Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118208957.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX
XX K. K. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 44 307 683., právne zastúpený: ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,

so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.142,90
eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/155/2018 - 61 zo
dňa 14. novembra 2019 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde
dňa 7.8.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
3.142,90 eura s poukazom na to, že v obnovenom konaní, ktoré sa viedlo pod sp.zn. 19C/22/2016, ktoré
sa viedlo proti nej ako spotrebiteľke bola v celom rozsahu žaloba zamietnutá a ako spotrebiteľka bola

úspešná.

4. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, poukázal na to, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
21.9.2009odkúpillenpohľadávkuspoločnostiGEMoneyvočižalobkynianestalsagenerálnymprávnym
nástupcom spoločnosti GE Money, a.s. ako sa to žalobkyňa snaží naznačiť. Žalovaný nie je právnym
nástupcom spoločnosti GE Money, a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2009

prešla na žalovaného pohľadávka spoločnosti GE Money, a.s. voči žalobkyni spolu s príslušenstvom
a všetky práva s ňou spojené. V zmysle ustanovenia § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky
proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení
pohľadávky. Postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka je singulárnou sukcesiou a nie sukcesiou
univerzálnou.Napostupníkasíceprejdúvšetkyprávaapovinnostisúvisiacespostúpenoupohľadávkou,
avšak postupník nevstupuje do všetkých práv a povinností, ktoré mohli vzniknúť medzi žalobkyňou a

postupcom v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Námietky dlžníka, ktoré mal voči postupcovi pravda
zostávajú zachované, a teda dlžník si môže uplatniť len nároky mu vyplývajúce zo spotrebiteľskejzmluvy, nie však nároky zo zodpovednostného vzťahu. Nárok na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia je nárokom mimozmluvným, v tomto prípade nárokom vyplývajúcim z deliktuálnej
zodpovednosti dodávateľa. Akýkoľvek iný výklad by bol absurdný a neprimeraným spôsobom by

postihoval osoby, ktoré žiadnu svoju zákonnú povinnosť neporušili. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný
nadobudol pohľadávku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie tak nie je pravdivé. Žalobkyňa
podala dňa 15.11.2011 návrh na zastavenie exekúcie. O tomto návrhu však exekučný súd nerozhodoval,
keďže bolo zistené, že ku dňu 15.12.2011 exekútor pohľadávku vymohol spolu s príslušenstvom. V
zmysle pomerného zúčtovania exekučného konania č. 2 - konečné č. XXXXXXXXXX, bola exekúcia

ukončená ku dňu 5.4.2012. Tvrdenie žalobkyne, že exekútor od nej vymohol sumu 3.142,90 eur na
základeneexistujúcehoexekučnéhotitulutaktiežniejepravdivé.Exekútorvykonalexekúciunapodklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Prešov, č.k. 18Rob/738/2005-22, zo dňa 11.6.2007. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 10.7.2007. Žalovaný ďalej uviedol, že Okresný súd Prešov nezákonne a v
rozpore s procesnoprávnymi predpismi povolil obnovu konania už v čase, kedy bola pohľadávka od

žalobkyne vymožená. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 18Cb/84/2012-93, zo dňa 12.11.2013
povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18Rob/738/2005. Uvedené
uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 18Cb/84/2012-93 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 14.3.2014. Od dátumu 15.3.2014 začala žalobkyni plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva na
primerané finančné zadosťučinenie. Právo na primerané finančné zadosťučinenie sa tak premlčalo ku

dňu 15.3.2017. Žalobkyňa mala možnosť uplatniť si právo na primerané finančné zadosťučinenie už v
priebehu obnoveného konania, keďže si však žalobkyňa v tomto obnovenom konaní právo na primerané
finančné zadosťučinenie neuplatnila, premlčalo sa toto právo vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe.
Žalovaný ďalej namietal, že vo výroku svojho rozsudku súd neuviedol resp. presne neidentifikoval
zmluvnú podmienku, ktorej znenie by bolo v rozpore s predpismi o ochrane spotrebiteľa, a tak nie

je možné jednoznačne určiť aké konkrétne predpisy o ochrane spotrebiteľa boli zo strany dodávateľa
porušené. Keďže nebol naplnený predpoklad vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa,
nie je možné právo na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyni priznať. Žalovaný je toho názoru,
že Okresný súd Prešov nie je miestne príslušným súdom na prejedanie vyššie uvedenej právnej veci,
keďže v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 19 písm. d) C.s.p. a to z dôvodu,

že právo na primerané finančné zadosťučinenie nie je právom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy.
Právo na primerané finančné zadosťučinenie je právom vyplývajúcim z deliktuálnej zodpovednosti
dodávateľa teda právom z mimozmluvnej zodpovednosti. Podľa žalovaného je tak pre určenie miestnej
príslušnosti potrebné aplikovať ustanovenia § 15 ods. 1. C.s.p.

5. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého uznesením tunajšieho súdu zo dňa
12.11.2013 č. k. 18Cb/84/2012-93 bola povolená obnova konania vedeného na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 18Rob/738/2005. Právoplatným uznesením zo dňa 14.3.2014 bola táto vec zapísaná pod
sp.zn. 19C/22/2016.

6. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 30.10.2017 č.k. 19C/22/2016, ktorý nebol napadnutý
odvolaním, a nadobudol právoplatnosť 23.1.2018 rozhodol v spore žalobcu BL Finance. s.r.o., proti
žalovanej K. A. tak, že žalobu zamietol, pričom skutkovo dôvodil, že „dňa 24.5.2002 požiadala
žalovaná ako spotrebiteľka u sprostredkovateľa BAUMAX SR, spol.s r.o. filiálka Košická ulica č. 4 v
Prešove o poskytnutie revolvingového úveru a o vydanie úverovej karty napísanej na jej meno na

formulári obchodnej spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s. so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 8, IČO:
35783214 s tým, tohto istého dňa aj zmluva bola podpísaná žalovanou a sprostredkovateľkou Zmluva o
revolvingovom úvere číslo zmluvy XXXXXXXXXX s úverovým rámcom 12 000,-Sk s výškou pravidelnej
mesačnej platby 600,-Sk s tým, že dátum prvej splátky je do 24.6.2002 a splátky je potrebné uhrádzať
vždy k 24. dňu v mesiaci.

7. V časti formuláru označenej ako Zmluva o úvere je uvedené, že „zákazník a GE T. Multiservis,
k.s. v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v obchodných podmienkach zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s. a sadzobník, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy. Zákazník sa s obchodnými podmienkami o revolvingovom úvere zoznámil, nemá k nim žiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zákazník sa zoznámil so sadzobníkom poplatkov spoločnosti
GE Capital Multiservis, k.s., hlavne s výškou úrokovej sadzby pre revolvingový úver. Zákazník súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane textu obchodných podmienok o revolvingovom úvere a sadzobníkaa prehlasuje, že je spôsobilý na všetky právne úkony, a že jeho osobné údaje uvedené v žiadosti
zodpovedajú skutočnosti.“

8. Na druhej strane formulára boli uvedené Obchodné podmienky zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s. / ďalej „VPZ“/ odkazujúce o.i. aj na zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch / ďalej „ZSU“/.

9. Podľa bodu 6.1. VZP, zákazník je povinný platiť pravidelné mesačné splátky, zahŕňajúce splátku

istiny a úroku („splátka“) v stanovených termínoch a v dohodnutej výške tak, ako je uvedené v zmluve
a týchto obchodných podmienkach. Zákazník je povinný platiť za vyžiadané peňažné prostriedky
úroky stanovené na základe úrokovej sadzby podľa aktuálneho sadzobníka s tým, že úročenie je
uskutočňované denne odo dňa potvrdenia jeho žiadosti o poskytnutie peňažných prostriedkov podľa
bodu 3.2 až do dňa splatenia istiny úveru. Zákazník je ďalej povinný platiť ďalšie poplatky, ostatné
náklady a úroky podľa tejto zmluvy, pričom úročenie je vykonávané denne odo dňa čerpania/potvrdenia

jeho žiadosti o poskytnutie peňažných prostriedkov podľa bodu 3.2 až do dňa úplného splatenia
jeho celkového zmluvného záväzku voči veriteľovi, predstavujúceho súčet istiny, úrokov, poplatkov a
ostatných nákladov podľa zmluvy.

10. Podľa bodu 7 VZP, porušenie povinnosti zákazníka vyplývajúcich zo zmluvy zakladá právo veriteľa

na zmluvnú pokutu a tam, kde je to stanovené, tiež na dohodnutý úrok z omeškania, nezávisle od toho,
či ide o zavinené alebo nezavinené porušenie povinnosti.

11. Pre prípad porušenia povinností zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej
výške sa dojednáva úrok z omeškania vo výške podľa aktuálneho sadzobníka. Okrem práva na úrok z

omeškania vzniká veriteľovi pri porušení zmluvy zákazníkom podľa tohto článku tiež právo na zmluvnú
pokutu podľa aktuálneho sadzobníka, všetky výdavky veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky sú
účtované na ťarchu zákazníka.

12. Podľa bodu 10.7 VZP, vzťahy veriteľa a zákazníka výslovne neupravené zmluvou alebo týmito

obchodnými podmienkami sa riadia ustanovenia ZSU a ObZ.

13. V závere tlačiva je uvedený Sadzobník poplatkov a to takto: Poplatok za otvorenie revolvingového
účtu 1,5% z úverového rámca, Poplatok za pravidelný výpis z účtu --, Poplatok za mimoriadny výpis z
účtu 30 Sk, Poplatok za vydanie náhradnej úverovej karty 100 Sk, Poplatok za blokáciu úverovej karty

--, Poplatok za odloženie splatnosti splátok úveru --, Poplatok za vrátenie preplatku 100 Sk, Poplatok
za vrátenie platby s chybným symbolom 100 Sk, Poplatok za iný spôsob platby 100 Sk, Poplatok za
predčasné splatenie --, Pokuty: Zmluvná pokuta za omeškanie splácania úveru 20 % z dlžnej čiastky
minimálne 100 Sk, Úrokové sadzby: Úroková sadzba % p.m. 2,46 %, Úrok z omeškania 0,1 % denne
z dlžnej čiastky.

14. Žalovanej bola poskytnutá platobná karta, z ktorej finančné prostriedky čerpala. Od 17.5.2005 došlo
k zmene obchodného mena GE Capital Multiservis, k.s., na GE Money Multiservis, k.s.

15. Dňa 16.12.2005 bola súdu I. inštancie doručená žaloba žalobcu: GE Money Multiservis, k.s.,/

pôvodné obchodné meno GE Capital Multiservis, k.s.,/ proti žalovanej K. A., o zaplatenie 11 521,20 Sk,
úroku z omeškania vo výške 0,1% denne z tejto sumy od 12.3.2004 do zaplatenia , úroku vo výške 2,46%
mesačne z tejto sumy od 12.3.2004 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 2 302,24 Sk s návrhom na
vydanie platobného rozkazu, pričom žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe uzavretej zmluvy
žalovanázúverovéhorámcačerpalasumuvovýške16371,50Sk,akojetouvedenévavízevykonaných

platieb, tvoriaceho prílohu žaloby a uhradila splátky, ktoré boli v zmysle zmluvy započítané, ale ostatná
splátka bola uhradená 11.3.2004, a keďže ďalšie splátky nezaplatila, nezaplatená istina predstavuje
sumu vo výške 11 511,20 Sk. Nezaplatením viac ako troch splátok v lehote ich splatnosti sa žalovaná
dostala vo vzťahu k žalobcovi do omeškania, lebo všetky úverové splátky sa stali predčasne splatnými
a jeho teda povinná v zmysle zmluvy a sadzobníka zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 0,1

% denne z istiny odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa celý úver stal splatným - odo dňa 12.3.2004,
a zmluvnú pokutu vo výške 20 % z istiny.16. Od 21.6.2006 došlo k zmene právnej formy spoločnosti a obchodného mena na GE Money Brokers,
a.s.

17. Dňa 11.6.2007 vydal Okresný súd Prešov pod sp.zn. 18Rob 738/2005 na základe tohto návrhu
platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2007.

18. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že odpor voči nemu nepodala, lebo si bola vedomá skutočnosti dlhu,
ale nezaoberala sa vysokými úrokmi z omeškania. Až vo februári 2012 po vyplatení dlhu sa dozvedela

konzultáciou v združení na ochranu spotrebiteľov, že v zmluve, ktorú uzavrela sú neprijateľné zmluvné
podmienky a požiadala združenie o pomoc. Pokiaľ pracovala na Okresnom súde Prešov neprichádzala
do styku vôbec s agendou spotrebiteľských sporov. Keď podávala návrh na zastavenie exekúcie, nebola
ešte v kontakte so združením, len počula nejaké informácie v médiách o týchto nebankových subjektoch
a o tom, že tieto zmluvy odporujú dobrým mravom, preto tie údaje, ktoré uvádzala návrhu na zastavenie
exekúcie v zmysle týchto svojich informácií aj formulovala.

19. Na základe právoplatného platobného rozkazu požiadal dňa 24.9.2009 JUDr. Pavel Halás, súdny
exekútor pod č. Ex 12566/09 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 382,10
eura s príslušenstvom a trov exekúcie.

20. Dňa 20.10.2009 bolo pod č. 57070593 a spisovou značkou 10Er/158/2009 udelené poverenie na
vymoženie tejto sumy s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 76,42 eura.

21. Dňa 6.9.2010 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie pre vymoženie: 382,10 eura
s príslušenstvom, 905,58 eura - 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 382,10 eura od 12.3.2004

do zaplatenia, čo ku dňu vydania tohto rozhodnutia predstavuje uvedenú sumu, 732,40 eura - 2,46 %
mesačný úrok zo sumy 382,10 eura od 12.3.2004 do zaplatenia, čo ku dňu vydania tohto rozhodnutia
predstavuje uvedenú sumu, 16,50 eura súdny poplatok za udelenie poverenia, 107,91 eura - trovy
konania, 61,98 eura - trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, 76,42 eura - zmluvná pokuta,
376,64 eura - predbežné trovy exekúcie podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku.

22. Dňa 13.9.2010 bol platiteľovi mzdy povinnej - Okresnému súdu Prešov doručený príkaz na začatie
exekúcie na sumu 2.992,63 eura. Od septembra 2010 k novembru 2011 bolo zrazených povinnej zo
mzdy suma 2.165,10 eura.

23. Z účtu povinnej v A. bola v mesiaci november 2010 zrazená suma 217,92 eura. Žalovaná podala
dňa 15.11.2011 návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že vymáhané plnenie je právom
nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom. Nebankovým subjektom stanovený úrok podstatnou
mierou presahoval horný limit obvyklej úrokovej miery požadovanej bankami, a preto postup tejto
spoločnosti je konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa §

39 Občianskeho zákonníka. O tomto návrhu exekučný súd nerozhodoval, pričom však podľa oznámenia
súdneho exekútora doručeného súdu dňa 15.12.2011 bolo zistené, že k tomuto dňu exekútor vymohol
celkovú sumu vo výške 2.571,74 eura, úroky z omeškania a úroky boli povinnej zastavené 8.2.2011.
Celkový zostatok pohľadávky vo výške 571,16 eura.

24. Následne podaním doručeným súdu dňa 3.9.2012 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie
exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo skončené vymožením.

25. Právne súd I. inštancie poukázal na to, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu a žalovaný mal
rešpektovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. ako aj zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

a ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce práva a povinnosti spotrebiteľa a dodávateľa.
Ustanovenia v zmluve o revolvingovom úvere obsahujú v časti Obchodných podmienok v závere
nazvanom Sadzobník poplatkov zmluvnú pokutu vo výške 20 % z dlžnej čiastky, úrokovú sadzbu 29,52
% ročne a sadzbu úrokov z omeškania 36 % ročne.

26. Ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 20 % ročne je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou
podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a nemožno jej uvedenie na zadnej strane
formulárového tlačiva považovať za riadne dohodnutú zmluvnú náležitosť.27. Uvedené platí rovnako aj pre úrokovú sadzbu 29,52 %, ktorá navyše je v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka spolu s výškou úrokov z omeškania, nakoľko podľa prehľadu o výške
priemerných úrokových sadzieb v mesiaci máj 2002 podľa www.nbs.sk bola u týchto druhov úverov

priemerná sadzba 9,52 %, čo predstavuje oproti stanovenej úrokovej sadzbe 29,52 % skoro trojnásobné
prekročenie a u výšky úrokov z omeškania skoro štvornásobné prekročenie.

28. Právny predchodca žalobca neupravil uzavretú zmluvu tak, aby bola po 1. 5. 2004 v súlade so
spotrebiteľa chrániacimi ustanoveniami a preto, keďže došlo k zrušeniu pôvodného platobného rozkazu

v dôsledku povolenej obnovy konania a terajší žalobca ako právny nástupca zotrval na žalobe a nezobral
ju výslovne späť, napriek tomu, že uplatnené nároky boli v exekučnom konaní uspokojené, ale ani sa
výslovne nevzdal svojho nároku, neostávalo súdu nič iné, než žalobu zamietnuť.

29. V danom prípade súd rozhodoval o nároku žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 3.142,90 eura v súvislosti s tým, že ako tvrdí v žalobe, táto suma od nej

bola v exekučnom konaní vymožená v dôsledku právoplatného platobného rozkazu, ale súd povolil
obnovu konania v tejto veci a následne rozhodol o zamietnutí žaloby voči nej, preto sa domnieva, že
je dôvodné, aby požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške skutočne jej vzniknutej ujmy,
ktorá je dôsledkom súdneho konania skončeného jej plným úspechom. Tento nárok by jej patril aj keby
jej žiadna ujma nevznikla. Jej však vznikla konkrétna ujma, ktorej náhradu nie je možné vyrovnať inak,

ako prostredníctvom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, čo sa jej vidí byť nielen riešením
zákonným, ale predovšetkým spravodlivým.

30. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia vychádza
z toho, že spotrebiteľ v konaní s dodávateľom úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi s tým, že dodávateľovi je potrebné preukázať
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.

31. Primerané finančné zadosťučinenie má byť inštitútom, ktorý slúži na ochranu spotrebiteľa, aby bol
účinným a odradzujúcim prostriedkom ochrany pred takýmito konaniami dodávateľa, ktoré sú porušením

jeho práv alebo povinností, s tým, že by mal tento inštitút sledovať aj akúsi reparačnú a satisfakčnú
funkciu. Jeho účelom je určitým spôsobom aj potrestať dodávateľa za protiprávne konanie, ktorým bol
spôsobilý spôsobiť škodu spotrebiteľovi a nebyť aktívneho konania spotrebiteľa, bol by túto škodu na
úkor spotrebiteľa získal.

32. Súd I. inštancie poukázal na to, že primerané finančné zadosťučinenie ako nemajetková ujma je
vo všeobecnosti súdnou praxou považované za zadosťučinenie, ktoré sa poskytne v peniazoch a v
sume, ktorá je primeraná, pričom ho nemožno stotožňovať s náhradou škody (napr. nález Ústavného
súdu SR zo 14.decembra 2011 sp.zn. 1.ÚS 412/2011, nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. Januára
2015 sp. zn. 1.ÚS 481/2014). Tento výklad primeraného finančného zadosťučinenia nemožno inak

posúdiť ani v spotrebiteľských sporoch. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia by malo byť
dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia,
prípadne ďalšie konanie bez porušovania základného práva (nález Ústavného súdu SR z 15.decembra
2004 sp.zn. IV.ÚS 210/04). Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia by malo byť zmiernenie

nemajetkovej ujmy, teda určitá satisfakcia za existujúci stav právnej neistoty.

33. V danom prípade bol súdom vydaný platobný rozkaz vo veci, kde neboli preskúmané neprijateľné
zmluvné podmienky. Žalovanej bol platobný rozkaz riadne doručený, odpor voči nemu nepodala, až
následne keď došlo k exekúcii, podala návrh na povolenie obnovy konania. Súd obnovu konania

rešpektujúc jej práva spotrebiteľky a neznalosť právneho vedomia o neprijateľných zmluvných
podmienkach akceptoval a obnovu konania povolil.

34. Pohľadávka na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a to platobného rozkazu
Okresného súdu Prešov zo dňa 11.6.2007 č.k. 18Rob/738/2005-22 bola vymožená v exekučnom konaní

v roku 2012, kedy podaním doručeným súdu 3.9.2012 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie
exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo skončené vymožením. Celková suma, ktorá bola v konaní
vymožená predstavovala 3.142,90 eura.35. Uznesenie o povolení obnovy konania nadobudlo právoplatnosť 14.3.2014 a už vtedy mohla
žalobkyňa v obnovenom konaní vzniesť protinávrh o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže
evidentne predmetná suma, ktorá bola v exekučnom konaní vymožená, bola vymožená na základe

rozhodnutia súdu neskôr zrušeného. Žalobkyňa tak nepostupovala, pričom bola zastúpená advokátom
znalým spotrebiteľského práva, a mohla zároveň sa domôcť aj toho, čo tvrdí, že bola jej ujma
a inak ju vyrovnať nemožno. V obnovenom konaní súd žalobu zamietol, ale hoci konštatoval
porušenie spotrebiteľského práva, hlavným dôvodom zamietnutia žaloby bolo to, že pohľadávka v čase
rozhodovania súdu už právne neexistovala a v tomto konaní žalobca - dodávateľ finančných služieb

nereagoval na to ani späťvzatím žaloby, ani vzdaním sa nároku. Preto pokiaľ žalobkyňa uplatňuje
nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške sumy, ktorá od nej bola vymožená v exekučnom
konaní, a mohla v priebehu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania vzniesť
protinárok na bezdôvodné obohatenie vo výške, ktorá jej bola vymožená a na základe tohto protinávrhu,
ktorý by bol podaný v premlčacích lehotách podľa § 107 Občianskeho zákonníka, mohla sa voči nemu
domôcť predmetného nároku., súd nevidí dôvod na priznanie tejto ujmy ako primeraného finančného

zadosťučinenia.

36. Súd podotkol, že tak ako je ustálené súdnou praxou, nie je vylúčené, aby aj v takom prípade, keď
sa spotrebiteľ domôže vydania bezdôvodného obohatenia, uplatnil primerané finančné zadosťučinenie
vo výške tohto bezdôvodného obohatenia voči dodávateľovi finančných služieb, avšak v danom prípade

nemožno opomenúť tú skutočnosť, že exekúcia sa konala na základe právoplatného platobného
rozkazu, voči ktorému práve žalovaná nepodala odpor, hoci súd akceptoval, že z neznalosti právneho
vedomia o svojich spotrebiteľských právach.

37. Keďže k exekúcii došlo na základe právoplatného platobného rozkazu, aj keď rozsudkom Okresného

súdu Prešov v obnovenom konaní nemožno považovať tento rozsudok za základ nároku v zmysle tom,
že ním došlo k úspešnému uplatneniu alebo popretiu práva žalobkyni ako spotrebiteľky.

38. Žalobkyňa ako spotrebiteľka mala sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v čase, kedy táto
pohľadávka ešte nebola premlčaná a mohla vymôcť vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa

rozhodla neuplatňovať protinávrhom tieto nároky vedome, nemožno jej v jej situácii pričítať nedostatok
právneho poučenia a znalosti, keďže bola zastúpená právnym zástupcom.

39. Súd sa domnieva, že pokiaľ spotrebiteľ, ktorý je zastúpený právnym zástupcom sa takto rozhodne
v konaní postupovať a neuplatní najskôr právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu patrí,

ale hoci podporne, ale len v rámci primeraného finančného zadosťučinenia žiada nároky, ktoré mohol
vymôcť v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, že takýto nárok nemožno subsumovať pod
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, preto žalobu zamietol.

40. Výrok o trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p., súd nárok na náhradu trov konania

nepriznal s prihliadnutím na najnovšiu súdnu prax, kedy v takýchto prípadoch aj keď dôjde k zamietnutiu
žaloby spotrebiteľa ohľadom nárokov na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, nie je
dôvod na priznanie trov konania úspešnej strane sporu, ktorým je finančný dodávateľ služieb.

41. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa včas. Odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými

zisteniami a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Podľa názoru žalobkyne, je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko posudzuje niečo,
čo predmetom žaloby nie je, a to bezdôvodné obohatenie získané na jej úkor, platobný rozkaz a

priebeh súdnej exekúcie, namiesto toho, aby posudzoval uplatnené primerané finančné zadosťučinenie,
nadväzujúce na konanie vedené na Okresnom súde Prešov a na právoplatný rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 19C/22/2016, z 30.10.2017 (ďalej len Základné konanie).

43. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že súd prvej inštancie sa mal

zaoberať tým, či bola splnená hmotnoprávna podmienka priznania nároku na primerané finančné
zadosťučinenie, teda, či bol spotrebiteľ v spotrebiteľskom spore úspešný a v súdenej veci to znamená,
že súd prvej inštancie sa mal zaoberať tým, či bola žalobkyňa v súdnom konaní, vedenom na Okresnom
súde Prešov, pod sp. zn. 19C/22/2016, ako spotrebiteľka, v zmysle zákona, proti žalovanému úspešná.44. Rozsah porušenia spotrebiteľského práva - táto otázka je definovaná rozsudkom v základnej veci,
t. j. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 19C/22/2016, z 30.10.2017 a jeho odôvodnením, ktorý

je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej
podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva,
v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia ani rozširovať ani
zužovať. Aj keby sa zistilo v konaní o primeranom finančnom zadosťučinení porušenie aj ďalšieho
spotrebiteľského práva, aké zistil súd v Základnom konaní, nemožno naň prihliadať, nakoľko nebude

spĺňať požiadavku zákona na úspech na súde, ale na druhej strane, ak súd v Základnom konaní zistil
porušenie spotrebiteľského práva, nemôže súd konajúci o primeranom finančnom zadosťučinení dôjsť
k záveru, že o porušenie spotrebiteľského práva nejde. Súd prvej inštancie sústredil svoju pozornosť
len na výšku uplatnenej sumy 3 142,90 eura, čo je suma, ktorá v skutočnosti naozaj predstavuje ujmu
žalobkyne, ale nijako neovplyvňuje hmotnoprávny základ žaloby o primerané finančné zadosťučinenie,
ktorým je úspech žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/22/2016.

V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že Zákon nevyžaduje vznik ujmy, ako podmienky priznania
primeraného finančného zadosťučinenia a hlavne, že výšku primeraného finančného zadosťučinenia
žalobca nepreukazuje, nakoľko táto závisí od voľnej úvahy súdu.

45. Žalobkyňa bola v Základnom konaní úspešnou v rozsahu 100 % a je pravdou, že si uplatnila

primerané finančné zadosťučinenie v takej výške, v akej jej vznikla konaním právneho predchodcu
žalovaného ujma, predstavujúca bezdôvodné obohatenie, ale ak by na vzniknuté bezdôvodné
obohatenie v súvislosti s platobným rozkazom a súdnou exekúciou vôbec v žalobe nepoukázala a
primerané finančné zadosťučinenie by si uplatnila napr. vo výške 100,- eur, tiež by súd prvej inštancie
žalobu zamietol? A ak áno, ako by zamietnutie žaloby, odôvodnil? To, či si žalobkyňa bezdôvodné

obohatenie uplatnila, alebo nie, nemá podľa platnej právnej úpravy na v tomto konaní uplatnený nárok
na primerané finančné zadosťučinenie žiaden vplyv.

46. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že od počiatku konania namieta svoju
pasívnu vecnú legitimáciu. Rozhodnutím súdu prvej inštancie síce dosiahol úspech v spore, avšak

Okresný súd Prešov sa uvedenou námietkou žalovaného vôbec nevysporiadal. Nemožno súhlasiť s
názorom, že pokiaľ súd konal so žalovaným, mal konajúci súd za to, že podmienky pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného sú splnené. V prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku, či v prípade
singulárnej sukcesie, môže spotrebiteľ požadovať zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
od postupníka, resp. otázku „kto zodpovedá“. S tým súvisí aj vyriešenie otázky charakteru primeraného

finančného zadosťučinenia, ktorý podľa žalovaného je nárokom mimozmluvným, vyplývajúcim z
deliktuálnej zodpovednosti dodávateľa, a preto v prípade singulárnej sukcesie nie je daná zodpovednosť
postupníka za porušenie ustanovení o ochrane spotrebiteľa dodávateľom (postupcom). Spotrebiteľ
tak nemôže od postupníka požadovať zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže sa
nejedná o záväzok vyplývajúci priamo zo spotrebiteľskej zmluvy, ale o mimozmluvný záväzok, ktorý

je osobne spojený s dodávateľom, ako osoby priamo zodpovednej za porušenie práva. V prípade
singulárnej sukcesie však postupník nevstupuje do všetkých práv a povinností postupcu, ale len do práv
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou (v podrobnostiach viď vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa
05.09.2018 a čl. III. tohto podania.).

47. Podľa žalovaného z ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne vyplýva,
že spotrebiteľ si môže uplatniť právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia len
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi zodpovedá. Na základe analógie tak právo na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia je osobne späté s osobou, ktorá sa dopustila porušenia práv alebo

povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane spotrebiteľa. Zodpovednosť dodávateľa za porušenie
ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitných predpisov je konštruovaná ako zodpovednosť
objektívna. Právo na primerané finančné zadosťučinenie vyplývajúce z ustanovenia § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné posudzovať ako právo na náhradu nemajetkovej ujmy.
Uplatnením analógie je možné vyvodiť záver, že právo na primerané finančné zadosťučinenie je

potrebné posudzovať podľa ustanovení upravujúcich právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Na vznik
občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti
fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Predpokladmi zodpovednosti sú: existencia
zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrozeníosobnostných práv chránených § 11 OZ, neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu a existencia
príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Práva na zaplatenie primeraného finančné
zadosťučinenie sa môže spotrebiteľ domáhať v prípade porušenia predpisov o ochrane spotrebiteľa zo

strany dodávateľa. Osoba, ktorá je pôvodcom porušenia práv spotrebiteľa vyplývajúcich zo zákona o
ochrane spotrebiteľa a osobitných predpisov, je povinná poskytnúť primerané finančné zadosťučinenie
za splnenia predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a
z ustanovení Občianskeho zákonníka. Na základe analógie je teda možné určiť všetky predpoklady
pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Spotrebiteľ má právo na primerané finančné

zadosťučinenie za predpokladu, že na strane dodávateľa boli naplnené predpoklady zodpovednosti.

48. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že pod nemajetkovou ujmou sa rozumie taká ujma,
ktorá sa premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti. Ide teda o ujmu,
ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry postihnutej osoby. Túto
nemajetkovú ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej ujmy. Na základe analógie môžeme teda vyvodiť

záver, že primerané finančné zadosťučinenie má v prvom rade plniť funkciu satisfakčnú a preventívnu,
avšak nie funkciu reparačnú. V prípade, že spotrebiteľovi vznikla majetková ujma, môže tento využiť
inštitút zodpovednosti za škodu alebo inštitút zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie.

49. Podľa názoru žalovaného, keďže Okresný súd Prešov vo výroku rozsudku č. k. 19C/22/2016-73, zo

dňa30.10.2017,ktorýmodmietolpriznaťspoločnostiGEMoney,a.s.resp.terajšiemužalovanému,nárok
uplatňovanýzospotrebiteľskejzmluvy,výslovneneuviedolznenietejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienky
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve, nemožno tento rozsudok považovať v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa za rozsudok, ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie
práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitných predpisov, a to z

dôvodu, že súd vo výroku svojho rozsudku neuviedol resp. presne neidentifikoval zmluvnú podmienku,
ktorej znenie by bolo v rozpore s predpismi o ochrane spotrebiteľa, a tak nie je možné jednoznačne určiť
aké konkrétne predpisy o ochrane spotrebiteľa boli zo strany dodávateľa porušené.

50. Žalovaný ďalej namietal premlčanie práva na primerané finančné zadosťučinenie. Keďže právo na

nemajetkovúujmusapremlčiavavovšeobecnej3ročnejpremlčacejdobe,jemožnénazákladeanalógie
vyvodiť záver, že právo na primerané finančné zadosťučinenie sa ako osobitný druh nemajetkovej
ujmy premlčiava rovnako vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe. Uznesenie Okresného súdu Prešov
o povolení obnovy konania, č. k. 18Cb/84/2012-93 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
14.3.2014. Od dátumu 15.3.2014 začala žalobkyni plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva na

primerané finančné zadosťučinenie. Právo na primerané finančné zadosťučinenie sa tak premlčalo ku
dňu 15.3.2017.

51. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

52. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach

len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

53. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a

povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivýchspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

54. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

55. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože

toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

56. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.

57. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie

až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

58. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu I. inštancie, že „Súd sa domnieva, že pokiaľ spotrebiteľ,
ktorý je zastúpený právnym zástupcom sa takto rozhodne v konaní postupovať a neuplatní najskôr právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu patrí, ale hoci podporne, ale len v rámci primeraného

finančného zadosťučinenia žiada nároky, ktoré mohol vymôcť v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia, že takýto nárok nemožno subsumovať pod ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa, preto žalobu zamietol.“

59. Z ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva,

že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z
dikcie tohto ustanovenia nevyplýva, že úspešnému uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia
má predchádzať uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ako to vo svojom odôvodnení

uviedol súd I. inštancie.

60. Podľa názoru odvolacieho súdu nesprávnym je aj názor súdu I. inštancie v tom smere, že po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 18Rob/738/2005 zo dňa 12.11.2013 č.k. 18Cb/84/2012-93, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 14.3.2014 a táto vec bola zapísaná pod sp.zn. 19C/22/2016 si mohla žalobkyňa v obnovenom
konanívzniesťprotinávrhovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,keďžeevidentnepredmetnásuma,ktorá
bola v exekučnom konaní vymožená, bola vymožená na základe rozhodnutia súdu neskôr zrušeného.
Uznesenieopovoleníobnovykonania,niejeúspešnéuplatneniepráva,ktorémalnamyslizákonodarca.
Žalobkyňa rozhodnutím o povolení obnovy konania ešte nemohla predpokladať výsledok rozsudku vo

veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu k úspešnému uplatneniu práva došlo až právoplatným
rozhodnutím súdu I. inštancie o zamietnutí žaloby zo dňa 30.10.2017 č.k. 19C/22/2016.61. Treba prisvedčiť žalobkyni, že súd I. inštancie vo svojom rozhodnutí neodôvodnil prečo žalobu
zamietolzdôvoduneuplatnenianárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,keďžalobkyňasavtomto
konaní domáhala primeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa.

62. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie nie je zrejmé ani či je daný základ nároku, tak ako to
vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

63. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

64. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje

spôsobom,ktorýzáväzneurčujeustanovenie§220ods.2C.s.p.dochádzanielenktomu,žerozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol

tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

66. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobkyne, ktorý si
uplatňuje žalobou v tomto konaní. Taktiež súd prvej inštancie opätovne posúdi, či je daný základ nároku
a či je nárok žalobkyne dôvodný. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie
odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti.

67. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).