Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 11, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202114
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8815202114.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: Ing. Dušan Kuruc, IČO:
48485357_00482, so sídlom Osloboditeľov 5, 066 01 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu
Mestský bytový podnik, a. s. v konkurze, IČO: 36 473 243, so sídlom Mlynská 1480, 093 01 Vranov
nad Topľou, právne zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., IČO:
47 236 183, so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou,
IČO: 00 332 933, so sídlom Dr. C. Daxnera 87/1, 093 01 Vranov nad Topľou, právne zastúpenému JUDr.
Ing. Michalom Plentom, advokátom so sídlom Sídlisko Okulka 19/42, IČO: 37 943 324, 093 01 Vranov

nad Topľou, o zaplatenie 36.885,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou, č. k. 13Cb/34/2015-365 z 18. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (Q.. Q. N., vtedajší správca konkurznej podstaty úpadcu) sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Vranov nad Topľou domáhal zaplatenia 36.885,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 36.885,74 eur od 16. marca 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu

odôvodnil tým, že úpadca na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí súvisiacich s
prevádzkovanímmiestnychkomunikáciiaoprevádzkovanítýchtokomunikáciič.236/210/2009(ďalejlen
„zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí“) vykonal pre žalovaného zimnú údržbu komunikácii
v období od 15. februára 2012 do 29. februára 2012 a 1. marca 2012 vystavil za poskytnuté služby
žalovanému faktúru č. 21-6-2012 na sumu 36.885,74 eur s lehotou splatnosti do štrnástich dní od jej
vystavenia, ktorú žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil. Keďže žalovaný sa neuhradením faktúry
dostal do omeškania žalobou si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške stanovenej § 517 ods. 2

zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka odo dňa
nasledujúceho po uplynutí štrnástich dní od doručenia faktúry žalovanému, t. j. od 16. marca 2012.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) o žalobe rozhodol najskôr rozsudkom,
č. k. 13Cb/34/2015-189 zo 14. júna 2016 tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku podal včas odvolanie
žalobca. Krajský súd v Prešove o tomto odvolaní rozhodol uznesením, č. k. 4Cob/80/2016-224 z 31.

októbra 2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 265, § 536 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 663 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný ako prenajímateľ a

úpadca ako nájomca a prevádzkovateľ 17. decembra 2009 uzatvorili zmluvu o podnikateľskom nájme
hnuteľných vecí v zmysle ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka. V článku I. tejto zmluvy bol upravený predmet nájmu s tým, že podľa bodu 3.
tohto článku sa nájomca zaviazal poskytovať prenajímateľovi v súlade s touto zmluvou prevádzkovanie
miestnych komunikácii, ktoré spočívalo v priebežnom vykonávaní zimnej a letnej údržby komunikácii
v správe a vlastníctve prenajímateľa v celkovej dĺžke komunikácii pre vozidlá cca 56 km a pre peších

cca 56 km v súlade s podmienkami tejto zmluvy. V článku II. tejto zmluvy bol upravený účel nájmu
s tým, že podľa bodu 1. tohto článku údržba zahŕňala činnosti ako odpratávanie snehu, ľadu, posyp,
čistenie komunikácii a všetky ostatné činnosti súvisiace so zimnou a letnou údržbou ciest, podrobne
špecifikované v prílohe č. 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a bude každoročne prehodnotená
v termíne k 31. októbru na nasledujúci kalendárny rok. Podľa článku III. bod 3. tejto zmluvy celkovú cenu

za prevádzkovanie miestnych komunikácii tvorí súčet položiek podľa tabuľky uvedených v prílohe č. 3
tejto zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou a bude každoročne prehodnocovaná. Podľa článku
III. bod 6. tejto zmluvy súčasťou každej faktúry musí byť súpis skutočne vykonaných plnení podpísaný
prenajímateľom, prípadne ďalšími osobami na tento úkon písomne poverenými. Podľa článku III. bod
7. tejto zmluvy prenajímateľ má právo vrátiť faktúru, ktorá neobsahuje všetky predpísané náležitosti v

zmysle platných právnych predpisov na doplnenie prevádzkovateľovi. V zmysle článku VI. bod 5. tejto
zmluvy právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v časti súvisiacej s nájmom hnuteľných vecí a Obchodného zákonníka v časti súvisiacej
s prevádzkovaním miestnych komunikácii ako aj ostatných právnych predpisov platných v SR. Podľa
článku VI. bod 7. táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami

a účinnosť 1. novembra 2009. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli príloha č. 1, príloha č. 2
a príloha č. 3. Príloha č. 2 obsahovala zimnú údržbu komunikácii v meste Vranov nad Topľou a v
jeho mestských častiach s tým, že pre výkon zimnej údržby bolo stanovené poradie dôležitosti pri
zohľadnení uvedených kritérií. Ďalej bolo uvedené, že miestne komunikácie a chodníky sú podľa poradia
dôležitosti rozdelené do dvoch tried. Následne boli uvedené trieda významu I. a trieda významu II.,

ako aj ručné čistenie, resp. časti, kde bude zabezpečené ručné čistenie a bol dojednaný technologický
postup zimnej údržby a technologický postup letnej údržby. Príloha č. 3 obsahovala názov služby,
mernú jednotku (MJ), celkovú výmeru (CV), cenu za jednu mernú jednotku bez DPH (JMJ), cenu v
eurách bez DPH za jedno opakovanie (CVxJMJ), počet opakovaní, celkovú cenu v eurách bez DPH za
všetky opakovania a cena celkom v eurách s 19 % DPH. Faktúrou č. 21-6-2012 vystavenou 1. marca

2012 (ďalej len „faktúra“) s lehotou splatnosti do štrnástich dní úpadca fakturoval žalovanému sumu
36.885,74 eur s DPH za výkony zimnej údržby za obdobie od 15. februára 2012 do 29. februára 2012.
Prílohou faktúry mali byť podklady na fakturáciu, a to päť denných výkazov. Prílohou faktúry boli denné
výkazy zimnej údržby z 15. februára 2012, 15. a 16. februára 2012, 16. februára 2012, 17. februára
2012, 18. februára 2012, 19. februára 2012, 20. februára 2012 a 21. februára 2012, pričom každý z

výkazov bol podľa údajov v ňom obsiahnutých vystavený J.. B. J. a správnosť mal potvrdiť J.. Q. F..
V každom výkaze bola uvedená kolónka vodič s uvedením mena toho-ktorého vodiča, mechanizmus
(napr. sypač, traktor, snežka), v ďalšej kolónke bola uvedená činnosť (napr. pluhovanie, posyp, odvoz
snehu z komunikácií), ďalej bola kolónka poradové číslo (napr. 5., 4., 1., 2. ) a v poslednej kolónke
bol uvedený počet opakovaní (napr. 5, 2, 3, 1). Žalovaný listom z 15. januára 2013 vrátil žalobcovi

faktúru s odôvodnením, že túto neakceptuje, nakoľko napriek viacerým výzvam k nej neboli doložené
záznamy o výkone motorových vozidiel a tiež z dôvodu, že na priložených denných výkazoch nie je
zo strany zodpovedného zamestnanca mesta potvrdené prevzatie vykonaných a fakturovaných prác.
Mestské zastupiteľstvo žalovaného uznesením č. 94/2012 z 26. apríla 2012 schválilo odňatie práva
správy úpadcovi. Žalovaný taktiež listom z 24. mája 2012 vrátil úpadcovi faktúru č. 8-6-2012 vystavenú 1.

februára 2012 na sumu 34.151,42 eur s DPH, faktúru č. 16-6-2012 vystavenú 20. februára 2012 na sumu
29.742,52 eur s DPH a faktúru č. 21-6-2012 vystavenú 29. februára 2012 na sumu 36.885,74 eur s DPH
s tým, že fakturované sumy sa nezakladajú na skutočnosti a na reálne vykonaných prácach. Súčasťou
faktúry č. 8-6-2012 ako aj faktúry č. 16-6-2012 boli rovnako podklady na fakturáciu za zimnú údržbu,ako aj denné výkazy. Podľa pasportizácie mestských komunikácii žalovaného vyhotovenej GEODET -
Urban celková výmera ciest v m2 predstavuje 357979,27 m2 pri dĺžke 58557,88 m a chodníky majú
výmeru 139545,97 m2 pri dĺžke 57857,6 m. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu aj

fakturácie za predošlé roky zimnej údržby, t. j. za reálne vykonané plnenia v roku 2009 a v roku 2010
s tým, že týmito faktúrami chcel poukázať na zaužívaný spôsob vyčísľovania úkonov zimnej údržby
tak, že k jednotlivým faktúram boli vždy priložené ručné referáty a uvedenie plochy v m2 vyčistených/
posypaných ulíc, parkovísk a chodníkov. Predložil faktúry za roky 2009 a 2010 spolu s prílohami s tým,
že fakturácia v jednotlivých mesiacoch týchto rokov nepresiahla sumu 30.000,- eur a prílohou každej

faktúry bol ručne písaný referát - vyčíslenie vyčistenej/posypanej plochy v m2. Podľa pracovnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a J.. Q. F. ako zamestnancom 31. mája 2011, ako
aj podľa dohôd o zmene tejto pracovnej zmluvy J.. Q.Á. F. bol zamestnancom žalovaného, pričom jeho
pracovný pomer skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru z 15. decembra 2012 k
tomuto dňu. Podľa pracovnej náplne z 25. januára 2012, ktorá bola súčasťou zmluvy, bol zaradený
na referáte riadenia menších obecných služieb - koordinovanie a organizovanie prác zamestnancov s

prevahou fyzickej práce na úseku aktivačných prác. V rámci komplexného zabezpečenia agendy mal
v pracovnej náplni uvedené činnosti, mimo iného aj plnil ďalšie úlohy podľa pokynov prednostu MsÚ
a nadriadeného zamestnanca. Podľa Všeobecne záväzného nariadenia o udržiavaní čistoty, ochrane
životného prostredia a o ochrane nefajčiarov na území mesta Vranov nad Topľou č. 69/2005, na tomto
sa uznieslo mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou s tým, že v článku III. Udržiavanie čistoty

verejných priestranstiev pod bodom 3. čistenie chodníkov a miestnych (mestských komunikácii) sa
v písmene d) uvádza, že v zimnom období musí byť udržiavaná schodnosť chodníka od 6:00 hod.
do 21:00 hod. a pod písmenom e), že vlastník obytného domu je povinný vo vstupnom priestore
zverejniť meno a adresu osoby, ktorá je zodpovedná za údržbu prislúchajúceho chodníka. Podľa písm.
f) za čistotu mestských komunikácii vrátane námestí, nestrážených parkovísk, verejných schodísk a

chodníkov zodpovedá Mestský bytový podnik a.s. vo Vranove nad Topľou. Právny zástupca žalovaného
podaním z 12. februára 2016 vykonal zhrnutie k faktúre č. 8-6-2012 a k faktúre č. 16-6-2012. Taktiež
predložil aj zhrnutie k faktúre č. 21-6-2012 z 11. februára 2016, v ktorom uviedol, že predmetná faktúra
sa týka obdobia od 15. februára 2012 do 29. februára 2012, pričom v tomto období napadol sneh nad
2 cm trikrát, a to v dňoch 15. februára 2012 (9 cm), 17. februára 2012 (6 cm) a 19. februára 2012 (4

cm), pričom k faktúre boli priložené denné výkazy. K podaniam predložil aj vyhodnotenie dochádzky
J.. Q. F., ako aj klimatické údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu, regionálneho strediska
Košice,ktoréozrejmilajvosvojomprednese.Podľazápisnicezozasadnutiaveriteľskéhovýboruúpadcu
konaného 27. augusta 2012 na tomto zasadnutí nebol prítomný ani jeden člen veriteľského výboru,
a teda veriteľský výbor nebol uznášaniaschopný a podľa zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru

konaného 24. júla 2012 na tomto zasadnutí bol prítomný len jeden člen veriteľského výboru, a teda
veriteľský výbor nebol uznášaniaschopný. Svedok J.. Q. F. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2012
bol zamestnancom žalovaného, mal na starosti verejnoprospešné práce a k tomu mu bola pridaná v
rámci pracovnej náplne aj zimná a letná údržba. Na prelome rokov 2011 - 2012 túto činnosť vykonával
prvýkrát. V tom čase bol riaditeľom úpadcu J.. B. J., za ktorým aj išiel, aby mu vysvetlil, ako to vlastne

funguje, ktorý mu dal internú normu, ktorá pozostával z toho, čo vlastne obsahovala zimná údržba, aj
zoznam, kde sa mala vykonávať, aj postup akým sa bude vykonávať. Povoľoval výjazdy na údržbu,
preto si viedol zošit, kedy bol výjazd urobený, odkedy, dokedy, na akom mieste, aké auto išlo. Potom
bol zaužívaný taký spôsob, že keď mu doniesli od úpadcu nejaký výkaz, tak si prekontroloval podľa
svojej evidencie, či to sedí, no fyzicky to skontrolovať nedokázal. Evidenciu používal na odkontrolovanie

výkazov, ktoré boli predložené účtovníčkou úpadcu. Nepamätá si či to bol február 2012, no bola silná
zima, bola kalamita a autá robili aj 19-20 hodín. Bolo veľa snehu, vietor nanášal sneh, robili sa záveje,
bolo nevyhnutné robiť permanentne. Keď mu účtovníčka úpadcu nosila výkazy, kontaktoval aj primátora,
či je správne, keď to podpisuje, ktorý mu povedal, že nech podpíše to, čo bolo odkontrolované. Chcel,
aby mu bolo vysvetlené, čo znamenajú ďalšie údaje, no účtovníčka mu povedala, že oni to tak robia.

Podpisoval tie výkazy, ktoré mu boli od úpadcu predložené a ktoré súhlasili s jeho evidenciou. Nepamätá
si, že by videl zmluvu, mal len internú normu, ktorú spomínal. Vedel, že v tom čase vyskočila nejaká
vysoká suma a že bola zvolaná v súvislosti s tým porada, kde bol aj primátor žalovaného, aj J.. J. a
vtedajší správca úpadcu Q.. T.. Nevie, čo sa nakoniec dohodlo. Poznal ulice a dĺžku ciest, na ktorých
bola vykonávaná údržba, kontroloval údržbu aj na mechanizmoch. Po predložení výkazov uviedol, že

ak meno, dátum a mechanizmus súhlasili s jeho poznámkami, tak to podpísal. K stĺpcu počet opakovaní
uviedol, že toto malo byť predmetom porady. Podľa internej normy počet opakovaní mal znamenať
prejdenie jedného okruhu raz, okruh bol tak, ako bol uvedený v mapke, ktoré boli vytvorené podľa
priority odpratania alebo údržby, v internej smernici boli tri okruhy. Výkazy sa podpisovali na mestskomúrade, niekedy aj viacero výkazov, nebola žiadna dohoda, dokedy musel byť výkaz odovzdaný. Raz sa
stalo, že mu bolo prednostom vytknuté podpísanie výkazov, keď vyskočila tá vysoká suma, že prečo
podpísal výkazy, keď nesnežilo, na čo reagoval, že sneh mohol byť aj nafúkaný a údržbu bolo potrebné

vykonať. Podľa výpovede svedka J.. B. J. od októbra 2011 do konca apríla 2012 vykonával funkciu
riaditeľa Mestského bytového podniku, a. s., v konkurze. V zime, v rokoch 2011 a 2012, pokiaľ si
pamätá, sa začalo so zimnou údržbou niekedy okolo 25. alebo 26. decembra 2011, a to na základe
zmluvy, o ktorej mu súd už uviedol, že vlastne nárok z tejto zmluvy je predmetom tohto konania. V
súvislosti so zimnou údržbou navrhol taký postup, že pokiaľ si dobre pamätá, v zmluve bolo uvedené,

že nejaký počet opakovaní, ale on navrhol, že budú fakturovať to, čo bolo skutočne urobené. Fungovalo
to vlastne tak, že mesto pridelilo alebo za mesto určilo zástupcu mesta, J.. F. a dohoda bola taká, že
údržba bude vykonaná len na základe pokynu J.. F.. Zaviedol v tom čase taký systém, že vždy po
vykonaní údržby, vždy ráno mu boli vodiči povinní nahlásiť, na ktorých úsekoch presne bola údržba
vykonaná s tým, že on potom vyhotovil tzv. denný výkaz, ktorý, ako aj vykonanie tých prác, na tých
jednotlivých úsekoch prešiel aj s J.. F. a námatkovo aj fyzicky niektoré úseky skontrolovali, či naozaj

bola údržba vykonaná a potom on vyhotovil tento výkaz na základe tohto odobrenia s tým, že J.. F. to
podpísal a na základe toho bola potom vystavená faktúra. Výkazy vyhotovoval on, originál mu podpísal
J.. F.. Zmluvu mal, prečítal si ju, preštudoval, rozumel jej. J.. F. mu bol osobne predstavený pánom
primátorom, nikdy si nepýtal nejaké jeho písomné poverenie, za primátorom s výkazmi nikdy nebol, ten
má na starosti iné veci. Neoboznámil sa a ani ho to nezaujímalo, ako sa účtovalo predtým, začalo sa

účtovať tak ako rozhodol on, zaviedol nový systém s tým, že vysvetľoval, že nedá sa účtovať podľa m2.
Neexistovali žiadne interné smernice, aspoň on sa k nim nedostal, existovala táto zmluva, podľa ktorej sa
to vykonávalo. On vypracoval návrh plánu zimnej údržby, ktorý dal aj J.. F.. Pri vykonávaní zimnej údržby
sa riadili zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, reálnou situáciou a dohodou s mestom,
podľa ktorej J.. F. zastupuje mesto a s ním budú preberať všetky veci. Svedok J.. V. B., zamestnanec

žalovaného vo výpovedi uviedol, že v októbri 2012 nastúpil u žalovaného a primátor žalovaného ho
požiadal,abysapozrelnaúčtovaniezavykonanúzimnúúdržbu,zazimujanuár,február2012.Potom,čo
obdŕžal kópie faktúr, obrátil sa na J.. F., ktorý tieto činnosti zabezpečoval, aby mu vysvetlil, čo je vlastne
fakturované a účtované, no tento mu to nevedel vysvetliť. Potom si na právnom oddelení zabezpečil
zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a na oddelení dopravy pasportizáciu komunikácií, ktorá

obsahuje presnú dĺžku komunikácií a ich rozlohu, nakoľko zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných
vecí bola postavená na tom, že sa malo účtovať, resp. jednalo sa o sumu za 1 m2, a to či už išlo o
posyp ciest alebo chodníkov. Žalovaný spravuje celkovo 59 kilometrov ciest, pričom sa používal sypač
LIAZ na cesty a snežka na úzke cesty, nakoľko na niektoré cesty nemôže prejsť veľký sypač. Podľa
fakturácie napríklad zistil, že ten veľký sypač mal urobiť za jeden deň päť opakovaní, pričom pri jednom

opakovaní by musel prejsť okolo 130 km, teda spolu cca 650 km a pri rýchlosti mechanizmu asi 20 km/
hod. by musel chodiť v jeden deň takmer 300 hodín bez prestávky, pričom pri zimnej údržbe žiaden
mechanizmus neprechádza každú trasu. Upozornil primátora, že sa mu nepozdávajú fakturácie, lebo
tam boli faktúry celkovo na sumu cca 100.000,- eur, pričom súčasný rozpočet žalovaného na celú zimnú
a letnú údržbu predstavuje 175.000,- eur. Ďalej poukázal na to, že záznamy o výkone vozidiel sa nerobia

na takej listine ako boli predložené, a to denný výkaz, ale existuje na to špeciálne tlačivo „Záznam
o prevádzke nákladného motorového vozidla“ alebo sa používa skrátený výraz STAZKA, v ktorom je
presne vyznačený začiatok úkonu, koniec úkonu, ako aj počet vykonaných alebo ubehnutých kilometrov.
J.. J. požiadali o predloženie týchto záznamov, no keďže neboli tieto záznamy predložené, tak potom
aj v dôsledku toho bola tá faktúra vrátená správcovi úpadcu. Z fakturácie musí byť zrejmé, čo vlastne

bolo urobené a čo bolo vykonané, čo z týchto príloh, ktoré boli súčasťou faktúry, zrejmé nebolo. Ako
bolo účtované alebo uvedené v prílohe k faktúre, tak podľa tejto by malo byť celé mesto robené každým
mechanizmom, čo podľa nebo neprichádza do úvahy, aj keď nevylučuje, že niektoré kritické úseky môžu
byť opakovane udržiavané, že môže tam byť vykonaných niekoľko opakovaní, sú také kritické úseky
ako napríklad kruhový objazd na Lúčnej alebo časť za Vranovom smerom na Lomnicu - Poloviny alebo

potom kopcovité časti mesta Sídlisko Okulka alebo Vinice, čiže jemu to celé pripadá tak, že neboli
fakturované výkony, ale výjazdy vozidiel, kde poukazuje ešte na to, že celú zimnú údržbu robili štyria
šoféri a podľa toho, čo bolo fakturované, neexistuje, aby štyri osoby takéto výkony ako boli fakturované
reálne vykonali alebo urobili. Plochy, ktoré sú uvedené v zmluve o podnikateľskom nájme hnuteľných
vecí, vychádzajú presne z pasportizácie ciest mesta. Zmluva zahŕňa konečné čísla tak, ako vyplývajú z

pasportizácie, lebo mesto je na účely údržby rozdelené do tzv. blokov a potom, keď sa vykoná údržba
len na určitom bloku alebo na určitej časti, je zrejmé, čo pod ten blok spadá a akú to obsahuje výmeru
alebo aká výmera tvorí tento blok. Keďže zmluva vychádza z pasportizácie, tak podľa neho sa malo
reálne účtovať to, čo sa skutočne urobilo alebo malo sa účtovať len to, čo sa reálne vykonalo. Podľavýpovede J.. Q. T., primátora žalovaného v období január až február 2012 vykonával zimnú údržbu pre
žalovaného úpadca, s tým, že takáto dohoda vznikla aj napriek tomu, že úpadca už bol v tom čase v
konkurze. Dohoda vznikla medzi žalovaným a vtedajším správcom konkurznej podstaty úpadcu Q.. T..

Za žalovaného alebo zo strany mesta tieto práce, ktoré boli vykonané pre mesto úpadcom, preberal J..
F., ktorý bol touto úlohou poverený od 1. januára 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že aj u úpadcu, ktorý
bol v konkurze, došlo k personálnym zmenám a že J.. F. to vykonával ako nový zamestnanec, vznikla v
tejto súvislosti neprehľadná situácia. Následne po doručení faktúr za obdobie január, február úpadcom,
žalovaný skonštatoval, že tie sumy, ktoré sú účtované vzhľadom na objem prác, ktoré mali byť vykonané,

sú neúmerne vysoké. Čo sa týka tých vysokých čiastok alebo tých súm a ich neprimeranosti, tak tu
brali ohľad aj na počasie v období január, február 2012, najmä na množstvo zrážok, ako aj na potrebu
posypávania v dôsledku nízkych teplôt, napríklad pri poľadovici. Z dôvodov týkajúcich sa personálnych
zmien nielen u úpadcu, ktorý bol v konkurze, ale aj u žalovaného, mali za to, že dokumentácia, ktorá bola
vyhotovená alebo ktorá bola podkladom, z ich pohľadu nezobrazovala skutočnosť. Potom, keď na úrovni
mestskéhoúradučisprednostomalebosvedúcouekonomickéhoodboruposudzovalifakturovanúsumu

a faktúry, tak mali za to, že práce, ktoré boli fakturované nemohli byť reálne vykonané. Z tohto dôvodu
boli potom aj faktúry za toto obdobie vrátené úpadcovi z dôvodu, že mali za to, že tieto nezahŕňajú alebo
suma nepokrýva, alebo nezobrazuje skutočne vykonané práce, reálne vykonané. Jednalo sa celkovo
o tri faktúry za obdobie január, február. Činnosť, ktorú mal vykonávať pre žalovaného J.. F., nebola z
jeho strany zvládnutá, možno to bolo spôsobené aj tým, že to bola pre neho nová agenda a majú aj

podozrenie, že v podstate podpísal alebo odobril aj práce alebo úkony, ktoré neboli reálne vykonané.
Taktiež považuje za potrebné uviesť, že sa jednalo o zamestnanca, u ktorého boli problémy s pracovnou
disciplínou a s požívaním alkoholických nápojov. Tento pracovník bol následne preradený aj na menej
zodpovednú prácu vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré uviedol, no ani tam žalovaný nebol spokojný s
plnením jeho pracovných úloh a v dôsledku toho bol s ním potom ukončený pracovný pomer. Nakoľko

ako už uviedol nechceli akceptovať tieto tri faktúry za predmetné obdobie, tak došlo k jednaniu medzi
správcom úpadcu Q.. N. a ním ako zástupcom žalovaného a ďalšími zástupcami mesta. Prebehli aj
ďalšie jednania, presne si už nepamätá, že koľko ich bolo ani časový sled. Taktiež prebehli jednania
na úrovni prednostu mestského úradu so správcom úpadcu a vtedy zamestnancom úpadcu J.. J., ale
rozhodujúci je výsledok týchto jednaní. No pri všetkých týchto jednaniach žalovaný argumentoval tým,

že nesúhlasia s podkladmi, ktoré boli podkladom pre fakturáciu a taktiež namietali rozsah vykonaných
prác. Keďže majú zmapované, resp. mesto má zmapované, koľko spravuje ciest a koľko chodníkov,
tak argumentovali aj týmito skutočnosťami, a to jednak skutočnosťou, že nie každý mechanizmus je
prístupný alebo sa môže dostať aj na úzke cesty. Opačne, že málo účinný alebo efektívny mechanizmus
nie je efektívne využiť na širokej ceste, čiže týmito všetkými skutočnosťami pri týchto rokovaniach

argumentovali, ale výsledok týchto všetkých rokovaní bol taký, že medzi správcom úpadcu Q.. N. a
žalovaným bola dohoda, že mesto, teda žalovaný uhradí dve faktúry a tretia faktúra bude stornovaná.
Teda faktúra, ktorá je predmetom tohto konania. Mesto, teda žalovaný splnilo svoju časť dohody a
predmetné dve faktúry uhradilo a čakalo, že tretia faktúra bude stornovaná, čo sa však neudialo. Čo
sa týka faktúry, ktorá nebola uhradená, tak jednalo sa práve o túto faktúru, lebo pri tejto faktúre boli

najväčšieproblémysdokladovanímprác,ktorébolifakturované.Pretotedadohodaznela,žetátofaktúra
bude stornovaná a taktiež sa bral ohľad na to, že v podstate sa jednalo o faktúru poslednú, za posledné
obdobie zimy, február 2012. Vzhľadom na tieto skutočnosti, mesto veľmi prekvapilo, že správca úpadcu
napriek tomu trval na úhrade tejto faktúry a podal v tejto veci žalobu. Pred podaním žaloby kontaktoval
Q.. N., správcu úpadcu, ktorý mu povedal, že nie je v jeho silách alebo možnostiach stornovať túto

faktúru, a že túto záležitosť musí prejednať s veriteľským výborom, kde poukazuje na to, že nemá
ani v tom čase nemal vedomosť, ako sú rozdelené právomoci medzi správcom, teda Q.. N. a medzi
veriteľským výborom, a teda či to, čo bolo dohodnuté na tých jednaniach, mohlo alebo nemohlo byť
alebo bolo v súlade s právnymi predpismi. Jednalo sa iba o ústnu dohodu. Nejaké výhrady boli vznesené
aj voči Q.. T., že vykazujú veľký rozsah vykonaných prác. Dokonca si spomína, že aj vtedajšiemu

zamestnancovi J.. F. prizvukoval, aby dozeral na to, aby dával pozor, aby nebol úpadcom účtovaný
veľký rozsah prác, kde tento mu opakovane uvádzal, že celú vec alebo to účtovanie a vykazovanie
má pod kontrolou, kedy sa však mohlo jednať len o akési deklarovanie za účelom obhájenia si jeho
pozície,ktorúvtedyzastával.Dohodaakojuuvádzal,bolaakýmsikompromisomktomu,žeaninastrane
žalovaného neboli v poriadku všetky doklady a celá evidencia, a rovnako ani na strane úpadcu, preto

mali za to, že takáto dohoda o stornovaní tejto tretej faktúry bola kompromisom z oboch strán. Opätovne
poukazuje na to, že pôvodne boli vrátené všetky tri faktúry za obdobie január, február 2012 a až potom,
po nejakých rokovaniach sa dospelo ku kompromisu, že dve faktúry, ku ktorým tiež mali výhrady uhradia
a tretia faktúra bude stornovaná. Správca konkurznej podstaty úpadcu Q.. Q. N. vo výpovedi uviedol,že s veľa vecami uvedenými primátorom žalovaného sa stotožňuje, mali viacero osobných stretnutí,
viacero telefonických debát. Žiadne z týchto stretnutí nepopiera, tém stretnutí a debát bolo viacero, lebo
problémových záležitostí medzi úpadcom a žalovaným bolo skutočne veľa. Myslí si, že vo všetkých

veciach, v ktorých riešili nejaké sporné záležitosti, sa s pánom primátorom vedeli dohodnúť. Jediná táto
vec zostala taká otvorená, kde si zrejme pán primátor niečo zle vysvetlil alebo zle interpretoval, že mal
stornovať faktúru, no žiadna takáto dohoda nebola. Pokiaľ by nejaká dohoda v tomto duchu mala byť,
určite by bola v písomnej podobe, kvôli opatrnosti z každej strany. V súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) takáto dohoda

a na takúto sumu 36.000,- eur by musela byť odobrená súhlasom veriteľského výboru. Veriteľský výbor
aj k tejto otázke bol zvolávaný dvakrát, ani raz nebol uznášaniaschopný, raz nebol prítomný ani jeden
veriteľ, raz bol prítomný iba jeden veriteľ. Vyrozumel o tom primátora žalovaného. K primeranosti sumy,
ktorá bola fakturovaná za zimnú údržbu v rokoch 2011, 2012 uviedol, že v tejto oblasti je laik, ale nezdá
sa mu neprimeraná, vychádzal z listinných dôkazov tak, ako mu boli predložené. V týchto otázkach
pôsobil ešte jeho predchodca, Q.. T.. Po tom ako sa stal správcom konkurznej podstaty úpadcu, mal na

stole kopu faktúr a v podstate vychádzal z toho, ktoré z týchto faktúr bolo potrebné uplatniť na súde alebo
inak. S predmetnou zmluvou sa oboznámil, keďže podľa nej boli fakturované aj jednotlivé výkony pre
žalovaného.Sumybolifakturovanépodľatejtozmluvy.Právnyzástupcažalovanéhovosvojomprednese
poukázal na to, že chcel ozrejmiť stanovisko alebo skutočnosti ohľadom tejto veci s tým, že v období
január až február 2012 vykonával zimnú údržbu pre žalovaného úpadca s tým, že takáto dohoda vznikla

aj napriek tomu, že úpadca bol už v tom čase v konkurze a takáto dohoda vznikla medzi žalovaným
a vtedajším správcom konkurznej podstaty úpadcu Q.. T.. Za žalovaného alebo zo strany mesta tieto
práce, ktoré boli vykonané pre mesto úpadcom, preberal J.. F., ktorý bol touto úlohou poverený od
1. januára 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že u úpadcu, ktorý bol v konkurze, došlo k personálnym
zmenám a J.. F. bol nový zamestnanec, alebo nový pracovník, vznikla v tejto súvislosti neprehľadná

situácia. Po doručení faktúr za obdobie január, február úpadcom, žalovaný skonštatoval, že tie sumy,
ktoré sú účtované vzhľadom na objem prác, ktoré mali byť vykonané, sú neúmerne vysoké. Čo sa týka
tých vysokých čiastok alebo tých súm a ich neprimeranosti, tak tu brali ohľad aj na počasie v období
január, február 2012, najmä na množstvo zrážok, ako aj na potrebu posypávania v dôsledku nízkych
teplôt, napríklad pri poľadovici. Z dôvodov týkajúcich sa personálnych zmien nielen u úpadcu, ktorý

bol v konkurze, ale aj u žalovaného, mali za to, že dokumentácia, ktorá bola vyhotovená alebo ktorá
bola podkladom, z ich pohľadu nezobrazovala skutočnosť. Potom, keď na úrovni mestského úradu či s
prednostom alebo s vedúcou ekonomického odboru posudzovali fakturovanú sumu a faktúry, tak mali
za to, že práce, ktoré boli fakturované, nemohli byť reálne vykonané a z toho dôvodu boli potom aj
predmetné faktúry za toto obdobie vrátené úpadcovi z dôvodu, že mali za to, že tieto nezahŕňajú alebo

suma nepokrýva alebo nezobrazuje skutočne vykonané práce, reálne vykonané. Jednalo sa celkovo
o tri faktúry za obdobie január, február. Činnosť, ktorú mal vykonávať pre žalovaného J.. F., nebola z
jeho strany zvládnutá. Možno to bolo spôsobené aj tým, že to bola pre neho nová agenda a majú aj
podozrenie, že v podstate podpísal alebo odobril aj práce alebo úkony, ktoré neboli reálne vykonané.
Taktiež považuje za potrebné uviesť, že sa jednalo o zamestnanca, u ktorého boli problémy s pracovnou

disciplínou a s požívaním alkoholických nápojov. Tento pracovník bol následne aj preradený na menej
zodpovednú prácu vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré uviedol, no ani tam žalovaný nebol spokojný s
plnením jeho pracovných úloh a v dôsledku toho s ním bol potom ukončený pracovný pomer. Nakoľko,
ako už uviedol, nechceli akceptovať tieto tri faktúry za predmetné obdobie, tak došlo k jednaniu medzi
správcom úpadcu Q.. N.Á. a ním ako zástupcom žalovaného a ďalšími zástupcami mesta. Prebehli aj

ďalšie jednania, presne si už nepamätá, že koľko ich bolo ani časový sled. Taktiež prebehli jednania
na úrovni prednostu mestského úradu, so zástupcom úpadcu a vtedy zamestnancom úpadcu J.. J., ale
rozhodujúci je výsledok týchto jednaní. No pri všetkých týchto jednaniach žalovaný argumentoval tým,
že nesúhlasia s podkladmi, ktoré boli podkladom pre fakturáciu a taktiež namietali rozsah vykonaných
prác. Keďže majú zmapované, resp. mesto má zmapované, koľko spravuje ciest a koľko chodníkov,

tak argumentovali aj týmito skutočnosťami, a to jednak skutočnosťou, že nie každý mechanizmus je
prístupný alebo sa môže dostať aj na úzke cesty. Opačne, že málo účinný alebo efektívny mechanizmus
nie je efektívne využiť na širokej ceste, čiže týmito všetkými skutočnosťami pri týchto rokovaniach
argumentovali, ale výsledok týchto všetkých rokovaní bol taký, že medzi zástupcom úpadcu Q.. N. a
žalovaným bola dohoda, že žalovaný uhradí dve faktúry a tretia faktúra bude stornovaná. Teda faktúra,

ktorá je predmetom tohto konania. Mesto, teda žalovaný splnilo svoju časť dohody a dve predmetné
faktúry uhradilo a čakalo, že tretia faktúra bude stornovaná, čo sa však neudialo. Čo sa týka faktúry,
ktorá nebola uhradená, tak jednalo sa práve o túto faktúru preto, lebo pri tejto faktúry boli najväčšie
problémy s dokladovaním prác, ktoré boli fakturované, teda preto dohoda znela, že táto faktúra budestornovaná a taktiež sa bral ohľad na to, že v podstate sa jednalo o faktúru poslednú, za posledné
obdobie zimy, február 2012. Vzhľadom na tieto skutočnosti, mesto veľmi prekvapilo, keď žalobca napriek
tomu trval na úhrade tejto faktúry a podal v tejto veci žalobu. Pred podaním žaloby kontaktoval Q.. N.,

správcu úpadcu, ktorý mu povedal, že nie je v jeho silách alebo možnostiach stornovať túto faktúru,
a že túto záležitosť musí prejednať s veriteľským výborom, kde poukazuje na to, že nemá ani v tom
čase nemal vedomosť ako sú rozdelené právomoci medzi správcom, teda Q.. N. a medzi veriteľským
výborom, a teda či to čo bolo dohodnuté na tých jednaniach, mohlo alebo nemohlo byť alebo bolo v
súlade s právnymi predpismi. Ohľadom zhrnutia k faktúram uviedol, že v podstate sa tu jedná o komplex

troch faktúr. Je tu nepochybné, že tieto tri faktúry boli vrátené, potom došlo k rokovaniam a povedalo
sa, že dve faktúry sa uhradia, aj keď bolo povedané, že tu boli určité nadhodnotené výkony a dospelo
sa k tomuto záveru, že objem prác alebo vo finančnom vyjadrení tie dve faktúry zohľadňujú aj tú tretiu
faktúru. Prvá faktúra bola za obdobie od 16. januára 2012 do 31. januára 2012, kedy napadol sneh nad 2
centimetrelendvakrát,ato19.januára2012(5centimetrov)a21.januára2012(11centimetrov).Hranica
2 centimetre je uvedená v zmluve o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a znamená, že vtedy sa

robí odhŕňanie ciest a chodníkov. Napríklad 18. januára bol sneh poprášok, čo je snehová vrstva menšia
ako pol centimetra, to sa z technických dôvodov nedá odhŕňať, ale podľa denného výkazu bol posyp
cesty vykonaný jedenkrát a posyp chodníky bol takisto vykonaný jedenkrát. Čiže z toho vyplýva, že mali
byť odhrnuté, posypané všetky cesty a všetky chodníky napriek tomu, že v tomto prípade posyp nebol
potrebný, pretože bol tu poprášok, ktorý netreba posypávať. Posypávať treba vtedy, keď je poľadovica.

Klimatické podmienky 19. januára - 5 centimetrov snehu a posyp bol vykonaný autom raz a chodníky
boli posypané raz, pluhovanie dvakrát, chodníky poradové číslo 4 a pluhovanie poradové číslo 1, čiže
poradové číslo 1 je pluhovanie autom nákladným, to sú cesty, pluhovanie pod položkou 4, t. j. strojové
odpratávanie snehu z chodníkov nad 2 centimetre. J.. B. povedal, že boli tri mechanizmy v podstate,
snežka, ktorá má technický záber 1,6 m, potom traktory, ktoré majú tú radlicu závesnú za kabínou, čiže

tam je 2,5 až 3 metre a potom je tu nákladné auto. Čiže, keď raz sa povie, že snežka by mala odhŕňať
celých 58 km chodníkov, to je blud alebo keď sa povie, že traktor odhŕňal 57 alebo 58 km chodníkov,
je to blud, pretože traktor s tou radlicou sa nedostane na všetky tieto chodníky. Pri dátume 20. január
2012 sa píše podľa výkazu, ktorý bol doložený k tejto faktúre, že druh činnosti posyp cesty, poradové
číslo 2 boli tri opakovania, posyp chodníkov poradové číslo bol jeden, pluhovanie bolo trikrát, chodníky

poradové číslo 4 a pluhovanie cesty, poradové číslo 1 trikrát. Čiže snežka, keď to rozložíme na drobné,
tak snežka mala odhŕňať chodníky, celá výmera je 139000 m2 a 57 km, ale toto isté mal vykonávať
aj traktor, lebo tu sa píše pluhovanie traktor celá výmera, tam boli dokonca dvakrát traktory. Čiže je to
dokopy tri razy snežka a dva traktory, čiže tie chodníky sú poradové číslo 4 a pluhovanie trikrát, čiže
trikrát, dvakrát traktory urobili celé mesto, čiže 58 km trikrát a potom ešte aj snežka to mala odhŕňať.

Zase si povedzme, že snežka, keď odhŕňa tak zároveň aj posypáva. Pri druhej faktúre za obdobie od 1.
februára 2012 do 14. februára 2012, keď vychádza z údajov meteorologickej stanice, ktorá tu je, napadol
sneh nad 2 centimetre len raz, a to 4. februára 2012. Napríklad 5. februára bol posyp trikrát, čiže cesty
akože mali byť posypané trikrát, čiže komplet cesty? Trikrát mali byť posypané chodníky pluhovaním,
šesťkrát všetky chodníky, pluhovanie trikrát všetky cesty a teraz ja tu hovorím o tom, že 5. februára by

mala snežka, keď hovoríme o tom, že urobila posyp, dĺžka celej výmery je 58 km trikrát, čiže snežka
mala urobiť 150 km, pluhovanie a posyp mala najazdiť snežka 247 km. To je nonsens. V tretej faktúre
je napísané podrobnejšie. Ku kontrolám vykonávaným J.. F. uviedol, že tam elektronická kontrola, že
každý keď odchádza musí prejsť cez ten čítač a tu je vlastne zachytená aj kontrolná činnosť, a to že J..
F. to nekontroloval. J.. F., keď bol vypočutý ako svedok, vypovedal tak, aby sám seba obhájil, ako dobre

vykonával prácu, ale ako tu bolo povedané, tu prácu vykonával povrchne a možno jej ani nerozumel,
ani ju nemohol vykonávať normálnym spôsobom. Ďalej poukazuje na všeobecne záväzné nariadenie
mesta, v zmysle ktorého časť chodníkov sa odhŕňa aj fyzickými či právnickými osobami. Žalobca (Q..
N.Á.) prostredníctvom právneho zástupcu k zhrnutiu k faktúram ním predloženým uviedol, že žalovaný
sa počas celého konania snaží spochybniť skutočnosť, že práce, za ktoré boli vystavené predmetné

faktúry, boli vykonané s tým, že sa nestalo, aby žalovaný odmietol uhradiť obdobné faktúry napriek tomu,
že boli vystavené rovnakým spôsobom za rovnaké práce na základe rovnakých denných výkazov, a
tieto práce boli vykonávané v súlade s obchodnými zvyklosťami, preto tvrdenia žalovaného považuje
za účelové, nakoľko skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich tvrdeniach sú postavené len na domnienkach.
Práce, za ktoré boli vystavené faktúry, boli riadne vykonané a podpísané. Práce neboli vykonávané len

kvôli novo napadanému snehu, ale aj kvôli silnému vetru, ktorý na cestných komunikáciách spôsobil
snehové jazyky a záveje, takže nie je objektívne, aby sa práce počítali podľa výšky napadnutého
snehu s tým, že súdu predložil aj články z internetových portálov, denníkov, ktoré opisovali kalamitné
situácie v okrese Vranov nad Topľou v dňoch, kedy boli vykonávané práce na základe týchto faktúr.Žalobca a žalovaný praktizovali výkon prác a potvrdenie týchto prác denným výkazom od uzatvorenia
zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Denné výkazy podpisovala osoba na to poverená a
boli vyhotovené v súlade článkom III. zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Sám žalovaný

predložil faktúru za čistenie komunikácii pre motorové vozidlá po zimnej údržbe, kde v prílohe faktúry je
zaznamenaný výkon prác s tým, že z tejto je zrejmé, že výkon prác bol fakturovaný za jeden okruh tak,
ako je to aj na žalovaných faktúrach. Nie je bližšie špecifikované, ktoré stroje vykonávali práce a v akom
čase, pričom žalovaný spôsob tejto fakturácie nenamietal, aj keď bola vystavená rovnakým spôsobom
ako žalované faktúry. Keďže sa tieto vzťahy spravovali rovnako po dlhšiu dobu, podľa jeho názoru

ide v tomto prípade o obchodné zvyklosti, ktoré neboli v rozpore s obsahom zmluvy alebo zákonom,
a preto nemal dôvod mať pochybnosti o správnom spôsobe fakturácie. Preto tiež navrhoval, aby súd
pri rozhodovaní prihliadal na ustanovenie § 264 Obchodného zákonníka, pod ktorý možno práva a
povinnosti vyplývajúce z tohto záväzkového vzťahu medzi úpadcom a žalovaným subsumovať. Taktiež
žalobca oznámil, že nedisponujú takými listinami, ako mu bolo uložené predložiť, teda také, z ktorých
by bolo zrejmé, ktorým mechanizmom, aká časť mesta alebo ktorá trasa bola v predmetnom období

predmetom údržby, alebo na ktorej bola vykonaná zimná údržba. Na záver poukazuje, že práce boli
potvrdené podpísaním denných výkazov J.. F. a inými listinami nedisponuje. K vyjadreniu žalobcu sa
vyjadril žalovaný písomným podaním, v ktorom uviedol, že žalobca nedoložil doklady, ktoré navrhol, aby
boli predložené a predložil len nepresné internetové komentáre, a to aj z iného obdobia ako je predmetné
obdobie. Údržbu na cestách I. triedy vykonáva Prešovský samosprávny kraj a poveternostnú situáciu,

ktorú opisovali predložené komentáre, nemožno automaticky aplikovať na husto zastávané územie
mesta, nakoľko Prešovský samosprávny kraj vykonáva údržbu aj na cestách vedúcich na rovinách,
poliach, prípadne na miestach, kde nie sú prirodzené ani umelé vetrolamy a podľa neho nie je potrebné
dokazovať takú známu vec, ako je tá, že v centre mesta, v uliciach na sídliskách, v radových zástavbách
sa nemôžu vytvárať snehové záveje v dôsledku silného vetra, nakoľko podmienky na to neexistujú.

Faktúrou č. 58-6-2012 bol fakturovaný jedinečný a špecifický výkon, nakoľko odstraňovanie zbytkov
posypového interného materiálu sa vykonáva na všetkých komunikáciách len raz ročne, pričom tento
výkon uskutočňuje zamietacie - vysávacie vozidlo, ktoré odstránený inertný materiál odstráni na skládku.
Toto kompletné čistenie je potrebné z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti cestnej premávky. Svedok
J.. J.É. nepochopil princípy, na ktorých bola postavená zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných

vecí a nesprávne stotožnil akýkoľvek výjazd mechanizmu vždy s výkonom uskutočnením na celej
výmere mesta, keď sám počas jeho práceneschopnosti nebol schopný fyzicky skontrolovať denné
výkony. Svedok J.. F. nemal k dispozícii zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a riadil sa
neschváleným interným plánom údržby odovzdaným mu J.. J.. Ani svedok J.. F. nebol schopný fyzicky
skontrolovať denné výkony, čo potvrdil vo svojej výpovedi, a preto ťažko možno predpokladať, že by

mohol verifikovať a kontrolovať výkony, keď nemal k dispozícii základný listinný podklad pre verifikáciu
výkonov, a to zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Z toho vyplýva záver, že denné výkazy
boli vystavené v rozpore so zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a verifikácia výkonov
vôbec nebola vykonaná zmluvne dojednaným spôsobom. Žalobca opiera svoj nárok o faktúru, ktorá bola
vystavená v zmysle fakturačných pokladov vypracovaných svedkom J.. J., ktorý vychádzal z denných

výkazov podpísaných svedkom J.. F.. Nakoľko hodnoty uvedené v denných výkazoch sú vadné, sú pre
toto konanie irelevantné a nič na tom nemení ani skutočnosť, že ich podpísal svedok J.. F., nakoľko
samotným podpisom osoby, ktorá nebola schopná riadne verifikovať výkony, nemožno napraviť ich
vadnosť, ktorú mali od počiatku. Nakoľko na základe vadných denných výkazov boli spracované aj
podklady pre fakturáciu, potom aj samotná faktúra je vadná. Preto sa domnieva, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, pretože len predloženie faktúry samo o sebe nie je dôkazom o tom, že žalobca splnil
dojednané zmluvné podmienky a že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej odplaty. Svedok Š. M.
vo výpovedi uviedol, že v roku 2012 pracoval ako vodič odhŕňacieho a posýpacieho vozidla LIAZ RTO
706. Na posypovanie boli určení štyria a keďže on mal najväčšie auto, mal určené hlavné cesty. Na
samotný posyp museli dostať pokyn od určitej osoby, pamätá si len jej krstné meno Zdeno. Všetko,

čo sa urobilo, napríklad odhŕňanie snehu sa zapisovalo do tzv. stazky, kde sa zapísalo, kde sa robilo,
od ktorej do ktorej a koľko kilometrov a keď sa to vyžadovalo, no nevedel či to bolo aj v roku 2012,
tam sa zapísalo aj koľko materiálu sa použilo. Rozsah vykonávaných prác vždy závisel od počasia. Do
jeho činnosti spadala oblasť od Rodinnej oblasti až po Lomnicu v rozsahu 35 až 40 km. Jeden okruh
údržby mu trval 2,5 až 3 hodiny. Za jeden deň by dokázal urobiť na tomto okruhu údržbu maximálne 4

až 5 krát. Niektoré úseky mohli byť urobené viackrát, niektoré len raz alebo dvakrát. Sú aj cesty, ktoré
mesto neudržiava, teda auto po nich prejde, ale nevykonáva na nich údržbu. Počas zimnej údržby za
ním J.. F. nikdy nebol a spája si ho až s obdobím, keď sa začalo zametať, keďže aj táto činnosť sa
vykonávala na predmetných strojoch. Stazky, ktoré vypĺňal, odovzdával spomenutému pánovi D. a s J..J. do kontaktu neprichádzal. Na výzvu na vyjadrenie k údajom z denného výkazu a teda či v zmysle listín
je možné vykonať posyp na celej výmere ciest mesta, a to v počte opakovaní päť uviedol, že on mal
len určitý úsek ciest, takisto aj kolegovia, teda on celý Vranov posypať a pluhovať nemohol. Na ďalšiu

otázku či by bolo možné vykonať prácu na cca 300 km uviedol, že toľko nikdy nerobil a ani sa to nedá
urobiť. Pokiaľ sa týka údržby v prípade, že nenapadol nový sneh, uviedol, že takáto bola vykonávaná
napríklad keď bola poľadovica, a teda sa musel urobiť len posyp. Podľa výpovede svedka Q. F. v roku
2012 pracoval pre správcu žalobcu. Vo februári 2012 strážil aj chodil posypovať s odhŕňačom, traktorom.
Prácu im zadával D., V. a taktiež im vydával príkaz na jazdu, teda stazku. Keďže odhŕňal sneh a robil

na staršom traktore, mal väčšinou určené také ulice, do ktorých bolo možné s týmto traktorom vojsť a
vykonať údržbu, keďže pluh je široký a napríklad chodníky nemohol s týmto mechanizmom udržiavať.
Traktor nemal posypovač, takže za ním posypával iný mechanizmus. Mechanizmus KTO 150 je veľká
honka a niekedy na nej chodil. Na výzvu či by v zmysle výkazov bolo možné robiť na tejto honke 25
hodín uviedol, že toľko robiť nemohol, lebo honka spotrebuje 15 litrov nafty na hodinu, a teda ak by
mal robiť toľko hodín, musel by mať pri sebe cisternu s naftou. Ak by robil až 50 hodín, spotreboval

by 750 litrov nafty. J.. F. ich nekontroloval, ani neriadil. Ich riadil a kontroloval pán Miňo od správcu.
Mechanizmus KTO 150 sa používal najmä na úseku medzi Čemerným a Lomnicou, je to úsek, kde
často zafukuje, ale tam bolo práce možno na 3 - 4 hodiny. S týmto mechanizmom, ktorý naberá sneh
a vysypáva ho nabok, sa robilo len tam. Keďže to je veľký mechanizmus, v meste ho nebolo možné
ani použiť. Ak bola námraza alebo poľadovica, tak sa musela urobiť nejaká údržba, ale to už robili

iní. Svedok W. K. vo výpovedi uviedol, že v roku 2012 pracoval pre správcu Q.. T.. Je vodič a v zime
zabezpečuje, a teda aj v roku 2012 zabezpečoval, zimnú údržbu chodníkov a ciest vo Vranove, ktorú
vykonával so špeciálnym vozidlom, ktoré je určené na údržbu chodníkov, a to letnú aj zimnú. Trasa,
ktorú udržiava v meste Vranov nad Topľou, je trasou, kde sa nemohol dostať veľký posypovač. Prácu
v tom čase im dával pán Miňo. V súvislosti s výkonom s týmto vozidlom sa vypisoval tzv. záznam o

prevádzke vozidla, tzv. stazka. Mali zaužívané, že na jednu stazku sa písalo zhruba päť výjazdov, pričom
sa písal deň, miesto, čas a kilometre, a pokiaľ bolo vozidlo vybavené motohodinami, tak aj motohodiny,
čo vlastne počíta prevádzkové hodiny vozidla. Pokiaľ si spomína, stazky sa odovzdávali pánovi Miňovi.
Trasa, ktorú mal určenú na údržbu, predstavovala zhruba 25 až 30 km. Ak by snežilo celý deň, bolo
by možné túto trasu vykonať štyrikrát. Denné výkazy, ktoré súdu predložil žalobca, nikdy nevidel, oni

robili len výkazy jázd, tzv. stazky. Ak by mala byť údržba vykonaná v počte opakovaní tri, teda 150 alebo
160 km, to by sa nedalo urobiť. Posyp a pluhovanie sa robia súčasne, lebo vpredu je radlica a vzadu je
posyp. Za zmenu sa trikrát posyp nerobil, lebo keď sneží, tak sa len pluhuje, je zbytočné sypať nejaký
materiál, keď to zasa zasneží, čiže vykonáva sa len pluhovanie a až keď prestane snežiť, tak sa urobí
aj posyp. Preto situácia, že by bol vykonaný trikrát posyp a trikrát pluhovanie pri celkovom počte 300

km nie je reálna a nikdy nenastala situácia, aby trikrát robil posyp. J.. F. ich v zime nekontroloval a začal
ich kontrolovať, až keď sa začala údržba na jar, keď sa začalo pracovať aj s novými mechanizmami.
Svedok V. Č. vo výpovedi uviedol, že pracoval pre žalobcu v roku 2012 na dohodu, a teda pracoval
iba vtedy, keď ho zavolali. Pracoval s traktorom Horal, ktorý je širší a silnejší a odhrňoval cesty. Chodil
tam, kde to bolo potrebné, pričom ho telefonicky kontaktoval s potrebou vykonania údržby pán Zdeno.

S osobou J.. F. do kontaktu vôbec neprišiel. Na traktore chodil sám po určenej trase. Chodníky pluhovať
nemohol, lebo traktor je široký a nemôže ísť na chodník. Na otázku či bolo možné vykonať pluhovanie
na všetkých komunikáciách v dĺžke 58 km uviedol, že toto nie je reálne. Za jeden deň sa trasa prešla
raz, a pokiaľ by bola kalamita, tak sa potom išlo znova až ráno. Taktiež uviedol, že sa vypisovali tzv.
stazky, ktoré odovzdával pánovi D.. Vykazoval aj motohodiny, teda trasa mohla trvať niekedy aj 10 hodín,

ale motohodiny mohlo byť iné číslo. Podľa vyjadrenia žalovaného z 12. februára 2020 základom pre
fakturáciu má byť zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, no výkony zimnej údržby, ktoré
si uplatňuje žalobca v tomto konaní, neboli vykonávané v súlade s podmienkami dojednanými v tejto
zmluve. Zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí má niekoľko príloh, príloha č. 1 - Zoznam
hnuteľných vecí prenajatých žalovaným, príloha č. 2 - Technologický postup zimnej údržby - Zimná

údržba komunikácii v meste Vranov nad Topľou, príloha č. 3 - Cenník, resp. Služby pri údržbe ciest
a chodníkov v Meste Vranov nad Topľou, pričom položky 1 až 6 sa týkajú zimnej údržby (položky
1 až 3 údržba ciest, položky 4 až 6 údržba chodníkov). Jednotlivé položky sú uvedené nasledovne:
položka č. 1 - strojné odpratávanie komunikácie nad 2 cm (cesty), položka č. 2 - strojný chemicko-
inertný posyp komunikácie (cesty), položka č. 3 - strojný inertný posyp komunikácií (cesty), položka č.

4 - strojné odpratávanie snehu z chodníkov nad 2 cm, položka č. 5 - strojný chemicko-inertný posyp
chodníka, položka č. 6 - strojný inertný posyp chodníka. Taktiež poukázal na pasportizáciu mestských
komunikácii z roku 2008, ktorej časť bola doložená do spisu, kde celkový sumár znamená, že má cesty
v celkovej výmere 357979,27 m2 a chodníky v celkovej výmere 139545,7 m2. Žalobca nepreukázala nepredložil súpisy skutočne vykonaných plnení a nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pričom
denné výkazy ako ich žalobca predložil nepovažuje za súpis skutočne vykonaných plnení a namieta aj
jednotlivé výkony zimnej údržby tak, ako ich fakturoval žalobca. V ďalšom podrobne posúdil jednotlivé

faktúry, a to faktúru č. 8-6-2012 za obdobie od 16. januára 2012 do 31. januára 2012 na sumu 34.151,42
eur vystavenú 1. februára 2012 a berúc do úvahy údaje SHMÚ o množstve napadnutého snehu,
prípadne iných meteorologických javoch za toto obdobie mal za to, že nevyhnutú, resp. potrebnú údržbu
uvedením jednotlivých činnosti v ten-ktorý deň s odkazom na počet opakovaní a položku zmluvy a
vyčíslením sumy a vo zvyšku vzhľadom na sumy fakturované žalobca vyčíslil neúčelne fakturovanú

sumu 25.851,50 eur. Čo sa týka faktúry č. 16-6-2012 za obdobie od 1. februára 2012 do 14. februára
2012 rovnakým postupom a spôsobom s odkazom na klimatické údaje získané zo SHMÚ vyčíslil sumu
neúčelne vynaložených nákladov 23.465,636 eur. Keď v konaní bola uplatnená pohľadávka vo výške
36.885,74 eur a spolu suma neúčelne vynaložených nákladov z oboch faktúr predstavuje 49.047,14 eur,
vo výške uplatnenej pohľadávky si žalovaný uplatňuje započítaciu námietku vo výške 36.885,74 eur.
Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení ku kompenzačnej námietke uviedol, že žalovaný nešpecifikuje, z

akého právneho titulu vznikla jeho pohľadávka, ktorú chce použiť ako kompenzačnú námietku. Z obsahu
jeho návrhu sa možno domnievať, že žalobca sa mal účtovaním neúčelne vynaložených nákladov na
úkor žalovaného bezdôvodne obohatiť. Žalobca má za to, že dokazovanie ohľadom kompenzačnej
námietky presahuje obsah tohto konania, a preto navrhuje súdu, aby na ňu neprihliadal s poukazom
na to, že žalovaný si uplatňuje v rámci kompenzačnej námietky nárok z faktúr vystavených žalobcom,

ktoré žalovaný nerozporoval a v celosti uhradil. V ďalšom uviedol, že uplatnenie kompenzačnej námietky
zo strany žalovaného pôsobí zmätočne, keďže žalovaný od začiatku súdneho konania nárok žalobcu
popieralvcelomrozsahu,avšakuplatnenímkompenzačnejnámietkydeklarujeskutočnosť,ženepopiera
pohľadávku žalobcu, teda pohľadávku, voči ktorej započítací úkon smeruje. Ak by žalovaný trval na tom,
že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, tak nemožno procesný úkon žalovaného považovať za

kompenzačnú námietku, ale v takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, teda pokiaľ je žalovaným
uplatnená nižšia pohľadávka, než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Ak žalovaný uznáva nárok
žalobcu, tak kompenzačnej námietke nemožno vyhovieť, lebo vychádza z uhradených faktúr, ktoré boli
vystavené spôsobom a na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a podkladov ako
sú faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Ak žalovaný nárok žalobcu aj naďalej neuznáva, tak je

nutné pristupovať ku kompenzačnej námietke ako vzájomnej žalobe v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zároveň žalobca vzniesol námietku
premlčania voči pohľadávke uplatnenej kompenzačnou námietkou. Žalovaný v následnom stanovisku
uviedol, že predmetom tohto konania je plnenie z faktúry, ku ktorej sa podrobne vyjadroval a neuznal ju,
čo do dôvodu ani čo do výšky a počas celého konania poukazoval na skutočnosť, že vykonanú činnosť

fakturovanú žalobcom je potrebné hodnotiť komplexne, nakoľko sa jednalo o plnenie z tej istej zmluvy a
že namietal, že v danom období boli vystavené tri faktúry. Vzhľadom na to, že tieto fakturované „plnenia“
nezodpovedali dohodnutým podmienkam v zmysle zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí,
sumy boli nesprávne určené a značne nadsadené, faktúry vrátil žalobcovi, o čom niet medzi stranami
pochybnosti. Faktúry obsahovali „plnenia“, ktoré žalobca síce fakturoval, ale reálne ich neposkytol a

ani poskytnúť nemohol. Systém fakturácie jednotlivých položiek v uplatnených faktúrach podľa č. 3
prílohy k zmluve bol identicky chybný, na čo poukazoval počas celého konania a trvá na tom, že takto
fakturované „plnenia“ poskytnuté neboli. Tvrdil a preukázal, že došlo k dohode medzi ním a žalobcom,
že vyplatené peňažné plnenie vyplývajúce z faktúr č. 8-6-2012 a č. 16-6-2012 zahŕňa aj peňažné
plnenie fakturované faktúrou, a preto si žalobca nemal uplatňovať plnenie z faktúry. Žiadal, aby žalobca

preukázal rozsah plnenia faktúry listinnými dôkazmi, pretože samotná faktúra nie je právnym dôvodom
zaplatenia uvedenej sumy, no ďalšie listinné dôkazy žalobca v konaní nepredložil. Žalobca počas celého
konania nepreukázal, že by poskytol „fyzicky“ plnenia obsiahnuté vo faktúrach v takom rozsahu, ako to
fakturoval. V teoretickej rovine, ak súd bude priznávať nejaké plnenie, z opatrnosti rozporoval plnenia z
týchto faktúr, detailne rozpracoval podľa jednotlivých dní obdobia od 16. januára 2012 do 14. februára

2012 „plnenia“, ktoré boli neúčelne „vynaložené“ a fakturované nemali byť. Pri vypracovaní predmetného
podania vychádzal zo zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, jej prílohy č. 3 a správy SHMÚ,
o vierohodnosti ktorej niet pochýb. Žalobca si uplatňoval aj nezmyslené „plnenia“, keď žalobca mal napr.
pluhovať celé mesto a sneh niekoľko dní nepadal. V ďalšom poukázal na výsluch primátora, ktorým
bolo potvrdené, že v januári 2013 s ním vtedajší správca dohodol, že pre vadnosť všetkých troch faktúr

budú uhradené len prvé dve faktúry a tretia faktúra bude plne stornovaná ako kompenzácia za vadnosť
všetkých troch faktúr. Ďalej uviedol, že trvá na tom, že sa jedná o kompenzačnú námietku, nakoľko
si uplatňuje voči žalobcovi na započítanie len sumu, ktorá zodpovedá predmetu konania. K žalobcom
vznesenej námietke premlčania proti pohľadávke uplatnenej kompenzačnou námietkou uviedol, žekompenzačná námietka plne vychádza z uzatvorenej zmluvy, jeho procesná obrana počas konania
je nemenná, a preto žiada žalobu v celosti zamietnuť. Eventuálne, ak by súd predsa len mal za to,
že žalobcov nárok je čiastočne oprávnený, z opatrnosti vzniesol kompenzačnú námietku. Žalobcom

vznesená námietka premlčania nie je dôvodná vzhľadom na ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Poukázal na dátumy vystavenia všetkých troch faktúr, ktoré boli všetky fakturované na
základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Zmluvne dojednaná bola mesačná fakturácia,
no v hrubom rozpore so zmluvným dojednaním boli všetky faktúry vystavené za dvojtýždňové obdobia,
čo ide na vrub žalobcu. Žalobca si žalobou doručenou súdu 10. marca 2015 uplatnil právo na zaplatenie

odplaty podľa zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a faktúry a v súlade s ustanovením §
404 ods. 1 Obchodného zákonníka týmto dňom prestala plynúť premlčacia doba pre práva vyplývajúce
aj z faktúr č. 8-6-2012 a č. 16-6-2012, nakoľko tak ním uplatnený protinárok, ako aj nárok uplatnený
žalobcom sa vzťahujú na tú istú zmluvu. Preto kompenzačná námietka špecifikovaná podaním žalobcu a
uplatnená krátkou cestou na pojednávaní konanom 14. februára 2020 bola uplatnená včas, nakoľko keď
sapovažujezavčasuplatnenýnárokžalobcu,potomajjehoprotinároknemožnovsúladesustanovením

§ 404 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať za premlčaný. Namietajú aj žalobcom uplatnený nárok
na úrok z omeškania, keďže listom z 24. mája 2012, ktorý žalobca prevzal 25. mája 2012, vrátil žalobcovi
všetky tri faktúry z dôvodu, že fakturované sumy sa nezakladajú na skutočnosti a na reálne vykonaných
prácach. Podľa článku III. ods. 6. zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí bol žalobca povinný
predložiť ku každej faktúre súpis skutočne vykonaných plnení a podľa ods. 7 tohto článku žalovaný bol

oprávnený vrátiť faktúru a po dobu, počas ktorej bola u žalobcu, nebol v omeškaní s jej platením. Preto
sa domnieva, že nárok žalobcu na úrok z omeškania nevznikol, nakoľko doposiaľ žalobca neopravil
vadné prílohy žiadnej z faktúr, pričom uvedená vadnosť sa plne potvrdila vykonaným dokazovaním a
tak sa nemohol dostať do omeškania. Jeho kompenzačná námietka z 12. februára 2020 smerovala
k započítaniu neúčelne vynaložených nákladov vo výške 36.885,74 eur pri faktúrach č. 8-6-2012 a č.

16-6-2012protisume36.885,74eurzfaktúry.Okamihzapočítaniajestanovenýnadeňsplatnostifaktúry,
t. j. na 15. marca 2021, kedy sa stretli vzájomné pohľadávky. V tento deň bezo zvyšku zanikli vzájomné
pohľadávky jeho a žalobcu a aj z tohto dôvodu sa teda nemohol dostať do omeškania s úhradou
úroku z omeškania uplatneného v žalobe. Právny zástupca žalobcu vo svojom nasledujúcom vyjadrení
uviedol, že čo sa týka námietky žalovaného, že všetky tri faktúry obsahovali plnenia, ktoré nemohol

žalobca poskytnúť, tak žalovaný uhradil prvé dve vyššie faktúry, čím fakticky potvrdil ich správnosť,
preto naďalej zastáva názor, že svoje povinnosti zo zmluvy si riadne plnil, avšak žalovaný odmieta
zaplatiť aj napriek tomu, že ide o faktúru vystavenú rovnakým spôsobom ako predošlé faktúry, ktoré boli
zo strany žalovaného uhradené. Žiadnu takáto dohoda ako spomína žalovaný neexistovala. Ak by aj
existovala, mala by byť v písomnej forme a tiež by musela byť odobrená veriteľským výborom, no z jeho

vyjadrenia je zrejmé, že k žiadnej takejto dohode nedošlo, a preto sa nezakladá na pravde ani tvrdenie
žalovaného, že nesplnil svoju časť dohody. K tvrdenému nepreukázaniu o poskytnutí plnenia žalobcom
v zmysle zmluvy odkázal na svoje skoršie vyjadrenia a na fakt, že v predmetnom období v meste Vranov
nad Topľou a jeho okolí bola kalamita, v dôsledku čoho bol vykonaný zo strany úpadcu väčší rozsah
prác ako počas priemerného zimného obdobia. Pokiaľ žalovaný jeho nárok naďalej neuznáva, tak je

nutné pristupovať ku kompenzačnej námietke ako ku vzájomnej žalobe v zmysle ustanovenia § 147
CSP a v tejto súvislosti považovať za irelevantné tvrdenie žalovaného, že ju použil len z opatrnosti
pre prípad, ak by súd priznal nejaké plnenie. Preto navrhuje, aby súd na ňu neprihliadal. Žalobca v
záverečnom zhrnutí pred prvým rozhodnutím vo veci uviedol, že žalovaný sa počas celého konania
snaží spochybniť skutočnosť, že práce, za ktoré bola vystavená faktúra, boli vykonané, no doposiaľ

sa nestalo, aby žalovaný odmietol uhradiť obdobné faktúry napriek tomu, že boli vystavené rovnakým
spôsobom, za rovnaké práce, na základe rovnakých denných výkazov, pričom je potrebné prihliadnuť,
že v predmetnom období bola kalamitná situácia. Svedok F. uviedol, že si viedol vlastnú evidenciu, ktorú
použil na odkontrolovanie výkazov predložených mu žalobcom, ďalej uviedol, že poznal sa aj s vodičmi,
ktorí mu hlásili, čo bolo urobené a že bola kalamitná situácia, kvôli ktorej robili autá aj 19 až 20 hodín

denne.Podpisovallentievýkazy,ktorémubolipredloženéodžalobcu,aktorésúhlasilisjehoevidenciou.
To, že nemá zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, bolo vecou žalovaného, keďže išlo o
jeho zamestnanca, ktorého poveril kontrolou vykonaných prác, čo potvrdil aj primátor žalovaného J.. T..
Svedok J.. J. taktiež potvrdil, že vo februári 2012 bola veľmi tuhá zima. Na základe toho, čo mu hlásili
vodiči po vykonaní údržby, spracoval denný výkaz, ktorý s J.. F. prešli a fyzicky námatkovo jednotlivé

úseky ciest, či údržbu skontrolovali a až keď to pán F. odsúhlasil, bola vystavená faktúra. Po pojednávaní
vykonanom po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie žalobca uviedol, že trvá na podanej
žalobe v celom rozsahu, žiada jej vyhovieť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nárok bol
preukazovaný počas dlhého súdneho konania a rozsiahleho dokazovania. Má za to, že argumentáciažalovaného,čosatýkanejakejdohodyozapočítavanífaktúr,nebolavsúdnomkonanívžiadnomprípade
preukázaná, čo sa týka skutočne vykonaných úkonov zimnej údržby, pričom poukazuje na to, že z
vykonaných dôkazov vyplýva, že v tomto období bola dokonca aj kalamitná situácia, čiže úkony sa

robili podľa jednotlivých vyúčtovaní, resp. jednotlivých príloh faktúr, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia.
Ohľadom ostatných argumentov odkázal na skoršie vyjadrenia. Žalovaný v prvom záverečnom zhrnutí
uviedol, že žalobca sa snaží preukázať kalamitnú situáciu poukazovaním na úplne iné komunikácie, na
ktorých sú poveternostné podmienky odlišné od centra husto zastávaného mesta. Tvrdenia svedkov J..
R. a J.. F. boli nepresvedčivé, neurčité a vadné. Išlo o nepriame svedectvo, nakoľko menovaní svedkovia

sa fyzicky nezúčastnili pri uskutočňovaní výkonov zimnej údržby. Nevedeli jednoznačne preukázať,
ktoré dni vykonávali náhodnú kontrolu, ak ju vôbec vykonali. Podstatným pre spor zostáva, že úpadca
bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, dodržiavať záväzné predpisy so znalosťou veci a
konať vždy v súlade s jeho záujmami. Tento imperatív úpadca nedodržal, denné výkazy nezachytávajú
skutočný stav a boli vystavené hrubo v rozpore s podmienkami zmluvy s možnosťami jednotlivých
mechanizmov a s meteorologickými záznamami. Denné výkazy sú produktom protiprávneho konania

úpadcu, ktorý nemôže zhojiť ani to, že svedok J.. F. ich bez všetkého, bez znalosti veci podpísal. Až
následne z vadných denných výkazov sa vypracovali podklady pre fakturáciu a nakoniec na základe
podkladov bola vystavená faktúra, ktorá je preto takisto vadná. Skutočnosť, že žalobca počas konania
nepredložil relevantné listiny a dôkazy, je potrebné vykladať v jeho neprospech. Žalobca má odbornú
starostlivosť, teda je povinný archivovať všetky doklady, ktoré nadobudol počas trvania zmluvného

vzťahu založeného zmluvou. Žalobca síce uplatnil právo na zaplatenie odplaty, ale nepreukázal, že by
riadne naplnil predmet zmluvy a že konal v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Výkon
práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nemôže používať právnu ochranu, a
nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, navrhuje žalobu zamietnuť. Tiež poukázal na to, že medzi
ním a úpadcom bola uzatvorená zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, v článku III. ktorej

je napísané, akým spôsobom sa má dospieť k sume, ktorá by mala byť fakturovaná. Celkovú sumu za
prevádzkovanie miestnych komunikácii tvorí súčet položiek podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 3 tejto
zmluvy. Z prednesov, ktoré tu boli urobené a aj z tej faktúry, ktorá tu bola doložená, je zrejmé, že J.. J. ako
riaditeľovi alebo ako správcom konkurznej podstaty poverenému riaditeľovi bola známa skutočnosť, že
je tam nejaká príloha a podľa tejto prílohy sa snažil aj fakturovať. Ďalšia vec, ktorá tu je, je, že súčasťou

každej faktúry musí byť súpis skutočne vykonaných plnení, to čo stále rozporuje. To, čo je prílohou tejto
faktúry, je vlastne zobratie si z prílohy, to čo mi vyhovuje, to je, že mal sa urobiť posyp celých chodníkov,
posyp celej dĺžky cesty alebo pluhovanie cesty, pluhovanie chodníkov. Poukazoval na to, že technicky
nie je možné, aby napríklad traktor odhrnul všetky chodníky, ktoré sa nachádzajú v meste. Preto sú tu
uvádzané tri mechanizmy, a to sypač, snežka a traktor. V prípade niektorých širších komunikácii alebo

komunikácii je potrebný sypač, pri tom, keď sa sype, sa zároveň aj pluhuje, čiže na takýto chodník nie je
možnépoužiťtentosypač,pričomnachodníkjemožnépoužiťlenzaurčitýchpodmienoktraktor,ktorýmá
závesnú radlicu a tiež je tam možné použiť snežku. Žalobca sa opiera o výkazy, ktoré podpisoval J.. F.,
no ako bolo preukázané, tento nepoznal zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a vychádzal z
celkominýchparametrov,ktorémubolipredloženéJ..J.ataktoodsúhlasoval.Čiženemôžemepovedať,

že tá položka, ktorá je uvedená v prílohe, bola aj skutočne vykonaná, skutočne odkontrolovaná J.. F..
Do spisu doložili dochádzkový spis alebo dochádzku J.. F., v ktorých dňoch sa vzdialil z pracoviska,
podpísané sú všetky tieto vykonané práce „ako vykonané práce“, ale nie je možné vykonané práce
kontrolovať tak, keď bol osem hodín na pracovisku. To, že tu prebehli určité rokovania ohľadom týchto
troch faktúr je zrejmé, to potvrdil aj primátor, potvrdil to aj správca konkurznej podstaty Q.. N., že to malo

byť predmetom rokovania veriteľského výboru, to však nebolo preukázané, keďže pozvánka nie je k
dispozícii. Dve faktúry skutočne boli uhradené až po stretnutí primátora a Q.. N.. Opätovne v priebehu
celého konania žiadali, aby bola potvrdená reálnosť týchto vykonaných prác, no zo strany žalobcu nebol
preukázaný rozsah vykonaných prác. Nie je možné ustáliť ani spôsob, akým by sa dospelo k tomu, koľko
týchto prác bolo vykonaných, či bolo vykonaných 10 %, 20 %, 30 %. Predmetom tohto sporu v užšom

slova zmysle je len jedna faktúra, ale z hľadiska toho, že tu sa jedná o komplex týchto troch faktúr, dali
takéto zhrnutie ku všetkým trom faktúram, kde preukazovali reálnosť resp. nereálnosť tohto plnenia.
Toto sú mestské komunikácie, ktoré majú iný štatút, ktoré obhospodaruje mesto a nie samosprávny
kraj. Tie niektoré dni ako boli uvedené podmienky v správe SHMÚ nekorešpondujú s tým, kedy mal byť
vykonaný ten posyp a z toho dôvodu sa domnieva, že tieto práce neboli skutočne vykonané tak ako boli

fakturované. To, že zo strany žalobcu neboli okrem dokladov, ktoré sú v spise, predložené žiadne iné
doklady hodnotí ako neunesenie dôkazného bremena žalobcom. V záverečnom prednese po vrátení
veci súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že vo svojich písomných vyjadreniach rozporoval, že plnenie,
ktoré bolo faktúrované faktúrou, ktorá je predmetom tohto konania, poskytnuté nebolo. Okolnosť, žebola kalamitná situácia, mohla ovplyvniť túto faktúru, ale nemohla ju ovplyvniť v takom rozsahu, aby sa
pluhovalo vtedy, keď pluhovať sa nemalo, aby sa posypávalo vtedy, keď sa posypávať nemalo, pričom
presne vyšpecifikoval podľa jednotlivých dní, kedy bol výjazd oprávnený a kedy nie. S Q.. N. sa skutočne

stretol a prebehli rokovania. Faktúry boli najprv vrátené a na základe vzájomného jednania boli uhradené
dve prvé faktúry s tým, že táto úhrada by mala obnášať aj sumu, ktorá bola fakturovaná treťou faktúrou,
ktorá je predmetom tohto konania. Snažil sa vyčísliť neúčelné náklady, ktoré boli akože prevedené podľa
týchto jednotlivých faktúr a dospel k záveru, že suma fiktívnych nákladov v predchádzajúcich dvoch
faktúrach je ešte vyššia ako bola uplatnená pohľadávka v rámci tohto konania. J.. F. mal vo fakturácii

chaos, takto sa fakturácia nerobila. Fakturácia nie je kontrolovateľná podľa toho, čo sa urobiť malo. Dal
do pozornosti, že keď napríklad napadal sneh, malo sa odhŕňať, ibaže podľa technických parametrov
jednotlivýchstrojovpredsaniejemožné,abysradlicou,ktorámá2,5metra,straktorovou,odhŕňaltraktor
chodníky v celom meste, keď chodníky niekde majú 1 meter, niekde majú ešte menej, čiže je evidentné,
že takéto výkony absolútne nemohli byť vykonané. Tiež boli pomýlené jednotlivé veci, ktoré sa týkajú
fakturácie, ktoré boli určované podľa jednotlivých čísel, úkonov, položkovite. Nezodpovedali tomu, čo

sa vykonávať malo. Z tohto hľadiska žalobca nepreukázal, že k takému plneniu došlo, jeho plnenie je
fiktívne. Započítanie v zmysle ustanovenia § 404 mohol urobiť, pretože tento nárok nie je premlčaný.
Keďže je preukázateľné, že tieto výkony boli nadsadené a nezodpovedali skutočnosti, domnieva sa, že
žalobu je potrebné zamietnuť. V prípade úspechu si uplatňuje trovy konania.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v tomto spore nie je sporným, že by
úpadca na základe zmluvy nevykonal zimnú údržbu pre žalovaného, ale sporným je rozsah tejto údržby,
jej reálny výkon a na to sa viažuca cena za údržbu uplatnená faktúrou. Súd sa nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že v danej veci pri účtovaní predmetnou faktúrou išlo o obchodné zvyklosti. Vtedajší riaditeľ
úpadcu,svedokJ..J.potvrdil,žebolzamestnancomúpadcuodoktóbra2011,pričomposvojompríchode

zaviedol nový spôsob účtovania, so starým spôsobom sa neoboznámil, nakoľko na to ani nemal dôvod
a rozhodol, že sa bude účtovať týmto spôsobom. Výkazy, ktoré sám vyhotovoval, mali byť následne
podľa jeho tvrdenia odobrené aj J.. F.. Vzhľadom na všetky tri faktúry sa jednalo o fakturáciu za obdobie
približne dvoch mesiacov. Avšak tvrdenia svedkov J.. F. a J.. J. o tom, že výkazy odzrkadľovali skutočný
výkon prác vykonaných počas zimnej údržby, sú v zjavnom rozpore so skutočnosťami prezentovanými

žalovaným v priebehu konania. Žalovaný s ohľadom na záznamy o klimatických podmienkach v
rozhodnom období, tak ako ich zabezpečil zo Slovenského hydrometeorologického ústavu a predložil
súdu, ako aj s poukazom na osobitosť mesta ako zastavaného územia a vzhľadom na druh, počet a
spôsob práce mechanizmov podieľajúcich sa na zimnej údržbe a na pasportizáciu ciest a chodníkov
v jeho správe, podrobne preukázal, že počet opakovaní, ktorý žalobca uviedol pri tej-ktorej položke

vykonanej údržby je nelogický, keďže v zmysle zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí
opakovanie zahŕňalo celú výmeru ciest (357.979,27 m2) či chodníkov (139.545,97 m2), čo bolo reálne
nemožné. V nadväznosti na to súd poukazuje aj na výpovede svedkov - vodičov mechanizmov, ktorí
sa vyjadrovali aj k možnosti skutočného výkonu toho- ktorého mechanizmu, keď napr. Š. M. uviedol,
že nemohol celý Vranov posypať a pluhovať, nemohol vykonať prácu v rozsahu 300 km, nakoľko toľko

sa ani nedá urobiť. Q. F., ktorý obsluhoval mechanizmus KTO 150, uviedol, že ak by mal pracovať 25
hodín, tak musel by mať pri sebe cisternu, pretože honka potrebuje na prácu 15 litrov nafty na 1 hodinu,
je to veľký mechanizmus, v meste ho nebolo možné vôbec použiť, a ak sa použil na úseku Čemerné -
Lomnica pri odpratávaní závejov, tak to bolo možno nejaké 3-4 hodiny. Taktiež W. K. k možnosti rozsahu
prác uplatnených žalobcom uviedol, že on ako vodič s jemu prideleným vozidlom nevedel vykonať práce

na 150-160 km, to sa nedalo urobiť. K pluhovaniu a posypu uviedol, že tie sa robia súčasne, vpredu je
pluh a vzadu posyp. Za zmenu by posyp trikrát nerobil, lebo ak sa ešte pluhuje, je to zbytočné. Preto
vykonať trikrát pluhovanie v jeden deň by bolo možné, ak by snežilo, ale posyp by sa urobil, až keby
prestalo snežiť. Vodič traktora Horal V. Č. obdobne uviedol, že pluhoval len svoju trasu, výnimočne
aj ak bolo potrebné niečo prečistiť, no nebolo reálne, aby traktor vykonal 60 km, čo by predstavovalo

pluhovanie na všetkých komunikáciách v meste. Podľa názoru súdu nie je možné sa potom po zistení
týchto jednoducho logicky overiteľných zistení stotožniť v ďalšom s tvrdením žalobcu a bez akejkoľvek
kritiky prijať argumentáciu žalobcu, že účtované bolo podľa zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných
vecí, že žalovaný dve z troch faktúr uhradil. Z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že fakturácie
za obdobie január a február 2012, teda aj tie, ktoré nároky nie sú predmetom konania, boli žalovaným

spochybnené a že boli vykonané určité kroky ohľadom usporiadania vzájomných záväzkov účastníkov
konania, dokonca sám svedok J.. F. uviedol, že ho kontaktoval prednosta mestského úradu žalovaného,
žesumysúvysoké,taktiežajsamotnízástupcoviaúčastníkov,akoajsvedkoviačiužpriamoaleboaspoň
uvedením vedomosti potvrdili, že fakturácia úpadcu a nárok na zaplatenie súm boli predmetom rôznychrokovaní, aj keď súd musí konštatovať tak ako aj samotné strany, že bez akéhokoľvek písomného
výstupu. Čo sa týka ďalšej tvrdenej skutočnosti, že výkazy, na základe ktorých bola suma fakturovaná,
bolipodpísanéJ..F.,vtedajšímzamestnancomžalovaného,vktoréhopracovnejnáplnibolovykonávanie

tejto činnosti, tu súd poukazuje na vyjadrenie samotného svedka, že takúto činnosť vykonával prvýkrát,
no zmluvou nedisponoval a aj keď tvrdil, že si údaje uvedené na výkazoch kontroloval podľa vlastnej
evidencie, ťažko sa stotožniť s tým, že mohol odsúhlasiť rozsah prác, nakoľko sám uviedol, že mu
nebolo ani pracovníčkou žalobcu, ani nikým iným vysvetlené čo znamenajú údaje uvedené vo výkazoch,
a teda možno predpokladať, tak ako to uviedol aj svedok J.. B., že nevedel čo znamenali a tak podľa

súdu nemohol odobriť, že niečo bolo vykonané, keď jednotlivým položkám nerozumel a zmluvu o
podnikateľskom nájme hnuteľných vecí nemal, teda nemohol vôbec tušiť, aký rozsah prác odobruje
podpisom, ktorý bol následne aj účtovaný, čo však nevylučuje, nakoľko to nie sporné, keďže údržba bola
vykonávaná, že údaje jeho evidencie mohli pokrývať len časť tých údajov, ktoré boli taktiež uvedené
v denných výkazoch vyhotovených pracovníkom žalobcu - svedkom J.. J., no dôsledky ďalších vo
výkazoch uvedených položiek v zmysle zmluvy mohli a ako súd už uviedol aj vyššie podstatne menili

rozsah údržby, ktorá bola v konečnom dôsledku účtovaná. Taktiež sa súd stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že skutočne nebolo fyzicky možné odkontrolovať celý rozsah vykonanej údržby, a to aj
vzhľadom na výpis dochádzky svedka v predmetnom období, keď v niektoré dni podľa výpisu neopustil
svoje pracovisko na mestskom úrade ako aj vzhľadom na dĺžku komunikácii. Aj vodiči mechanizmov
zhodne uviedli, že osobu J.. F. registrujú až z obdobia jarnej údržby, v rozhodnom čase im prácu

určoval a pokyny na údržbu zadával pán V. od správcu. Teda súd sa v celom rozsahu nestotožňuje
s tvrdením žalobcu, že bolo chybou žalovaného, ako si zabezpečil odobrovanie, resp. podpisovanie
výkazov, aj keď má za to, že naozaj bolo aj úlohou žalovaného nielen ako účastníka záväzkového
vzťahu z predmetnej zmluvy, ale aj ako zamestnávateľa svedka J.. F. v tejto veci postupovať starostlivo,
odborne a tak, aby sa predišlo akýmkoľvek problémom či až súdnym sporom. Avšak na druhej strane

nemožno podľa názoru súdu prijať taký záver, že týmto konaním povereného zamestnanca žalovaného
žalobcom nadobudnuté nároky ako ich uplatnil, možno bez ďalšieho priznať, kde súd poukazuje na
ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka. V neposlednom rade súd poukazuje aj na to, že žalobca
napriek výzve žalovaného a súdu nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné výkony
ním tvrdené tak, ako mali byť jednotlivými mechanizmami vykonané, a teda z ktorých by bolo zrejmé,

ktorým mechanizmom, ktorá časť mesta alebo na ktorej bola údržba vykonaná s odôvodnením, že
takýmito listinami nedisponuje. Na druhej strane však svedok Š. M. výslovne uviedol, že keď vykonali
prácu, tak to, čo urobili, zapísali do tzv. stazky, teda sa zapísalo, čo sa robilo, od ktorej do ktorej, koľko
kilometrov, prípadne, aj keď nevie či aj v roku 2012, aj koľko materiálu sa použilo. Rovnako svedok
Q. F. uviedol, že keď im D., V. dával pokyny na prácu, tak im vydával aj príkaz na jazdu, tzv. stazku.

Svedok W. K. taktiež uviedol, že v súvislosti s výkonom jeho vozidlom sa vypisoval záznam o prevádzke
vozidla, tzv. stazka, na jednu zhruba päť výjazdov s uvedením dňa, miesta, času, kilometrov, prípadne
aj motohodín, ktoré ak boli súčasťou vozidla počítali prevádzkové hodiny tohto vozidla. Oni ako vodiči
robili len tieto výkazy jázd. Tieto stazky potom odovzdávali pánovi V.. Tieto skutočnosti o vypisovaní
výkazov jázd vozidla a o ich odovzdávaní pánovi V. potvrdil aj svedok V. Č.. Práve tieto listiny - tzv. stazky

by však boli veľmi dôveryhodným zdrojom údajov o rozsahu vykonanej zimnej údržby predmetnými
mechanizmami, a to nielen pravdepodobnom, o ktorom pojednával vo svojom rozhodnutí krajský súd,
ale skutočnom, reálnom v takom rozsahu, aby bolo možné nárok uplatnený žalobcom z faktúry posúdiť.
Teda žalobca napriek skutočnosti, že nárok uplatňovaný v tomto konaní bol sporný od samého počiatku
jeho vzniku, keďže žalovaný odmietal faktúru uhradiť a v konečnom dôsledku k úhrade ostatných

dvoch faktúr pristúpil s prísľubom storna faktúry, z ktorej nárok je predmetom tohto konania, napriek
tomu, že prebiehali rôzne rokovania, žalobca zrejme disponoval tzv. stazkami, ktorých vystavovanie
potvrdilivšetcivodičimechanizmovvykonávajúcichzimnúúdržbu,nozrejmenezodpovednýmprístupom
spôsobil, že takéto listiny nie sú k dispozícii, teda také ako ich popísal aj svedok J.. B., z ktorých by
bol zrejmý začiatok úkonu, koniec úkonu a počet ubehnutých kilometrov, teda záznamy o prevádzke

nákladného motorového vozidla a v akom rozsahu ich podľa tvrdení svedkov títo aj mali vystavovať ako
vodiči predmetných mechanizmov.

7. Za neúčelné súd považoval prípadné zisťovanie predmetu rokovania veriteľského výboru žalobcu, na
ktorom mali byť údajne prerokované otázky ohľadom spornosti predmetnej faktúry, ako aj ďalších dvoch

súvisiacich faktúr, nakoľko tieto nakoniec neboli uznášaniaschopné a taktiež by žalobca ako správca
konkurznej podstaty asi len ťažko presvedčil veriteľov o nedôvodnosti, resp. čiastočnej dôvodnosti
nárokov, keď predmetná suma v prípade jej nadobudnutia by patrila do konkurznej podstaty, z ktorej
sú uspokojované nároky veriteľov. Súd poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o sporové konanie asporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o
jeho dôkaznú povinnosť, a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s

procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Obsah pojmu „bremeno,

resp. povinnosť tvrdenia“ a „dôkazné bremeno“ podal Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného
aj v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22. septembra 2010 nasledovne: „V sporovom konaní sa
uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník
konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý

nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).“ Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako

aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca
(veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej
základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas
dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie

plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté
procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté
plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov

konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje
práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Ak teda žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
sumy uvedenej vo faktúre na základe zmluvy, pričom skutočnosť, že zmluva uzavretá bola spornou nie
je, bolo úlohou žalobcu preukázať, že na základe zmluvy poskytol žalovanému ním tvrdené plnenie vo
forme výkonov zimnej údržby, no žalobca napriek tomu, že svedkovia potvrdili existenciu záznamov o

prevádzke predmetných motorových vozidiel, tzv. Stazky, tieto súdu nepredložil a svoj nárok oprel len o
výkazy, o reálnosti ktorých výkonov v nich uvedených sú vážne pochybnosti tak ako sa tým súd zaoberal
vyššie, preto má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

8. Súd mal tiež za to, že také konanie žalobcu, ktorým bola vystavená faktúra č. 21-6-2012 na základe

denných výkazov a v nich uvedených podkladov pre fakturáciu v zmysle prílohy č. 3 zmluvy, keď
bez ďalšieho bol uvedený počet opakovaní a tým aj rozsah prác, ktorý ako súd uviedol vyššie reálne
nemohol byť vykonaný, ktorý výkaz a v ňom uvedené výkony sa stali podkladom pre určenie žalobcom
uplatňovanej sumy vo vzťahu k žalovanému na základe zmluvy po odsúhlasení a opatrení podpisom J..
F. ako zodpovedným zamestnancom žalovaného, podľa všetkého nie odborne spôsobilým na posúdenie

uvedených skutočnosti, nie je súpisom skutočne vykonaných plnení tak ako predpokladal bod 6. Článku
III. zmluvy a ak žalobca, resp. vtedy jeho zodpovedný zamestnanec bez ďalšieho nekriticky uplatnili
spôsob účtovania čisto formalisticky bez reálneho podkladu, oboznámenia sa s reálnymi výkonmi
mechanizmov použitých na vykonanie údržby, stavu, rozlohy ciest a chodníkov, na ktorých bola údržba
vykonávaná a za súčasného konštatovania o neexistencii listín, ktoré by preukázali skutočný výkon toho-

ktorého vozidla ako aj súčasného konštatovania, že predsa zodpovedným pracovníkom žalovaného boli
tieto výkazy podpísané a odobrené, ktorý záver v neposlednom rade možno vyvodiť aj zo skutočností
zistených z výpovedi svedkov - vodičov predmetných mechanizmov, ktorý zhodne uviedli, že osobu J.. F.
si s obdobím zimnej údržby nespájajú, tento začal k nim chodievať, až keď začala jarná údržba, že tedažalobcom uplatnený nárok z takéhoto titulu je výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, ktorý v zmysle ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka nepožíva ochranu.

9. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno (dôkazmi
nebolo jeho tvrdenie preukázané). Aj keď bolo podľa názoru súdu nepochybné, že zimná údržba v
predmetnomobdobí,ktorejnárokjefaktúrouuplatňovaný,určitevykonanábola,vkonečnomdôsledkuto
nespochybňuje ani žalovaný, no v akom rozsahu, tu už bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý
ak by riadne vykonával činnosť a uchovával doklady - záznamy o prevádzke vozidla, ktorých existenciu

jednoznačne všetci vodiči mechanizmov potvrdili, tak by dokázal preukázať pred súdom rozsah plnenia
poskytnutého žalovanému a tým aj preukázať nárok na peňažné plnenie zo zmluvy o podnikateľskom
nájme hnuteľných vecí. Keďže súd konštatoval, že žalobca nepreukázal ním tvrdený nárok na plnenie
zo zmluvy, v ďalšom nerozhodoval o kompenzačnej námietke žalovaného, resp. o vzájomnej žalobe,
ako ju navrhol posúdiť žalobca a v tejto súvislosti ani o žalobcom vznesenej námietke premlčania.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2
CSP a priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu, pričom v rozhodnutí o výške náhrady trov konania súd rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K
namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdil, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal

so skutočnosťou, že v rozhodnom období bola kalamitná situácia a práce neboli vykonávané len kvôli
napadnutému snehu, ale aj kvôli silnému vetru, ktorý na cestných komunikáciách spôsobil snehové
jazyky a záveje, v dôsledku čoho nie je objektívne, aby sa práce počítali, resp. odvíjali len podľa
výšky napadnutého snehu tak, ako to tvrdil žalovaný. Počas konania predložil medializované články z
rôznych zdrojov, ktoré poukazujú na fakt, že v tomto období bola v meste Vranov nad Topľou alebo

v jeho bezprostrednom okolí kalamitná situácia, a preto bol rozsah ním vykonávaných prác oveľa
vyšší ako počas priemerného zimného obdobia. Tiež je logické, že v čase kalamity je údržba ciest
násobne náročnejšia, a preto sa musí viackrát opakovať. Preto v predmetnom období vykonával so
súhlasom a vedomím zamestnanca žalovaného nepretržitú údržbu komunikácii v meste. Rovnako z
výpovede svedkov, ktorí pracovali u úpadcu ako vodiči mechanizmov, vyplynulo, že v roku 2012 boli

vykonávané určité práce pri údržbe komunikácii mesta. Preto je v rozpore so zásadou spravodlivosti,
keď prvoinštančný súd aj napriek tomu, že sám v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedie, že „je
nepochybné, že zimná údržba v predmetnom období, ktorej nárok je faktúrou uplatňovaný, určite
vykonaná bola, v konečnom dôsledku to nespochybňuje ani žalovaný“, žalobu v celom rozsahu zamietne
s odôvodnením, že sa nepodarilo zistiť presný rozsah vykonaných prác, aj keď samotnému súdu je

jasné, že v určitom rozsahu vykonané boli. Súčasne konštatoval, že po porovnaní výpovede svedka
Š. M. a denných výkazov, v ktorých sú zaznamenané práce vykonané týmto svedkom, je zrejmé,
že v rozhodnom období mohlo dôjsť zo strany tohto svedka k výkonom zaznamenaným v denných
výkazoch minimálne v rozsahu desiatich pluhovaní (strojového odpratávania snehu nad 2 cm (cesty))
a jedenástich posypov (strojný chemicko-interný posyp komunikácie (cesty)). Po porovnaní výpovede

svedka W. K. a denných výkazov, v ktorých sú zaznamenané práce vykonané týmto svedkom, je
zrejmé, že v rozhodnom období mohlo dôjsť zo strany tohto svedka k výkonom zaznamenaným v
denných výkazoch minimálne v rozsahu siedmych pluhovaní (strojového odpratávania snehu nad 2 cm
(chodníky)) a siedmich posypov (strojný chemicko-interný posyp komunikácie (chodníka)). Po porovnaní
výpovede svedka V. Č. a denných výkazov, v ktorých sú zaznamenané práce vykonané týmto svedkom,

je zrejmé, že v rozhodnom období mohlo dôjsť zo strany tohto svedka k výkonom zaznamenaným v
denných výkazoch minimálne v rozsahu štyroch strojných odpratávaní snehu nad 2 cm (chodníky) a
troch strojných odpratávaní snehu nad 2 cm (cesty). Po porovnaní výpovede svedka Q.N. F. a denného
výkazu, v ktorom sú zaznamenané práce vykonané týmto svedkom, je zrejmé, že v jeden deň, keď
vykonával činnosť, mohlo dôjsť zo strany tohto svedka k výkonom zaznamenaným v dennom výkaze

minimálne v rozsahu tri hodiny odvozu snehu z komunikácii. Z toho je zrejmé, že na základe výsluchov
svedkov je preukázaný jeho nárok za predmetné obdobie minimálne v rozsahu trinástich opakovaní
strojového odpratávania snehu nad 2 cm (cesty) (13 x 299,44 eur = 3.892,72 eur bez DPH), jedenástich
opakovaní stojného chemicko-interného posypu komunikácii (cesty) (11 x 1.128,86 eur = 12.417,46 eurbez DPH), siedmych strojných chemicko-interných posypov chodníka (7 x 551,22 eur = 3.858,54 eur bez
DPH), jedenástich strojných odpratávaní snehu z chodníkov nad 2 cm (11 x 197,79 eur = 2.175,69 eur s
DPH), troch hodín odvozu snehu z komunikácii (148,37 eur bez DPH), t. j. v rozsahu 22.492,78 eur bez

DPH + 20 % DPH = 26.991,33 eur s DPH. Namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s kompenzačnou námietkou
vznesenou žalovaným napriek tomu, že ako to vyplýva aj z Komentára k Civilnému sporovému poriadku,
konkrétne k jeho ustanoveniu § 147 započítanie pohľadávok je jedným zo základných spôsobov zániku
záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku,

proti ktorej započítanie smeruje. Z toho je podľa jeho názoru zrejmé, že zo strany žalovaného už v
priebehu konania fakticky došlo k uznaniu jeho pohľadávky, a to vo výške 36.885,74 eur. Okrem toho
sa súd nestotožnil s jeho tvrdením, že účtovanie faktúrou bolo obchodnou zvyklosťou dodržiavanou
stranami sporu. Od uzatvorenia zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí praktizovali výkon prác
a potvrdenie týchto prác denným výkazom, ktorý bol vyhotovený v súlade s článkom III. tejto zmluvy a
ktorý podpisovala osoba na to poverená. Keďže takáto obchodná zvyklosť podľa jeho názoru nebola v

rozpore s obsahom zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí alebo so zákonom, nemožno mať
pochybnosti o správnom spôsobe fakturácie a vyhotovení potvrdení o vykonaných prácach. Mal za to,
že súd mal predmet sporu posúdiť aj podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri
určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané
všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so

zákonom. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške
36.885,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36.885,74 eur od 16. marca
2012 do zaplatenia. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.“, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,

že „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 26.991,33 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26.991,33 eur od 16. marca 2012 do zaplatenia. II. Žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a odvolacieho konania v rozsahu 46 %.“

12. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že ustanovenie § 264 Obchodného

zákonníka explicitne určuje, že o obchodnú zvyklosť nejde, ak je v rozpore s obsahom zmluvy. V danej
veci sa žalobca neriadil prílohou č. 3 k zmluve o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a jednostranne
si vymyslel vlastný systém uplatňovania výkonov, nedodržal článok III. bod 4 zmluvy o podnikateľskom
nájme hnuteľných vecí a poskytnuté služby mu fakturoval v dvojtýždňových lehotách, nedodržal
článok III. bod 6 zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a namiesto „stasiek“ predkladal len

stručné denné výkazy, nedodržal článok IV. ods. 9 zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a
uplatňoval si premrštené a neodôvodnené nároky v rozpore so zásadou mesta postupovať hospodárne
s ohľadom na verejné prostriedky, s ktorými mesto hospodári, vypisovanie denných výkazov prenechal
na svedka J.. J., ktorý mal od lekára denne povolené len dve hodiny vychádzok, pričom len cesta
z Trebišova do Vranova nad Topľou a späť trvala 1,5 hodiny, teda nemohol nikdy vykonať fyzickú

obhliadku stavu mestských komunikácii po ich prípadnom vyčistení, nedodržal článok IV. bod 10 zmluvy
o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a neumožnil vykonať kontrolu dokladov, nakoľko doklady
(záznamy o prevádzke motorového vozidla - tzv. stasky) nearchivoval a mestom vytknuté vady a zistené
nedostatky faktúr odmietol odstrániť. Žalobca zámerne opomína predošlé obchodné zvyklosti, ktoré boli
založené na reálne vykonaných výkonoch a vytvárali sa v zimných sezónach 2008/2009, 2009/2010 a

2010/2011 a ktoré boli vytvárané v súlade s poctivým obchodným stykom. Podaním z 24. septembra
2015 založil do spisu predošlé fakturácie a prílohy z rokov 2009 a 2010, z ktorých vyplýva, že súčasťou
fakturácie bol vždy ručne písaný referát, ktorý bol podpísaný, s exaktným vyčíslením vyčistenej/
posypanej plochy v m2. Obchodnou zvyklosťou, ktorá bola riadne zaužívaná medzi ním a úpadcom
bolo vyhotovovanie záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, tzv. „stasiek“. Stasky obsahovali

úplný záznam časových údajov vykonania jazdy, prejdených kilometrov v motohodinách, identifikáciu
vodiča, použitého motorového vozidla, spotreby PHM, množstvo použitého posypového materiálu a iné.
Obchodnú zvyklosť, na ktorú poukazuje žalobcu, si vytváral žalobca jednostranne a bez súčinnosti s
ním. Svedok J.. J. vo výpovedi potvrdil, že sa riadil ním vypracovaným plánom zimnej údržby, o ktorom
vedel, že ho neschválil v mestskom zastupiteľstve. Stručne vypracoval „denné výkazy“, ktoré nemali

oporu v zmluve o podnikateľskom prenájme hnuteľných vecí, ktoré dával bez všetkého podpisovať
ďalšiemu svedkovi J.. F., ktorý nikdy nevykonával fyzickú obhliadku stavu mestských komunikácii. Bol
to rovnako svedok J.. J. (poverený konkurzným správcom), ktorý ignoroval doterajšiu prax dlhoročne
zavedenú medzi ním a úpadcom, dôkazom čoho je jeho výpoveď na pojednávaní konanom 2. októbra2015, v ktorej na otázku či sa oboznámil s tým, ako to bolo predtým, ako Mestský bytový podnik účtoval
zimnú údržbu, odpovedal, že nie, ani ho to nezaujímalo. Žalobca predložil do spisu nepresné internetové
komentáre, ktoré sa týkajú úplne inej lokality (štátna cesta I/79 v okolí Sečovskej Polianky, Sačurova a

pod.) a iného obdobia (internetový komentár zo 6. februára 2016). Tiež pozornosti žalobcu uniklo, že
údržbu na cestách prvej triedy vykonával Prešovský samosprávny kraj a žalobca mal vykonávať zimnú
údržbu v meste Vranov nad Topľou, nie v okrese Vranov nad Topľou. Počas celého konania pohľadávku
žalobcu neuznal. Kompenzačnú námietku vzniesol len z opatrnosti, pričom ani zo samotného podania,
ktorým túto námietku uplatnil nemožno vyvodiť, že tým došlo k automatickému uznaniu pohľadávky.

Žalobca v priebehu prvoinštančného konania ani raz alternatívne nevyčíslil svoj nárok a ani neuviedol
návod, ako sa k jeho nároku dá dospieť, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca ani v
alternatívnom návrhu nepostupoval pri vyčísľovaní výkonov v zmysle zmluvy o podnikateľskom nájme
hnuteľných vecí a položiek vyčíslených v jej Prílohe č. 3 a uplatňuje finančnú odplatu vypočítanú na
základe celkom odlišnej mernej jednotky, a to za prejdené kilometre napriek tomu, že zmluvné strany
si takúto mernú jednotku nedojednali. Popritom žalobca nekorektne považuje každý jednotlivý výjazd

vodiča po pre neho určenej čiastkovej trase za vykonanie výkonu na kompletnej celej výmere ciest,
resp. chodníkov. Ako ďalšie faktory, ktoré vplývajú na rozsah pluhovanej/posypanej výmery spomenul,
že posyp sa vykonáva operatívne podľa vyhodnotenia vodiča, nevykonáva sa paušalizovane na celej
rozlohe mesta, kvôli šírke radlice sa mechanizmus nedostane na všetky komunikácie mesta, preto
nemôže sám odpluhovať celé mesto, hromadne rozšírené parkovanie osobných motorových vozidiel

na chodníkoch (všetky sídliska v meste) neumožňuje vykonávať pluhovanie v celom rozsahu a čistenie
chodníkov v zmysle VZN č. 69/2005 Mesta Vranov nad Topľou o udržiavaní čistoty, ochrane životného
prostredia na území mesta Vranov nad Topľou mali zabezpečovať vlastníci susediacich nehnuteľností
(rodinných domov alebo bytoviek). Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, že ak bude
zaviazaný na splnenie peňažnej povinnosti, potom žiada, aby doba vykonateľnosti bola určená na 20

dní od právoplatnosti rozhodnutia a súčasne navrhol odvolaniu žalobcu nevyhovieť a potvrdiť napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasledujúceCSPbeznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhlásenia

rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5
dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza nasledovné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

18. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 písm. f) CSP

odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právnenormy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti

tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky

uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

19. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza,
že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo

porušením pravidiel formálnej logiky.

20. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie všetky vykonané
dôkazy vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel
formálnej logiky. Čo sa týka hodnotiacich argumentov žalobcu ohľadom vykonania zimnej údržby

odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,žežalobcavsúvislostisnímnenavrholďalšie
dokazovanie, nepredložil ani záznamy o prevádzke vozidla, a preto považuje tieto argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní za irelevantné.

21. V nadväznosti na to odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 5Obdo/14/2020 z 23. júna 2020, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že Civilný sporový poriadok
neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku
úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v ustanovení § 264 ods. 1 a 2 CSP sa týka výlučne výpočtu
súdneho poplatku.

22. V prejednávanej veci síce žalobca predložil súdu prvej inštancie spolu s faktúrou vystavenou na
žalovanú sumu aj podklady na fakturáciu za zimnú údržbu komunikácii v meste Vranov nad Topľou a
denné výkazy za obdobie od 15. februára 2012 do 21. februára 2012, avšak svedkovia, ktorí pracovali u
úpadcu ako vodiči mechanizmov svojimi výpoveďami pravdivosť týchto listinných dôkazov spochybnili.

23. Senát odvolacieho súdu aj v tejto veci dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, v zmysle ktorého Civilné sporové konanie je ovládané
prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia
a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena

tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné
pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej
normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.
určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu

skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.

24. Súčasne odvolací súd konštatuje, že z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové
tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať,
aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo,

čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v
rímskom práve označoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného
bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna
dôkazná teória. Táto teória sa uplatňuje vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázaťprostredníctvom tvrdenia pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že
určitá negatívna skutočnosť je daná.

25. Pokiaľ žalobca predložil súdu ako listinné dôkazy články uverejnené na webových portáloch, iba
dva z troch predložených článkov sú z obdobia, ktoré je relevantné pre toto konanie a taktiež témou
oboch týchto článkov je kalamitná situácia na celom Slovensku, teda nie výlučne vo Vranove nad
Topľou. Napriek tomu, ak by aj bol žalobca súdu predložil podobné články o kalamitnej situácii priamo vo
Vranove nad Topľou, ani tie by podľa názoru odvolacieho súdu neboli spôsobilé preukázať skutočnosti

rozhodujúce pre toto konanie, pretože dôležité nebolo preukázanie toho, že bola kalamitná situácia, ale
toho, koľko jázd, na akých úsekoch, akým mechanizmom, v akom čase a pri použití akého posypového
materiálu, resp. s odhŕňaním vodiči zamestnaní u úpadcu absolvovali. V tomto kontexte sa odvolaciemu
súdu ešte nepravdepodobnejšie javí tvrdenie žalobcu, že zimná údržba bola v týchto dňoch vykonávaná
nepretržite.

26. Ak žalobca považoval za v rozpore so zásadou spravodlivosti, keď prvoinštančný súd žalobu aj
napriek konštatovaniu, že „je nepochybné, že zimná údržba v predmetnom období, ktorej nárok je
faktúrou uplatňovaný, určite vykonaná bola, v konečnom dôsledku to nespochybňuje ani žalovaný“
v celom rozsahu zamietol, tak odvolací súd má za to, že v rozpore so zásadou spravodlivosti by
bolo priznať žalobcovi nárok ním uplatnený žalobou bez toho, aby žalobca tento svoj nárok, jeho

rozsah dostatočne preukázal. Navyše, keď sa žalobca na tomto mieste odvoláva na výpovede vodičov
mechanizmov o tom, že údržba vykonávaná bola, tak odvolací súd podotýka, že tí istí vodiči svojimi
výpoveďami spochybnili prevažujúci rozsah nimi vykonanej údržby uvedený v denných výkazoch.
Vzhľadom na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť
pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu a listinné dôkazy

zaznamenávajúce zimnú údržbu boli spochybnené protidôkazmi žalovaného, okrem iného aj ďalším
dôkazným prostriedkom - výpoveďami svedkov, ktorí ju mali vykonávať, bolo povinnosťou žalobcu
predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie dôvodnosti výšky žalobou uplatneného nároku s vyššou
výpovednou hodnotou (napríklad existenciu záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, ktoré
by obsahovali úplný záznam časových údajov vykonania jazdy, prejdených kilometrov v motohodinách,

identifikáciou vodiča, použitého motorového vozidla, spotreby PHM, množstvo použitého posypového
materiálu, ktoré žalobca žalovanému predkladal v rámci obchodných zvyklostí v predchádzajúcich
kalendárnych rokoch). Pri uvedenej úvahe je potrebné mať na zreteli, že žalovaný riadne uhradil zimnú
údržbu aj pre rok 2012, okrem obdobia od 15. februára 2012 do 21. februára 2012. Pri neunesení
bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalobcu o rozsahu vykonania reálnej zimnej údržby

práve za obdobie od 15. februára 2012 do 21. februára 2012 nie je možné dôjsť k inému záveru ako
k tomu, že už predchádzajúce platby žalovaného za zimnú údržbu konzumujú aj v konaní nezistené
množstvo prác zimnej údržby za obdobie od 15. februára 2012 do 21. februára 2012.

27. Čo sa týka výpočtov žalobcu, ktorými sa snažil dopracovať k možnému rozsahu prác vykonaných

vodičmiúpadcu,odvolacísúdkonštatuje,žetakétovýpočtybymohlibyťpredmetomsúdnehoprieskumu,
ak by ich bol žalobca predložil v prvoinštančnom konaní, včas a súčasne, ak by dôkladne súdu vysvetlil
ako k takýmto výsledkom dospel a žalovaný by jeho tvrdenia nespochybnil. Na tomto mieste však
odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pri uplatnení takéhoto procesného útoku zo strany žalobcu,
denné výkazy a pravdivosť záznamov v nich boli v konaní spochybnené a pre uvedenú argumentáciu

postavenú na dodatočných výpočtoch žalobcu v odvolacom konaní platí zásada uvedená v ust. § 366
CSP o novotách v odvolacom konaní.

28. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

29. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom
prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu,ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak
ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v

rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

30. Pokiaľ žalobca v odvolaní trval na tom, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera
pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje, z čoho je podľa jeho názoru zrejmé, že zo strany
žalovaného už v priebehu konania fakticky došlo k uznaniu jeho pohľadávky, a to vo výške 36.885,74

eur, odvolací súd uvádza, že mu je známy rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32
Obo 432/2005 z 21. februára 2006, v zmysle ktorého vzájomný návrh vrátane kompenzačnej námietky
žalovaného, ktorou si proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie samy osebe nie sú
hmotnoprávnym uznaním nároku (§ 558 ObčZ, § 323 ObchZ), ani procesnoprávnym uznaním, ibaže by
to takéto úkony (so všetkými zákonnými náležitosťami) naviac v sebe zahŕňali.

31. S ohľadom na to, ako aj na ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak
bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme
protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské
konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú
na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých

súvisiacich rokovaní, sa odvolací súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že dňom, kedy žalobca podal
návrh na vydanie platobného rozkazu, t. j. 10. marcom 2015, prestala plynúť premlčacia doba pre práva
vyplývajúce z faktúr č. FA 8-6-2012 a FA 16-6-2012, nakoľko tak ním uplatnený protinárok, ako aj nárok
uplatnený žalobcom sa vzťahujú na tú istú zmluvu, a to zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí.

32. Vo vzťahu k rozporu v tvrdeniach žalobcu a žalovaného týkajúcich sa obchodných zvyklostí nimi
dodržiavaných odvolací súd poukazuje na okolnosť, že zatiaľ čo žalobca považoval za rozhodujúce
na preukázanie rozsahu prác predloženie denných výkazov a takýto postup kvalifikoval ako obchodnú
zvyklosť, žalovaný písomným podaním z 24. septembra 2015 založil do spisu predošlé fakturácie
a prílohy z rokov 2009 a 2010, z ktorých vyplynulo, že súčasťou fakturácie bol vždy ručne písaný

referát, ktorý bol podpísaný s exaktným vyčíslením vyčistenej/posypanej plochy v m2. Keďže obchodná
zvyklosť reprezentuje určitú ustálenú obchodnú prax subjektov obchodnoprávnych vzťahov, spôsob
potvrdzovania rozsahu vykonaných prác denným výkazom, zavedený riaditeľom úpadcu J.. B. J. na
konci roka 2011 nemožno posúdiť ako obchodnú zvyklosť, na ktorú by sa malo podľa zmluvy o
podnikateľskom nájme hnuteľných vecí prihliadať.

32. V prejednávanej veci teda došlo k neobjasneniu určitého skutkového stavu, resp. relevantnej
skutočnosti o rozsahu zimnej údržby, čo z pohľadu odvolacieho súdu v kontradiktórnom spore dospelo
doprocesnýchnásledkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézy
právnej normy, ktorej účinkov sa domáha žalobca, nedošlo.

33. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP,pričomodvolaniežalobcubolovyhodnotenéakonedôvodné,apretobolpriznanýnároknanáhradu
trov odvolacieho konania žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).