Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010442
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113010442.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.1.2015, v trestnej
veci obžalovaných Ing. R. W., H. X. a Z. J. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. a iné, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.11.2013, sp. zn. 4T
31/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaných Ing. R.
W. a H. X. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin pytliactva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 310 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť
tak, že
- dňa 28.7.2011 v čase okolo 21.00 hod. v katastrálnom území obce D., okr. R., v lesnom poraste v
časti zvanej „K.“, v poľovnom revíri Poľovníckeho združenia Y. v R., okr. R. po ulovení srnca II. VT obv.
Ing. R. W., obv. Ing. R. W. nezaložil pred ďalšou manipuláciou s ulovenou zverou na zver predpísaným
spôsobom pridelenú značku a nevyznačil na značke dátum ulovenia zveri, ale s uloveným srncom II.
VT spolu s obv. H. X. hýbali a tohto naložili do batožinového priestoru osobného motorového vozidla
značky Toyota Hilux EČ:CA 613 BO a prevážali v tomto vozidle, pričom však boli v čase okolo 22.00
hod. na ceste III. triedy medzi obcami M.- D. a T. U., okr. R., v úseku pri križovatke na obec J., okr. R.
kontrolovaní hlaidkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Drienov,

a obžalovaného Z. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nadržovania podľa § 339 ods. 1 Tr.zák.,
ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tak, že
-ako poľovný hospodár Poľovníckeho združenia Y. v R., okr. R., dňa 28.7.2011 v čase okolo 22.00 hod.
na ceste III. triedy medzi obcami M.- D. a T. U., okr. R., v úseku pri križovatke na obec J., okr. R., po
tom, čo bol pri kontrole osobného motorového vozidla značky Toyota Hilux, EČ: CA613BO vykonávanej
hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Drienov v tomto vozidle nájdený ulovený srnec II.
VT, ktorý nebol opatrený pridelenou značkou s vyznačením dátumu ulovenia zveri, a taktiež že k tejto
zveri nebolo obv. Ing. R. W. a obv. H. X. ku kontrole predložené príslušné povolenie na lov zveri, po
telefonickom privolaní na miesto obv. Ing. R. W., tohto uloveného srnca po svojom príchode na miesto
kontroly pred príslušníkmi hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Drienov dodatočne označil
príslušnou značkou pre ulovenú zver a tiež vykonal zápis do povolenia na lov zveri, ktoré na miesto
priniesol, a predmetné povolenie následne predložil ku kontrole hliadke policajného zboru, a členov
hliadky uisťoval, že je všetko v poriadku v súvislosti s vykonávanou kontrolou, že obv. Ing. R. W. a obv.
H. X.,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných
dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza právnu
analýzu ustanovenia § 310 ods.1 Tr. zák., pričom svoje rozhodnutie opiera o konštatovanie, že pri
danom konaní obžalovaných Ing. R. W. a H. X. nedošlo k naplneniu objektívnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu pytliactva a teda ani naň nadväzujúceho trestného činu nadržovania vo vzťahu
k Z. J., s čím prokurátor nesúhlasí majúc zato, že ustanovenie Trestného zákona o trestnom čine
pytliactva je svojou povahou blanketnou normou, ktorá pre naplnenie objektívnych znakov vyžaduje
neoprávnený zásah do výkonu práva poľovníctva a nepriamo odkazuje na porušenie konkrétnych
ustanovení príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, v danom prípade zákona číslo
274/2009 Z.z. o poľovníctve. Vyslovil názor, že slovné spojenie „loviť zver bez povolenia“, resp. povolenie
na lov nie je len vystavenie určitého písomného dokladu, ale povolenie na lov je súčasťou určitého
súboru na seba logicky nadväzujúcich úkonov poľovníka (povolenie na lov, evidencia návštev poľovného
revíru, označovanie, preukázanie pôvodu a preprava ulovenej a nájdenej zveri atď.) a teda súbor
činností, ktoré je poľovník povinný vykonať tak, aby lov zveri zodpovedal zákonu o poľovníctve. Vyslovil
názor, že uvedený súhrn činností bol zákonodarcom takto striktne vymedzený práve z dôvodu, aby
sa zamedzilo tzv. pytliactvu vo vlastných radoch, a teda viacnásobnému loveniu zveri poľovníkom
na jedno povolenie na lov zveri, a to bez zapísania ulovenej zveri a bez založenia značky na
označenie zveri. Pokiaľ mal zato, že nedošlo k naplneniu vyššie uvedeného mal súd s poukazom
na ust. § 65 ods. 1 zákona o poľovníctve konanie obžalovaných Ing. R. W. a H. X. subsumovať pod
alternatívny znak skutkovej podstaty trestného činu pytliactva a to lovenie zveri zakázaným spôsobom,
keďže ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o poľovníctve, ako všeobecný spôsob zakázaného lovenia
zveri uvádza poľovanie za zver nie spôsobom zodpovedajúcim zásadám lovu a ochrany zveri a v
rozpore so zákonom o poľovníctve. Na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaných priamo nadväzuje
i trestnoprávna zodpovednosť obžalovaného H. X. pri nadržovaní k tomuto trestnému činu. Navrhol
preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie. Dodatočne okresný prokurátor ešte doplnil odvolanie o ďalšie dôvody, kde
predovšetkým poukazuje na znenie ust. § 310 ods. 1 Tr. zák. v časti, v ktorej má postihovať neoprávnený
zásah do výkonu práva poľovníctva spočívajúci v tom, že niekto neoprávnene ukryje, prechováva alebo
prevedie na seba alebo iného zver neoprávnene ulovenú, spadajú podľa jeho názoru aj prípady, kedy nie
sú poľovníkom splnené povinnosti pri evidencii (označovaní) a ohlasovaní bezprostredne po odlovení
zveri pred ďalším nakladaním so zverou. Skutkovú podstatu prečinu pytliactva je, podľa jeho názoru,
potrebné vykladať a vnímať v súvislosti so zákonom o poľovníctve zák. č. 274/2009 Z. z. a vyhlášky
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o
poľovníctve. Striktný gramatický výklad ust. § 310 Tr. zák. nemôže byť výkladom dostačujúcim a pre
účelné poskytnutie ochrany objektu tohto trestného činu je potrebné prijať výklad majúci oporu v
súvisiacej legislatíve. Následne prokurátor citoval ustanovenia §§ 2 písm. e), q), 18 ods. 1, 19 ods. 9,
26 ods. 1, 53 ods. 2, 53 ods. 3, 54 ods. 1, 55 ods. 10 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a § 76
ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z. Poukázal ďalej
na to, že citované ustanovenia uvádzajú súhrn povinností poľovníka v rámci výkonu práva poľovníctva a
len aplikáciou týchto ustanovení k trestnému činu pytliactva je možné náležite posudzovať alternatívnu
trestnú zodpovednosť páchateľa, poľovníka za konanie vykazujúce znaky tohto trestného činu. Skutkovú
podstatu prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. je potrebné posudzovať vo vzťahu k celému
objemu povinností upravujúcich lovenie zveri, až po evidenčné a oznamovacie povinnosti po ulovení. V
závere konštatuje, že síce je pravdou, že obvinený mal disponovať povolením na lov zveri, týmto však
fyzicky nedisponoval a najmä v značnom rozsahu ignoroval následné povinnosti uložené poľovníkovi
po ulovení takéhoto druhu zveri, keď ulovenie zveri nevyznačil obv. Ing. W. do povolenia na lov,
zver neoznačil značkou na označenie zveri, čo v spojitosti s neexistenciou osobného zápisu návštevy
revíru v knihe návštev logicky evokuje záver o reálnom úmysle obvineného uskutočniť odlov zveri, čo
sa následne premietne do neevidovania ulovenia zveri v prípade, ak by nebol kontrolovaný hliadkou
polície. Pripustením opačného výkladu konania obžalovaného Ing. W., by došlo k vytvoreniu priestoru
pre kvantitatívne neobmedzený lov toho druhu zveri registrovaným poľovníkom, a takýto gramatický
výklad skutkovej podstaty prečinu pytliactva, aký použil súd prvého stupňa, odporuje samotnému objektu
ochrany tejto skutkovej podstaty trestného činu.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §

316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol dôkazy, ktoré boli
v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k záveru
prezentovanému vo výroku svojho rozhodnutia. V zásade proti rozsahu dokazovania nič nenamietal ani
prokurátor vo svojom odvolaní. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie o prečítanie
listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzali už v čase konania pred prvostupňovým súdom, avšak
neboli prečítané a to zápisnicu z výborovej schôdze Poľovníckeho združenia Y. R. konanej dňa 14.5.2011
a správy o povesti obžalovaných Ing. W. a obž. X. poľovníckymi združeniami, ktorých sú členmi. Súd
prvého stupňa dôkazy podľa názoru krajského súdu vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12
Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom. Hodnotil pritom všetky okolnosti
prípadu jednotlivo i v ich súhrne a logicky.

V prvom rade krajský súd s poukazom na dôvody odvolania prokurátora považuje za potrebné uviesť, že
prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva
poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby v čase ich
ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo iného prevedie
zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené.

Z uvedeného je teda nepochybné, že pre naplnenie objektívnej stránky tejto základnej skutkovej podstaty
prečinu pytliactva nepostačuje akýkoľvek neoprávnený zásah do výkonu práva poľovníctva, ale že tento
neoprávnený zásah musí spočívať v tom, že páchateľ
- bez povolenia loví zver,
- loví zver v čase jej ochrany,
- loví zver zakázaným spôsobom alebo
- neoprávnene ulovenú alebo nájdenú zver ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie.

Vo veci vykonanými dôkazmi však žiadna z týchto foriem konania obžalovaných preukázaná nebola.
Rozširovanie uvedených znakov skutkovej podstaty prečinu pytliactva je neprípustné, lebo by bolo v
rozpore so základnou zásadou trestného práva „nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“, a
teda v rozpore s ust. § 8 Tr. zák., podľa ktorého je trestným činom len protiprávny čin, ktorého znaky sú
uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Obžaloba kládla obžalovaným za vinu v podstate to, že obžalovaní Ing. R. W. a H. X. neoprávnene
zasiahli do výkonu práva poľovníctva tým, že bez povolenia lovili zver a obžalovanému Z. J. to, že týmto
páchateľom trestného činu pomáhal v úmysle umožniť im, aby unikli trestnému stíhaniu.

Podmienky, za ktorých je možné loviť zver, upravuje predovšetkým zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.

Podľa § 53 ods. 1,2 zák. č. 274 Z. z. každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na
lov zveri, musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a doklady podľa osobitného predpisu
(§28 zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive). Povolenie na lov zveri je verejnou listinou
oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri
podľa tohto zákona. Vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru. Povolenie na lov zveri
podpisujú štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru a poľovnícky hospodár. Povolenie na lov zveri
je neprenosné na inú osobu.

Podľa § 53 ods. 3, 4 citovaného zákona v povolení na lov zveri musia byť uvedené osobné údaje držiteľa
poľovného lístka (poľovníka) a to meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, údaje o druhu zveri, jej
pohlaví, vekovej triede a počte zveri, ktorú môže loviť, doba, v ktorej môže jednotlivé druhy zveri loviť
a doba platnosti povolenia. Poľovnícky hospodár vedie evidenciu vydaných povolení na lov zveri a
zodpovedá za to, že vydané povolenie na lov zveri je v súlade s týmto zákonom.

Počas celého konania v tejto trestnej veci nikto nespochybňoval, že obžalovaný Ing. R. W. ako hosť
(keďže bol členom Poľovníckeho združenia F. v F., okres S. J.) mal platné povolenie na lov zveri číslo
AA 917346, s dobou platnosti od 18.5.2011 do 31.7.2011 na lov diviačaťa a srnca II. VT, ktoré povolenie
bolo podpísané vtedajším predsedom Poľovníckeho združenia Y. R., obžalovaným Z. J. a hospodárom
združenia J. X., toto povolenie však v čase kontroly policajnou hliadkou nemal obž. Ing. W. pri sebe a po
telefonickom hovore ho doniesol obžalovaný J.. Taktiež nikto nespochybňoval, že obžalovanému Ing.
R. W. bola vydaná značka na označenie zveri číslo Ch 99091 a to dňa 18.5.2011, v súlade s čím je aj
zápisnica z výborovej schôdze poľovníckeho združenia Y. R. zo dňa 14.5.2011, z ktorého plynie, že výbor
súhlasil s pridelením povolenia na lov srnca II. VT a diviačaťa pre R. W. v súvislosti so zabezpečením
krmiva pre potreby poľovníckeho združenia.
Obžalovaný Z. J., v čase skutku predseda poľovníckeho združenia Y. v R., uviedol, že dňa 28.7.2011
mal pozvaného hosťa obžalovaného Ing. W. na poľovačku srnca a aj na lanštiaka v ich poľovnom revíri,
pričom hospodár združenia vystavil obžalovanému povolenie na lov s príslušnou značkou a že pred
odchodom do revíru seba aj hosťa zapísal do knihy návštev. Obžalovaný ďalej uviedol, že on mal pri
sebe povolenie na lov vystavené na meno obžalovaného Ing. W., pretože on povolenia hosťom nedával,
pretože na poľovačku chodil spravidla s nimi a zápis a ohliadku vykonával tiež on osobne ako aj z dôvodu,
že v prípade neulovenia zveri bolo potrebné vrátiť povolenie hospodárovi poľovníckeho združenia, aby
na to hosť nezabudol.

V zhode s prvostupňovým súdom aj krajský súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že srnec bol ulovený obžalovaným Ing. R. W.. Obrana obžalovaného H. X. (ktorý je členom
Poľovníckeho združenia H., K.), ktorý počas celého konania v zhode s obžalovaným Z. J. tvrdil, že sa
poľovačky nezúčastnil, ale na zavolanie sa so svojim vozidlom dostavil k obžalovanému Ing. W., ktorý sa
mu pochválil ulovenou trofejou, nebola inými dôkazmi vyvrátená. Rovnako tak nebolo žiadnymi dôkazmi
vyvrátené tvrdenie obžalovaných, že tak obžalovaný J. ako aj hosť (obžalovaný W.) boli zapísaní v knihe
návštev poľovného revíru dňa 28.7.2011 v čase od 18.30 hod. v časti poľovného revíru „K.“.

V konaní boli vykonané dve skupiny navzájom si odporujúcich dôkazov pokiaľ išlo o výpovede
obžalovaných, ktorí tvrdili, že ulovený srnec bol ihneď po odstrele označený značkou, kým svedkovia
policajti A. N. a J. U. tvrdili, že ulovená zver, ktorú našli v kufri motorového vozidla obžalovaného H.
X. pri kontrole, nebola označená značkou a značku ako aj povolenie na lov po telefonickom hovore
obžalovaného Ing. W. doniesol obžalovaný Z. J., ktorý pred policajtmi značku na uloveného srnca osadil.
Ani krajský súd nemal dôvod neuveriť výpovediam svedkov policajtov, ktorí navyše vypovedali zhodne
v priebehu celého trestného konania. V súvislosti s ich výpoveďami sa žiada vytknúť prvostupňovému
súdu, že títo svedkovia boli vypočúvaní k obsahu výpovedí obžalovaných ako aj že boli prečítané úradné
záznamy spracované týmito svedkami, ktoré dôkazy sú dôkazmi nezákonnými, ktorými sa obchádzajú
ustanovenia Trestného poriadku upravujúce výsluch obvineného.

Svedok J. X. vo svojej výpovedi uviedol, že on ako poľovný hospodár vydal obžalovaným W. a X.
povolenie na lov diviačaťa ako aj na lov srnca druhej vekovej kategórie, obžalovaní W. a X. neboli členmi
ich poľovníckeho združenia, ale v minulosti im zabezpečili krmivo pre zver, preto im bolo ako hosťom
vystavené povolenie na lov. Uviedol, že obžalovaní boli, pokiaľ on vie, na love len raz. V prípade ak
členovia neulovia na základe povolenia zver, povolenku ako aj nepoužitú značku mu odovzdávali na
výročnej členskej schôdzi, o čom on vedie evidenciu. V ich poľovníckom združení mali hostí bežne,
týchto zapisovali tým spôsobom, že do knihy návštev sa zapísal člen združenia plus počet osôb.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný Ing. W. ulovil srnca
na základe platného povolenia na lov zveri, teda oprávnene, nie je mu teda možné vytknúť, že lovil
zver bez povolenia, ale ani že prechovával neoprávnene ulovenú zver. Prechovávanie neoprávnene
ulovenej zveri nie je možné vytknúť ani obžalovanému H. X.. Pokiaľ aj obžalovaní porušili niektoré
ďalšie povinnosti plynúce zo zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve predovšetkým obžalovaný
Ing. W. ust. § 64 ods. 2 písm. a/, b/ tohto zákona, porušenie týchto povinností nemôže zakladať
trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin pytliactva, ale len disciplinárne previnenie podľa § 3 ods.
2 písm. p) Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory. Bezvýznamné sú potom rozpory
vo výpovediach obžalovaných, ako aj odôvodnenie ich konania, ktoré by mohlo byť predmetom
preukazovania disciplinárneho previnenia (nie priestupku ako uvádzal prvostupňový súd). Vzhľadom
na uplynutie premlčacej doby uvedenej v § 13 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Slovenskej
poľovníckej komory, nie je možné vec postúpiť na prejednanie disciplinárneho previnenia. Vykonaným

dokazovaním nebolo nijako preukázané, že by obžalovaný Ing. R. W. lovil zver s úmyslom túto neoznačiť
a opakovane loviť viac kusov toho istého druhu na jedno povolenie, čo plynie aj z výpovede svedka X.,
súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď obžalovaného Ing. R. W., ako aj obžalovaných H.
X. a Z. J. spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil. V podrobnostiach krajský súd odkazuje na
odôvodnenie rozhodnutia prvo-stupňového súdu.

Nezistiac teda dôvody pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia, krajskému súdu nezostávalo
nič iné len odvolanie okresného prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.