Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, March 27, 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10Csp/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622200779
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6622200779.1

Uznesenie

OkresnýsúdLučenecvsporežalobkyne:F.,zast.:JUDr.PavelPolakovič,advokát,sosídlomDetvianska
14, Bratislava proti žalovaným: 1/ E. a 2/ EKONOMIK SERVIS s.r.o. so sídlom Trieda SNP 58, Košice,
IČO: 36 569 747, o určenie neplatnosti právnych úkonov, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.03.2022

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.03.2022 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
- neplatnosti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ č. 2015/01 zo dňa
16.02.2015,
- neplatnosti dodatkov č. 2 až 9 k zmluve o úvere,

- neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané na LV č. XXXX,
- neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.10.2019 uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaný 1/ k nehnuteľnostiam v k.ú. G. zapísaným na LV č. XXXX,
- neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.05.2020 uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným 1/ k nehnuteľnostiam v k.ú. G. zapísaným na LV č. XXXX,

- neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ k nehnuteľnostiam v k.ú.
G. zapísaným na LV č. XXXX,
- určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. G. zapísaných na LV č. XXXX,
a to rodinný dom súp. č. XXXX, na parc. XXXX/X, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/
XXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2.

1.1. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný 2/ uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXX/XX
zo dňa 16.02.2015 podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni
finančné prostriedky v sume 11.500,- Eur v hotovosti alebo na účet do 7 dní po splnení podmienok, a
to: dlžník vystaví na veriteľa dve bianko zmenky, predloží opečiatkovaný návrh katastra záložnej zmluvy
K., dlžník predloží veriteľovi list vlastníctva s plombou na predmetné nehnuteľnosti s podaním návrhu

na vklad záložnej zmluvy. Účastníci dohodli úrok vo výške 200,- Eur za obdobie od poskytnutia úveru do
vrátenia peňažných prostriedkov. Úrok je splatný v deň poskytnutia peňažných prostriedkov, RPMN je
0%. Dlžník mal vrátiť peňažné prostriedky do 31.05.2015. Dlžník bol povinný pri porušení dohodnutých
povinností zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Eur, ktorá je splatná podľa lehoty veriteľa, resp. do
3 dní od výzvy. Pokutu možno ukladať opakovane. Účastníci si tiež dohodli úrok z omeškania vo výške
0,25% denne z dlžnej sumy.1.2. Následne účastníci asi uzatvorili dodatok č. 2 a 3, ktoré žalobkyni neboli odovzdané. Potom bol
spísaný dodatok č. 4 zo dňa 10.11.2016, podľa ktorého ku dňu 09.11.2016 dlží žalobkyňa sumu 14.550,-
Eur a vyplatená bola nová čiastka vo výške 12.550,-Eur, splatnosť celej sumy 27.100,-Eur bola ku dňu

31.01.2017. Nasledoval dodatok č. 5 zo dňa 30.1.2017 s dlžobou 27.100,- Eur a novým termínom
splatnosti k 28.02.2017. Nasledoval dodatok č. 6 zo dňa 27.02.2017 s dlžnou sumou 27.100,- Eur
s povinnosťou splatenia sumy 1.620,- Eur do 30.05.2017, výška istiny mala byť 25.480,-Eur. Veriteľ
následne mal do 30.06.2017 vyplatiť dlžníkovi sumu 5.670,- Eur, celková výška dlhu tak dosiahne sumu
31.150,- Eur so splatnosťou do 30.09.2017. Následne bol vypracovaný dodatok č. 7 z 25.09.2017 s

dlžobou 31.150,- Eur, veriteľ vyplatí do 31.12.2017 sumu 5.850,- Eur, celkovo dlžná suma 37.000,- Eur.
Následne bol vypracovaný dodatok č. 8 z 05.03.2019 s dlžobou k 04.03.2019 vo výške 44.000,- Eur so
splatnosťou do 28.02.2018. Dlžníkovi bola poskytnutá dňa 23.01.2018 ďalšia istina v sume 4.000,- Eur a
dňa 09.02.2018 vo výške 3.000,- Eur, ďalej bola poskytnutá istina vo výške 14.400,- Eur. Celková dlžná
suma predstavuje sumu 58.400,- Eur so splatnosťou do 31.03.2019. Dlžník uhradí zmluvnú pokutu vo
výške 1.000,- Eur a úrok za obdobie od 05.03.2019 do 31.03.2019 v sume 200,- Eur. Následne bol

vypracovanýdodatokč.9z03.07.2019,podľaktoréhoboldlhk02.07.2019vovýške58.400,-Eur,termín
splatnosti do 31.07.2019. Veriteľ vyplatí dlžníkovi sumu 11.600,- Eur v hotovosti pri podpise dodatku,
čím bude dlh 70.000,- Eur so splatnosťou do 31.07.2019.

1.3. Listom z 05.02.2019 vyzval veriteľ na splatenie sumy 44.000,- Eur a zmluvnú pokutu vo výške

12.000,- Eur, spolu 56.000,- Eur a upozornil na výkon záložného práva.

1.4. Nasledovala kúpna zmluva z 03.07.2019 uzatvorená medzi žalobkyňou a E. (žalovaným 1/),
predmetom ktorej zmluvy boli nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané na LV č. XXXX. Podľa tejto kúpnej
zmluvy mal kupujúci (žalovaný 1/) uhradiť na účet predávajúceho sumu 70.000,- Eur v prospech

EKONOMIK SERVIS s.r.o. do 31.07.2019. V čl. V. bod 8 zmluvy si účastníci dohodli, že predávajúca
odovzdá nehnuteľnosti do 31.12.2019 a ak tieto neodovzdá, môže si kupujúci od tejto vymáhať sumu
1.000,- Eur ako bezdôvodné obohatenie - primerané nájomné z dôvodu užívania.

1.5. Následne dňa 21.10.2019 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný 1/ zmluvu o budúcej zmluve, podľa

ktorej bol povinný žalovaný 1/ zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 70.000,- Eur na účet v Z.K
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX najneskôr do 31.05.2020.

1.6. Následne bola medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ uzatvorená zmluva o budúcej zmluve zo dňa
15.05.2020 na nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané na LV č. XXXX, podľa ktorej mal budúci kupujúci uhradiť

na účet budúcej predávajúcej č.ú. F. sumu 63.000,- Eur najneskôr do 31.5.2021 .

1.7. Rozhodnutím č. X. z 26.07.2019 katastrálny odbor prerušil katastrálne konanie a vyzval účastníkov
kúpnej zmluvy, aby v lehote do 30 dní odstránili vady návrhu na vklad, a to štátnu príslušnosť, predmet
návrhu na vklad a zoznam príloh v zmysle § 24 ods. l zákona o katastri nehnuteľností.

1.8. Podľa výpisov z účtov zaplatila žalobkyňa na účet žalovaného 2/ sumy: 450,- Eur 19.10.2016,
600,- Eur dňa 19.05.2016, 900,- Eur dňa 27.09.2017, 300,- Eur dňa 01.02.2016 Z., 1.400,- Eur v
prospech E.. Podľa výpisov z účtu žalobkyne (Z.) táto prijala od žalovaného 2/ sumy 115000,- Eur dňa

18.02.2015, 10.000,- Eur dňa 10.11.2016, 2.000,- Eur dňa 18.12.2017, 3.000,- Eur dňa 09.02.2018.
Podľa výdavkových pokladničných dokladov prevzala žalobkyňa od žalovaného 2/ 30.06.2017 sumu
5.670,- Eur, 10.11.2016 sumu 2.550,-Eur, 20.12.2017 sumu 3.850,- Eur, 05.03.2019 sumu 14.400,-Eur.
Podľavýdavkovýchpokladničnýchdokladovprevzalžalovaný2/odžalobkyne200,-Eurdňa05.03.2019,
1.000,- Eur dňa 05.03.2019. Niekedy v apríli 2020, kedy bol prvý lockdown, druh žalobkyne bol vyplatiť

IO. sumu 17.000,- Eur, ktorú sumu mu dala jeho matka a túto odovzdal InT. na benzínovej pumpe v
hotovosti, ako sa ide na K.. Peniaze žiadal IO. odovzdať v hotovosti.

1.9. Žalovaný 2/ uvádzal žalobkyňu do omylu, keď jej poskytoval pôžičku, pričom jej povedal, že pôžičku
môže kedykoľvek vrátiť a nezoberie jej rodinný dom. Neskôr, keď podpísala 9. dodatok zmluvy o úvere,

jej povedal, aby podpísala len pro forma kúpnu zmluvu, pretože ak túto nepodpíše, tak ju vysťahuje z
rodinnéhodomu,vktorombývala.Žalobkyňamalastrach,žežalovaný2/juvysťahujezrodinnéhodomu,
preto mu postupne podpisovala všetko, čo len chcel. Podobne uhradila na účet konateľa spoločnosti
P.umu 1.400,- Eur s tým, ako jej prikázal, že do správy v banke má napísať, že je to dar.1.10. Žalobkyňa si prvú sumu peňazí zobrala z dôvodu, že jej druh dlžil peniaze a hrozil mu veriteľ, že by
išiel do basy. Následne jej žalovaný 2/ povedal, že on jej bude poskytovať ďalšie pôžičky, aby mohla dať

peniaze druhovi. V tom období žalovaný 2/ dobre vedel, že žalobkyňa nemá príjem, z ktorého by vedela
zaplatiť úver. Podobne vedel, že žalobkyňa nemá žiadne iné nehnuteľnosti, ktoré by vedela predať a
z týchto by zaplatila úver. Taktiež vedel, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré založila, nie sú predajné,
pretože v týchto nehnuteľnostiach bývala i matka druha žalobkyne, ktorá potrebovala opateru. Táto v
predmetnom dome stále býva.

1.11. Žalobkyňa má nízke IQ a tak ako v minulosti, i dnes nerozumie, čo podpisovala a aký to má
význam. Žalobkyňa advokátovi vysvetlila, že P. jej povedal, že ju ešte krátko nechá v dome a potom
si ho prevedie a túto so svokrou a deťmi z domu vyhodí. Advokát si pozrel na portáli katastra list
vlastníctva a zistil, že rodinný dom je prevedený na žalovaného 1/ už od roku 2019. V roku 2019 mu bol
odobratý vodičský preukaz z dôvodu, že sa odmietol podrobiť psychiatrickému vyšetreniu. Označené

nehnuteľnosti majú cenu minimálne 170.000,- Eur.

1.12. Podľa vyjadrenia žalobkyne táto prevzala od žalovaného 2/ v spojení s úverom tieto sumy:
zmluva 18.02.2015 jej poukázal sumu 11.500,- Eur,
dodatok 3 - 05.08.2015 namiesto sumy 6.500,- Eur vyplatené 500,- Eur,

dodatok 4 - 10.11.2016 namiesto 12.550,- Eur vyplatené 10.000,- Eur a sumu 2.550,- Eur na doklad
nevyplatil,
dodatok 5 - 30.01.2017 0,
dodatok 6 - 27.02.2017 malo byť vyplatené 5.670,- Eur, skutočnosť 0,- Eur,
dodatok 7 - 25.09.2017 malo byť vyplatené 5.850,- Eur, vyplatené 30.06.2017 suma 5.670,-Eur,

vyplatené bolo 18.12.2017 suma 2.000,- Eur prevodom a 09.02.2018 suma 3.000,- Eur prevodom,
dodatok 8 - 05.03.2019 vyplatené 14.400,- Eur doklad nevyplatené,
dodatok 9 - 03.07.2019 vyplatené 3.850,- Eur doklad nevyplatené,
teda v skutočnosti bola vyplatená žalobkyni suma 32.670,- Eur. Žalobkyňa vyplatila žalovanému 2/
sumu 4.850,- Eur. Peniaze v hotovosti ako už bolo uvedené 17.000,- Eur. Teda celkovo dlží žalobkyňa

žalovanému 2/ sumu 10.820,-Eur.

1.13. Úžerou sa bude rozumieť právny úkon fyzickej osoby, nepodnikateľa, pri ktorom niekto zneužije
tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť
alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie,

ktorého majetková hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere. Úžera pozostáva zo
získania odplaty v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu a splnenia niektorého zo znakov nadvlády
nad slabšou zmluvnou stranou (spotrebiteľom).

1.14.ŽalobkyňavtejtosúvislostipoukázalanarozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co3/2011

zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 16Co/71/2011 zo dňa 08.12.2011, sp. zn. 3Co 151/2013 zo dňa 25.09.2013
a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1993/2001 zo dňa 08.04.2003.

1.15. Žalobkyňa má problémy ekonomicky rozmýšľať, nevedela konať nezávisle, pričom, ako je zrejmé
z chronológie deja, dlžila a bola pod tlakom, že príde o nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ pôsobil na žalobkyňu,

aby uzatvorila s ním zmluvu o úvere a takto zachránila svojho druha. Žalobkyňa vykonala však podstatne
horší a nelogický právny úkon, keď uzatvorila vyššie opísané zmluvné vzťahy so žalovaným 2/. Právne
úkony vykonala v tiesni a za maximálne nevýhodných podmienok. Pri predaji nehnuteľností v roku 2015
by dostala vtedy rozdiel medzi dlžnou sumou, teda sumou 27.820,- Eur predajnou cenou za 190.000,-
Eur bolo cca 160.000,- Eur.

1.16. V súčasnej dobe sú nehnuteľnosti cenené sumou minimálne 190.000,- Eur, pričom dlh podľa
zmluvy o pôžičke peňazí a uznaním dlhu je podľa výpočtu žalovaného 2/ 70.000,-Eur. Podľa výpočtu
žalobkyne je to 27.820,- Eur.

1.17. Žalobkyňa má za to, že právne úkony, ktoré vykonala, a to zmluvu o úvere peňazí, záložnú
zmluvu, kúpnu zmluvu a dve zmluvy o budúcej zmluve spravila v tiesni, pričom žalovaní 1/ a 2/ využili jej
neskúsenosť, slobomyseľnosť, rozumovú vyspelosť, dôverčivosť a možno uviesť i pri ľahkomyseľnosti,
neschopnosti plniť záväzok druhej strane, pričom sľúbili druhej strane plnenie, ktorého majetkováhodnota nebola na vzájomné plnenie, bola v hrubom nepomere. V danom období poskytovali bankové
domy úvery do 1% ročne. V prípade, ak by žalovaný 2/ konal v súlade so zákonom, neuviedol by do
zmluvy, že peniaze zaplatil v hotovosti, ale tieto by zaplatil na účet dlžníka, čo sa nestalo, naviac tieto

peniaze často nezaplatil ani v hotovosti. Žalobkyňa podpisovala žalovaným 1/ a 2/ listiny bez toho, aby
im rozumela, resp. si ich prečítala. Nevie presne, aké listiny a kedy podpísala. Napríklad i zmluvu o
záložnom práve, ako aj kúpnu zmluvu nemala a tieto získala na katastri na požiadanie advokáta.

1.18. K neplatnosti zmluvy o úvere a jej dodatkom žalobkyňa uviedla, že odporujú zákonu, pretože zákon

neumožňoval v danom období uzatvárať predmetné zmluvy. Takéto zmluvy mohli uzatvárať len subjekty,
ktoré mali povolanie uzatvárať spotrebné úvery, čo žalovaný 2/ nemal. Naviac, táto zmluva je v rozpore
so zákonom o spotrebných úveroch.

1.19. K neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že kúpna zmluva podľa § 588 OZ musí mať
dojednaný predmet, cenu a úhradu kúpnej ceny predávajúcemu. Ako je zrejmé z kúpnej zmluvy, v tejto

chýba úhrada kúpnej ceny predávajúcemu, čo túto zmluvu robí neplatnou. Podľa kúpnej zmluvy mal
kupujúci (žalovaný 1/) uhradiť na účet spoločnosti EKONOMIK SERVIS s.r.o. sumu 70.000,- Eur do
31.07.2019. Týmto nie je zaplatená kúpna cena, ani nie je dohodnuté, komu bude zaplatená kúpna
cena. V čl. V. bod 8 si účastníci dohodli, že predávajúca odovzdá nehnuteľnosti do 31.12.2019, a ak tieto
neodovzdá, môže si kupujúci od tejto vymáhať sumu 1.000,- Eur ako bezdôvodné obohatenie, tento bod

sa prieči dobrým mravom. Katastrálny odbor mohol povoliť vklad len na základe návrhu na vklad. Ako je
zrejmé, katastrálny úrad prerušil konanie s tým, že je potrebné doplniť návrh na vklad, pričom doplnený
návrh na vklad nie je podpísaný žalobkyňou. Túto skutočnosť sa ona ani nedozvedela, pretože až do
konca februára 2022 pán E. tvrdil, že je ona vlastníčkou nehnuteľností. Žalobkyni bola kúpna zmluva
predložená na podpis s tým, že nehnuteľnosti sa nebudú prevádzať, teda nebude podaný návrh na

vklad do katastra. Podobne zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sú neplatné, keďže tieto sú spísané po tom,
ako boli nehnuteľnosti odpredané žalovanému 1/ a teda uzatvorená bola nevlastníkom, podobne pri
nich chýba vôľa žalobkyne prevádzať predmetné nehnuteľnosti. Pri kúpnej zmluve treba spomenúť, že
žalobkyňa vždy komunikovala len s pánom E., nevedela o tom, že E.e spoločník spoločnosti a konateľ
EKONOMIK SERVIS, s.r.o. Pán E. mal spomínať kupujúceho len ako nasadenú osobu. Zmluvy sú teda

v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a v prípade úveru i § 39a OZ.

1.20. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladaného opatrenia žalobkyňa uviedla, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery na strane žalobkyne, ktorá žije v predmetnom rodinnom dome so synmi G.
druhom Y. a jeho mamou U., ktorú žalobkyňa opatruje. Žalobkyňa sa doslova bojí podať i túto žalobu a

návrh na neodkladné opatrenie, pretože je stále v telefonickom kontakte s konateľom spoločnosti pánom
E., ktorý sa jej vyhráža, že prevedie rodinný dom na svoju spoločnosť, a všetkých z domu vypratá na
ulicu. Žalobkyňa poukázala na osoby L. - nehnuteľnosť bola na jeho matku JJ. ktorí tiež mali pôžičky a
z rodinných domov ich vysťahovali. Pán U. potvrdil slová pána E., keď žalobkyni menovaný povedal,
že ak sa nevysťahuje do troch dní, tak ho nechá vypratať políciou. Pán E. tvrdí, že má styky na polícii

a podobne ako pán U. bude žalobkyňa povinná dom vypratať.

1.21. Žalobkyňa požiadala katastrálny úrad, aby jej vyhotovil kúpnu zmluvu a návrh na vklad, čo spravili.
Následne požiadala kataster, aby jej vyhotovili kópiu záložnej zmluvy, kedy pracovníci katastra zistili,
že sa niečo deje a žalobkyni povedali, že jej nič nevyhotovia, pretože nie je vlastníčkou nehnuteľností

a nie je ani účastníčkou zmluvného vzťahu. Preto žalobkyňa ani nevie, či vlastne ona podpísala
záložnú zmluvu, alebo si túto podpísali žalovaní, keď podľa katastra nie je účastníčkou predmetného
zmluvného vzťahu. Z opisu ťarchy nie je zrejmé kto uzatváral predmetnú záložnú zmluvu, ani kedy
bola vyhotovená, ani vkladovaná.

1.22.Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostizmluvyoúvere,resp.zmluvyozáložnompráve,ako
aj kúpnej zmluvy a zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách je v tom, že žalobkyňa nemá inú právnu formu
ako dosiahnuť to, že zmluvné vzťahy sú neplatné a ona je jediným platným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. V súčasnej dobe je na LV vedený ako vlastník žalovaný 1/. Zo zmluvných vzťahov je
zrejmé, že žalobkyňu pán E. uvádzal do omylu, keď jej dával podpisovať zmluvy o budúcej zmluve

napriek tomu, že žalobkyňa už nebola vlastníčkou nehnuteľností.

1.23. Žalobkyňa žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zdržať sa vypratania žalovanej z nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísanej na LV č. XXXX, a to rodinný dom súp.č. XXXX, na parc. XXXX/X, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc.
č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc. č. 4XXX/XXX zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere XX m2, všetko v celosti, pozemky v reg. C KN.

2. K návrhu žalobkyňa pripojila zmluvu o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015, dodatok č. 2 k zmluve
o zriadení záložného práva č. K. zo dňa 16.02.2015, dodatky č. 3 až 9 k zmluve o úvere č. XXXX/
XX zo dňa 16.02.2015, predžalobnú výzvu zo dňa 05.02.2019, potvrdenia o vkladoch a výberoch v
hotovosti, výdavkové pokladničné doklady zo dňa 30.06.2017, 10.11.2016, 20.12.2017, 05.03.2019,

príjmové pokladničné doklady zo dňa 05.03.2019, prehľad transakcií k účtu v Z. výpis z obchodného
registra žalovaného 2/, návrh na povolenie vkladu do katastra zo dňa 03.07.2019, kúpnu zmluvu zo dňa
03.07.2019, dodatok k návrhu na povolenie vkladu do katastra zo dňa 05.08.2019, výpis z LV č. XXXX
pre k.ú. G., rozhodnutie Okresného úradu Lučenec č. X. zo dňa 26.07.2019, zmluvy o budúcej zmluve
na nehnuteľnosť zo dňa 21.10.2019 a 15.05.2020.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

12. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

13. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp
opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp

proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Pri rozhodovaní súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo predstavuje skutkový a právny stav veci, v rámci ktorého sa má rozhodnúť onariadení požadovaného neodkladného rozhodnutia. Navrhované neodkladné opatrenia by malo byť
primerané zabezpečovanému nároku a musí byť aj prípustné. Osvedčovanie v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia na rozdiel od dokazovania vo veci samej znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov, najmä listinných, zisťuje dôležité skutočnosti pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
zaťažuje výlučne žalobcu, pričom je na žalobcovi, aby do svojho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zakomponoval všetky dôkazy tak, aby bolo možné o tomto návrhu aj rozhodnúť.

15. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú

dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok ohrozenia práv a oprávnených záujmov osoby, ktorá
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení
nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jeho práva,
musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu
rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Dôkazné bremeno, resp.

bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podáva. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V konaní o nariadení neodkladného
opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť žalobcu za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri
koncipovaní návrhu a jeho príloh.

16. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť zdržať sa vypratania žalovanej z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú.
G.. Z pripojeného listu vlastníctva vyplýva, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je E.. Žalobkyňa
odôvodnila nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosťami, že žalobkyňa žije v predmetnom

rodinnomdomesosynmiG.druhomY.ajehomamouU.,ktorúžalobkyňaopatruje.Žalobkyňauviedla,že
sa bojí podať i túto žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je stále v telefonickom
kontakte s konateľom spoločnosti (žalovaného 2/) p. E., ktorý sa jej vyhráža, že prevedie rodinný dom
na svoju spoločnosť a všetkých z domu vypratá na ulicu. Uviedla pritom ďalšie osoby, ktoré mali tiež
pôžičky a z rodinných domov ich vysťahovali. Pán U. potvrdil slová pána E., keď žalobkyni povedal, že

ak sa nevysťahuje do troch dní, tak ho nechá vypratať políciou. Pán E. tvrdí, že má styky na polícii a
podobne ako pán U. bude žalobkyňa povinná dom vypratať.

17. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobkyňa neosvedčila akýmkoľvek dôkazom skutočnosti svedčiace
o hroziacom vyprataní. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla
bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania. Súd má za to, že podmienka osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, v tomto prípade nebola splnená.

18. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd poznamenáva, že dôvodom zamietnutia návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia je aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/.

19. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom procese rozumie
oprávnenie účastníkov resp. strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo

strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd
návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak
sa táto skutočnosť v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. G. vyplýva, že
vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný 1/. Súdu preto nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal byť nositeľom
povinnosti zdržať sa vypratania bytu žalovaný 2/, teda spoločnosť EKONOMIK SERVIS, s.r.o., keďže
táto nemá postavenie vlastníka nehnuteľnosti, ktorý by sa mohol domáhať ochrany svojho vlastníckeho

práva vyprataním nehnuteľnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie
je v tomto prípade (vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) výlučne žalovaný 1/ a
nie žalobkyňou označený žalovaný 2/.20. Okrem toho súd poznamenáva, že navrhovaným petitom neodkladného opatrenia (znejúcim na
zdržanie sa vypratania nehnuteľnosti) žalobkyňa nedosiahne ani účel zrejme sledovaný neodkladným
opatrením, a to že nehnuteľnosť nebude prevedená na inú osobu, pretože aj nariadenie neodkladného

opatrenia znejúceho na povinnosť zdržať sa vypratania nehnuteľnosti by nebola prekážkou jej prevodu.

21. Z odôvodnenia návrhu ani pripojených dôkazov nie je osvedčená ani naliehavosť potreby
neodkladného opatrenia, keď všetky dôkazy (okrem výpisu z obchodného registra a z listu vlastníctva)
pripojené k návrhu sú minimálne dva roky staré. Aj k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo

kúpnou zmluvou z 03.07.2019 (X. z 08.08.2019). Žalobkyňa neosvedčila taký právny dôvod, ktorý by v
tomto štádiu mohol znamenať potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

22. Keďže žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia voči žalovanej strane v navrhovanom rozsahu, súd návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská
cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.