Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 2, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206237
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1321206237.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ D.. P.. P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, Q. X. C.
XXXX/X, B., X/ D.. T. Š., Z.. XX.XX.XXXX, Q. X. XXX XX K. P. XXX, zastúpených AdvokAAt advokátska
kancelária s.r.o., IČO: 52 998 215, so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, Bratislava, proti žalovaným: X/
F. E., Z.. XX.XX.XXXX, Q. X. P. XX, L. E., X/ E. Q., Z.. XX.XX.XXXX, Q. X. Q. XX, B., o nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.
decembra 2021, č. k. 64C/45/2021-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia a žalovaným nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobcov nepriznal. Konštatoval, že
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným
povinnosť (1) zdržať sa vyhotovovania obrazových a zvukových záznamov prostredníctvom
kamerového systému inštalovanom na rozostavanom rodinnom dome na parcele reg. C, X.. Č.. XXX/
XXX V. A..Ú.. F. I. J. L. na X. C., X.. Č.. XXX/XXX V. A..Ú.. F., H. F., H. Q.

a (2) odstrániť kameru inštalovanú na rozostavanom dome na parc. reg. C par. č. XXX/XXX V. A..Ú..
F.. Poukázal na to, že strany sporu sú susedia rozostavaných domov v F., pričom žalovaní si na
svoj rozostavaný dom nainštalovali kamerový systém s tým, že podľa vyhotovených
fotografií je objektív jednej kamery nasmerovaný aj na rodinný dom žalobcov. Na základe uvedeného
žalobca 1/ vyzval žalovaných formou SMS správ, aby predmetnú kameru žalovaní nasmerovali tak,
aby žalobca 1/ nevidel jej objektív. Žalovaný 1/ na to formou SMS odpovedal, že predmetná

kamera nenahráva rodinný dom žalobcov, pretože firma, ktorá žalovaným inštalovala kamerový systém
vedela, že nahrávať dom susedov nemôže, pričom predmetná kamera nahráva pozemok žalovaných.
Žalobca 1/ s tvrdeniami žalovaného 2/ nesúhlasil. Následne žalovaný 1/ poslal
žalobcovi 1/ fotku z kamerového záznamu, na ktorej nie je rodinný dom žalobcov vidieť
z dôvodu, že časť obrazu, ktorá zachytáva dom žalobcov, je prekrytá čiernymi objektmi a zachytáva
výlučne len pozemok žalovaných, nepriehľadný plot oddeľujúci pozemky strán sporu a stenu rodinného

domu žalovaných. Uvedené oznámil žalovaný 1/ aj žalobcovi formou SMS správy, v ktorej uviedol,
že predmetná kamera rodinný dom žalobcov nenahráva, pretože ich dom je zo záznamu vyňatý. V
danom prípade sa žalobcovia ako susedia žalovaných domáhali súdnej ochrany formou nariadenia
neodkladného opatrenia spočívajúcej v zdržaní sa vyhotovovania obrazových a zvukových záznamov
žalovanými z kamerového systému, ktorého jedna kamera je objektívom namierená aj na rodinný dom
žalobcov, ako aj odstránenia tejto kamery z rodinného domu žalovaných, a to všetko z dôvodu

zabráneniu zásahu do súkromia žalobcov, keďže podľa žalobcov predmetná kamera snímala aj časť
ich domu, konkrétne okná do obývačky. Uviedol, že z priložených listinných dôkazov, najmä fotografiezo záznamu z kamery jednoznačne vyplývalo, že aj napriek tomu, že objektív kamery
je namierený aj na rodinný dom žalobcov, obrazový záznam zachytávajúci časť z rodinného domu
žalobcov je cenzurovaný čiernymi objektmi, ktoré zabraňujú vyhotovovať obrazový záznam obsahujúci

časti z rodinného domu žalobcov. Nemal tak zo strany žalobcov osvedčenú tú skutočnosť, že by
žalovaní predmetným kamerovým systémom vyhotovovali obrazové a zvukové záznamy rodinného
domu žalobcov a zasahovali tým do súkromia žalobcov. Hoci žalobcovia nad tým vyjadrili pochybnosť,
táto ich pochybnosť - obava nebola žiadnymi dôkaznými prostriedkami osvedčená, na základe čoho
súd nemal osvedčené, že žalovaní majú faktickú moc vykonávať činnosť, ktorej následkom môže

byť neoprávnený zásah do súkromia žalobcov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, keďže nebola osvedčená obava žalobcov
z takej činnosti žalovaných, ktorou by zasahovali do ich súkromia.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu,

že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Poukázali na to, že kamera inštalovaná na rozostavanom dome
žalovaných sníma okná ich obývacej izby a podľa záznamu z tejto kamery je funkčná. Žalovaní
odmietajú vykonať akúkoľvek nápravu skutkového stavu, žalovaní inštaláciou a používaním kamery
neoprávnene zasahujú do ich súkromia a rodiny. V tejto súvislosti poukázal na § 11 a § 13

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvej inštancie, že dospel k nepodloženému záveru, že
obrazový záznam zachytávajúci časť rodinného domu žalobcov je cenzurovaný čiernymi objektmi, ktoré
zabraňujú vyhotovovať obrazový záznam obsahujúci časti z rodinného domu žalobcov. Súd vykonal
záver nad rámec zisteného skutkového stavu, kedy uznal za dostatočnú ochranu súkromia žalobcov,
údajné cenzurovanie výstupu zo softvéru pre jeho užívateľa, ktorý je vlastníkom kamery. Poukázali na

skutočnosť, že v tomto prípade žalovaný používa voľne dostupných software, ktorý s najväčšou
pravdepodobnosťou nepoberá žiadnu ochranu proti zásahu tretích osôb, čím aj údajné cenzurovanie
objektu zo strany dodávateľa softvéru nie je nijako chránené a garantované.
Poukázal v tejto súvislosti na Zákon o ochrane osobných údajov. Uviedol, že dostatočne preukázal
existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, skutočnosť odôvodňujúcu potrebu neodkladnej

úpravy pomerov a rovnako nemožnosť dosiahnuť účel ochrany súkromia žalovaného iným spôsobom.
Plnením neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav, resp. toto opatrenie neobmedzí
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a na nevyhnutný rozsah. Naopak inštaláciou a používaním
kamery dochádza ku zásahu do súkromia žalobcu a jeho rodiny.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázali na to, že sa v plnej miere stotožňujú
s rozhodnutím okresného súdu, ktorý návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobcov zamietol.
Podľa ich názoru žalobca postavil svoj návrh výlučne na svojich domnienkach, a nie tvrdeniach
potvrdených na preukázaných riadnymi dôkazmi. Celé toto konanie je podľa nich pokusom žalobcu,
resp. skôr snahou opätovne poškodiť susedské vzťahy a znepríjemniť žalovaným užívanie ich obydlia.

Uviedol, že kamerový systém bol nainštalovaný treťou osobou v septembri roku 2021. Neexistuje žiaden
právny predpis, ktorý by im zakazoval kameru si na svojej nehnuteľnosti nainštalovať. Kamerový systém
slúži výlučne na ochranu ich majetku; kameru majú od začiatku nastavenú tak, že sníma prioritne
ich pozemok kvôli bezpečnosti a ochrane ich majetku. Pokiaľ kamera sníma iný priestor, je kamerový
systém automaticky nastavený tak, aby boli ostatné veci vypixelované, resp. začiernené. Nakoľko sa

žalobca neustále vyhrážal žalobou, dňa 15.11.2021 z dôvodu právnej istoty, požiadali Úrad na ochranu
osobných údajov SR formou elektronickej komunikácie o stanovisko k používaniu ich kamier,
resp. či je ich kamerový systém nastavený správne. Za týmto účelom úradu poskytli fotografiu obrazu
kamery, resp. snímku ako kamera sníma priestor, kde bolo jednoznačne viditeľné, že kamera obsahuje
vypixelovanú časť obrazov. Úrad na ochranu osobných údajov SR sa vyjadril tak, že z priloženej prílohy

sa javí, že kamerový systém je nastavený správne, a teda že sme prijali všetky potrebné opatrenia,
aby nedochádzalo k neoprávnenému spracovaniu osobných údajov suseda, resp. členov jeho rodiny.
K tvrdeniam, že si môžu upraviť systém svojpomocne upozornil, že použitý software nie je verejne
dostupný ako tvrdí žalobca, ale je zabezpečený, a teda nie je možný prístup žiadnym iným osobám
alebo úniku dát. Tento stav nastavenia bol od začiatku inštalácie kamerového systému. Navrhli, preto

aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a

je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej

inštancie k záveru, že žalobcovia na základe nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených
listinných dokladov hodnoverne neosvedčili dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa
navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú.

8. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie posúdil splnenie

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade relevantnými ustanoveniami zákona a
svoje rozhodnutie založil na konkrétnych skutočnostiach majúcich podklad v obsahu spisu. Žalobcovia
neuviedli,aaninepreukázaližiadnepodstatnéskutočnostianivosvojomodvolaní,ktorébyodôvodňovali
odlišné právne posúdenie tejto otázky. Možno preto prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že listinné
doklady založené v spise neumožnili vysloviť záver o dôvodnosti návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania dôsledne vysporiadal
so všetkými skutočnosťami a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou
úpravou, a preto mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie. V danom prípade žalobcovia neosvedčili také
svojeprávo,ktoréhoohrozenie/porušeniebybolonevyhnutnepotrebnéchrániťneodkladnýmopatrením.

9. Súd prvej inštancie svoje závery, pre ktoré návrh zamietol, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový
postup dôkladne vysvetlil s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené z predložených listinných
dôkazov, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil a zároveň sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými
argumentmi žalobcov uvádzanými v návrhu.

10. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia; spĺňajúcom všetky požiadavky vyplývajúce z § 220 ods.
2 C.s.p.; ktoré si v celom rozsahu aj osvojuje a na ktoré bližšie poukazuje. So zreteľom na uvedené
uznesenie súdu prvej inštancie; ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; ako

vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

11. Žalobcovia v danom štádiu postupu konania neosvedčili svoj hmotnoprávny nárok, nakoľko nimi
uvádzané tvrdenia a predložené listinné dôkazy neboli, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie,
dostatočne relevantné pre osvedčenie dôvodnosti ich nároku. Nebolo tak spoľahlivo osvedčené, že by

zo strany žalovaných dochádzalo používaním kamery na ich rodinnom dome k neoprávnenému zásahu
do súkromia žalobcov. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že kamerový systém umiestnený na
rodinnom dome žalovaných vyhotovuje obrazové záznamy vnútorného priestoru obydlia žalobcov.

12. Obavy žalobcov boli odstránené vyjadrením žalovaných, že kamera nimi nebola inštalovaná

svojpomocne a že na jej inštaláciu nie je použitý voľne dostupný softvér na internete a tým vylúčili aj
možný prístup iným osobám alebo úniku dát. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávali na ochranu osobných
údajov, žalovaní poukázali na to, že z dôvodu právnej istoty, požiadali Úrad na ochranu osobných
údajov SR o stanovisko k používaniu ich kamier. Úrad sa k fotografii obrazu kamery vyjadril tak, žez priloženej prílohy sa javí, že kamerový systém je nastavený správne, a teda že boli prijaté všetky
potrebné opatrenia, aby nedochádzalo k neoprávnenému spracovaniu osobných údajov suseda, resp.
členov jeho rodiny.

13. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, fotografie zo záznamu z kamery jednoznačne
preukazujú, že aj napriek tomu, že objektív kamery je namierený aj na rodinný dom žalobcov, obrazový
záznam zachytávajúci časť z rodinného domu žalobcov je cenzurovaný čiernymi objektmi, ktoré
zabraňujú vyhotovovať obrazový záznam obsahujúci časti z rodinného domu žalobcov. Z uvedeného

zistenia správne dovodil, že zo strany žalobcov nebolo osvedčené, že by žalovaní predmetným
kamerovým systémom vyhotovovali obrazové a zvukové záznamy rodinného domu žalobcov a
neoprávnene tým zasahovali do ich súkromia.

14. So zreteľom na tvrdenia žalobcov obsiahnuté v ich návrhu dospel odvolací súd k
záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie požadovaného neodkladného

opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady, pretože žalobcovia v potrebnej miere neosvedčili
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť súdna
ochrana. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok žalobcov už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý dôkladne
vyhodnotil relevantnosť ich argumentácie.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešným žalovaným
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovaným
žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,

zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovaným sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018
uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).