Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Marianna Hrabovecká

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214414
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116214414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti O. H. nar. XX.XX.XXXX a Y. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice deti rodičov B. O. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v F. na L. č. X zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Kožiakom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej č. 3 a U. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v F. na R. č.
XXzastúpenéhoadvokátomJUDr.RastislavomCestickýmsosídlomAdvokátskejkancelárievKošiciach
na Čordákovej č. 28 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu

Košice I z 5.2.2019 č.k. 21P 131/2016-256 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné určené rozsudkom Okresného
súdu Košice II z 3.12.2014 č.k. 23P 162/2014-103 pre maloletého H. nar. XX.XX.XXXX zo 70 Eur
mesačne na 150 Eur mesačne a pre maloletú Y. nar. XX.X.XXXX z . 50 Eur na 90 Eur mesačne od
1.1.2017 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu
matke maloletých detí.

Návrh na výšenie výživného pre maloletého H. a maloletú Y. za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016
zamieta.

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 5.2.2019 č.k. 21P 131/2016-256 zvýšil výživné od otca pre
maloletého H. O. nar. XX.XX.XXXX zo 70 Eur na 80 Eur mesačne od 1.7.2016 do 31.12.2016 a na 100
Eur mesačne od 1.1.2017 do budúcna a pre maloletú Y. nar. XX.X.XXXX z 50 Eur na 60 Eur mesačne
od 1.7.2016 do 31.12.2016 a na 70 Eur mesačne od 1.1.2017 do budúcna, ktoré výživné zaviazal otca

platiť matke maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 160 Eur za obdobie
od 1.7.2016 do 31.1.2019 pre maloletého H. povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur
spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2016 do 31.1.2019 pre
maloletú Y. neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 3.12.2014 č.k. 23P
162/2014-103 boli maloleté deti H. a Y. zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a

otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého H. 70 Eur a maloletej Y. 50 Eur mesačne. V čase
tejto úpravy výživného príjem matky tvoril rodičovský príspevok 203,20 Eur, poberala rodinné prídavky
47,04 Eur a pracovala na dohodu v spoločnosti M-J., s.r.o. s výškou odmeny 2,03 Eur na hodinu s tým,
že mohla odpracovať desať hodín týždenne. Otec maloletých detí bol zamestnaný v spoločnosti P. R.G., s.r.o. so sídlom v P. s čistým mesačným príjmom 676,44 Eur. Rodičia okrem maloletého H., ktorý
mal šesť rokov a maloletej Y., ktorá mala tri roky, nemali inú vyživovaciu povinnosť.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že matka v čase terajšieho rozhodovania poberá
peňažný príspevok na opatrovanie maloletého H. 249,35 Eur priznaný do júna 2018, 369 Eur od júla
do októbra 2018, 469,36 Eur od novembra do decembra 2018 a od 1.1.2019 vo výške 469,36 Eur. Do
septembra 2018 pracovala na dohodu ako čašníčka s mesačným príjmom 100 Eur a momentálne si
hľadázamestnaniespracovnoudoboutak,abymohlamaloletéhoH.vyzdvihnúťposkončenívyučovania

o 11:45 hod., keďže doteraz sa jej nepodarilo dieťa umiestniť v družine.

4. Maloletý H. je diagnostikovaný ako pacient medzi aspergerovým syndrómom a autizmom (jeho
mozgová činnosť sa rovná päťročnému dieťaťu), má zvláštne prejavy správania sa (cez vyučovaciu
hodinu sa postaví a pozerá sa dookola, behá po kolenách), má predpísanú bezlepkovú a bezlaktózovú
diétu a potrebuje zdravotné pomôcky. Matka s ním navštevuje niekoľkých odborníkov a špecialistov,

chodili do Biofit parku (cvičenie s deťmi) a maloletý má doporučené ďalšie návštevy psychológa, kde
vstupné vyšetrenie stojí 60 Eur a je potrebných 14 až 16 sedení po 20 Eur za sedenie. Maloletému bola
doporučená návšteva špeciálnej školy na F. ulici v F., čo je pre matku nereálne vzhľadom na jej finančné
pomery, pretože zápisné do tejto školy je 400 Eur každý rok a 300 Eur školné za každý mesiac, pričom
strava sa platí ešte osobitne. Maloletému bola doporučená návšteva detských táborov, najbližší je v

Kysaku za 145 Eur a tiež návšteva rôznych krúžkov, aby sa mu rozvíjala osobnosť. Zatiaľ navštevuje len
výtvarný krúžok, na ktorý potrebuje rôzne výtvarné pomôcky. Maloletý je vedený v gastroenterologickej
a očnej ambulancii. Užíva lieky, za ktoré matka mesačne platí 34 Eur.

5. Maloletá Y. má zdravotné ťažkosti neurologického charakteru, potrebuje návštevu špeciálnych

pedagógov a psychologičky a k tomu pribudla aj alergia.

6. Matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý jej pomáha so starostlivosťou
o deti, vozí maloletého H. na vyšetrenia a asistenčný príspevok minú na dopravu. Príjem matkinho
manžela je 650 Eur, z ktorého spláca hypotekárny úver za kúpu väčšieho bytu, keďže predtým bývali

v jednoizbovom byte a tiež spláca pôžičku.

7. Súd prvej inštancie na strane otca zistil, že žije sám v trojizbovom byte a jeho bežné náklady sú 480,84
Eur (náklady bývania 195,28 Eur, plyn 3 Eur, cestovné náklady 20 Eur, televízia a internet 17,92 Eur,
koncesionárske poplatky 4,64 Eur, mobilný telefón 30 Eur, drogéria a osobná hygiena 15 Eur, ošatenie

40 Eur, lieky na alergiu 5 Eur a na stravu vynaloží 150 Eur) a okrem toho ročne platí za komunálny
odpad 31,43 Eur, daň z nehnuteľnosti 21,91 Eur, pohrebné 17 Eur a poistenie pre prípad spôsobenia
škody platí zamestnávateľovi poistenie 78,84 Eur.

8. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 a § 78 Zákona

o rodine.

9. Rozhodnutie, ktorým zvýšil výživné pre maloletého H. a maloletú Y. odôvodnil zmenou pomerov v
čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel
k záveru, že minimálne zvýšenie príjmu otca pri rovnakých výdavkoch neumožňuje zvýšenie výživného

v súlade s návrhom matky, preto určil výživné primerane pomerom otca, hoci výživné nepokryje
odôvodnené potreby predovšetkým maloletého H. vzhľadom na jeho zdravotný stav. Rozhodol, že dlžné
výživné pre maloletého H. je 160 Eur a pre maloletú Y. nevzniklo po zohľadnení otcom zaplateného
výživného za rozhodné obdobie. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Vyjadrila
názor, že súdom určené výživné do budúcna je nepostačujúce, dostatočne nezodpovedá odôvodneným
potrebám maloletých detí vo vzťahu k rastu životných nákladov a najmä vo vzťahu k výraznému a

vážnemu zhoršeniu zdravotného stavu maloletého H., nevyhnutnosti o nástupu do platenej súkromnej
školy a nástupu maloletej Y. na základnú školu a rovnako nezodpovedá možnostiam, schopnostiam
a majetkovým (výlučný vlastník trojizbového bytu) a zárobkovým pomerom a životnej úrovne otca,
ako povinného rodiča. V prípade maloletého H. sa jedná o skutočne vážny zdravotný a psychologickýproblém s nevyhnutnou potrebou výrazne zvýšených nákladov, pričom tento problém trval a trvá celé
obdobie, odkedy požaduje zvýšené výživné. Náklady s tým spojené sa neustále zvyšujú, na ktorých
sa má nevyhnutne podieľať aj otec zvýšenými platbami výživného. Maloletý H. od 1.9.2017 navštevuje

SúkromnúzákladnúškoluprežiakovsautizmomnauliciE.XvF.,kdevýškaškolnéhoje70Eurmesačne
a už len z toho dôvodu je zvýšenie výživného o 20 Eur oproti predchádzajúcemu obdobiu, neprimerane
nízke. Okrem školného pravidelne má platiť za školskú družinu 20 Eur (ranná) plus 10 Eur (večerná), za
triedny fond, za stravovanie 20 Eur, modelársky krúžok 2 Eur ako aj nepravidelné jednorazové výdavky
(výlety, fotografovanie, kultúrne akcie a pod.). Súčasne preukázala nevyhnutnú potrebu absolvovania

neurologických a psychologických vyšetrení, letného tábora a týždňového terapeutického sústredenia
mimo školy za cca 300 Eur, ktoré rovnako neboli prvoinštančným súdom nijako zohľadnené. Maloletá
Y. začala od 1.9.2017 navštevovať základnú školu, čím sa výrazne zvýšili výdavky. Od prvého ročníka
navštevuje moderný balet (2 Eur mesačne) a od druhého ročníka aj gymnastiku (11 Eur mesačne).
S maloletou Y. navštevuje aj alergológa, pričom maloletá je zo zdravotných dôvodov nútená používať
špeciálne oleje a krémy, s čím sú rovnako spojené zvýšené výdavky. Aj v prípade maloletej Y. je zvýšenie

výživného prvoinštančným súdom oproti predchádzajúcej úprave neprimerane nízke a nezohľadňujúce
jej odôvodnené potreby. Nesprávne právne posúdenie veci vidí aj v tom, že súd prvej inštancie
akceptoval všetky otcom deklarované výdavky bez ohľadu na to, či ich preukázal, resp. či ich bol nútený
vynaložiť a bez ohľadu na rešpektovanie zásady, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
V tejto súvislosti namieta a spochybňuje výdavky otca najmä za pohrebné miesto, za úver v banke vo

výške 2.500 Eur s mesačnými splátkami 70 Eur. Pokiaľ otec tvrdí, že úver si zobral kvôli exekúcii vedenej
na výživné v zmysle predchádzajúceho vykonateľného rozhodnutia, do omeškania s výživným sa dostal
vlastnou vinou (neakceptovaním vykonateľného rozsudku), a preto nie je možné na takýto jeho výdavok
prihliadať. Naviac otec uviedol, že exekútorovi z uvedeného úveru uhradil 1.300 Eur, muselo sa mu
preto zvýšiť 1.200 Eur, ktorých použitie nijako nezdokladoval a relevantne nevysvetlil. Splácanie úveru

rozhodne nemôže mať prednosť pred výživným a pokiaľ otec spláca 70 Eur mesačne za úver, nielen že
nie je možné uvedenú sumu otcovi zohľadňovať ako jeho výdavok, ale je potrebné ju brať ako voľný zdroj
pre zvýšenie výživného pre maloleté deti. Otec nijako nevysvetlil ani skutočnosť, prečo k 30.12.2018
prestal vykonávať funkciu domového dôverníka, resp. prestal mať príjem 31 Eur mesačne ako domový
dôverník so správcom. Otec sa teda vzdal doterajšieho príjmu. Z uvedeného dôvodu je potrebné na tento

príjem prihliadať, akoby ho otec naďalej dosahoval, čo však prvoinštančný súd nezohľadnil. Vzhľadom
na odvolanie voči výške výživného namieta aj výroky súdu prvej inštancie o výške a splatnosti bežného
výživného, ako aj nesprávnosť výpočtu dlžného výživného pre maloletú Y.. Z týchto dôvodov navrhla,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého
H. 200 Eur mesačne a maloletej Y. 100 Eur mesačne od 1.7.2016 do budúcna a rozhodol aj o výške

dlžného výživného.

11. Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.

12. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich písomných, ako

aj ústnych vyjadreniach a navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom
na najlepší záujem maloletých detí.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd riadne zistil skutočný stav (§ 25
a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom, pretože nesprávne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletého H. a maloletej Y..

16. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom, správne a
dostatočnezistilskutočnýstavveci,alejehorozhodnutiejezaloženénanesprávnomprávnomposúdení,ktoré spočíva v tom, že správne zvolenú právnu normu nesprávne interpretoval. Na základe toho, že
súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutočný stav veci nebolo potrebné, aby odvolací súd
zopakoval alebo doplnil dokazovanie, ale pri rozhodovaní o výživnom bol viazaný skutkovým stavom

zisteným prvostupňovým súdom tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci (§ 383 CSP), preto
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie o výživnom podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 tohto
zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade určenia výživného (zvýšenia výživného) od rodiča pre mal.
dieťa,musíbyťzachovanýprincípochranyzáujmovmal.dieťaťa,kedyjesúdpovinnývychádzaťzčlánku
27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v zbierke zákonov ako oznámenie FMZV pod č. 104/1991,
z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho

telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do
úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale aj
potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania
dieťaťa na prípravu na budúce povolanie, potreby súvisiace so zdravotným stavom, teda aj potreby
nepravidelné alebo náhodné.

20. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva
spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie
výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného

schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri
rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý

fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.

21. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných

platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady na
dieťa potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne mimoriadne výdavky súvisiace so zdravotným
stavom dieťaťa. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade,

ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu
viac.Nakonkrétnejvýškepriemernýchmesačnýchnákladovsabudepodieľaťkaždýzrodičovvrozsahu,
ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča
zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím.

22. Odvolací súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase terajšieho
rozhodovania dospel k záveru, že matkou preukázaný rozsah odôvodnených potrieb maloletých detíodôvodňuje zvýšenie výživného, o ktorom bolo naposledy rozhodnuté v roku 2014 a je v súlade aj s
ustálenou súdnou praxou, v zmysle ktorej sa odôvodnené potreby dieťaťa v podstatnej miere menia
aj plynutím času, v dôsledku jeho rastu a vývoja spravidla každé tri roky. Odvolací súd na tomto

mieste zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá
súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných
nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp.
iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine
vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť

zmenu výšky výživného. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a
vyhodnotení vykonaného dokazovania so zreteľom na preukázaný rozsah odôvodnených potrieb mal.
detí zvýšil výživné pre mal. H. na 150,- € mesačne a pre mal. Y. na 90,- € mesačne, ktoré zodpovedá
zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom otca, ktorého príjem v roku 2017
bol705,37€,vroku2018bol739,10€avroku2019dosahovalpríjem730,19€.Prirozhodovanírovnako
zohľadnil majetkové pomery otca, ktorý býva sám v trojizbovom byte, čo za daných okolností (príjem

otca,odôvodnenépotrebymal.detí)možnohodnotiťakovyšší(neopodstatnený)štandardbývania,ktorý
odvolací súd vyhodnotil v rámci posudzovania životnej úrovne otca v prospech mal. detí.

23. Odvolací súd vychádzajúc z konštantnej judikatúry a tiež súdnej praxe , ktorá v dlhodobom horizonte
považuje za podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa, nadobudnutie veku školopovinnosti, dospel k

záveru, že výživné 90,- € mesačne pre maloletú Y. a 150 Eur mesačne pre maloletého H. korešponduje
s relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine o výživnom, ktoré odvolací súd vyššie citoval
vo svojom rozhodnutí s dôrazom na to, že takto určené výživné zodpovedá príjmovým pomerom otca,
ktorý okrem týchto dvoch mal. detí nemá inú vyživovaciu povinnosť. Na tomto mieste poznamenáva,
že zvýšenie výživného pre mal. Y. z 50,- € na 90,- € mesačne predstavuje zvýšenie výživného o 1,34

Eur, ktoré ťažko možno chápať ako pokrytie odôvodnených potrieb maloletej, ale na druhej strane
odvolací súd bol limitovaný zárobkovými schopnosťami a možnosťami otca, preto nemohol rozhodnúť
v súlade s odvolacím návrhom matky. Odvolací súd pri rozhodovaní o výživnom pre maloletého H.
vychádzal zo zistenia, že je diagnostikovaný ako pacient na hranici medzi aspergerovým syndrómom
a autizmom, v dôsledku ktorého je sťažená jeho socializácia, schopnosť adaptácie a vzdelávania a

jeho zaradenie do spoločenského života. Jeho zdravotný stav si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, čo
podstatným spôsobom znemožňuje matke ako rodičovi, ktorý sa o neho osobne stará, nájsť si prácu
na plný úväzok s dostatočným príjmom na uspokojovanie svojich potrieb a potrieb maloletého, resp.
maloletých detí. Odvolací súd na základe toho zvýšil výživné pre mal. H. na 150,- € mesačne , pretože
rovnako, ako u mal. Y., bol limitovaný príjmovými pomermi otca v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

24.Odvolacísúdurčilpočiatokzvýšenejvyživovacejpovinnostiotcavočimal.H.oviamal.Y.od1.1.2017,
odkedy jeho príjem predstavuje viac ako 700,- € a za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016 návrh matky
na zvýšenie výživného zamietol po zohľadnení, že príjem otca v roku 2016 bol 587,49 €.

25. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na strane matky zohľadnil výkon jej osobnej
starostlivosti o mal. H., ktorý má vážne zdravotné ťažkosti a tiež mal. Y.. Zároveň dodáva, že
príjem matkinho manžela, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť, nie je pre rozhodnutie o výživnom
bezprostredne relevantný, má len informatívny charakter pre posúdenie pomerov matky z pohľadu
podielu manžela na úhrade nákladov spoločnej domácnosti, pretože mu vyživovacia povinnosť k

matkiným deťom zásadne nevzniká. Odvolací súd tiež poukazuje na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa
ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť
a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. V tejto súvislosti eventuálna argumentácia vo vzťahu k povinnosti

vyplývajúcej z úverovej zmluvy nemá relevanciu pre rozhodovanie o výživnom (§ 62 ods. 5 Zákona o
rodine).

26. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že výživné 150,- € mesačne
pre mal. H. a 90,- € mesačne pre mal. Y. reflektuje na zistené podstatné a trvalé zmeny pomerov u

všetkých účastníkov konania a zároveň zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti povinného rodiča (otca) k mal. deťom, preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.27. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom pre mal. H. a mal.
Y. podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu

bol zmenený rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. H.ovi a k mal. Y., pričom odvolací súd nemá
poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie,
keďže rozhodnutie je predbežne vykonateľné a navyše, ak by o dlžnom výživnom rozhodol na základe
nových skutočností zistených v odvolacom konaní, odňal by tak účastníkom konania možnosť konať
pred súdom a využiť právo podať odvolanie proti jeho rozhodnutiu. Po vrátení veci bude povinnosťou

súduprvejinštanciedôslednezistiťrozsahplneniavyživovacejpovinnostiotcakmal.deťomzarozhodné
obdobie, t.j. od 1.1.2017, ako aj o spôsobe jeho zaplatenia a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby
zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP, teda, aby jeho závery boli logicky správne,
presvedčivé a spätne preskúmateľné.

28. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.