Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/262/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117215308
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1117215308.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne BYTOKOMPLET - D, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kamenárska 18, IČO: 35 799 285, zastúpenej JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Krížna 44, proti žalovanému Bytovému družstvu „Centrum" v Bratislave, so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka 25, IČO: 00 176 834, zastúpenému JUDr. Dušanom Jovankovičom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Doležalova 5, o zaplatenie 311,46 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. 16C/40/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 30. apríla 2020 sp. zn. 10Co/31/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. novembra 2019 č. k.
16C/40/2017-165 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku istinu vo výške 311,46 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1. apríla 2017 do
zaplatenia, žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a návrh
žalovaného na prerušenie konania zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 6 ods. 1 a 2, §
8a ods. 2, § 8b ods. 2 a § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

§ 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 112, § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456, § 580 a § 581 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a vecne dôvodnosťou podanej žaloby, keď po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po
právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie istiny vo výške 311,46 €
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1. apríla 2017 do zaplatenia titulom úhrady nedoplatku
z ročného vyúčtovania za rok 2016 je dôvodná.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 30. apríla
2020 sp. zn. 10Co/31/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny [§ 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že

napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Prípustnosť dovolania vyvodzoval
zo skutočnosti, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od právnej otázky, ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Podľa jeho názoru
nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená otázka možnosti jednostranného započítania
pohľadávky tretej osoby - veriteľa voči pohľadávke vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu vykonaním započítacieho prejavu adresovaného správcovi bytového domu. Navrhol, aby dovolací

súd rozhodnutia odvolacieho súdu ako i súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného poukázala na jeho neprípustnosť, keďže predmetom
konania je nárok vo výške 311,46 €, ktorý nedosahuje ani len výšku minimálnej mzdy, nieto jej

desaťnásobok. Na základe uvedeného navrhla dovolanie žalovaného odmietnuť a priznať žalobkyni
náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§

429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Najvyšší súd na
stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza nasledovné:

6. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

7. Podľa § 422 ods. 1 písm. a/, ods. 2 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

8. V danom prípade uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia bránilo
ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ CSP. V prejednávanej veci je predmetom dovolacieho konania
pohľadávka vo výške 311,46 € s príslušenstvom, pričom desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania

žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 21. júna 2017), je 4 350 € (por. § 1 písm. a/ nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017). Z
uvedeného vyplýva, že výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu
majetkového cenzu obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP pri peňažnom plnení
(ratione valoris), preto je prípustnosť dovolania žalovaného v zmysle § 422 CSP vylúčená.

9. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).

10. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta

CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.