Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, March 27, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620200425
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2620200425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu L. Z., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom X. XX, právne zastúpený JUDr. Beáta Jankovičová, advokátka, so sídlom Robotnícka 58/21,
Senica, proti žalovanému Z. K., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom bytom Z. ulica XXX/XX, K., o
zaplatenie 640,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Senica č. k. 11C/8/2020 - 136 zo dňa 26.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Odvolanie žalovaného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, alebo „súd prvej inštancie“,
eventuálne „okresný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok). O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti

žalovanému zaplatiť mu sumu 640,- eur s 5 %-nými úrokmi z omeškania od 10. 05. 2019 do zaplatenia a
to z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy ohľadne palivovej sústavy, v dôsledku čoho požiadal žalovaného
o vrátenie kúpnej ceny vo výške 640,- eur, pričom ako dôkaz kúpy predložil čestné prehlásenie svedka
K. L..

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 457, § 597, § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby vzhľadom na nevyjadrenie vzájomnej podmienenosti

v petite žaloby žalobcom, ktorý odkúpil od žalovaného palivovú sústavu, následne z dôvodu vád tejto
sústavyodstúpilodkúpnejzmluvy,vdôsledkučohodošlokzrušeniuzmluvyspovinnosťoujejúčastníkov
navzájom si vrátiť vzájomné plnenia. Žalobca sa nemohol domáhať vrátenia kúpnej ceny bez vyjadrenia
podmienenosti daného plnenia nárokom druhej strany, bolo by tomu tak dôvodné len vtedy, kedy v čase
rozhodovania už bol podľa zrušenej zmluvy plnil, čo z vykonaného dokazovania preukázané nebolo,
keďže žalobca žalovanému palivovú sústavu neodovzdal.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len ,,CSP“) tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich
neuplatnil.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie, eventuálne ho zruší a vec vráti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podstatou jeho odvolacích námietok bolo nesprávne právne posúdenie veci a iná vada konania
majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil s právnym názorom prvoinštančného
súdu a poukázal na § 131 CSP, podľa ktorého môže žalobou uplatniť iba práva, t. j. nemôže sa domáhať
uloženia povinnosti proti sebe samému, resp. domáhať sa práva v prospech žalovaného, ktorý je v

spore protistranou s protichodným záujmom na výsledku sporu a tiež nie je jeho povinnosťou suplovať
procesnú aktivitu na strane žalovaného, ktoré mu nič nebráni uplatniť svoje práva prostredníctvom
vzájomnej žaloby. Opačný výklad ustanovení CSP ako uviedol prvoinštančný súd je popieraním princípu
kontradiktórnosti konania a ďalších inštitútov. Neexistuje zákonný dôvod, aby ho malo zaťažovanie
uplatňovanie nároku v prospech žalovaného, ktorému nič nebráni chrániť si svoje práva rovnakým
spôsobom ako jemu podľa zásady „právo patrí bdelým“. Zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR. Na to, aby sa mohol domáhať splnenia svojho záväzku postačuje, že je pripravený
splniť záväzok druhej strany podľa § 560 OZ, pričom svoju pripravenosť vyjadril počas výsluchu
na pojednávaní a preukázal ju aj tým, že dňa 16.07.2021 odoslal cestou kuriérskej služby zásielku
žalovanému, čoho dôkazom je potvrdenie o prevzatí zásielky na odovzdanie zo dňa 16.07.2021,
pričom procesná iniciatíva na splnení záväzku protistrany je plne v jej dispozičnej sfére, teda sa

môže domáhať plnenia formou vzájomnej žaloby. Za predpokladu, že súd trval na závere o povinnosti
vyjadrenia vzájomného plnenia, mal postupovať podľa § 216 ods. 2 CSP a teda mohol prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa domáhal, teda ingerencia súdu do formulácie žalobného
návrhu bola prípustná. Od žalovaného požadoval ničím nepodmienené plnenie a to napriek tomu,
že by mal podľa práva požadovať plnenie podmienené, teda požadovaním nepodmieneného plnenia

žaluje viac ako mu náleží, keďže podmienené plnenie je vždy menej ako plnenie nepodmienené,
preto súd pri prejednaní sporu s absentujúcim vyjadrením podmienenosti v žalobe musí identifikovať či
požadované plnenie je alebo nie je podmienené a keď zistí že je podmienením, je povinný mu priznať
menej ako žaluje a do výroku vložiť doložku vyjadrujúcu synalagmaticitu. Preto výrok prvoinštančného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobu nemal zamietnuť, ale mal rozhodnúť

tak, ako žiadal v žalobe alebo alternatívne mu mal priznať nárok a zároveň ho zaviazať na plnenie
synalagmatickej povinnosti voči žalovanému bez vyžadovania jeho aktivity formou doplnenia petitu
žaloby. Za predpokladu nestotožnenia sa s jeho právnym názorom opravil petit žaloby, podľa ktorého
okrem požadovaného peňažného plnenia od žalovaného doplnil aj svoju povinnosť vrátiť žalovanému
palivovú sústavu, ktorú od neho kúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2019. Odstránenie

nedostatkov petitu je možné aj opravou, nejde o zmenu žaloby, pretože opravou petitu o doplnenie
povinnosti vrátiť žalovanému palivovú povinnosť nepodáva návrh, ktorým by rozširoval uplatnené právo
alebo si uplatňoval iné právo.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonnej lehote aj žalovaný avšak nie voči

zamietnutiu žaloby ani voči nepriznaniu trov konania, ale voči skutkovým zisteniam prvoinštančného
súdu, ktorý podľa neho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyčítal prvoinštančnému súdu, že
okresný súd mal od neho vedomosť o informáciách poskytnutých vyšetrovateľovi pri výsluchu, teda že
nebol priamym predajcom na čo mu vyšetrovateľ uviedol, že zápisnicu o jeho výsluchu bude spisovať
od jeho odovzdania palivovej sústavy žalobcovi, keďže predajca nebol prítomný pri sprostredkovaní

predaja, ktorú skutočnosť okresný súd účelovo zneužil a svojvoľne ho označil za predajcu a nie
sprostredkovateľa predaja palivovej sústavy. Rovnako okresný súd ignoroval svedectvo svedka L.,
ktorý potvrdil, že pri odovzdávaní palivovej sústavy zreteľne počul, že vlastníkom palivovej sústavy je
tretia osoba. Tiež poukázal na vyjadrenie žalobcu o testovaní palivovej sústavy v Detve bez dokladu,
čo spochybňovalo tvrdenie o vadnosti predmetnej sústavy. Rovnako nesúhlasil s konštatovaním

prvoinštančného súdu, že z výsledkov testov vstrekovačov nebolo zrejmé, že testované vstrekovače
sú resp. boli súčasťou palivovej sústavy a tiež, že vada palivovej sústavy bola preukázaná výpoveďou
svedka L.. Tendenčnosť okresného súdu preukazuje neuloženie povinnosti úhrady trov konania súdom
žalobcovi z dôvodu, že bol v spore neúspešný.

8. Žalobca podaním - doplnením doručeným prvoinštančnému súdu 01.09.2021 doplnil odvolanie o
nové skutočnosti, ktoré nastali po podaní odvolania a bez viny ich nemohol uviesť a predložiť dôkazy.
Zásielku obsahujúcu náhradné diely palivovej sústavy žalovaný odmietol prevziať, a preto bola vrátená
jeho právnej zástupkyni ako nedoručená dňa 19.07.2021. Splnil si teda svoju povinnosť a palivovúsústavu opakovane vracal žalovanému, ktorý odmietol tovar prevziať, pričom prvýkrát sa tak stalo v deň
uplatnenia reklamácie a druhýkrát cestou kuriérskej spoločnosti, v dôsledku čoho sa dostal žalovaný
do omeškania.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na jeho odvolanie. Podľa neho žalobca svojvoľne
zmaril realizáciu reklamácie, keďže mal snahu iba vziať si peniaze, ktoré mu chcel po prevzatí palivovej
sústavy vrátiť pod podmienkou spísania záznamu o reklamácii a tiež pod podmienkou overenia si,
či sa jedná o vstrekovače, ktorých predaj sprostredkoval, pričom palivovú sústavu nemal záujem mu

odovzdať. Žalobca mu tiež odmietol poskytnúť základné údaje (meno, priezvisko a adresu trvalého
pobytu), v dôsledku čoho nebolo možné spísať záznam o reklamácii a tiež nemal pri sebe predmetnú
palivovú sústavu, z ktorého dôvodu mu odmietol vrátiť kúpnu cenu. Pravdivosť jeho tvrdení potvrdzujú
aj svedectvá jeho synov. V danom spore bol sprostredkovateľom, pretože kúpna zmluva bola uzavretá
priamo s Z. M., ktorý palivovú sústavu ponúkol na predaj v jeho zastúpení, nešlo o podnikateľa a
došlo k uzavretiu len neobchodnej, ústnej kúpnej zmluvy. Zároveň poukázal na ust. § 624 OZ ohľadne

uplatňovania vád pri kúpe použitých vecí. Podľa neho sa žalobca pokúsil o zrealizovanie reklamácie
až po 27 mesiacoch od prevzatia sústavy, čo je nepodstatné, keďže nielen na nový, ale iný tovar je
stanovená maximálna doba záruky 24 mesiacov a pôvodný vlastník palivovej sústavy predávajúci Z.
M. medzičasom zomrel. Kuriérom odovzdaná zásielka bola bez možnosti overenia palivovej sústavy za
prítomnosti oboch strán, preto ju odmietol prevziať, pričom bola odoslaná i po záručnej lehote.

10. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario len v rozsahu
odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1
CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolanie žalovaného podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd
konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, prvoinštančný súd predmetnú vec
skutkovo aj právne správne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení

neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak prvoinštančný súd ich náležitým
spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky). Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, a to nielen
jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti podľa § 191 CSP a na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, v celom rozsahu zdieľa i
jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na

správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalobcovi.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcu

vznesené a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzásadnejšie
aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.17. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že medzi účastníkmi
po odstúpení od zmluvy vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého je povinnosť vrátiť
druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal; vzhľadom na uvedené bol okresný súd toho názoru, že žalobca

sa nemohol domáhať vrátenia kúpnej ceny bez toho, aby vo svojom návrhu (žalobe) vyjadril vzájomnosť
a podmienenosť práv a povinností účastníkov.

18. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Z predmetného zákonného ustanovenia, ale aj zo súdnej praxe vyplýva, že ustanovenie § 457 OZ
upravuje okrem spôsobu aj rozsah povinností účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy k vráteniu
vzájomného plnenia, a uplatní sa v prípade, že na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obidve
strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je kúpna zmluva, kde sú práva a povinnosti
oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené, rovnako tak sú podmienené ich nároky na vrátenie

už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo bola zrušená. Obidve zmluvné strany sú zároveň
povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa
neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Tento synalagmatický vzťah vyplýva priamo zo zákona.

20.Zuvedenéhoprepreskúmavanýprípadpotomplynie,žepokiaľsiúčastníciplnilipodľakúpnejzmluvy

zo dňa 09.04.2019 (žalobca prevzal palivovú sústavu a žalovaný prevzal kúpnu cenu 640,- eur), vznikol
medzi nimi synalagmatický záväzok zo zákona podľa § 457 OZ a obe strany boli povinné toto plnenie
vzájomne vrátiť, keďže žalobca tvrdil, že od kúpnej zmluvy odstúpil (zmluva sa zrušila) z dôvodov, že
palivová sústava má vady, je v nepoužiteľnom stave.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2019
sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 640,- eur, čo predstavovalo zaplatenú kúpnu
cenu. Svoju žalobu ale nepodmienil aj vzájomným plnením, a to vrátením palivovej sústavy žalovanému.
Z dôvodu, že žalobcom navrhovaný žalobný petit neobsahuje vzájomné plnenia, t. j. synalagmatický
záväzok podľa § 457 OZ, nebolo možné žalobe vyhovieť. Žalobca by sa mohol domáhať vrátenia svojho

samostatného plnenia, t. j. kúpnej ceny iba vtedy, ak by sám nemal povinnosť vrátiť žalovanému plnenie,
t. j. palivovú sústavu. Dôvody a závery rozsudku okresného súdu rešpektujú tak názory právnej teórie,
ako aj súdnej praxe, ktorá je v skúmanej otázke stabilizovaná. Nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej
alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Takejto
žalobebysúdmoholvyhovieťlenvtedy,kebyvovýrokurozsudkumoholvyjadriťsynalagmatickýzáväzok

oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z oboch strán (porovnaj R 26/1975).
Uvedené podporuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/2014 z 19.
marca 2014.

22. Vzájomná synalagmatická povinnosť strán neplatnej (zrušenej) kúpnej zmluvy nie je stotožniteľná

s ustanovením § 216 CSP s danou možnosťou prekročiť návrhy strán sporu, ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi nimi (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 119/2014 z 19. marca 2014).

23. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že palivovú sústavu žalobca nevrátil. Za tohto stavu okresný

súd nemohol prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov zrušenej
zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia. Preto aj táto odvolacia námietka žalobcu nebola dôvodná.

24. Za nedôvodnú považoval odvolací súd tiež odvolaciu námietku žalobcu o jeho pripravenosti plniť
záväzok druhej strany a z daného dôvodu nepotrebnú formuláciu žalobného návrhu, teda navrhnúť

uloženie povinnosti sebe samému. Ako už bolo vyššie uvedené potreba správnej formulácie žalobného
petitu, ktorý vzhľadom na synalagmatický záväzok musí obsahovať vzájomné plnenia, ani argument
žalobcu o nutnosti procesnej iniciatívy žalovaného na splnení záväzku protistrany formou vzájomnej
žaloby je neopodstatnený a právne neudržateľný.

25. Rovnako je v danej súvislosti nedôvodná odvolacia námietka žalobcu o neexistencii zákonného
dôvodu ho zaťažovať uplatňovaním nároku v prospech žalovaného, ktorému nič nebráni chrániť svoje
práva rovnakým spôsobom v zmysle zásady ,,právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt", pričom
najtypickejšímprejavomuvedenejzásadysúnajrôznejšiehmotnoprávnečiprocesnoprávnelehoty,ktorénositeľov práv nútia, aby nielenže uplatnili svoje nároky správnym spôsobom, ale aby ich hlavne uplatnili
včas.

26. Vzhľadom na vyjadrený právny názor odvolacieho súdu o potrebe formulácie žalobného petitu,
poukaz žalobcu na predmetnú základnú zásadu slovenského súkromného práva nemá opodstatnenie.

27. Pokiaľ ide o podanie žalobcu zo dňa 01.09.2021, ktoré malo byť doplnením odvolania (na č. l. 161
spisu), odvolací súd poukazuje na uplynutie 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania, vrátane

doplnenia odvolania v tejto lehote (§ 365 ods. 3 CSP), preto na predmetné podanie a argumenty v ňom
uvedené odvolací súd neprihliadol.

28. K odvolaniu žalobcu odvolací súd poukazuje na nemožnosť zmeny žaloby v odvolacom konaní §
371 CSP, pričom odvolací návrh žalobcu je jednoznačne zmenou žaloby a nejde v žiadnom prípade o
opravu petitu žaloby.

29. Odvolací dôvod o inej vade konania žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom neodôvodnil.

30. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1
písm. d) CSP] je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia.

31. Odvolací súd však inú vadu v postupe prvoinštančného súdu nezistil.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, pričom žalovaný sa
náhrady trov konania pred prvoinštančným súdom výslovne vzdal (na č. l. 135 spisu).

33. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný síce podal odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, ale podľa obsahu odvolanie žalovaného napádalo
dôvody uvedené v rozsudku okresného súdu, ktorý ale rozhodol v konečnom dôsledku v jeho prospech
a odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

34. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

35. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá

obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu
(procesnému) rozhodnutiu. Deje sa tak v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného
neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné, alebo ak odvolanie nemá
stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

36. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti odôvodneniu rozsudku okresného súdu nie je prípustné,
a preto odvolanie žalovaného podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.

37. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto by mu podľa
vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu
odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli,

odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvozmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.