Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717202479
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:1717202479.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: N. I.X., T.
XX.XX.XXXX, H. I. X/X, XXX XX C., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Roman Klimek,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom v Pezinku, Radničné nám. č. 5, 902 01 proti žalovanej: S. I., T.
XX.XX.XXXX (predtým I.), H. H. XXX/XX, XXX XX Y., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená:
JUDr. Ladislav Faludi, advokát, IČO: 45 018 821, so sídlom 9.mája 20, 985 59 Vidiná o odporovateľnosti

právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá
dňa 21.05.2014 vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Martou Jurinovou, so sídlom v Lučenci,
ul. Št. Moyzesa č. 53 č. N 332/2014 Nz 19036/2014 NCRls 19420/5014 medzi žalovanou S. I., M..
I., T. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, U. H. H., Č. XX Z. U. I., M. I., T. XX.XX.XXXX, M..Č..
XXXXXX/XXXX, U. H. H., Č. XX, ktorou s účinnosťou odo dňa 21.05.2014 uzavreli medzi sebou dohodu
tak, že: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor,

nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., v obci Y., v okrese Poltár: parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape: parc. č. 8/2 druh pozemku Záhrady výmera 2597 m2, parc. č. 9/1 Zastavané
plochy a nádvoria výmera 786 m2, parc. č. 9/2 Zastavané plochy a nádvoria výmera 265 m2, parc. č.
9/3 Zastavané plochy a nádvoria výmera 33 m2, parc. č. 9/4 Zastavané plochy a nádvoria výmera 200
m2, Stavba: súpisné číslo XX Rodinný dom na parc. č. 9/2 letná kuchyňa na parc. č. 9/3, stodola na
parc.č. 9/4 budú tvoriť výlučné vlastníctvo S. I., M.. I., T. XX.XX.XXXX, M.. Č.. XXXXXX/XXXX, U. H. H.,

Č. XX, v celosti v 1/1-ine, je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania z výroku II. rozsudku

č.k. 8C/36/2017-146 zo dňa 28.11.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k.
14Co/142/2019-225 zo dňa 02.07.2020.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 30.03.2017 domáhal určenia
odporovateľnosti právneho úkonu, dohody o zúžení BSM uzavretej medzi U. I. a žalovanou v máji 2015
a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 46.000 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal
priznať náhradu trov konania. V žalobe tvrdil, že dňa 03.03.2010 požičal U. I. sumu 66.388 Eur, ktorú

sa dlžník zaviazal splácať mu v mesačných splátkach po 2.766 Eur, počnúc aprílom 2010. Posledná
24.splátka mala byť odovzdaná žalobcovi najneskôr do 30.04.2012. V tento deň sa jeho pohľadávka
voči U. I. stala splatnou.Dňa 18.12.2013 bola jeho pohľadávka judikovaná na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava
III sp.zn. 44C/84/2013 zo dňa 04.11.2013. Za účelom uspokojenia svojej vykonateľnej pohľadávky
podal dňa 18.07.2014 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U. I.. V čase vzniku jeho

pohľadávky, ale aj v dobe, keď sa stala vykonateľnou na základe súdneho rozsudku, vlastnil dlžník U.
I. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov so žalovanou nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXX v okrese Poltár, katastrálne územie H. v hodnote 342.000 Eur. O hodnote týchto nehnuteľností
vypovedal dlžník v trestnom konaní pred vyšetrovateľom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v
Lučenci. Bezprostredne potom ako sa stala pohľadávka žalobcu vykonateľnou, dlžník sa začal zbavovať

svojho majetku. Dňa 15.05.2014 spolu so žalovanou uzavreli kúpnopredajnú zmluvu a ňou predali svoje
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX V. Y., R.R. XXXX/X, H. za 342.000 Eur, o čom navrhol
dôkaz - vyžiadať vkladový spis Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor č. V XXX/XXXX.
Dňa 21.05.2014 na notárskom úrade v Lučenci dlžník U. I. a žalovaná podpísali Dohodu o zúžení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „Dohoda“) podľa § 143a zák. č. 40/1964 Zb.
(Občiansky zákonník), v ktorej sa dohodli, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX v okrese

Poltár, katastrálnom území Y. sa po ich kúpe stanú výlučným vlastníctvom žalovanej. Zároveň v ten istý
deň žalovaná podpísala kúpnu zmluvu na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXX v hodnote 92.000 Eur. Ako dôkaz navrhol žalobca vyžiadať vkladový spis
č. V XXX/XXXX z dôvodu, že v čase nadobudnutia výlučného vlastníctva žalovanou existovalo medzi
dlžníkom a žalovanou manželstvo a je zrejmé, že uvedená nehnuteľnosť bola vyplatená žalovanou

z finančných prostriedkov, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže tieto boli
získané z predaja nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, uzavretie ktorej bezprostredne
predchádzalo uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom v tom čase manželia (žalovaná a dlžník) predali
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov za
342.000 Eur.

V súčasnosti už žalovaná nevlastní nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktoré kúpila do
svojho výlučného vlastníctva dňa 09.06.2014, pretože ich predala kupujúcim N.Á. Z. Z. J. Z.. Dôkaz o
kúpe navrhol vyžiadaním vkladového spisu V XXX/XXXX. Žalobca poukázal na ustanovenia § 42a ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 42b ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že zmyslom žaloby
podľaustanovení§42aObčianskehozákonníka zhľadiskažalujúcehoveriteľajedosiahnuťrozhodnutie

súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom vykonaný právny úkon je voči nemu neúčinný. Rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad na to, aby sa veriteľ mohol na
základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia, vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia výkonu
rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie
proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade ak uspokojenie

veriteľa z tohto majetku nie je možné (napríklad preto, lebo osoba v prospech ktorej dlžník urobil
odporovaný právny úkon už takto nadobudnutý majetok predala) veriteľ sa môže domáhať, aby mu ten,
komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.
V danom prípade dlžník U. I. uzavrel so žalovanou dňa 21.05.2014 Dohodu v úmysle ukrátiť veriteľa -
žalobcu. Uvedená Dohoda mala za následok i reálne ukrátenie uspokojenia vymáhateľnosti pohľadávky

veriteľa a to tak, že jej uzavretie umožnilo, aby nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktoré
žalovaná kúpila z peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vlastnila vo výlučnom
vlastníctva len ona od ich kúpy 09.06.2014. Prostriedky na nákup tejto nehnuteľnosti boli získané
z predaja nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov U. I. a žalovanej. Ak by nedošlo k uzavretiu Dohody, tak by nehnuteľnosti zapísané na

liste vlastníctva č. XXX museli byť kúpené do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo by bolo
možné zistiť z katastrálneho portálu a následne tieto nehnuteľnosti mohli byť exekuované na základe
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 44C/84/2013 zo dňa 04.11.2013 v
exekúcii, ktorá už začala. Právnym úkonom o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda
došlo jednoznačne k ukráteniu uspokojenia žalobcom vymáhanej pohľadávky a následným prevodom

tejto nehnuteľnosti žalovanou na nových vlastníkov, už nie je možné tieto nehnuteľnosti exekuovať
na uspokojovanie žalobcovej pohľadávky. Žalobca poukázal na to, že Dohoda bola uzavretá medzi
manželmi, to znamená medzi osobami blízkymi, kde úmysel ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, ak
vychádzame zo zákonného predpokladu, že podiely v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú
rovnaké, potom možno konštatovať, že došlo k ukráteniu pohľadávky minimálne v hodnote 46.000 Eur.

Ohľadne hodnoty tejto nehnuteľnosti vypovedal dlžník v trestnom konaní. Žalobca navrhol pripojiť spis
Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci sp.zn. ČVS: ORP-447/2-VYS-LC-2015. Žalovaná potom, ako v
súvislostisodporovateľnýmprávnymúkonom-Dohodou,získaladovýlučnéhovlastníctvanehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, tieto predala. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súduSR sp.zn. 4Cdo/44/2017, navrhol určiť odporovateľnosť Dohody vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX. Na pojednávaní dňa 28.11.2015 vzal žalobca žalobu späť sčasti náhrady
v sume 46.000 Eur, keďže nárok na ňu možno uplatniť až po právoplatnosti rozsudku o neúčinnosti

právneho úkonu.

2. Okresný súd Pezinok doručil žalovanej žalobu, s prílohami, doplnením žaloby, výzvou na vyjadrenie
k žalobe a žalovaná dňa 20.09.2017 doručila súdu prvej inštancie v Pezinku námietku miestnej
príslušnosti. Súd prvej inštancie v Pezinku o nej rozhodol dňa 03.10.2017 a súdu prvej inštancie v

Lučenci bol spis postúpený dňa 20.10.2017.
Vo vyjadrení k žalobe prostredníctvom zástupcu žalobkyňa spochybnila akýkoľvek morálny mandát
žalobcu žalovať ju, nakoľko (ako sa neskôr dozvedela) samotný žalobca a jeho rodina stojí za rozvratom
jej rodiny, nevynímajúc zodpovednosť za stratu vysnívaného domova. Z uvedeného dôvodu považovala
konanie žalobcu za absurdné, bez známok akejkoľvek sebareflexie. S poukazom na podanú žalobu, aj
napriek niektorým pravdivým tvrdeniam žalobcu, žalobkyňa vo vyjadrení k žalobe - uvádzaná žalobkyňa

(správne má byť žalovaná) sa s predmetnou žalobou celkom nestotožnila. Na jednej strane jednotlivé
tvrdenia žalobcu nevedela vyvrátiť ani potvrdiť. Na druhej strane iné skutkové tvrdenia sú polopravdy
a podľa jej názoru sú účelovo prispôsobené. Najpodstatnejšie skutočnosti, ktoré sú pre samotné
konanie rozhodujúce sú však z akéhosi dôvodu zamlčané. S poukazom na vyššie uvedené sa preto
žalovaná nestotožnila s právnym posúdením takto uvádzaných skutkových tvrdení. K tvrdeniu žalobcu,

že pôžičkou z 03.03.2010 mal požičať U. I. (bývalému manželovi žalovanej) sumu 66.388 Eur, ktorý ju
mal splácať od apríla 2010 v splátkach po 2.766 Eur mesačne uviedla, že nemala ani nemá informácie
ohľadom existencie tejto pôžičky. Nevedela sa vyjadriť ani k tomu, že potom ako sa pohľadávka voči
dlžníkovi stala vykonateľnou sa dlžník postupne začal zbavovať majetku. K tomu by sa mal vyjadriť
predovšetkým dlžník - U. I., ktorého navrhla vypočuť. Za pravdivé považovala tvrdenie žalobcu, že

kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom pod č. V
XXX/XXXX dňa 09.06.2014 predali nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom
území H. („M. T. Č.“) za sumu 324.000 Eur z dôvodu, že predaj iniciovala žalovaná, keďže nevládali
splácať hypotekárny úver, meškali so splácaním splátok a hrozilo zosplatnenie úveru. Žalovaná preto
navštívila realitnú kanceláriu p. I., dala nehnuteľnosť do ponuky na predaj, našiel sa kupec a po podpise

rezervačnej zmluvy dňa 29.03.2014 nehnuteľnosť predali.
Žalovaná nebola účastníčkou súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 44C/84/2013
(zmluva o pôžičke s poukazom na existenciu a trvanie BSM) o ktorom nároku rozhodoval podľa nej
miestne nepríslušný súd. Bez ohľadu na verifikáciu existencie výšky a pravdivosti tvrdenia žalobcu
vyplýva, že jednotlivé splátky pôžičky boli splatné od augusta 2010 a k zosplatneniu celej pohľadávky

došlo 30.04.2011, pričom k rozhodnutiu predať vysnívaný domov došlo z jej podnetu o viac ako dva roky
neskôr. Preto sa nestotožnila s mylným tvrdením žalobcu, že vysnívaný domov žalovanej sa prevádzal
z dôvodu údajnej existujúcej právoplatnej a judikovanej pohľadávky žalobcu voči bývalému manželovi.
Žalovaná potvrdila, že dňa 21.05.2014 spísali Dohodu do notárskej zápisnice a dôvodom spísania bola
„kombinácia,sklamania,hnevualenajmänedôveryvočisvojmumanželovi,ktorýzapríčinil,žežalobkyňa

musela vzdať svojho vysnívaného domova v lone prírody v ktorom chcela vychovávať deti a vybudovať
vzťah a zodpovednosť k zvieratám.“ Žalovaná nesúhlasila s tým, že predaj domu resp. Dohoda bola
realizovaná v úmysle ukrátiť veriteľa preto, lebo v prvom rade o uvedenej pohľadávke žalobcu nevedela,
na druhej strane práve nezodpovedné konanie bývalého manžela žalovanej, „v rozpore s manželskou
dohodou (zakázala manželovi nakladať so spoločným majetkom, zaťažovať spoločný majetok, preberať

na seba akékoľvek záväzky bez predchádzajúcej spoločnej dohody) a údajne v dôsledku sprenevery
finančných prostriedkov práve synom žalobcu, bola rodina žalovanej nútená navýšiť svoje úverové
zaťaženie o ďalších 100.000 Eur, čím sa navýšili mesačné splátky úverov zo sumy 1.600 Eur na sumu
2.004 Eur. Finančné prostriedky z navýšeného úveru slúžili na vrátenie spreneverených finančných
prostriedkov veriteľom, za splnenie ktorých zabezpečoval manžel žalovanej.“

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na nezodpovedné konanie bývalého manžela, ktoré vnímala
ako vážny zásah do vzájomnej dôvery. S bývalým manželom sa dohodli, že situáciu spoločne zvládnu a
preto sa rozhodla vykonávať profesionálnu pestúnsku starostlivosť pre 8 bezproblémových detí, avšak
ani odmena, ktorú dostávala za profesionálnu pestúnsku starostlivosť nestačila na pokrytie navýšených
úverových splátok. Záťažová situácia, v ktorej sa rodina ocitla viedla nakoniec k rozvodu manželstva.

Žalovaná tvrdila, že tak ako si žalobca prostredníctvom svojej žaloby háji svoje záujmy, „po rozplynutí
sna o vysnívanom domove, veľkej a šťastnej rodine, po sklamaniach z bývalého manžela, žalovaná
doslova prinútila manžela predať ich domov a pritlačila manžela, aby súhlasil s dohodou o zúžení
BSM aby zabezpečila strechu nad hlavou pre svoje deti.“ Z kúpnej ceny splatili hypotekárny úver vovýške asi 250.000 Eur a sumu 90.000 Eur použila žalovaná na zabezpečenie „strechy nad hlavou
pre deti“. Bývalému manželovi prenechala „zvyšnú hotovosť, ktorú utržili z predaja živého inventára
a iného zariadenia M. T. Č.“. Žalovaná nesúhlasila s tým, že Dohoda bola uzavretá v úmysle ukrátiť

veriteľa bývalého manžela t.j. žalobcu. Až neskôr sa dozvedela, že bývalý manžel mal nejakú podlžnosť
v X., údajne mala spojitosť so spreneverou syna žalobcu, avšak o žiadnej pôžičke nemala informácie.
Žalovaná necítila žiadnu zodpovednosť za uvedenú situáciu, žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobca v replike zo dňa 17.01.2018 naďalej trval na žalobe, poukázal na závery uznesenia

Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/4885/2010 zo dňa 28.02.2011 o tom, že „Vynaloženie náležitej
starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím
na obsah právneho úkonu dlžníka vykonala takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa,
ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť, z jej výsledkov poznala (t.j., aby
sa o tomto úmysle dozvedela). Ak sa jej to pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa v
zmysle § 42a ods. 2 OZ môže ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje,

aby sa pri právnych úkonoch dlžníka alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech
presvedčila, či právny úkon neukracuje dlžníkovho veriteľa a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony
(neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka; v prípadoch ak sa tak nezachová, musí
byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojich pohľadávky aj z majetku, ktorý
na základe takéhoto právneho úkonu nadobudla od dlžníka.“ Žalobca naďalej trval na tom, že Dohoda je

právny úkon, ktorý bol jednoznačne urobený v prospech žalovanej s úmyslom ukrátiť veriteľov dlžníka, v
danom prípade i žalobcu (ktorí si môžu uspokojiť svoje nároky z majetku, ktorý patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - § 147 Občiansky zákonník). Žalobca zdôraznil, že žalovaná vo vyjadrení
k žalobe nepopiera, že vedela o dlhoch manžela v čase uzatvárania Dohody sama sa snažila prispieť
k splateniu dlhov tým, že sa zamestnávala resp. bola činná ako pestúnka. V zmysle zaužívanej súdnej

praxe nemôže preukázať, že pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka (bývalého
manžela) ukrátiť veriteľov. Naopak, za danej situácie, i v zmysle záverov vyššie citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR musí byť uzrozumený s tým, že niektorý veriteľ od dlžníka môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý nadobudla na základe právneho úkonu, ktorým bol
veriteľ ukrátený.

4.Žalovanávduplikedoručenejsúdudňa18.04.2018naďalej trvalanatom,žepokiaľžalobcapoukazuje
na právny titul pôžičky poskytnutej dlžníkovi (bývalému manželovi žalovanej) v podobe rozsudku
Okresného súdu Bratislava III a žalobca chce uspokojiť svoju pohľadávku z majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve,takvdanomprípadejenevyhnutnévysporiadaťsasotázkou,čiideospoločnýzáväzok

týkajúci sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo len záväzok jedného z manželov. Vznikom
manželstva vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, manželia sú zákonne splnomocnení
zastupovať jeden druhého v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Podľa jej názoru
je potrebné skúmať okolnosti poskytnutia pôžičky, keďže zmluva o pôžičke nebola bežným právnym
úkonom. Pri odporovacích žalobách je potrebné, aby žalobca v konaní preukázal, že právnym úkonom

dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa a dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi. Odporovateľnými
nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu
majetku dlžníka. Na druhej strane k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže
dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu
úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho

veriteľ uspokojil. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že Dohoda bola právnym úkonom medzi blízkymi
osobami, kedy úmysel ukrátiť veriteľa zákon u blízkej osoby predpokladá s výnimkou prípadu, keď
druhá strany dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Poukázala
na ustanovenia § 116 a 117 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že žalovaná a jej bývalý manžel už nie sú
blízkeosoby,nebolinimianivčaseuzatváraniaDohodyanaďalejtrvalanatom,žekúpurodinnéhodomu

evidovaného na liste vlastníctva č. 948 iniciovala žalovaná v snahe zabezpečiť strechu nad hlavou sebe
a svojim deťom a následne podala návrh na rozvod manželstva. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7P/46/2014 dňa 19.09.2014. Žalovaná trvala na tom, že Dohoda
neukracovala uspokojenie akejkoľvek pohľadávky, plne rešpektovala princípy, na ktorých je inštitút
bezpodielového spoluvlastníctva manželov postavený, najmä zákonný predpoklad, že podiely oboch

manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú rovnaké. Zo sumy 400.000 Eur bol uspokojený
záväzok z hypotekárneho úveru vo výške 250.000 Eur, sumu 90.000 Eur žalovaná použila na
zabezpečenie bývania pre seba a deti a suma 60.000 Eur + finančnú hotovosť utrženú z predaja živého
inventára a príslušenstva ostala s bytom žalovanej (v hodnote cca 30.000 Eur) pre bývalého manželažalovanej, čím zabezpečovala férové prerozdelenie spoločného majetku. Žalovaná trvala na tom, že ona
iniciovala Dohodu v dôsledku predaja spoločného domu, ale nemala z nej žiaden prospech. Hodnota
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. 424 v k. ú. Breznička ďaleko presahovala kúpnu cenu,

ktorú získali vynúteným predajom. Prvotný hypotekárny úver na jej kúpu bol vo výške 150.000 Eur a aj
napriek skutočnosti, že hodnota nehnuteľností ďaleko prevyšovala sumu 400.000 Eur, polovičný podiel
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po odpočítaní spoločných záväzkov tvoril sumu 125.000 Eur.
Refinancovaním úveru sa prvotný úver navýšil o 100.000 Eur na sumu 250.000 Eur (v dôsledku potreby
vyplatenia podlžnosti zo spreneverených finančných prostriedkov synom žalovaného). Keďže suma

100.000 Eur navýšeného hypotekárneho úveru sa použila na úhradu záväzkov len jedného z manželov,
s poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka je uvedenú sumu povinný nahradiť bývalý
manžel žalovanej, teda hodnota majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, po odpočítaní
spoločných záväzkov je 250.000 Eur, pričom polovičný vyporiadací podiel tvorí sumu 125.000 Eur.
ŽalovanánadobudladovýlučnéhovlastníctvazdôsledkuuzatvorenejDohodynehnuteľnosťktorejkúpna
cena netvorila ani 2/3 hodnoty skutočného vyporiadacieho podielu zo spoločného majetku. Žalovaná

trvala na tom, že je potrebné si uvedomiť, že veriteľ má záujem uspokojovať pohľadávku z majetku
osoby, ktorá s deklarovanou pohľadávkou nemá nič spoločné, o nej nič nevedela a ani na právny úkon
z ktorého mala vzniknúť nedala žiaden súhlas (§ 145 Občianskeho zákonníka). Žalobcom uvedená
zásada podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatí v prípade, pokiaľ táto pohľadávka vznikla
pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázala na

ustanovenia § 143, 143a, 144, 145, 146, 147, 150 Občianskeho zákonníka, ale aj § 35 ods. 1, 2, 3 a §
36 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). Naďalej trvala na tvrdeniach o tom, že uzavretím Dohody
nedošlo k ukráteniu veriteľa, že hodnota majetku jej bývalého manžela ako dlžníka sa nezmenšila.

5. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 8C/36/2017-146 dňa 28.11.2018 tak, že určil neúčinnosť

Dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 21.05.2014 voči žalobcovi
(prvý výrok), konanie o zaplatenie náhrady v sume 46.000 Eur od žalovanej zastavil (druhý výrok) a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovanej v rozsahu 100 % (tretí výrok).

6. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k.

15Co/142/2019-225 dňa 03.07.2020 zastavil odvolacie konanie vo vzťahu k výroku II. (výrok I.
uznesenia) a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zrušil a vec súdu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Súčasne v bode 44. zrušujúceho uznesenia uložil súdu prvej inštancie vykonať
dokazovanie pred ďalším rozhodnutím sporu.

7. Súd vykonal dokazovanie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení
žalovanou, prečítaním žaloby, písomného vyjadrenia žalovanej k žalobe, repliky žalobcu, dupliky
žalovanej, prečítaním zmluvy o pôžičke z 03.03.2010, rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.
44C/84/2013-57 zo dňa 04.11.2013 v pripojenom spise tohto súdu, návrhu na vykonanie exekúcie
doručenému exekútorskému úradu v Pezinku dňa 18.07.2014, výpisov z listu vlastníctva č. XXX, XXX,

XXXX, pripojených spisov Okresného úradu Poltár, katastrálneho odboru č. V XXX/XXXX, V XXX/XXXX,
V XXX/XXXX, uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 04.12.2015 v pripojenom spise Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Lučenci, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania číslo ORP-447/2-VYS-
LC-2015, výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi - Zmluvy o združení zo dňa 12.04.2010, kúpnej
zmluvy na súbor vecí tvoriacich prevádzku zberných surovín zo dňa 04.05.2012, kúpnej zmluvy strojov,

zariadenia a stavby zo dňa 04.05.2012, oboznámením pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Lučenec sp.zn. 5Er/692/2014 a zistil tento skutkový stav:

8. Miestna príslušnosť súdu prvej inštancie na prejednanie tohto sporu vyplýva z § 13 zák. č. 161/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) podľa ktorého na konanie prvej inštancie je miestne

príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Po žalovanou vznesenej námietke
miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie v Pezinku postúpil tento súd vec tunajšiemu súdu v súlade
s § 40 a 43 ods. 1 C.s.p. dňa 20.10.2017.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/84/2013-57 zo dňa 04.11.2013 v pripojenom spise
z tohto súdu vyplýva, že ním bolo rozhodnuté o žalobe žalobcu proti žalovanému - U. I. (bývalý manžel

žalovanej) o zaplatenie sumy 66.358 Eur s príslušenstvom tak, že žalovanému bola uložená „povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 66.388 Eur istiny s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.766 Eur od
21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od
21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od
21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od
21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od

21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od
21.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od
21.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od
21.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od
21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od

21.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od
21.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.766 Eur od 21.05.2012 do zaplatenia a trovy konania titulom
súdneho poplatku vo výške 500 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd rozhodol o
povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok 3.483 Eur na účet Okresného súdu Bratislava III, do troch
dníodprávoplatnostirozsudku.“Rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa14.12.2013,vykonateľnosťdňa
18.12.2013 v časti istiny a úrokov z omeškania, v časti náhrady trov konania právoplatnosť 31.12.2013

a vykonateľnosť 14.01.2014.

9. Dlžník - svedok U. I. v tomto spore, dlžnú sumu v súdom určenej lehote nezaplatil, žalobca podal dňa
18.07.2014 návrh na vykonanie exekúcie u JUDr. Dušana Noskoviča, súdneho exekútora, Exekútorský
úrad, Myslenická 14, 902 03 Pezinok. Exekúcia je vedená Okresným súdom Lučenec pod sp.zn.

5Er/692/2014 a z pripojeného spisu je preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený
tunajšiemusúdudňa28.07.2014.Poverenienavykonanieexekúciebolovydanénazákladeexekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III. č.k. 44C/84/2013-57 dňa 04.11.2013 a udelené dňa
13.08.2014. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa
10.09.2014, postihnutím obchodného podielu spoločnosti V. G..M..B.. G. G. Č. XX, XXX XX H., V.: XX

XXX XXX dňa 01.10.2014, príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov dňa 20.02.2015. Dňa
01.06.2020 bolo vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie, doručené tunajšiemu súdu, dňa
09.11.2020 bol zrušený exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, následne bol povinný
oddĺžený v zmysle zák. č. 7/2006 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a súdny exekútor prikázal odblokovať všetky bankové účty povinného.

Na pojednávaní dňa 23.06.2021 zástupca žalobcu preukázal písomným dôkazom, že návrh na
vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.08.2019
a konkurz bol vyhlásený dňa 13.09.2019. V ňom navrhovateľ - dlžník hneď v prvom bode vyhlásenia
uviedol: „dlžník vyhlasuje, že je platobne neschopný, do toho stavu sa nepriviedol úmyselne, a pri
preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddĺžením“. Súčasne predložil súdu

aj upovedomenie o vyhlásení konkurzu pod číslom sp.zn. 5OdK/870/2019.

10. Manželstvo žalovanej a bývalého manžela bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec
č.k. 7P/46/2014-26 dňa 19.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2014. Za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dobe od 07.04.1990 do 20.10.2014 žalovaná s manželom

uzavreli dňa 15.05.2014 kúpnu zmluvu ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H., obci H., okres Poltár, zapísaných
Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, v prospech V. Y.. Vklad bol
povolenývkonaníč.VXXX/XXXXdňa09.06.2014,právneúčinkyvkladunastalitýmtodňom.Dohodnutá
kúpna cena nehnuteľnosti činila 342.000 Eur.

11.Dňa21.05.2014uzavrelipredávajúcap. Y.Y. akupujúca-žalovanákúpnuzmluvu,ktorejpredmetom
bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Poltár, katastrálny odbor, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., D. B. Y., v okrese Poltár za
dohodnutú kúpnu cenu 92.000 Eur.

Súčasne v ten istý deň uzavreli žalovaná s manželom U. I. Dohodu o zúžení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do notárskej zápisnice č. N332/2014 Nz19036/2014 NCR1s 19420/2014
napísanej notárkou JUDr. Martou Jurinovou so sídlom v Lučenci, Ul. Št. Moyzesa č. 53 a ňou podľa
§ 143a Občianskeho zákonníka s účinnosťou odo dňa 21.05.2014 sa dohodli tak, že: „... nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa

v katastrálnom území Kalinovo, v obci Y. v okrese Poltár k. ú.: Parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape:
Parcelné číslo Druh pozemku Výmera v m2
8/2 Záhrady 25979/1 Zastavané plochy a nádvoria 786
9/2 Zastavané plochy a nádvoria 265
9/3 Zastavané plochy a nádvoria 33

9/4 Zastavané plochy a nádvoria 200
Stavba: Súpisné číslo XX Rodinný dom na parcele číslo 9/2, Letná kuchyňa na parcele č. 9/3, Stodola
na parcele č. 9/4 budú tvoriť výlučné vlastníctvo žalovanej v celosti, v 1/1-ine. Manžel - účastník č. 2 U. I.
s takýmto nadobudnutím majetku bezvýhradne súhlasí. V 3. Ohľadom nevymenovaného majetku bude
platiť zákonný režim nadobúdania do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súlade s platnými

právnymi predpismi SR.“
Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva dňa 09.06.2014 rozhodnutím
č. V XXX/XXXX, právne účinky vkladu nastali 09.06.2014.

12. Dňa 24.08.2016 uzavrela žalovaná - predávajúca s kupujúcimi p. N. Z. Z. I. J. Z. kúpnu zmluvu
predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva

č. XXX za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 80.000 Eur. Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor povolil
vklad vlastníckeho práva rozhodnutím č. V XXX/XXXX dňa 09.09.2016, právne účinky vkladu nastali
09.06.2016.

13. Medzi stranami bol spor o neúčinnosť právneho úkonu Dohody uzatvorenej medzi žalovanou a

jej bývalým manželom za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohodou o zúžení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s účinnosťou odo dňa 21.05.2014 sa dohodli o tom, že
nehnuteľnostizapísanénalistevlastníctvač.XXXvedenomOkresnýmúradomPoltár,katastrálnyodbor,
nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., obci Y. a okrese Poltár budú tvoriť v celosti vlastníctvo
žalovanej a žalovaná ich kúpila kúpnou zmluvou uzavretou dňa 21.05.2014 od predávajúcej p. Y. Y. za

dohodnutú cenu 92.000 Eur. Vklad bol povolený dňa 09.06.2014, právne účinky nastali dňa 09.06.2014
a rozhodnutím Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor č. V XXX/XXXX.

14. V zmysle záverov odvolacieho súdu súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s navrhnutými
listinnými dôkazmi predloženými zástupcom žalovanej na pojednávaní dňa 23.06.2021 a zistil, že

zmluvu o združení uzatvorenú podľa § 829 až 841 Občianskeho zákonníka uzavreli N. W. a U. I.
dňa 12.04.2010 s účinnosťou odo dňa 14.03.2010, kúpnu zmluvu na súbor vecí tvoriacich prevádzku
zberných surovín uzavreli predávajúci 1/: N. W. W., D. XXX, XXX XX Š.J., V.: XX XXX XXX a predávajúci
2/U. I., V.: XX XXX XXX G. G. Č.J. XX, XXX XX H. a kupujúci: W. I. M., G..M..B.., V.: XX XXX XXX,
G. G. I.Š. X. XXXX, XXX XX W. a kúpnu zmluvu stroje, zariadenia a stavby zo dňa 04.05.2012, ktorú

uzavreli predávajúci 1/ N. W., D. XXX, XXX XX Š., predávajúci 2/ U. I., Č. XX, XXX XX H. a kupujúci W.
I. M., G..M..B.., V.: XX XXX XXX, G. G. I. X. XXXX, XXX XX W..
Súčasne súd vykonal výsluch žalobcu - strany sporu na zistenie, či dlžník vlastní majetok, ako to tvrdí
žalovaná, ktorý by postačoval na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
Žalobca tvrdil, že od dlžníka (U. I.) mal informácie o tom, že „mali ranč, ten predali a iné nemali nič“.

Dlžník mu najmä v telefonických rozhovoroch, keďže žalobca ho opakovane volal, opakoval, že nič
nevlastní, že musí ísť bývať do podnájmu a to isté žalobcovi povedal aj súdny exekútor. V priebehu
oddĺženia dlžníka žalobca prihlásil svoju pohľadávku a nakoniec mu prišlo oznámenie uverejnené vo
vestníku, že dlžník nevlastní nič. Predloženým listinným dôkazom na pojednávaní dňa 23.06.2021
uviedol, že bol súčasťou občianskeho združenia v X., pozná pána W., na ktorého miesto nastúpil U.

I.. Združenie sa zaoberalo spracovaním druhotných odpadov - kovošrot, malo majetok, pozemok, bola
to firma. Majetok občianskeho združenia bol po vystúpenú žalobcu z neho v sume asi 10-15 miliónov
slovenských korún. Z občianskeho združenia žalobca vystúpil preto, že prišiel za ním U. I., povedal mu,
že má dlhy, bol v kontakte s mafiánmi. Žalobca mal syna, bol dospelý, tiež požičal nejaké peniaze od I.,
žalobca sa preto rozhodol, že svoj podiel v občianskom združení odstúpi U. I., ktorý si vyplatí svoje dlhy

a „syn žalobcu bude z toho vonku“. U. I. mal svojho advokáta, navrhol vyúčtovanie, ekonomický rozbor,
žalobca s tým súhlasil a tak bola uzavretá Zmluvy o pôžičke peňazí dňa 03.03.2010 medzi žalobcom
a U. I..

15. V konaní súd vypočul svedka U. I. na pojednávaní dňa 28.11.2018. Svedok tvrdil, že so žalobcom

mali obchodné vzťahy, pozná ho 10 rokov, ale o „žiadnu pôžičku fyzicky medzi nami nikdy nešlo“. Tvrdil,
že so žalobcom obchodovali spolu, žalobcov syn ho pripravil o sumu okolo 8 miliónov korún, ktoré musel
zaplatiť. Keďže išlo o syna žalobcu, so žalobcom sa dohodli, že to skúsia nejako urovnať. Dohodli
sa na tom, že žalobca prevedie svoj podiel vo firme, ktorého cenu určil sumou 10 miliónov a z nej 2milióny tvorili vlastne sumu pôžičky, o ktorú ide v tomto spore. Dohoda medzi ním a žalobcom bola taká,
že mu peniaze bude splácať v splátkach vtedy, keď pôjde firma a bude sa jej dariť. Keď firmu prevzali
zistili, že nie je v takej kondícii a firme sa jednoducho nedarilo. Nemal z čoho žalobcovi pôžičku zaplatiť.

Tvrdil, že o jeho obchodných aktivitách žalovaná nevedela. O jeho finančných ťažkostiach zistila vtedy,
keď vzali úver z banky 100.000 Eur, čím však došlo k veľmi vysokému nárastu mesačnej splátky zo
sumy 1.700 Eur na 2.400 až 2600 Eur. Žalovaná iniciovala predaj domu, iniciovala uzavretie Dohody na
podnet svedka, pretože chcel ochrániť deti, ktoré si so žalovanou osvojili, nevedel však ako. Z predaja
domu v sume 340 až 350 tisíc Eur vyrovnali dlh v banke, zo zvyšku si kúpila žalovaná nehnuteľnosť,

svedkovi dala 1-izbový byt a ešte boli nejaké peniaze z predaja nábytku, ktorý dostal svedok, použil ich
pre svojich veriteľov.

16. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 21.05.2014 veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok

proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( §
116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď

druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň

10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

17. Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech.18. Zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde, aby súd určil, že
dlžníkove úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné, čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej

osobe a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Uvedený postup vo svojej podstate procesným spôsobom umožňuje
zasiahnuť do hmotnoprávnych vecných vzťahov. Dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu vo vzťahu ku
konkrétnej osobe je však možné iba autoritatívnym výrokom súdu. Uplatniť toto právo je možné iba
žalobou na súde. Určenie aktívnej a pasívnej legitimácie odporovateľnosti legitimovaného subjektu

musí byť založené na existencii a) záväzkového vzťahu žalobcu alebo dlžníka a b) vo vzťahu dlžníka
a tretej osoby, ktorá sa má stať nástupcom majetkových hodnôt dlžníka (alebo právnym nástupcom
tretej osoby), prípadne je dlžník v inom vzťahu s takouto treťou osobou. Z ustanovení zákona vyplýva,
že pasívne legitimovanou osobou sú blízka osoba (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka), u ktorej
sa predpokladá vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, blízka osoba (§ 42a ods. 3 Občianskeho
zákonníka), u ktorej sa predpokladá vedomosť platí vyvrátiteľná domnienka vedomosti o úmysle ukrátiť

veriteľa dlžníka. Všeobecne platným predpokladom pasívnej legitimácie však je, že je to osoba, ktorá
mala z odporovateľného úkonu prospech (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre určenie toho, voči
akýmúkonomjemožnéodporovaťbuderozhodujúceto,čitýmtoúkonomdochádzakzmenám(prevodu)
majetkových hodnôt na tretiu osobu. Dôvody odporovateľnosti právneho úkonu: a) pohľadávka veriteľa
je vymáhateľná, b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, c) právny úkon bol

uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky
(infrauden creditoris).

18.1 a) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná (zákonné ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka) - predpokladá sa, že ten, kto hodlá podať žalobu, má voči dlžníkovi, ktorý uskutočnil úkon,

ktorého účinnosť je napadnutá, „vymáhateľnú pohľadávku“. Podľa aplikačnej praxe, pod vymáhateľnou
pohľadávkou je treba rozumieť nielen pohľadávku na vymoženie ktorej má žalobca voči dlžníkovi
exekučný titul, ale za vymáhateľnú pohľadávku je teda treba považovať pohľadávku, ktorá:
- bola vymáhateľná v dobe, keď dlžník úkon uskutočnil, alebo
- v dobe, keď dlžník uskutočnil úkon, ešte nebola vymáhateľná, ale takou bola v čase rozhodnutia súdu

(NS ČR sp. zn. 28Cdo 3538/2011).
Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd konštatuje, že dňom právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č.k. 44C/84/2013-57 zo dňa 04.11.2013, dňa 14.12.2013 (v časti istiny a úrokov z
omeškania) sa stala pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 66.388 Eur s príslušenstvom od dlžníka -
bývalého manžela žalovanej vymáhateľnou. Preto sa súd v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu

už nezaoberal tvrdeniami žalovanej o tom, že nemala informácie ohľadom existencie pôžičky, ale ani
tým, že nebola účastníčkou zmluvy o pôžičke.

18.2 b) druhou podmienkou je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď bol právny úkon uskutočnený. Ak daným úkonom dochádza k prevodu

nehnuteľnosti, nadobudnutie vlastníctva nastane až právoplatným rozhodnutím o vklade vlastníctva
v katastri nehnuteľnosti, v aplikačnej praxi prevláda názor, že v takomto prípade treba lehotu troch
rokov počítať až týmto vkladom. V uvedenom spore nastali právne účinky vkladu vlastníckeho práva
dňa 09.06.2014 (Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor povolil vklad rozhodnutím č. V XXX/XXXX zo
dňa 09.06.2014). Žalobca doručil súdu žalobu dňa 30.03.2017, čiže včas (§ 42a ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

18.3 c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa - ide o tretiu podmienku vyplývajúcu
z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je rozhodujúce, či tento úmysel ukrátiť
veriteľa bol adresný vo vzťahu k žalobcovi, teda v prípade, ak má dlžník viac veriteľov, stačí, ak je

všeobecnedanýúmyselukrátiťktoréhokoľvekveriteľa.Vúmysleidetedaosubjektívnustránkunastrane
dlžníka. Z toho dôvodu je osobitne významná otázka dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
preukázať zavinenie vo forme úmyslu. Toto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Úmysel žalobcu však
nebude daný vtedy, ak dlžník nemá preukázateľne iný majetok, z ktorého je možné pohľadávku žalobcu
uhradiť. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť

svojho veriteľa. Hoci v zásade platí, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel
zaťažuje žalobcu, v prípade, ak došlo k úkonu medzi dlžníkmi a jemu blízkymi osobami, úmysel dlžníka
skrátiť veriteľa zákon predpokladá, že je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel
dlžníka skrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Stačí, akje preukázané, ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa, a pre prípad, že dôjde ku
skráteniu, s tým je uzrozumený. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v
priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za

osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu. Príbuznými v priamom rade sú bez obmedzenia všetci predkovia a potomkovia.

18.4 d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky (infrauden creditoris). Jednou
zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto práva je

to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa (§ 42a ods. 1 v spojení aj s § 42b ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Pod ukrátením veriteľa je treba rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní
uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že došlo k ukráteniu zaťažuje žalobcu. K ukráteniu veriteľa môže dôjsť aj bezodplatným
úkonom dlžníka. Ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu, že osoby
blízke dlžníkovi o úmysle dlžníka daným úkonom ukrátiť veriteľa vedeli. Preto ich zaťažuje dôkazné

bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Pre úspešnosť žalovanej v konaní bolo jej povinnosťou preukázať, že ani
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka (bývalého manžela) ukrátiť svojho veriteľa t.j.
svojho žalobcu.

19. Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V prejednávanom spore právny
úkon, ktorému žalobca odporoval predstavuje Dohodu, ktorú uzavreli: žalovaná s bývalým manželom
(dlžníkom žalobcu podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/84/2013-57) dňa 21.05.2014
do notárskej zápisnice, bola právnym úkonom medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou - manželkou

podľa § 116 Občianskeho zákonníka, lebo bola uzavretá za trvania ich manželstva. Ako konštatoval
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/163/2007 zo dňa 17.12.2008: „pre splnenie podmienok
odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony
medzi dlžníkmi a osobou blízkou, je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie
veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby

o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukázať, že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej
starostlivosti rozpoznať.“ Súd skúmal, či Dohoda ukracuje veriteľa alebo nie, pričom dospel k záveru, že
veriteľa ukracuje, pretože uzavretím Dohody sa majetok jeho dlžníka v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov jednoznačne zmenšil, nakoľko týmto úkonom sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX nadobudnutej z kúpnej ceny v celosti patriacej do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uzavretím Dohody sa bývalý manžel - dlžník žalobcu zbavil
celého svojho majetku a žalovaná následne tiež predala nehnuteľnosť kúpnou zmluvou uzavretou dňa
24.08.2016, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom pod č. V XXX/
XXXX zo dňa 09.09.2016. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu,

lebo je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky, ktorá v čase odporovaného právneho úkonu existovala, čo
bolo preukázané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/84/2013-57 (Dohoda
o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov t.j. odporovaný právny úkon bola uzavretá dňa
21.05.2014). Následkom tohto právneho úkonu - Dohody bol veriteľ ukrátený a pre neúspešnosť žaloby
bolo potrebné, aby žalovaná (na ktorej bolo dôkazné bremeno) preukázala, že úmysel svojho manžela

(ktorý sa v danom prípade predpokladá) nemohla rozpoznať ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti.
Žalovaná - osoba blízka dlžníkovi (manželka dlžníka) musí preukázať, či a akú činnosť (aktivitu) vyvinula
v dobe uzavretia odporovaného právneho úkonu, t.j. 21.05.2014, aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto
úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a, že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na
okolnosti prípadnú náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula

alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu
odporovacej žalobe ubrániť. Žalovaná v spore nepreukázala žiadnu činnosť (aktivitu) smerujúcu k tomu,
že úmysel dlžníka (bývalého manžela) ukrátiť veriteľa nemohla v dobe uskutočnenia odporovaného
právneho úkonu, aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Práve naopak, obrana žalovanej
spočívala v jej tvrdení, že ona vyvinula snahu a následne podnikla kroky smerujúce k uzavretiu zmluvy o

navýšení hypotekárneho úveru o 100.000 Eur, o predaji nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov v katastrálnom území H. na liste vlastníctva č. XXX v hodnote 342.000 Eur a najmä v tom,
že prinútila manžela, aby dňa 21.05.2014 uzavreli Dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (podľa vlastného tvrdenia preto, aby zabezpečila sebe a deťom strechu nad hlavou). Žalovanápotvrdila, že nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. 948 kúpila do svojho výlučného vlastníctva
z prostriedkov tvoriacich masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nenamietala ani to, že ju
neskôr predala dňa 09.09.2016 N.T. Z. Z. J. Z.. Žalovaná potvrdila, že vedela o dlhoch manžela U.Á.

I. v čase uzatvárania ukracujúceho právneho úkonu t.j. Dohody, sama sa snažila prispieť k splateniu
dlhov tým, že sa zamestnala resp. bola pestúnkou a za danej situácie i v zmysle záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 30Cdo/4885/2010 z 28.02.2011, na ktoré v konaní poukázal žalobca,
musela byť uzrozumená s tým, že niektorý veriteľ môže od dlžníka požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky aj z majetku, ktorý žalovaná nadobudla na základe právneho úkonu - Dohody, ktorým bol

veriteľ, t.j. žalobca ukrátený.

20. Súd výpoveďou žalobcu - strany sporu mal potvrdené skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe a tiež
preukázané, že uzavretím Zmluvy o pôžičke peňazí dňa 03.03.2010 s dlžníkom U.B. I.B. sa tento
zaviazal zaplatiť žalobcovi poskytnutú pôžičku v sume 66.388 Eur na požiadanie dlžníka, pričom tento
dlh bol právoplatne priznaný žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/84/2013-57

dňa04.11.2013.Pokiaľideolistinnédôkazypredloženénapojednávanídňa23.06.2021tiepodľanázoru
súdu len preukazovali vzájomné vzťahy obchodných subjektov, ale aj fyzických osôb vrátane U. I. o
tom, že došlo k predaju obchodného podielu žalobcu (čo nakoniec potvrdil aj svedok I.) a žalobca to ani
nepoprel. Týmito listinnými dôkazmi sa žalovanej nepodarilo preukázať svoje tvrdenie, že dlžník U.Š. I.
vlastní majetok, ktorý by postačoval na to, aby sa z neho veriteľ - žalobca uspokojil. Zo strany žalovanej

išlo len o snahu upriamiť pozornosť na veľkosť majetku dlžníka, ktorý vlastnil (hoci vie, že prebieha
iné súdne konanie v ktorom sú vykonávané dôkazy aj listinami vyššie citovaných právnych úkonov, čo
vyplynulo z výpovede zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 23.06.2021).
Výpoveďou svedka I. mal súd preukázané, že o svojej ťaživej finančnej situácii povedal žalovanej, lebo
dlhy už nevedel splácať, nevedel nájsť riešenie a preto žiadal žalovanú, aby to riešenie našla ona.

Riešením bola Dohoda o zúžení BSM ktorú žalovaná a svedok uzavreli. Vo vzťahu k uzavretej Zmluve o
pôžičke so žalobcom, výpoveď svedka súd hodnotil ako snahu o zbavenie sa zodpovednosti i napriek
tomu, že si bol vedomý, že musí žalobcovi splátky splácať, čo však nikdy neurobil, ale začal sa zbavovať
svojho majetku.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Keďže žalobca v jednej žalobe uplatnil dva samostatné nároky, postupuje sa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne.
Žalobca bol úspešný o určení právne neúčinnej Dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (výrok I. rozsudku) a preto má zásadne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od
žalovanej (výrok II. rozsudku).

24. Žalobca uplatnil od žalovanej aj nárok o zaplatenie sumy 46.000 Eur, ktorý vzal späť, súd konanie o
zaplatenie náhrady v sume 46.000 Eur od žalovanej zastavil (výrok II. rozsudku č.k. 8C/36/2017-146 a

odvolací súd odvolacie konanie vo vzťahu k tomuto výroku zastavil (výrok I. uznesenia Krajského súdu
Banská Bystrica č.k .15Co/142/2019-225 zo dňa 02.07.2020).
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zastavila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Žalobca späťvzatím žaloby zavinili zastavenie konania, je povinný nahradiť
žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu zo zaplatenia sumy 46.000 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.