Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/144/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720204127
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:5720204127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa L.. U. O., nar.
XX.XX.XXXX,bytomS.R.XXX,vočiosobeoprávnenejzplateniavýživnéhoL..W.O.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B. N. XXXX/X, O. - A., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Pc/26/2020-22 zo dňa
20.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výrokoch I. tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči osobe
oprávnenej z platenia výživného s účinnosťou od 1.7.2020.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči osobe
oprávnenej z platenia výživného, plnoletému synovi navrhovateľa, a to počnúc dňom 01.07.2020.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči jeho plnoletému synovi odo dňa 28.09.2020.
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. S poukazom na ust. § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“) súd dospel k záveru, že zrušiť vyživovaciu povinnosť
voči plnoletej osobe možno len na návrh a odo dňa podania návrhu, teda nie spätne. Skutkovo si súd
osvojil zhodné tvrdenia účastníkov konania o tom, že plnoletý syn nadobudol schopnosť samostatne
sa živiť.

III. Obsah odvolania navrhovateľa

4. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa zmeny rozsudku súdu spôsobom zrušenia
vyživovacej povinnosti od 20.07.2020. Tento dátum navrhovateľ argumentuje podaním, ktoré vo vecielektronicky zaslal Okresnému súdu Martin. Až po dlhšej dobe mu bolo oznámené, že podania musí
prísť aj poštou, čo učinil 22.09.2020.

5. Osoba oprávnená z platenia výživného-plnoletý syn vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že denné
štúdium ukončil 24.06.2020. do pracovného pomeru nastúpil dňa 01.07.2020 a prvé vlastné finančné
prostriedky dostal dňa 15.08.2020. odvtedy je schopný sám sa živiť. Posledné výživné mu pritom
navrhovateľ zaslal v júni 2020, okrem toho mu nijak inak neprispievala a neprejavoval záujem o jeho
osobu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

7. Z obsahu preskúmavaného spisu nie je sporné, že plnoletý syn nadobudol schopnosť samostatne sa
živiť, v dôsledku čoho navrhovateľovi odpadla jeho vyživovacia povinnosť v súlade s ust. § 62 ods. 1
zákona o rodine. Problematika, ktorá má byť predmetom odvolacieho konania, je však určenie dňa, od

ktorého možno vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zrušiť.

8. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi
počnúc dňom 01.07.2020, s odôvodnením, že plnoletý syn k tomuto dňu uzavrel pracovný pomer, teda
došlo k zmene pomerov, ktorá dôvodí zmenu či zrušenie skoršieho rozhodnutia súdu o vyživovacej

povinnosti navrhovateľa voči povinnému synovi. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ust. § 77 ods. 1,
§ 78 ods. 1 zákona o rodine možno aplikovať len tým spôsobom, ktorý počíta s možnosťou zrušenia
vyživovacej povinnosti najskôr odo dňa podania návrhu na súd. S prijatým právnym záverom súdu prvej
inštancie sa odvolací súd nestotožnil, argumentujúc pritom nasledovne.

9. Odvolací súd poukazuje na vybranú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky,
konkrétne uznesenie sp. zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa 18.09.2012, v ktorom Ústavný súd riešil obdobnú
vec, pričom odkázal na vzájomný vzťah § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 77 ods. 1, §
78 ods. 1 zákona o rodine. Ústavný súd konštatoval, cit.: „ust. § 163 ods. 1 OSP vymedzuje okamih,
od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny

pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1Zákona o rodine pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že §
77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine obsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu
pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti.
Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163
ods. 1 OSP“.

10. Vyššie uvedený právny názor Ústavného súd Slovenskej republiky je stále aktuálny a použiteľný
aj na preskúmavanú vec, vychádzajúc z nezmeneného znenia ust. § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona o
rodine, zároveň ust. § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bolo vo svojej podstate prenesené do
znenia ust. § 231 CSP. V nadväznosti na uvedené nie je dôvod pre nevyhovenie návrhu v celom jeho

rozsahu. Okrem zákonnej úpravy, ktorá túto argumentačnú líniu podporuje, ani skutkový, resp. skutočný
stav nie je sporný. Plnoletý syn navrhovateľa potvrdzuje, že nadobudol schopnosť samostatne sa živiť,
keďže dňa 24.06.2020 ukončil štúdium na vysokej škole a odo dňa 01.07.2020 uzavrel pracovný pomer,
pritom k tomuto dátumu došlo k zmene pomerov, ktorú pre zmenu, resp. zrušenie pôvodného rozsudku
predpokladá ust. § 231 CSP, § 78 ods. 1 zákona o rodine.

11. V rámci vyjadrenia k odvolaniu plnoletý syn namieta, že navrhovateľ mu poslednýkrát uhradil výživné
vmesiacijún,pritomonpríjemzpracovnejčinnostiprvýkrátobdržíaždňa15.08.2020,tedavovýplatnom
termíne. Poukazujú na ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné je splatné vždy mesiac vopred, pretovýživné, ktoré otec uhradil v júni, malo slúžiť na uspokojovanie potrieb plnoletého syna, ktoré mu vznikli v
mesiaci júl 2020, čím by na strane plnoletého syna nemalo dôjsť k výpadku v uspokojovaní jeho potrieb.
Okrem toho, pre zrušenie vyživovacej povinnosti je relevantná schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.

Túto plnoletý syn nadobudol ukončením vysokoškolského vzdelania a takmer okamžitým zamestnaním
sa, pritom s výkonom závislej činnosti je zásadne neodmysliteľne spojená odplata, bez ohľadu na
výplatný termín.

12. Odvolací súd zohľadnil, že navrhovateľ sa podaným odvolaním domáha zrušenia vyživovacej

povinnosti odo dňa 20.07.2020, je však nepochybné, že svojou argumentáciou len usiloval vyhovieť
právnemu záveru súd prvej inštancie, ktorý nebol správny. Z obsahu podaní navrhovateľa odvolací súd
nevyčítal vôľu vziať podaný návrh sčasti späť, preto odvolací súd ostal viazaný podaným návrhom a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

13. Za daného stavu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 388CSP

v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také
okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).