na čas po rozvode potvrdil ako vecne správny a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené dôvody.

17. Manžel si v odvolacom konaní uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podané
odvolanie.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa § 49 ods. 1CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

22. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

23. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne
súd len na návrh.

24. Konania vedené podľa CMP sa podstatným spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa

CSP. Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už
jestvujúceho sporu o právo, t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie
plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť
úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen
v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v

aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového
konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach
primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda
sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až § 55 CMP.

25. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,
v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa zásady úspechu v konaní (§53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP),
kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec
vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o

separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania,
nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech
(§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou a
poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia

náhradutrovkonaniapriznať,pretomateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhradytrovkonania
môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že pre aplikáciu
§ 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Jediným zákonným kritériom je, že je to
s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.26. Manžel si v rámci odvolacieho konania uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za
podanie odvolania. Dôvod, prečo považuje za spravodlivé, aby mu bol priznaný v mimosporovom konaní

nárok na náhradu trov konania neuviedol. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je rozvod
manželstva. S rozvodom súhlasili obaja manželia. S konaním o rozvod manželstva účastníkov konania
je zo zákona (§ 100 CMP) spojené konanie o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k mal. S.,
čiže aj o vyživovacej povinnosti manžela voči maloletej musel súd rozhodovať ex offo. Pri rozhodovaní o
výškevyživovacejpovinnostikmaloletémudieťaťusúdniejeviazanýnávrhmirodičov.Manželvodvolaní

nenamietal, že manželka v konaní zapríčinila obštrukcie, ktorými zavinila vznik trov, ktoré by mu inak
nevznikli. Odvolací súd nemal v konaní preukázané, prečo by bolo spravodlivé priznať náhradu trov
konania manželovi. Preto v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že manžel nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).